Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/216/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného HYPO FINANCE, s. r. o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 903 457, zastúpeného advokátska kancelária RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Františkánske námestie 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti povinnému: 1/ H. R., nar. XX. XX. XXXX, B.. U. XXX/XX, XXX XX U. O., 2/ G. L., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX X. XXX, 3/ T. R., nar. XX. XX. XXXX, B.. U. XXX/XX, XXX XX U. O., a 4/ I. R., nar. XX. XX. XXXX, B.. U. XXX/XX, XXX XX U. O., pre vymoženie pohľadávky vo výške 22.661,32 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Peltznerom so sídlom Exekútorského úradu Radlinského 27/B, Bratislava, pod sp. zn. EX 1/07, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -34 zo dňa 21. 06. 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Dovolanie je prípustné.

odôvodnenie:

Exekúciu, výkon ktorej okresný súd povolil udelením poverenia súdnemu exekútorovi JUDr. Tomášovi Peltznerovi dňa 04. 04. 2007, bez návrhu účastníkov vyhlásil okresný súd za neprípustnú a zastavil ju podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) s odôvodnením, že notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Miloslavom Kováčom so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave dňa 21. 11. 2006 pod sp. zn. N XXX/XX, Nz XXXXX/XX, B. XXXXX/XX nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. K tomuto záveru dospel po zistení, že vyhlásenie povinných o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo súčasne (v ten istý deň) ako bola uzavretá zmluva o úvere, teda v čase, keď dlh neexistoval, existoval len záväzok povinných po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol dlh vzniknúť v prípade, ak by povinná osoba po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky nevrátila, nebolo však určité, či vznikne, ani v akej výške vznikne. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohli povinní realizovať právo záväzok uznať. Predmet plnenia je v notárskej zápisnici vyjadrený neurčito (neurčiteľne). Dlh mohol vzniknúť kedykoľvek a v akejkoľvek výške a v deň uznania dlhu ani nebolo zrejmé, či a v akej výške skutočne vznikne. Podľa , ktoré ustanovenie je kogentnej povahy, je neprípustné, aby sa niekto vzdal práva (práva uznať dlh čo do dôvodu a výšky), ktoré (právo) môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle a to aj v prípade, že je úkon urobený v kvalifikovanej forme vo forme notárskej zápisnice. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastala priamo zo zákona a pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada aj bez návrhu. Notárska zápisnica je od počiatku nespôsobilým exekučným titulom. Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekučného konania a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, musí rozhodnúť o zastavení exekúcie. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe

titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom pre neplatnosť právneho úkonu, ktorým povinná osoba uznala dlh voči oprávnenej osobe.

Rozhodnutie o trovách exekúcie odložil súd na dobu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

Uznesenie okresného súdu napadol odvolaním oprávnený. Uplatnil odvolacie dôvody podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s tvrdením, že v konaní došlo k vadám uvedeným v tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia , súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav v zmysle ustanovenia a odvolací dôvod podľa , že súd vec nesprávne právne posúdil.

K odňatiu možnosti konať pred súdom došlo nesprávnym procesným postupom súdu, ktorý prijal závery a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. K záveru, že uznanie záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici je neexistentným, prípadne neplatným právnym úkonom, dospel okresný súd z dôkazného prostriedku v podobe notárskej zápisnice z 21. 11. 2006 sp. zn. N XXX/XX, Nz XXXX/XX, B. XXXXX/ XX, ktorý vykonal mimo pojednávania a bez toho, aby sa k nemu ako vykonanému dôkazu mali možnosť vyjadriť účastníci konania. Tým výrazne zasiahol do základných práv a slobôd účastníkov a porušil ich právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a . Súd vo veci rozhodol bez riadneho prejednania veci samej bez riadneho dokazovania v rozpore s princípom kontradiktórnosti súdneho konania a spôsobil niekoľkoročné zbytočné prieťahy. Exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú po viac ako piatich rokoch od jej začatia po tom, ako bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Opakované preskúmanie exekučného titulu z hmotnoprávnej stránky po tom, ako exekučný súd už exekučný titul raz pri vydávaní poverenia preskúmal, je v prebiehajúcej exekúcii nežiaducim a nevhodným postupom, ktorý v oprávnenom vzbudzuje pochybnosť o nezaujatosti súdneho rozhodnutia. K odňatiu možnosti konať pred súdom došlo aj tým, že rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie spojil súd v jednom uznesení do jedinej výrokovej vety. Konštrukcia spojenia výrokov o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení je nevhodnou z dôvodu, že ide o navzájom na seba nadväzujúce výroky a nevyhnutnou podmienkou rozhodnutia o zastavení exekúcie je právoplatný výrok o vyhlásení exekúcie za neprípustnú. Odňatie možnosti spojením týchto výrokov konať pred súdom spočíva v tom, že súd odňal možnosť účastníkovi podať proti každému z týchto rozhodnutí samostatné odvolanie.

Exekučný súd na viacerých miestach svojho odôvodnenia dospel k nesprávnym právnym záverom. Prejav vôle povinných v notárskej zápisnici, ktorá má byť exekučným titulom, bez pochýb podradil pod normu uznania záväzku, ale výklad a aplikácia ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uskutočnený súdom prvého stupňa nie je správny. Záväzok povinných vznikol zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere podľa je konsenzuálny kontrakt, ktorý je zavŕšený momentom, keď sa zmluvné strany v písomnej forme dohodli o podstatných náležitostiach tejto zmluvy. Na rozdiel od zmluvy o pôžičke podľa , ktorá je reálnym kontraktom, sa k vzniku záväzkov zo zmluvy o úvere nevyžaduje faktické plnenie ani jednej zo zmluvných strán. Podpisom zmluvy o úvere sa povinní 1/ až 4/ dostali do pozície dlžníkov a to aj v prípade, ak by k plneniu (poskytnutiu finančných prostriedkov, teda úveru) zo strany oprávneného nikdy nebolo došlo. Právny záver súdu, že vyhlásenie povinných o uznaní dlhu v notárskej zápisnici, ktoré vzniklo súčasne (v ten istý deň) ako bola uzavretá zmluva o úvere, teda v čase, keď dlh neexistoval, existoval len záväzok povinných po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky vrátiť, nie je správny. Súd nesprávne oddeľuje termíny dlh a záväzok. Pojmy dlh a záväzok sa dlhodobo vykladajú tak, že ide o synonymá. Exekučný súd v rozhodnutí zvýraznil podmienku určitosti právneho úkonu uznania záväzku podľa ustanovenia , ale z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že zásadný nedostatok uznania záväzku videl súd v tom, že predmetom uznania bol dlh, ktorý v čase úkonu údajne neexistoval. Oprávnený tvrdí, že záväzok (dlh) povinných 1/ až 4/ existoval od momentu uzavretia zmluvy o úvere. Takýto dlh bol nielenže existentný, ale aj určitý. Inštitút uznania záväzku podľa alebo podľa nie

je viazaný iba na záväzok, ktorým je dlžník už v omeškaní. Súd nesprávne zamieňa kategórie „budúceho dlhu“ s existenciou záväzku (práva na plnenie), s ktorým dlžník ešte nie je v omeškaní. Dlh, s ktorým dlžník ešte nie je v omeškaní, nie je „budúci dlh“.

Okresný súd nesprávne interpretoval aj , keď vyslovil, že je neprípustné, aby povinní v 1/ až v 4/ rade učinili uznávací prejav k „budúcemu dlhu“ a tým sa vzdali svojho práva uznať dlh, ktorý môže vzniknúť až v budúcnosti. Okresný súd tým vyslovil v poradí už tretí dôvod, pre ktorý by uznanie záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici malo byť neexistentným, prípadne neplatným právnym úkonom. Úvahy a závery súdu sa navzájom vylučujú. Pre rozpor s ustanovením môže byť právny úkon neplatný len za predpokladu, že je perfektný a netrpí inou vadou so sankciou neplatnosti.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -59 z 31. 08. 2010 považuje oprávnený za zásah do jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Oprávnený nebol účastníkom uvedeného konania a skutkové a právne závery prezentované jeho účastníkmi, ktoré si Krajský súd v Banskej Bystrici osvojil a zaujal k ním svoje stanovisko v odôvodnení rozhodnutia oprávnenému nie sú známe. Je neprípustné odôvodňovať súdne rozhodnutie odkazom na iné súdne rozhodnutie. Oprávnený navrhuje uznesenie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Povinní v 1/ až 4/ rade vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedli, že notárska zápisnica vôbec neobsahuje platné vyhlásenie povinných o uznaní dlhu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX-XX, pretože povinné ako dlžníčky z pôžičky výslovne neuznali nárok čo do dôvodu a výšky. Ak by niektoré z vyjadrení povinných obsiahnutých v notárskej zápisnici považoval súd za uznanie dlhu, išlo by o nezákonný postup v zmysle , , , pretože v čase spísania notárskej zápisnice dlh neexistoval. Dlh v čase uznania neexistoval. Úver bol H. R. poskytnutý až dňa 16. 01. 2007. Krajský súd v Banskej Bystrici práve v rozhodnutí sp. zn. vyslovil názor, že uznanie dlhu v notárskej zápisnici spísanej v ten istý deň ako bola uzavretá zmluva o pôžičke je v rozpore s ustanovením , nakoľko v deň spísania zmluvy o pôžičke dlh neexistuje a uznanie dlhu v rozpore s má charakter vzdania sa práva na popretie záväzku, ktorý vznikne až v budúcnosti. Zmluvu o úvere a v nej obsiahnuté dojednania o zmluvnej pokute považujú povinné za neplatné. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a oprávnenému nepriznal právo na náhradu trov konania.

Vec prejednal krajský súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v celom rozsahu a uznesenie okresného súdu ako vecne správne vo výroku podľa potvrdil.

Okresný súd uznáva, že notárska zápisnica je v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku exekučným titulom, ak je v notárskej zápisnici vyjadrený právny záväzok, vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia a ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Za podstatné pre posúdenie materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice považoval, že bola spísaná v ten istý deň ako bola uzatvorená zmluva o úvere s oprávneným pod č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa osoba oprávnená (oprávnený v exekučnom konaní) zaviazala poskytnúť osobám povinným (povinné v exekučnom konaní) úver vo výške 11.621,19 Eur za podmienok uvedených v zmluve. Z tejto skutočnosti vyvodil, že v deň spísania notárskej zápisnice a vyhlásenia povinných o uznaní dlhu žiadny dlh neexistoval. Uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie, ktorý snáď v budúcnosti vznikne.

Podstatnou otázkou pre právne posúdenie veci je otázka, či záväzok splatiť peňažný dlh (záväzok) v budúcnosti je možné uskutočniť v ten istý deň ako bola uzavretá zmluva o úvere bez ohľadu na skutočnosť, či na základe úverovej zmluvy došlo alebo nedošlo k reálnemu peňažnému plneniu, keď zmluva o úvere uzavretá podľa je účinná jej uzatvorením.

Zmluvou o úvere podľa sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Odvolací súd súhlasí s názorom oprávneného, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, z ktorej už dohodou zmluvných strán o jej obsahu vznikajú práva a povinnosti a na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Uzatvorením zmluvy o úvere sa veriteľ zaväzuje na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky (záväzok veriteľa) a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Záväzok dlžníka z úverovej zmluvy vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky síce existuje od momentu uzavretia zmluvy o úvere, ale dlh na jeho strane môže vzniknúť len po tom, ako veriteľ peňažné prostriedky poskytne. Ak peňažné prostriedky podľa úverovej zmluvy poskytnuté nebudú, dlh nevznikne, pretože druhý účastník zmluvy nemá aké peňažné prostriedky vrátiť.

Podľa je možné písomne uznať určitý záväzok. Dôraz sa v tomto zákonnom ustanovení kladie na pojem „určitý záväzok“. Určitým peňažným záväzkom je len taký záväzok, v ktorom je uvedená presná suma alebo určiteľný presný spôsob jej výpočtu. Dôležitou skutočnosťou pre platné uznanie záväzku podľa (podľa hmotného práva) a pre právny záväzok podľa Exekučného poriadku (podľa procesného práva) teda nie je dátum vzniku záväzku a úkonu uznania záväzku, ale len to, či v čase uznania záväzku je tento záväzok vyjadriteľný určite, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti čo bolo predmetom uznania. Ak by v notárskej zápisnici spísanej v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o úvere podľa bol vyjadrený záväzok zo zmluvy o úvere konkrétnym spôsobom, bolo by nutné uznanie takéhoto určitého záväzku považovať za platné a len tá skutočnosť, že sa dlžník zaviazal vrátiť poskytnuté peňažného prostriedky v deň nasledujúci po uznaní záväzku (v budúcnosti), nemohol by dátum splatnosti úveru v budúcnosti (po uznaní záväzku) brániť materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice obsahujúcej právny záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky až po uzavretí notárskej zápisnice o uznaní záväzku.

Záväzok povinných vyjadrený v notárskej zápisnici z 21. 11. 2006, ktorý oprávnený predkladá ako exekučný titul nie je možné považovať za určitý, ktorý by nevzbudzoval pochybnosti, aký záväzok bol uznaný. Osoby povinné v notárskej zápisnici vyhlásili, že osobe oprávnenej vrátia úver vo výške 11.621,19 Eur, dohodnuté úroky z takto poskytnutého úveru, poplatok za dojednanie úveru / prípravu úverovej dokumentácie vo výške 963,82 Eur, ale aj poplatok za znovu posúdenie schopnosti povinných osôb splácať svoje záväzky vo výške 193,68 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 3.319,39 Eur za každé jednotlivé porušenie článkov 8.1, 8.3 a 8.4 zmluvy. Zmluvná pokuta vo výške 968,43 Eur bola dohodnutá aj za porušenie článku 8.2 zmluvy. Pre prípad nesplnenia podmienok čerpania úveru sa osoby povinné zaviazali uhradiť ďalšiu zmluvnú pokutu určenú pevnou sumou 1.659,69 Eur, tiež určenú percentuálnou sumou z úveru vo výške 2.824,80 Eur. Ďalšia zmluvná pokuta mala byť povinnými osobami zaplatená vo výške 0,5 % z celkovej „doposiaľ nesplatenej časti úveru a úrokov dohodnutých v článku 1.3 zmluvy za každý začatý deň omeškania“ a osoby povinné sa zaviazali zaplatiť aj „úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý začatý deň omeškania v prípade omeškania povinných osôb, s úhradou ktoréhokoľvek peňažného záväzku zo zmluvy. V bode II notárskej zápisnice sú konkrétnou sumou určené len suma poskytnutého úveru, výška niektorých zmluvných pokút za porušenie určitých článkov zmluvy o úvere, ale z článkov 8.1, 8.2, 8.3 a 8.4 zmluvy o úvere, ktoré je súčasťou notárskej zápisnice, nie je zistiteľné, kedy povinnosť platiť zmluvnú pokutu nastupuje. Záväzok zaplatiť oprávnenej osobe zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z celkovej doposiaľ nesplatenej časti úveru a úrokov dohodnutých v článku 1.3 zmluvy za každý deň omeškania, zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,5 % za každý začatý deň omeškania v prípade omeškania osôb povinných s úhradou ktoréhokoľvek peňažného záväzku zo zmluvy nie je vyjadrením určitého záväzku. Zo spôsobu vymedzenia záväzku v notárskej zápisnici nie je možné vypočítať konkrétnu sumu záväzku, ktorý bol dňa 21. 11. 2006 uznaný. Povinné v exekučnom konaní v notárskej zápisnici neuznali určitý záväzok v zmysle , ale neurčitý záväzok. Práve neurčitosť uznaného záväzku spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu.

Odvolacím súdom vyslovený právny záver je zhodný s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného v náleze z 13. 07. 2000 sp. zn. (ďalej aj „nález“), v ktorom na podnet obchodnej spoločnosti (oprávneného v exekučnom konaní) riešil ústavný súd otázku, či rozhodnutím exekučného súdu, ktorý zastavil exekúciu vykonávanú na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu, porušil základné právo oprávneného z exekučného konania domáhať sa svojho práva zákonom ustanoveným spôsobom na nestrannom a nezávislom súde Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 . Podstatnými informáciami z nálezu ústavného súdu pre súdenú vec sú skutkové údaje, že notárska zápisnica o osvedčení vyhlásenia povinnej osoby o uznaní dlhu bola spísaná 09. 11. 1998, v notárskej zápisnici povinná osoba vyhlásila, že voči oprávnenému má dlh z neuhradených faktúr vo výške 504.970,55 Eur, ktorý čo do základu aj výšky uznal a zaviazal sa uhradiť dlh v lehote do 31. 12. 1998 a pre prípad nedodržania termínu splatnosti vyhlásil, že oprávnenej osobe uhradí aj „úrok z omeškania vo výške 25 % p. a. z istiny za každý kalendárny deň a ďalej štátom uznanú aktuálnu infláciu“. Povinná osoba výslovne súhlasila s tým, aby v prípade nesplnenia vyššie uvedeného dlhu sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa alebo Exekučného poriadku. Ústavný súd v náleze poukázal na to, že medzi uznaním dlhu podľa a uznaním záväzku podľa niet podstatného rozdielu. V oboch prípadoch ide o jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku, pričom z hľadiska teórie o právnych úkonoch v oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Ústavný súd v náleze uviedol, že vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie a jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako vykonateľnosť iných rozhodnutí podľa príslušných predpisov procesného práva. Súd musí skúmať formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti tohto exekučného titulu. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice podľa Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí predpísaných Exekučného poriadku. Aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda musí notárska zápisnica obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia atď.. Za prekážku materiálnej vykonateľnosti v notárskej zápisnici o uznaní záväzku nepovažoval ústavný súd, že v notárskej zápisnici bol uznaný dlh, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice nebol splatný (notárska zápisnica spísaná 09. 11. 1998, splatnosť dlhu 31. 12. 1998). Ústavný súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že pochybnosti o vykonateľnosti notárskej zápisnice vyvoláva neurčito vyjadrený záväzok uhradiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 25 % p. a. z istiny za každý kalendárny deň, keď z tohto vyhlásenia nie je zrejmé, od ktorého dátumu sa tento úrok z omeškania vypočítava a tiež neurčito vyjadrený záväzok uhradiť veriteľovi štátom uznanú aktuálnu infláciu z dôvodu, že z tohto vyhlásenia nie je vôbec zistiteľné, akú konkrétnu sumu sa zaväzuje dlžník zaplatiť a nedá sa zistiť ani presný mechanizmus stanovenia tejto sumy. S poukazom na uvedené ústavný súd konštatoval, že v tejto časti týkajúcej sa úroku z omeškania a štátom uznanej aktuálnej inflácie nemožno mať z ústavného hľadiska námietky proti zastaveniu exekúcie na základe exekučnej notárskej zápisnice.

Odvolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil právny záver, že uznanie dlhu zo zmluvy o pôžičke alebo zmluvy o úvere v ten istý deň, keď bola zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere uzavretá, nie je platným právnym úkonom súladným s alebo z dôvodu, že sa uznáva dlh, ktorý môže vzniknúť iba v budúcnosti, ktorého výška v čase uznania nebola známa, ktorý v čase uznania nebol určitý. Napriek viacerým sťažnostiam oprávnených z exekučných konaní namietajúcim porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd takýmito rozhodnutiami odvolacieho súdu ústavný súd nepovažoval úvahy odvolacieho súdu vychádzajúce z konkrétnych faktov za nelogické, ale za legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné (napr. -16 z 12. 05. 2011, -16 z 09. 06. 2011, -15 zo 16. 06. 2011).

Zhrnúc uvedené odvolací súd vyslovuje právny názor, že uznanie dlhu podľa v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne

vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval. Uznať záväzok podľa v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je možné a súladné so zákonom, aj keď v deň spísania notárskej zápisnice o uznaní záväzku nedošlo k plneniu zo zmluvy o úvere z dôvodu, že zmluva o úvere podľa je konsenzuálnym kontraktom, z ktorej účinky vznikajú dňom jej uzavretia, ale len za predpokladu, že právny záväzok vyjadrený v notárskej zápisnici je dostatočne určitý, nevzbudzujúci pochybnosti, aký právny záväzok na seba vyhlásením do notárskej zápisnice povinná osoba prevzala.

Toto sú odpovede odvolacieho súdu na otázky zásadného právneho významu, pre ktoré podľa vo svojom potvrdzujúcom uznesení odvolací súd dovolanie pripustil.

Za otázky zásadného právneho významu odvolací súd považuje

1. či bráni platnému uznaniu dlhu zo zmluvy o pôžičke uzavretej podľa skutočnosť, že v deň vyhotovenia notárskej zápisnice o právnom záväzku a uznaní dlhu majúcej účinky exekučného titulu podľa Exekučného poriadku nedošlo k plneniu zo zmluvy o pôžičke (reálnemu poskytnutiu peňazí),

2. či bráni platnému uznaniu záväzku zo zmluvy o úvere uzavretej podľa skutočnosť, že v deň vyhotovenia notárskej zápisnice o právnom záväzku a uznaní dlhu majúcej účinky exekučného titulu podľa Exekučného poriadku nedošlo k plneniu zo zmluvy o úvere (reálnemu poskytnutiu peňazí).

Okresný súd nehodnotil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX z hľadiska účinkov, aké uzavretie zmluvy o úvere podľa vyvoláva. Jediným dôvodom, pre ktorý nepovažoval notársku zápisnicu z 21. 11. 2006 za vykonateľný exekučný titul, bol skutkový záver, že v deň uzavretia zmluvy o úvere ešte žiadny dlh zo zmluvy o úvere neexistoval. Odvolací súd môže podľa potvrdiť rozhodnutie prvostupňového súdu aj v prípade, že je vecne správne iba vo výroku, nie aj v dôvodoch. Dôvodom, pre ktorý nemala byť notárska zápisnica zo 21. 11. 2006 uznaná za materiálne vykonateľný exekučný titul, podľa názoru odvolacieho súdu je zistenie, že záväzok povinných osôb splatiť veriteľovi jeho pohľadávku nebol vyjadrený dostatočne určite. Otázku, či je možné v ten istý deň, ako bola uzavretá zmluva o pôžičke podľa alebo zmluva o úvere podľa ustanovení uznať dlh, resp. záväzok z týchto zmlúv formou notárskej zápisnice majúcej účinky exekučného titulu považuje odvolací súd pre rozhodovanie množiacich sa sporov tohto druhu v exekučnej agende za zásadnú. Túto otázku doposiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky neriešil. Z tohto dôvodu odvolací súd v uznesení, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, v zmysle pripustil dovolanie.

Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu, že mu svojim nesprávnym procesným postupom odňal možnosť konať pred súdom.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Spôsob vyhlásenia exekúcie za neprípustnú Exekučný poriadok neupravuje. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku nie je možné vyvodiť tvrdenia oprávneného, že nevyhnutným predpokladom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku je vyhlásenie exekúcie za neprípustnú právoplatným rozhodnutím. I keby sa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení z dôvodu neprípustnosti exekúcie rozhodovalo dvomi samostatnými výrokmi alebo dvomi samostatnými rozhodnutiami, súd rozhodujúci o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, aj odvolací súd rozhodujúci o opravnom prostriedku proti takýmto rozhodnutiam by musel preskúmavať tie isté skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná a je potrebné ju zastaviť, aké skúma pri rozhodnutí o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie jedným rozhodnutím. Exekučný poriadok len

v jednom prípade vyžaduje osobitné právoplatné rozhodnutie ako podmienku zastavenia exekúcie. Iba v § 57 ods. 1 písm. e/ Exekučný poriadok ustanovuje, že súd exekúciu zastaví, len ak bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu. Priliehavejším dôvodom na zastavenie exekúcie pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu by bolo použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Odvolací súd ale súhlasí aj s tým názorom okresného súdu, že pokračovanie v exekúcii po zistení, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, nie je prípustné, preto musí byť exekúcia v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

Okresný súd pre záver o materiálnej nevykonateľnosti oprávneným predloženého exekučného titulu nevykonával dokazovanie ako procesnú činnosť osobitne upravenú v ustanoveniach až . Oboznámil sa len s listinou, ktorú k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doložil oprávnený. Na posúdenie splnenia podmienok pre vedenie exekučného konania (posúdenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu) nemusí súd podľa názoru odvolacieho súdu nariadiť pojednávanie a vykonávať dôkaz prečítaním exekučného titulu za prítomnosti oprávneného a povinného. Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu nesprávny procesný postup v procese dokazovania a odňatie možnosti realizovať oprávnenému jeho procesné práva účastníka.

Názor okresného súdu, že v ktoromkoľvek štádiu konania musí ex offo prihliadať na to, či sú splnené podmienky núteného vymáhania pohľadávky je plne v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Ak materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu nezistil okresný súd v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ale až neskôr, musel pristúpiť k zastaveniu exekúcie aj v neskoršom štádiu exekučného konania. Tento procesný postup exekučného súdu nie je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nezaujatom rozhodovaní súdu. Odvolací súd nezistil, že by vo veci v zmysle rozhodoval vylúčený sudca.

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu zodpovedá ustanoveniu . Prvostupňový súd neodôvodnil svoje rozhodnutie iba odkazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , len v závere odôvodnenia poukázal na už existujúce právoplatné rozhodnutie postavené na rovnakom právnom názore ako napádané rozhodnutie, ako to urobil aj odvolací súd s poukazom na uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Aj odvolateľ argumentuje v odvolaní odkazom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Prvostupňový súd o trovách exekúcie doteraz nerozhodol. Analogicky podľa rozhodne o trovách odvolacieho konania súd prvého stupňa.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.