Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64C/1/2023

Potvrdené rozhodnutím 3Co/123/2023
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: A. B. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., E. F. G. H. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Bc. Filip Balla, advokát so sídlom v Košiciach, Hlavná 24 proti žalovanému: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 64C/1/2023-25 zo dňa 20. júna 2023 rozhodol: I. P o t v r d z u j e uznesenie. II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konanie."

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobkyne: A. B. A. C., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v Bratislave, J. C. Hronského č. 1635/12, zastúpenej: JUDr. Bc. Filip Balla, advokát, so sídlom v Košiciach, Hlavná č. 24, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom F. G. XXX o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 13.06.2023 domáhala, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek užívania pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území: F., obci: F., okrese: H. – F., evidovaného na LV č. XXX, a to pozemku parcely KN-C č. 980/19 o výmere 946 m2, druh pozemku: ostatná plocha, najmä povinnosť zdržať sa vstupu, prechodu, prejazdu cez uvedený pozemok pešo, motorovými vozidlami, poľnohospodárskymi strojmi a zdržať sa terénnych úprav na tomto pozemku.

2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaný je spolu so svojou manželkou vlastníkom rodinného domu nachádzajúceho sa v katastrálnom území: F., obci: F., okrese: Košice – okolie, evidovaného na LV č. XXXX, postaveného na pozemku KN- C parc. č. 980/26, ktorý je obklopený pozemkom KN-C parc. č. 980/18 slúžiacim ako dvor. Rodinný dom vo vlastníctve žalovaného má podľa schválenej projektovej dokumentácie jediný prístup priamo z verejnej komunikácie postavenej na KN-C parc. č. 2473. Žalovaný však podľa žalobkyne na pozemku 980/18 účelovo realizuje stavebné práce, ktoré trvalo znemožnia obyvateľom rodinného domu priamy prístup na verejnú komunikáciu. Žalovaný na svoj prístup k rodinnému domu využíva pozemok vo vlastníctve žalobkyne neoprávnene a bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalobkyňa sa obrátila na príslušný stavebný úrad, ako aj Slovenskú stavebnú inšpekciu, avšak zo strany úradov jej vlastníckemu právu doposiaľ nebola poskytnutá náležitá ochrana. Žalovaný nerešpektuje vlastnícke právo žalobkyne a svojimi nelegálnymi stavebnými úpravami mieni podľa žalobkyne špekulatívne vytvoriť stav, kedy nebude mať iný prístup k rodinnému domu ako cez pozemok vo vlastníctve žalobkyne. Žalovaný realizuje nepovolené stavebné úpravy v tesnej blízkosti pozemku vo vlastníctve žalobkyne, ktoré sú predmetom správneho konania vedeného na Stavebnom úrade obce Olšovany. Sporové strany sú navyše účastníkmi súdneho konania vedeného pôvodne na Okresnom súde Košice II pod spis. zn. o určenie, že veci patria do dedičstva. Toto sporové konanie sa týka pozemkov v okolí rodinného domu. Žalovaný vo februári 2023 mal podľa žalobkyne protiprávne znemožniť jednému z vlastníkov pozemkov v susedstve prejazd cez pozemok vo vlastníctve žalobkyne s odôvodnením, že cez cestu nemôže prechádzať, kým neskončí súdny spor. Žalobkyňa je toho názoru, že bez nariadenia neodkladného opatrenia súdom by jej hrozila ťažko napraviteľná ujma v podobe vzniku protiprávneho stavu, kedy si žalovaný nelegálnymi stavebnými úpravami zablokuje svoj doterajší vjazd k rodinnému

domu a na tento účel bude neoprávnene využívať pozemok žalobkyne. Vzniknutý protiprávny stav by tak podľa žalobkyne viedol k vzniku ďalších súdnych sporov a k intenzívnemu obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobkyne k jej pozemku. Žalobkyňa ďalej vyjadrila presvedčenie, že nariadenie neodkladného opatrenia nepredstavuje žiadny zásah do práv žalovaného, keďže žalovaný nemá žiadny právny titul k užívaniu pozemku vo vlastníctve žalobkyne a podľa schválenej projektovej dokumentácie má prístup k rodinnému domu priamo z verejnej komunikácie. Prípadná ujma, ktorú by mohol žalovaný utrpieť nariadením neodkladného opatrenia je podľa žalobkyne zanedbateľná vo vzťahu k ujme, ktorú žalobkyňa utrpí v dôsledku protiprávneho a nepredvídateľného konania žalovaného.

3. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa predložila súdu výpisy z listov vlastníctva č. XXX I. XXXX, Vizuálne znázornenie dotknutých pozemkov, Legendu inžinierskych sietí, Podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, email stavebného úradu obce Olšovany adresovaný žalobkyni, fotografia nehnuteľností žalovaného a Podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu – odpoveď.

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX mal súd za osvedčené, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území: F., okres: Košice - okolie, obec: F., a to pozemku parcely č. 980/4 – ostatná plocha, pozemku parcely č.: 980/12 – ovocný sad a pozemku parcely č. 980/19 – ostatná plocha (ďalej len „Nehnuteľnosti“). V časti C: Ťarchy je zapísané vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok C KN par. číslo 980/19 ostatná plocha o výmere 946 m2 v prospech každého vlastníka nehnuteľností – pozemkov registra C KN par. číslom 980/25 ovocný sad o výmere 956 m2 a par. číslo 980/16 ovocný sad o výmere 731 m2.

5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX mal súd za osvedčené, že žalovaný spolu s manželkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súpis. číslo XXX postaveného na pozemku par. číslo 980/26. Právny vzťah k pozemku parcelné číslo 980/26 pod stavbou súpis. číslo XXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX.

6. Z vizuálneho prehľadu rozloženia Nehnuteľností mal súd za osvedčené, že pozemok vo vlastníctve žalobkyne bezprostredne susedí s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného.

7. Z Podnetu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu zo dňa 28.04.2023 mal súd za osvedčené, že žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dala na Slovenskú stavebnú inšpekciu a Obec Olšovany podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu v súvislosti s nepovolenými stavebnými prácami na pozemku KN „C“ par. číslo 980/18 vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktoré podľa žalobkyne trvalo znemožnia vlastníkovi rodinného domu priamy prístup na verejnú komunikáciu III/3410. Taktiež žiadala vykonanie štátneho stavebného dohľadu aj na pozemku par. číslo 980/19 v jej výlučnom vlastníctve, nakoľko tento pozemok žalovaný v súčasnosti neoprávnene užíva na prístup k svojmu rodinnému domu a žalobkyňa má podozrenie, že na tomto pozemku ilegálne uložil kanalizačnú rúru, ktorá odvádza nadbytočnú vodu na pozemok par. číslo 980/19 v jej výlučnom vlastníctve.

8. Poverená zamestnankyňa obce Olšovany mailom zo dňa 02.06.2023 žalobkyni oznámila, že Obec Olšovany ako stavebný úrad neeviduje žiadne podanie, t.j. ohlásenie drobnej stavby alebo žiadosť o stavebné povolenie na realizáciu stavebných prác na pozemku par. číslo 980/18 v katastrálnom území F.. Podľa evidencie katastra nehnuteľností je vlastníkom pozemku a stavy rodinného domu žalovaný. Stavba rodinného domu bola povolená rozhodnutím obce Olšovany dňa 05.10.2011, pričom v podmienkach pre výstavbu č. 3 predmetného rozhodnutia je uvedené, že prístup k stavebnému pozemku je z jestvujúcej štátnej komunikácie novým vjazdom povoleným Obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice - okolie záväzným stanoviskom č. 3/2011/01558 zo dňa 26.08.2011.

9. Z listu Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa 02.05.2023 adresovaného právnemu zástupcovi žalobkyne mal súd osvedčené, že Slovenská stavebná inšpekcia nezvolala štátny stavebný dohľad, nakoľko stavebný dohľad už na základe podnetu žalobkyne vykonával stavebný úrad a Slovenská stavebná inšpekcia nie je oprávnená kontrolovať postup a rozhodnutia stavebných úradov, ktoré konali a rozhodovali v rámci svojich pôsobností podľa stavebného zákona.

10. Z predloženej fotografie nehnuteľností sporových strán mal súd osvedčené, že žalovaný vykonáva na svojom pozemku, ktorý bezprostredne susedí s pozemkom vo vlastníctve žalobkyne, stavebné práce neurčitého charakteru.

11. Podľa ust. a (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa ust. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa ust. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. V zmysle ust. môže súd nariadiť neodkladné opatrenie ak sú splnené podmienky podľa , teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci tiež vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť ani zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu a jeho príloh. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností, prípadne ich neosvedčenie má za následok zamietnutie návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.

16. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd tiež posudzuje, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.

17. Z obsahu návrhu žalobkyne je zrejmé, že sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa . Na to, aby súd mohol vydať takéto neodkladné opatrenie, musí mať za osvedčenú najmä potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v čase jeho rozhodovania, pričom dôkazné bremeno osvedčenia zaťažuje samotného navrhovateľa. Zároveň

platí, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

18. Súd teda skúmal, či žalobkyňa v danom prípade osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a dospel k záveru, že neosvedčila.

19. Z obsahu návrhu možno vyvodiť, že žalobkyňa potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán vyvodzuje z toho, že žalovaný realizuje na svojom pozemku nelegálne stavebné úpravy, ktorými si zablokuje doterajší vjazd na pozemok a prístup k rodinnému domu a na tento účel bude v budúcnosti neoprávnene využívať pozemok vo vlastníctve žalobkyne.

20. Toto tvrdenie žalobkyne však podľa názoru súdu bez ďalšieho nezakladá dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami formou neodkladného opatrenia. Totiž, súd má z predloženej fotografie nehnuteľností sporových strán za osvedčené, že žalovaný vykonáva na pozemku vo svojom vlastníctve stavebné práce. Tieto práce sú však podľa súdu neurčitého charakteru, teda v tomto štádiu konania nemožno jednoznačne ustáliť, že stavebné úpravy, ktoré žalovaný na svojom pozemku vykonáva, budú v budúcnosti spôsobilé zamedziť žalovanému jediný prístup k rodinnému domu, a preto bude musieť využívať na prístup pozemok žalobkyne. Nebezpečenstvo vzniku bezprostredne hroziacej ujmy musí byť reálne a musí bezprostredne hroziť, obava musí vždy vychádzať z konkrétneho konania žalovaného a nie len ničím nepodložených domnienok. V opačnom prípade nemožno pomery medzi stranami, aj keď len dočasne, upraviť tak výnimočným a závažným procesným prostriedkom, akým je neodkladné opatrenie. Žalovaný má právo ako vlastník dotknutého pozemku, vykonávať na ňom stavebné úpravy, pričom bez rozsiahleho dokazovania sa nie je možné v tomto štádiu konania jednoznačne prikloniť k právnemu názoru žalobkyne, že tieto stavebné úpravy žalovanému zablokujú prístup na jeho nehnuteľnosti. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný využíva na prístup k rodinnému domu aj v súčasnosti pozemok v jej vlastníctve, súd poukazuje na , podľa ktorého sú vlastníci susediacich pozemkov povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. V návrhu žalobkyne taktiež absentuje špecifikácia potenciálnej ujmy, prípadne tiež jej intenzita, ktorá by odôvodnila záver o nariadení neodkladného opatrenia. Vo všeobecnosti platí, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie, to ale neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

21. Súd teda po oboznámení sa s návrhom žalobkyne dospel k záveru, že nie je dôvodný v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s v celom rozsahu zamietol.

22. Vzhľadom na to, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej dochádza k ukončeniu konania (o nariadení neodkladného opatrenia), súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia ( ). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní neúspešná a žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (, ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).