Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/277/2011

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Milan Figura Transmex, s miestom podnikania 038 35 Valča 99, IČO: 33 770 077, právne zastúpenému KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, v konaní o zaplatenie 1.300,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -326 zo dňa 14.09.2011, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -326 zo dňa 14.09.2011 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.300,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.300,18 Eur od 13.11.2010 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 78,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v (ďalej len „“), OZ, OZ, , nar. vlády SR č. v znení nar. vlády SR č. , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase škodovej udalosti (ďalej len „“), , , , , , , , , , dospel okresný súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Mal za preukázané, že žalobca je právnická osoba zriadená Žalovaný je fyzická osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, na základe živnostenského oprávnenia, ktorej predmetom podnikania je okrem iného aj nákladná doprava. Žalovaný je držiteľom nákladného motorového vozidla Man, EČV (evidenčné číslo): MT 611 AT (ďalej aj „motorové vozidlo“). Bolo preukázané, že dňa 14.09.2004 (nesprávne v rozsudku na č.l. 332 uvedené ako 2044) došlo na území Slovinska k dopravnej nehode tým spôsobom, že motorové vozidlo žalovaného, ktoré v tom čase šoféroval C. E., zamestnanec žalovaného, narazilo do osobného automobilu ev. číslo KR 25-35R, ktoré patrilo vodičke zo Slovinska, E. S.. Táto dopravná nehoda bola prešetrovaná v rámci priestupkového konania v Ľubľane tak, ako to vyplynulo z listinného dôkazu rozhodnutia sudcu priestupkového konania zo dňa 15.09.2004. Priestupkové konanie bolo zastavené pre nedostatok dôkazov, a teda nebolo dokázané zavinenie vodiča žalovaného. Vzhľadom k tomu, že nebolo možné jednoznačne preukázať zavinenie jedného, či druhého účastníka dopravnej nehody, tak práve z tohto dôvodu bolo poškodenej, teda vodičke motorového vozidla v Slovinsku, Slovinskou asociáciou poisťovateľov vyplatených 50 % z celkovej škody, ktorá jej vznikla. Uvedené bolo preukázané aj listinnými dôkazmi, ktoré si okresný súd „prefotil zo spisu “.

Okresný súd z pripojeného rozsudku „Okresného súdu Martin sp.zn. (č.1. 56 spisu)“, ako aj zo žaloby v konaní sp.zn. (č.l. 60 spisu) zistil, že žalobca si už vo vzťahu k žalovanému uplatnil náhradné plnenie z titulu predmetnej dopravnej nehody vo výške 3.644,55 Eur s tým, že malo ísť o vyplatenie poistného z garančného fondu. Poistnú udalosť likvidovala Slovinská asociácia poisťovateľov, išlo o odškodnenie na zdraví pre vodičku E. S. a spolucestujúcu R. R. a poplatok podľa interných pravidiel, ako aj o náklady právneho zastúpenia. Tieto náhradné poistné plnenia boli vyplatené Slovinskej asociácii poisťovateľov dňa 20.05.2005, 04.10.2006 a 25.04.2007. V tomto konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 370,67 Eur, vo zvyšnej časti zobral žalobca žalobu späť. Slovinská asociácia poisťovateľov s prihliadnutím na rozhodnutie sudcu pre priestupkové konanie, ktorý rozhodoval o predmetnej dopravnej nehode, odmietla vyplatiť poškodenej E. S. náhradu celej škody. Výpoveďou žalobcu, listinnými dôkazmi - podaniami advokátky zastupujúcej Slovinskú asociáciu poisťovateľov a znaleckým posudkom bolo preukázané, že poškodená E. S. na Okresnom súde v Ľubľane podala žalobu, ktorou sa od Slovinskej národnej kancelárie domáhala doplatenia zvyšných 50 %. Toto konanie číslo spisu „VPI 111/2006“ nebolo doposiaľ skončené. Advokátka Andrea Grossgutnik, zastupujúcu Slovinskú asociáciu poisťovateľov, si v tomto konaní vyúčtovala trovy právneho zastúpenia za písomné podania „07.04.2009, zo 16.09.2009 a 12.03.2009 faktúrami č. 2-2010, č. 179-2009, č. 147-2009, č. 151-2010, č. 100-2010, č. 364-2009.“ Tieto trovy právneho zastúpenia si Slovinská asociácia poisťovateľov vyžiadala zaplatiť od žalobcu - Slovenskej kancelárie poisťovateľov v súlade s Internal regulations, t.j. medzinárodná zmluva upravujúca vzťahy medzi medzinárodnými kanceláriami v systéme zelenej karty. Okrem týchto trov právneho zastúpenia si uplatnila Slovinská národná kancelária poisťovateľov aj náklady znaleckého dokazovania. Tieto boli preukázané znaleckým posudkom, ktorý bol doložený do súdneho spisu, výpismi z účtov, preukazujúcimi, že Slovinská asociácia poisťovateľov tieto náklady znaleckého dokazovania uhradila na účet Okresného súdu v Ľubľane. Z priložených výpisov z účtu žalobcu a likvidačných správ bolo preukázané, že žalobca poskytol plnenia za škodu, spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku žalovaného Slovinskej asociácii poisťovateľov.

Okresný súd mal preukázané, že ku dňu dopravnej nehody k predmetnému motorovému vozidlu žalovaného nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Preto žalobca poskytol peňažné poistné plnenie Slovinskej asociácii poisťovateľov z poistného garančného fondu a následne požadoval od žalovaného náhradu poistného plnenia. Po právnej stránke na daný prípad bolo podľa okresného súdu potrebné aplikovať ustanovenie o zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, konkrétne ust. . Ide o zodpovednosť za škodu, vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti, na vznik ktorej sa nevyžaduje zavinené konanie. Objektom zodpovednosti za škodu, vyvolanú osobitnou povahou prevádzky, sú fyzické a právnické osoby, vykonávajúce dopravu. V danom prípade nie je potrebné potom preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov. Žalobca svoj vymedzený nárok odvodzoval od ust. v spojení s ust. a domáhal sa náhrady plnenia, ktoré mal ako povinný subjekt plniť. Námietky žalovaného smerovali k tvrdeniu, že neboli splnené zákonné podstatné náležitosti zodpovednosti za škodu a nebolo dokázané, že by vodič nákladného vozidla žalovaného konal v rozpore s cestnými predpismi, a tým zavinil dopravnú nehodu dňa 14.09.2004, preto nemôže byť zodpovedný za škodu, ktorá mala vzniknúť 14.09.2004. Žalovaný poukazoval na rozhodnutie sudcu priestupkového konania Okresného súdu Ľubľana. Zároveň konštatoval, že nepoistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nemohlo spôsobiť dopravnú nehodu a nemôže byť v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody dňa 14.09.2004.

Okresný súd mal z výpisov účtov preukázané, že žalobca vyplatil dňa 08.04.2010 z poistného garančného fondu Slovinskej asociácii poisťovateľov plnenie v celkovej výške 1.077,34 Eur a dňa 10.08.2010 sumu vo výške 244,98 Eur. Slovinská asociácia poisťovateľov likvidovala poistnú škodovú udalosť poškodenej E. S. v Slovinsku.

V osobitnej právnej úprave v ust. je postavenie žalobcu ako poskytovateľa zadefinované, zároveň ust. veta prvá vymedzilo, kto je osobu povinnou nahradiť poskytnuté plnenie a osobou oprávnenou požadovať plnenie. Pokiaľ ide o liberáciu, tak táto je upravená v tak, že zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť,

ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzniknutá škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Ku škode došlo pri dopravnej nehode, ktorej účastníkom bolo motorové vozidlo žalovaného a podľa súdnej praxe sa za prevádzku motorového vozidla považuje už samo uvedenie motora do chodu bez ohľadu na to, či je vozidlo v pohybe, alebo nie a takisto sa za prevádzku považuje aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po skončení jazdy. Vozidlo žalovaného, ktoré bolo účastné dopravnej nehody, a teda patrilo žalovanému, nemalo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako to vyžaduje práve ust. Žalobca v súlade s ust. poskytol z garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. S poukazom na ust. bolo nepochybné, že za škodu zodpovedá žalovaný, a teda žalobca vychádzajúc z ust. mal právo voči žalovanému na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca bol povinný žalovanému preukázať, prečo plnil Slovinskej asociácii poisťovateľov vo výške žalovanej sumy, jeho povinnosťou bolo riadne preukázať dôvodnosť a výšku poskytnutého plnenia aj vzhľadom na skutočnosť, že plnenia boli poskytnuté z poistného garančného fondu v roku 2010, dopravná nehoda bola v roku 2004.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalobca bol vyzvaný Slovinskou asociáciou poisťovateľov k úhrade škody, ktorú Slovenská asociácia poisťovateľov plnila v súvislosti s konaním o nároku poškodenej v spojení s dopravnou nehodou, ktorá bola 14.09.2004. Žalobca postupne dokladaním listinných dôkazov okresnému súdu preukázal, že reálne poskytol plnenie za preukázanú škodu Slovinskej asociácii poisťovateľov, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla žalovaného. Tvrdenia žalovaného, že nie je možné považovať za škodu trovy právneho zastúpenia, trovy znaleckého dokazovania, nie sú dôvodné. Okresný súd poukázal na obdobné ust. , ktoré v prípade, že je uzavretá poistná zmluva, uvádza, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu, ako aj účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a), b) a d). Tvrdenia žalovaného, že žalobca mal postupovať podľa , ktorý upravuje zavinenie poškodeného, sú irelevantné, nakoľko žalobca nevystupoval v pozícii poškodeného a nedomáhal sa náhrady škody, ktorá mu vznikla a postup, ktorý musí v takomto prípade uplatniť, je daný osobitným , ako aj internými pravidlami, ak ide o plnenie poskytnuté pri škodovej udalosti, ktorá nastala na území iného štátu. Tento postup podľa okresného súdu bol dodržaný. Ak by žalovaný konal v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi upravujúcimi povinné zmluvné poistenie, nároky, ktorých refundácie sa žalobca žalobou domáhal, by znášala príslušná poisťovňa a nie žalovaný.

Pre úplnosť okresný súd poukázal aj na čl. 3 ods. 4 Interných pravidiel, ktoré sú základnou zmluvou, upravujúcou právne vzťahy medzinárodného systému „Zelenej karty“, ktorého súčasťou je aj Slovenská republika, ktoré boli publikované vo vestníku EÚ dňa 31.07.2003, na ktoré sa odvolával aj žalobca, ktorý upravuje: „Kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, ktorej došlo k nehode a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených a povinným poistením zodpovednosti v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej kancelárii“. Kancelária je výlučne spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva, použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode, a to i v prípade, že sa týkajú právnych ustanovení použiteľných v inej krajine, ako aj vybavenie nároku. V zmysle čl. 5 ods. 5.1 Interných pravidiel „ak kancelária alebo zástupca, ktorého menovala pre tento účel, vybaví všetky nároky vyplývajúce z tejto nehody, zašle do jedného roku od poslednej platby poškodenému faxom alebo e-mailom členovi kancelárie, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo aj je to na mieste príslušnej kancelárie, žiadosť o refundáciu, v ktorej budú špecifikované podľa ods. 5.1.2 aj čiastky vynaložené za externé služby v súvislosti s prejednávaním a vybavením každého nároku a všetky náklady konkrétne vynaložené pre účely súdneho konania, ktoré by za podobných okolností vynaložil poisťovateľ zriadený v krajine, v ktorej k nehode došlo“.

Žalovaný v podanom odpore vzniesol námietku premlčania podľa ust. , podľa ktorého pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Teda podľa žalovaného žalobcovi uplynula lehota na uplatnenie akéhokoľvek práva na plnenie z poistenia dňa 14.09.2008. je špeciálnym zákonom, ktorý upravuje povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, avšak tento zákon v jednoznačne hovorí, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné prepisy, čo je odkaz na ust. . Podľa okresného súdu však právo žalobcu, ktoré si uplatnil v súlade s ust. je regresným nárokom a nie je možné ho chápať ako nárok na náhradu škody. Ide o zvláštny nárok žalobcu voči v danom prípade nepoistenému subjektu a vyplýva zo V tomto prípade platí všeobecná trojročná premlčacia doba podľa , ktorej vek začína odo dňa, keď právo mohlo byť vykonané po prvý raz, čiže pre začiatok behu premlčacej doby je tu rozhodujúce vyplatenie plnenia poškodenému za toho, kto za škodu zodpovedá. Od tohto okamihu sa počíta trojročná premlčacia doba, kedy k vyplateniu plnenia žalobcom poškodenému došlo 08.04.2010 a 10.08.2010 a žaloba bola na okresný súd podaná 19.08.2010 a rozšírenie žaloby dňa 18.11.2010. Nárok žalobcu teda nie je premlčaný. Ust. , na ktoré sa odvolával žalobca v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania bol účinný až od 01.04.2007, preto bolo potrebné vychádzať z ustanovení . Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Okresný súd mal za to, že úroky z omeškania boli uplatnené dôvodne a vo výške, ktorá je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. Z pokusu o zmier zo dňa 08.10.2010 vyplynulo, že žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy 222,95 Eur najneskôr do 15.10.2010 (č.l. 17 spisu) a z pokusu o zmier zo dňa 29.07.2010 (č.l. 10 spisu) vyzval žalobca žalovaného k úhrade dlžnej sumy 1.077,58 Eur, najneskôr do 05.08.2010. Na základe uvedeného okresný súd priznal žalobcovi aj uplatnené úroky z omeškania.

Okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Podľa ust. , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť práve podľa ust. ; z dikcie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že je výnimočné a má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad, a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. V konkrétnej rovine treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov konania k uplatneniu práva na súde a ich postoja v konaní. V uvedenom predmetnom konaní bol úspešný žalobca a okresný súd jeho žalobe spolu s úrokmi z omeškania v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal, aby okresný súd pokiaľ žalobe žalobcu vyhovie, rozhodol o trovách konania podľa ust. a žalobcovi nepriznal trovy konania, nakoľko žalobca v predmetnom spore neuviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, čím spôsobil nehospodárnosť celého konania. Okresný súd konštatoval, že žalobca od podania žaloby na okresný súd dňa 19.08.2010 si neplnil procesné povinnosti vo vzťahu k dôvodom a skutočnostiam uvedeným v podanej žalobe. Žalobca bol povinný pri podanej žalobe uviesť všetky skutočnosti, o ktorých vedel a označiť riadne všetky dôkazy na preukázanie jeho peňažného nároku. Žalobca v priebehu celého konania dokladal listinné dôkazy, či už na výzvu okresného súdu na pojednávaní, ktoré sa konalo 16.03.2011, kde bol vyzvaný, aby okresnému súdu doložil listinné dôkazy, preukazujúce žalovanú sumu, a to najneskôr v lehote do 06.04.2011 (č.1. 77 spisu). Žalobca tieto listinné dôkazy do 06.04.2011 doložil, avšak išlo o listinné dôkazy, ktoré boli v slovinskom jazyku, a teda neboli použiteľné v rámci tohto konania, čím si nesplnil procesnú lehotu, ktorú mu dal okresný súd na doloženie listinných dôkazov. Rovnako tomu bolo aj v prípade ďalšieho listinného dôkazu, ktorý bol zaslaný okresnému súdu podaním doručeným okresnému súdu 04.05.2011, ale len v slovinskom jazyku. Podaním doručeným okresnému súdu 19.05.2011 faxovým podaním (č.1. 143 spisu) ospravedlnil žalobca neúčasť na pojednávaní, ktoré bolo nariadené 23.05.2011 z dôvodu, že sa mu nepodarilo zabezpečiť preklad okresným súdom požadovaných listinných dôkazov zo slovinského jazyka do slovenského pre krátkosť času, a to aj napriek tej skutočnosti, že žaloba bola podaná na okresný súd 19.08.2010, a teda už v rámci podanej žaloby mal žalobca produkovať listinné dôkazy, použiteľné v rámci konania a preložené do slovenského jazyka. Práve z tohto dôvodu bolo odročené pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 23.05.2011. Okresný súd poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca e-mailovým podaním, ktoré nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, zaslal

okresnému súdu listinné dôkazy a zmenu návrhu na začatie konania, ktorým chcel rozšíriť žalobu (č.1. 160 spisu) v písomnej forme a v počte aj pre druhého účastníka, však okresnému súdu boli zaslané až 20.06.2011 (č.1. 199 spisu), t.j. v deň, kedy bolo nariadené a vykonané pojednávanie. Toto pojednávanie sa aj zrealizovalo, avšak žalovanému boli predložené tieto listinné dôkazy až na pojednávaní, čím nemal možnosť sa s nimi riadne oboznámiť a následne k nim sa vyjadriť tak, ako mu to umožňuje ust. . Z tohto dôvodu bolo opätovne odročené predmetné pojednávanie na iný termín. Okresný súd poukázal aj na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 24.06.2011, kde právny zástupca žalobcu nevedel okresnému súdu ozrejmiť, či žiadal rozšírenie žaloby, či prípadne ide o trovy, ktoré si uplatní v konečnom rozhodnutí. Poukázal na tú skutočnosť, že je len substitučný právny zástupca a bude dotazovať právneho zástupcu žalobcu, čiže jeho účasť na pojednávaní bola neúčelná. Rovnako sa nevedel vyjadriť substitučný právny zástupca žalobcu ani ku ďalším skutočnostiam súvisiacim s podanou žalobou tak, ako to vyplynulo z obsahu pojednávania zo dňa 24.06.2011 (č.l. 277 spisu). Procesná povinnosť žalobcu podať riadnu žalobu s listinnými dôkazmi, mala byť splnená už pri prvom jeho úkone. Kritériom použitia ust. je aj riadne a včasné uplatňovanie procesných práv, alebo naopak plnenie procesných povinností účastníkov konania. Podľa názoru okresného súdu, sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby aplikoval ust. v spojení s ust. a žalobcovi priznal náhradu trov konania len sčasti.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolania žalobca i žalovaný.

Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy z titulu regresného nároku. Žalovanú sumu zaplatil žalobca Slovinskej asociácii poisťovateľov, a to za škodu, ktorá mala vzniknúť v dôsledku dopravnej nehody na území Slovinska dňa 14.09.2004. Predmetom uplatneného nároku žalobcu sú trovy právneho zastúpenia, ktoré vynaložila Slovinská asociácia poisťovateľov na zastupovanie v konaní vedenom v Slovinsku, č. spisu: VP1111/2006, ktoré nebolo doposiaľ skončené, náklady znaleckého dokazovania, ktoré vynaložila Slovinská asociácii poisťovateľov v konaní vedenom v Slovinsku, č. spisu: VPmi/2006, ktoré nebolo doposiaľ skončené. Škoda, ktorá vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou v Slovinsku dňa 14.09.2004 bola už prejednávaná a právoplatne rozhodnutá v konaní vedenom na Okresnom súde Martin sp.zn. , a to rozsudkom zo dňa 22.11.2009. S uvedeným spisom sa okresný súd oboznámil a mal vedomosť o tom, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť mal žalovaný za to, že Okresný súd Martin mal predmetné konanie, pre nesplnenie podmienok konania, zastaviť. Pokiaľ by aj okresný súd konštatoval, že sú splnené podmienky konania, tak potom okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal tak z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd odôvodnil napadnutý rozsudok najmä tým, že žalobca reálne poskytol plnenie za preukázanú škodu Slovinskej asociácii poisťovateľov, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla žalovaného. Okresný súd však nezohľadnil námietky žalovaného, a to, že trovy právneho zastúpenia a náklady znaleckého dokazovania, ktoré vznikli Slovinskej asociácii poisťovateľov ako žalovanému v rámci súdneho konania v Slovinsku, kde ako žalobca vystupuje poškodená z dopravnej nehody zo dňa 14.09.2004 E. S., nemožno považovať za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 14.09.2004, s poukazom na ust. (str. 9, 10 napadnutého rozsudku). Uvedené ustanovenie, o ktoré okresný súd opieral napadnutý rozsudok, nemožno použiť pre danú situáciu, a to najmä z toho dôvodu, že sa viaže na uzavretú poistnú zmluvu, pre absenciu ktorej si žalobca uplatňuje regresný nárok voči žalovanému. Ďalej sa toto ustanovenie vzťahuje na náhradu preukázaných nákladov na právne zastúpenie, ktoré vznikli poškodenému pri uplatňovaní nárokov. Tak, ako to žalovaný zdôrazňoval v priebehu celého konania, žalobca si voči žalovanému uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli Slovinskej asociácii poisťovateľov, nie poškodenej z dopravnej nehody zo dna 14.09.2004 E. S.. Preto je podľa žalovaného vylúčené, aby nahradil trovy právneho zastúpenia inému subjektu ako poškodenej z dopravnej nehody. Zároveň sa žalovaný domnieval, že nemožno rozhodnúť o náhrade trov konania, ktoré nebolo doposiaľ skončené a nie je v súčasnosti možné určiť, či náhrada trov konania, ktorá vznikla Slovinskej asociácii poisťovateľov ako žalovaného nebude zo strany žalobcu - poškodenej z dopravnej nehody zo dňa 14.09.2004 nahradená. „Z akého titulu, resp. z akého právneho vzťahu si následne bude môcť žalovaný uplatniť vydanie bezdôvodného obohatenia od Slovinskej asociácii poisťovateľov v takomto prípade?“

Ďalším dôvodom, prečo nemožno považovať napadnutý rozsudok za správny, je skutočnosť, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal ani s námietkou žalovaného ohľadom zohľadnenia zavinenia žalobcu za uplatňovanú škodu - žalobca ako subsidiárny dlžník neuplatnil voči Slovinskej asociácii poisťovateľov

všetky námietky, ktoré má právo uplatniť hlavný dlžník - žalobca. Žalobca dokonca neuplatnil žiadnu námietku voči uplatnenej sume zo strany Slovinskej asociácie poisťovateľov, jednoducho len uhradil sumu, o ktorú ho faxovým podaním požiadala Slovinská asociácia poisťovateľov bez toho, že by sa zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku. Rovnako okresný súd opieral napadnutý rozsudok o ustanovenia Interných pravidiel, ktoré predložil okresnému súdu žalobca. Tieto však nie sú všeobecne záväzné a nemožno ich povýšiť nad zákon ani žiadnu medzinárodnú zmluvu, nakoľko tento status im nebol daný. Ide len o Interné pravidlá, ktoré upravujú vzťahy medzi poisťovňami. Nehovoriac o tom, že žalobca ani nepreukázal okresnému súdu, že by bol nimi viazaný, tzn. že by ich ako účastník podpísal. Ich účinnosť sa viaže od 01.07.2008, tzn. nemožno ich aplikovať na vysporiadanie záväzkov z dopravnej nehody, ktorá vznikla dňa 14.09.2004. Týmto je len podčiarknutý stav právnej neistoty žalovaného, ktorému bolo v tomto štádiu konania odňatá možnosť brániť sa pred nedôvodnými a nekončiacimi uplatňovanými nárokmi žalobcu. Nesprávnosť napadnutého rozsudku v I. výroku má následne v prípade úspechu žalovaného vplyv na II. výrok napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, príp. napadnutý rozsudok zmenil tak, že odvolací súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietne.

Žalobca podal odvolanie proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov prvostupňového konania. Poukázal na to, že okresný súd postupoval pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v zmysle , podľa ktorého „ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť“. Nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vyplýval z ust. , a to z toho titulu, že za žalovaného, ktorý porušil zákonom stanovenú povinnosť uzavrieť k svojmu motorovému vozidlu povinné zmluvné poistenie, žalobca uhradil poškodenému škodu, ktorá mu vznikla. Túto škodu žalobca vyplatil v zmysle „Interných pravidiel“, ktoré boli dňa 31.07.2003 zverejnené vo vestníku EÚ (Official Journal of the European Union L 192/23) a ktoré sú základnou zmluvou upravujúcou právne vzťahy medzinárodného systému „Zelenej karty“, ktorého súčasťou je aj Slovenská republika. Žalobca mal za to, že pri podaní žaloby predložil dôkazy, ktoré boli v zmysle ustanovení Interných pravidiel a zákona o povinnom zmluvnom poistení pre predmetné konanie dostačujúce. Tými bola najmä kalkulácia výšky nákladov, likvidačná správa a výpis z účtu žalobcu. S ohľadom na priebeh konania však vyplynula potreba predložiť na uplatnenie žalobcových práv ďalšie dôkazy, čo je však prirodzené vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti občianskeho súdneho procesu, ktorá je typická pre sporové konanie, v ktorom proti sebe stoja dve sporové strany. Jedna procesná strana trvá na svojich nárokoch, kým druhá strana sa jej v ich uplatnení a presadení snaží brániť predkladaním svojich argumentov, tvrdení a dôkazov, pričom obe strany sa usilujú dosiahnuť úspech v spore. Žalobca v konaní realizoval procesné práva, priznané mu na účely ochrany jeho práv a oprávnených záujmov (ako právo robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Využitie týchto procesných práv žalovaným ako účastníkom súdneho konania nemožno v zmysle odôvodnenia „rozhodnutia NS SR “ hodnotiť ako podstatné sťažovanie dôkaznej situácie v priebehu konania. Navyše, v zmysle predpisov je možné predkladať alebo označiť dôkazy až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Ako už bolo uvedené, k dopravnej nehode došlo na území Slovinskej republiky a v zmysle prijatých dohôd a dohovorov ju likvidovala Slovinská kancelária poisťovateľov. Z toho dôvodu bolo potrebné v priebehu súdneho konania žiadať a zhromažďovať dôkazy, ktoré sa s prihliadnutím na vývoj konania javili byť účelné zo Slovinskej republiky. Nebolo však v kompetencii žalobcu ovplyvniť a odhadnúť reakčný čas Slovinskej kancelárie poisťovateľov, nakoľko táto rovnako zaobstarávala dôkazy od tretích osôb a žalobca vynaložil maximálne možné úsilie na to, aby mu boli požadované dôkazy zasielané včas. Originály dokumentov, ktoré podporovali žalobcove tvrdenia, boli navyše vyhotovené v cudzom jazyku a bolo potrebné zabezpečiť ich odborný preklad do slovenského jazyka, čo taktiež zvyšovalo časovú náročnosť predkladania a zaobstarávania ďalších dôkazov. Okresný súd okrem náhrady trov právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal ani náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s prekladom listinných dôkazov z anglického jazyka a slovinského jazyka do jazyka slovenského, a to napriek tomu, že tieto v preklade doložil do súdneho spisu a išlo o účelne vynaložené náklady na úspešné bránenia práva. Zabezpečenie prekladu bolo vykonané na základe mandátnej zmluvy obchodnou spoločnosťou EOS KSI Slovensko a.s., pričom preklad vykonala prekladateľská spoločnosť Múdry preklad s.r.o. (o uvedenom svedčí

tiež prekladateľská doložka a predná strana vyhotovenia prekladu). Z predložených faktúr, ktoré boli okresnému súdu spolu s vyčíslením trov zaslané, je zrejmé, že odoberateľom prekladu bol žalobca a podľa popisu fakturovaných položiek je tiež zrejmé, že ide o preklad z jazyka anglického a slovinského do jazyka slovenského v počte strán v popise uvedených, ktoré korešpondujú s počtom preložených strán zaslaných súdu. Podľa , „trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát“. Okresný súd však trovy, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s prekladom listinných dôkazov, nepriznal. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách prvostupňového konania preskúmal a v zmysle ust. ho zmenil v súlade s návrhom žalobcu.

Žalovaný v podaní zo dňa 12.03.2012, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 14.03.2012 (č.l. 376 a nasl. spisu), doplnil odvolacie dôvody a navrhol, aby odvolací súd najmä v zmysle konanie prerušil. Žiadal, aby odvolací súd prerušil konanie účastníkov „do prijatia právoplatného rozhodnutia v civilnom konaní v Ljubljani v Slovinsku sp.zn. , príp. aby zrušil rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. -326 zo dna 14.09.2011 a vec vrátil Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie, príp. aby zmenil rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. -326 zo dňa 14.09.2011 tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamieta v plnom rozsahu a zaväzuje žalobcu na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalovanému.“

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Poukázal na to, že žalobca je právnickou osobou zriadenou , ktorej zákon okrem iného zveril správu garančného fondu. Žalobca, ako aj Slovinská kancelária poisťovateľov sú členmi systému Zelenej karty, pričom sa pri výkone svojej pôsobnosti vo vzťahu k dopravným nehodám spôsobeným vozidlom z inej krajiny spravujú dohodami v systéme „Zelenej karty“. Ako už bolo uvedené, dňa 31.07.2003 boli vo vestníku EÚ (Official Journal of the European Union L 192/23) zverejnené Interné pravidlá, ktoré sú základnou zmluvou upravujúcou právne vzťahy medzinárodného systému „Zelenej karty“, ktorého súčasťou je aj Slovenská republika (ďalej len „Interné pravidlá"). Účelom Interných pravidiel je upraviť vzájomné vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov a zabezpečiť realizáciu pravidiel Doporučenia č. 5, ktoré 25. januára 1949 prijala pracovná skupina pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov, nahradeného Prílohou č. 1 Konsolidovaného uznesenia na uľahčenie cestnej dopravy (R.E.4), ktoré schválil výbor pre vnútrozemskú dopravu na svojom šesťdesiatom šiestom zasadnutí, ktoré sa konalo od 17. do 19. februára 2004 v jeho vtedajšom znení. Ako je uvedené v preambule týchto pravidiel, vychádzajú z európskych smerníc a dohôd schválených na pôde Rady kancelárií (Comité Européen des Assurances). Zdôraznil, že dôvodom prebiehajúceho konania je skutočnosť, že žalovaný porušil zákonom uloženú povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná suma bola preukázateľne žalobcom v zmysle vyššie uvedených predpisov uhradená. Ak by žalovaný konal v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi upravujúcimi povinné zmluvné poistenie, nároky, ktorých refundácie sa teraz žalobca domáha, by znášala príslušná poisťovňa a nie žalovaný. Žiadal, „aby odvolací súd rozhodol v časti prvého výroku tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdzuje a v časti druhého výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa zmenil v súlade s návrhom žalobcu a zaviazal žalovaného na náhradu trov, ktoré žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaním vznikli.“

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ), postupom v medziach podľa , , bez nariadenia pojednávania podľa , napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa , a podľa vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Rovnako v procesnej rovine krajský súd uvádza, že pri preskúmaní veci (napadnutého rozsudku okresného súdu) v odvolacom konaní bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného zo dňa 10.10.2011, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 12.10.2011 (č.l. 357 a nasl. spisu). S poukazom na účinnej právnej úpravy, podľa ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie, krajský súd

sa nemohol ako relevantnými odvolacími dôvodmi zaoberať námietkami a skutočnosťami, uvádzanými žalovaným po uplynutí odvolacej lehoty, teda v podaní zo dňa 12.03.2012 (č.l. 376 a nasl. spisu).

Žalovaný v podaní zo dňa 12.03.2012, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 14.03.2012 (č.l. 376 spisu) alternatívne žiadal prerušiť odvolacie konanie do právoplatného rozhodnutia v civilnom konaní v Ljubljani v Slovinsku sp.zn. , alebo zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok. Keďže odvolacím súdom došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku, nebolo rozhodované o procesnom návrhu žalovaného na prerušenie (odvolacieho) konania.

Žalovaný v odvolaní namietal, že škoda, ktorá vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, bola už právoplatne rozhodnutá v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine rozsudkom sp.zn. dňa 22.11.2009, preto mal okresný súd konanie, pre nesplnenie podmienok konania zastaviť. Žalovaný v odvolaní bližšie nekonkretizoval, ktoré z podmienok konania neboli splnené. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.08.2010, sp.zn. „Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení (prvá hlava, prvá časť). Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo.“

Podľa ust. , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Z ust. vyplýva povinnosť súdu skúmať ex officio danosť procesných podmienok, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania, spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky, môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí konanie zastaviť. Po oboznámení sa s rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 22.11.2009 (fotokópia č.l. 56 a nasl. spisu) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 26.05.2010 (fotokópia č.l. 68 a nasl. spisu) vo väzbe na žalobcom uplatnený nárok v prejednávanej veci, nebol krajským súdom zistený nedostatok podmienok konania, v dôsledku ktorého by konanie malo byť zastavené.

Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd nezohľadnil námietky žalovaného, že trovy právneho zastúpenia a náklady znaleckého dokazovania, ktoré vznikli Slovinskej asociácii poisťovateľov ako žalovanému v rámci súdneho konania v Slovinsku, kde „ako žalobca vystupuje poškodená z dopravnej nehody nemožno považovať za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 14.09.2004, s poukazom na ust. (str. 9, 10 napadnutého rozsudku)“. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu, pretože predmetné ustanovenie sa viaže na uzavretú poistnú zmluvu, ktorú žalovaný neuzavrel. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, tak tieto trovy vznikli Slovinskej asociácii poisťovateľov a nie poškodenej, preto je vylúčené, aby žalovaný hradil trovy právneho zastúpenia inému subjektu ako poškodenej z dopranej nehody. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol v súvislosti s týmito námietkami žalovaného, že žalobca postupne preukázal, že reálne poskytol plnenie za preukázanú škodu Slovinskej asociácií poisťovateľov a konštatoval, že „Tvrdenia žalovaného, že nie je možné považovať za škodu trovy právneho zastúpenia, trovy znaleckého dokazovania nie sú dôvodné“, pričom poukázal aj na „obdobné ust. “

Podľa ust. , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku v súvislosti s predmetnou odvolanou námietkou okresný súd bližšie nezdôvodnil, z akého dôvodu dospel k záveru, že „Tvrdenia žalovaného, že nie je možné považovať za škodu trovy právneho zastúpenia, trovy znaleckého dokazovania nie sú dôvodné“, okrem poukazu na „obdobné ust. “ spolu s jeho citáciou. Podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky a podporne i rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, absencia odôvodnenia v kľúčových otázkach sporu je porušením práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a . Taktiež sa možno stotožniť s argumentáciou žalobcu v odvolaní, v zmysle ktorej v prípade KARAKASIS v. GRÉCKO (Sťažnosť č. 38194/97) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že „v prípade absencie akéhokoľvek odôvodnenia v relevantnej otázke ide o porušenie čl. 6 Dohovoru“. V zmysle konštantného rozhodovania ústavného súdu a konkrétne v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky -35 „Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.“ V danom prípade odpoveďou na nosnú argumentáciu žalovaného, na ktorej zotrval v priebehu celého konania, sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí nezaoberal.

Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. l a čl. 36 ods. l Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (uznesenie z 3. júla 2003 sp.zn. ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23. júna 2004 sp.zn. ).

Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, tak táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného riadneho opravného prostriedku.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale

aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001, sp.zn. , z 13. novembra 2002, sp.zn. ).

Odvolací súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V súvislosti s touto odvolacou námietkou považuje za podstatné krajský súd poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp.zn. , v zmysle ktorého „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, )“. Ak však bolo krajským súdom konštatované odňatie možnosti žalovaného konať pred súdom a žalovaný zároveň namietal, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe čoho dospel okresný súd k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť náhradu škody uplatnenú žalobou, tak potom nebolo možné závery okresného súdu vyhodnotiť inak, len že ide o závery v tomto smere predčasné.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v konaní je žalobcom uplatňovaný regresný nárok za škodu, ktorá mala vzniknúť v dôsledku dopravnej nehody na území Slovinska dňa 14.09.2004. Okresný súd pri posudzovaní nároku žalobcu aplikoval výlučne právne predpisy Slovenskej republiky, bez toho, aby bližšie zdôvodnil svoj zvolený aplikačný postup.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval za relevantné a opodstatnené odvolacie dôvody žalovaného, ktoré poukazovali na nedostatočné vyhodnotenie žalobou uplatneného nároku žalobcu, uvedenými dôvodmi sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, čo malo dopad na jeho neúplné a predčasné skutkové, ako aj právne závery. Súčasne pri konštatovanom zistení nedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov, odvolací súd konštatoval nesúlad danej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, s ust. , čo naplnilo dôvod zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa cez , t.j. z dôvodu odňatia možnosti žalovaného konať pred súdom a súčasne z vyššie uvedených dôvodov došlo k naplneniu i ust. pre zrušenie rozsudku okresného súdu a podľa pre vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude opätovne zaoberať dôsledne argumentáciou žalobcu v rovine vyhodnotenia nároku žalobcu na základe žalobcom tvrdených skutočností (uvádzaných nielen v žalobe, ale v celom konaní pred okresným súdom), argumentáciou žalovaného a zdôvodní konkrétne, nielen vo všeobecnej rovine, právne východiská a následne prijaté závery ohľadom uplatneného nároku žalobcu, ale aj uplatnenej obrany žalovaného (v priebehu celého konania, včítane argumentácie v odvolaní), s dôrazom na vyhodnotenie právnej argumentácie žalovaného, a tiež náležite zdôvodní aplikáciu právnych predpisov Slovenskej republiky pri zohľadnení skutočnosti, že k dopravnej nehode dňa 14.09.2004, ako určujúcemu momentu, došlo mimo územia Slovenskej republiky. Vo väzbe na následné zistenia ako aj ich relevanciu, tieto zistenia vyhodnotí vo vzťahu k žalobcom tvrdenému nároku, k týmto otázkam vykoná potrebné, najmä účastníkmi navrhnuté dôkazy. Vec prejedná, opätovne vo veci rozhodne; pri písomnom vyhotovení rozhodnutia za dodržania všetkých náležitostí podľa .

Odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno spočíva vo vzťahu k uplatnenej žalobe na žalobcovi a vo vzťahu k obrane proti žalobe na žalovanom.

K odvolaniu žalobcu voči výroku o trovách prvostupňového konania sa odvolací súd oboznámil s obsahom spisu, avšak vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej a výrok o náhrade trov konania je závislý od výroku vo veci samej, nebolo rozhodované osobitne o odvolaní žalobcu.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.