Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-215-2012.pdf
PDF · 78.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/215/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: COFIDIS, a.s., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, zast. Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, IČO: 36 866 881 proti povinnému: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX O. O., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 345,66 eura s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Blankou Ružekovou, Exekútorský úrad so sídlom Fajnorová 1547/13, Senica pod sp. zn. EX 1373/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/3110/2011-16 zo dňa 23. januára 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/3110/2011-16 zo dňa 23. januára 2012 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 2Er/3110/2011-16 zo dňa 23. januára 2012 zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Andreou Bárdošovou ako rozhodkyňou Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd, a.s., so sídlom Hradská 26, Bratislava, pod sp. zn. NRS 288/11 zo dňa 12. septembra 2011 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval zmluvu o revolvingovom úvere uzatvorenú 30. januára 2009 medzi povinným a oprávneným za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorá nesmie obsahovať neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1, 2 OZ). Exekučný súd skúmal rozhodcovskú doložku upravenú v bode 12.8 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“), berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená do štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Prvostupňový súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie prípadného sporu všeobecným súdom. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal. Vzhľadom na konštatovanú absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania - rozhodcovskej doložky, súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného zistenia skutkového stavu. V bode 1. odvolateľ namietol, že exekučný súd nebol oprávnený pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy - právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom. Exekučný súd je oprávnený posudzovať výlučne splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, nie je oprávnený na jeho hmotnoprávny prieskum. Ďalej namietol, že cieľom procesného práva nemôže byť poskytnutie
ochrany neplatičovi, ktorý si dobrovoľne neplní svoje povinnosti. Oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD. Podľa názoru oprávneného rozhodcovská doložka dojednaná medzi zmluvnými stranami nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly neprijateľnej podmienky, nakoľko ňou nebolo dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu SR. Týmto bola dodržaná možnosť povinného obrátiť sa na všeobecný súd a nebola spôsobená žiadna nerovnováha medzi právami a povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa.
Povinná sa k obsahu odvolania nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdna exekútorka požiadala o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozsudku rozhodcovského súdu. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku sa účastníci konania v čl. 12.8 VOP dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú zo zmluvy o revolvingovom úvere alebo ktoré súvisia s touto zmluvou, sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Podľa poslednej vety čl.12.8 VOP touto doložkou nie je dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu Slovenskej republiky, s čím zmluvné strany súhlasia.
Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená 30. januára 2009 medzi oprávneným a povinnou, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 500,- eur, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Exekučný súd preto postupoval správne, keď rozhodcovskú doložku ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzoval z hľadiska jej primeranosti s poukazom na § 52 a nasl. OZ.
Podľa § 44 ods. 2 predposlednej vety Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
S poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava ex offo aj exekučný titul. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, zisťuje tiež, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v zmluve (§ 3 a § 4 ZRK). Pokiaľ oprávnený namietol, že exekučnému súdu neprislúcha posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky, odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, záverom ktorej je konštatovanie, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 publikované v Zb. roz. a stanovísk súdov SR pod č. 46/2012).
Rozhodcovská doložka nebola v predmetnej veci dohodnutá individuálne, vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Znenie rozhodcovskej doložky síce nevylučuje, aby navrhovateľ predložil spor na rozhodnutie príslušnému súdu SR, avšak z rozhodcovskej doložky je zrejmé, že veriteľ (dodávateľ) už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov na rozhodcovskom súde, je totiž pravidlom, že sporové konanie vyvoláva dodávateľ. V rámci ochrany spotrebiteľa je preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si riešenie sporov rozhodcovským súdom osobitne nevyjednal. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci
kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec, resp. zástupca dodávateľa (veriteľa) najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch je zásadná vec a arbitráž je typická pre podnikateľské prostredie, v ktorom sa podnikatelia rozhodnú uprednostniť arbitráž oproti všeobecnému súdu. V spotrebiteľských vzťahoch (obdobne pracovné veci) je však evidentná nadvláda dodávateľa a spotrebiteľ je tak čo do informovanosti, ako aj čo do vyjednávacej pozície v nevýhodnejšom postavení.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že aj keď rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane, mu zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou je povinnému fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd (k uvedenému pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 425/2011 zo dňa 29. septembra 2011). Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. preto je takto dojednaná rozhodcovská doložka podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.
S prihliadnutím na skutočnosť, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul, nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami oprávneného, pretože tieto nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd opiera svoje rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. Závery súdov o neprípustnosti exekúcie v skutkovo obdobných veciach, bez zmeny právneho prostredia - právnej úpravy a judikatúry, nemôže zvrátiť argumentácia, podľa ktorej by exekúcia mala byť prípustná, pretože čo i len jeden súdmi uznaný dôvod neprípustnosti exekúcie spôsobuje, že exekúciu už nemožno vykonať. Ak teda súdy už dali odpoveď prečo (na základe akých dôvodov) je exekúcia neprípustná, pričom tieto dôvody neprípustnosti stále existujú aj v prejednávanej veci, ďalšie argumenty „prípustnosti“ exekúcie sú pre rozhodovanie bezvýznamné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.5.1997, Higgins vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III. ÚS 237/2012-8 zo dňa 13. júna 2012 konštatoval, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.