Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-9-2023.pdf
PDF · 93.89 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/9/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105 zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 11Er/569/2015-25 zo dňa 09.01.2018 jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený u súdneho exekútora zápisnicu o návrhu na začatie exekučného konania proti povinnej na vymoženie 1.901,65 eur s prísl., a to na základe rozsudku sp. zn. IA- C/0314/0974 zo dňa 24.04.2014. Dňa 16.06.2017 súd vyzval oprávneného, aby do konania doložil Všeobecné obchodné podmienky obsahujúce v čl. 10 II. časti rozhodcovskú doložku, ktorá mala slúžiť ako súčasť podkladov pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Oprávnený na výzvu súdu a súdneho exekútora nereagoval a svoje podanie nedoplnil.
3. Citujúc ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1, 2, § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v platnom znení a uviedol, že na základe chýbajúcich požadovaných písomností a absenciu rozhodcovskej doložky súd nemal za preukázané, že v predmetnej veci mohol Rozhodcovský súd vo veci rozhodnúť , teda nie je možné preskúmať jej súlad so zákonom a to, či spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, keďže nebola v stanovenej lehote predložená oprávneným, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods.1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín, ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Prekročením zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie arbitrárnym a svojvoľným postupom bez jeho účasti oprávneného nemohol rozhodcovský rozsudok znegovať. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená; nerešpektovaním uvedeného
dochádza k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, že štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tomto smere sa on v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením Nálezu Ústavného súdu II. ÚS 499/2012, keď poukazuje na to, že nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu. Vylúčením možnosti riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, keď účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo, odňal mu ako účastníkovi možnosť konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Exekučný súd nesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď ním citované ustanovenie normuje neplatnosť len ako následok neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nevysvetľuje však pojem neprijateľnej podmienky. Preto musela byť neprijateľnosť podmienky pred súdom pozitívne dokázaná a na tom nič nemení ani prípad, keď súd takýto dôkaz vykonáva z úradnej moci. Zároveň sa exekučný súd nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom iných súdov toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Rozhodcami pôsobiacimi v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaním pred stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonávala samostatné dokazovanie skutkového stavu, keď ani v jednom ustanovení CSP nemá oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej a teda i vykonávať dokazovanie, rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko smernica je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný; nie je preto možné brať do úvahy ani judikatúru ESD vzťahujúcu sa na rozhodcovské doložky všeobecne, keď zdôrazňuje, že teóriu o tzv. eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Došlo tiež k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydajú aj zamietajú. V exekučnom konaní dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti správneho vzťahu, ktorého obsah už je právoplatne a vykonateľne judikovaný.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.
7. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.
8. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom
spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
9. Viaceré rozhodnutia tohto odvolacieho súdu, ale aj Najvyššieho súdu SR konštatovali oprávnenie exekučného súdu preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo nevznikli v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, resp. v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
10. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“. (Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011.
11. Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvej inštancie, ktorý prioritne mal riešiť rozhodujúcu právnu otázku, ktorou je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy, avšak vzhľadom na skutočnosť, že táto nebola v konaní ani po výzve súdu oprávneným predložená, žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie zamietol.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
17. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. V prípade, že predložená spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná, rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť o spore zo zmluvy a vydať spôsobilý exekučný titul.
19. Samotná rozhodcovská zmluva, ale aj okolnosti jej uzavretia musia rešpektovať súčasne úpravu Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.
20. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je zväčša forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému ako spotrebiteľovi v podobe formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Takto to bolo aj v prípade preskúmanej rozhodcovskej zmluvy. V danom prípade ide o rozhodcovskú zmluvu podľa zákona č. 244/2002 Z. z. Vzhľadom na notoricky známu metódu uzatvárania spotrebiteľských zmlúv predkladaním viacerých formulárov na vyplnenie niekoľko málo údajov o osobe dlžníka - spotrebiteľa, pričom na zakladanie viacerých rôznych právnych vzťahov v tom istom čase so spotrebiteľom používa rôzne formuláre (napr. zmluva o úvere, dohoda o uznaní záväzku, rozhodcovská zmluva), vyššie uvedený záver (že nejde o individuálne uzavretú zmluvu) musí dodávateľ vyvrátiť (§53 ods. 3 OZ), avšak inak, ako len poukazom na to, že použil formulár legitimizovaný zákonom. Pri nezmenenej metodike uzatvárania spotrebiteľských zmlúv, ani v tomto prípade odvolací súd nezistil odklon od dlhoročne používanej formy („predloženia listiny na podpis“), a preto nezistil v predmetnej veci individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky.
21. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).
22. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial: „Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje sa za nečestnú v zmysle čl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“), a opätovne tiež rozsudok C 243/08 Pannon GSM Zrt. ca Erzsébet Sustikné Győrfi „Pokiaľ však ide o podmienku, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, treba pripomenúť, že Súdny dvor v bodoch 21 až 24 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores rozhodol, že vopred stanovená podmienka predajcom alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá.“
23. V tomto prípade rozhodoval rozhodcovský súd v Bratislave a adresa trvalého pobytu spotrebiteľa bola v čase vydania rozhodcovského rozsudku v obci N., okres A..
24. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
25. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie poverenia zamietol vzhľadom na to, že nemal preukázané, či rozhodcovský súd mal právomoc vydať exekučný titul, keďže rozhodcovská zmluva nebola v konaní predložená, teda nebolo možné preskúmať, či táto neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. či rozhodcovská doložka samotná nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, následkom čoho neplatnosť takej rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy.
26. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP ako vecne správne potvrdil.
27. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávnenej.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).