Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cpr/13/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X,D., právne zastúpený ADIUVANTE s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Halenárska 412/7, Trnava, IČO: 52 341 046 proti žalovanému: 1plus1 s.r.o., so sídlom Werferova 2582/1, Košice, IČO: 46 865 462, právne zastúpená GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného výpoveďou zo dňa 20.3.2024 podľa ust. je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdom prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 15.05.2024 sa domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 20.03.2024 odôvodnenou podľa 63 ods. 1 písm. d) a súčasne nahradenia trov konania v plnom rozsahu.

2. V dôvodoch uviedla, že pracovala, resp. pracuje u žalovaného (v postavení zamestnávateľa) na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5.9.2023, pracovná pozícia: odborný administratívny asistent. Dňa 20.3.2024 bola žalobkyni zo strany žalovaného doručená listina o skončení pracovného pomeru – Výpoveď podľa , kde v zmysle podanej výpovede mala výpovedná doba uplynúť a pracovný pomer sa mal skončiť ku dňu 30.4.2024. V zmysle konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ) je potrebné nielen citáciou právneho predpisu, ale aj skutkovo konkretizovať (vymedziť) výpovedný dôvod výpovede tak, aby nebol zameniteľný s inými výpovednými dôvodmi (inak je výpoveď neplatná). Dôvod výpovede z pracovného pomeru je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami. V prípade výpovede podľa to znamená, že zamestnávateľ vo výpovedi spravidla uvedie akým spôsobom došlo, resp. dochádzalo k neuspokojivému plneniu pracovných úloh, prípadne uvedie časové vymedzenie neuspokojivého plnenia pracovných úloh (výlučne len ako všeobecný príklad uvádzame: zamestnanec mal napríklad za úlohu denne spracovať administratívne výkazy a v období od 1.1.2024 do 31.1.2024 túto pracovnú úlohu riadne neplnil, a dostával sa do omeškania). V našom prípade v podanej výpovedi zo dňa 20.3.2024 absentuje akékoľvek skutkové vymedzenie akéhokoľvek výpovedného dôvodu (kde výpoveď len jednoducho „preberá“ znenie právneho predpisu). Z uvedeného dôvodu má žalobkyňa za to, že výpoveď trpí tak

závažnými nedostatkami, že nejde len o nedostatočne skutkovo vymedzený výpovedný dôvod (čo je v praxi v tejto oblasti najčastejší prípad), ale dokonca uvedenie výpovedného dôvodu v texte výpovede úplne absentuje. Z uvedených dôvodov je možné bez ďalšieho uviesť, že podaná výpoveď je neplatná, a to aj bez vykonania dokazovania (vykonaním dokazovania je možné len preukázať určité skutkové tvrdenie uvedené v texte výpovede, pričom v tomto prípade, keďže skutkové tvrdenie tu úplne absentuje, v podstate ani „nie čo dokazovať“). Na doplnenie uvádza, že žalovaný nesplnil ani ďalšie povinnosti podľa , kde žalobkyňu v posledných šiestich mesiacoch akýmkoľvek spôsobom písomne nevyzval na odstránenie akýchkoľvek nedostatkov v rámci plnenia pracovných úloh (čo je ďalší dôvod neplatnosti výpovede). Žalobkyňa je aktuálne na rodičovskej dovolenke, čiže výpoveď je (okrem vyššie uvedených dôvodov) neplatná aj pre rozpor s ustanoveniami (t.j. ide o neplatnosť výpovede z dôvodu podania výpovede v ochrannej dobe v rámci trvania rodičovskej dovolenky). Aj nad rámec povinnosti tvrdenia žalobkyňa zároveň uvádza, že si nie je vedomá neuspokojivého plnenia pracovných úloh, pričom svoju prácu vykonávala riadne a svedomito. Žalobkyňa má za to (ide ale len o jej domnienku), že žalovaný sa rozhodol na jej pracovnú pozíciu zamestnať iného zamestnanca, a so žalobkyňou neplatne skončil pracovný pomer bez uvedenia akéhokoľvek konkrétneho dôvodu (kde zrejme predpokladal, že žalobkyňa sa súdne nebude domáhať neplatného skončenia pracovného pomeru v zákonnej lehote, a tým sa podaná výpoveď bude považovaná za platnú). Uvedené skutočnosti v rámci hospodárnosti konania nie je potrebné akýmkoľvek spôsobom dokazovať, keďže neplatnosť výpovede je možné bez ďalšieho vysloviť aj na základe dôkazov predložených k tejto žalobe. Žalobkyňa žalovanému rovnako doručila „Oznámenie zamestnanca o ďalšom zamestnávaní z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru“ zo dňa 13.5.2024, kde žalovanému oznámila (oznámenie bolo doručené do sídla žalovaného, ako aj na prevádzku žalovaného, na ktorej žalobkyňa vykonávala prácu), že skončenie pracovného pomer výpoveďou považuje za neplatné, a požiadala ho, aby ju naďalej zamestnával

3. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe okrem iného uviedol, že podľa názoru Žalobkyne je výpoveď neplatná z dôvodu: absencie skutkového vymedzenia dôvodu výpovede, neexistencie výpovedného dôvodu, resp. nepreukázania podmienok pre aplikáciu daného výpovedného dôvodu, podania výpovede v ochrannej dobe v rámci trvania rodičovskej dovolenky. Žalobkyňa súčasne s podaním Žaloby zaslala Žalovanému oznámenie zamestnanca o ďalšom zamestnávaní z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru zo dňa 13.05.2024, v ktorej Žalovanému uviedla, že podanú výpoveď považuje za neplatnú, resp. že na základe podanej výpovede nedošlo k platnému skončeniu pracovného pomeru ku dňu 30.04.2024 a pracovný pomer (na kratší pracovný čas) Žalobkyne u Žalovaného naďalej trvá. Zároveň Žalobkyňa predmetným listom oznámila Žalovanému, že trvá na jej ďalšom zamestnávaní. Žalovaný k vyššie uvedenému uvádza, že už aj bez oznámenia Žalobkyne o tom, že trvá na tom, aby ju Žalovaný ďalej zamestnával, Žalovaný naďalej zamestnáva Žalobkyňu, prideľuje jej prácu a riadne jej vypláca mzdu. Na základe uvedeného má Žalovaný za to, že v súlade s pracovný pomer medzi Žalobkyňou a Žalovaným naďalej trvá. Žalobkyňa za mesiac máj odpracovala 23 dní, teda prácu vykonávala po celý mesiac (a nie až od výzvy samotnej). Podľa názoru Žalovaného v dôsledku akceptácie požiadavky Žalobkyne na jej ďalšie zamestnávanie zo strany Žalovaného a nastúpeniu Žalobkyne do práce, došlo nepochybne ku konkludentnému uzavretiu dohody, v zmysle ktorej pracovný pomer Žalobkyne u Žalovaného pokračuje ďalej – Žalobkyňa u Žalovaného vykonáva prácu, ktorú jej tento prideľuje a za ktorej výkon jej platí mzdu. Z uvedeného dôvodu je žaloba predčasná a nedôvodná, pretože Žalobkyňa, hoci od začiatku mája riadne pracovala, nevyčkala ani na reakciu Žalovaného na jej oznámenie zo dňa 13.05.2024, pričom už v čase zasielania výzvy si musela byť vedomá skutočnosti, že v máji 2024 jej Žalovaný aj naďalej prideľuje prácu, ergo nedošlo k skončeniu jej pracovného pomeru. Na preukázanie uvedeného Žalovaný predkladá mzdový list Žalobkyne, z ktorého nespochybniteľne vyplýva, že Žalobkyňa v mesiaci máj 2024 (kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom mal skončiť pracovný pomer) pracovala u Žalovaného (na kratší pracovný čas), za čo jej bola vyplatená mzda vo výške 600 Eur, čo je rovnaká mzda ako jej bola vyplatená napr. za február 2024. Mzdový list za mesiac jún 2024 predloží Žalovaný dodatočne, po skončení mesiaca jún, no na tomto mieste uvádza, že Žalobkyňa u Žalovaného pracuje aj v mesiaci jún 2024. Vo svetle vyššie uvedených skutočností má preto Žalovaný za to, že v dôsledku oznámenia Žalobkyne o tom, že trvá na tom, aby ju Žalovaný naďalej zamestnával, sa pracovný pomer medzi Žalobkyňou a Žalovaným neskončil a trvá naďalej. Na základe uvedeného má Žalovaný za to, že podaná Žaloba je nedôvodná a predčasne podaná, pretože k skončeniu pracovného pomeru v zmysle zákonnej fikcie ( od.s 1 ) nedošlo. Odhliadnuc od uvedeného, Žalovaný odmieta ničím nepodložené tvrdenia Žalobkyne o

dôvode skončenia pracovného pomeru so Žalobkyňou, a síce, že Žalovaný sa mal rozhodnúť zamestnať na danej pozícii iného zamestnanca, dúfajúc, že Žalobkyňa sa nebude domáhať určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa tieto svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi dôkazmi, a preto je nevyhnutné tieto tvrdenia považovať len za fabulácie Žalobkyne, ktoré sa nezakladajú na pravde. Žalovaný v tomto kontexte navrhuje konajúcemu súdu, aby žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Právny zástupca žalobkyne v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaného zopakoval dôvody, pre ktoré považuje žalobu žalobkyne za dôvodnú a naviac k veci uviedol, že žalobkyňa v prvom rade potvrdzuje skutkové tvrdenie žalovaného ohľadne umožnenia ďalšieho zamestnávania, pričom uvedený krok žalovaného žalobkyňa považuje za určite pozitívny. V prípade „všeobecných“ súdnych konaní môže mať následné správanie strán po vzniku sporu, resp. po podaní žaloby určite vplyv na ďalšiu dôvodnosť žaloby, kde ustanovenia konajúcemu súdu ukladajú povinnosť skúmať naliehavý právny záujem žalobcu na ďalšom konaní (kde v rámci skúmania naliehavého právneho záujmu na konaní sa môže skúmať aj správanie strán po podaní žaloby). Najvyšší súd SR v tejto súvislosti v rozhodnutí sp. zn. a v rozhodnutí sp. zn. výslovne potvrdil, že zamestnanec v rámci konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nie je povinný preukazovať akýkoľvek naliehavý právny záujem na vedení konania. To znamená, že pre úspech zamestnanca v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, je správanie zamestnávateľa po podaní žaloby, resp. po obdŕžaní oznámenia o ďalšom zamestnávaní, úplne nepodstatné. V tejto súvislosti je podstatné výlučne len to, či zamestnávateľ uskutočnil alebo neuskutočnil neplatné skončenie pracovného pomeru spôsobmi v zmysle judikatúry (kde spadá aj skončenie pracovného pomeru výpoveďou), pričom zamestnanec má bez ďalšieho právny nárok na to, aby konajúci súd potvrdil neplatnosť skončenia pracovného pomeru (v prospech zamestnanca). A to najmä v prípade, ak bola podaná výpoveď, ktorá trpela obzvlášť závažnými nedostatkami. Ďalšie zamestnávanie žalobkyne má pre žalovaného následne pozitívny vplyv výlučne vo vzťahu k povinnosti na zaplatenie náhrady mzdy (kde nárok žalobkyne na zaplatenie náhrady mzdy po umožnení vykonávania práce zaniká), pričom na toto konanie uvedená skutočnosť nemá žiadny vplyv. Podanie žaloby zo strany žalobkyne bolo zároveň potrebné, keďže by inak bola v právnej neistote, či skončenie pracovného pomeru bolo platné alebo nie (kde v zmysle a nasl. by mohla nastať právna fikcia platnosti skončenia pracovného pomeru). Zároveň má žalobkyňa za to, že aj samotná žaloba určitým spôsobom „motivovala“ žalovaného, aby jej umožnil vykonávanie práce, resp. aby si pripustil, že skončenie pracovného pomeru je skutočne neplatné. Po obdŕžaní výpovede totiž žalobkyňa žalovaného žiadala, aby jej prideľoval prácu, pričom žalovaný na túto (prvú) žiadosť nereagoval. Uvedená argumentácia má ale povahu preukazovania naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby, pričom v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít žalobkyňa na uvedené dokazovanie nie je povinná, a na jej úspešnosť v spore postačuje preukázanie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

5. Právny zástupca žalovaného v rámci písomnej dupliky okrem iného uvádza, že Žalovaný opätovne zotrváva na svojom právnom názore, že podaná žaloba je predčasná a bezdôvodná, pretože ku skončeniu pracovného pomeru nedošlo na základe fikcie uvedenej v v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZP“): „Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.“ Žalovaný prikladá konajúcemu súdu mzdový list Žalobkyne, z ktorého vyplýva, že Žalobkyňa v mesiaci jún 2024 odpracovala u Žalovaného 20 dní, za čo jej bola vyplatená mzda vo výške 600,- eur brutto. Nemožno sa stotožniť s tvrdením Žalobkyne, ktorá vo svojom Vyjadrení uvádza: „Zároveň má žalobkyňa za to, že aj samotná žaloba určitým spôsobom „motivovala“ žalovaného, aby jej umožnil vykonávanie práce, resp. aby si pripustil, že skončenie pracovného pomeru je skutočne neplatné. Po obdŕžaní výpovede totiž žalobkyňa žalovaného žiadala, aby jej prideľoval prácu, pričom žalovaný na túto (prvú) žiadosť nereagoval.“ Uvedené tvrdenie však nekorešponduje s údajmi vyplývajúcimi zo mzdového listu Žalobkyne, ktorá v mesiaci apríl 2024 (mesiac nasledujúci po doručení výpovede) a máj 2024 (mesiac, v ktorom Žalobkyňa podala žalobu a oznámila Žalovanému, že trvá na jej ďalšom zamestnávaní)

odpracovala u Žalovaného v priemere 20,5 hodín týždenne, čo je jej ustanovený pracovný čas v zmysle Pracovnej zmluvy zo dňa 05.09.2023. Vo svetle vyššie uvedených skutočností, ako aj skutočností uvedených vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 17.06.2024, je zrejmé, že žaloba je predčasná a bezdôvodná, keďže pracovný pomer Žalobkyne u Žalovaného naďalej trvá, Žalobkyňa vykonáva pre Žalovaného prácu, za čo jej Žalovaný poskytuje mzdu.

6. Súd rozhodoval vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením veta druhá , v zmysle ktorých pojednávanie nie je potrebné nariaďovať(v individuálnom pracovnoprávnom spore), ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona. Rozsudok bol vyhlásený verejne 05. augusta 2024 oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovom sídle súdu bolo zverejnené 23. júla 2024 ( ).

7. Súd vykonal dokazovanie a to listinami predloženými stranami sporu v rámci prípravy veci na pojednávanie, zistil a ustálil tento skutkový stav:

8. V rámci predbežného právneho posúdenia súd ustálil, že medzi stranami sporu nie sú sporné skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia vzniku pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným. Rovnako tak nie sú medzi stranami sporu sporné, skutkové tvrdenia týkajúce sa okolností, ktoré súvisia s ukončením pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa formou výpovede a to v nasledovnom rozsahu:

9. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 05.09.2023 súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol dňa 05.09.2023 pracovný pomer, s nástupom do práce 05.09.2023. Žalobkyňa vykonávala prácu odborného administratívneho asistenta, pričom pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú od 05.09.2023 do 04.09.2024, pri dohodnutej hrubej mesačnej mzde 600 eur a pri pracovnom úväzku 4 hodiny denne / 20 hodín týždenne.

10. Z výpovede podľa zo dňa 20.03.2024 súd zistil, že žalovaný ako zamestnávateľ ukončil pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu „neuspokojivého plnenia pracovných úloh“. Vo výpovedi sa ďalej uvádza, že keďže v primeranej lehote nedošlo z jej strany k náprave, nie je objektívne možné, aby ju naďalej zamestnával v pracovnom pomere. Vzhľadom na skutočnosť, že u zamestnávateľa odpracovala 198 dní, je dĺžka jej výpovednej doby jeden mesiac, pričom začne plynúť od 01.04.2024 a teda pracovný pomer sa skončí dňom 30. apríla 2024. Skončenie pracovného pomeru bolo prerokovaná s E. F. dňa 20.03.2024.

11. Na uvedenej listine sú uvedené podpisy dvoch svedkov pána G. a F. s dátumom (20.03.2024), ktorí nimi potvrdzujú odmietnutie prevzatia výpovede žalobkyňou.

12. Z oznámenia zamestnanca o ďalšom zamestnávaní z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru zo dňa 13.05.2024 súd okrem iného zistil, že žalobkyňa doručil žalovanému oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní nakoľko výpoveď, ktorá jej bola doručená dňa 20.03.2024 považuje za neplatnú.

13. Zo mzdového listu predloženého žalovaným súd zistil, že žalobkyňa vykonávala prácu v prospech žalovaného aj v mesiaci máj, jún 2024 - t.j. po uplynutí výpovednej doby (pozn. súdu) (č.l. 38 a 60)

14. Z Potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku zo dňa 30.04.2024 súd okrem iného zistil, že žalobkyňa bola v čase podania výpovede od 01.10.2021 do 11.09.2024 poberateľom rodičovského príspevku na maloleté dieťa: C. B., narodeného XX.XX.XXXX.

15. Súd tento skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

16. Podľa ust. , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17. Podľa ust. , , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

18. Podľa ust. , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

19. Podľa ust. , hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

20. Podľa ust. , súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

21. Podľa v platnom znení (ďalej len „“) pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

22. Podľa ust. , tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

23. Podľa ust. , výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

24. Podľa ust. , zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

25. Podľa ust. , výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

26. Podľa ust. , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

27. Podľa ust. , výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

28. Podľa ust. , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil.

29. Podľa ust. , zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, v dobe od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku podľa zamestnancom, najskôr však šesť týždňov predchádzajúcich očakávanému dňu pôrodu, do skončenia

otcovskej dovolenky, v dobe keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky,

30. Podľa ust. , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

31. Podľa ust. , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

32. Podľa ust. , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná v celom rozsahu.

34. V rámci rozhodovania v prejednávanom spore bolo potrebné sa v prvom rade vysporiadať s otázkou/ námietkou žalovaného, či žaloba žalobkyne nebola podaná predčasne a nedôvodne a to z toho hľadiska, že aj po uplynutí výpovednej doby (ktorá plynula na základe podanej výpovede zo dňa 20.03.2024, žalobkyňa vykonávala naďalej prácu v prospech žalovaného, za ktorú poberala aj dohodnutú mzdu.

35. K uvedenej právnej otázke súd uvádza, že z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobkyňa vykonávala pracovnú činnosť v prospech žalovaného ako svojho zamestnávateľa aj po uplynutí výpovednej doby. rovnako tak je nespornou skutočnosťou, že žalobkyni bola zo strany žalovaného vyplávaná aj dohodnutá mzda na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.09.2023. Avšak z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný ako zamestnávateľ v súlade s ustanovením odvolal svoju výpoveď zo dňa 20.03.2024 a to písomne - tak ako to vyžaduje a súčasne žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa s predmetným odvolaním výpovede súhlasila. V dôsledku tejto skutočnosti, je preto celkom logické a zrejmé, že žalobkyňa z dôvodov, ktoré uvádza v podanej žalobe podala na súd žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na základe výpovede zo dňa 20.03.2024, keďže táto je bez splnenia si vyššie uvedenej povinnosti zo strany žalovaného ako zamestnávateľa naďalej právne účinná so všetkými svojimi dôsledkami. Výpoveď, ktorá bola doručená, možno odvolať len so súhlasom druhého účastníka pracovného pomeru. Súhlas druhého účastníka s odvolaním výpovede nie je potrebný, ak k odvolaniu výpovede dôjde ešte pred doručením výpovede, t. j. v čase, keď ešte nenastanú právne účinky výpovede. K odvolaniu výpovede môže dôjsť až do skončenia výpovednej doby, ak druhý účastník s tým súhlasí. Na odvolanie výpovede, ako aj súhlas s takýmto odvolaním vyžaduje písomnú formu. Obdobne to platí aj vo vzťahu k forme súhlasu druhého účastníka pracovného pomeru s odvolaním výpovede. Z hľadiska právnej istoty účastníkov pracovného pomeru sa odporúča uskutočniť tieto právne úkony v písomnej forme, čím si zlepšia svoju právnu pozíciu v prípadnom súdnom spore. Výpoveď, ako aj prípadné odvolanie výpovede a súhlas s odvolaním výpovede musia byť zamestnancovi doručené do vlastných rúk, pretože ide o písomnosti, týkajúce sa skončenia pracovného pomeru. Obdobne to platí pre tento druh písomnosti, ktoré doručuje zamestnanec zamestnávateľovi. Uvedené skutočnosti však žalovaný ako zamestnávateľ súdu nepreukázal, a preto súd považoval bez ďalšieho zamestnávateľom doručenú písomnú výpoveď za doručenú (formou odmietnutia doručenia viď č.l. 10 súdneho spisu) Skutočnosť, že žalovaná napriek podanej výpovedi aj po uplynutí výpovednej doby (v rámci ktorej žalovaná má povinnosť vykonávať prácu v prospech žalovaného ako svojho zamestnávateľa), vykonávala prácu v prospech žalovaného

a dostávala za ňu dohodnutú mzdu má respektíve môže mať vplyv na prípadne rozhodovanie súdu o otázke náhrady mzdy v zmysle . Na základe týchto skutočností súd považoval námietku žalovaného o bezdôvodnosti a predčasnosti podania žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru za nedôvodnú (obdobne pozri aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 28. mája 2020), pričom sa v tejto súvislosti stotožňuje s názorom žalobkyne a tento dopĺňa v tom smere, že práve pre zabezpečenie si právnej istoty (bez predchádzajúceho písomného odvolania predmetnej výpovede zo strany žalovaného a písomného súhlasu zo strany žalobkyne) je v čase rozhodovania súdu prvej inštancie výpoveď zamestnávateľa naďalej účinná (v prípade konštatovania jej platnosti, .t.j. zamietnutia žaloby žalobkyne podľa - pozn. súdu).

36. Následne súd prvej inštancie pristúpil k vecnému preskúmavaniu samotnej výpovede zamestnávateľa a to z dôvodov, ktoré namietala žalobkyňa v podanej žalobe.

37. Vzhľadom na subsidiárnu pôsobnosť (jeho všeobecných ustanovení) vo vzťahu k prvej, všeobecnej časti sa občianskoprávna úprava aplikuje aj na právne úkony v oblasti pracovného práva, konkrétne aj pre skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na špecifickosť pracovného práva a jeho ochrannú funkciu pre platnosť právnych úkonov stanovuje aj ďalšie osobitné náležitosti. Pracovnoprávne úkony teda musia okrem všeobecných náležitostí daných a spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré sú zakotvené v osobitnej časti v rámci právnej úpravy jednotlivých inštitútov. Za platný právny úkon v pracovnom práve sa považuje len taký prejav vôle, ktorý spĺňa náležitosti požadované predpismi tak pracovného, ako aj občianskeho práva. Tak ako každý právny úkon, aj výpoveď ako najdôležitejší jednostranný právny úkon je neplatná, ak nemá všetky potrebné náležitosti právneho úkonu, t. j. keď je v rozpore so zákonom, obchádza zákon alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Rozporom so zákonom alebo obchádzaním zákona sa rozumie nielen rozpor so , ale aj rozpor s ustanoveniami o právnych úkonoch v zmysle či s ustanoveniami iných právnych predpisov. Výpoveď ako právny úkon musí byť určitá. Výpoveď zamestnávateľa nie je neurčitá, ak zamestnávateľ uplatní vo výpovedi dva výpovedné dôvody, ktoré treba skúmať osobitne. Výpovedný dôvod, ktorý uplatňuje zamestnávateľ, treba uviesť tak, aby bolo zrejmé, aký je skutočný dôvod výpovede. Nedostatočná konkretizácia výpovedného dôvodu môže ovplyvniť aj platnosť výpovede z dôvodu neurčitosti. ustanovuje nielen povinnosť zamestnávateľa výpovedný dôvod skutkovo vymedziť, ale súčasne zakotvuje aj požiadavku na spôsob tohto vymedzenia. Je povinný výpovedný dôvod vymedziť skutkovo tak, aby nebol zameniteľný s iným výpovedným dôvodom. Výpovedný dôvod je skutkovo vymedzený vo výpovedi nezameniteľným spôsobom iba vtedy, ak sú vo výpovedi skutkové okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že vo svojom súhrne tvoria skutok nezameniteľný s inými skutkami. Skutkovo vymedzený výpovedný dôvod je dôvod, v ktorom sú uvedené okolnosti, ktoré ako celok možno subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát ustanovenia . V naznačenom smere súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná výpoveď je neurčitá a nezrozumiteľná a to do takej miery, že spôsobuje jej neplatnosť. Predovšetkým sa jedná o skutočnosť, že dôvod uvedený v podanej žalobe je sám o sebe neurčitý a nejasný keďže žalovaný sa obmedzil len na uvedenie citácie zákonného znenia skutkovej podstaty uvedenej v a to bez toho, aby uviedol aké konkrétne pracovného úlohy žalobkyňa plnila neuspokojivo. Súčasne žalovaný v rámci prejednávania tohto sporu nepreukázal ani splnenie ďalšej zákonnej podmienky u vedenej v tomto zákonnom výpovednom dôvode a síce, že by žalobkyňu ako svoju zamestnankyňu v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec - žalobkyňa ich v primeranom čase neodstránila. Súd prvej inštancie uvádza, že samotná táto skutočnosť už spôsobuje neplatnosť výpovede ako celku.

38. Nad rámec toho teda súd prvej inštancie v súvislosti s ďalšou žalobnou námietkou uvádza, že v prejednávanom spore je nespornou skutočnosť aj to, že predmetná výpoveď bola doručovaná žalobkyni v rámci plynutia ochrannej doby- t.j. rodičovskej dovolenky, čo výslovne v ustanovení zakazuje.

39. Ďalšie námietky strán sporu súd prvej inštancie nepovažoval za právne relevantné z hľadiska rozhodovania o merite veci. Súd prvej inštancie v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na to, že Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej praxi k potrebnosti zodpovedania nepodstatných otázok, formuloval (tiež) záver, že „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.“ (napr. , ). V inom rozhodnutí ( ) ústavný súd obdobne uviedol, že „...odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému..“ Žiada sa v tejto súvislosti pripomenúť tiež výstižný záver, formulovaný ESĽP v rozhodnutí vo veci Ruiz Torija proti Španielsku, v zmysle ktorého „Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.

40. Na základe uvedených skutočností súd v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru predmetnou výpoveďou vyhovel žalobe žalobkyne v celom rozsahu. (I. výrok)

41. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Podľa ust. ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku

45. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len o rozsahu nároku úspešnej žalobkyne na náhradu trov konania. Žalobkyňa bol úspešná v pomere 100%, preto súd konštatoval úspešnosť žalobkyne v plnom rozsahu a v tomto rozsahu aj priznal žalobkyni náhradu trov konania. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanovením .

46. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.( ) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( ) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )