Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Sfk-20-2024.pdf
PDF · 129.29 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sfk/20/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu: HIRK spol. s r.o., so sídlom Niklová 3962, 926 01 Sereď, IČO: 31 355 404, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., so sídlom Tomášikova 10/B, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 289 934, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102697206/2022 zo dňa 3. októbra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-20S/156/2022-135 zo dňa 30. augusta 2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200338.2, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred orgánmi finančnej správy
1. Daňový úrad Trnava, pobočka Senica (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2018, apríl 2018, august 2018, september 2018 a október 2018 (ďalej ako „daňová kontrola“). Správca dane vyhotovil o výsledku daňovej kontroly protokol č. 100398332/2022 zo dňa 01.03.2022 (ďalej ako „protokol“).
2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutím č. 101847412/2022 zo dňa 27.06.2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2018 rozdiel dane v sume 295 047,58 eura na DPH. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 102697206/2022 zo dňa 03.10.2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) v prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
3. Správca dane a žalovaný (ďalej spolu ako „orgány finančnej správy“ alebo aj ako „daňové orgány“) nepriznali žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti (i) Laser Systems s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, IČO: 50 797 751 vo výške 212 695,79 eura a od spoločnosti (ii) PETROLCO s.r.o., Horná Strieborná 14599/4, Banská Bystrica, IČO: 47405007 vo výške 82 351,79 eura za nákup pohonných hmôt (ďalej ako „PHM“). Daňové orgány konštatovali porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej ako „zákon o DPH“), keďže mali za preukázané že deklarované dodávky PHM od dodávateľov Laser Systems s.r.o. a PETROLCO s.r.o. (ďalej spolu
ako „dodávatelia“) neboli predmetom dane v tuzemsku, pretože k dodávkam tovaru nedošlo na území Slovenskej republiky, ale v inom členskom štáte (v Rakúsku a Českej republike). Dodávateľom žalobcu preto nevznikla daňová povinnosť v podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a z tohto dôvodu preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane.
II. Konanie pred krajským súdom
4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote na Krajský súd v Trnave správnu žalobu, ktorou sa z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c/, d/ e/ a f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátením veci Daňovému úradu Trnava na ďalšie konanie.
5. Na základe § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave svoju činnosť dňa 1. júna 2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola na základe zmeny právnej úpravy náhodným výberom pridelená senátu Správneho súdu v Bratislave.
6. Správny súd v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. TT-20S/156/2022-135 zo dňa 30. augusta 2023 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
7. Správny súd sa v napadnutom rozsudku primárne zaoberal otázkou, či žalovaný a správca dane správne určili kde a kedy došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu. Ohľadom skutkových záverov žalovaného správny súd poukázal na to, že daňová kontrola sa týkala zdaňovacieho obdobia január 2018, apríl 2018, august 2018 až október 2018 a napadnuté rozhodnutie sa týka len zdaňovacieho obdobia september 2018, pričom žalovaný nedostatočne skutkovo vymedzil, aké presne je jeho zistenie ohľadom zdaňovacieho obdobia september 2018.
8. Správny súd v napadnutom rozsudku zosumarizoval skutkové zistenia daňových orgánov a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ako aj obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že v rozhodnutiach daňových orgánov nie je dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlené, kedy presne žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník a akými konkrétnymi dôkazmi a úvahou je tento moment skutkovo preukázaný.
9. Správny súd následne konštatoval, že pre správne určenie miesta dodania nepostačuje len samotná konštatácia žalovaného, že sa v prípade žalobcu jedná o na seba nadväzujúcu prepravu tovarov. Nestačí ani všeobecné vyhodnotenie, že tovar bol prepravený žalobcovi alebo jeho odberateľom bez bližšej špecifikácie miesta, subjektu a druhu a objemu tovaru. Je potrebné určiť, kto nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník v Rakúsku alebo v Českej republike, či žalobca alebo jeho dodávateľ, a zároveň kam sa tovar priamo dopravoval, či žalobcovi ako konečnému spotrebiteľovi alebo ďalším odberateľom žalobcu. Odpoveď na uvedené otázky umožní určiť, kedy a kde žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník a kedy a za akých podmienok mu vznikla daňová povinnosť.
10. Podľa správneho súdu sa žalovaný a správca dane dostatočne nevysporiadali s otázkou kedy došlo k nadobudnutiu tovaru, resp. nakladaniu s tovarom ako vlastník, a teda či to bolo na území Slovenskej republiky alebo to bolo na území Rakúska, prípadne Českej republiky. Pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia sa nezaoberali otázkou, akým konkrétnym spôsobom žalobca nakladal s tovarom, či tento tovar „skončil“ u žalobcu, ako konečného odberateľa, alebo sa tento tovar priamo dodával ďalším odberateľom žalobcu, teda bez vyloženia u žalobcu.
11. Rovnako aj skutkové závery ohľadom prepravy pohonných hmôt, ktorú zabezpečovali dodávatelia považoval správny súd za všeobecné, súhrnné, neobsahujúce riadne preskúmateľnú správnu úvahu. Na základe týchto dôvodov preto správny súd považoval za predčasné zaoberať sa žalobnou námietkou nesprávneho právneho posúdenia a na podklade doposiaľ zistených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že rozhodnutia
daňových orgánov sú predčasné, vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a sú nepreskúmateľné čo je dôvodom na ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.
12. Správny súd zároveň zaviazal orgán verejnej správy prvého stupňa aby v ďalšom konaní preveril uplatnený nadmerný odpočet žalobcu z faktúr od spoločnosti Slovnaft a.s. a Solar a.s. a vyhodnotil, či mali vplyv na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie september 2018. Ďalej ho zaviazal zaoberať sa otázkou, akým konkrétnym spôsobom žalobca nakladal s tovarom, t. j. či tovar dodával ďalej svojim odberateľom a určil miesto nakladania s tovarom ako vlastník, v prípade potreby za týmto účelom doplnil dokazovanie a svoje rozhodnutie po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach odôvodnil.
III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania
13. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil tak, že napadnutý rozsudok je zaťažený vadami konania tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo aj ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
14. Sťažovateľ nesúhlasí s dôvodmi správneho súdu, na základe ktorých zrušil rozhodnutia daňových orgánov a má za to, že rozhodnutia daňových orgánov zodpovedajú adekvátnej a správnej aplikácii ustanovení zákona o DPH a práva Európskej únie, dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetľujú, kedy presne žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník a akými konkrétnymi dôkazmi a správnou úvahou je tento moment skutkovo preukázaný.
15. Sťažovateľ trvá na tom, že daňové orgány posudzovali moment prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle ustanovení smernice, zákona o DPH a judikatúry Súdneho dvora EÚ v nadväznosti na správne určenie miesta dodania tovaru.
16. Vo vzťahu k ďalším dokladom, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane sťažovateľ uvádza, že tieto neboli sporné a neboli predmetom preverovania, z tohto dôvodu preto uplatnené odpočítanie dane nie je súčasťou, resp. nevstúpilo do vyrubeného rozdielu dane. Sporné a v daňovej kontrole preverované boli len doklady vystavené dodávateľmi Laser Systems s.r.o. a PETROLCO s.r.o. vystavené v kontrolovaných zdaňovacím obdobiach, v danom prípade v období september 2018. Z tohto dôvodu preto ani žiadne iné faktúry nie sú v rozhodnutiach uvádzané.
17. V súvislosti s vytýkaným nedostatočne skutkovo vymedzeným zistením ohľadom kontrolovaného zdaňovacieho obdobia september 2018 v nadväznosti na dvomi spôsobmi vykonanú prepravu tovaru od dodávateľa Laser Systems s.r.o. uskutočnenú buď spoločnosťou O.G. TRANS, s.r.o., ktorá prepravu fakturovala spoločnosti Laser Systems s.r.o. alebo samotným žalobcom, ktorý ju tiež fakturoval spoločnosti Laser Systems s.r.o. žalovaný uvádza, že zo zistení a administratívneho spisu je jednoznačné, preprava tovaru v oboch prípadoch bola uskutočnená v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Laser Systems s.r.o. V tejto súvislosti považuje sťažovateľ za dôležité zistenia z nahliadnutia do spisu spoločností Laser Systems s.r.o. a SP Consulting s.r.o., z ktorých podľa sťažovateľa vyplýva, že tovar bol spoločnosti SP Consulting s.r.o. a následne spoločnosti Laser Systems s.r.o. predaný ešte na území Rakúska bez prepravy do Slovenskej republiky, a preto pri dodaní tovaru spoločnosťou SP Consulting s.r.o. pre spoločnosť Laser Systems s.r.o. miesto dodania nebolo na území Slovenskej republiky. Uvádza, že PHM boli spoločnosťou OMV Slovensko, s.r.o. dodané spoločnosti SP Consulting s.r.o. pod rakúskym IČ DPH, pretože ide o dodanie tovaru na území Rakúska. Následne sťažovateľ uvádza nasledovný fakturačný reťazec PHM: OMV RAFF LAGER LOBAU, AT - OMV Slovensko, s.r.o. - SP Consulting s.r.o. - Laser Systems s.r.o. - HIRK spol. s.r.o. a dodáva že preprava tovaru bola realizovaná OMV RAFF LAGER LOBAU, AT priamo žalobcovi. V súvislosti s prepravou tovaru sťažovateľ ďalej uvádza, že boli zmluvne zapožičané cisterny žalobcu spoločnosti O.G. TRANS, s.r.o., ktorá prepravu fakturovala spoločnosti Laser Systems s.r.o., ktorá prepravu zabezpečovala s tým, že prepravu v niektorých prípadoch vykonával aj žalobca na účet Laser Systems s.r.o. V súvislosti s prepravou tovaru sťažovateľ ďalej poukazuje na Zmluvu o vyúčtovaní prepravy v zmysle Rámcovej zmluvy zo dňa 23.01.2018.
18. Podľa sťažovateľa je na základe týchto skutočností jednoznačné, že sa preprava tovaru uskutočnila v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Laser Systems s. r. o., a že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník na území IČS.
19. Obdobne v súvislosti s dodávateľom PETROLCO s.r.o. je podľa sťažovateľa jednoznačné, že žalobca nadobudol tovar v inom členskom štáte a tento bol prepravený priamo k žalobcovi bez prerušenia prepravy. Sťažovateľ opäť zopakoval argumentáciu už známu z obsahu rozhodnutia žalovaného, t.j. okolnosti týkajúce sa vykonanej prepravy v rámci dvoch fakturačných reťazcov.
20. V prípade fakturačného reťazca OMV RAFF LAFER LOBAU, AT - OMV Slovensko, s.r.o. - VENGA TRADE s.r.o. - PETROLCO s.r.o. - žalobca bola preprava tovaru zabezpečená spoločnosťou VENGA TRADE s.r.o. k žalobcovi prostredníctvom spoločnosti O.G. TRANS s.r.o. a cena prepravy bola súčasťou ceny tovaru. V druhom fakturačnom reťaczi ČERPO a.s., ČR - DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., SI - VENGA TRADE s.r.o., SR - PETROLCO s.r.o. - žalobca vystupujú ostatné prepravné spoločnosti: Limited Transport s.r.o., DOS-SERVIS autodoprava s.r.o., Popilka spol. s r.o. a KLACSKA s.r.o.
21. Sťažovateľ má za preukázané, že spoločnosť VENGA TRADE s.r.o. predala spoločnosti PETROLCO s. r. o. tovar na území IČS. Z tohto dôvodu preto spoločnosť VENGA TRADE s. r. o., tak aj dodávateľ PETROLCO s. r. o. neuskutočnili dodanie na území Slovenskej republiky, pretože predmetné PHM nakúpili a predali (bez prepravy) ešte na území iného členského štátu - Českej republiky a Rakúska.
22. Následne sťažovateľ všeobecne uvádza, že je potrebné určiť, v ktorom momente bolo v spornej veci prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník na príjemcu, a tiež ktorému z dodaní treba priradiť prepravu v rámci Spoločenstva. Preto je podľa sťažovateľa potrebné vykonať celkové posúdenie okolností, ako aj zohľadniť úmysly kupujúceho v okamihu nadobudnutia tovaru. Dodáva, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že preprava PHM začala v rámci Spoločenstva s cieľom žalobcu uskutočniť vlastnú ekonomickú činnosť, t.j. nadobudnúť PHM, aby ich žalobca následne predal svojim odberateľom.
23. Podľa sťažovateľa žalobca okamihom nadobudnutia tovaru v IČS prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce právne postavenie tovaru, pretože tovar nadobudol jeho natankovaním v IČS a o jeho prípadnom ďalšom predaji vedel už pri jeho nadobudnutí. Všeobecne bez uvedenia konkrétnych okolností uvádza, že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava PHM začala uskutočňovať.
24. Záverom sťažovateľ uvádza, že odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov obsahujú úvahy správcu dane a argumentáciu ktorou sa vyrovnal s námietkami žalobcu a zistený skutkový stav považuje za dostatočný. Zároveň odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk 47/2021 zo dňa 28. septembra 2023.
25. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre právne posúdenie veci v danom prípade bolo určenie miesta dodania tovaru a či k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo pred začatím prepravy.
26. V súvislosti s určením miesta dodania tovaru cituje a poukazuje na rozsudok vo veci AREX CZ a rozsudok vo veci HERST. Ohľadom posúdenia otázky prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník uvádza, že napriek pomerne rozsiahlemu odôvodneniu rozhodnutí daňových orgánov z nich však podľa žalobcu nie je dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlené, na základe akých konkrétnych skutočností a dôkazov dospel správca dane k záveru, kedy žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník. Daňové orgány preto presvedčivo neodôvodnili, na základe čoho dospeli k záveru, že k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo pred začatím prepravy.
27. Žalobca má za to, že k prevodu tovaru na žalobcu došlo až na území Slovenskej republiky najmä preto, že (i) tovar nakupoval od slovenského dodávateľa registrovaného pre DPH v SR, (ii) s dodávateľom mal dohodnutú výhradu vlastníctva (prevod vlastníctva až zaplatením kúpnej ceny za tovar), (iii) neuhrádzal svojmu dodávateľovi žiadny preddavok pred začatím a uskutočnením prepravy, (iv) dodávateľské faktúry mu boli vystavené až v čase, kedy sa tovar nachádzal v SR, (v) cenu za tovar
uhrádzal až v čase, kedy sa tovar nachádzal v SR, (vi) PHM v rafinérii OMV Lobau v Rakúsku ako aj u dodávateľa ČERPO a.s. mohli objednávať a čerpať len zmluvní partneri týchto výrobcov, ktorí mali prístup do ich objednávkového systému, pričom žalobca takúto možnosť nemal, (vii) žalobca nemal vedomosť o zapojení iných dodávateľov do reťazca a ich vzájomných zmluvných vzťahov, (viii) žalobca vykonával prepravu tovaru len v niektorých prípadoch, avšak nevykonával prepravu vlastného tovaru, ale konal ako prepravca pre svojho dodávateľa, ako prepravca nemal žiadny právny titul nakladať s tovarom ako vlastník, pričom v ostatných prípadoch prepravu vykonával nezávislý prepravca a žalobca ju neovplyvňoval a ani ovplyvniť nemohol, voči prepravcovi nevykonával žiadne úkony.
28. Záverom žalobca v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk 47/2021 zo dňa 28. septembra 2023, ktorý sťažovateľ uvádza v kasačnej sťažnosti, poukazuje na rozdielne prvky transakcií, ktoré sú odlišné od jeho prípadu.
IV. Konanie na kasačnom súde
29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
30. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“
31. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti bola skutkovo aj právne obdobná vec identických účastníkov konania. Obdobnou kasačnou sťažnosťou sťažovateľa s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto smere kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/24/2024 zo dňa 29. mája 2025 (zdaňovacie obdobie január 2018), ktorý bol vydaný v obdobnej skutkovej a právnej situácii, kedy išlo o dodávky PHM od totožných dodávateľov Laser Systems s.r.o. a PETROLCO s.r.o., s rovnakým priebehom dodaní. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie odkazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami či doplneniami textu v hranatých zátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.
32. „Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa kasačný súd zaoberal v predmetnom konaní bolo, či správny súd dospel k správnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného neposkytuje odpovede na všetky otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, a teda ide o nedostatočne odôvodnené rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
33. Keďže rozhodnutia daňových orgánov vyhodnotil správny súd ako nepreskúmateľné, bolo predčasné hodnotiť právne posúdenie veci. Z uvedených dôvodov ani kasačný súd nezaujal stanovisko k právnemu posúdeniu veci, ale zaoberal sa otázkou, či je sťažovateľova argumentácia schopná vyvrátiť správnym súdom konštatované pochybenia.
34. Skôr však ako kasačný súd pristúpil k samotnému vyhodnoteniu jednotlivých kasačných námietok, musí konštatovať, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce vyjadril nesúhlas s právnym posúdením veci, avšak jeho argumentácia v značnej časti priamo nereagovala na dôvody, pre ktoré správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval, že správny súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.1 písm. g/ SSP), bolo jeho úlohou vymedziť tento dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle požiadaviek uvedených v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého: „Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.“
35. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo však neurobil. Pochopiteľne, je na sťažovateľovi, akým spôsobom vedie polemiku so závermi správneho súdu. Značná časť kasačnej sťažnosti však spočívala len v prekopírovaní argumentácie uvedenej v rozhodnutiach daňových orgánov. V predmetnej veci bol pritom kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi. Sťažovateľov úspech v danej veci preto do značnej miery predurčuje kvalita kasačnej sťažnosti. [...]
36. Správny súd rovnako konštatoval nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k záveru správcu dane, podľa ktorého žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte na území Rakúska, v nadväznosti na záver, že išlo o jedinú prepravu. Keďže správca dane prijal záver, že deklarované dodávky tovaru neboli predmetom dane v tuzemsku, žalobca podľa jeho názoru nesplnil podmienky pre [odpočítanie] dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Správny súd tomuto právnemu záveru vytkol absenciu konkrétnych dôkazov, ktoré by sa dali priradiť k preskúmavanému zdaňovaciemu obdobiu, ako aj nevysporiadanie sa s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Podľa správneho súdu bolo úlohou daňových orgánov skúmať, v ktorých prípadoch (konkrétne dodávky výlučne za [september 2018] žalobca vystupoval ako prepravca sám a v ktorých prípadoch boli prepravcom iné spoločnosti (či už so zapožičaním cisternových návesov od žalobcu alebo bez nich. Rovnako sa nevysporiadal s otázkou, v ktorých konkrétnych prípadoch dodávok a od ktorého okamihu mal žalobca možnosť s tovarom nakladať ako vlastník, teda či a kedy mal možnosť ovplyvniť najmä jeho prevod na ďalšie subjekty, spotrebovanie tovaru či inú formu zásadnej dispozície s vecou. Teda obdobne aj pri tejto kľúčovej otázke došlo zo strany daňových orgánov k paušálnemu vyhodnoteniu skutkových zistení.
37. Sťažovateľ však voči uvedeným záverom rovnako relevantne nereagoval. Uviedol len skutkový záver vyhodnotenia [svojich zistení bez] (bližšie neurčitých) dokladov, z ktorých má vyplývať, že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať, pretože o predaji nadobudnutého tovaru vedel už pri jeho nadobúdaní v inom členskom štáte, pričom tovar bol prepravený priamo k žalobcovi [prípadne jeho odberateľom] bez prerušenia prepravy. Uvedená argumentácia však nijakým spôsobom nespochybňuje správnosť záverov napadnutého rozsudku v danej otázke, keďže opätovne odkazuje na vyhodnotenie nekonkrétnych dôkazov bez preukázania ich relevancie k preskúmavanému zdaňovaciemu obdobiu. Sťažovateľ teda svojou argumentáciou nevyvrátil pochybnosti správneho súdu o dostatočne zistenom skutkovom stave pre prijatie rozhodnutia vo veci samej.
38. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR 6Sžfk/47/2021 zo dňa 28. septembra 2023, ktorý pojednáva o právnej otázke určenia miesta a momentu dodania tovaru
- prevodu právna nakladať s tovarom ako vlastník, kasačný súd uvádza, že svojím rozhodnutím nerozporuje závery svojej predošlej rozhodovacej praxe. Právne posúdenie veci však vzhľadom na konštatovanú nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí daňových orgánov je predčasné. Napriek tomu, že sťažovateľ môže vnímať skutkový stav veci za rovnaký s týmto rozsudkom, jeho paušálne vyhodnotenie v preskúmavanom prípade (ktoré sťažovateľ nespochybnil), bez dôrazu na konkrétne skutkové okolnosti viažuce sa k preskúmavanému zdaňovaciemu obdobiu, neumožňuje kasačnému súdu prísť k rovnakým záverom, a to zvlášť keď sťažovateľom uvedený rozsudok Najvyššieho správneho súdu nespochybňuje zistený skutkový stav a jeho vyhodnotenie. [...]
39. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom a dopĺňa, že v prejednávanej veci správca dane a ani žalovaný sa dostatočne nevysporiadali so súvisiacimi otázkami týkajúcimi sa určenia miesta dodania tovaru a momentom prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, pričom ich závery sú súhrnné, všeobecného charakteru a neobsahujúce riadne preskúmateľnú správnu úvahu.
40. Od riešenia týchto otázok sa pritom odvíja právo žalobcu uplatniť si z týchto plnení nárok na odpočítanie dane. Žalobca má za to, že miesto dodania sporných dodávok PHM od slovenských dodávateľov bolo v tuzemsku a uplatnil si právo na odpočítanie DPH. Sťažovateľ má naopak za to, že
miesto dodania PHM bolo v IČS, a to v Rakúsku a v Českej republike, pričom aj právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na žalobcu v Rakúsku a v Českej republike.
41. Ako vyplýva z?ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (pozri napr. rozsudok č. C-320/88 zo?dňa 08.02.1990 vo veci Shipping and Forwarding Enterprise Safe BV, rozsudok č. C-237/09 zo dňa 03.06.2010 vo veci De Fruytier, rozsudok č. C-414/17 zo dňa 19.12.2018 vo veci AREX CZ a.s. a?rozsudok č. 401/2018 zo dňa 23.04.2020 vo veci Herst s.r.o.) pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s?tovarom ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s?ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a?to aj keby k?prevodu právneho vlastníctva nedošlo. Existencia prevodu práva nakladať s?hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho. To, či došlo k?prevodu práva nakladať s?tovarom ako vlastník, je pritom na posúdení vnútroštátneho súdu, ktorý má pristúpiť k?celkovému posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej. Rovnako kasačný súd nespochybňuje, že z relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ možno vyvodiť záver, že právo nakladať s tovarom ako vlastník nemožno vykladať tak, že vždy ide iba o prevod vlastníckeho práva. Musí však ísť vždy o prevod nejakého práva, pričom spravidla bude oprávnený s tovarom nakladať ako vlastník práve jeho vlastník. Iba výnimočne teda nepôjde o prevod vlastníckeho práva, ale o prevod iných práv, ktoré dovolia nadobúdateľovi tovaru nakladať s tovarom v obdobnom rozsahu, ako keby bolo na neho prevedené vlastnícke právo. Pritom zároveň možno konštatovať, že prevod vlastníckeho práva podľa vnútroštátnych predpisov má dôležitú úlohou pri posudzovaní, kto nadobudol právo nakladať s vecou ako vlastník v zmysle Smernice o DPH.
42. Kasačný súd teda sumarizuje, že pojem „prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník“ podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH nemusí byť totožný s prevodom právneho vlastníctva podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ale znamená prevod práva nakladať s tovarom na nadobúdateľa tak, akoby bol tento vlastníkom. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je podstatné, či na nadobúdateľa prechádza právo prijímať rozhodnutia ovplyvňujúce právne postavenie tovaru, najmä rozhodnutie predať ho. Pri určovaní momentu a miesta dodania, teda prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, nie je správca dane viazaný zmluvnými dojednaniami účastníkov zdaniteľného obchodu uzatvorenými podľa súkromnoprávnej zákonnej úpravy, ak z vykonaného dokazovania vyplynie, že tieto zmluvné dojednania nekorešpondujú s faktickými okolnosťami zdaniteľného obchodu.
43. Zo strany daňových orgánov nepostačuje len všeobecný záver, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na žalobcu už v IČS. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach vo všeobecnej rovine vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ po právnej stránke síce definovali, čo sa rozumie právom nakladať s tovarom ako vlastník a jeho prevodom, ale potom už opomenuli tento svoj záver odôvodniť svojimi úvahami v nadväznosti na zistené skutočnosti.
44. Sťažovateľ všeobecne bez uvedenia konkrétnych okolností uvádza, že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava PHM začala uskutočňovať. Podľa sťažovateľa žalobca okamihom nadobudnutia tovaru v IČS prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce právne postavenie tovaru a o jeho prípadnom ďalšom predaji vedel už pri jeho nadobudnutí. Bližšie však už nekonkretizuje z ktoré doklady, dôkazy a zistenia preukazujú, že žalobca ovplyvňoval právne postavenie tovaru a akým spôsobom.
45. Z rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva na ktorých skutočnostiach postavili svoje úvahy a závery o tom, že na žalobcu prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník v IČS a prečo. Z ich rozhodnutí nie je zrejmé, či bol žalobca oprávnený fakticky nakladať s tovarom ako vlastník, ak áno od kedy, či a akým spôsobom žalobca rozhodoval alebo nerozhodoval o právnom osude tovaru, a teda či ovplyvňoval osud prepravovaných PHM alebo nie, kedy, komu a na základe čoho bolo umožnené načerpať PHM a vykonať prepravu, kedy mohol žalobca s tovarom skutočne nakladať tak, ako by bol jeho vlastníkom. Daňové orgány pritom riadne nezohľadnili ani zmluvné dojednania a objednávky a nevyhodnotili ich vo svetle všetkých okolností zdaniteľného obchodu. Kasačný súd preto rovnako ako správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov neobsahujú zistenia, dôkazy a skutočnosti spolu s ich vyhodnotením a úvahami, na základe ktorých správca dane dospel k záveru v súvislosti so žalobcovým nadobudnutím práva nakladať s tovarom ako vlastník a s tým súvisiacim určením miesta dodania tovaru.
46. Z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného pritom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Ako však správne uviedol správny súd, aj skutkové závery daňových orgánov ohľadom prepravy PHM sú len všeobecné, súhrnné, neobsahujúce riadne preskúmateľnú správnu úvahu.
47. Ako pritom vyplýva z rozsudku SD EU zo dňa 06.04.2016 vo veci C-245/04, EMAG pokiaľ je dodanie tovaru spojené len s jedným zaslaním alebo prepravou, môže byť zaslanie toho istého tovaru alebo jeho preprava pripočítaná len jednej z dodávok a len táto dodávka môže byť oslobodená od dane ako intrakomunitárne dodanie. Od určenia dodávky, ktorá je spojená s prepravou sa potom odvíja daňové posúdenie dodávky, ktorá jej predchádza alebo po nej nasleduje. Ostatné plnenia sa považujú za dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy a ich miesto plnenia je stanovené v závislosti od toho, či predchádzajú alebo nasledujú po dodaní tovaru spojeného s prepravou.
48. Pre priradenie prepravy ku konkrétnej dodávke tovaru je kľúčové zistenie, či bol tovar odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo kupujúcim, alebo na účet jedného z nich. Určenie, ktorej z dodávok sa má pripísať preprava musí byť posúdené s ohľadom na všetky okolnosti prejednávaného prípadu. V zmysle rozsudku SD EU zo dňa 21.02.2018 vo veci C-628/16, Kreuzmayr a rozsudku SD EU zo dňa zo dňa 16.12.2010 vo veci C-430/09, Euro Tyre pokiaľ nadobúdateľ získa právo nakladať s tovarom ako vlastník v členskom štáte dodania a sám obstaráva jeho prepravu do členského štátu určenia, ak k tomu dochádza v prípade dodaní, ktoré sú podmienené odberom tovaru v sklade dodávateľa, musia byť v čo možno najväčšej miere zohľadnené zámery kupujúceho v okamihu obstarania.
49. Súdny dvor sa zaoberal aj reťazovým obchodovaním s PHM pri premiestnení tohto tovaru z jedného členského štátu do druhého. Uviedol, že prepravu nemožno považovať za rozhodujúcu pre určenie, či došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, ak neexistuje iná okolnosť, ktorá by umožňovala predpokladať, že k takému prevodu došlo v dobe tejto prepravy (rozsudok SD EÚ vo veci C-414/17 AREX CZ a.s.)
50. Za reťazové obchody v rámci Európskej únie sa považujú situácie, keď je ten istý tovar predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní (minimálne dvoch) medzi najmenej tromi zdaniteľnými osobami, pričom odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutočňuje z jedného členského štátu do iného členského štátu, a to priamo od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi v reťazci. Ich podstatným znakom je fyzická preprava tovaru z členského štátu prvého dodávateľa do členského štátu posledného odberateľa v reťazci (jedna preprava tovaru v rámci Európskej únie). To znamená, že v rámci reťazca dodávateľov a odberateľov je realizovaná iba jedna dodávka, ktorá je spojená s fyzickým pohybom tovaru (pohyblivá dodávka). Ostatné dodania v reťazci sa označujú ako nepohyblivé dodávky (bez prepravy), ktoré sú sprevádzané iba fakturáciou (určenie pohyblivej a nepohyblivej dodávky, ak prepravu zabezpečuje tzv. prostredná osoba je predmetom § 13a zákona o DPH - ako dôsledok transpozície smernice Rady EÚ č. 2018/1910 z 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica Rady EÚ 2006/112/ES). Ak sa na zdaniteľných obchodoch s tovarom zúčastňuje reťazec dodávateľov a odberateľov a tovar je dodaný priamo prvým dodávateľom v reťazci poslednému odberateľovi, každý dodávateľ v reťazci sa na účely DPH považuje za priameho dodávateľa tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa. Z toho vyplýva, že pri každom zmluvnom vzťahu je potrebné dodávku tovaru posudzovať samostatne, čiže pre každú dodávku je potrebné správne určiť miesto dodania tovaru, resp. miesto nadobudnutia tovaru. Určenie pohyblivej dodávky v prípade, že prepravu zabezpečuje prvá osoba alebo posledná osoba v reťazci, je pomerne jasné - v týchto prípadoch sa preprava priradí k prvej, resp. poslednej dodávke v reťazci (v prípade, ak prepravu tovaru zabezpečuje prostredná osoba, uplatní sa pravidlo podľa § 13a zákona o DPH).
51. Základným prvkom reťazových obchodov je existencia nadväzujúceho prevodu práva disponovať s tovarom ako vlastník (nadväzne medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu). Bez toho, aby prvý odberateľ nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, nemôže dôjsť k následnému prevodu práva medzi týmto prvým odberateľom (a zároveň druhým dodávateľom v rade) a jeho zákazníkom. Posúdenie tohto prvku je rozhodujúce pre záver o existencii reťazového obchodu.
52. Pri viacstranných obchodoch, keď viacerí podnikatelia uzatvoria kúpne zmluvy na dodanie toho istého tovaru a preprava je len jedna, dodanie tovaru s prepravou (pohyblivá dodávka) sa môže priradiť
len k jednej dodávke tovaru. Ostatné dodania sa posudzujú ako dodanie bez prepravy (nepohyblivé dodávky). Daňové orgány však v tomto prípade neuvádzajú a nevysvetľujú, ako a na základe akých kritérií rozlišujú pohyblivú a nepohyblivú dodávku tovaru v prípade konkrétnych distribučných reťazcov.
53. K námietke sťažovateľa ohľadom bodov 50. a 51. napadnutého rozsudku, v ktorých správny súd vytýka daňovým orgánom, že sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali aj s inými faktúrami od spoločnosti Slovnaft a.s. a Solar, a.s., z ktorých si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období september 2018 uplatnil odpočítanie dane kasačný súd uvádza, že táto námietka je dôvodná. Kasačný súd v tomto smere súhlasí so sťažovateľom, že pokiaľ tieto faktúry neboli sporné a neboli ani predmetom preverovania daňové orgány ich nemali dôvod uvádzať vo svojich rozhodnutiach. Navyše tieto dodávateľské faktúry podľa vyjadrenia sťažovateľa ani nemali vplyv na výšku vyrubeného rozdielu dane, čo má kasačný súd za preukázané aj z rozhodnutí daňových orgánov. Rozdiel dane vyrubeného správcom dane za zdaňovacie september 2018 je vo výške 295 047,58 eur, pričom ide o súčet žalobcom uplatneného odpočítania DPH z faktúr vystavený dodávateľom Laser Systems s.r.o. vo výške 212 695,79 eur a z faktúr vystavených dodávateľom PETROLCO s.r.o. vo výške 82 351,79 eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že žiadne iné doklady nemali vplyv na výšku vyrubeného rozdielu dane, a preto ich z dôvodov uvádzaných správnym súdom nie je potrebné preveriť.
54. [...]Za tohto skutkového stavu sa kasačný súd musí stotožniť s argumentáciou správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatočné dôvody, pre ktoré žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane. Hoci sa kasačný súd čiastočne stotožnil s niektorými sťažovateľovými námietkami, v podstatnej časti kasačnej sťažnosti, [...], sťažovateľ neuviedol argumentáciu spôsobilú spochybniť závery správneho súdu. Vyhodnotenie skutkového stavu daňovými orgánmi bolo za týchto okolností nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, a teda ich právne závery považuje kasačný súd za predčasné.“
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
55. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že sa s opakovanými právnymi námietkami sťažovateľa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
56. V ďalšom konaní bude úlohou konajúcich orgánov verejnej správy postupovať v smere naznačenom kasačným súdom vyššie. Právnym názorom kasačného súdu sú orgány verejnej správy viazané (§ 469 SSP).
57. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný (sťažovateľ) nebol v kasačnom konaní úspešný, preto mu kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, zatiaľ čo právo na plnú náhradu trov kasačného konania priznal plne úspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným uznesením.
58. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.