Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Ek/220/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: A. B., nar: 26.03.1950, C. XXX/X, XXX XX B., zast.: D. D., A. XX/X, XXX XX C., IČO:50 053 167, proti povinnému: E. B., nar: XX.XX.XXXX, C. XXX/ X, XXX XX B., zast. JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, o vymoženie nepeňažného plnenia s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Erik Fekete, so sídlom exekútorského úradu Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 37 881 141, pod sp. zn. 252EX 438/23, o sťažnosti oprávneného proti výroku II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.02.2024, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávneného proti výroku II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.02.2024 z a m i e t a .

II. Povinný má voči oprávnenému n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti výroku II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.02.2024 vo výške 79,85 Eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.01.2023 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia, na podklade exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 30.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 08.07.2020, ktorým bola povinnému uložená povinnosť: Ukladá žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobkyni formou podpísaného písomného doporučeného listu s textom: Ospravedlňujem sa Vám, že som dňa 07.07.2018 bez Vášho vedomia a súhlasu vyhotovil videozáznam Vašej osoby a tento videozáznam bez Vášho vedomia a súhlasu sprístupnil ďalším osobám.

2. Exekučný súd poverením zo dňa 03.05.2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora.

3. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.02.2024 vyšší súdny úradník exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01.04.2017 (ďalej len „“) zastavil (výrok I.), zaviazal oprávnenú nahradiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 145,63 Eur (výrok II.) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 36,00 Eur, ktoré zaviazal zaplatiť oprávneného (výrok III.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že spornou otázkou, s ktorou sa musel súd vysporiadať pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo to, či povinný riadne splnil svoju povinnosť uloženú exekučným titulom, t. j. či sa povinný v zmysle výroku exekučného titulu ospravedlnil oprávnenej formou podpísaného písomného doporučeného listu s textom: Ospravedlňujem sa Vám, že som dňa 07.07.2018 bez Vášho vedomia a súhlasu vyhotovil videozáznam Vašej osoby a tento videozáznam bez Vášho vedomia a súhlasu sprístupnil ďalším osobám. Na základe poskytnutých dôkazov povinného, t.

j. podacieho lístku, kópie ospravedlnenia, a potvrdení - sledovanie zásielok, na základe, ktorého mal súd za preukázané, že povinný podal list (doporučený list s podacím číslom E.), ktorého obsahom bolo ospravedlnenie v zmysle exekučného titulu dňa 09.11.2020 na pošte Poprad 1. Vyššie uvedený list bol doručený dňa 10.11.2020. Exekučné konanie bolo začaté dňom 30.01.2023, a teda povinný si svoju povinnosť uloženú exekučným titulom splnil ešte pred jeho začatím. Vyšší súdny úradník dodal, že nakoľko povinnému nebola exekučným titulom uložená povinnosť doručenia ospravedlnenia formou „doporučeného listu do vlastných rúk“ oprávnenej, vyšší súdny úradník sa týmito oprávneným namietanými dôvodmi na pokračovanie v exekučnom konaní, resp. exekúcií nezaoberal. Vzhľadom na uvedené vyšší súdny úradník exekúciu zastavil (I. výrok). Pri rozhodovaní o trovách oprávneného súd dospel k záveru, že procesne neúspešný oprávnený nesie zodpovednosť na tom, že došlo k zastaveniu exekúcie, nakoľko podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie a preto mu v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ich náhradu nepriznal. Súd zastavil exekúciu z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, preto povinným voči oprávnenému vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré im vznikli v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie ( Exekučného poriadku). V zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky č. povinnému vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 145,63 Eur, a to za 2 polovičné úkony právnej služby po 48,16 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vo veci samej - Návrh povinného na zastavenie exekúcie + režijný paušál za rok 2023 vo výške 2 x 12,52 Eur + 20% DPH, nakoľko právny zástupca povinného je platcom dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd o uplatnenom nároku povinného na náhradu trov konania rozhodol tak, že povinnému priznal nárok na náhradu trov vo výške 145,63 Eur (výrok II). V exekučnom konaní zásadne platí, že trovy exekúcie hradí vždy povinný, pričom táto zásada, platí aj pri zastavení exekúcie. Výnimkou z tejto zásady je ustanovenie Exekučného poriadku, podľa ktorého súd môže, prípadne musí, za určitých okolností zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného a to je situácia, ak došlo k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, čo je aj tento prípad. Povinný splnil vymáhaný nárok ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, avšak oprávnený sa napriek tomu domáhal núteného výkonu rozhodnutia, t.z. že návrh podal nedôvodne a preto musel súd exekúciu zastaviť. Vzhľadom na uvedené tak súd na náhradu trov súdneho exekútora, pozostávajúcich z paušálnych výdavkov a DPH v celkovej výške 36,00 Eur, zaviazal oprávneného (III. výrok).

4. Proti výroku II. a III. podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej v podstate uviedol, že súd rozhodol o zastavení exekúcie, keďže povinný preukázal, že splnil povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím ešte pred začatím exekučného konania. Zároveň súd podotkol, že v rozhodnutí nebola uložená povinnosť doručiť ospravedlnenie formou doporučeného listu, ale nie do vlastných rúk. Oprávnený však, presvedčený o tom, že povinný sa mu neospravedlnil, podal návrh na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by ospravedlnenie od povinného mal k dispozícii, v žiadnom prípade by návrh na vykonanie exekúcie nepodával. Preto tak, ako nemožno pripísať začatie exekučného konania povinnému, nemožno podľa môjho názoru pripísať na ťarchu oprávneného skutočnosť, že v čase pandémie sa k nemu ospravedlnenie povinného nedostalo, pretože bolo poslané – síce v súlade s rozsudkom – ale len doporučene, a že to poštárka vhodila len do schránky a nedoručila mu to osobne tak, že by prevzatie na sprievodnom poštovom dokumente riadne potvrdila. Nie je v možnostiach oprávneného, okrem jeho prehlásenia v tomto konaní, inými dôkaznými prostriedkami preukázať, že ospravedlnenie sa mu k rukám nedostalo, aj to jej dôvod, pre ktorý oprávnený sťažnosťou nenapáda prvý výrok rozhodnutia, ktorým došlo k zastaveniu exekučného konania. Práve v konaní preukázaný skutkový stav umožňuje súdu aplikovať ust. , kedy za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať: 1. Skutočnosť, že rozsudok neukladal povinnému povinnosť doručiť ospravedlnenie do vlastných rúk; 2. Skutočnosť, že v dôsledku pandemickej situácie a pandemických opatrení pošta aj doporučené listy len vhadzovala do poštovej schránky ako obyčajné zásielky; 3. Skutočnosť, že oprávnený nebýva sám a že nie je jedinou osobou, ktorá má do poštovej schránky prístup; 4. Skutočnosť, ktorá spočíva v samotnom charaktere porušeného osobnostného práva, kedy sa syn voči svojej mame, starobnej dôchodkyni, správal v príkrom rozpore so zákonom; 5. Skutočnosť, že oprávnený je preukázateľne vzhľadom na rok narodenia starobný dôchodca, jeho osobné majetkové pomery sú neporovnateľne nižšie, ako majetkové pomery povinného, syna, ktorý je ešte v produktívnom veku a pracuje. Oprávnený mal za to, že práve povaha a okolnosti exekučného konania, či osobné pomery oprávneného spôsobuje, že priznanie trov povinnému je s poukazom na všetky vyššie uvedené skutkové okolnosti

neprimerane tvrdým opatrením súdu. Oprávnený navrhol, aby konajúci sudca rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku II. a III. zmenil tak, že stranám exekučného konania náhradu trov konania s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa neprizná.

5. Povinný vo vyjadrení k sťažnosti oprávneného uviedol, že so sťažnosťou oprávneného nesúhlasí a mal za to, že priznané trovy konania sú odôvodnené a ich výška je vypočítaná v súlade so zákonom. Povinný mal voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní povinnému vznikli v súvislosti s ochranou práva proti oprávneným tvrdenému neoprávnenému nároku. Ich náhrada bola priznaná povinnému v súlade so zákonom, zásadami rozhodovania o trovách a na základe rozhodnutia o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Podľa súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Povinný pritom v konaní preukázal splnenie povinnosti, ktorá mu bola uložená súdom a oprávnenému sa riadne ospravedlnil, oprávnený naopak nepreukázal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov v zmysle . Skutočnosti, ktoré oprávnený uviedol - vek, majetkové pomery oprávneného v porovnaní s majetkovými pomermi povinného, ktorý je v produktívnom veku či sociálne postavenie strán sporu, spravidla nie sú v súdnej praxi dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania druhej strane sporu. Povinný mal za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia , ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov. Vzhľadom na uvedené sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a preto povinný navrhol, aby konajúci súd sťažnosť oprávneného zamietol a priznal povinnému trovy konania v tomto konaní.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

11. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

12. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Sudca po zistení, že sťažnosť oprávneného voči napadnutému výroku II. a III. rozhodnutia bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol

odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, sudca nad rámec uvádza a dopĺňa:

16. Podstatou oprávneného podanej sťažnosti bola skutočnosť, že oprávnený v konaní pri rozhodovaní o trovách účastníkov konania požadoval aplikovať ust. , kedy podľa názoru oprávneného za dôvody hodné osobitného zreteľa bolo možné považovať: skutkové okolnosti daného prípadu, a teda to, že exekučný titul neukladal povinnému povinnosť doručiť ospravedlnenie do vlastných rúk; skutočnosť, že v dôsledku pandemickej situácie a pandemických opatrení pošta aj doporučené listy len vhadzovala do poštovej schránky ako obyčajné zásielky; skutočnosť, že oprávnený nebýva sám a že nie je jedinou osobou, ktorá má do poštovej schránky prístup; skutočnosť, ktorá spočíva v samotnom charaktere porušeného osobnostného práva, kedy sa syn voči svojej mame, starobnej dôchodkyni, správal v príkrom rozpore so zákonom; skutočnosť, že oprávnený je preukázateľne vzhľadom na rok narodenia starobný dôchodca, jeho osobné majetkové pomery sú neporovnateľne nižšie, ako majetkové pomery povinného, syna, ktorý je ešte v produktívnom veku a pracuje.

17. Vyšší súdny úradník rozhodol o nároku oprávneného a povinného na náhradu trov exekučného konania v súlade so zákonom, keď s uplatnením zásady úspechu v konaní zaviazal oprávneného nahradiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 145,63 Eur. Vyšší súdny úradník zároveň v súlade s ustanovením § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na náhradu trov exekútora, keďže exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať (splnenie vymáhanej povinnosti povinným ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie). Sudca k oprávneným navrhovanému uplatneniu uvádza, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ). Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Dôvodom na použitie uvedeného ustanovenia môžu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pritom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (k uvedenému viď napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

18. Súd po preskúmaní tvrdení oprávneného a povinného k aplikácii konštatuje, že v danom prípade nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov povinnému nepriznal. Súd pritom zobral do úvahy nielen osobné pomery účastníkov konania, predmet konania, ale najmä tú skutočnosť, že predmetné konanie bolo zastavené z dôvodu prekážky splnenia vymáhanej povinnosti povinným ešte v roku 2020, teda viac ako dva roky pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd taktiež vzal do úvahy skutočnosť, že oprávnenému nemusela byť písomnosť obsahujúca predmetné ospravedlnenie doručená do vlastných rúk, keďže exekučný titul zaviazal povinného na splnenie povinnosti ospravedlniť sa žalobkyni (oprávnenému v tomto exekučnom konaní) formou podpísaného písomného doporučeného listu s textom: Ospravedlňujem sa Vám, že som dňa 07.07.2018 bez Vášho vedomia a súhlasu vyhotovil videozáznam Vašej osoby a tento videozáznam bez Vášho vedomia a súhlasu sprístupnil ďalším osobám. Súd zároveň dáva do pozornosti, že to bol práve oprávnený zastúpený advokátom, ktorý svojim návrhom inicioval exekučné konanie. Bolo teda len na rozhodnutí oprávneného, či uvedený návrh na vykonanie exekúcie podá. Súd pritom nemal v konaní za preukázané (a ani to oprávnený netvrdil), že by oprávnený pred podaním návrhu (aj z dôvodu právnej istoty) vzhľadom na ním tvrdené skutočnosti, že mu písomné ospravedlnenie nemalo byť nikdy doručené, keď exekučný titul povinnosť doručenia písomného ospravedlnenia do vlastných rúk oprávneného neukladal, nedotazoval povinného ohľadom toho, či tento povinnosť (vzhľadom na dlhé časové obdobie od vykonateľnosti exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie) nesplnil. Oprávnený v tomto

kontexte nekonal obozretne. Dôkazné bremeno pritom aj v tomto rozsahu zaťažovalo oprávneného, ktorý návrh na vykonanie exekúcie podal. Vzhľadom na uvedené si oprávnený pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie musel byť vedomý aj prípadných následkov spojených s podaním tohto návrhu na vykonanie exekúcie (t. j. aj prípadnej možnosti vzniku trov konania). Za takejto situácie bolo potom pre posúdenie súdu pre účely prípadnej aplikácie bez väčšieho významu v akom rodinnom, príp. príbuzenskom vzťahu sa účastníci konania nachádzajú, príp. taktiež posúdenie majetkových pomerov účastníkov konania, ktoré v konaní ani neboli preukázané. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o trovách konania nevyužil svoje moderačné právo a neaplikoval ustanovenie .

19. Súd zároveň uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami oprávneného a povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti oprávneného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.03.2005).

20. Sudca vzhľadom na uvedené sťažnosť oprávneného proti výroku II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.02.2024 podľa v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

21. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Povinný si v rámci vyjadrenia k sťažnosti oprávneného uplatnil nárok na náhradu trov konania. Súd povinnému ako účastníkovi v konaní úspešnému (keď súd týmto rozhodnutím sťažnosť oprávneného zamietol), priznal nárok na náhradu trov sťažnostného konania. Vzhľadom na uvedené potom povinnému vznikol nárok na náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k sťažnosti oprávneného v sume 79,85 Eur (tarifná odmena za jeden úkon v sume 52,81 Eur (polovičný úkon v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky), režijný paušál za rok 2024 v sume 13,73 Eur a 20 % DPH). Trovy konania, ktoré boli povinnému priznané týmto rozhodnutím, budú od oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).