Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_37Ek-1162-2023.pdf
PDF · 114.32 KB
Case nature
Subarea
37Ek/1162/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, IČO: 42 185 190, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, proti povinnému: Y. B., K.. XX.XX.XXXX, XXX XX K., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 327,31 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania vo výške: 0,25 % denne zo sumy 617,07 Eur od 14.01.2002 do 19.12.2003, 0,25 % denne zo sumy 550,68 Eur od 20.12.2003 do 26.09.2005, 0,25 % denne zo sumy 484,29 Eur od 27.09.2005 do 31.10.2005, 0,25 % denne zo sumy 417,90 Eur od 01.11.2005 do 25.11.2005, 0,25 % denne zo sumy 351,51 Eur od 26.11.2005 do 09.01.2020, 0,25 % denne zo sumy 339,41 Eur od 10.01.2020 do 23.06.2021, 0,25 % denne zo sumy 327,31 Eur od 24.06.2021 do zaplatenia podľa § 53 ods. 3 písm. e) v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 24.04.2023, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 327,31 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- V. Y. R. W. O. H. W.. G.. XXROB/XXXX/XX-X- G. P. XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.09.2002 (ďalej len „exekučný titul“). Nakoľko sa jedná o opätovný návrh v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“), oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 11.01.2023 a Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 16.02.2023 vydané súdnym exekútorom JUDr. Ľubomír Pekár, pod č. k. EX 1643/02.
2. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
3. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
4. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
5. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
6. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
7. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
8. Podľa § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie vymáhaného nároku; ak ide o nárok na peňažné plnenie, s rozdelením na istinu, opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvnú pokutu, trovy exekúcie oprávneného.
9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom do 06.02.2002, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 06.02.2022, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2001, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 06.02.2002, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) v znení účinnom do 31.03.2002, tento zákon ustanovuje niektoré podmienky podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov alebo iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa.
16. Podľa § 2 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.03.2002, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.
17. Podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.03.2002, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
18. Podľa § 23a ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.03.2002, typová zmluva nesmie obsahovať podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
19. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh v súlade s § 53 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení konštatuje, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil Vymáhaný nárok: istinu vo výške 327,31 Eur, úroky z omeškania vo výške: 0,25 % denne zo sumy 617,07 Eur od 14.01.2002 do 19.12.2003, 0,25 % denne zo sumy 550,68 Eur od 20.12.2003 do 26.09.2005, 0,25 % denne zo sumy 484,29 Eur od 27.09.2005 do 31.10.2005, 0,25 % denne zo sumy 417,90 Eur od 01.11.2005 do 25.11.2005, 0,25 % denne zo sumy 351,51 Eur od 26.11.2005 do 09.01.2020, 0,25 % denne zo sumy 339,41 Eur od 10.01.2020 do 23.06.2021, 0,25 % denne zo sumy 327,31 Eur od 24.06.2021 do zaplatenia a trovy základného konania vo výške 30,70 Eur. Oprávnený si uplatnil uvedený nárok na základe exekučného titulu, ktorým je V. Y. R. W. O. H. W.. G.-X- G. P. XX.X.XXXX, S. K. V. U. B. P. XX.XX.XXXX. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil v zmysle § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku spotrebiteľskú zmluvu - Zmluvu o úvere č. 4060431 zo dňa 11.12.2001.
20. Exekučný súd sa pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie zaoberal najmä skutočnosťou, či v zmysle platného Exekučného poriadku má právomoc vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu za situácie, keď exekučný titul nevydal sudca. V zmysle dosiaľ ustálenej judikatúry exekučný súd nemôže vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu. Rozsah preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie je v zmysle exekučného poriadku obmedzený len na preskúmanie formálnych alebo obsahových náležitostí exekučného titulu, t.j. či je predložený exekučný titul spôsobilým podkladom na vykonanie exekúcie. Exekučný súd však poukazuje na skutočnosť, že predmetný exekučný titul bol vydaný v základnom konaní súdnym tajomníkom, nie sudcom.
21. Súd v tomto bode poukazuje na závery prejuducionálneho konania vyvolaného odvolacím súdom vo veci C 448/17 (EOS KSI Slovensko s.r.o. proti Jánovi Dankovi a spol.). Z rozsudku súdneho dvora C 448/17 vyplýva, že súdny dvor v štádiu vykonávacieho konania a priori nevylučuje preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom/súdnym tajomníkom z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej správnosti exekučného titulu. Práve naopak, súdny dvor (za situácie, keď vnútroštátna právna úprava zveruje právomoc vydať platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi / súdnemu tajomníkovi, pričom stanovuje iba 15-dňovú lehotu na podanie odporu) považuje za nevyhnutné takúto kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok uskutočniť ex offo, pretože iba vtedy možno považovať zámery sledované smernicou 93/13/EHS za naplnené. Exekučný súd preto uvádza, že povinnosť ex offo skúmania zákonnosti exekučného titulu (aj vecnej správnosti, za predpokladu jeho vydania vyšším súdnym úradníkom / súdnym tajomníkom) z hľadiska rešpektovania § 299 ods. 2 CSP pri vydávaní platobného rozkazu vyplýva súdu aj zo znenia ustanovenia § 53 ods. 1 a ods. 3 Exekučného poriadku (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 344/2020).
22. Súd ďalej dáva do pozornosti zjednocujúce uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022-9 z 15. júna 2022, podľa ktorého: „Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“ Ústavný súd zdôraznil, že z rozsudku súdneho dvora C 448/17 (body 44-54) možno vyvodiť, že súdny dvor kladie na roveň situáciu, keď ex offo preskúmanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v konaní o vydanie platobného rozkazu nie je vnútroštátnou právnou úpravou stanovené, a situáciu, keď ex offo preskúmanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v konaní o vydanie platobného rozkazu síce vnútroštátnou právnou úpravou síce stanovené je, ale právomoc na rozhodovanie je zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi / súdnemu tajomníkovi a možnosť podania odporu je limitovaná lehotou 15 dní a vyžaduje sa vecné odôvodnenie odporu spotrebiteľom. Takže v takýchto prípadoch spotrebiteľ nepožíva garanciu ex offo preskúmania neprijateľných zmluvných podmienok sudcom, v dôsledku čoho obidve tieto situácie majú za následok nerešpektovanie cieľov smernice 93/13/EHS, pokiaľ ex offo preskúmanie neprijateľných zmluvných podmienok nie je stanovené vo vykonávacom konaní. Vnútroštátna právna úprava zrevidovala tento nedostatok, konkrétne ustanovením § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktoré predpokladá oprávnenie, ba priam povinnosť všeobecného súdu skúmať exekučný titul - platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom / súdnym tajomníkom z hľadiska
dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, čo zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS. Okresný súd nemôže odmietnuť preskúmať exekučný titul, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom / súdnym tajomníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, pretože by tým rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 324/2021-49 z 14.júla 2022 body 39 až 46). Ústavný súd zároveň poznamenal, že rozsudok súdneho dvora C 448-17 bol vydaný vo veci týkajúcej sa Slovenskej republiky, pričom reaguje na nedostatky platobných rozkazov, no súčasne jeho závery sú podporené ďalšou judikatúrou súdneho dvora, konkrétne rozsudkom v spojených veciach C 419/18 a C 483/18.
23. Súd pristúpil k posúdeniu, či sa v prejednávanej veci jedná o obchodnoprávny alebo spotrebiteľský vzťah. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, je pri definícii spotrebiteľskej zmluvy nevyhnutné vychádzať nielen z Občianskeho zákonníka, ale v širšom kontexte aj z ustanovení osobitnej právnej úpravy zákona o ochrane spotrebiteľa, kde je uvedené, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá využíva služby pre svoju priamu osobnú spotrebu. Z ustanovenia § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že typovou zmluvou je zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a zároveň, že táto zmluva nesmie obsahovať podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že Zmluva o úvere č. 4060431 zo dňa 11.12.2001 bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, súd vychádzal z Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa, kde je uvedené, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá využíva služby pre svoju priamu osobnú spotrebu, pričom mal za preukázané, že bol povinný v zmluve označený menom, priezviskom, trvalým bydliskom, rodným číslom a číslom OP. Oprávnený je veriteľom nakoľko je právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Posúdením danej zmluvy mal teda súd za preukázané, že sa jedná o spotrebiteľské zmluvné dojednanie. V danom prípade je nepochybné, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou formulárovou, pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a dlžník tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku.
24. Exekučný súd preto preskúmal samotné dokumenty predložené oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie. Skutočnosťou, ktorú súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie považoval za spornú je uplatnenie úrokov z omeškania vo výške: 0,25 % denne zo sumy 617,07 Eur od 14.01.2002 do 19.12.2003, 0,25 % denne zo sumy 550,68 Eur od 20.12.2003 do 26.09.2005, 0,25 % denne zo sumy 484,29 Eur od 27.09.2005 do 31.10.2005, 0,25 % denne zo sumy 417,90 Eur od 01.11.2005 do 25.11.2005, 0,25 % denne zo sumy 351,51 Eur od 26.11.2005 do 09.01.2020, 0,25 % denne zo sumy 339,41 Eur od 10.01.2020 do 23.06.2021, 0,25 % denne zo sumy 327,31 Eur od 24.06.2021 do zaplatenia, ktoré boli oprávnenému priznané exekučným titulom. Uvedené rozhodnutie obsahuje taktiež poučenie v zmysle ktorého, mal žalovaný (povinný) možnosť podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu odpor.
25. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom, je v tomto konkrétnom prípade toho názoru, že v prípade uplatnenia formálnych pravidiel (zákonných noriem t. j. Exekučného poriadku) a striktného naplnenia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu by nedochádzalo k žiaducim a spoločensky únosným výsledkom. Je potrebné poukázať, že právo je potrebné realizovať v spojení s ďalšími kritériami, aby sa zmiernili tvrdosti pri jeho výkone. Na uvedené tézy zákonodarca reflektoval vo viacerých ustanoveniach Občianskeho zákonníka najmä teda v citovanom § 3 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka so všeobecnou povahou príp. v mnohých ďalších ustanoveniach. Je nesporné, že aplikačná funkcia a regulatívny charakter týchto ustanovení sa vzťahuje na všetky skupiny majetkových a osobných vzťahov upravených normami občianskeho práva.
26. Podľa názoru súdu je nespochybniteľné, že Občiansky zákonník dáva dobrým mravom značnú vážnosť a silu, aj keď nie sú bližšie špecifikované resp. konkretizované, keďže definujú morálne pravidlá správania sa, ktoré sa časom menia. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri poskytovaní služby, ktoré môžu privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, keď sa využíva najmä omyl, lesť, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov z omeškania, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Výkon práv a povinností totiž nie je možné chápať ako bezhraničný, a tak aj výkon práv a povinností má svoje limity. Šikanózny výkon práva je nutné považovať za rozporný s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd tak považuje za podstatné, že v prípade uplatnenia práva, ktoré je v rozpore s podmienkami uvedenými v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nutné sankcionovať odoprením právnej ochrany, čím nebude možné takýto výkon procesnými prostriedkami vymáhať.
27. Súd na tomto mieste tiež uvádza, že účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Ak sa úroky z omeškania dohodnú, musia mať primeranú výšku, ktorá nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.
28. Keďže v danom prípade dojednaný úrok z omeškania predstavoval výšku 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne, tak súd uvádza, že takto dojednaný a následne priznaný úrok z omeškania je v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb., ktoré kogentne stanovujú hornú hranicu úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, ktorým spotrebiteľský vzťah jednoznačne je, pričom prekročenie tejto hranice nie je prípustné. Na tomto mieste je potrebné doplniť, že prijateľnosť (ale tiež neprijateľnosť) konkrétnej zmluvnej podmienky a tak i jej platnosť (resp. neplatnosť) sa musí posudzovať vo vzťahu k príslušnému zmluvnému dojednaniu v podobe zadefinovanej dohodou účastníkov právneho vzťahu (čo možno vyjadriť i tak, že zmluvná podmienka stojí i padá len ako celok). Každá zmluvná strana takto znáša riziko naformulovania príslušnej podmienky celkom určitým spôsobom; spotrebiteľ riziko, že pre prípad nie celkom uváženého pristúpenia na určitú podmienku a následného neopodstatneného dovolania sa ním neprijateľnosti ho podmienka bude zaväzovať a dodávateľ naopak riziko, že podmienka majúca mu poslúžiť, neobstojí. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami a je v rozpore s dobrými mravmi, a to z dôvodu, že v danom prípade nešlo o čisto obchodnoprávny vzťah, ale o vzťah spotrebiteľský, teda občianskoprávny. V rámci zmluvy o úvere výšku úroku z omeškania nebolo možné dojednať, pretože sa jednalo o spotrebiteľský (občianskoprávny) vzťah, v ktorom sa úrok z omeškania spravuje § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že v exekučnom titule uvedený úrok z omeškania podstatným spôsobom presahuje obvyklú úrokovú mieru stanovenú Národnou bankou Slovensko pre úroky z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, v čoho dôsledku úrok z omeškania z exekučného titulu bol priznaný v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z. z.
29. Súd považuje tento konkrétny prípad za výrazný zásah do subjektívnych práv priečiaci sa dobrým mravom v takej miere, ktorá je v demokratickej spoločnosti neakceptovateľná. Súd považuje uplatnenie úrokov z omeškania vo výške: 0,25 % denne zo sumy 617,07 Eur od 14.01.2002 do 19.12.2003, 0,25 % denne zo sumy 550,68 Eur od 20.12.2003 do 26.09.2005, 0,25 % denne zo sumy 484,29 Eur od 27.09.2005 do 31.10.2005, 0,25 % denne zo sumy 417,90 Eur od 01.11.2005 do 25.11.2005, 0,25 % denne zo sumy 351,51 Eur od 26.11.2005 do 09.01.2020, 0,25 % denne zo sumy 339,41 Eur od 10.01.2020 do 23.06.2021, 0,25 % denne zo sumy 327,31 Eur od 24.06.2021 do zaplatenia, v rozpore s dobrými mravmi. Súd pritom poukazuje aj na rozsiahlu judikatúru najvyšších súdnych autorít (IV. ÚS 55/2011-19, prípadne Najvyššieho súdu SR v sp. zn.3Cdo/91/96, sp. zn. 1Cdo 58/2005, sp. zn. 3Cdo 144/2010).
30. Vzhľadom na uvedené súd dňa 09.06.2023 (doručené do elektronickej schránky právneho zástupcu oprávneného dňa 19.06.2023) vyzval oprávneného, aby si z návrhu na vykonanie exekúcie v časti „E“ formulára odstránil úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 617,07 Eur od 14.01.2002 do 19.12.2003, 0,25 % denne zo sumy 550,68 Eur od 20.12.2003 do 26.09.2005, 0,25 % denne zo
sumy 484,29 Eur od 27.09.2005 do 31.10.2005, 0,25 % denne zo sumy 417,90 Eur od 01.11.2005 do 25.11.2005, 0,25 % denne zo sumy 351,51 Eur od 26.11.2005 do 09.01.2020, 0,25 % denne zo sumy 339,41 Eur od 10.01.2020 do 23.06.2021, 0,25 % denne zo sumy 327,31 Eur od 24.06.2021 do zaplatenia a poučil ho, že ak v lehote 10 dní neodstráni nedostatok, tak je daný dôvod pre čiastočné zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, pretože v tomto prípade sa jedná o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom dojednanie o úrokoch z omeškania, ktoré boli v tejto nezákonnej výške priznané exekučným titulom súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
31. Dňa 11.07.2023 doručil právny zástupca oprávneného súdu odpoveď na výzvu súdu zo dňa 09.06.2023, v ktorej uviedol nasledovné stanovisko: „Exekučný titul predstavuje platobný rozkaz vydaný v roku 2002, t.j. za účinnosti hmotnoprávnej úpravy, ktorá vôbec nepoznala inštitút neprijateľných podmienok. Neprijateľné podmienky a právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa stali súčasťou slovenského právneho poriadku až v roku 2004 (v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.04.2004). To isté platí v prípade pôvodného Zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), do ktorého znenia boli zakotvené spotrebiteľské zmluvy rovnako v roku 2004 (v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č. 616/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 25.11.2004). Právnu úpravu neprijateľných podmienok obsahoval následne až súčasný Zákon o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov
- viď. ustanovenie § 3 ods. 3). V čase vydania exekučných titulov dokonca Slovenská republika ani nebola členom Európskej únie, a preto súd vydávajúci platobný rozkaz nebol povinný a ani oprávnený aplikovať komunitárne právo vrátane eurokonformného výkladu. Exekučný titul bol vydaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorého znenie účinné v čase vydania exekučného titulu rovnako nepoznalo žiadne spotrebiteľské právo, spotrebiteľské zmluvy a ani neprijateľné zmluvné podmienky. V žiadnom prípade nemožno vztiahnuť na exekučný titul hmotnoprávnu právnu úpravu, ktorá v čase vydania exekučného titulu neexistovala (!!!!) a z dôvodu tejto neexistentnej právnej úpravy odmietnuť právnu ochranu časti nárokov podľa exekučného titulu. Takýto postup exekučného súdu by bol jednoznačne arbitrárny a predstavoval by odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae). Oprávnený sa domnieva, že dôvodom postupu exekučného súdu je aktuálne zjednocujúce rozhodnutie pléna ústavného súdu PLz. ÚS 1/2022-9, ktorý judikoval nasledovne: "Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal." Oprávnený však dáva do pozornosti exekučného súdu, že vyššie citované rozhodnutie ústavného súdu sa týkalo platobných rozkazov vydaných v upomínacom konaní resp. v konaní podľa Civilného sporového poriadku (a teda nie podľa Občianskeho súdneho poriadku), a to naviac vydaných v rokoch 2019 a 2020 (!!!!), kedy upomínací súd alebo všeobecný súd boli povinní aplikovať spotrebiteľské právo vrátane ochrany pred neprijateľnými podmienkami. Záverom oprávnený udáva, že nič nestojí v ceste exekučnému súdu (ak by zotrval na svojom doterajšom arbitrárnom názore) priznať oprávnenému právo na požadovanie „zákonných“ úrokov z omeškania.“
32. Pri preskúmavaní príloh návrhu na vykonanie exekúcie súd prihliadal na Zmluvu o úvere č. 4060431 zo dňa 11.12.2001, na základe ktorej mal byť vydaný exekučný titul, kde je uvedené, že dlžníkovi je poskytnutý úver v výške 12.000,00 Skk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 6.590,00 Skk, teda spolu zaplatiť veriteľovi sumu vo výške 18.590,00 Skk. Obidve zmluvné strany sa v bode 7 tejto Zmluvy dohodli, že sankčný úrok /úrok z omeškania/ za nezaplatenú splátku v určenom termíne je vo výške 0,25% denne z celkovej dovtedy dlžnej sumy. Exekučný súd konštatuje, že neprimeraná výška úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, dojednaná v Zmluve o spotrebiteľskom úvere je v spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom. Súd s prihliadnutím na § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka je názoru, že rozpor s dobrými mravmi zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastane aj v prípade ak účastníci o rozpore nevedeli. Na absolútnu neplatnosť je tak súd povinný prihliadať z úradnej moci.
33. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, ktoré môžu privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, keď sa využíva najmä omyl, lesť, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov z omeškania, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V danom prípade súd mal za to, že z priloženej spotrebiteľskej zmluvy a návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 39 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu zmluvy.
34. Dohodnutý úrok z omeškania (v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere) predstavoval 91,25 % ročne, a preto je možné konštatovať, že sankcia za nesplatenie úveru v rozsahu 91,25 % ročne zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné ako úžerné označenie takýchto úrokov (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/26/2011 o neplatnosti 48 % úrokov pre rozpor s dobrými mravmi). Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Vzhľadom na uvedené súd nemá pochybnosti o tom, že neprimeraná výška úrokov z omeškania vo výške 91,25 % ročne je v spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom.
35. Exekučný súd poznamenáva, že nemôže moderovať daný úrok z omeškania resp. tento meniť na zákonný, nakoľko v exekučnom titule nebol priznaný ako zákonný úrok z omeškania, ale ako dohodnutý úrok z omeškania vychádzajúci z neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.
36. Súd po preskúmaní spisového materiálu mohol konštatovať právny záver, že v časti uplatneného úroku z omeškania je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa §53 ods.3 písm. e) Exekučného poriadku. V danom prípade sa totiž jedná o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom dojednanie o úrokoch z omeškania v takejto výške, ktoré boli následne v tejto nezákonnej výške priznané exekučným titulom, odporuje dobrým mravom, preto ich súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho je tu daný dôvod pre čiastočné zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zistil dôvod pre ktorý by exekúcia musela byť v časti zastavená, preto v súlade s § 53 ods. 3 písm. e) v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku úroky z omeškania vo výške: 0,25 % denne zo sumy 617,07 Eur od 14.01.2002 do 19.12.2003, 0,25 % denne zo sumy 550,68 Eur od 20.12.2003 do 26.09.2005, 0,25 % denne zo sumy 484,29 Eur od 27.09.2005 do 31.10.2005, 0,25 % denne zo sumy 417,90 Eur od 01.11.2005 do 25.11.2005, 0,25 % denne zo sumy 351,51 Eur od 26.11.2005 do 09.01.2020, 0,25 % denne zo sumy 339,41 Eur od 10.01.2020 do 23.06.2021, 0,25 % denne zo sumy 327,31 Eur od 24.06.2021 do zaplatenia, zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.