Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/216/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodnoprávnej veci navrhovateľa VB LEASING, spol. s r.o., so sídlom Košická 49, 821 08 Bratislava, IČO: 31 378 528 proti odporcovi KOVOD, a.s., so sídlom Partizánska cesta 91, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 957, zast. Advokátskou kanceláriou TAGAJ, s.r.o., so sídlom SNP 38, 976 32 Badín, IČO: 37 234 091, konajúcou konateľom - advokátom JUDr. Michalom Tagajom o zaplatenie sumy 116.352,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. -115, IČS: 6111230128 zo dňa 24. júla 2012 jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. -115, IČS: 6111230128 zo dňa 24. júla 2012 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 799,87 Eur na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 116.352,90 Eur s 0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy 110.911,53 Eur od 22.03.2011 do zaplatenia a navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť odporcovi iné trovy konania v sume 6.981,-Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 2.399,62 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá dňa 04.04.2008 Leasingová zmluva pod č. LZF/08/50058, súčasťou ktorej boli aj Všeobecné leasingové podmienky (VLP) a splátkový kalendár. Potom, ako bola na spoločnosť KOVOD RECYCLING s.r.o. Banská Bystrica začatá uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.12.2009, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 18.12.2009, a neskôr povolená reštrukturalizácia, do ktorej si navrhovateľ prihlásil pohľadávku v sume 33.121,98 Eur titulom neuhradených leasingových splátok č. 8-15, splatných dňa 10.05.2009 až 10.12.2009 s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou, navrhovateľ dňa 28.06.2010 doručil spoločnosti KOVOD RECYCLING s.r.o. Banská Bystrica predčasné ukončenie leasingovej zmluvy a výzvu na úhradu dlžných splátok, ako aj na odovzdanie predmetu leasingu. Reštrukturalizácia na vyššie uvedenú spoločnosť bola ukončená potvrdením reštrukturalizačného plánu dlžníka prijatého schvaľovacou schôdzou dňa 15.07.2010 súdom, pričom súčasťou reštrukturalizačného plánu bola aj Zmluva o predaji podniku uzatvorená medzi dlžníkom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim. Dňa 11.03.2011 doručil navrhovateľ odporcovi záverečné finančné vysporiadanie Leasingovej zmluvy č. LZF/08/5058.

Podľa právneho názoru okresného súdu uzavretím leasingovej zmluvy vznikol záväzok prijímateľa leasingu hradiť dohodnuté splátky, ktoré boli rozvrhnuté na obdobie 60 mesiacov, pričom dohoda o splácaní splátok počas tohto obdobia predstavovala len dohodu o čase plnenia, teda určenie dátumu, kedy je prijímateľ leasingu povinný záväzok titulom úhrady leasingových splátok splniť.

Právo na zaplatenie leasingových splátok vzniklo navrhovateľovi ešte pred reštrukturalizáciou a leasingové splátky, splatnosť ktorých nastala po začatí reštrukturalizácie nepredstavujú podľa jeho názoru prednostné pohľadávky tak, ako to navrhovateľ v konaní tvrdil, preto bol tieto povinný prihlásiť do reštrukturalizácie prihláškou, aby mohli byť zahrnuté do reštrukturalizačného plánu dlžníka, čo neurobil. Vzhľadom k tomu, že tak nepostupoval, jeho právo vymáhať ním uplatnenú pohľadávku s poukazom na v spojení s o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) zaniklo. Nie je preto oprávnený túto pohľadávku vymáhať vo vzťahu k prijímateľovi leasingu a ani voči jeho právnemu nástupcovi - odporcovi.

Okresný súd ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z dôvodu vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie leasingových splátok ešte pred začatím reštrukturalizačného konania nemohol navrhovateľ pre omeškanie prijímateľa leasingu s platením splátok, splatných po začatí reštrukturalizačného konania vypovedať leasingovú zmluvu a ani od nej odstúpiť, a to napriek tomu, že vo VLP, čl. 6 bod 6.1 písm.a/ je obsiahnutá úprava tzv. predčasného ukončenia zmluvy, ktorý pojem právny poriadok Slovenskej republiky nepozná a ani neupravuje. Okresný súd preto považoval dohodu obsiahnutú v cit. čl. v spojení s čl. 9 bod 9.1 písm.a/ VLP za dohodu zmluvných strán o práve navrhovateľa odstúpiť od zmluvy pre prípad omeškania s úhradou leasingových splátok. Písomný úkon navrhovateľa zo dňa 31.05.2010 označený ako Predčasné ukončenie leasingovej zmluvy považoval preto za úkon odstúpenia od zmluvy, ktorý je s poukazom na neúčinný, pretože nárok navrhovateľa na plnenie z titulu leasingových splátok vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania.

O trovách konania rozhodol súd podľa a priznal odporcovi právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi pozostávajúce z iných trov v sume 6.981,-Eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a z trov právneho zastúpenia v sume 2.399,62 Eur za 3 úkony právnej služby po 658,93 Eur vrátane režijného paušálu a 20% DPH.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal, že podľa ZoKR bol oprávnený prihlásiť do reštrukturalizačného konania len pohľadávky, ktoré boli ku dňu povolenia reštrukturalizácie splatné, a to spolu s úrokmi z omeškania, ktorú pohľadávku aj správca zistil za oprávnenú v plnej výške. Podľa názoru navrhovateľa leasingové splátky, splatnosť ktorých nastala až po začatí reštrukturalizačného konania sú pohľadávkami prednostnými a tieto bol odporca povinný uhrádzať bez ohľadu na začaté reštrukturalizačné konanie počas jeho priebehu, pretože na takéto pohľadávky sa účinky začatia reštrukturalizačného konania nevzťahujú. Príjemca leasingu bol nesporne v omeškaní s úhradami leasingových splátok č. 16 až 20 splatných v dňoch 10.01. až 10.05.2010, preto bol navrhovateľ oprávnený podľa bodu 9.1 písm. a/ VLP zmluvu s odporcom predčasne ukončiť, čo urobil ku dňu 31.05.2010. Dňa 20.07.2010 nadobudla účinnosť Zmluva o predaji podniku medzi príjemcom leasingu ako predávajúcim a kupujúcim - odporcom, ktorá bola súčasťou reštrukturalizačného plánu, na základe ktorého prešli na odporcu všetky práva, ako aj povinnosti a záväzky z podniku príjemcu leasingu vrátane práv, záväzkov z leasingovej zmluvy. Z tohto dôvodu zaslal navrhovateľ odporcovi záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy spolu s výzvou na zaplatenie sumy 116.352,90 Eur, ktoré obsahovalo výlučne nároky navrhovateľa vzniknuté po začatí reštrukturalizačného konania.

Navrhovateľ v odvolaní poukázal na charakter a účel leasingovej zmluvy, ako aj na podstatu a účel reštrukturalizácie a na účinky vyhlásenia konkurzu na splatnosť pohľadávok v nadväznosti na § 46 ZoKR, ktorý pohľadávkam vzniknutým pred vyhlásením konkurzu priznáva splatnosť už vyhlásením konkurzu, aj keď ešte neboli splatné, pričom je potrebné ich prihlásiť do konkurzného konania. Pri reštrukturalizačnom konaní zákon takýto účinok, t.j. splatnosť nesplatných pohľadávok k začatiu reštrukturalizačného konania na rozdiel od vyhlásenia konkurzu nepriznáva, preto sa podľa názoru navrhovateľa v prípade budúcich leasingových splátok jedná o prednostné pohľadávky, ktoré je dlžník povinný uhrádzať po začatí reštrukturalizačného konania riadne a včas. V súlade s § 120 ods.1 ZoKR sa za prednostné pohľadávky považujú tie, ktoré vznikli počas, t.j. po začatí reštrukturalizačného konania, preto sa navrhovateľ nestotožnil s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého pohľadávky z leasingovej zmluvy na úhradu leasingových splátok sa považujú za vzniknuté už uzatvorením leasingovej zmluvy, a to najmä preto, že predmet leasingu nadobudne poskytovateľ leasingu do svojho

vlastníctva kúpou od dodávateľa predmetu leasingu a odporca počas splácania leasingových splátok vlastníkom predmetu leasingu nie je. Medzi prednostné pohľadávky podľa ZoKR patria aj tie, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, a teda aj splátky leasingu, pretože odporca predmet leasingu aj počas reštrukturalizácie využíval. Nemôže byť preto rozhodujúca len tá skutočnosť, kedy právo na leasingové splátky vzniklo, t.j. uzatvorenie leasingovej zmluvy, ale aj splatnosť jednotlivých leasingových splátok, ktoré sú akýmsi druhom „nájomného“ za používanie predmetu leasingu. Keďže leasingová zmluva v sebe obsahuje aj prvky nájomnej zmluvy, ako aj zmluvu o kúpe prenajatej veci, zotrval na svojom stanovisku, že splátky leasingových zmlúv, ktoré sa stali splatnými až po začatí reštrukturalizácie, sú pohľadávkou prednostnou.

Nesúhlasil ani s právnym posúdením právneho úkonu - predčasného ukončenia leasingovej zmluvy okresným súdom, ktorý poukázal na § 114 ods.1 písm.d/ ZoKR, pretože toto ustanovenie predpokladá, že dlžník musí byť v omeškaní s úhradou svojho záväzku, pričom je nutné podľa zákonodarcu rozlišovať splatné a nesplatné záväzky. Podľa jeho názoru bola splnená podmienka pre platné odstúpenie, a to predčasné ukončenie leasingovej zmluvy, nakoľko začatím reštrukturalizačného konania leasingové splátky, splatnosť ktorých nastala na základe tejto skutočnosti nenadobudli začatím reštrukturalizačného konania splatnosť, preto bolo možné platne odstúpiť od leasingovej zmluvy až po nadobudnutí ich splatnosti, čo navrhovateľ dodržal. Platné predčasné ukončenie leasingovej zmluvy svojimi úkonmi osvedčil aj príjemca leasingu, ktorý po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy bez akýchkoľvek výhrad vrátil navrhovateľovi predmet leasingu podľa ust. čl. 11 VLP. Ak by sa bolo jednalo o neúčinný právny úkon tak, ako argumentoval odporca v konaní pred okresným súdom, ktorú argumentáciu si osvojil aj okresný súd, nebol by daný dôvod zo strany príjemcu leasingu vracať predmet leasingu navrhovateľovi. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Pre prípad, že by odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu žiadal pripustiť dovolanie na posúdenie otázky, či pohľadávky z leasingových splátok splatných po začatí reštrukturalizačného konania je nutné v reštrukturalizácii uplatňovať prihláškou alebo sa na ne účinky reštrukturalizačného konania nevzťahujú.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril aj odporca, ktorý zastával názor, že v záujme uspokojenia peňažných pohľadávok voči dlžníkovi, na ktorého bola povolená reštrukturalizácia sú povinní všetci veritelia uplatniť si svoje peňažné pohľadávky, ktoré vznikli do začatia reštrukturalizačného konania, t.j. do zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku s výnimkou správcu, ktorého pohľadávka na zaplatenie odmeny je výslovne uvedená ako prednostná pohľadávka, a to s poukazom na § 120 ods.1 a 2 ZoKR. Tvrdil, že ak by skutočnosť, či sa jedná o prednostnú pohľadávku alebo či ide o pohľadávku, ktorú je veriteľ povinný uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou závisela od splatnosti pohľadávky veriteľa, nebolo by zo strany správcu možné v reštrukturalizačnom posudku relevantne uskutočniť rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok pre ich uskutočnenie, pretože by nebolo možné ani rámcovo ustáliť rozsah záväzkov, ktoré budú v reštrukturalizácii uspokojované na základe plánu. Takýto výklad by umožňoval zvýhodnenie niektorých veriteľov dlžníka tým, že by došlo k predĺženiu splatnosti ich pohľadávok. Zotrval na svojom stanovisku, že ZoKR v texte zákona dôsledne rozlišuje pojmy „vznik“ a „splatnosť“ a pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle viazať vznik povinnosti veriteľov dlžníka uplatňovať ich pohľadávky v reštrukturalizácii prihláškou až na splatnosť týchto pohľadávok, bol by túto skutočnosť vyjadril v zákone.

Ďalej odporca poukázal na charakter a obsah leasingovej zmluvy, ktorá podľa jeho názoru zakladá právny vzťah finančného leasingu, podstatou ktorého je záväzok poskytovateľa leasingu obstarať pre užívateľa leasingu predmet leasingu a strpieť jeho užívanie a po zaplatení ceny leasingu vo forme leasingových splátok previesť záväzok za dohodnutých podmienok na užívateľa leasingu vlastnícke právo k predmetu leasingu. Poukázal tiež na odlišnosti medzi zmluvou o finančnom leasingu a nájomnou zmluvou, ako aj na tú skutočnosť, že právo navrhovateľa na zaplatenie všetkých leasingových splátok vzniklo už dňom uzavretia zmluvy, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu ČR. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa, že by bolo nutné do reštrukturalizačného konania prihlasovať aj nároky vyplývajúce z nájomnej zmluvy pozostávajúce zo splátok nájomného, pretože právo na zaplatenie nájomného, t.j. peňažnej pohľadávky prenajímateľa vzniká na základe nájomnej zmluvy výlučne v dôsledku plynutia času a ak dlžník po začatí reštrukturalizácie na základe nájomnej zmluvy, ktorou podľa jeho názoru leasingová zmluva nie je, užíva prenajatú vec, neexistuje žiaden dôvod, aby pohľadávka, ktorá

predstavuje nájomné vzniknuté po začatí reštrukturalizácie nemala charakter prednostnej pohľadávky. Finančný leasing má však svoje špecifiká, preto tvrdenie navrhovateľa v prípade leasingovej zmluvy, že sa jedná vo svojej podstate o zmluvu o kúpu prenajatej veci podľa názoru odporcu nemôže obstáť. Zdôraznil, že napriek argumentácii navrhovateľa komentárom JUDr. Branislava Pospíšila v jeho publikácii, ako aj JUDr. Milana Ďuricu v odbornej publikácii Ďurica M. Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii, 2. prepracované a doplnené vydanie, z týchto vyplýva, že rozhodujúcim diferenciačným kritériom pre povinnosť veriteľa dlžníka uplatniť si pohľadávku prihláškou je jej vznik, a nie splatnosť.

K právnym účinkom odstúpenia navrhovateľa od leasingovej zmluvy odporca poukázal na § 114 ods.1 písm.d/ ZoKR, pričom nespochybnil, že toto ustanovenie zakotvuje zákaz jednostranného ukončenia zmluvného vzťahu s dlžníkom z dôvodu omeškania dlžníka s plnením jeho záväzku, avšak jedná sa o meškanie dlžníka s plnením, na ktoré druhej strane vzniklo právo pred začatím reštrukturalizačného konania, a teda ide o prípady, kedy sa omeškanie s plnením týka tých splátok, ktoré sa uplatňujú prihláškou a nedotýkajú sa záväzkov dlžníka vzniknutých po začatí reštrukturalizačného konania, t.j. prednostných pohľadávok. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že po ukončení leasingovej zmluvy vrátil odporca navrhovateľovi predmet leasingu, pretože ak je správny záver, že pohľadávky zodpovedajúce leasingových splátkam sú pohľadávkami, ktoré sa v reštrukturalizácii musia uplatniť prihláškou, potom odstúpenie od leasingovej zmluvy je ex lege právne neúčinné.

Odstúpenie navrhovateľa od leasingovej zmluvy nie je právne účinné, pretože bolo uskutočnené z dôvodu omeškania s plnením záväzkov pred začatím reštrukturalizácie, preto mala byť pohľadávka navrhovateľa uplatnená v reštrukturalizácii prihláškou a tiež aj preto, že odstúpenie bolo doručené dlžníkovi počas trvania reštrukturalizácie dňa 28.06.2010. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle a a , čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 04.04.2008 uzavrel navrhovateľ s právnym predchodcom odporcu KOVOD RECYLING s.r.o. Banská Bystrica Leasingovú zmluvu č. LZC 08/50058, súčasťou ktorej sú VLP, splátkový kalendár a protokol o prevzatí predmetu leasingu. Právny predchodca odporcu sa zaviazal počas doby 60 mesiacov splácať splátky v sume po 3.568,11 Eur počnúc dátumom splatnosti 10.11.2008 s ukončením 10.09.2013. Odporca zaplatil 1. splátku vo výške 9.452,17 Eur, pričom z dodatku k splátkovému kalendáru zo dňa 21.12.2009 (čl. spisu 14) vyplýva, že dátum splatnosti splátky nájomného uvedený v splátkovom kalendári je súčasne dňom dodania služby a teda dňom vzniku daňovej povinnosti.

Dňa 18.12.2009 bolo zverejnením rozhodnutia o začatí reštrukturalizácie odporcu v Obchodnom vestníku č. 244/2009 začaté reštrukturalizačné konanie vedené Okresným súdom v Banskej Bystrici pod č.k. a dňa 14.01.2010 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 8/2010 uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici, ktorým bola povolená reštrukturalizácia.

Prihláškou pohľadávky pod por.č. 1 si navrhovateľ uplatnil v reštrukturalizačnom konaní pohľadávku vo výške 28.544,88 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 4.535,10 Eur a poplatku z omeškania vo výške 42,-Eur v celkovej sume 33.121,98 Eur, ktorá pozostávala z nárokov navrhovateľa ako veriteľa vyplývajúcich z Leasingovej zmluvy č. LZC 08/50058, pretože odporca ako príjemca leasingu nesplnil svoj záväzok uhrádzať leasingové splátky riadne a včas, v súlade so splátkovým kalendárom a ku dňu začatia reštrukturalizačného konania bol v omeškaní s vyplatením 8. až 15. splátky za obdobie od 10.05. do 10.12.2009, ktoré v lehote splatnosti nezaplatil.

Následne, a to po začatí reštrukturalizačného konania dňa 10.01.2011 navrhovateľ jednostranným písomným právnym úkonom označeným ako záverečné finančné vysporiadanie Leasingovej zmluvy č. LZC 08/50058 predčasne ukončil leasingovú zmluvu a zároveň vykonal záverečné finančné vysporiadanie, podľa ktorého mu vznikla voči odporcovi ako dlžníkovi pohľadávka vo výške 116.352,90 Eur, v ktorej sume zohľadnil aj tú skutočnosť, že mu odporca predmet leasingu vrátil. Pohľadávku, ktorá je predmetom sporu si navrhovateľ neuplatnil v reštrukturalizačnom konaní samostatnou prihláškou, pretože vychádzal z právneho názoru, že pohľadávka, ktorú si uplatnil má charakter prednostnej pohľadávky, ktorú nie je potrebné prihlasovať samostatnou prihláškou, pretože splatnosť každej jednej leasingovej splátky nastáva samostatne a vzhľadom k tomu, že ich splatnosť nastala až po začatí reštrukturalizačného konania, mohol si prihláškou v reštrukturalizačnom konaní uplatniť len tie pohľadávky, ktoré k tomuto dátumu boli splatné. Tvrdil tiež, že kúpou podniku odporcom v rámci schválenia reštrukturalizačného plánu súdom prešli na odporcu všetky práva a záväzky, v dôsledku čoho je odporca povinný ním uplatnenú pohľadávku uhradiť.

Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.01.2010 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 14.01.2010 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka, do ktorej si navrhovateľ prihláškou prihlásil pohľadávku v sume 33.121,98 Eur z titulu uzavretej leasingovej zmluvy, ktorú tvorili dlžné leasingové splátky od č. 8 až po č.15 spolu s úrokom a so zmluvnou pokutou. Po začatí reštrukturalizačného konania dňa 28.06.2010 navrhovateľ v súlade s čl. 6.1 písm.a/ v spojení s čl. 9.1 písm.a/ Všeobecných zmluvných podmienok od leasingovej zmluvy pre podstatné porušenie leasingovej zmluvy právnym predchodcom odporcu odstúpil a spoločnosti KOVOD RECYCLING s.r.o. doručil predčasné ukončenie leasingovej zmluvy s výzvou na úhradu dlžných pohľadávok a na odovzdanie predmetu leasingu, pretože dlžník neplatil ďalšie, po začatí reštrukturalizačného konania splatné splátky.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že ku dňu povolenia a začatia reštrukturalizácie si mohol prihláškou prihlásiť len tie pohľadávky, ktoré mu vznikli z titulu nezaplatených, avšak do vtedy splatných leasingových splátok, pretože ďalšie leasingové splátky ešte splatné neboli a tieto sa stali splatnými až po začatí reštrukturalizačného konania, v dôsledku čoho je potrebné tieto posudzovať ako prednostné pohľadávky, ktoré bol dlžník povinný uhrádzať navrhovateľovi napriek tomu, že bola na neho povolená reštrukturalizácia súbežne s inými platbami, ako napr. vodné, stočné, za odber elektrickej energie a pod. Práve z dôvodu, že dlžník počas reštrukturalizácie nepokračoval v splácaní leasingových splátok, od leasingovej zmluvy odstúpil, v dôsledku čoho mu vzniklo právo na vyplatenie zvyšnej časti splátok, ako aj ďalších nákladov, ktoré sú obsiahnuté v konečnom vyúčtovaní zo dňa 10.01.2011.

Odporca v konaní tvrdil, že navrhovateľovi vzniklo právo na úhradu leasingových splátok pred tým, než bola na odporcu začatá a povolená reštrukturalizácia, pretože už v tom čase bol v omeškaní s platením leasingových splátok a podľa § 120 ods.1 v spojení s § 155 ods.2 ZoKR bol povinný si prihlásiť celý nárok z leasingovej zmluvy prihláškou do reštrukturalizačného konania, inak mu vzniklo právo na úhradu podľa reštrukturalizačného plánu len v tej výške, v ktorej si pohľadávku riadne prihlásil. Zároveň tvrdil, že podľa § 114 ods.1 písm.d/ ZoKR nemohol navrhovateľ po začatí a povolení reštrukturalizácie od leasingovej zmluvy odstúpiť, preto je jednostranný úkon odstúpenia od leasingovej zmluvy zo strany navrhovateľa právnym úkonom neúčinným. Vzhľadom k tomu, že zmluvou o predaji podniku medzi pôvodným dlžníkom KOVOD RECYCLING s.r.o. v reštrukturalizácii a na odporcu bol prevedený celý podnik, ako aj záväzky uvedené v záväznej časti reštrukturalizačného plánu schváleného schvaľovacou schôdzou a súdom a z dôvodu, že predmet leasingu bol ešte počas reštrukturalizácie navrhovateľovi vrátený na odporcu neprešiel záväzok zaplatiť navrhovateľovi leasingové splátky, ktoré nadobudli splatnosť po začatí reštrukturalizačného konania práve z toho dôvodu, že si ich navrhovateľ v reštrukturalizácii riadne neuplatnil prihláškou.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR) v znení platnom ku dňu 09.12.2009 začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:

d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím

reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné,

e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné.

Podľa § 120 ods.1 cit. zák., ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa ods.2 cit. ust. pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.

Podľa § 135 ods.2 cit. zák. opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä

a) zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie, alebo ich uznanie za nevymáhateľné,

b) prevod podniku dlžníka alebo jeho časti na inú osobu, či už existujúcu alebo založenú na tento účel podľa plánu v budúcnosti (ďalej len "preberajúca osoba")

Podľa § 136 ods.1 cit. zák. záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik.

Podľa ods.2 cit. ust., ak je podľa osobitného predpisu na vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku predpokladaného plánom potrebný prejav vôle, záväzná časť plánu musí obsahovať aj presné znenie požadovaného prejavu vôle; listina obsahujúca prejav vôle sa pripojí k plánu ako jeho príloha.

Podľa § 155 ods.1 cit. zák. ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.

Podľa ods.2 cit. ust. zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

Podľa ods.3 cit. ust. plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom na zdôraznenie jeho správnosti, a to aj s prihliadnutím na dôvody uvádzané navrhovateľom v jeho odvolaní uvádza ďalšie skutočnosti.

Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že ak bol dlžník v omeškaní s úhradou svojho záväzku už pred začatím reštrukturalizačného konania tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci, mal navrhovateľ možnosť podľa leasingovej zmluvy, ktorú mal s právnym predchodcom odporcu uzavretú v písomnej forme vrátane všeobecných podmienok a splátkového kalendára pre podstatné porušenie povinností zo strany dlžníka, ktorý meškal s úhradou splátok tak, ako to vyplýva aj z čl. 6.1 písm.a/ podmienok predčasne ukončiť leasingovú zmluvu a uplatniť si všetky práva, pohľadávky, škody a ostatné nároky s tým spojené v reštrukturalizačnom konaní prihláškou, pretože meškanie dlžníka bolo viac ako 20 dní, pokiaľ nezvolil postup upravený v bode 6.2 VLP. Ak navrhovateľ od leasingovej zmluvy neodstúpil pre začatím reštrukturalizačného konania a leasingovú zmluvu neukončil, je v reštrukturalizačnom konaní obmedzený nielen tým, že ZoKR stanovuje pre neho nemožnosť ukončenia zmluvy výpoveďou alebo odstúpením, ale aj tým, že gramatickou formuláciou ust. výslovne zaväzuje k povinnosti dlžníka v reštrukturalizácii platiť len tie pohľadávky, ktoré vzniknú po začatí reštrukturalizačného konania, a nie pred ním. Nejedná sa totiž o pohľadávku, ktorú by bolo možné zaradiť medzi prednostné pohľadávky tak, ako sa navrhovateľ mylne domnieva, pretože medzi prednostné pohľadávky patria len tie, ktoré vyplývajú z ZoKR.

Vzhľadom k tomu, že zmyslom reštrukturalizácie je umožniť dlžníkovi prekonať vlastnými silami stav úpadku, resp. hroziaceho úpadku musí táto spĺňať aspoň základné ekonomické predpoklady k tomu, aby mohol zachovať prevádzku podniku. Medzi tieto predpoklady nesporne patrí aj možnosť dlžníka hradiť prednostné pohľadávky veriteľov súvisiacich s úhradou záväzkov, najmä za suroviny a energie a ďalšie nevyhnutné potreby súvisiace s prevádzkou podniku.

Ust. § 114 ods.1 písm.d/ ZoKR zakazuje veriteľom dlžníka, aby vypovedali zmluvu či od nej odstúpili pre omeškanie dlžníka s jeho plnením, v dôsledku čoho je odvolací súd toho istého právneho názoru ako okresný súd, že predčasné ukončenie leasingovej zmluvy zo strany navrhovateľa je síce právnym úkonom platným, avšak nie je právnym úkonom účinným napriek tomu, že ide o odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľa pre podstatné porušenie leasingovej zmluvy dlžníkom, ktorý sa dostal do omeškanie s plnením, na ktoré vznikol navrhovateľovi nárok, avšak ešte pred začatím reštrukturalizačného konania. Leasingové splátky, ktoré sa stali splatnými pred začatím reštrukturalizácie alebo po nej nemajú podľa názoru odvolacieho súdu na vznik pohľadávky navrhovateľa podstatnejší vplyv. Podľa vznikajú záväzky z právnych úkonov, a to najmä zo zmlúv, pričom aj pohľadávka navrhovateľa vznikla na základe leasingovej zmluvy, a to konkrétne na základe zmluvy o finančnom leasingu, účelom ktorej bolo prefinancovať nadobudnutý predmet leasingu leasingovým nájomcom postupným uhrádzaním leasingových splátok, ktoré by boli mali pri definitívnom splatení nadobúdacej ceny leasingu za následok nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu leasingu právnym predchodcom odporcu ako leasingovým nájomcom.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie ceny predmetu leasingu vznikla už samotným uzatvorením leasingovej zmluvy a prevzatím záväzku od právneho predchodcu odporcu zaplatiť navrhovateľovi nielen kúpnu cenu, za ktorú navrhovateľ vozidlo od tretej osoby kúpil za účelom jeho poskytnutia právnemu predchodcovi odporcu, ale aj ďalších nákladov, ktoré sú s touto finančnou operáciou spojené, ako je poistné, réžia, zisk a iné poplatky, pričom dohoda o splátkach takejto ceny je len predĺžením lehoty na jej zaplatenie, avšak na subjektívne právo leasingovej spoločnosti žiadať od leasingového nájomcu zaplatenie vstupnej ceny nemá dohoda o splátkach žiaden vplyv. Dohoda o predĺženej lehote splatnosti je viazaná na termín každej jednej splátky, v ktorej ju je nájomca prenajímateľovi povinný zaplatiť a v prípade, že tak neurobí, stáva sa táto nárokovateľnou súdnou cestou.

Navrhovateľ si mal preto pohľadávku uplatniť v celom rozsahu naraz formou prihlášky do reštrukturalizačného konania a nielen v časti, v ktorej boli leasingové splátky, s úhradou ktorých už

odporca ku dňu začatia reštrukturalizačného konania meškal, splatné, ale aj tie, ktoré mali byť splatné až po začatí reštrukturalizačného konania, a to bez ohľadu na ich budúcu splatnosť. Ak tak neurobil, jeho právo vymáhať tieto pohľadávky zaniklo.

V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že reštrukturalizačné konanie skončilo chválením reštrukturalizačného plánu súdom, pričom ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stali účinné vo vzťahu ku všetkým účastníkom plánu tak, ako to vyplýva z § 155 odsl.1 ZoKR. Podľa ods.2 a 3 cit. ust. bola leasingová zmluva, ako aj práva a povinnosti z nej vyplývajúce v plnom rozsahu nahradené právnymi vzťahmi, ktoré vyplývajú z reštrukturalizačného plánu, ktorý spôsob a formu platenia leasingových splátok, ktoré si navrhovateľ ako veriteľ prihláškou riadne prihlásil, upravil.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že ak navrhovateľ neukončil leasingovú zmluvu výpoveďou alebo odstúpením vtedy, keď dlžník ako nájomca nezaplatil včas leasingové splátky pre zhoršenie jeho majetkovej situácie, aj keď nemusel byť ešte v úpadku a ani mu nemusel úpadok hroziť, nie je daný dôvod chrániť prenajímateľa, ktorý toto svoje právo pred začatím reštrukturalizácie nevyužil, najmä, ak by to mohlo poškodiť majetkovú podstatu dlžníka.

Leasingové zmluvy nie sú ako zmluvný typ upravené v Obchodnom a ani v a majú špecifickú povahu, pretože sa zásadným spôsobom odlišujú od bežnej nájomnej zmluvy podľa a nasl. . V leasingových splátkach nejde len o platenie nájomného za používanie veci, ale nájomca nimi uhrádza nadobúdaciu cenu predmetu leasingu, ktorý prevzal pri podpise zmluvy naraz, na rozdiel od nájmu, u ktorého vec užíva postupne a platí aj ďalšie položky, ako sú náklady, poistenie, úroky, poplatky za zvláštne služby a zisk leasingovej spoločnosti a súčasne si predpláca cenu prenajatej veci pre prípad, že si uplatní právo na jej kúpu po skončení nájomného vzťahu.

Práva všetkých veriteľov voči dlžníkovi účinnosťou reorganizačného plánu zanikajú, ak nie je zákonom alebo plánom stanovené inak. V podstate platí, že dovtedy existujúce práva sú prijatím reštrukturalizačného plánu nahradené obsahom a právami, ktoré z reštrukturalizačného plánu vyplývajú, pričom reštrukturalizačný plán zasahuje len do práv tých osôb, ktoré sú priamo zainteresované v reštrukturalizačnom konaní, či už ako veritelia alebo ako dlžník.

Nie je vylúčené, že ak by si bol navrhovateľ prihlásil všetky leasingové splátky, t.j. nielen splatné, ale aj tie, ktoré mali byť splatné v budúcnosti do reštrukturalizačného konania z dôvodu, že dlžník s ich úhradou meškal a jeho zavinením došlo k strate dohodnutej výhody splátok, že by bol reštrukturalizačný plán stanovil splatnosť splátok rovnako, ako pred omeškaním a mohol určiť, že všetky platby v omeškaní budú zaplatené po účinnosti reštrukturalizačného plánu.

Je treba uviesť, že ak aj dôjde k vráteniu predmetu leasingu leasingovým prenajímateľom z dôvodu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy pre okolnosti na strane nájomcu, v dôsledku čoho sa dohodnutý účel leasingovej zmluvy nedosiahne, nič to nemení na povinnosti nájomcu zaplatiť leasingovej spoločnosti doteraz nezaplatený zostatok nadobúdacej ceny predmetu leasingu, splátky splatné do ukončenia zmluvy a dovtedy nezaplatené úroky, ktoré sú spravidla rozpustené v leasingových splátkach. V prípade, že nájomca vráti predmet leasingu, je povinný hradiť aj tie náklady, ktoré s vrátením leasingu navrhovateľovi vznikli a v prípade predaja predmetu leasingu sa dlh leasingového nájomcu zníži o výnos z predaja.

Ak je teda právnym dôvodom pre plnenie v splátkach zmluva, vzniká veriteľovi právo na plnenie dohodnutých splátok dňom vzniku účinnosti zmluvy, ktorá toto právo na plnenie zakladá, a nie až dňom splatnosti jednotlivých splátok. Právo na plnenie v splátkach vrátane splátok splatných v čase po odstúpení od leasingovej zmluvy tak vzniklo navrhovateľovi skôr, než došlo k odstúpeniu od zmluvy, na ktoré je potrebné aplikovať aj § 349 ods.1 a § 351 ods.1 Obch.zák. Ust. § 351 Obch.zák. je dispozitívne a v súlade s § 263 Obch.zák. sa môžu od neho zmluvné strany odchýliť a dohodnúť si pre prípad

odstúpenia od zmluvy aj iné práva a povinnosti, a teda aj plnenie v splátkach, ako aj plnenie všetkých leasingových splátok, ktoré do vtedy neboli zaplatené naraz, ak navrhovateľ od zmluvy odstúpi a dlh odporcu sa stane splatný naraz.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho v celom rozsahu podľa potvrdil.

Navrhovateľ navrhol pre prípad, že odvolací súd rozhodne o odvolaní navrhovateľa negatívne pripustiť dovolanie na otázku zásadného právneho významu, ktorú formuloval nasledovne: „Či pohľadávky z leasingových splátok splatných po začatí reštrukturalizačného konania je nutné v reštrukturalizácii uplatňovať prihláškou alebo sa na ne účinky reštrukturalizačného konania nevzťahujú, ktorá je podľa neho po právnej stránke zásadného významu, s čím sa odvolací súd nestotožnil.

Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné pohľadávky z leasingových splátok splatných po začatí reštrukturalizačného konania prihlasovať prihláškou spolu s tými splátkami, ktoré boli do začatia reštrukturalizačného konania splatné, pretože právo na ich zaplatenie vzniklo navrhovateľovi už pred začatím reštrukturalizačného konania. Pokiaľ ide o účinky reštrukturalizačného konania na splácanie splátok splatných po začatí reštrukturalizačného konania, tieto nemajú charakter prednostných pohľadávok, preto ich nie je možné prihláškou do reštrukturalizačného konania prihlasovať. Z týchto dôvodov odvolací súd dovolanie nepripustil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a tak, že ich náhradu priznal odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu za zastupovanie pre právneho zástupcu odporcu vo výške 799,87 Eur, a to za 1 úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 05.10.2012 vo výške 658,93 Eur podľa vyhl.č. a , režijný paušál vo výške 7, Eur podľa cit. vyhl. a % DPH vo výške 133, Eur podľa cit. vyhl.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.