Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/14/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a sudcov JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpená: Mgr. Peter Lindeman, advokát so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 42 239 290, proti žalovanej: HOTLAND, a.s., so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 54 691 478, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. -31 zo dňa 31.05.2023 takto

rozhodol:

Zrušuje uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým v prvom odseku výroku žalovanej uložil povinnosť zdržať sa predaja, odplatného alebo bezodplatného prevedenia spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3 k celku, alebo akéhokoľvek zaťaženia alebo zriadenia vecného práva (vecné bremená a predkupné práva) alebo odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2023 uzavretej medzi žalovanou a B. E., rod, B., trvale bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX H. I. J., ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor pod V-318/2023, to všetko vo vzťahu k: a) pozemku parcela reg. „E“ KN číslo 1268, o výmere 2.719 m2, druh pozemku: orná pôda, katastrálne územie D., pozemok zapísaný na LV č. XXXX vedený Okresným úradom D., katastrálny odbor, spoluvlastnícky podiel 1/3 v pomere k celku, b) pozemku parcela reg. „E“ KN číslo 1269, o výmere 3.208 m2, druh pozemku: orná pôda, katastrálne územie D., pozemok zapísaný na LV č. XXXX vedený Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor, spoluvlastnícky podiel 1/3 v pomere k celku, c) pozemku parcela reg. „E“ KN číslo XXX/X, o výmere 69 m2, druh pozemku: orná pôda, katastrálne územie D., pozemok pôvodne zapísaný na LV č. XXXX vedený Okresným úradom D., katastrálny odbor, spoluvlastnícky podiel 1/3 v pomere k celku, d) pozemku parcela reg. „E“ KN číslo 1266/1, o výmere 5.697 m2, druh pozemku: orná pôda, katastrálne územie D., pozemok pôvodne zapísaný na LV č. XXXX vedený Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor, spoluvlastnícky podiel 1/3 v pomere k celku, e) pozemku parcela reg. „E“ KN číslo XXXX/X, o výmere 451 m2, druh pozemku: orná pôda, katastrálne územie D., pozemok pôvodne zapísaný na LV č. XXXX vedený Okresným úradom D., katastrálny odbor, spoluvlastnícky podiel 1/3 v pomere k celku, f) pozemku parcela reg. „E“ KN číslo 1267/1, o výmere 2.943 m2, druh pozemku: orná pôda, katastrálne územie D., pozemok pôvodne zapísaný na LV č. XXXX vedený Okresným úradom D., katastrálny odbor, spoluvlastnícky podiel 1/3 v pomere k celku, g) pozemku parcela reg. „E“ KN číslo XXXX/X, o výmere 49 m2, druh pozemku: orná pôda, katastrálne územie D., pozemok pôvodne zapísaný na LV č. XXXX vedený Okresným úradom D., katastrálny odbor, spoluvlastnícky podiel 1/3 v pomere k celku, do právoplatného skončenia predmetného súdneho konania. V druhom výroku uviedol, že o trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

2. Z odseku odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že z výpisu LV č. XXXX k. ú. D. vyplýva, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou parcely č. 853/2, 1266/1, 1266/2, 1267/1, 1267/2 v spoluvlastníckom podiele 1/6, 1/6, 1/3 (2/3), žalovaná v spoluvlastníckom podiele 1/3 titulom Kúpnej zmluvy zavkladovanej V-318/2023 zo dňa 13.02.2023.

3. Z výpisu LV č. XXXX k. ú. D. vyplýva, že parcela č. 1268, 1269 je v spoluvlastníckom podiele žalobkyne v 1/3, žalovanej v 1/3 titulom Kúpnej zmluvy zavkladovanej V-318/2023 zo dňa 13.02.2023.

4. Z písomnej výzvy žalobkyne zo dňa 30.03.2023 vyplýva, že žalovanú spoločnosť žiadala na uzatvorenie Kúpnej zmluvy s rovnakým obsahom, ako v Kúpnej zmluve, ktorú uzatvorila právna predchodkyňa žalovanej a žalovaná. Doručenie výzvy predložila doručenkou zo dňa 31.03.2023.

5. Z rozhodnutia OÚ PP - katastrálny odbor zo dňa 13.02.2023 vyplýva, že na základe Kúpnej zmluvy medzi predávajúcou B. E. a žalovanou bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej pre parcely reg. „E“ č. 853/2, orná pôda o výmere 69 m2, č. 1266/1, orná pôda o výmere 5697 m2, č. 1266/2, orná pôda o výmere 451 m2, č. 1267/1, orná pôda o výmere 2943 m2, č. 1267/2, orná pôda o výmere 49 m2, V-318/2023. Spoluvlastnícky podiel na žalovanú bol prevedený v podiele 1/3 k celku s vkladom dňa 13.02.2023.

6. Na vyššie uvedených listoch vlastníctva je vyznačená plomba na základe Z-1488/2023 (iná listina).

7. Z aktuálneho LV č. XXXX k. ú. D. vyplýva, že pri parcelách č. 853/2, 1266/1, 1266/2, 1267/1, 1267/2 je vyznačená plomba na základe Z-1488/2023 (iná listina) a plomba vyznačená na základe V-1892/2023 (Darovacia zmluva). Z LV. č. XXXX k. ú. D. vyplýva, že pri parcelách 1268, 1269 je vyznačená okrem plomby Z-1488/2023 (iná listina) aj plomba vyznačená na základe V-1892/2023 (Darovacia zmluva).

8. Z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 23.01.2023 medzi predávajúcou B. E. a kupujúcou HOTLAND, a.s., ktorej predmetom boli parcely evidované na LV č. XXXX, k. ú. D., KN „E“ parcela č. 1268 a prac. č. 1269 v spoluvlastníckom podiele 1/3 a k parcelám č. 1266/1, 1266/2, 1267/1, 1267/2, 853/2 vedených na LV č. XXXX, predáva spoluvlastnícky podiel v 1/6.

9. V danej veci bolo osvedčené, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných vo výroku tohto uznesenia, ktorých spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 žalovaná nadobudla na základe Kúpnej zmluvy od (predchádzajúceho) podielového spoluvlastníka B. E.. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha nahradenia prejavu vôle žalovanej v Kúpnej zmluve z dôvodu, že došlo k porušeniu jej zákonného predkupného práva v zmysle , keď jej ako podielovej spoluvlastníčke nebol predmetný spoluvlastnícky podiel (na nehnuteľnostiach) ponúknutý na odkúpenie.

10. Podľa názoru súdu je daný prvý predpoklad neodkladného opatrenia a to, že žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami, keď žalovaná nadobudla podiel na predmetných nehnuteľnostiach, pričom žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti, sa vo veci samej domáha nahradenia prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, keďže ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností namietala, že bolo porušené jej predkupné právo. Žalobkyňa preukázala existenciu hroziacej ujmy na jej práve (vyplývajúcej z listov vlastníctva na ktorých je zaznamenaná plomba), o ktorom sa má rozhodovať a z toho vyplývajúcu nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu.

11. Aj keby žalovaná nevykonala žiadny konkrétny úkon, ktorým by sa snažila nakladať s nehnuteľnosťami alebo, žeby mala v úmysle akýmkoľvek spôsobom nehnuteľnosť scudziť alebo zaťažiť, v danej veci s poukazom na možnú reálnu hrozbu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia, súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný. Súd v tejto súvislosti uvádza, že úmysel ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami, pričom ak by v danom prípade bolo potrebné čakať na takéto (právne) úkony žalovanej, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma, že zákonné predkupné právo by v takom prípade žalobkyni síce zostalo zachované, jeho obsah by však už bol ovplyvňovaný podmienkami, za ktorých by žalovaná previedla spoluvlastnícke

podiely na tretiu osobu, pričom pri prevode na blízku osobu by nadobúdateľ nemusel predkupné právo žalobkyne naplniť.

12. Súd mal tak osvedčenú naliehavosť potreby úpravy pomerov strán sporu. Z týchto dôvodov súd považoval za potrebné dočasne fixovať existujúci právny stav k nehnuteľnostiam žalobkyne pre dané sporové konanie ako i dočasne znemožniť žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami (v rozsahu v zmysle výroku). Neodkladným opatrením podľa ustanovenia (nenakladanie s určitými vecami alebo právami) sa obmedzujú dispozičné oprávnenia vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Jeho obsahom je disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (napr. zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, zriadenie vecného bremena a pod.) alebo jednostranných (napr. závet), ako aj faktických úkonov. Oprávnenie nakladať s vecami alebo právami predstavuje základ pre realizáciu ich ekonomických hodnôt. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, najmä do základného práva vlastniť majetok podľa článku 20 (ústavný v znení neskorších predpisov), ako i základného práva na ochranu majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. ). Z daného hľadiska musí byť preto zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality.

13. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej súd zohľadnil aj princíp proporcionality a možné následky zásahov do práv strán sporu jeho nariadením. Súd záverom dodáva, že v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nedôjde nariadením neodkladného opatrenia k vytvoreniu nenávratného stavu a ani sa neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov strán sporu nezasiahne, nakoľko žalovanej naďalej zostávajú oprávnenia (možnosti) vlastníka nehnuteľností - vec držať, užívať a požívať z nej plody a úžitky, dočasne je obmedzené len jeho právo s vecou nakladať (vo výroku špecifikovaným spôsobom) do skončenia konania vo veci samej. Za daných okolností prípadu, nariadenie neodkladného opatrenia nemôže spôsobiť takú neprimeranú ujmu, aká v opačnom prípade môže byť spôsobená žalobkyni, a ak nie je úmyslom žalovanej spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam scudziť (previesť ho v rozpore s ust. , resp. iným spôsobom s ním nakladať), zásah do jeho vlastníckeho práva uložením zákazu nakladania nebude mať na neho žiaden negatívny dopad. Ak by naopak bolo žalovanej úmyslom spoluvlastnícky podiel scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobkyne, a teda dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná nebude neprimerane obmedzená na svojich právach a neodkladné opatrenie môže splniť svoj účel sledujúci zabezpečenie dočasnej ochrany práv žalobkyne, ktorých sa domáhajú vo veci samej, pri súčasnom osvedčení tohto nároku žalobkyňou, resp. osvedčení, že existuje aspoň minimálna pravdepodobnosť jeho existencie.

14. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná, obchodná spoločnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorá žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Dôvodom odvolania podľa žalovanej proti vyššie uvedenému uzneseniu (v odvolaní nesprávne označené ako rozsudok) je, že súd prvej inštancie podľa jej názoru nesprávne vyhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, t. j. naliehavosť situácie, ktorá vyžaduje dočasnú právnu úpravu a vec nesprávne právne posúdil. Odvolanie odôvodnil tým, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd na základe skutočností jemu známych, po vykonaní zúženého dokazovania (na rozdiel od dokazovania v „klasickom" konaní) dospeje k záveru, že je takýto zásah do právnych vzťahov potrebný. Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu, ktorý v danom prípade žalobca odvodzuje od porušenia jej zákonného predkupného práva v zmysle , keď jej ako podielovej spoluvlastníčke nebol predmetný spoluvlastnícky podiel (na nehnuteľnostiach) ponúknutý na odkúpenie. V návrhu žalobca poukazuje aj na skutočnosť ním zistenú a to, že pred podaním jeho žaloby vo veci a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia došlo zo strany žalovanej k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Je teda samotným žalobcom konštatované, že zo strany žalovaného došlo pred podaním žaloby k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Túto skutočnosť však súd prvej inštancie, napriek jej jednoznačnému preukázaniu žalobcom, nezobral na zreteľ a pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia nebol súdom prvej inštancie správne posúdený skutkový stav veci týkajúci sa žalobcom

tvrdených skutočností o tom, že samotný žalovaný nie je a v čase podania žaloby už ani nebol vlastníkom dotknutých nehnuteľností.

15. V zmysle bohatej judikatúry všeobecných súdov, ako aj najvyšších súdnych autorít, ktoré sa viackrát zaoberali riešením obdobných právnych vecí, bolo opakovane konštatované, že pokiaľ sa žalobkyňa ako oprávnená spoluvlastníčka pri porušení predkupného práva nedovolávala neplatnosti právneho úkonu podľa a domáhala sa (len) nadobudnutia prevedeného spoluvlastníckeho podielu podľa , ide o situáciu, keď platnosť zmluvy a jej právne účinky zostávajú zachované, čo samo osebe zakladá jednak právnu možnosť odstúpenia od takejto zmluvy a jednak možnosť uplatňovať zostávajúce nároky plynúce z porušenia predkupného práva vrátane oprávnenia domáhať sa nadobudnutia (odkúpenia) spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za akých došlo k jeho prevodu. Zrušením (ukončením) zmluvy v dôsledku odstúpenia (obdobne i dovolaním sa jej neplatnosti) ide o stav, keď zaniká efektívna možnosť dovolávať sa práva na kúpu spoluvlastníckeho podielu podľa z porušenia zákonného predkupného v zmysle . Odstúpenie od zmluvy je totiž jedným z právnych nástrojov na dosiahnutie zrušenia zmluvy. Využitím práva odstúpiť od zmluvy dochádza k zániku záväzkov zo zmluvy a k naplneniu jednej z výnimiek zásady pacta sunt servanda. Právnym posúdením predmetných skutočností by mal tak aj súd prvej inštancie v prejednávanej veci prísť k právnemu záveru, že po navrátení veci do pôvodného stavu („restitutio in integrum") obnovením pôvodnej štruktúry vlastníckych (spoluvlastníckych) práv k nehnuteľnostiam spoluvlastníci, ktorých zákonné predkupné práva boli pôvodne porušené, sa už nemôžu úspešne domáhať na bývalých nadobúdateľoch predaja spoluvlastníckeho podielu.

16. Vo vzťahu k momentu navrátenia vecí do pôvodného stavu po odstúpení od kúpnej zmluvy rovnako tak existuje bohatá súdna judikatúra, kedy odstúpením od kúpnej zmluvy sa zmluva zrušuje priamo zo zákona, nie je teda potrebný súhlas druhej zmluvnej strany ani osobitné schválenie súdu. Následkom odstúpenia od zmluvy je skutočnosť, že sa zmluva zrušuje od samého počiatku (v právnej terminológii ex tunc).

17. Podľa názoru žalovaného napadnuté rozhodnutie spočíva predovšetkým na nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko ak je žalobcovi ako aj súdu prvej inštancie známe, že zo strany žalovaného došlo pred podaním žaloby a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, zo zákona došlo k zrušeniu predmetnej kúpnej zmluvy od samého počiatku a v súčasnosti realizované záznamy v evidencii vlastníkov predmetných nehnuteľností na príslušnom katastrálnom úrade už iba vyznačujú zmeny, ktoré už nastali.

18. Žalovaný poukazuje aj na to, že žalobcovi dňa 02.05.2023 zaslal písomné vyjadrenie k jeho výzve na uzavretie kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej mu uviedol, že zo strany žalovaného došlo v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami k odstúpeniu od Kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2023, pričom predmetná kúpna zmluva sa od počiatku zrušila a žalovaný už nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa teda už v čase podania žaloby vedela, že žalovaná obch. spoločnosť nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a napriek tomu podala na súd žalobu a návrh na vydanie neodkladného opatrenia

19. Žalovaný poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Na podklade uvedených skutočností je možné konštatovať, že postup súdu zakladá nepreskúmateľnosť a aj zákonnú a ústavnú neudržateľnosť ním vydaného rozhodnutia.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná obch. spoločnosť žiadala, aby súd vydal uznesenie, ktorým zmení uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške pred súdom prvej inštancie ako odvolacieho konania, vo výške, o ktorých súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

21. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a v súlade s ustanoveniami . Odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie je presvedčivé a dostatočne zrozumiteľné a spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle ustanovenia .

22. Žalobkyňa v plnom rozsahu nesúhlasí s dôvodmi odvolania, ktoré uviedla vo svojom podaní žalovaná a odvolanie považuje za nedôvodné. Žalobkyňa má za to, že v posudzovanom prípade, a to aj vzhľadom na uskutočnené úkony žalovanej po odoslaní výzvy žalobkyne a po doručení neodkladného opatrenia, boli a sú splnené všetky potrebné zákonné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia.

23. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy a k jej zrušeniu od počiatku a že tieto skutočnosti mali byť žalobkyni ako aj súdu prvej inštancie známe.

24. Žalobkyňa sa podanou žalobou dožadovala a dožaduje, aby jej žalovaná ako nadobúdateľka nehnuteľností previedla predmetné nehnuteľnosti za rovnakých podmienok, za akých ich nadobudla od B. E., do jej vlastníctva.

25. V prípade porušenia predkupného práva má oprávnený spoluvlastník na výber tri možnosti - domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, domáhať sa od nadobúdateľa podielu, aby mu predaný podiel ponúkol na kúpu alebo si naďalej ponechať predkupné právo. Po tom, čo tak oprávnený spoluvlastník urobí a oznámi to dotknutému subjektu, tento nie je oprávnený robiť úkony, ktorými zmarí uplatnenie práv oprávneného spoluvlastníka.

26. Z právnej úpravy vzťahujúcej sa na posudzovanú vec ako aj z judikatúry súdov vyplýva, že ak povinná osoba (podielový spoluvlastník) prevedie svoj podiel k veci bez toho, aby ho ponúkol ďalšiemu spoluvlastníkovi, môže sa oprávnený spoluvlastník od nadobúdateľa (nového podielového spoluvlastníka) domáhať, aby mu ponúkol spoluvlastnícky podiel na kúpu podľa . Na základe výzvy oprávneného spoluvlastníka vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť tomuto oprávnenému podiel na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých mu mala povinná osoba pôvodne ponúknuť podiel. Ak nadobúdateľ nesplní túto povinnosť, môže sa oprávnený domáhať na súde, aby bol prejav vôle nadobúdateľa nahradený súdnym rozhodnutím.

27. Žalobkyňa listom z 30.03.2023 vyzvala žalovanú na uzatvorenie kúpnej zmluvy, a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaná si výzvu prevzala dňa 31.03.2023, pričom v stanovenej 30 - dňovej lehote sa žalovaná k predmetnej výzve nevyjadrila, ani neuzatvorila so žalobkyňou kúpnu zmluvu, ktorou by previedla spoluvlastnícke podiely k sporným pozemkom na žalobkyňu. Odpoveď žalovanej na túto výzvu bola doručená žalobkyni až 04.05.2023, teda až po podaní žaloby na súd. Naopak, žalovaná za účelom zmariť uplatnenie predkupného práva žalobkyne podala na Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, „Žiadosť o zápis zmien v zmysle odstúpenia od Kúpnej zmluvy'. V tejto žiadosti uviedla, že „nakoľko pri prevode spoluvlastníckych práv k predmetu Kúpnej zmluvy predávajúca nepostupovala v súlade s , došlo zo strany dotknutého spoluvlastníka k uplatnenie dôvodu neplatnosti predmetného právneho úkonu podľa , čo zároveň spôsobilo jeho relatívnu neplatnosť. V dôsledku tejto skutočnosti spoločnosť HOTLAND, a.s. mala dňa 06.04.2023 oznámiť B. E., že odstupuje od vyššie uvedenej Kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2023." Na základe odstúpenia od zmluvy Mária Budická a HOTLAND, a.s. žiadajú kataster nehnuteľností, aby vykonal zmenu zápisu vlastníctva predmetných nehnuteľností na pôvodného vlastníka B. E..

28. Žalobkyňa má za to, že odstúpenie od pôvodnej Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.01.2023 medzi B. E. a žalovaným (HOTLAND, a.s.) je neúčinné a neplatné. Žalobkyňa si u žalovaného neuplatnila neplatnosť právneho úkonu (kúpnej zmluvy) titulom porušenia jej predkupného práva, ale sa dožadovala a dožaduje, aby jej žalovaný ako nadobúdateľ nehnuteľností previedol tieto nehnuteľnosti za rovnakých podmienok, za akých ich nadobudol od B. E., do jej vlastníctva. Ak by si žalobkyňa u žalovaného uplatnila neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva, predmetný právny úkon by už bol neplatný a nebolo by ani možné od tejto zmluvy odstúpiť. Zároveň od kúpnej zmluvy je možné odstúpiť len z dôvodov uvedených v zmluve alebo v zákone. Dôvod odstúpenia od Kúpnej zmluvy uvedený žalovaným (údajné uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalobkyňou) nie je ani zmluvným a ani zákonným dôvodom na odstúpenie od zmluvy a žalobkyňa sa žiadnej relatívnej neplatnosti Kúpnej zmluvy ani nedovolávala. Zároveň má žalobkyňa za to, že odstúpenie od zmluvy po tom, čo žalobkyňa

oznámila žalovanému, že si uplatňuje právo na prevod vlastníckeho práva je obchádzaním zákona a teda neplatným právnym úkonom.

29. Vyššie uvedené skutočnosti len v plnom rozsahu potvrdzujú, že vydanie neodkladného opatrenia bolo nevyhnutné na ochranu práv a nárokov žalobkyne, ktorých sa domáha podanou žalobou.

30. Žalobkyňa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a zároveň priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

31. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená strana sporu ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie podané žalovanou je dôvodné.

32. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu odvolateľa bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne, do rozhodnutia vo veci samej uložil žalovanej povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k nakladaniu s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom sporu.

33. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

34. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

35. Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

36. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.05.2023 vo veci samej domáha, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovanej uzatvoriť kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam tam uvedeným z dôvodu porušenia predkupného práva zo strany právnej predchodkyne žalovanej B. E., K. B., ktorá na žalovanú previedla svoj spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, ktoré tvoria predmet sporu bez toho, aby rešpektovala jej predkupné právo ako spoluvlastníčky. V petite neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáhala, aby súd zakázal žalovanej do času právoplatného skončenia predmetného súdneho konania predať, inak odplatne alebo bezodplatne previesť spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k celku alebo akokoľvek zaťažiť alebo zriadiť akékoľvek vecné práva, alebo odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2023, uzavretej medzi žalovanou B. E., K. B., ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor pod V 255/2023, a to všetko vo vzťahu k tam špecifikovaným pozemkom, ktoré tvoria predmet sporu z dôvodu porušenia predkupného práva.

37. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem uvedeného zákonného predpokladu bolo však nevyhnuté pre nariadenie neodkladného opatrenia skúmať i ďalšie zákonné predpoklady, a to osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, pričom osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti (na základe čoho súd z nich pri rozhodovaní vychádza). Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Rovnako je nevyhnutné posúdiť vzťah konania vo veci samej s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia.

38. V zmysle , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

39. Ku dňu 31.05.2023, kedy bolo vydané uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, došlo zo strany žalovanej obchodnej spoločnosti k odstúpeniu od kúpnej zmluvy podaním zo dňa 21.04.2023. Odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo zaslané Okresnému úradu Poprad, katastrálnemu odboru, ktorý na základe predloženej listiny vyznačil na predmetných listoch vlastníctva plombu pod Z-1488/2023.

40. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2011 sp. zn. publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 81/2014

41. „ I. Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od začiatku zrušuje (ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecnoprávnych účinkov taký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vlastnícke právo prevodcu sa obnovuje zo zákona. Táto zmena sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou.

42. II. Existenciu sporu o platnosť odstúpenia od zmluvy musí správa katastra skúmať obligatórne, a to jednak z dôvodu, že len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva príslušné právne účinky, ako i s prihliadnutím na závažnosť zásahu týchto účinkov do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho stavu. Pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, jedná sa o občianskoprávny spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť jedine súd. „.

43. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR č.k. -11 zo dňa 18. apríla 2018: „ Pokiaľ sa sťažovatelia ako oprávnení spoluvlastníci pri porušení predkupného práva nedovolávali neplatnosti právneho úkonu podľa a domáhali sa (len) nadobudnutia prevedeného spoluvlastníckeho podielu podľa , ide o situáciu, keď platnosť zmluvy a jej právne účinky zostávajú zachované, čo samo osebe zakladá jednak právnu možnosť odstúpenia od takejto zmluvy a jednak možnosť uplatňovať zostávajúce nároky plynúce z porušenia predkupného práva vrátane oprávnenia domáhať sa nadobudnutia (odkúpenia) spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za akých došlo k jeho prevodu. Zrušením (ukončením) zmluvy v dôsledku odstúpenia (obdobne i dovolaním sa jej neplatnosti) ide o stav, keď zaniká efektívna možnosť dovolávať sa práva na kúpu spoluvlastníckeho podielu podľa z porušenia zákonného predkupného v zmysle . Odstúpenie od zmluvy je totiž jedným z právnych nástrojov na dosiahnutie zrušenia zmluvy. Využitím práva odstúpiť od zmluvy dochádza k zániku záväzkov zo zmluvy a k naplneniu jednej z výnimiek zásady pacta sunt servanda. Ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach danej veci nenachádza žiadne relevantné dôvody, ktoré by z ústavnoprávneho hľadiska boli spôsobilé spochybniť imanentný záver krajského súdu, že po navrátení veci do pôvodného stavu („restitutio in integrum“) obnovením pôvodnej štruktúry vlastníckych (spoluvlastníckych) práv k nehnuteľnostiam spoluvlastníci, ktorých zákonné predkupné práva boli pôvodne porušené, sa už nemôžu úspešne domáhať na bývalých nadobúdateľoch predaja spoluvlastníckeho podielu.“

44. V predmetnej veci sa teda súd prvej inštancie nedôsledne zaoberal skutočnosťou, či je žalovaná pasívne vecne legitimovaná na nariadenie neodkladného opatrenia, a to práve s poukazom na to, že odstúpením od kúpnej zmluvy, ktoré má účinky ex tunc, došlo k obnoveniu vlastníckeho práva prevodcu zo zákona, ktoré sa následne zapisuje do katastra len záznamom.

45. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že výrok odvolaním napadaného uznesenia súdu prvej inštancie je zmätočný v časti : „ alebo odstúpiť od kúpnej zmluvy“ , keďže z takto formulovaného výroku by vyplývalo, že súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy. Zrejmým úmyslom súdu prvej inštancie bolo zakázať žalovanej odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2023. Uloženie zákazu odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanej sa javí odvolaciemu súdu ako nadbytočné, pričom takto uložená povinnosť by významným spôsobom zasahovala do zmluvnej autonómie žalovanej strany.

46.Ustanovenie určuje obsahové náležitosti rozhodnutia súdu. Ich správnosť a úplnosť je preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa SR. Ak súd pri odôvodnení rozsudku (uznesenia) nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje , dochádza nielen k tomu, že rozsudok (uznesenie) je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

47. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa ( a 380 ods. 1 ). Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým preskúmavaným výrokom daného rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, a to v tom smere, že v odvolaní nemôže podľa uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento čiastočne alebo úplne absentuje.

48. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

49. Z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

50. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou ESĽP stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. , , , ).

51. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vyššie uvedené kritériá kladené na odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa, na čo dôvodne vo svojom odvolaní žalovaná poukazuje. Je tomu tak predovšetkým z dôvodu, že v odôvodnení uznesenia úplne absentuje zdôvodnenie nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanej, za situácie keď sa javí, že došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy pred vydaním rozhodnutia súdu I. inštancie a teda žalovaná zrejme nebola vlastníčkou nehnuteľností, ktoré tvoria predmet sporu.

52. Ďalej odvolací súd zistil, že súd I. inštancie napadnutým uznesením zmätočne zaviazal žalovanú odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 23. januára 2023, pričom jej zrejme hodlal takéto odstúpenie zakázať. V oboch prípadoch však v tejto časti výroku neprimeraným spôsobom zasiahol do zmluvnej autonómie žalovanej strany a prípadne by jej aj znemožnil po porušení predkúpneho práva navrátanie veci do pôvodného stavu (restitutio in integrum), hoci k nemu zrejme došlo už pred rozhodnutím súdu I. inštancie.

53. Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

54. Súd prvej inštancie síce použil správny právny predpis, ktorý aplikoval na daný skutkový stav, no ako je vyššie uvedené, nijako nezdôvodnil prečo ho aplikoval aj na nehnuteľnosti , kde došlo zrejme k dostúpeniu od kúpnej zmluvy a či v čase jeho rozhodovania mohol toto ustanovenie aplikovať , keďže strana sporu už zrejme nebola vlastníkom nehnuteľnosti. Bez povšimnutia súdom I. inštancie zostala aj darovacia zmluva , na základe ktorej je vyznačená k nehnuteľnostiam- pozemkom , ktoré sú predmetom sporu plomba pod č. V-1892/2023. K tejto skutočnosti bude potrebné doplniť dokazovanie, o aký prevod sa jedná a aké mal na spor medzi stranami právne dôsledky.

55. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa - 194 hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci ( ) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

56. Ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov. Napadnuté uznesenie nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z a zásadám súdnej praxe a je nepreskúmateľný a riadne neodôvodnený. Takýmto postupom súdu prvej inštancie bola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom, s ohľadom na právo strany podať odvolanie proti riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Navyše nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť a preto sa odvolací súd k právnemu posúdeniu veci nevyjadruje.

57. Odvolací súd s ohľadom na uvedené nemal dostatok podkladov pre to, aby uznesenie v napadnutej časti potvrdil alebo zmenil. Preto napadnuté uznesenie ako nepreskúmateľné podľa a zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

58. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec znovu prejedná a rozhodne, s prihliadnutím na skutkový stav zistený v čase jeho rozhodovania ( ), pričom v novom rozhodnutí svoje skutkové závery z právneho hľadiska odôvodní tak, aby nové rozhodnutie zodpovedalo požiadavke presvedčivosti súdneho rozhodnutia a v rámci toho aj jeho preskúmateľnosti. . Povinnosťou súdu prvej inštancie bude pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posúdiť, či sú splnené podmienky na jeho nariadenie.

59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

2

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).