Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/479/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. Lexpert s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica proti povinnému: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX I. T. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 551,51 eura s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 18/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -11 zo dňa 23. januára 2012 jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -11 zo dňa 23. januára 2012 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. -11 zo dňa 23. januára 2012 zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Jánom Huňadym, Mgr. Štefanom Jakabom a JUDr. Marcelom Hudákom ako rozhodcami Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882 (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. IIC1010101 zo dňa 2. septembra 2011 bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval zmluvu o úvere uzatvorenú dňa 5. mája 2008 medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) za spotrebiteľskú zmluvu podľa a nasl. (ďalej len „“), ktorá nesmie obsahovať neprijateľné podmienky (, ). Exekučný súd skúmal rozhodcovskú doložku upravenú v bode 7 zmluvy o úvere, bode 11.2 obchodných podmienok pre úver v spojení s bodom 10.2 Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy (ďalej len „VOP“), berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená do štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ). Prvostupňový súd konštatoval, že znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia , avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby sa spotrebiteľ podrobil rozhodcovskému konaniu, teda zákon obchádza. Vzhľadom na konštatovanú absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania - rozhodcovskej doložky, súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“).

Proti predmetnému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že exekučný súd nebol oprávnený pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy - právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom. Exekučný súd svojím postupom neopodstatnene nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného. Exekučný súd prekročil

svoje zákonné oprávnenie, keď skúmal platnosť rozhodcovskej doložky, oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD. Podľa oprávneného nesprávnym výkladom ustanovení Exekučného poriadku exekučný súd porušil právo oprávneného na súdnu ochranu, ktorého integrálnou súčasťou je v zmysle konštantnej judikatúry ÚS SR aj právo na nútený výkon súdnych rozhodnutí a ostatných zákonom ustanovených exekučných titulov. Ako ďalší dôvod odvolania uviedol, že exekučný súd nesprávne právne posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly nekalej/neprijateľnej podmienky podľa čl. 3 ods. 1 smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ani , lebo nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s bankou riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, povinnému priznáva len právo predložiť spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, pričom povinný mal možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou. Ďalej odvolateľ vyčítal exekučnému súdu, že sa nezaoberal o bankách, ktorý ukladal bankám povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Oprávnený zároveň poukázal na pasivitu povinného pred začatím rozhodcovského konania, ako aj v rámci rozhodcovského konania. Ďalej videl nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia v tom, že skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia ako keby smerovali k záveru, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách je potrebné paušálne považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, pričom argumentoval tým, že exekučný súd by mal ku každej veci pristupovať individuálne, pričom ochranu je povinný poskytnúť nielen spotrebiteľovi, ale aj oprávnenému. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vydá poverenie, alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa ust. bez nariadenia pojednávania podľa a napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdna exekútorka požiadala o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozsudku rozhodcovského súdu, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 551,51 eura s príslušenstvom. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská doložka bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami v zmluve o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Podľa bodu 10.2 VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/ alebo vykonávaní bankových obchodov. Sídlom rozhodcovského súdu je Bratislava, teda sídlo veriteľa.

Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere, ktorú uzavrel 5. mája 2008 právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s., Bratislava) ako veriteľ a povinný ako dlžník, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 20 000,- Sk (663,88 eura), je zmluvou o spotrebiteľskom úvere ( o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy). Exekučný súd preto postupoval správne, keď rozhodcovskú doložku ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzoval z hľadiska jej primeranosti s poukazom na a nasl. .

Podľa § 44 ods. 2 predposlednej vety Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

S poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava ex offo aj exekučný titul. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, zisťuje tiež, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v zmluve (§ 3 a § 4 ZRK). Pokiaľ oprávnený namietol, že exekučnému súdu neprislúcha posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky, odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, záverom

ktorej je konštatovanie, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. publikované v Zb. roz. a stanovísk súdov SR pod č. 46/2012).

Rozhodcovská doložka nebola v predmetnej veci dohodnutá individuálne, vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (bod 7 zmluvy o úvere) a ako taká je obsiahnutá vo VOP, ktoré spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Na uvedenú skutočnosť nemá reálny dopad ustanovenie bodu 10.2.3 VOP, ktoré hovorí, že ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Keďže spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa so znením VOP tvoriacich súčasť zmluvy až po uzavretí zmluvy o úvere, pričom podľa bodu 10.2.3 bolo neprijatie rozhodcovskej doložky podmienené doručením písomné oznámenia o nesúhlase s rozhodcovskou doložkou v rovnaký deň ako bol deň uzavretia zmluvy, odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že spotrebiteľ nemal reálnu šancu vyhodnotiť navrhované zmluvné podmienky a účinne zabrániť tomu, aby v zmysle bodu 10.2.3 nenastali účinky prijatia rozhodcovskej doložky. Je potrebné zdôrazniť, že veriteľ (dodávateľ) neposkytol spotrebiteľovi možnosť posúdiť navrhované znenie rozhodcovskej doložky v primeranej lehote (ktorá by plynula odo dňa podpisu zmluvy o úvere).

Odvolací súd v nadväznosti na uvedené dodáva, že tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku, a preto treba spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci ASTURCOM C-40/98), tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku a neodstúpi od nej v rámci dojednávania zmluvy, ak nie je zastúpený advokátom. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného spotrebiteľa účinkov nekalej rozhodcovskej doložky len preto, že od nej neodstúpil a pritom nebol zastúpený v rámci kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity unijného práva. Kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Ako uviedol už prvostupňový súd, znenie rozhodcovskej doložky nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia (pozri vetu „Ak klient najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal."), avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie využité nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 24.5.1995). Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto chová formálne podľa práva ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 16. 12. 2008). Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom, pokiaľ neodmietne dodávateľom pripravený návrh rozhodcovskej zmluvy (doložky). Predmetná vec je zjavne sofistikovanou právnou konštrukciou, ktorou veriteľ vyvoláva zdanlivo dojem, že si arbitráž vymienil spotrebiteľ. Z rozhodcovskej doložky je však zrejmé, že veriteľ (dodávateľ) už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov na rozhodcovskom súde a je pravidlom, že sporové konanie vyvoláva dodávateľ. V rámci ochrany spotrebiteľa je preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si riešenie sporov rozhodcovským súdom osobitne nevyjednal. Zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy a jeho prijatie sú jednostranné adresované úkony. Až na základe zmluvného konsenzu vzniká medzi zmluvnými stranami zmluvné právo. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah,

čo je daný prípad. Rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch je zásadná vec a arbitráž je typická pre podnikateľské prostredie, v ktorom sa podnikatelia rozhodnú uprednostniť arbitráž oproti všeobecnému súdu. V spotrebiteľských vzťahoch (obdobne pracovné veci) je však evidentná nadvláda dodávateľa a spotrebiteľ je tak čo do informovanosti, ako aj čo do vyjednávacej pozície v nevýhodnejšom postavení. Existuje nebezpečenstvo, že spotrebiteľ pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti neodstúpi.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci spĺňa všetky podmienky z pohľadu ust. a nasl. na to, aby bola súdom hodnotená ako neprijateľná podmienka, ktorá je v zmysle neplatná.

S prihliadnutím na skutočnosť, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul, nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami oprávneného, pretože tieto nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd opiera svoje rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. Závery súdov o neprípustnosti exekúcie v skutkovo obdobných veciach, bez zmeny právneho prostredia - právnej úpravy a judikatúry, nemôže zvrátiť argumentácia, podľa ktorej by exekúcia mala byť prípustná, pretože čo i len jeden súdmi uznaný dôvod neprípustnosti exekúcie spôsobuje, že exekúciu už nemožno vykonať. Ak teda súdy už dali odpoveď prečo (na základe akých dôvodov) je exekúcia neprípustná, pričom tieto dôvody neprípustnosti stále existujú aj v prejednávanej veci, ďalšie argumenty „prípustnosti“ exekúcie sú pre rozhodovanie bezvýznamné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.5.1997, Higgins vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení -8 zo dňa 13. júna 2012 konštatoval, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.