Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_K3-15C-128-2017.pdf
PDF · 138.38 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-15C/128/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v spore žalobkyne A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XX, zastúpenej JUDr. Tatianou Vorobeľovou, advokátkou AK, Bajzova 2, Košice, proti žalovanej F. G., H. I., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. I. XX, zastúpená AK Vojčík & Partners, s.r.o., zast. D. J. G., konateľ, so sídlom Rázusova 12, Košice, v konaní o vydržanie práva zodpovedajúce vecnému bremenu, takto
rozhodol:
I.Súd žalobu z a m i e t a.
II.Priznáva náhradu trov konania žalovanej v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd určil, že žalobkyňa nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu (používania cesty), pešo, osobným motorovým vozidlom cez pozemky E – KN žalovanej F. G.,H. I., zapísaných a LV č 12533 pre k.ú. K., pod A, parcela registra E, evidované na mape určeného operátu, parcela č. 2140, o výmere 32 m2, orná pôda a na LV č. XXXXX, pre k.ú. K., pod A, parcela registra E, ako parcela č. 2147 o výmere 388 m2, orná pôda, ktoré boli zidentifikované geometrickým plánom zo dňa 19.07.2017 č.394/2017, vyhotoveného Geodeting, s.r.o., IČO: 3621 6801 overené Okresným úradom Košice – okolie dňa 25.07.2017, pod č. 893/2017, zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť strpieť vykonávanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Zároveň žiadala priznať aj žalobkyni náhradu trov konania.
2.Svoju žalobu odôvodnila tým, že na základe kúpnej zmluvy G. XXX/XX, uzatvorenej medzi žalobkyňou a pani L. E. a jej manželom M. E., s bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX k.ú. K., obec K., okres Košice – okolie, ako pozemky registra C – parcela C-KN č. 2811/1 o výmere 607 m2, parcely č. C-KN č.2811/2 o výmere 886 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a parcely C-KN č. 2811/3 o výmere 642 m2, záhrada, sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností; pred kúpou si prehľad kúpnej zmluvy dôkladne ohliadla aj s predávajúcimi, ktorí jej ochotne vysvetlili vrátane právneho stavu ich predchodcov, okrem záhrady sa na zastavanej parcele nachádzala podpivničená chata, dve stodoly. V susedstve sa pritom nachádzali ďalšie záhrady, ktoré tak, ako záhrada žalobkyne, boli v extraviláne obce Seňa.
3.Predávajúci ju oboznámil s prístupom k predávaným nehnuteľnostiam, k záhradke viedla prístupová cesta vysypaná štrkom, prístup do záhrady vzhľadom na šírku cesty bol aj autom, a preto nemala pochybnosti, že ide o prístupovú cestu, keďže po nej chodili i jazdili autom užívatelia susedných záhrad, predávajúci im vysvetlil, že ku tejto prístupovej ceste bez problémov prichádzajú do záhrady aj oni, ako aj predchádzajúci vlastníci, pričom priechod cez túto prístupovú cestu k záhradám bol bez problémov, pokiaľ sa pamätali, od 50-tych rokov.
4.V roku 1993, kedy ako vlastníčka sa ujal užívania predmetných nehnuteľností, prechádzala po tejto prístupovej ceste a vstupovala následne na svoj pozemok, prechádzala aj autom, najmä ak tam odvážala zeleninu a iné plodiny do záhrady, pritom si všimla, že pri ceste je budova Quatro Trade, s.r.o. , predtým v budove sídlilo družstvo a po tejto prístupovej ceste jazdili aj väčšie autá, smerom k družstvu, aj ostatní užívatelia záhrad prichádzali po tejto prístupovej ceste k záhradkám osobne, buď pešo, ale najčastejšie autami.
5.Od času, kedy záhradu kúpila, dostala sa do tejto záhrady po prístupovej ceste cez pozemky, a to nielen žalobkyňa, ale aj ostatní užívatelia záhrad, vzhľadom na ubezpečenie predávajúcich, že po tejto prístupovej ceste prechádzajú všetci užívatelia okolitých záhrad, ako aj zamestnanci družstva a prichádzalo sa aj autami, nikdy sa nestarala, kto je vlastníkom pozemkov, po ktorých prechádza. Považovala to za cestu, po ktorej všetci oprávnení prechádzajú aj autami k záhradám. Inak by sa k nim nedostali. Nikdy nebola svedkom bránenia niekoho niekomu vo vstupe na prístupovú cestu, pretože tak ju všetci v okolí nazývali.
6.Vo večerných hodinách dňa 13.06.2017 o 20.30 hod. so sestrou N. B. a jej priateľom B. M. odchádzali zo záhrady autom, keď k nim podišla žalovaná, osobné motorové vozidlo, na ktorom prišla, zaparkovala tak, aby nevedeli zo záhrady vyjsť, zamávala papierom, že ona kúpila pozemok, po ktorom prechádzame do záhrady. Podišiel k nim aj manžel žalovanej, jej brat a pokrikovali na nich, že cez túto cestu nebudú môcť chodiť. Vzhľadom na to, že medzi nastal konflikt, z mobilu zavolala na políciu v Čani a po pol hodine sa dostavila hliadka, príslušníci OO PZ v Čani žalobkyňou vypočuli na mieste a následne manžel žalovanej im uvoľnil cestu tak, že mohli vyjsť osobným motorovým vozidlom.
7.Od tohto incidentu so žalovanou ako vlastníčkou pozemkov, po ktorých vedie prístupová cesta pre obavu z možného konfliktu do záhrady už nechodí. Jej obava je dôvodná, pretože žalovaná umiestnila na dome kamerový systém, ktorým zachytáva pohyb na prístupovej ceste, okrem toho žalovaná na paneli pri ceste umiestnila tabuľu s nápisom – „Súkromný pozemok, cudzím osobám vstup zakázaný, objekt strážený kamerovým systémom a psami.“ Žalovaná iba žalobkyni bráni v prechode cez prístupovú cestu, vidí, že ostatní užívatelia záhrad prechádzajú, či už peši alebo autom cez prístupovú cestu. Z toho dôvodu dospela k záveru, že ide o osobný konflikt, ktorý nie je možné vyriešiť mimosúdnym zmierom.
8.Nahliadnutím do katastra nehnuteľností zistila, že predmetnú prístupovú cestu k záhradám v extraviláne v obci Seňa tvoria parcely registra, parcela č. 2147, o výmere 388 m2, parc. č. 2140 o výmere 2 m2, orná pôda, ktorých výlučnou vlastníčkou je žalovaná na základe kúpnej zmluvy z 1.06.2017 a sú evidované na LV č. XXXXX O. XXXXX.
9.Predmetnú prístupovú cestu k záhradám v extraviláne, v obci Seňa tvoria aj pozemky, parcely registra E-KN č. 2146 o výmere 50 m2, orná pôda, parc. č. E-KN č. 2139 o výmere 43 m2, orná pôda a parc. č. E-KN č. 2134 o výmere 35 m2, orná pôda, ktoré sú vedené na LV č. XXXXX, I. XXXXX O. I.XXXXX, pričom podieloví spoluvlastníci sú iní ako žalovaná. Priechod a prejazd cez tieto pozemky nie sú pre ňu problémové, podieloví spoluvlastníci jej v prechode a prejazde cez ich pozemky nebránia, a preto nie sú predmetnom žaloby.
10.Žalobkyňa má za to, že sa mohla dôvodne domnievať a byť v dobrej viere, že k pozemkom, ktoré boli a sú vo vlastníctve iného subjektu, jej patrí právo prechodu a prejazdu vyplývajúce z domnelého právneho vzťahu vecného bremena pre ustálenie skutkového stavu od roku 1950. Žalobkyňa má za to, že nerušene vykonávala právo priechodu a prejazdu autom od roku 1993 až do júna 2016, kedy došlo medzi žalobkyňou a žalovanou k nezhodám, čím splnila aj podmienku 10- ročnej nepretržitej dobromyseľnej držby v súlade s ust. § 134 ods.1 OZ, právo priechodu a príjazdu vykonávala v dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré charakterizovala ako právo prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok, ktoré je presvedčením osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníka susediaceho pozemku, toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva právom a oprávnene ho drží.
11. Zároveň na šetrné využívanie práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok si zaobstarala aj geometrický plán č. 394/2017 zo dňa 19.07.2017.
12.v rámci konania o veci samej žalobkyňa žiadala, aby súd vydal neodkladné opatrenie v zmysle jej podaného návrhu, uznesením zo dňa 6.02.2019 sp. zn.15C/128/2017 súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiadala uložiť žalovanej, aby až do právoplatného skončenia súdneho sporu o určenie vecného bremena strpela výkon práva žalobkyne spočívajúci v práve prechode cez pozemky E-KN zapísaných na LV č. XXXXX k. ú.Seňa a LV č. XXXXX.
13.Uznesením krajského súdu zo dňa 25.07.2019 bol potvrdený výrok uznesenia, ktorým súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a zároveň zrušil uznesenie vo výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania.
14.Žalovaná s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia nesúhlasila, mala za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, navyše druh pozemkov je v katastri nehnuteľností vedený ako orná pôda, čo vylučuje možnosť zriadenia ako aj existenciu prístupovej cesty k pozemku žalobkyne a celkove tento aktuálny stav je v rozpore so zákonom, mal za to, že účelom poľnohospodárskeho využívania v súlade s deklarovaným stavom v katastri nehnuteľností je využívanie pozemkov v rámci statusu vlastníka pôdy, podľa zák. č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ako napr. vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií a poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou, že neodkladné opatrenie je neproporcionálne a značnou mierou zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalovanej.
15.Uviedla, že umiestnila pri ceste tabuľu aj s nápisom, ktorý upozorňuje na skutočnosť, že sa jedná o súkromný pozemok a vstup je cudzím osobám zakázaný a z toho teda vyplýva, že žalovaná aspoň minimálnym spôsobom chráni svoje vlastnícke právo pred všetkými, pričom nie je objektívne možné, aby neustále fyzicky kontrolovala vstup na jej pozemky, ako tomu bolo náhodne v prípade žalobkyne, ktorá bola žalovanou na jej vlastnícke právo k pozemkom upozornená osobne, zároveň poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa nemôže vykonávať úpravy na svojom pozemku a iné práce. Zároveň uviedla, že k pozemku žalobkyne vedú minimálne ďalšie dve možné cesty, ktorými sa žalobkyňa jednoducho môže dostať k svojmu pozemku bez toho, aby bola okolnosťami nútená využiť pozemky žalovanej a tak vykonávať všetky potrebné činnosti, úpravy a udržiavacie práce, ako to popisuje, že žalobkyňa tieto iné cesty aj reálne využíva, čo jednoznačne preukazuje, že domáhanie sa prechodu cez pozemok žalovanej zo strany žalobkyne je čisto osobný záujem žalobkyne škodiť žalovanej.
16. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej v konaní o vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu uviedla, že tak spochybňuje rok nadobudnutia jej vlastníckeho práva k pozemkom zapísaných na LV č. XXX, ktorým bola kúpna zmluva, na základe ktorej sa stala vlastníčkou nehnuteľností v roku 1993 a hneď sa ujala užívania, konkrétne išlo o užívanie záhrady a chaty, s pôvodným vlastníkom nie je v styku, to znamená nemá vedomosť o tom, kde sa zdržiava, avšak k nehnuteľnosti nemá iný prístup, len ten, ktorý mala od roku 1993, nielen ona, ale aj ostatní užívatelia okolitých záhrad, jednalo sa o prístupovú cestu, po ktorej chodili ľudia, premávali autá a vôbec táto prístupová cesta slúžila im ako prechod k záhradám a budove pri ceste s názvom QUATTRO Trade, s.r.o., že túto cestu používala nielen na osobný prechod, ale aj osobným motorovým vozidlom, pretože inak by úrodu zo záhrady neodniesla.
17.Ku skutočnostiam, ktoré uviedla žalovaná, žalobkyňa má za to, že iné prístupové cesty nie sú prístupové cesty, sú to polia s úrodou, obrábané, cez ktoré sa prechádzať nedá, a teda ich nemôže využívať ani ona, ani ostatní užívatelia záhrad a cez tieto ani neprechádzajú, že v žalobe opísala konflikt, ktorý nastal medzi nimi 13.06.2017 a uviedla aj to, čo povedala žalovaná, že jej sa môže poďakovať za to, že ona to odkúpila a že nebudú môcť cez túto cestu chodiť. Začiatkom roka 2017 nielen žalobkyňa, ale aj ostatní užívatelia okolitých záhrad oznámili starostke obce Seňa, že konkrétne žalovaná využíva predmetný pozemok na parkovanie a skladovanie rôznej techniky a strojov, čím dochádza k znečisťovaniu ovzdušia, a tým aj úrody v záhradkách, že starostka obce Seňa dňa 24.03.2017 písomne upozornila žalovanú, že nezákonne zasahuje do životného prostredia činnosťou a zaberaním priestranstva rôznou zastaralou technikou, ďalej uviedla, že predmetnú parcelu používa bez vlastníckeho práva na účely parkovania a skladovania ťažkej techniky a strojov, a to aj napriek tomu, že okolie týchto predmetných pozemkov je vyhlásené za chránené vtáčie územie.
18.Žalovaná odkúpila predmetnú parcelu dňa 16.01.2017, vyriešila upozornenie obce a skladovanie ťažkej techniky a strojov na pozemku, ktorý je v jej vlastníctve. Žalovaná odkupovala pozemok v júni 2017, a to v dobe, kedy dobre poznala stav pozemku, že v skutočnosti slúži už dlhé roky ako prístupová cesta k okolitým záhradám a že cez pozemok prechádzajú nielen ľudia, ale aj autá. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, z akého dôvodu sa žalovaná zamerala iba na ňu, keďže ostatní užívatelia prechádzali riadne, bez toho, že by im bolo bránené v prístupovej ceste, pričom bráni prechodu iba žalobkyni.
19.K duplike žalobkyne žalovaná uviedla, že žalobkyňa nepravdivo uvádza, že cez pozemky premávajú autá, prechádzajú ľudia a že slúži ako prístup a prechod k budove QUATTRO Trade, s.r.o. a že má brániť v prechode žalovaná iba žalobkyni, žalovaná však iba vykonala dostatočné opatrenia a chráni svoje vlastnícke právo pred všetkými, nakoľko pri vstupe na pozemku, má inštalovanú tabuľu s nápisom – „Zákaz vstupu, súkromný pozemok, objekt monitorovaný kamerovým systémom a strážnymi psami“, čím žalovaná sa jednoznačne vyhradila voči akémukoľvek vstupu na pozemky zo strany tretích osôb, pričom jednoznačne deklarovala svoj postoj, že si neželá, aby bolo do jej výlučného vlastníckeho práva akokoľvek zasahované, že všetky pozemky sú vedené ako orná pôda, pričom účelom nadobudnutia pozemkov je ich poľnohospodárske využitie, čo sa týkalo prístupových ciest, nie je pravdou, že žalovaná vyznačila cesty, cez ktoré sa nedá prechádzať, a že je na nich úroda, keďže žalovaná vyznačila niekoľko ciest, pričom každá z nich je vhodná pre prístup žalobkyne k svojim nehnuteľnostiam, žalovaná taktiež vyznačila cestu na parc. č. 3537, registra E, ktorá sa nachádza v okrese C. – P., v obci K., k.ú. K., zapísané na LV č. XXXXX, ktorej vlastníkom je Slovenský pozemkový fond a nájomcom Obec Seňa, druh pozemku je vedený ako zastavaná plocha a nádvorie, kde časť prístupovej cesty je registrovaná ako parc. č. 3537, pričom ako spôsob využívania pozemku je uvedené, že je to pozemok, na ktorom postavená inžinierska - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti a že táto cesta slúžila na prechod k záhradám a k pozemkom všetkých vlastníkov a užívateľov. Uvedenú prístupovú cestu si však neznámy subjekt ohradil a žalobkyňa namiesto využitia iných prístupových ciest si zjednodušila prístup prechodom cez pozemky žalovanej, že žalobkyňa využíva iné prístupové cesty, čo v konečnom dôsledku deklarovala aj vo svojich podaniach, a to poukazuje na to, že iný prístup žalobkyne k jej nehnuteľnostiam nie je pre ňu problematický a celé toto súdne konanie predstavuje len úmysel škodiť žalovanej a domáha sa toho, aby žalovaná nemohla využívať pozemky v jej vlastníctve na účely, ktoré sú takto určené.
20.Ďalej žalovaná má za to, že žalobkyňa by si prístup k svojim nehnuteľnostiam mala primárne riešiť s Obcou Seňa, ktorá sa stará o miestne komunikácie a neprenáša toto bremeno na žalovanú, čím ju neprimerane obmedzuje a zasahuje do jej vlastníckeho práva; ďalej zotrváva na právnej argumentácii, má za to, že nebolo preukázané, že žalobkyňa by sa mohla dôvodne domnievať, aby v dobrej viere, že k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej, jej patrí právo prechodu vyplývajúce z domnelého právneho vzťahu vecného bremena, že na preukázanie vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu nestačí len preukázať, že niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok, keďže cez takýto pozemok je možné prechádzať len na základe právneho titulu, že skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorým napĺňa možný obsah práva zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu cez cudzí pozemok ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva, držiteľom práva zodpovedajúce vecnému bremenu, je iba ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, pričom nestačí iba subjektívne presvedčenie o jeho práve, že žalobkyňa mala vedomosť o trase skutočnej prístupovej cesty, že táto je ohradená a že v prípade odklonu od tejto prístupovej cesty cez iné pozemky, jej muselo byť úplne jasné, že prechádza cez pozemky iných vlastníkov, a preto nemohla byť v dobrej viere, že bez ďalšieho právom prechodu cez tieto pozemky disponuje, že skutočnosť, že predchádzajúci vlastník pozemkov nerobil žalobkyni problémy v jej prechode, ešte neznamená, že toto právo prechodu aj vydržala, keďže sa žalobkyňa iba spoliehala na to, že právni predchodcovia žalovanej ako aj žalovaná jej umožní prechod cez pozemky, z toho dôvodu na samotné vydržanie takejto jej správanie nestačí a žalobkyňa nepreukázala, že je držiteľkou vecného práva zodpovedajúce vecnému bremenu prechod cez cudzí pozemok, že jej takéto právo patrí, nemohla byť v dobrej viere.
21.Žalovaná uviedla, že žalobkyňa má so starostkou obce nadštandardné vzťahy, o čom svedčí aj skutočnosť, že disponuje kópiou upozornenia obce Seňa napriek tomu, že toto upozornenie bolo adresované výlučne žalovanej, starostka obce je so žalovanou v osobnom konflikte v inej záležitosti,
postoj starostky obce K. k žalovanej je tak negatívny, že žalovaná bola zo strany starostky obce Seňa viackrát súdne vyháňaná z obce, pričom má za to, že starostka obce Seňa je voči žalovanej zaujatá.
22.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej, výsluchmi svedkov, geometrickým plánom, listami vlastníctva, čestným prehlásením svedka ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav:
23.Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pozemok vlastní od roku 1992, že na tento pozemok prechádzala jedine cez cestu, ktorá je predmetom tohto konania a na ktorú žiada zriadiť vecné bremeno, a asi v roku 2011 kúpili manželia Vargovci pozemok, tento pozemok bol doteraz využívaný na rekreačné účely. Vzhľadom na to, že oni tam prišli, začali vakovať, robiť stavebné úpravy, a preto poprosila žalobkyňa starostku, že žalovaná užívala všetko bez vlastníckeho práva, avšak aj žalovaná neskôr ten pozemok a prístupovú cestu odkúpila, pričom keď dňa 13.06. šla spoločne so sestrou zo záhrady domov, tak im zablokovali cestu, museli volať policajnú hliadku, na predmetnú parcelu chodila žalobkyňa a trávila tam víkendy, ešte aj so svojou nebohou mamou, v súčasnej dobe sa nevie dostať na parcelu a teda chodí z druhej strany cez pole, kde bola zasadená slnečnica, jej to dosť komplikuje život, pretože musí prejsť cez kopcovitý porast a z toho dôvodu sa obrátila na súd, keďže môžu cez túto cestu prechádzať iní, že chodí na predmetnú parcelu raz do týždňa, avšak sused, ktorý tam aj býva, chodí aj 30 až 50x a druhý sused tam chodí aj trikrát do týždňa, že ma spory aj so žalovanou, svoju záhradu však pokosenú nemá, pretože sa nevie k nej dostať, že časť pozemkov vlastní od bývalého JRD, teraz to užíva obec, že je pravda, že je tam aj iná cesta z druhej strany, ktorú teraz užíva obec, avšak toto nie je prístupová cesta k záhrade žalobkyne, keďže jej aj sused zo záhrady povedal, že keď idete cez pole, tak prechádzate cez cudzí pozemok, ďalej, že mala vedomosť o tom, že môže prechádzať cez tento pozemok, pretože aj predtým sa tak prechádzalo a aj žalovaná odtiaľ prechádzala a využívala túto cestu a využívali túto cestu aj ostatní, tiež preto, že iná prístupová cesta k jej pozemku nie je a všetci ju takto využívali. V súčasnej dobe však musela chodiť cez pole, sú tam nepoorané kopce, pričom je zdravotne postihnutá a nevie sa tam dostať, cez predmetnú cestu však prechádza pešo.
24.Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že kúpila vlastne záhradu – parcelu v roku 2011, vybavovali si stavebné povolenie, keďže si tam chceli postaviť záhradný domček, je pravdou, že nosili stavebný materiál, mali však zabezpečené parkovanie na družstve, kde platia nájom za parkovanie, potom si tam postavili záhradný domček, ktorý ešte nie je t.č. dokončený, keďže žalobkyňa ich udávala po všetkých úradoch, pričom ona chcela len vysvetliť, nech s tými udaniami už prestane, nedala si povedať, keď jej chcela žalovaná niečo vysvetliť, žalobkyňa odišla preč, že prístupová cesta k jej nehnuteľnosti je vyznačená, ale je ohradená družstvom a nie je dôvod, prečo by mala chodiť k domu žalovanej, keď je tam normálna cesta.
25.Žalovaná ďalej uviedla, že prístup ostatným majiteľom nikdy nepovolila. Riadne označila, že je to súkromný pozemok, dala tam zákaz vjazdu, je to monitorované kamerovým systémom a platí to pre každého. Keďže tam žalovaná nebýva, nie je pozemok ohradený len s tabuľami, že je to súkromný pozemok, že žalovaná nemá žiadne spory s inými susedmi, ani predtým nemala, keď kúpili túto parcelu, šli po nej aj z inej strany, nemá vedomosť o tom, akým spôsobom bola využívaná, parcelu, ktorú využívala ako prechod žalobkyňa, žalovaná kúpila v mesiaci jún 2017.
26.Svedkyňa Q. L. N. ako zástupca za obec Seňa uviedla, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov 30 rokov a všetky tie problémy vznikli v čase, keď už bola majiteľkou žalovaná, že má vedomosť o tom, že sú medzi nimi spory, snažili sa dohovoriť žalovanej a zistiť, prečo neumožňuje žalobkyni tento prechod, že predtým boli vlastníkmi pán E., kde bola výlučne len táto prístupová cesta, svedkyňa si to však nemôže pamätať, pretože nepochádza z tejto obce, avšak má pracovníčky, ktoré jej potvrdili, že bol výlučne len tento prístup a že tento prístup žalobkyňa používa, že je zrejmé, že pani žalobkyňa má pomerne zanedbaný pozemok, keďže sa tam bola pozrieť, ktorý bol predtým pekne udržiavaný, pričom z fotografií, ktoré vyhotovila svedkyňa, je zrejmé, že je tam pozemok pani žalovanej, kde je aj časť prístupovej cesty, že žalovaná síce uviedla, že sa dá dostať na pozemok žalobkyne aj zo zadnej strany, avšak celé to musí obísť, svedkyňa sa pokúšala aj s kolegom tade prejsť, je tam však stromoradie a nemá predstavu, akým spôsobom by mohla žalobkyňa tadiaľ prechádzať, svedkyňa zároveň zisťovala aj cez Poľnohospodárske družstvo Quatro, akým spôsobom oni chodili na družstvo, pričom oni tvrdili, že takýto problém nemajú, pretože majú aj ďalší prístup, ale predtým v minulosti
ho dosť často využívali, ale s určitými obmedzeniami, má vedomosť, že cez túto parcelu prechádza aj pán L., ktorý má pozemok hneď vedľa G., avšak ten využíva svoj pozemok celoročne, pričom pani žalobkyňa nevyužíva pozemok celoročne, iba občas, že má vedomosť o tom, že je tam prístup aj zozadu, teda z druhej strany, avšak toto nebola prechodová cesta, že je pravdou, že parcela č.3537, jej vlastníkom je SPF, obec vlastníkom tejto parcely nie je. Obec nemá k tejto parcele žiaden právny vzťah, a že si myslí, že je možný aj prístup k parcelám žalobkyne aj cez túto parcelu, že v obci riešili aj podnety týkajúce sa aj susedských sporov, v prípade ak sa nerešpektuje a neakceptuje sused, bežne to robia, doručia upozornenie aj oznamovateľovi, majú aj podnety na žalovanú, že tam parkujú kamióny, žalovaná podniká, že ich umývajú, že tam používajú saponáty, na tomto mieste majú veľkého psa.
27.Svedok B. M. vo svojej výpovedi uviedol, že prítomné strany sporu pozná, žalobkyňu tiež, keďže s jej sestrou žije, je to jeho partnerka, že žalobkyňa tento pozemok kúpila pred 30-timi rokmi, chodieval tam kosiť trávu, chovali tam sliepky, je tam krásna príroda, chránené územie, po tej ceste, ktorou sa tam prichádza, chodil každý, aj susedia, ktorí tam bývali, keď bolo treba niečo odniesť na ten pozemok, prístup mali len po tejto ceste, iným spôsobom nie, potom si to žalovaná privlastnila. On sám nevedel o tom, že to žalovaná kúpila, pričom v jeden večer, potreboval už odísť do práce a nevedel z mieste odísť, volal policajtov, ktorí tiež nič nevedeli urobiť, a tak prišiel do práce veľmi neskoro, policajti vyzvali žalovanú, aby dala svoje auto nabok, aby on mohol autom prejsť a ísť do práce, toto sa stalo dvakrát a odvtedy tam už svedok nechodí. Uviedol, že tam bola poľná cesta, cez ktorú chodili traktory a túto cestu využívali všetci a nikdy nebol žiaden problém. Žalobkyňa tam mala chalupu, na ktorú chodil pomáhať, avšak táto zhorela pričom pri dome boli aj zvieratá, boli tam sliepky, mačky, chodieval ich kŕmiť, dva až trikrát do týždňa, podľa toho, ako chodil na prácu, keď šiel na nočnú, tak tam mohol celý deň pracovať, pričom tam pestovali zemiaky, hrozno a aj zeleninu. Svedok nevedel uviesť, v koho vlastníctve sú pozemky, na ktorých žiada žalobkyňa zriadiť vecné bremeno, pretože ho to nezaujíma, že nie je obyvateľom Sene, že žije v Košiciach a prístupovú cestu, ktorá bola vo vlastníctve pani G., využíval v domčeku, keďže inou cestou sa tam nedá dostať, cestu aj vylepšili, aj ďalší susedia, on nemá vedomosť o tom, o aký druh pôdy sa jedná. Má vedomosť o tom, že neďaleko sú rybníky a že túto cestu využívali aj iní ľudia.
28.Svedok F. R. uviedol, že žalovanú pozná, keďže sú susedia, že družstvo malo kedysi pridruženú výrobu, vzadu bol veľký kopec, vybagrovali to, bol tam štrk a mláka a tí čo tam bývali, mali cestičku k železničnej stanici hore brehom a zozadu chodili, nie spredu, tú prednú cestu - tak urobilo družstvo plot, čiže aj cez družstvo sa chodilo krížom. Potom si družstvo pozemky ohradilo a cesta, ktorá je tam teraz, si ju sami vytvorili, bolo to asi v 70-tych rokoch, pôvodná cesta však bola omnoho ďalej, o 50 metrov. Aj on si kúpil pozemok niekedy v roku 2000, prechádzal cez prístupovú cestu, bola tam však druhá cesta trochu ďalej, pričom aj žalobkyňa chodievala touto cestou, každý touto cestou prechádzal, je to obyčajná poľná cesta a sú tam dosť veľké mláky. Svedok má vedomosť o tom, že po tejto ceste chodievali všetci, ale tým, že družstvo si urobilo vyššie plot, tak už bol problém, že aj žalobkyňa obchádzala družstvo dookola a aj v súčasnej dobe chodí touto cestou, keďže on ju sám videl asi pred pol rokom, tiež sa jej pýtal, či nepredá pozemok, povedala, že ešte uvidí, mal vedomosť o tom, že žalovaná má ohradený pozemok, tiež že pred touto cestou už nechodia žiadne autá, že žalobkyňa kúpila záhradu ešte predtým, než ju kúpil on, pričom on ju kúpil v roku 2000 a on tam už bola vo svojej chatke, pričom družstvo tú cestu, ktorá bola vedľa neho a nebola ešte ohradená, urobilo túto cestu niekedy v 60-tych alebo 70-tych rokoch.
29.L. J. ako pôvodný bezprostredný sused žalobkyne, ktorý mal záhradu vedľa žalobkyne pred rokom 1989, že jeho susedom bol pán G. a pani B., že prístup k záhrade mal z viacerých strán, od strany pani žalobkyne a aj od strany pána G., prístup autom bol tiež z oboch strán, pričom pani žalobkyňa prichádzala do záhrady tiež z viacerých strán, niekedy zo strany od železnice, kde dodnes má aj bránku, ktorou prichádzala, a taktiež tam mala schodíky k svojmu pozemku a niekedy prichádzala aj z inej cesty, pričom záhradu predal pánovi L. asi pred 10-timi rokmi a odvtedy tam už nebol, mal však vedomosť o tom, že žalobkyňa využívala viaceré cesty k svojim nehnuteľnostiam, že tam mala schody k pozemku a aj bráničku, že prichádzala aj zo zadnej strany, nemá vedomosť o tom, či pani žalobkyňa využívala aj cestu, ktorá patrila družstvu, avšak mala veľmi zlé susedské vzťahy, čo potvrdil aj samotný L. J., a to z vlastnej skúsenosti, keďže mal s ňou konflikt mnohokrát a aj kvôli nej sa odtiaľ odsťahoval.
30.Podľa ust. § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
31.Podľa ust. § 134 ods. 1 až 3 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
32.Podľa ust. § 151o ods.1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
33. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že na jej strane došlo k vydržaniu oprávnenia zodpovedajúceho vecnému bremenu pozostávajúceho z práva prechodu pešo a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej.
34. Pre splnenie predpokladov vydržania práva zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle ust. § 151o ods. 1 OZ, podľa ktorého vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona, právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním; pričom ust. § 134 OZ tu platia obdobne).
35.Predpoklady vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu sú podobné predpokladom vydržania vlastníckeho práva.
36.V rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/271/2007 Najvyšší súd SR uviedol, že „predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť ale posudzovaná z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol, pričom dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností je potom možné usúdiť, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu, teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/49/2010), a teda posúdenie, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, je potrebné hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska, to znamená, osobného presvedčenia samotného účastníka a je potrebné brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého považovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaniu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí, pričom dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), vzniku vlastníctva.
37.Jedným z viacerých predpokladov vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je skutočnosť, že ten, kto určitú nehnuteľnosť užíva, napr. za účelom prechodu alebo prejazdu, je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že koná ako oprávnený z vecného bremena. Rozhodujúcim tu nie sú jeho subjektívne predstavy, alebo domnienky konajúceho; jeho dobromyseľnosť musí byť, podobne ako v prípade vydržania vlastníckeho práva, posudzovaná z objektívneho hľadiska, to znamená z hľadiska, či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Samá skutočnosť, že nehnuteľnosť užíva nerušene, po dobu presahujúcu 10 rokov, však nezakladá dobrú vieru o tom, že ide o výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu.
38.V konaní súd vypočul svedkyňu Q. L. N., ako starostku obce Seňa, ktorá však ku spôsobu užívania a využívania prístupovej cesty uviedla, že si toto nemôže pamätať, keďže nepochádza priamo z tejto obce, avšak o tejto skutočnosti iba počula, tým, že jej to uviedli jej pracovníčky, že výlučne bol len jeden prístup k parcelám, cez ktoré prechádzala žalobkyňa, i keď tiež potvrdila, že je pravdou, že je možný prechod aj z druhej strany, že sa tam nachádza ďalšia cesta, avšak podľa jej názoru, sa jedná o pole, teda je to prístup zo zadnej strany, ale toto nie je cesta.
39.Z výpisu z LV č. XXXXX k.ú. K. par. č. 2147 orná pôda o výmere 388 m2, vlastníctvom žalovanej v celosti (titul kúpnej zmluvy zo dňa 1.6.2017), na LV č. XXXXX k.ú. K., parc. č. 2140, orná pôda o výmere 32 m2 (titul KZ zo dňa 17.05.2017) v celosti, na oboch LV je vyznačený nájomný vzťah s QUATRO trade AGRO, s.r.o.. Z katastrálnej mapy (č.l.61) je zrejmé, že vyšrafovaná časť, má tvoriť „prístupová cesta“ je vytvorená z parc. č. 2147, 2146, 2140, 2139, 2134, ktoré sú susediacimi parcelami žalobkyne, žalovanej, tieto sú ohraničené plotom, ktoré (ako vyplynulo z výpovedí žalobkyne, žalovanej, svedkov Fialka) si vybudovalo družstvo (QUATRO trade, AGRO s.r.o.), avšak predtým ešte časť pôvodnej „cesty“ viedla asi o 50 m vyššie (svedok Fialka), a práve tade prechádzali vozidlá z družstva, družstvo túto cestu , ktorá nebola ohradená, si urobilo niekedy v 60. a 70-tych rokoch, že po ohradení sa síce dalo prejsť, ale bol problém aj z dôvodu, že žalovaná má ohradený pozemok a že pred touto „cestou“ už nechodia žiadne autá. Je zrejmé, že prístup žalobkyne je možný v zmysle kat. mapy, i z týchto smerov. Z geometrického plánu, predloženého žalobkyňou, súd zistil, že žiada zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok E-KN parc. č. 2147, 2146, 2140, 2139, 2134 v rozsahu zakreslenom v tomto geometrickom pláne. Skutočnosť, že žalobkyňa mala možnosť využívať aj iné prístupové cesty (potvrdil vo výpovedi svedok Fialka), cesta od železničnej stanice, zozadu, kde mala bráničku a schody, ale i v čestnom vyhlásení svedok L. J..
40.Z výpovede svedka B. M., ktorý je priateľom sestry žalobkyne vyplynuli len skutočnosti týkajúce sa spôsobu užívania predmetnej záhrady, hospodárenia, avšak ten podotkol, že na predmetnú parcelu chodievali po prístupovej ceste motorovým vozidlom, že využívali hlavne túto prístupovú cestu, po ktorej chodievali všetci, a že počas celej doby neboli žiadne problémy s užívaním predmetnej časti parcely ako prechodovej cesty.
41.Z potvrdenia obce K., zastúpenej starostkou Ing. Marcelou Gálovou, títo zaujali stanovisko s tým, že sa snažili riešiť susedské problémy medzi stranami sporu, avšak aj keď došlo ku konfrontácii, tak tieto osoby sa navzájom obviňovali z vulgárnych atakov, pričom samotní boli svedkami toho, že žalovaná vulgárnym spôsobom atakovala žalobkyňu, že sa nepodarilo túto situáciu vyriešiť mediáciou, avšak podľa ich názoru v predmetnom spore nie je jasný dôvod bránenia prechodu zo strany žalovanej voči žalobkyni, nakoľko prístupovú cestu ku svojej záhradke so súp. č. 616 od roku 2014 využíval aj pán L. F. na základe kúpnej zmluvy, voči ktorému však žalovaná nevedie žiaden spor, ktorý by sa týkal bránenia prechodu k jeho nehnuteľnosti, i keď je pravdou, že on ju využíva celoročne, a teda jeho prechod je dennodenný, pričom pani žalobkyňa využíva prechod iba príležitostne a zároveň potvrdili, že v danej lokalite bola k uvedenej nehnuteľnosti a okolitým pozemkom dlhodobo výlučne využívaná predmetná parcela ako prístupová cena spolu s inžinierskymi sieťami, a že aj ostatní majitelia záhradných chatiek, a teda i predchodca žalobkyne M. E. s manželkou, ktorí predali predmetnú nehnuteľnosť žalobkyni, taktiež využívali k predmetnej nehnuteľnosti uvedenú prístupovú cestu.
42.Po zhodnotení jednak výpovede tejto svedkyne ako i jej písomného stanoviska, súd mal za to, že nie všetky skutočnosti, ktoré boli ňou prezentované v písomnom vyhotovení, sa zhodovali so skutočnosťami uvádzanými z jej svedeckej výpovede, kedy samotná uviedla, že o spôsobe užívania predmetných nehnuteľností ona nemá vedomosť, keďže nepochádza z tejto obce a o tom má informácie len od svojich pracovníčok, teda čo sa týkalo využívania prístupovej cesty.
43.Súd poukazuje na to, že vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu zo zákona, alebo výkonom práva (vydržaním) pri splnení zákonných podmienok, že na nadobudnutí práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností, že vydržaním vzniká vecné bremeno v prípade, keď oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto vykonáva právo pre seba v dobrej viere o tom, že mu toto právo patrí, využíva toto právo nepretržite po dobu 10-tich rokov. Do tejto doby je možné započítať i dobu, počas ktorej toto oprávnene vykonával aj právny predchodca.
44.V prejednávanej veci je zrejmé, že zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve prechodu, cez predmetný pozemok nikdy žiadnym zákonným spôsobom nebolo zriadené, ani pôvodným súhlasom vlastníkov predmetných nehnuteľností, i keď ani takýto ústny súhlas nepatrí medzi zákonné spôsoby nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu – práva prechodu. Súd má za to, že žalobkyňa v prejednávanej veci nepreukázala svoju dobromyseľnosť, ako jeden z predpokladov nadobudnutia práva, ktorého sa domáha žalobou. Je potrebné zároveň uviesť, že žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou z roku 1993, pričom žalobkyňa nielenže neuviedla, ale ani nepredložila predmetnú kúpnu zmluvu, z ktorej by bolo možné zistiť, či neobsahuje ustanovenia týkajúce sa existencie práva vecného bremena k nehnuteľnostiam, iba jej púhe tvrdenie, že od predávajúcich mala vedomosť, že časť priľahlého pozemku je dlhodobo a nerušene využívaná na prechod. Neznamená to automaticky držbu predmetného práva. Súd je toho názoru, že na predmetnú skutočnosť nemá vplyv ani skutočnosť, že od roku 1993 až do roku 2016 (do vzniku konfliktu so žalovanou uplynulo viac ako 10 rokov, žalobkyňa v konaní netvrdila, že by mala nejaký domnelý právny titul. Žalobkyňa ani netvrdila, že by právnym predchodcom žalobkyne malo patriť právo prechodu cez predmetnú nehnuteľnosť. Žalobkyňa iba preukázala dlhodobé a nerušené užívanie časti priľahlého pozemku od roku 1993, avšak bez akejkoľvek dohody, či ústnej alebo písomnej s vlastníkmi nehnuteľnosti, cez ktorú sa prechádzalo - priľahlého pozemku.
45.Súd je toho názoru, že dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo, resp. vecné bremeno vzniknúť, teda aj k tomu právnemu titulu vzniku (nadobudnutia vlastníctva svedčiaceho o poctivosti nadobudnutia). Oprávnená držba sa nemusí tak nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačilo by ak by tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus). Ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí, pričom takýmto titulom a teda právnym dôvodom sa môže v prípade vydržania vecného bremena rozumieť len právny úkon, ktorým sa vecné bremeno zriaďuje, a to je dohoda o zriadení vecného bremena, ktorá však nemusí byť perfektná. Či je držiteľ z vecného bremena so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť následne zhodnotené objektívne.
46. V konaní výsluchom svedkov, ale i samotnou žalobkyňou a žalovanou mal za preukázané, že k nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne je možné prechádzať i inými prístupovými cestami, a to smerom od železničnej stanice, kde dokonca svedkovia potvrdili, že i túto žalobkyňa využívala aj predtým, má tam schodíky a dokonca aj bráničku zo zadnej strany, avšak je zrejmé, že prechod cez cestu, ktorú využívala dlhodobo žalobkyňa, bol pre ňu pohodlnejší. Žalobkyňa mala vedomosť o trase skutočnej prístupovej cesty cez iné pozemky, že táto je ohradená a že v prípade odklonu od tejto cesty cez in pozemky, jej muselo byť zrejmé, že prechádza cez pozemky iných vlastníkov, nemohla byť v dobrej viere, že disponuje právom prechodu.
47.Samotná skutočnosť, že žalobkyňa konala spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to prechodom cez cudzí pozemok ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva, pretože takýmto držiteľom je len ten, kto je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí.
48.Z vykonaného dokazovania ako už bolo vyššie uvedené, je však zrejmé, že okrem predmetnej „prístupovej cesty“, je možný prechod k pozemkom žalovanej aj inou cestou, a teda súd mal za to, že rozhodujúcou skutočnosťou v prejednávanej veci nie sú subjektívne predstavy alebo domnienky žalobkyne, jej dobromyseľnosť musí byť, podobne ako v prípade vydržania vlastníckeho práva posudzovaná z objektívneho hľadiska, to znamená z hľadiska, či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu na každom subjekte požadovať, mala alebo mohla mať pochybnosti, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Iba samotná skutočnosť, že nehnuteľnosť užíva nerušene, po dobu presahujúcu 10 rokov, nezakladá dobrú vieru o tom, že ide o výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/271/2007, sp. zn. 5Cdo/49/2010, 3Cdo/12/2010, 5Cdo/234/2009).
49. Na základe takto zistených skutočností prihliadnuc k dôkazom, ktoré boli v konaní stranami sporu predložené, zhodnotením výpovede svedkov, súd mal za to, že žalobe v danom rozsahu žalobkyni nie je možné vyhovieť, a preto ju zamietol.
50.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods.1 CSP, a priznal úspešnej žalovanej plnú náhradu trov konania.
51.Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52.Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)