Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Tos/26/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.08.2023, v trestnej veci odsúdeného A. B. pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona a iné, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 16.05.2023 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa a Tr. zákona podmienečne prepúšťa ods. A. B. z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. z 10.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 14.09.2016 v trvaní 11 rokov a rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. z 23.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 09.05.2018 v trvaní 2 rokov. Súčasne podľa nad odsúdeným nariadil probačný dohľad vo výmere 3 rokov a podľa Tr. zákona odsúdenému počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia zakázal stretávať sa so spoluodsúdenými – C. D. a E. F.. Podľa Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 7 rokov.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal okresný prokurátor sťažnosť, ktorú neskôr aj písomne odôvodnil. Uviedol, že sa s napadnutým uznesením nestotožňuje. Podľa neho samotná skutočnosť, že odsúdený splnil formálne podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu, ešte nemôže byť dôvodom na podmienečné prepustenie, a to ani za predpokladu, že odsúdený sa vo výkone trestu správa slušne a bol opakovane disciplinárne odmenený. Súd pri rozhodovaní o tom, či odsúdený splnil podmienky na podmienečné prepustenie, má brať do úvahy aj osobu odsúdeného, jeho predchádzajúci život pred nástupom výkonu trestu, ako aj charakter trestnej činnosti a doterajšie odsúdenia. Odsúdený bol doteraz 6-krát súdne trestaný, opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti a t. č. je vo výkone trestu pre obzvlášť závažný zločin. Len samotná existencia splnenia podmienky, že dňa 24.04.2023 uplynula lehota na podmienečné prepustenie, bez prihliadnutia na doterajšie odsúdenia, nemôže byť dôvodom na to, aby bol odsúdený podmienečne prepustený, keďže v tomto prípade odsúdený vykonáva 2 tresty odňatia slobody, kde výkon trestu mu končí 27.05.2025, resp. 28.01.2027. Vzhľadom na túto skutočnosť konštatuje, že aj keď boli splnené formálne podmienky na podmienečné prepustenie, z materiálnej stránky tomu tak nie je. Je presvedčený, že v danom prípade nie je možné predpokladať, že odsúdený, najmä s prihliadnutím na jeho doterajšie odsúdenia, naplnil doterajším výkonom trestu účel trestu. Považuje za potrebné poukázať aj na to, že odsúdený doteraz neurobil nič, čím by ospravedlnil svoje protiprávne konanie. Svoje konanie neoľutoval, neospravedlnil sa a neuhradil škodu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnuté uznesenie a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Prvostupňový súd v posudzovanej veci i podľa názoru krajského súdu vykonal dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo pre potreby rozhodnutia o tom, či sú v danom prípade splnené všetky zákonom požadované podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, potrebné. Tieto v súlade s ust. vyhodnotil a na základe takéhoto postupu dospel aj k správnemu rozhodnutiu.

V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd aj výrok, ku ktorému dospel, náležitým spôsobom odôvodnil a krajský súd v podrobnostiach pre správnosť dôvodov na tieto poukazuje. Len vzhľadom na dôvody sťažnosti prokurátora niektoré skutočnosti krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť a doplniť.

Tak, ako to plynie zo samotného výroku napadnutého uznesenia, aj z obsahu spisového materiálu, ods. A. B. vykonával 2 tresty odňatia slobody – jednak trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov uložený mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. z 10.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 14.09.2016 za spolupáchateľstvo na pokračujúcom obzvlášť závažnom zločine vydierania podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona a jednak súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov uložených mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. z 30.06.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 09.05.2018 za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a vo vzťahu k zrušeným výrokom o treste rozsudku sp. zn. a rozsudku sp. zn. aj pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona.

Aj keď prvostupňový súd necitoval všetky aplikované ustanovenia správne, dospel k správnym záverom o splnení tak formálnych, ako aj materiálnych podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa odseku 2 pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Podľa odseku 3 ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Keďže tresty, ktoré odsúdený vykonával, boli uložené jednak za obzvlášť závažný zločin a jednak za prečin je zrejmé, že k jeho podmienečnému prepusteniu z výkonu trestov, pri splnení ostatných zákonom požadovaných podmienok, mohlo dôjsť až po výkone súčtu pomerných častí týchto trestov (teda 3 z 11 rokov a 1 z 2 rokov), t. j. 9 rokov a 3 mesiacov. Keďže do výkonu trestu nastúpil 28.09.2016, tak po započítaní vykonanej väzby od 29.07.2010 do 14.02.2011 a od 13.09.2011 do 26.03.2013 (vo veci sp. zn. ) a vykonaného trestu odňatia slobody od 14.02.2011 do 13.09.2011 (vo veci sp. zn. ) zákonom požadovanú časť trestov vykonal 28.04.2023. Tým splnil formálnu podmienku týkajúcu sa možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky, prvou je, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie, a druhou je, že môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Prvá materiálna podmienka sa viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného ( o výkone trestu odňatia slobody). S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní pokyny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, dodržiava zásady slušného správania, iniciatívne spolupracuje a plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod..

Splnenie druhej materiálnej podmienky súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Z judikatúry Ústavného súdu SR týkajúcej sa hodnotenia materiálnych podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorá bola zhrnutá v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. z 24.05.2022, vyplýva, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy (, ). Všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody však musí zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz o osobe odsúdeného a jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj tieto okolnosti vedia do istej miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného očakávať potom, ako opustí brány väzenia. Pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok týkajúcich sa možnosti podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu je preto pre všeobecný súd dôležité zistiť a vyhodnotiť správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Pritom správanie odsúdeného je determinované samotným výkonom trestu odňatia slobody, ako aj plnením jeho účelu, ktorý spočíva v prevencii pred ďalším páchaním trestnej činnosti a výchove odsúdeného k vedeniu morálneho a slušného života (, ).

Zmyslom podmienečného prepustenia teda nie je odmeniť odsúdeného za dobré správanie vo výkone trestu – nejde o dobrodenie pre odsúdeného, a nemôže tak byť ani paušálne vylúčené u niektorých kategórií odsúdených, napr. recidivistov, ako špecifické sprísnenie trestného postihu. Nariadenie podmienečného prepustenia z výkonu trestu je namieste vtedy, ak už k náprave, resp. k dosiahnutiu účelu trestu ďalší pobyt odsúdeného vo výkone trestu nie je nutný, pričom možno vzhľadom na všetky relevantné okolnosti predpokladať, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život. V tomto smere je dôležité mať na pamäti, že vytvorenie špeciálnej, prísnejšej právnej úpravy podmienečného prepustenia zo strany všeobecného súdu pre recidivistov, ktorí v minulosti „nevyužili šancu“ v podobe podmienečného prepustenia a vo výkone trestu sa ocitli znova, nemožno z ústavnoprávneho pohľadu akceptovať (nález Ústavného súdu Českej republiky z 3.1.2017).

V podobnom duchu je formulované aj Odporúčanie Rec(2003)22 Výboru ministrov členských štátov o podmienečnom prepustení, v rámci ktorého sa o. i. zdôrazňuje otvorenosť tejto možnosti všetkým odsúdeným v záujme zníženia škodlivých vplyvov uväznenia a zabezpečenie realistickej možnosti naplniť kritériá na podmienečné prepustenie.

Trestná minulosť je relevantným faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného. Avšak predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Je potrebné zohľadniť ďalšie aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v ktorom by sa ocitol po prípadnom podmienečnom prepustení na slobodu, ako aj zaoberať sa okolnosťami spáchania trestnej činnosti s ohľadom na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti na strane odsúdeného. Trestnú minulosť nemožno

hodnotiť formalisticky – koľkokrát bol jednotlivec odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody či koľkokrát porušil podmienky podmienečného prepustenia. Je potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k spáchaniu predchádzajúcich trestných činov a či možno od odsúdeného na základe jeho aktuálneho výkonu trestu očakávať, že povedenie riadny život (nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 3.1.2017 a sp. zn. z 29.1.2021).

V načrtnutých súvislostiach je potrebné pripomenúť, že jedným z účelov trestu je aj vytvorenie podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život ( ), resp. vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre resocializáciu odsúdených, aby viedli riadny život ( o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Pri posudzovaní žiadostí o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je tiež potrebné vziať do úvahy, že umožňuje uložiť odsúdenému primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v a . Mieru rizika, ktorá je spojená s podmienečným prepustením odsúdeného, tak možno zmierniť uložením týchto opatrení ().

Pokiaľ ide o konkrétne posúdenie okolností tej-ktorej veci, je potrebné poukázať tiež na to, že riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody disponuje najkomplexnejšími a najrelevantnejšími informáciami o odsúdenom, keďže je de facto v priamom kontakte s ním (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 18.11.2020).

Ďalším dôležitým faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je aj postoj samotného odsúdeného k ním spáchanej trestnej činnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19.11.2020).

Vychádzajúc z uvedeného aj krajský súd v danom prípade dospel k záveru, že u odsúdeného A. B. okrem splnenia formálnej podmienky, sú splnené aj materiálne podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre to, aby bolo možné odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť.

V tomto smere je v prvom rade potrebné poukázať na správanie sa odsúdeného počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody. Hodnotenie odsúdeného A. B. riaditeľom Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove je vo všetkých ohľadoch vysoko kladné. Jeho správanie viedlo nielen k preradeniu z ústavu zo stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a z diferenciačnej skupiny B na skupinu A, ale až do umiestnenia do otvoreného oddelenia a pracovného zaradenia na nestráženom pracovisku mimo ústavu s voľným pohybom. Dvakrát mu bola povolená vychádzka mimo ústavu za účelom skvalitnenia vzťahov s rodinou, pričom vždy sa vrátil riadne a včas. Bol 8-krát disciplinárne odmenený a ani raz disciplinárne potrestaný. Resocializačná prognóza je podľa záverov hodnotenia riaditeľa ústavu priaznivá a riziko recidívy nízke. Vzhľadom na vyššie uvedené riaditeľ konštatoval, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, a preto odporúčal jeho podmienečné prepustenie s dohľadom a pripojil sa aj k návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie.

Na základe uvedeného je možné v prvom rade konštatovať, že odsúdený A. B. jednoznačne vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že teda splnil prvú materiálnu podmienku podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o posúdenie splnenia druhej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia je potrebné zdôrazniť, že pred spáchaním trestnej činnosti, za ktorú ods. Omasta vykonáva tresty odňatia slobody, ešte vo výkone trestu odňatia slobody nebol. V predmetnom prípade teda predtým na neho nebolo vykonávané cielené nápravné pôsobenie v tom zmysle, aby bolo možné konštatovať, že ani takéto pôsobenie neviedlo k náprave páchateľa a že je preto potrebné voči nemu uplatňovať prísnejšie sankcie a opatrenia a tak ho intenzívnejšie viesť k zmene životných postojov. S prihliadnutím na uvedené a keďže od začiatku výkonu trestu bolo potrebné hodnotiť správanie odsúdeného ako bezproblémové, niet dôvodu domnievať sa, že odsúdený svoje správanie po dlhé roky prispôsoboval podmienkam výkonu trestu len za účelom splnenia predpokladov na podmienečné prepustenie.

Nemenej významnou skutočnosťou pre záver o takom polepšení odsúdeného, že možno od neho v budúcnosti očakávať riadne vedenie života je aj jeho postoj k svojej trestnej činnosti, ktorý je sebakritický a uvedomuje si svoje osobné zlyhanie (viď hodnotenie riaditeľa ústavu). Mrzí ho najmä odlúčenie od rodiny a v budúcnosti chce viesť bezúhonný život.

Vhodné predpoklady pre to, aby v prípade podmienečného prepustenia ods. A. B. žil riadnym životom, vytvára aj stabilné rodinné prostredie. Žiť bude spoločne s manželkou a dvoma maloletými deťmi v mieste svojho trvalého bydliska, s ktorými aj počas výkonu trestu udržiaval pravidelný kontakt. Po prepustení z výkonu trestu sa má záujem zamestnať, pričom vzhľadom na zamestnanie pred nástupom do výkonu i počas výkonu trestu súd o zamestnaní sa odsúdeného po prepustení z výkonu nemá pochybnosti. To vytvorí podmienky aj pre úhradu prípadných finančných záväzkov odsúdeného, ktorých existencia a stav však v konaní zistená nebola.

Vzhľadom na uvedené preto nemožno súhlasiť s námietkou sťažovateľa, že u odsúdeného v prípade jeho prepustenia nebude možné očakávať, že povedie riadny život. Aj podľa krajského súdu možno v súlade so závermi súdu prvého stupňa konštatovať, že odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie do takej miery, že možno od neho očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život.

Na lepšie dosiahnutie toho, aby odsúdený aj skutočne v budúcnosti viedol riadny život, okresný súd správne uložil aj primerané povinnosti a obmedzenia. Tie jednoznačne sú spôsobilé znížiť mieru rizika, ktorá je spojená s podmienečným prepustením odsúdeného.

Zvyšku nevykonaného trestu odňatia slobody, aj závažnosti trestnej činnosti, pre ktorú bol A. B. odsúdený, zodpovedá tiež súdom stanovená skúšobná doba, ako aj nariadený probačný dohľad.

Z dôvodov vyššie rozpísaných teda nepovažoval krajský súd sťažnosť prokurátora za dôvodnú, a preto ju podľa jednomyseľne zamietol. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.