Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-147-2019.pdf
PDF · 96.91 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/147/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senátu zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpené Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpený JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka so sídlom Okružná 36, 058 01 Poprad, IČO: 506 727 20, o uloženie povinnosti ospravedlniť sa, o odvolaní žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/36/2018 - 55 zo dňa 30.4.2019 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., II. III. a V.
II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 1.8.2018 doplneným podaním z 13.9.2018 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobkyni, zároveň zakázal žalovanému akokoľvek šíriť videozáznam žalobkyne, uložil žalovanému povinnosť trvalo zničiť videozáznam žalobkyne a zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,- eur a náhradu trov konania.
2. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. U k l a d á žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobkyni formou podpísaného písomného doporučeného listu s textom: Ospravedlňujem sa Vám, že som dňa XX.XX.XXXX bez Vášho vedomia a súhlasu vyhotovil videozáznam Vašej osoby a tento videozáznam bez Vášho vedomia a súhlasu sprístupnil ďalším osobám.
II. Z a k a z u j e žalovanému akokoľvek šíriť videozáznam žalobkyne vyhotovený dňa XX.XX.XXXX žalovaným.
III. U k l a d á žalovanému povinnosť trvale zničiť videozáznam žalobkyne vyhotovený dňa XX.XX.XXXX žalovaným na všetkých úložiskách, na ktorých je uložený.
IV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
V. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“
3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 11, § 13 ods. 1, § 13 ods. 2 a § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čl. 19 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo vec odôvodnil tým, že žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok na ochranu osobnosti titulom zásahu do osobnostných práv žalobkyne vyhotovením videozáznamu dňa X.X.XXXX na telefóne žalovaného, uložením tohto záznamu na USB kľúč a jeho zverejnením, čím došlo k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobkyni, konkrétne práva na súkromný a rodinný život. V rodinnom dome v spoluvlastníctve žalovaného a jeho brata, v ktorom má žalobkyňa a jej manžel zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania rodinného domu, vyhotovil žalovaný videozáznam, na ktorom je zaznamenaná žalobkyňa ležiaca na zemi v kuchyni, pričom sú zapnuté plynové horáky na sporáku.
5. Súd prvej inštancie právne posúdil vec tak, že skutočnosť vyhotovenia záznamu nebola sporná. Sporná nebola ani skutočnosť, kto bol oboznámený s videozáznamom, a to manžel žalobkyne, druhý syn žalobkyne a príslušník policajného zboru, pri zásahu v rodinnom dome dňa XX.X.XXXX a príslušník policajného zboru na oddelení v rovnaký deň. Uvedené skutočnosti predstavujú zhodné skutkové tvrdenia, ktoré výslovne žalovaní potvrdili. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyhotovením videozáznamu žalovaným došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Ide o neoprávnený zásah spočívajúci v konaní žalovaného, ktorý bez súhlasu žalobkyne zhotovil videozáznam, podľa ktorého žalobkyňa mala byť v ťažkom stupni opitosti. Ide o zásah, ktorý sa dotýka intímnej sféry žalobkyne. K zhotoveniu videozáznamu nedošlo v rámci trestného a iného konania, t. j. v rámci úradného konania, čo by mohlo eventuálne vylučovať neoprávnenosť zásahu. Zhotovenie videozáznamu nebolo potrebné za účelom ochrany žalovaného, iných osôb, majetku. Navyše sporná zostala okolnosť, či v čase zhotovenia záznamu bola žalobkyňa pod značným vplyvom alkoholu a kto zapálil plynový horák. Preukázanie týchto okolností podľa názoru súdu ale nebolo podstatné. Súd je názoru, že i keď medzi stranami sporu sú vážne narušené rodinné vzťahy, neoprávňuje to bez súhlasu žalobkyne zhotovovať záznamy, ktoré môžu zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne. V danom prípade zásah nielen že bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnostných právach žalobkyne, ale ujmu aj spôsobil tým, že bol predložený na nahliadnutie otcovi žalovaného, bratovi žalovaného, príslušníkovi policajného zboru. Uvedeným záznamom bola ohrozená povesť žalobkyne, morálka, česť. Nebolo preukázané, že by záznam bol predložený iným osobám, ale samotné predloženie záznamu najmä bratovi žalovaného bolo objektívne spôsobilé zasiahnuť a aj zasiahlo do dobrého mena žalobkyne, cti žalobkyne. Podľa názoru súdu, i keby v čase zhotovenia záznamu žalobkyňa bola v alkoholickom opojení, neoprávňuje to, aby syn žalobkyne zhotovil bez jej súhlasu záznam a oboznámil s ním iné osoby. Žalovaný je syn žalobkyne, má si ctiť žalobkyňu ako svoju matku a nie je úctivé a správne, aby zhotovoval záznamy, ktoré by mohli žalobkyňu znemožniť v spoločnosti. Zvlášť v rodine by mala panovať vzájomná úcta, a i keby člen rodiny mal problém s alkoholom, práve najbližší príbuzní by mali pomôcť problém odstrániť. Deti za žiadnych okolnosti nie sú morálne oprávnené na to, aby fotili, zhotovovali záznamy prípadného stavu opilstva rodiča. Je to základné pravidlo úcty a vďačnosti za život a starostlivosť v čase maloletosti. Za daných okolností súd dospel k názoru, že žalobkyňa má právo dôvodne sa domáhať ospravedlnenia, zákazu šírenia videozáznamu a trvalého zničenia videozáznamu. Iba týmito prostriedkami sa odstránia následky zásahu žalovaného do osobnostných práv žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa v konaní uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, súd v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel k názoru, že v danom prípade je postačujúce zadosťučinenie spočívajúce v ospravedlnení, zákaze šírenia, uložení trvale zničiť záznam zobrazujúci žalobkyňu. V danom prípade nebolo preukázané, žeby sa v značnej miere znížila dôstojnosť žalobkyne a jej vážnosť v spoločnosti, uvedené nevyplýva z vykonaného dokazovania, ani samotná žalobkyňa netvrdila, žeby druhý syn, resp. príslušník polície sa v dôsledku predloženého záznamu správal k žalobkyni inak ako obvykle. Žalobkyňa v konaní nepreukázala zníženie dôstojnosti a vážnosti u iných osôb v rámci rodiny, susedstva, spoločnosti.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. 257 Civilného sporového poriadku a z dôvodov hodných osobitného zreteľa, stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Dôvody osobitného zreteľa súd prvej inštancie vzhliadol v osobitnej procesnej situácii, jedná sa o blízky príbuzenský vzťah strán sporu a osobitnú situáciu aj vzhľadom na existujúce narušené vzťahy v rodine, naviac žalobkyňa si náhradu trov konania ani neuplatnila.
7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h). Odvolanie podal proti I. výroku, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť ospravedlniť sa žalobkyni, proti II. výroku, ktorým súd zakázal žalovanému šíriť videozáznam, proti III. výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť trvale zničiť videozáznam a proti V. výroku, ktorým súd stranám sporu nepriznal náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že vyhotovil dňa X.X.XXXX videozáznam a na pojednávaní uviedol aj dôvody tohto svojho počinu, ktorými sa ale súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. V čase vyhotovenia videozáznamu žalovaný nemal v úmysle zverejniť ho, záznam vyhotovil spolu s otcom, aby mali dôkaz, čo sa deje v ich dome a aké následky to môže mať. Žalovaný poprel akékoľvek zverejňovanie predmetného videozáznamu tretím osobám, čo nakoniec potvrdila aj sama žalobkyňa. Tento vyhotovil len pre účely prípadného trestného konania na ochranu svojho majetku, v krajnej núdzi a nikomu inému tento záznam neukázal. Záznam bol sprístupnený iba rodinným príslušníkom, aby sa konečne vyriešila ich rodinná situácia, pričom túto synovia a manžel žalobkyne dokonale poznajú. Čo sa týka príslušníka policajného zboru, v tomto prípade žalovaný nepredložil videozáznam dobrovoľne, ale na výzvu príslušníka policajného zboru, ktorý to považoval za dôkaz. Mal za to, že vyhotovením videozáznamu žalovaným nedošlo k neoprávnenému zásahu, pretože tento videozáznam nemohol objektívne privodiť ujmu na právach chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil, žalobu zamietol, prípadne rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.
8. Žalobkyňa vo veci podala vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, v ktorom uviedla, že bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný videozáznam s osobnosťou žalobkyne zhotovil, a to bez súhlasu žalobkyne. Zároveň nepreukázal, že by sa v tomto prípade jednalo o zákonné licencie uvedené v ust. § 12 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Argumentácia žalovaného o snahe ochrániť svoj majetok je v príkrom rozpore so správaním osoby, ktorá sa cíti ohrozená na svojom živote a majetku a snaží sa nebezpečenstvo obrátiť. Naopak, žalovaný svojim vyjadrením na pojednávaní dňa 30.4.2019 uviedol, že jeho jediným záujmom je dehonestácia jeho vlastnej matky, keď namiesto toho, aby jej poskytol pomoc, keď ju našiel v kuchyni nevládnu a opretú rukami o lavicu, si ju necitlivo natáčal na video a následne uvádzal, že je pod vplyvom alkoholu, aj keď túto skutočnosť vôbec nemal preukázanú. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla žalobkyňa rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.
9. Vo veci následne podal písomné vyjadrenie v podobe repliky samotný žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy skutočnosť, že videozáznam žalovaný vyhotovil na základe žiadosti otca, ktorý ho o to požiadal, čo bolo potvrdené aj v jeho výpovedi. Podľa žalovaného žalobkyňa už niekoľko rokov nadmerne požíva alkohol a bolo namieste zo strany žalovaného obávať sa o svoje zdravie a život, keďže žalobkyňa sa už viackrát žalovanému a jeho otcovi vyhrážala ublížením na zdraví, o čom svedčia aj viaceré trestné oznámenia. V danej chvíli v miestnosti neunikal plyn, pretože to by bolo vstupom do miestnosti hneď cítiť a toto ani žalovaný, ani svedok necítili, inak by museli zalarmovať hasičov a policajtov. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala v konaní opak a síce, že alkoholické nápoje nepožíva. V daný deň bola žalobkyňa na návšteve u susedy, u ktorej oslavovali XX.-tku a na ktorej si žalobkyňa aj vypila. Žalovaný sa aj naďalej cíti pod silným psychickým tlakom, naďalej sa obáva o svoj a otcov život a zdravie. Nie je pravda ani žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že jediným záujmom žalovaného je dehonestácia vlastnej matky. V danom čase bolo žalovanému zjavné, že žalobkyňa je pod vplyvom alkoholu a tvrdo spí, nakoľko aj hlasno chrápala. Túto skutočnosť v konaní potvrdil aj otec žalovaného, ktorý bol prítomný. Ak by záujmom žalovaného bolo dehonestovať žalobkyňu, toto video by ukázal aj iným osobám ako rodinným príslušníkom, čo však žalovaný neurobil a ani nemal v záujme urobiť.
10. Odvolaciu dupliku žalobkyňa písomne nepodala.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania ( § 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
12. Odvolací súd v zmysle ust. § 382 CSP vyzval sporové strany aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na výzvu súdu sa písomne vyjadrila iba žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že v dotknutom prípade je na mieste aj aplikácia ust. § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný vyhotovil videozáznam žalobkyne bez jej vedomia a súhlasu.
13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP.
14. Zároveň je potrebné konštatovať, že voči výroku č. IV. žalobkyňa ani žalovaný odvolanie nepodali z vyššie uvedeného dôvodu. Predmetný výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie je právoplatný a nie je ani predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
15. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietka odvolací súd uvádza nasledovné.
16. Ust. § 11 a § 16 Občianskeho zákonníka upravujú právo na ochranu osobnosti ako jednotné právo zabezpečujúce v občianskoprávnej oblasti rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný slobodný rozvoj. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy v zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka.
17. V zmysle ust. § 12 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazovej snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
18. Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladmi úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti, tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach a medzi konaním neoprávnene zasahujúceho subjektu a vzniknutou nemajetkovou ujmou je vzťah v príčinnej súvislosti.
19. Z hľadiska skutkových okolností, z ktorých žalobkyňa v predmetnom konaní vyvodzovala svoj nárok, treba poukázať predovšetkým na to, že do rámca vymedzeného ust. § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka, patrí právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby, najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života. V najširšom zmysle sa toto právo týka aj života v rodine a manželských, partnerských, priateľských či obdobných vzťahov. Takto chápané právo na súkromie spočíva v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie práva na ochranu súkromia ide nielen v prípade neoprávaného získania vedomostí a poznatkov o súkromí fyzickej osoby, ale tiež v prípade neoprávneného rozširovania týchto poznatkov a vedomostí. K zásahom do súkromia môže v niektorých prípadoch dôjsť aj v dôsledku zásahov do činnosti a úkonov vykonaných v súkromí. Širokej škále prejavov a súčastí súkromného života fyzickej osoby zodpovedá aj možnosť rozmanitých prejavov zásahov do súkromia a ich dôsledkov na chránené osobné práva. Vzhľadom na niektoré otázky nastolené v prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že tieto zásahy v určitých prípadoch môžu mať, avšak nemusia aj samotné difamačné dôsledky. Teda, neoprávnený zásah do daného čiastkového práva (práva na súkromie) nemusí vždy vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby. Porušenie práva na súkromie je potrebné dôsledne odlišovať od prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti.
20. Okresný súd v tomto smere vykonal riadne dokazovanie na preukázanie konania žalovaného, ktoré zasiahlo do osobnostných práv žalobkyne (práva na súkromie).
21. Základom rozhodnutia okresného súdu v predmetnej veci na ochranu osobnosti sú presne vymedzené skutkové zistenia týkajúce sa obsahu tvrdeného zásahu žalovaného do práva na ochranu žalobkyne. Objektívne spôsobilé zasiahnuť do chránených osobnostných práv žalobkyne je aj také
konanie, ktorého dôsledky by v rovnakej situácii negatívne pôsobili na každú fyzickú osobu, ako nebezpečenstvo zníženia jej práva na súkromie. Konanie žalovaného tieto znaky napĺňa, keď objektívne zasiahlo do práva na súkromie žalobkyne. Žalovaný vyhotovil videozáznam zo súkromia žalobkyne, pričom zároveň potvrdil, že tento rozširoval v okruhu rodiny a sprístupňoval aj príslušníkom policajného zboru.
22. Okresný súd správne rozhodol o uložení povinnosti žalovanému, aby sa zdržal rozširovania obsahu videozáznamu a oboznamoval s ním iné osoby. Odvolací súd poukazuje na závažnosť konania žalovaného, ktorý si bez vedomia a súhlasu žalobkyne vyhotovil videozáznam, ktorý sa týka intímnej a súkromnej sféry žalobkyne.
23. Odvolací súd následne posúdil, či a aké sankcie sú primerané okolnostiam, za ktorých k zásahu došlo, resp. následkom, ktoré zásah vyvolal. Ak sa niekto dopustí konania, ktoré napĺňa znaky zásahu do práva na súkromie fyzickej osoby, je v civilnom súdnom konaní cieľom takto zasiahnutej osoby, aby sa dosiahlo nútené uloženie sankcie tomu, kto do jej osobnostných práv zasiahol. Účelom tejto sankcie uloženej súdom v primeranej forme a v adekvátnom rozsahu je nastoliť opätovnú rovnováhu osobnostného vzťahu aktérov skutkového deja, v rámci ktorého došlo k zásahu do osobnosti. Súd podľa okolnosti prípadu zváži uloženie povinnosti ospravedlniť sa zasiahnutej fyzickej osobe alebo prichádza do úvahy aj možnosť zaplatenia náhrady spôsobenej nemajetkovej ujmy v peniazoch.
24. Okresný súd postupoval správne pri uložení jedinej sankcie, a to povinnosti ospravedlniť sa za konanie žalovaného, ktorému došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne, a to práva na súkromie (právo fyzickej osoby na prejavy osobnej povahy). Uvedené sa rovnako týka uloženia povinnosti pre žalovaného zničiť videozáznam, na ktorom sa nachádza žalobkyňa, ktorý bol vyhotovený samotným žalovaným dňa X.X.XXXX.
25. Správne teda súd prvej inštancie vyhodnotil, že je postačujúce zadosťučinenie spočívajúce v ospravedlnení, zákazu šírenia a povinnosti natrvalo zničiť záznam zobrazujúci žalobkyňu. Voči zamietnutiu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy na strane žalobkyne, sporové strany odvolanie nepodali. Z vyššie uvedeného dôvodu predmetný výrok nadobudol právoplatnosť a nie je prieskumom odvolacieho súdu.
26. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).