Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_TT-20S-156-2022.pdf
PDF · 177 KB
Case nature
Area
Subarea
TT-20S/156/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej, v právnej veci žalobcu: HIRK spol. s r.o., so sídlom Niklová 3962, 926 01 Sereď, IČO: 31 355 404, zastúpený Advokátskou kanceláriou Lebovič, s.r.o., so sídlom Tomášikova 10/B, 821 03 Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO:50 289 934, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102697206/2022 zo dňa 03.10.2022, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.102697206/2022 zo dňa 03.10.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101847412/2022 zo dňa 27.06.2022 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím Daňového úradu Trnava, pobočka Senica (ďalej len „správca dane“) č. 101847412/2022 zo dňa 27.06.2022 správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo Daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 295 047,58 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018.
2. Správca dane rozhodnutie odôvodnil, tým, že žalobca porušil pri uplatnení nároku na odpočítanie dane za dodávku tovaru od dodávateľov - spoločností Laser Systems s.r.o. v likvidácii, so sídlom Peterská 15199/20, 821 03 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 507977510 (ďalej len Laser Systems) a PETROLCO s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 14599/4, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 47408007 (ďalej len PETROLCO) ustanovenia § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). V oboch prípadoch išlo o tzv. reťazový obchod; podľa posúdenia správcu dane miesto dodania tovaru nebolo na území Slovenskej republiky, ale miesto dodania tovaru bolo v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádzal v čase, keď začala preprava (§ 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), a preto boli faktúry vystavené spoločnosťami Laser Systems a PETROLCO, na základe ktorých si žalobca uplatňoval nárok na odpočítanie DPH, nesprávne.
3. Správca dane konštatoval, že ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, potom miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Ak bol tovar predtým, ako opustil členský štát dodania, predaný inej osobe, t.j. došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na ďalšiu osobu pred fyzickou prepravou tovaru do iného členského štátu, nie je možné v zmluvnom vzťahu hovoriť o dodaní tovaru s jeho prepravou. V takom prípade spoločnosť SP Consulting s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, IČO: 53015371 (ďalej len SP Consulting) predala tovar ešte na území Rakúska bez prepravy do SR a teda pri dodaní toho istého tovaru pre Laser Systems miesto dodania nebolo na území SR. Spoločnosť Laser Systems tovar predala v Rakúsku a žalobca ho doviezol svojimi automobilmi na územie SR. Až toto dodanie od spoločnosti Laser Systems pre žalobcu možno považovať za dodanie spojené s prepravou. Daňové subjekty SP Consulting a Laser Systems mali byť registrované pre daň z pridanej hodnoty v Rakúsku. Nakoľko dodania, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce, daňové subjekty SP Consulting a Laser Systems predmetný tovar nakúpili a dodali (bez prepravy) ešte na území Rakúskej republiky - t.j. bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku. Pokiaľ (ktorémukoľvek) dodávateľovi v tuzemsku nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, vyplýva z toho, že jeho odberateľovi nevzniklo pri predmetných dodaniach právo na uplatnenie odpočítania dane (fakturovaná daň je splatná len z titulu jej uvedenia vo faktúre). Dodanie tovaru medzi spoločnosťou Laser Systems a žalobcom je možné považovať za pohyblivú dodávku (dodanie tovarov spojené s odoslaním alebo prepravou tovarov), to znamená, že miesto dodania mali v tom štáte, v ktorom sa tovary nachádzali v čase, keď sa začínala preprava (§ 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Skutočnosť, že doprava je ďalej prefakturovaná samostatne, nemá vplyv na posúdenie pohyblivej a nepohyblivej dodávky. Pod reťazovým obchodom treba chápať dodanie toho istého tovaru, pričom vznikne viac dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ale fyzická dodávka tovaru smeruje od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi. Ten istý tovar mení vlastnícke právo deklarovanými faktúrami dodávateľov, avšak jeho fyzická dodávka je len jedna. Čiže tovar je v reťazci dodávateľsko-odberateľských vzťahov s jedinou fyzickou prepravou. Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH je viazaná len s dodaním tovarov v tuzemsku, s ktorým je spojený vznik daňovej povinnosti, ktorú zákon DPH upravuje v predmetom ustanovení, keď daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Vzniku daňovej povinnosti teda predchádza dodanie tovarov v tuzemsku. V prípade predaja pohonných hmôt medzi Laser Systems a žalobcom podľa správcu dane k dodaniu tovaru nedošlo na území Slovenskej republiky. Dodávateľskej spoločnosti Laser Systems nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku. Deklarované dodávky tovaru od tuzemského dodávateľa Laser Systems neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona DPH a tak tuzemskému dodávateľovi Laser Systems nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobca nemá právo uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH Obdobné závery prvostupňový správny orgán prijal v súvislosti s deklarovanými plneniami dodávateľa žalobcu spoločnosti PETROLCO.
4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca dňa 18.07.2022 odvolanie.
5. Žalovaný, Finančné riaditeľstvo SR, ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č.102697206/2022 zo dňa 03.10.2022 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101847412/2022 zo dňa 27.06.2022.
6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom období september 2018 si žalobca okrem iného uplatnil odpočítanie dane za nákup pohonných hmôt:
- z faktúr vystavených dodávateľom Laser Systems vo výške 212695,79 EUR,
- z faktúr vystavených dodávateľom PETROLCO vo výške 82351,79 EUR S poukazom na § 13 ods. 1 zákona o DPH skonštatoval, že v prípade predaja pohonných hmôt medzi dodávateľmi Laser Systems, PETROLCO a žalobcom k dodaniu tovaru nedošlo na území Slovenskej republiky. Dodávky tovaru od deklarovaných dodávateľov neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, preto dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobca nemá právo uplatniť si odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Dodávatelia tento tovar nadobudli v inom členskom štáte – v Rakúsku, v Českej republike a zároveň daňový subjekt nebol nadobúdateľom tovaru na území Slovenskej republiky.
II.
Žaloba
7. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č.102697206/2022 zo dňa 03.10.2022 v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 101847412/2022 zo dňa 27.06.2022 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
8. Žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je nezákonné z dôvodov podľa ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), teda z dôvodov, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
9. Žalobca uviedol, že dlhodobo podniká v oblasti distribúcie pohonných hmôt, ktoré nakupuje od rôznych dodávateľov podľa možností na trhu v Slovenskej republike v danom čase. V posudzovanom zdaňovacom období nakupoval pohonné hmoty aj od dodávateľov PETROLCO a Laser Systems. Nemal možnosť nakupovať tovar priamo od prvotného dodávateľa OMV, resp. ČEPRO, preto ho musel nakupovať od iných dodávateľov, v tomto prípade od PETROLCO a Laser Systems. Žalobca mal vedomosť o tom, že pohonné hmoty pochádzajú zo skladu Lobau v Rakúsku, teda z rafinérie OMV (dodávateľ Laser Systems), resp. od dodávateľa (výrobcu) ČEPRO, Střelice, Česká republika (dodávateľ PETROLCO). Nemal však vedomosť o iných dodávateľoch, ktorí figurovali na medzistupňoch v dodávateľskom reťazci, a vzťahoch medzi jednotlivými dodávateľmi v reťazci. Žalobca potrebuje informáciu o pôvode tovaru, keďže ide o pohonné hmoty, z dôvodu zachovania požadovaných kvalitatívnych vlastností tovaru aj z hľadiska plnenia povinností v oblasti spotrebnej dane z minerálnych olejov. Žalobca dodávateľom PETROLCO a Laser Systems riadne zaplatil kúpnu cenu vrátane DPH za dodávky tovaru, ktoré boli predmetom daňovej kontroly. Tento tovar následne ako distribútor pohonných hmôt predal ďalej svojim odberateľom, ktorým fakturoval cenu tovaru vrátane DPH a túto DPH riadne vykázal v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie. Zároveň si uplatnil nárok na odpočítanie dane na vstupe za prijaté plnenia od dodávateľov PETROLCO a Laser Systems podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, pretože toto plnenie použil ako platiteľ DPH na dodanie zdaniteľných plnení svojim odberateľom. Správca dane zamietol žalobcovi nárok na odpočítanie DPH na základe faktúr vystavených dodávateľmi žalobcu PETROLCO a Laser Systems s za zdaňovacie obdobie september 2018, no nespochybnili dodanie tovaru. Dodávateľské faktúry posúdili tak, že boli vystavené na dodávku tovaru s miestom dodania mimo územia Slovenskej republiky, preto uvedení dodávatelia mali podľa žalovaného fakturovať žalobcovi dodanie tovaru bez DPH.
10. Správca dane aj žalovaný opakovane uvádzajú, že z predložených dokladov a vyjadrení zúčastnených osôb vyplýva, že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať. Žalobca s týmto záverom nesúhlasí; nie je dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlené, na základe akých konkrétnych skutočností a dôkazov dospeli k záveru, že získal právo nakladať s tovarom ako vlastník a kedy sa tak stalo. Išlo pri tom o kľúčovú otázku rozhodujúcu pre právne posúdenie veci. Žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s konkrétnymi odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k posúdeniu otázky prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Pre správne určenie miesta dodania však nepostačuje iba preukázanie skutočnosti, že išlo o jedinú dopravu tovarov, ale je potrebné zistiť aj to, kedy žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný posudzoval všetky prípady dodávok spoločne bez akéhokoľvek prihliadnutia na rozdielny skutkový stav dodávok, pričom skutkový stav všetkých dodávok spojil a odvodil z neho zovšeobecnený záver pre všetky posudzované dodávky.
11. Podľa názoru žalobcu právne posúdenie veci žalovaným a správcom dane je nesprávne, lebo sa pri určení miesta dodania tovaru obmedzili na zohľadnenie výlučne jedinej skutočnosti, a to existencie iba jednej prepravy tovaru z iného členského štátu na miesto určenia do sídla žalobcu alebo iného miesta na území Slovenska, bez zohľadnenia akýchkoľvek iných okolností prípadu a bez vykonania celkového posúdenia všetkých osobitných okolností veci samej. Žalobca tvrdí, že tovar vo všetkých prípadoch prevzal až na území Slovenskej republiky. Pokiaľ bola dodávka tovaru v poriadku, potvrdil dodací list a na základe vystavenej faktúry cenu tovaru uhradil. Všetky tieto úkony sa diali až po ukončení prepravy, keď už sa tovar nachádzal na území Slovenskej republiky. Do tejto doby nemal žiadne práva k tovaru, nenakladal s ním ako vlastník, nebol oprávnený dávať pokyny prvotnému dodávateľovi a ani
prepravcom, ako majú s tovarom nakladať. Správca dane nepreukázal, že by dodávateľ vykonávajúci prvú dodávku predmetného tovaru bol jeho nadobúdateľom informovaný o tom, že tovar bude opätovne predaný inej zdaniteľnej osobe predtým, než opustí členský štát dodania. To platí rovnako aj o ďalších dodaniach predchádzajúcich dodaniu v prospech žalobcu. Teda ani na základe toho nie je možné priradiť prepravu až druhému, resp. ďalšiemu dodaniu. Vzhľadom na skutočnosť, že dodávatelia PETROLCO a Laser Systems mu predali tovar ako platitelia dane zaregistrovaní na Slovensku a celú dodávku realizovali ako dodávku tuzemskú, žalobca nemal dôvod vykazovať dodávku vo svojom daňovom priznaní ako nadobudnutie tovaru z iného členského štátu.
12. Žalovaný skutkový stav v posudzovanej veci zovšeobecnil tak, že: „ z vykonaného dokazovania a vyjadrenia samotného daňového subjektu je zjavné, že tovar bol prepravovaný daňovým subjektom, alebo cisternami daňového subjektu, ktoré boli zapožičané, alebo iným prepravcom, ktorému ale daňový subjekt zapožičal svoje cisterny, a to priamo z nakládky tovaru (tovar sa nakladal v inom členskom štáte) priamo daňovému subjektu alebo jeho odberateľom“ Uvedené skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Ide o skresľovanie a zovšeobecňovanie zistených skutočností, kde žalovaný zmiešal všetkých dodávateľov a všetky dodávky a z toho odvodil všeobecný záver pre všetky posudzované dodávky tovaru a síce, že tovar prepravoval buď žalobca alebo sa preprava vykonávala jeho vozidlami. Žalobca nebol v žiadnom vzťahu s prvotnými dodávateľmi pohonných hmôt, ani s inými skoršími dodávateľmi v reťazci, a ani si nemohol u nich priamo uplatňovať akýkoľvek nárok na tovar. Žalobca nikdy nemal vedomosť o tom, akí ďalší dodávatelia vstupujú do dodávateľského reťazca medzi prvotným dodávateľom a spoločnosťami PETROLCO a Laser Systems. Žalobca nikdy neuhradil cenu tovaru predtým, ako bola začatá preprava. Žalobca cenu tovaru uhradil vždy najskôr po tom, ako vozidlo (a s ním aj tovar) ukončil prepravu, teda až vtedy, keď už sa tovar nachádzal na území Slovenskej republiky (preukázané listinnými dôkazmi). Skutkové závery žalovaného a správcu dane, ktorý pri nich ani nebrali do úvahy obsah zmluvných vzťahov medzi žalobcom a dodávateľom, považuje za nesprávne.
13. Žalobca namietal porušenie princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní tým, že správca dane posúdil preskúmavanú transakciu ako takú, ktorá nezakladá žalobcovi nárok na odpočítanie dane, napriek tomu, že v identických prípadoch žalobcu nárok na odpočítanie dane uznal. Žalobca si za rovnakých podmienok a na základe typovo rovnakých zmluvných vzťahov uplatňoval nárok na odpočítanie dane aj v iných zdaňovacích obdobiach takým istým spôsobom ako v posudzovanom prípade. Správca dane viackrát v uvedených identických prípadoch vykonal u žalobcu miestne zisťovanie a daňovú kontrolu a nikdy jeho nárok na odpočítanie dane nespochybnil.. V uvedených prípadoch nedošlo k spochybneniu nároku žalobcu na odpočítanie dane a toto odpočítanie správca dane akceptoval. Žalobca vzhľadom na túto aplikačnú prax daňových orgánov považuje ním uplatňovaný spôsob odpočítania dane za správny a oprávnený. Žalovaný sa s týmito námietkami vysporiadal tak, že ich považoval za nedôvodné z dôvodu že v každom daňovom konaní je vykonávané samostatné daňové konanie.
III. Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 28.12.2022 a navrhol žalobu zamietnuť. V súvislosti s právom nakladať s tovarom ako vlastník uviedol, že z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplýva, že prevod vlastníckeho práva spôsobmi upravenými vnútroštátnym právom sa nevyhnutne nezhoduje s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník. Nevyžaduje sa, aby strana, na ktorú bol majetok prevedený, ho fyzicky držala, ani aby uvedený majetok bol k nej fyzicky prepravený a/alebo, aby jej bol fyzicky doručený, a ani prepravu tovaru nemožno považovať za rozhodujúcu na určenie, či došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť právnu situáciu daného tovaru, najmä rozhodnutie o jeho predaji ( napr. rozsudok vo veci C-401/18 Herst, bod 36, 37, 38, vo veci C-414/17 AREX CZ, bod 75). Plnenie, ktorým je dodanie tovaru, sa neriadi prevodom právneho vlastníctva v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov, ale pokrýva akýkoľvek prevod hnuteľného majetku jednou stranou na druhú stranu, ktorá s ním nakladá, ako keby bola jeho vlastníkom. Účel smernice by mohol byť ohrozený, ak by sa podmienky dodávky tovaru menili v jednotlivých členských štátoch tak, ako sa menia podmienky upravujúce prevod vlastníctva v zmysle súkromného práva príslušných členských štátov. Žalovaný dodal, že žalobca sa spoliehal na skutočnosť, že ak nakupuje tovar od platiteľa dane so sídlom v tuzemsku, automaticky daň vzniká v
tuzemsku a jeho dodávateľ je povinný mu vystaviť faktúru s tuzemskou daňou, ktorú si môže v súlade s ustanoveniami zákona o DPH odpočítať. Takýto postup je však z pohľadu zákona o DPH nedostatočný. Pre správne určenie dane, t.j. určenie miesta vzniku daňovej povinnosti (tuzemsko, iný členský štát EÚ), osoby povinnej platiť daň, daňového režimu (napr. prenosu daňovej povinnosti na odberateľa, oslobodenie), je potrebné mať podrobné informácie o tovare a službe, ktorý je predmetom zdaniteľných obchodov. Podmienky pre správne určenie miesta vzniku daňovej povinnosti sú určené smernicou č. 2006/112/ ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty Európskej únie (ďalej len smernica o DPH), ktorá bola do vnútroštátneho právneho systému transponovaná zákonom o DPH a tieto pravidlá boli spresnené a vysvetlené početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V danom prípade žalobca mal vedomosť o tom, že tovar sa nachádza v inom členskom štáte, pretože už pri uzatváraní zdaniteľných obchodov bolo jeho povinnosťou si zistiť všetky skutočnosti, ktoré ovplyvňujú správnosť určenia DPH, a to je i miesto, kde sa tovar nachádza. V zmysle obchodných dojednaní, ktorých bol zmluvnou stranou, a na ktoré opakovane odkazuje, prepravu tovaru pre neho zabezpečili dodávatelia, taktiež znášal riziká na tovare, tovar bol prepravený priamo k žalobcovi alebo jeho odberateľom, čím preukázateľne na neho prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte pred začatím prepravy a teda práve zmluvný vzťah medzi ním a jeho dodávateľmi je pohyblivou dodávkou.
15. Žalovaný odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/74/2020 zo dňa 24.02.2022 vydaný v totožnej veci a medzi totožnými účastníkmi konania, ktorý vychádza z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok C-320/88 zo dňa 08.02.1990 Shipping and Forwarding Enterprise Safe BV, rozsudok C-237/09 zo dňa 03.06.2010 vo veci De Fruytier, rozsudok č. C-414/17 zo dňa 19.12.2018 AREX CZ a rozsudok 401/2018 zo dňa 23.04.2020 Herst): pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a to aj keby k prevodu právneho vlastníctva nedošlo. Existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho. To, či došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, je pritom na posúdení vnútroštátneho súdu, ktorý má pristúpiť k celkovému posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej. Argumentácia, ktorá sa pri určení momentu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník pri dodaní tovaru opiera o zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka, je v rozpore s právom Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ ako aj zákonom o DPH. Dodanie tovaru v zmysle smernice o DPH a zákona o DPH je viazané na umožnenie práva nakladať s tovarom ako vlastník, a nie na prevod vlastníckeho práva podľa vnútroštátnej právnej úpravy. Na základe uvedeného žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu o hrubom skresľovaní a zovšeobecňovaní zistených skutočností a má za to, že daňové orgány posudzovali moment prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle ustanovení smernice, zákona o DPH a judikatúry Súdneho dvora EÚ v nadväznosti na správne určenie miesta dodania tovaru.
16. Tvrdenie žalobcu, že skutkový stav nebol zistený správne a došlo k nezákonnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, nie je pravdivé. Závery uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú vyvodené z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s ustanoveniami zákona o DPH (ten má iba hmotnoprávne ustanovenia). Z odôvodnenia je zrejmé, akým spôsobom jednotlivé vymenované skutočnosti žalovaný vyhodnotil vo vzťahu k predmetu konania. Prvostupňový orgán vykonal dokazovanie, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, daňovú kontrolu vykonával v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Prvostupňový orgán vykonal dokazovanie podľa § 24 DP v súlade so zásadami správy daní uvedenými v § 3 DP;
17. K námietkam o porušení princípu právnej istoty, žalovaný uviedol že v každom daňovom konaní (v predmetnej daňovej kontrole, aj v konaniach, na ktoré poukazuje žalobca), bolo vykonané samostatné dokazovanie a zistené skutočnosti boli vyhodnotené poverenými zamestnancami v jednotlivých konaniach v súlade s § 3 ods. 3 DP. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán vyhodnotili reálny vplyv predložených dôkazov na uplatnené právo odpočítania dane a na základe tohto vyhodnotenia vyslovili záver o existencii alebo neexistencii dôvodov pre uznanie tohto práva.
18. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.
IV. Pojednávanie
19. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/156/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. TT-20S/156/2022.
20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. v spojení s § 10 a § 13 SSP rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 30.08.2023 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania.
V. Relevantná právna úprava
21. Podľa § 3 ods. 1 DP, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
22. Podľa § 3 ods. 2 DP, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
23. Podľa § 3 ods. 3 DP, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
24. Podľa § 3 ods. 8 DP právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
25. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje (a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, (c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
26. Podľa § 24 ods. 2 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
27. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta DP správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.
28. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
29. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
30. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o DP predmetom dane je nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie.
31. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je (a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, (b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, (c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
32. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane.
33. Podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak (a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a (b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.
34. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14.
35. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
36. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
37. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň (a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, (b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, (c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, (d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 38. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak (a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, (b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, (c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, (d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
VI. Posúdenie veci správnym súdom
39. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy prvého stupňa, preskúmal v rozsahu žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 40. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
41. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
42. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
43. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 44. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov.
45. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nie tak, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
46. Správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102106566/2019 zo dňa 06.09.2019 (doručené žalobcovi dňa 12.09.2019) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018, apríl 2018, august 2018 až október 2018 s termínom začatia 01.10.2019.
47. Dňa 09.04.2020 žalobca podaním č. 6/03809739/2020 požiadal o prerušenie daňovej kontroly od 12.03.2020 v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. V súvislosti
s novelou zákona č. 67/2020 (realizovanej zákonom č. 96/2020 Z. z.) účinnou od 25.04.2020 sa daňová kontrola na žiadosť daňového subjektu prerušuje nasledujúci deň od jej podania, t. j. daňová kontrola bola prerušená od 10.04.2020. Daňová kontrola bola prerušená do skončenia obdobia pandémie v súlade s novelou zákona č. 67/2020 Z. z. publikovanej v zákone č. 264/2020 Z. z., podľa ktorej sa obdobie pandémie považuje za skončené dňa 30.09.2020.
48. Správca dane za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci zaslal daňovým orgánom Rakúska a Česka Žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) č. 130000038066/21, č. 130000038067/21, č. 130000038089/21, č. 130000038090/21; z uvedeného dôvodu bola daňová kontrola prerušená odo dňa 13.01.2021 rozhodnutím č. 100041765/2021 zo dňa 12.01.2021. Dňa 04.10.2021 pominuli dôvody, pre ktoré bola sa daňová kontrola prerušená. Z dôvodu, že bolo opäť potrebné získať ďalšie informácie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (žiadosť o MVI č. 130000048534/21), bola daňová kontrola prerušená odo dňa 19.10.2021 rozhodnutím č. 101960517/2021 zo dňa 18.10.2021. Dňa 04.02.2022 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.
49. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100398332/2022 zo dňa 01.03.2022, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, a ktorý bol doručený žalobcovi dňa 07.03.2022. Žalobca sa vyjadril podaním doručeným dňa 20.04.2022. Dňa 02.06.2022 správca dane spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101633699/2022, ktorú považoval za posledný úkon vo vyrubovacom konaní.
50. V prvostupňovom rozhodnutí správcu dane sa uvádza, že v kontrolovanom zdaňovacom období september 2018 si žalobca „okrem iného“ uplatnil odpočítanie dane za nákup pohonných hmôt.:
- z faktúr vystavených dodávateľom Laser Systems vo výške 212 695,79 eur,
- z faktúr vystavených dodávateľom PETROLCO vo výške 82 351,79 eur, ktorých zoznam je podrobne uvedený v rozhodnutí správcu dane,
51. Z obsahu administratívneho spisu a nesporných tvrdení žalobcu vyplýva, že v kontrolovanom zdaňovacom období september 2018 si žalobca uplatnil odpočítanie dane aj z iných faktúr, ktoré mu vystavili spoločnosti Slovnaft a.s. a Solar, a.s., ktoré sa však v prvostupňovom rozhodnutí ani v druhostupňovom rozhodnutí neuvádzajú, a daňové orgány sa s nimi nevysporiadali, či mali alebo nemali vplyv na určenie dane napadnutými rozhodnutiami v zdaňovacom období september 2018. Správca dane aj žalovaný sa zaoberali len zdaniteľnými obchodmi medzi žalobcom a jeho dodávateľmi PETROLCO a Laser Systems.
52. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil reťazové obchody medzi spoločnosťami:
RAFF LAGER LOBAU, IČ DPH ATU48359903 › OMV Slovensko, s.r.o., IČDPH ATU57900588 › SP Consulting, IČDPH SK2120373750 › Laser Systems, IČDPH SK2120522305 › žalobca .
ČEPRO a.s., Č › DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., SI › VENGA TRADE s.r.o., SR › PETROLCO, SR › žalobca
OMV RAFF LAGER LOBAU, AT › OMV Slovensko, s.r.o., IČDPH: ATU57900588 › VENGA TRADE s.r.o. › PETROLCO › žalobca.
53. Správca dane s poukazom na § 13 ods. 1 zákona o DPH skonštatoval, že v prípade predaja pohonných hmôt medzi dodávateľmi Laser Systems, PETROLCO a žalobcom k dodaniu tovaru nedošlo na území Slovenskej republiky, ale v Rakúsku alebo v Českej republike. Deklarované dodávky tovaru od deklarovaných dodávateľov neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, preto dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobca nemá právo uplatniť si odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti dodávateľa, nevzniká ani právo na odpočítanie dane. Ide o tzv. reťazový obchod. Každý z podnikateľov, ktorý sa na reťazovom obchode zúčastňuje, môže previezť na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník len v tom prípade, ak toto právo získal od svojho dodávateľa. Iba jedno dodanie tovaru v rámci jedného zmluvného vzťahu môže byť spojené s prepravou (pohyblivá dodávka), ostatné dodávky tovaru sa uskutočňujú bez prepravy (nepohyblivá dodávka) a miestom ich dodania je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Postup pri uplatňovaní režimu
DPH pri reťazových obchodoch je podmienený aplikáciou ustanovení zákona o DPH, ktoré definujú miesto dodania tovaru (§ 13), miesto nadobudnutia tovaru (§ 17), príp. miesto dovozu tovaru (§ 18).
54. Skutočnosť, že doprava je ďalej prefakturovaná samostatne, nemá vplyv na posúdenie pohyblivej a nepohyblivej dodávky. Základným pravidlom pre určenie miesta dodania pre tovar je miesto, kde sa tovar nachádza v čase jeho dodania, ak ide o dodanie tovaru bez prepravy a ak ide o dodanie tovaru s prepravou alebo odoslaním, miestom dodania je miesto, kde sa začína preprava alebo odoslanie. V danom prípade nie je rozhodujúce, kto vykonáva prepravu. Môže to byť dodávateľ, odberateľ alebo tretia osoba na účet dodávateľa alebo odberateľa.
55. Tovar bol podľa žalovaného a správcu dane prepravovaný z miesta nakládky tovaru RAFF LAGER LOBAU, Rakúsko a ČEPRO a.s. Česká republika na Slovensko, t.j. od prvého dodávateľa v reťazci priamo k žalobcovi , alebo k jeho odberateľom. Konateľka žalobcu v súvislosti s prepravou tovaru od dodávateľa Laser Systems uviedla, že tomuto dodávateľovi boli zmluvne zapožičané cisterny žalobcu, prepravu zabezpečoval dodávateľ a v niektorých prípadoch prepravu vykonával aj žalobca. V súvislosti s prepravou tovaru od dodávateľa PETROLCO uviedla, že prepravu zabezpečoval tento dodávateľ, pričom žalobca zapožičal cisternu prepravnej spoločnosti Limited Transport a DOS servis, k čomu je uzatvorená zmluva o výpožičke. Taktiež uvádzala, že tovar bol dodaný priamo na prevádzku žalobcu (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101665321/2020 zo dňa 03.11.2020).
56. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať. Priami dodávatelia žalobcu nenadobudli tovar na území Slovenskej republiky, pretože im bol predaný ešte na území iného členského štátu bez prepravy.
57. Podľa vyjadrení a dokladov predložených žalobcom a získaných správcom dane žalovaný dospel k záveru, že tovar bol prepravovaný z miesta nakládky tovaru – Rakúsko alebo Česká republika na Slovensko priamo daňovému subjektu alebo jeho odberateľom.
58. V súvislosti s dôkazným bremenom v daňovom konaní správny súd uvádza, že pri správe daní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov explicitne uvedená aj v § 3 ods. 3 daňového poriadku. Správca dane hodnotí nielen tie dôkazy, ktoré mu boli predložené daňovými subjektmi, ale v záujme správneho určenia dane hodnotiť všetky dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne zistenie dane, pričom pri dokazovaní nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Jeho povinnosťou je zabezpečiť, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžfk/76/2020 zo dňa 26. 08. 2022, sp. zn. 4Sžf/18/2011 zo dňa 07.09.2011, sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019).
59. K problematike presúvania dôkazného bremena sa už v minulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd SR (napríklad v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018): „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“
60. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I.ÚS 259/2022-37 zo dňa 12.10.2022 všeobecne k rozloženiu a presunu dôkazného bremena v procesoch pri správe daní: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva často náročné a pomerne nejednoznačné. Dôkazné bremeno sa v daňovom konaní presúva medzi daňovým subjektom a správcom dane, pričom v určitej fáze konania ho vždy môže niesť iba jeden z nich. Dôkazné bremeno najprv zaťažuje daňový subjekt a až potom správcu dane. Táto špecifická koncepcia dokazovania priamo nadväzuje na podstatu daňového konania, v ktorom je skutkovým základom tvrdenie daňového subjektu o jeho daňovej povinnosti. Neúmerné prenášanie dôkazného bremena na daňový subjekt zo strany orgánov finančnej správy je potrebné považovať za ústavne neudržateľný postup. Neprimerané dôkazné bremeno sa môže prejavovať v dvoch rovinách, a to (i) zaťažením daňového subjektu predkladaním dôkazov nad rozsah nevyhnutne postačujúci na preukázanie rozhodujúcich skutočností alebo (ii) požiadavkou na preukazovanie takého okruhu skutočností, ktoré netvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Dôkazné bremeno by mal daňový subjekt znášať v rozumne akceptovateľnom rámci, resp. do tej miery, do ktorej to od neho možno rozumne požadovať. Od daňového subjektu možno na daňové účely požadovať štandardné a v obchodnej praxi obvyklé dôkazy, pri ktorých je rozumné predpokladať, že ich daňový subjekt bude uchovávať; samozrejme, musí ísť o dôkazy, ktoré sú postačujúce na preukázanie skutočného dodania tovaru, ktoré sa javí ako dostatočne pravdepodobné. Ak daňový subjekt preukázal existenciu materiálneho plnenia a predložil všetky zákonom požadované doklady viažuce sa na neho, vyčerpal tým vlastné dôkazné bremeno. Správca dane nemôže daňovému subjektu pričítať existenciu dôkaznej núdze týkajúcu sa skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Nemožno požadovať od daňového subjektu predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je preňho objektívne nemožné (tzv. probatio diabolica). Rozsah dôkaznej povinnosti sa logicky môže vzťahovať len na tie dôkazy, ktorými reálne môže disponovať daňový subjekt.
61. V prejednávanej veci orgány verejnej správy neuznali žalobcovi nárok na odpočet DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky na uplatnenie odpočtu DPH. žalobcom a žalovaným bolo určenie miesta, kde žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník v kontexte reťazových obchodov s pohonnými hmotami dovážanými z iných členských krajín a s tým spojené právo žalobcu uplatniť si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH dodávateľom nevznikla daňová povinnosť a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, nakoľko miestom dodania tovaru nebola Slovenská republika.
62. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane – daňového subjektu, ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Daňový subjekt, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, je povinný preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/6/2016 zo dňa 17.01.2017).
63. K nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 20 smernice o DPH dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto odoslania alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu odoslania (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-401/18 z 23. 04.2020 Herst, bod 34, rozsudky vo veci Teleos a i., C-409/04 z 27.09. 2007, body 27 a 42, rozsudok vo veci C-414/17 AREX CZ, z 19.12. 2018, bod 61).
Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok č. C-320/88 zo dňa 08.02.1990 Shipping and Forwarding Enterprise Safe BV, rozsudok č. C-237/09 zo dňa 03.06.2010 De Fruytier, rozsudok č. C-414/17 zo dňa 19.12.2018 AREX CZ. a rozsudok č. 401/2018 zo dňa 23.04.2020 Herst.) vyplýva, že pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto
majetku, a to aj keby k prevodu právneho vlastníctva nedošlo. Existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho. To, či došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, je pritom na posúdení vnútroštátneho súdu, ktorý má pristúpiť k celkovému posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej. Prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník nevyžaduje, aby strana, na ktorú bol tento majetok prevedený, ho fyzicky držala, ani aby uvedený majetok bol k nej fyzicky prepravený a/alebo aby jej bol fyzicky doručený.
64. Smernica Rady 77/388/EHS o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (Šiesta smernica) a Smernica Rady 2006/112/ ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zaviedli spoločný systém DPH založený najmä na jednotnej definícii zdaniteľných plnení. Súčasťou je aj jednotná definícia pojmu „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník (článok 14 smernice o DPH). Účelom tejto nadnárodnej právnej úpravy je zabezpečenie jednotného výkladu podmienok dodania tovaru. Prevod vlastníckeho práva spôsobmi upravenými vnútroštátnym právom sa nevyhnutne nezhoduje s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník. Ak by sa podmienky dodania tovaru menili v jednotlivých členských štátoch v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy prevodu vlastníckeho práva, mohol by byť priamo ohrozený účel smernice o DPH. Predmetná právna úprava bola pritom implementovaná do národnej právnej úpravy zákonom č. 593/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH. V zmysle dôvodovej správy sa ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o DPH upresňuje v nadväznosti na čl. 14 ods. 1 smernice o DPH a súčasne sa týmto zosúlaďuje s § 19 ods. 1 zákona o DPH.
65. Dodanie tovaru v zmysle smernice o DPH a zákona o DPH je viazané na umožnenie práva nakladať s tovarom ako vlastník, a nie na prevod vlastníckeho práva podľa vnútroštátnej právnej úpravy. Výhrada vlastníckeho práva upravená medzi žalobcom a jeho zmluvným partnerom má účinky pri nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu k pohonným hmotám z pohľadu súkromného práva. Pri posudzovaní momentu dodania tovaru v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH je ale len jednou z okolností, na ktoré je potrebné prihliadať. za účelom zistenia momentu a miesta dodania tovaru žalobcovi v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH je nevyhnutné dostatočne zistiť a vyhodnotiť všetky súvisiace okolnosti danej veci. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok C-401/18 zo dňa 23.04.2020 vo veci Herst s.r.o.), prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa neobmedzuje na prevod spôsobmi, ktoré upravuje príslušná vnútroštátna úprava, ale zahŕňa každý úkon prevodu hmotného majetku jednou stranou, ktorá udelí druhej strane oprávnenie fakticky ním nakladať, akoby bola sama vlastníkom tohto majetku. Preto na posúdenie podmienok dodania tovaru nepostačuje určenie momentu, kedy došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tovaru žalobcom z pohľadu vnútroštátneho práva. Za určitých okolností môže dôjsť k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník skôr, či neskôr ako k nadobudnutiu samotného vlastníckeho práva (analogicky rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/74/2020, bod 41,42).
66. V prípade reťazových obchodov za intrakomunitárne dodanie tovaru s prepravou môže byť považovaná len jedna preprava z reťazca obchodných transakcií. Pre určenie takejto transakcie je rozhodné miesto, kde daňový subjekt nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník. Za účelom správneho určenia takéhoto miesta je vždy potrebné posúdiť všetky jedinečné okolnosti danej veci. Až následne je možné identifikovať, ktoré dodanie spĺňa všetky podmienky stanovené pre dodania v rámci Spoločenstva (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/144/2022, bod 30 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci č. C-430/09 Euro Tyre zo dňa 06.04.2006).
67. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou, či žalovaný a správca dane správne určili, kde a kedy došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu.
68. Predmetom skúmania sú dve skutkovo odlišné skupiny dodávok od dvoch rôznych dodávateľov – Laser Systems a PETROLCO Ohľadom dodávok od Laser systems žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v zmysle doručených dokumentov Colným úradom Bratislava správcovi dane (Žiadosť č. 101640952/2020 zo dňa 28.10.2020, Odpoveď na dožiadanie č. 591158/2020 zo dňa 23.12.2020), odosielateľom pohonných hmôt je OMV Downstream GmbH, Wien, miesto odoslania OMW Downstream GmbH, Kledering. Príjemcom uvedeným na dokumentoch je OMV Slovensko, s.r.o., Bratislava a miesto určenia HIRK spol. s r.o., Sereď. Ako prepravca je uvedený daňový subjekt a O.G.TRANS s.r.o.
69. Podľa zistení žalovaného v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018, apríl 2018, august 2018 až október 2018 bola preprava tovaru od dodávateľa Laser Systems uskutočnená dvoma spôsobmi: spoločnosťou O.G.TRANS, s.r.o., ktorá prepravu fakturovala spoločnosti Laser Systems s.r.o. alebo samotným žalobcom, ktorý ju následne fakturoval spoločnosti Laser Systems v zmysle Rámcovej kúpnej zmluvy o realizácii dodávok PHM, dodacia parita CPT. Ohľadom tohto skutkového záveru žalovaného správny súd poukazuje na to, že keďže predmetná daňová kontrola sa týkala zdaňovacieho obdobia január 2018, apríl 2018, august 2018 až október 2018 a napadnuté rozhodnutie sa týka len zdaňovacieho obdobia september 2018, žalovaný nedostatočne skutkovo vymedzil, aké presne je jeho zistenie ohľadom kontrolovaného zdaňovacieho obdobia september 2018.
70. Nejednoznačnosť skutkových zistení žalovaného podporuje aj jeho záver v napadnutom rozhodnutí, že podľa dokladov a vyjadrení zúčastnených osôb v súvislosti s dodávateľom Laser Systems sa pohonné hmoty dovážali z Lobau Rakúsko, kde sa preprava vždy začínala. Preprava pohonných látok bola zo skladu Lobau v Rakúsku žalobcovi alebo k odberateľom žalobcu bez prerušenia. Na hárku na zber údajov bol okrem iných údajov (množstvo a druh tovaru, EČ vozidiel, prepravca, ...) uvádzaný ako príjemca žalobca. Doprava bola zabezpečená samotným kupujúcim – žalobcom a v niektorých prípadoch spoločnosťou O.G.TRANS s.r.o., pričom táto preprava bola fakturovaná spoločnosti Laser Systems s.r.o. v zmysle Rámcovej kúpnej zmluvy alebo prostredníctvom prepravnej spoločnosti (O.G.TRANS s.r.o., Lednická 496, 691 43 Hlohovec, IČO 277 49 631, IČ DPH CZ 27749631).
71. Nakládka tovaru sa uskutočňovala na stáčišti v Lobau Rakúsko, ktoré je plne automatizované, tovar sa nakladal na základe kódu, bez ktorého sa nevydal. Po naložení tovaru pri výjazde vodič vyzdvihol doklady, z nákladného listu prepísal údaje do CMR a pokračoval na vopred určené miesto vykládky. Z uvedených skutočností vyplýva, že tovar bol fakturovaný nasledovne OMV RAFF LAGER LOBAU, AT › OMV Slovensko, s.r.o., › SP Consulting› Laser Systems.› žalobca. Preprava tovaru bola realizovaná OMV RAFF LAGER LOBAU, AT › žalobca SK. Dodanie tovaru medzi spoločnosťou Laser Systems a kontrolovaným daňovým subjektom je možné považovať za pohyblivú dodávku (dodanie tovarov spojené s odoslaním alebo prepravou tovarov), to znamená, že miesto dodania mali v tom štáte, v ktorom sa tovary nachádzali v čase, keď sa začína preprava (§ 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH).
72. V súvislosti s dodávateľom PETROLCO žalovaný uviedol, že z Colným úradom Bratislava správcovi dane doručených dokumentov (Žiadosť č. 101640952/2020 zo dňa 28.10.2020, Odpoveď doručená e-mailom dňa 27.12.2020 zaevidovaná pod ev. č. 588740/2020), príjemcom v prípade odosielateľa pohonných hmôt OMV Slovensko, s.r.o. bola spoločnosť VENGA TRADE s.r.o. a príjemcom v prípade odosielateľa pohonných hmôt ČEPRO a.s. bola spoločnosť Správa strategických surovín, s.r.o. Prepravnými spoločnosťami boli žalobca, spoločnosť O.G.TRANS s.r.o., DOS-SERVIS autodoprava s.r.o., Popilka spol. s r.o., Limited Transport s.r.o. a KLACSKA s.r.o. Správca dane v priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia zistil reťazové obchody medzi spoločnosťami ČEPRO a. s., Praha, DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Koper, VENGA TRADE s.r.o., Banská Bystrica, PETROLCO a žalobca kedy ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi dvomi prepravcami. Tovar bol predtým, ako opustil členský štát, predaný z ČEPRO a. s. do DAMAZ OIL ADRIA, od DAMAZ OIL ADRIA do VENGA TRADE s.r.o., z VENGA TRADE s.r.o. do PETROLCO a z PETROLCO žalobcovi t. j. došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na ďalšiu osobu pred fyzickou prepravou tovaru do iného členského štátu.
73. Spoločnosti VENGA TRADE s.r.o. a PETROLCO neuskutočnili podľa žalovaného dodanie na území Slovenskej republiky. Pretože dodania, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce, spoločnosti DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Koper, VENGA TRADE s.r.o., Banská Bystrica a PETROLCO predmetné PHM nakúpili a dodali (bez prepravy) ešte na území Českej republiky - t. j. bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku. V prípade nákupu tovaru v reťazci OMV RAFF LAGER LOBAU, AT › OMV Slovensko, s.r.o., IČ DPH: ATU57900588 › VENGA TRADE s.r.o. › PETROLCO. › žalobca sa tovar nachádzal v Rakúsku v sklade Lobau, preprava sa vždy začínala v Lobau v Rakúsku. Doprava bola zabezpečovaná spoločnosťou VENGA TRADE s.r.o., ktorá zabezpečila dopravu pre odberateľa HIRK spol. s r.o. prostredníctvom prepravnej spoločnosti O.G.TRANS s.r.o., resp. samotným odberateľom HIRK spol. s r.o. Preprava pohonných látok bola zo skladu Lobau v Rakúsku, miesto vykládky bolo podľa objednávky.
74. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ako aj obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že v rozhodnutiach orgánov verejnej správy nie je dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlené, kedy presne žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník a akými konkrétnymi dôkazmi a úvahou je tento moment skutkovo preukázaný.
75. Pre správne určenie miesta dodania nepostačuje len samotná konštatácia žalovaného, že sa v prípade žalobcu jedná o na seba nadväzujúcu prepravu tovarov. Nestačí ani všeobecné vyhodnotenie, že tovar bol prepravený žalobcovi alebo jeho odberateľom bez bližšej špecifikácie miesta, subjektu a druhu a objemu tovaru. Je potrebné určiť, kto nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník v Rakúsku alebo v Českej republike, či žalobca alebo jeho dodávateľ, a zároveň kam sa tovar priamo dopravoval, či žalobcovi ako konečnému spotrebiteľovi alebo ďalším odberateľom žalobcu. Odpoveď na uvedené otázky umožní určiť, kedy a kde žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník a kedy a za akých podmienok mu vznikla daňová povinnosť.
76. Žalovaný a správca dane sa dostatočne nevysporiadli s otázkou, kedy došlo k nadobudnutiu tovaru, resp. nakladaniu s tovarom ako vlastník, a teda či to bolo na území Slovenskej republiky alebo to bolo na území Rakúska, prípadne Českej republiky. Pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia sa nezaoberali otázkou, akým konkrétnym spôsobom žalobca nakladal s tovarom, či tento tovar „skončil“ u žalobcu, ako konečného odberateľa, alebo sa tento tovar priamo dodával ďalším odberateľom žalobcu, teda bez vyloženia u žalobcu.
77. Skutkové závery orgánov verejnej správy ohľadom prepravy pohonných hmôt, ktoré zabezpečoval Laser Systems a PETROLCO sú všeobecné, súhrnné, neobsahujúce riadne preskúmateľnú správnu úvahu, v ktorej by bolo uvedené, kedy tovar prepravoval dodávateľ, kedy žalobca alebo prípadne tretia osoba. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v niektorých prípadoch pohonné hmoty prepravoval dodávateľ žalobcu a niekedy samotný žalobca, čo má tiež vplyv na určenie nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako vlastník a určenie daňovej povinnosti.
78. Zaoberať sa žalobnou námietkou nesprávneho právneho posúdenia považoval správny súd v tomto štádiu za predčasné, a to najmä so zreteľom na to, že skutkový stav je nedostatočne zistený. Až po riadnom zistení skutkového stavu možno naň aplikovať konkrétnu právnu normu.
79. Správny súd na základe zistených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú predčasné, sú vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a sú nepreskúmateľné čo je dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 písm. a/ SSP a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).
80. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). Orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní preverí uplatnený nadmerný odpočet žalobcu z faktúr od spoločností Slovnaft a.s. a Solar a.s., vyhodnotí, či mali vplyv na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie september 2018. Ďalej sa bude zaoberať otázkou, akým konkrétnym spôsobom žalobca nakladal s tovarom, t.j. či tento tovar žalobca použil na svoje zdaniteľné plnenia ako konečný odberateľ alebo tento tovar dodával ďalej svojim odberateľom, a teda určí miesto nakladania s tovarom ako vlastník, V prípade potreby, za týmto účelom doplní dokazovanie a svoje rozhodnutie súc viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, odôvodní v intenciách § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
81. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP)
82. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).