Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/123/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: A. B. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., E. F. G. H. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Bc. Filip Balla, advokát so sídlom v Košiciach, Hlavná 24 proti žalovanému: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. -25 zo dňa 20. júna 2023

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konanie.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu prvej inštancie dňa 13.6.2023 domáhala, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek užívania pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území: K., obci: K., okrese: Košice - okolie, evidovaného na LV č. XXX, a to pozemku parcely KN-C č. XXX/XX o výmere 946 m2, druh pozemku: ostatná plocha, najmä povinnosť zdržať sa vstupu, prechodu, prejazdu cez uvedený pozemok pešo, motorovými vozidlami, poľnohospodárskymi strojmi a zdržať sa terénnych úprav na tomto pozemku.

3. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaný je spolu so svojou manželkou vlastníkom rodinného domu nachádzajúceho sa v katastrálnom území: K., obci: K., okrese: Košice - okolie, evidovaného na LV č. XXXX, postaveného na pozemku KN-C parc. č. XXX/XX, ktorý je obklopený pozemkom KN-C parc. č. XXX/XX slúžiacim ako dvor. Rodinný dom vo vlastníctve žalovaného má podľa schválenej projektovej dokumentácie jediný prístup priamo z verejnej komunikácie postavenej na KN-C parc. č. XXXX. Žalovaný však podľa žalobkyne na pozemku 980/18 účelovo realizuje stavebné práce, ktoré trvalo znemožnia obyvateľom rodinného domu priamy prístup na verejnú komunikáciu. Žalovaný na svoj prístup k rodinnému domu využíva pozemok vo vlastníctve žalobkyne neoprávnene a bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalobkyňa sa obrátila na príslušný stavebný úrad, ako aj Slovenskú stavebnú inšpekciu, avšak zo strany úradov jej vlastníckemu právu doposiaľ nebola poskytnutá náležitá ochrana. Žalovaný nerešpektuje vlastnícke právo žalobkyne a svojimi nelegálnymi stavebnými úpravami mieni podľa žalobkyne špekulatívne vytvoriť stav, kedy nebude mať iný prístup k rodinnému domu ako cez pozemok vo vlastníctve žalobkyne. Žalovaný realizuje nepovolené stavebné úpravy v tesnej blízkosti pozemku vo vlastníctve žalobkyne, ktoré sú

predmetom správneho konania vedeného na Stavebnom úrade obce Olšovany. Sporové strany sú navyše účastníkmi súdneho konania vedeného pôvodne na Okresnom súde Košice II pod spis. zn. o určenie, že veci patria do dedičstva. Toto sporové konanie sa týka pozemkov v okolí rodinného domu. Žalovaný vo februári 2023 mal podľa žalobkyne protiprávne znemožniť jednému z vlastníkov pozemkov v susedstve prejazd cez pozemok vo vlastníctve žalobkyne s odôvodnením, že cez cestu nemôže prechádzať, kým neskončí súdny spor. Žalobkyňa je toho názoru, že bez nariadenia neodkladného opatrenia súdom by jej hrozila ťažko napraviteľná ujma v podobe vzniku protiprávneho stavu, kedy si žalovaný nelegálnymi stavebnými úpravami zablokuje svoj doterajší vjazd k rodinnému domu a na tento účel bude neoprávnene využívať pozemok žalobkyne. Vzniknutý protiprávny stav by tak podľa žalobkyne viedol k vzniku ďalších súdnych sporov a k intenzívnemu obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobkyne k jej pozemku. Žalobkyňa ďalej vyjadrila presvedčenie, že nariadenie neodkladného opatrenia nepredstavuje žiadny zásah do práv žalovaného, keďže žalovaný nemá žiadny právny titul k užívaniu pozemku vo vlastníctve žalobkyne a podľa schválenej projektovej dokumentácie má prístup k rodinnému domu priamo z verejnej komunikácie. Prípadná ujma, ktorú by mohol žalovaný utrpieť nariadením neodkladného opatrenia je podľa žalobkyne zanedbateľná vo vzťahu k ujme, ktorú žalobkyňa utrpí v dôsledku protiprávneho a nepredvídateľného konania žalovaného.

4. Na základe vykonaného dokazovania výpismi z listov vlastníctva č. XXX L. XXXX, vizuálneho znázornenia dotknutých pozemkov, legendy inžinierskych sietí, podnetu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, emailu stavebného úradu obce Olšovany adresovaný žalobkyni, fotografie nehnuteľností žalovaného a podnetu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, ako aj odpovede mal súd prvej inštancie za preukázané z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území: K., okres: Košice - okolie, obec: Olšovany, a to pozemku parcely č. XXX/X - ostatná plocha, pozemku parcely č.: XXX/XX - ovocný sad a pozemku parcely č. XXX/XX - ostatná plocha (ďalej len „Nehnuteľnosti“), so zápisom v časti C: Ťarchy vecného bremeno „in rem“, spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok C KN par. číslo XXX/XX ostatná plocha o výmere 946 m2 v prospech každého vlastníka nehnuteľností - pozemkov registra C KN par. číslom XXX/XX ovocný sad o výmere 956 m2 a par. číslo XXX/XX ovocný sad o výmere 731 m2, pričom z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je zase zrejmé, že žalovaný spolu s manželkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX, postavaného na pozemku s parc. č. XXX/XX a že právny vzťah k pozemku parc. č. XXX/XX pod stavbou súp. H. XXX je evidovaný na LV č. XXXX. Z vizuálneho pohľadu rozloženia predmetnej nehnuteľnosti mal súd prvej inštancie rovnako za osvedčené, že pozemok vo vlastníctve žalobkyne bezprostredne susedí s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného s tým, že z predložených fotografií nehnuteľností sporových strán vyplýva, že žalovaný vykonáva na svojom pozemku, ktorý bezprostredne susedí s pozemkom vo vlastníctve žalobkyne stavebné práce neurčitého druhu. Po vyhodnotení skutkového stavu veci, súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „“), CSP, , a dospel k záveru, že aj keď žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa v znení predložených dôkazov domáhala nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, neosvedčila bezodkladnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, keďže práce realizované zo strany žalovaného na svojom pozemku sú neurčitého charakteru a v tomto štádiu konania nemožno z nich vyvodiť záver, že sú spôsobilé zamedziť žalovanému jediný prístup k rodinnému domu a tým nebezpečenstvo vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, pričom žalovaný má právo na svojom pozemku ako vlastník vykonávať stavebné úpravy s tým, že odkazom na v nevyhnutnom rozsahu má ale žalobkyňa povinnosť umožniť prístup na svoj pozemok, ak žalovaný ho využíva na prístup k svojmu rodinnému domu, a to v nevyhnutnej miere, ak to vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb, čím dospel súd prvej inštancie k záveru o nenaplnení zákonných predpokladov na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle s odkazom na .

6. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobkyňa. Uplatnila odvolacie dôvody podľa , a , keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesúhlasila s neurčitosťou charakteru konania žalovaného, nakoľko z prílohy č. 9 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (fotodokumentácia) je zrejmé, že žalovaný postavil medzi svojim dvorom a verejnou prístupovou komunikáciou na pozemku KN „C“ parc. č. XXXX rad betónových tvárnic, z ktorých vychádza betónová oceľ. Žalovaný nemá zo svojho pozemku zriadený vjazd na verejnú prístupovú komunikáciu tak, ako ho mal zriadiť v zmysle schválenej projektovej dokumentácie k rodinnému domu (viď prílohu č. 5), keďže na prejazd motorovými vozidlami využíva výlučne pozemok KN „C“ parc. č. XXX/XX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a vjazd na pozemok KN „C“ parc. č. XXX/ XX je priamo z verejnej prístupovej komunikácii v súčasnosti znemožnení v dôsledku nelegálnych stavebných prác realizovaných zo strany žalovaného. Konajúci súd prvej inštancie sa v odôvodnení napádaného uznesenia nevyporiadal s nasledovnými faktami majúci zásadný význam pre rozhodnutie: • stavebný úrad neeviduje zo strany žalovaného akúkoľvek žiadosť o vydanie stavebného povolenia ani ohlásenie (príloha č. 7 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) – t.j. žalovaný realizuje stavebné úpravy protiprávne (stavebné úpravy realizované žalovaným nemožno subsumovať pod prípady uvedené v § 56 Stavebného zákona, kedy sa nevyžaduje stavebné povolenie a ani ohlásenie), • žalobkyňa sa doposiaľ bezvýsledne domáhala poskytnutia ochrany na príslušnom stavebnom úrade, ako aj na Slovenskej stavebnej inšpekcii, • z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že žalovaný technicky prispôsobuje svoj plot na to, že bude na svoj pozemok vchádzať motorovými vozidlami priamo z pozemku KN „C“ parc. č. 980/19 vo výlučnom vlastníctve žalobkyne (a nie priamo z verejnej prístupovej komunikácie ako to má schválené v stavebnom povolení a v projektovej dokumentácii). Vyššie uvedené fakty osvedčené žalobkyňou v návrhu odôvodňujú splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V dôsledku protiprávneho konania žalovaného bezprostredne hrozí, že na strane žalobkyne dôjde k vzniku ťažko napraviteľnej ujmy v podobe neoprávneného trvalého obmedzenia jej vlastníckeho práva k pozemku KN „C“ parc. č. XXX/XX. Žalovaný nemá žiadny právny titul na užívanie pozemku KN „C“ parc. č. XXX/XX, preto by nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nezasiahlo do jeho práv. Konajúci súd prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym záverom, keď uviedol (cit.): „Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný využíva na prístup k rodinnému domu aj v súčasnosti pozemok v jej vlastníctve. Súd poukazoval na , podľa ktorého sú vlastníci susediacich pozemkov povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.“ Konanie žalovaného v žiadnom prípade nenapĺňa atribúty Občianskeho zákonníku (čo je zrejmé z príloh č. 4,5,7 a 9 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Žalovaný neužíva pozemok KN „C“ parc. č. XXX/XX vo vlastníctve žalobkyne z dôvodu nevyhnutnosti, ale preto, že si chce neoprávnene zvýšiť komfort užívania svojho pozemku na úkor žalobkyne. Žalobkyňa v tejto súvislosti odkazuje na závery právnej doktríny, podľa ktorých (cit.): „Ustanovenie upravuje dva dôvody vstupu na cudzí pozemok a dokonca i stavbu, a to: • vstup na účel nevyhnutnej údržby susediacich pozemkov a stavieb, • vstup na účel nevyhnutného obhospodarovania susediacich pozemkov a stavieb.“ Právna úprava vyžaduje pri oboch zmienených dôvodoch aplikácie znak nevyhnutnosti, čo v prípade konania žalovaného nie je splnené. Žalobkyňa sa na súde prvej inštancie domáhala súdnej ochrany svojho vlastníckeho práva, avšak konajúci súd prvej inštancie svojím nezákonným rozhodnutím porušil princíp zákazu denegatio iustitiae práva a hrubým spôsobom porušil práva žalobkyne garantované a SR. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

7. Žalovaný po doručení odvolania žalobkyne, napadnutého uznesenia, ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa k týmto listinám nevyjadril v zmysle veta druhá .

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobkyne ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je rozhodnutie prípustné, po preskúmaní odvolania v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa , a a dospel k záveru o nedôvodnosti ich uplatnenia.

9. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Odvolací súd uvádza, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v prípustné a opodstatnené ak: a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná, d) neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu (strana sporu nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahy veci), e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Neodkladné oparenie je teda zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery strán sporu, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.

13. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR ), čo je rovnako v konaní nenaplnené, keďže medzi stranami sporu prebieha konanie vo veci samej a v opačnom postavení strán sporu už je nariadené neodkladné opatrenie, ktoré tak zabezpečuje ochranu obom stranám sporu.

14. Zo skutkového hľadiska je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených, pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Predpokladom úspešnosti návrhu z právneho hľadiska je to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný právny záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada. Znamená to teda, že súd sa musí pri rešpektovaní účelu a hraníc predbežnosti zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu strán, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Podporne k tejto argumentácii je možné použiť aj rozhodovaciu činnosť ÚS SR, ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa postupu pri nariaďovaní predbežných opatrení uviedol, že „v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základného práva na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť náležite odôvodnené“ (Nález ÚS SR ).

15. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčinu jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacích záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (Nález Ústavného súdu ČR ).

16. Aj keď (s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru) pre potrebu rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia, nie je potrebné zisťovať všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, ale je potrebné skúmať osvedčenie nároku, ktoré znamená preukázanie najvýznamnejších skutočností - okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s dôrazom na naliehavosť riešenia vzťahov medzi stranami sporu, keďže miera osvedčenia sa riadi konkrétnou situáciou a najmä naliehavosťou jej riešenia s tým, že pre potrebu rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda potrebné predovšetkým skúmať, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle , čo v danom prípade jednoznačne z predložených dôkazov nevyplýva, berúc zreteľ aj na prebiehajúce konania, ako aj konanie

o určenie do dedičstva, ktoré nie je doposiaľ skončené, čím je spochybnená aj dôvodnosť nariadenia tohto neodkladného opatrenia.

17. Z uvedeného je zrejmé, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, preukázanie dôvodnosti osvedčenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a to s väčším dôrazom práve v konaní, ak neodkladné opatrenie nahrádza trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, čo je naplnené aj v tomto prípade.

18. Pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.

19. Kumulatívne splnenie uvedených podmienok musí súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmať a svoje závery o ich (ne)naplnení, ako aj úvahy, na základe ktorých k týmto záverom dospel, musí konkrétne uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia, čo súd prvej inštancie aj v napadnutom uznesení s odkazom aj na jeho odôvodnenie, ktoré zodpovedá ust. učinil, čím svojím konaním neodňal stranám sporu právo na spravodlivý proces.

20. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd sa s odkazom na hore citované ustanovenie stotožňuje s odôvodnením záveru rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, keďže aj odvolací súd má za to, že žalobkyňa neosvedčila kumulatívne splnenie predpokladov v zmysle , t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov so zreteľom na nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko ňou predložené dôkazy dostatočne neosvedčovali tvrdenie o relevantnom porušení jej vlastníckeho práva zo strany žalovaného, čo by si vyžadovalo zo strany súdu potrebu okamžitého zásahu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia v zmysle , , keďže aj podľa odvolacieho súdu z predložených dokumentov ide o konanie žalovaného neurčitého charakteru spôsobilé v budúcnosti zamedziť žalobkyni jediný prístup k rodinnému domu, čím by musel žalovaný využívať na prístup k svojmu rodinnému domu pozemok žalobkyne tak, ako to konštatoval správne aj súd prvej inštancie, keď dospel k záveru, že nebezpečenstvo vzniku bezprostredne hroziacej ujmy musí byť reálne, bezprostredné, a rovnako aj preukázané, čo sa týka hrozby s tým, že obava musí vždy vychádzať z konkrétneho konania žalovaného a nielen ničím nepodložených domnienok, keďže žalovaný má právo ako vlastník svojho pozemku vykonávať na ňom stavebné úpravy, pričom vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť ale len na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb s odkazom na odpoveď stavebného úradu na č.l. 11 v tom znení, že prístup k stavebnému pozemku je z jestvujúcej štátnej komunikácie novým vjazdom povoleným Obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice-okolie záväzným stanoviskom č. 3/2011/01558 zo dňa 26.8.2011, pričom podľa evidencie katastra nehnuteľností je vlastníkom pozemku a stavby rodinného domu p. I. J. s tým, že stavba rodinného domu bola povolená rozhodnutím obce Olšovany dňa 5.10.2011 pod č. 116/11-Ol/Se, pričom obec Olšovany ako stavebný úrad neeviduje ohlásenie drobnej stavby alebo žiadosť o stavebné povolenie na realizáciu stavebných prác na pozemku s parc. č. XXX/XX kat. územie K., čo v prípade, ak by to bolo jednoznačne spochybnené je dôvodom na uloženie pokuty v znení zákonom stanoveného postihu, ako aj nárokov prameniacich titulom náhrady škody.

22. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd v zmysle s odkazom na ust. napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne s tým, že v zmysle , a nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a žalovaný sa k doručeným listinám nevyjadril, t.j. trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).