Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/46/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobkyne: O. B., nar. X.X.XXXX, bývajúca v U. č. XXX, zastúpená JUDr. Ivanom Humeníkom, PhD., advokátom, Mäsiarska 6, Košice, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A. Reimana Prešov, Hollého 14, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, Košice, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -647 zo dňa 15.12.2010 v spojení s opravným uznesením č. k. -704 zo dňa 14.3.2012, jednomyseľne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobkyne na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, na zvýšenie bolestného a na náhradu vecnej škody. Ďalej žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 3.059,44 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy štátu vo výške 1.718,11 eur na účet Okresného súdu Prešov v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch tohto rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala proti žalovanému sumy 405.167,60 Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej jej na zdraví, pričom tieto nároky špecifikovala na sumu 67.647,60 Sk titulom straty na zárobku, vecnej škody na zakúpení plienok vo výške 58.720,- Sk, doplnku k výžive a vitamínov vo výške 200.000,- Sk, nákladov na hygienu vo výške 28.000,- Sk a nákladov na dopravu do zdravotníckych zariadení vo výške 50.000,- Sk. Po pripustení zmeny návrhu na pojednávaní dňa 8.4.2009 žiadala žalobkyňa zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1.350.000,- Sk titulom 300-násobného zvýšenia odškodnenia za bolesť, ďalej na zaplatenie sumy 20.250.000,- Sk titulom 300-násobného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a zároveň trvala na náhrade vecnej škody uplatnenej pôvodne v konaní. Predmetné zvýšenie bolestného, ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia odôvodnila zásahom do jej života, života rodiny, obmedzenia jej práva, ako aj ľudskej dôstojnosti. Rozsudkom č. k. -422 zo dňa 8.4.2009 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 89.623,58 eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, na zaplatenie 3.734,32 eur titulom zvýšenia bolestného a na zaplatenie sumy 9.546,- eur titulom náhrady vecnej škody, a to v spojení s opravným uznesením č. k. -426. Toto rozhodnutie nadobudlo dňa 16.5.2009 právoplatnosť čo do sumy 11.202,95 eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, do sumy 373,43 eur titulom zvýšenia bolestného a do sumy 9.546,- eur titulom náhrady vecnej škody. V prevyšujúcej časti bol predmetný rozsudok zrušený rozhodnutím

Krajského súdu v Prešove. Žalovaný s výnimkou tej časti nárokov žalobkyne, u ktorých rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť vzniesol námietku premlčania. Poukázal na skutočnosť, že návrh na začatie konania bol podaný v roku 2002, pričom skutok, z ktorého odvodzuje žalobkyňa právo na náhradu škody, sa stal v roku 1997.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa bola prijatá do starostlivosti žalovaného v súvislosti s pôrodom svojho dieťaťa, pričom priebeh tehotenstva bol bezproblémový a žalobkyňa rešpektovala lekárske pokyny v jeho priebehu. V čase pred hospitalizáciou pracovala ako civilná zamestnankyňa Strednej vojenskej leteckej školy vo funkcii úradníčky. Jej príjem sa pohyboval okolo 7.000,- až 8.000,- Sk mesačne. V tom čase mala tri deti vo veku 19,16 a 13 rokov. V dôsledku zdravotných problémov, ktoré nastali po pôrode a v súvislosti s lekárskym zákrokom, ktorý vykonal žalovaný, bola dlhodobo práceneschopná, pričom do pracovného pomeru sa zapojila až v roku 1999, pričom jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Na čiastočný pracovný úväzok pracovala do roku 2002, vtedy došlo k zrušeniu jej zamestnávateľa a k skončeniu pracovného pomeru. Úplný invalidný dôchodok jej bol priznaný v roku 2007 so spätnou účinnosťou od 7.5.2005. V súčasnosti trpí v dôsledku lekárskych úkonov vykonaných po pôrode jej dieťaťa syndrómom krátkeho čreva. Tento syndróm sa prejavuje v inkontinencii stolice, a preto je žalobkyňa odkázaná na používanie plienok, ako aj na užívanie enterálnej výživy z dôvodu, že prichádza o minerály, ktoré zabezpečujú výživu. Následne sa tieto problémy prejavovali praskaním kože, rôznymi vyrážkami, ako aj slabosťou a malátnosťou z dôvodu nedostatku živín. V súvislosti s častou stolicou mala zvýšené nároky na osobnú hygienu, na užívanie hygienických prípravkov. Zároveň má problémy so žalúdkom, čo jej neumožňuje zúčastňovať sa podujatí s návštevou viacerých ľudí. Z tohto dôvodu sa nemôže zúčastňovať športového a kultúrneho života, pričom pred pôrodom nemala žiadne zdravotné problémy, viedla plnohodnotný život, starala sa o tri deti, venovala sa športu, turistike, navštevovala kultúrne akcie, stretávala sa so známymi, s priateľkami na spoločenských posedeniach, či na prechádzkach. Zároveň zdravotné problémy sa prejavili aj v jej intímnom živote. Nemôže vykonávať ťažšie práce ani náročnejšie fyzické aktivity, okrem prechádzok do prírody. Po pôrode nebola ani raz pri mori, či na dovolenke, kde by si mala obliecť plavky. Pravidelne navštevuje gastroenterologickú ambulanciu, urologickú, ortopedickú, nefrologickú ambulanciu a obvodného lekára. Taktiež berie lieky asi 7 - 8 druhov denne. Pri návštevách lekára je odkázaná na odvoz autom z dôvodu, že nemôže cestovať pre spomínané problémy prostriedkami verejnej dopravy. Žalobkyňa je schopná sama sa o seba postarať, čo sa týka osobnej hygieny, obliekania, nie je odkázaná na pomoc cudzej osoby. Krátku dobu poberala kompenzačný príspevok vo výške 500,- Sk, pričom z dôvodu zvýšených finančných výdavkov na stravu a na hygienické zariadenia, na ich vybudovanie bola nútená zobrať si úver. V súčasnosti poberá invalidný dôchodok okolo 300,- eur mesačne. Uvedené zdravotné problémy sa negatívne prejavili na jej psychike, pričom psychiatrickú ambulanciu pravidelne navštevuje naďalej. Na základe stanovenia bolestného znalcom MUDr. S. O. bolo stanovené bolestné u žalobkyne vo výške 153,75 bodu, nakoľko súd vychádzal len zo základného bodového ohodnotenia bolestného, pričom znalec pri položke č. 90/ch už sám zvýšil toto základné bodové hodnotenie o polovicu, teda na 90 bodov. Pri zvyšovaní bolestného však súd vychádzal len zo základného bodového hodnotenia, ktorým je 153,75 bodu. U sťaženia spoločenského uplatnenia je základné bodové hodnotenie v zmysle znaleckého posudku MUDr. S. O. stanovené na 1175 bodov, nakoľko pri položke č. 309 znalec toto zvýšil na dvojnásobok, a to v zmysle zásad hodnotenia odškodnenia za bolesť a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sú prílohou vyhlášky č. . Podľa uvedenej vyhlášky sa pri odškodňovaní vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Rozsudkom č. k. -422 súd priznal žalobkyni titulom vecnej škody sumu 67.647,60 Sk ako náhradu za stratu na zárobku a v tejto časti už nadobudol rozsudok právoplatnosť. Taktiež výdavkami na osobnú hygienu vo výške 28.800,- Sk, ktoré boli priznané v plnej výške a ktoré nadobudli právoplatnosť, sa súd už nezaoberal. Čo sa týka výdavkov na nákup plienok, tu uplatnila žalobkyňa sumu 58.720,- Sk, pričom súd priznal sumu 35.136,- Sk, preto ostala predmetom ďalšieho konania len suma predstavujúca rozdiel a taktiež uplatnené náklady na nákup vitamínových prostriedkov vo výške 200.000,- Sk, z ktorých bola priznaná suma 108.000,- Sk, predmetom konania zostal rozdiel medzi týmito položkami. Pri nákladoch na dopravu, ktoré boli uplatnené vo výške 50.000,- Sk, kde bola priznaná suma 48.000,- Sk, rozdiel medzi týmito položkami bol predmetom tohto konania. Súd titulom náhrady vecnej škody konal o sume 117.584,- Sk (405.167,60 Sk - 287.583,60 Sk). Ďalej predmetom konania bolo posúdenie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia nad sumu 11.202,95 eur a zvýšenie bolestného nad sumu 373,43 eur. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd zaoberal touto námietkou a to vo vzťahu ku každému z uplatnených nárokov,

pričom dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná a to vo vzťahu k všetkým uplatneným nárokom, ktoré sú predmetom konania.

Súd prvého stupňa ďalej citoval ust. , , ust. , ust. a ust. . Otázku odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v čase vzniku škody, teda ku dňu 25.8.1997 riešila , čo vyplýva aj z prechodných ustanovení o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom v zmysle citovaného zákona na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Súd v tejto súvislosti citoval ust. , ust. , ust. , citovanej vyhlášky. Pri premlčaní práva na náhradu škody je zákonom stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť vtedy, ak sú splnené súčasne dve podmienky, a to, aby sa poškodený o škode dozvedel, a aby sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá. V prípade škody na zdraví objektívna premlčacia doba neplatí a uplatňuje sa len subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V danom prípade súd mal za to, že ku škode na zdraví žalobkyne došlo najneskôr dňa 13.5.1998 a to po vykonaní tretej operácie, ktorou boli reparované následky predchádzajúcich operácií vykonaných u žalobkyne. Pri škode na zdraví je nutné, aby poškodený mal vedomosť o škode do takej miery, aby mohol svoj návrh vyčísliť na príslušnom súde. V prípade škody na zdraví je to okamih možnosti vydania lekárskeho posudku o stanovení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Takéto bodové ohodnotenie možno vydať po ustálení zdravotného stavu poškodeného, spravidla najneskôr do 1 roka od udalosti. Premlčacia doba pri náhrade škodí na zdraví nezačína plynúť až okamihom vydania lekárskeho posudku o stanovení bodového hodnotenia bolestného, či sťaženia spoločenského uplatnenia, ale dátumom, kedy prvýkrát mohol požiadať poškodený o vydanie tohto bodového ohodnotenia. Súd mal za to, že vzhľadom na charakter škody, ktorá bola spôsobená operačným výkonom u žalovaného aj s pripočítaním ročnej lehoty na ustálenie zdravotného stavu najneskôr dňa 13.5.1999 mohol byť vydaný tento posudok. Posledný operačný zákrok v súvislosti s týmto poškodením zdravia u žalobkyne bol vykonaný 13.5.1998. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 20.8.1999 bol podaný podnet zo strany žalobkyne na vyšetrenie trestného činu spočívajúceho v poskytnutí nedostatočnej odbornej starostlivosti, súd mal za to, že počas plynutia vyšetrovania táto premlčacia doba bola prerušená do rozhodnutia o odložení tohto podnetu, nakoľko nešlo o podozrenie z trestného činu. Uznesenie bolo právoplatné 13.12.1999 ako to vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu vyšetrovania PZ v Prešove. Súd mal za to, že počas tohto obdobia, teda od 20.8.1999 do 13.12.1999 premlčacia doba neplynula, došlo k prerušeniu jej plynutia podľa . Toto obdobie trvalo 3 mesiace a 13 dní, preto započítaním tohto obdobia uplynula premlčacia doba dňa 26.8.2001, nakoľko bez podania tohto podnetu na trestné stíhanie by bola uplynula premlčacia doba dňa 13.5.2001, po započítaní 3 mesiacov a 13 dní je týmto dátumom 26.8.2001. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 8.7.2002, teda po márnom uplynutí premlčacej doby, pokiaľ sa týka nároku na zvýšenie bolestného a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. V tomto smere súd nepovažoval za nutné, vzhľadom na charakter sporu, vykonávať znalecké dokazovanie ohľadom stanovenia časového okamihu, kedy bolo možné po prvýkrát vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, či bolestného. Súd pritom vychádzal z charakteru poškodenia zdravia u žalobkyne, ku ktorému došlo v priamej súvislosti s operačnými zákrokmi vykonanými žalovaným, pričom posledný z týchto zákrokov bol vykonaný v mesiaci máj 1999 ako to vyplýva z vyššie uvedených skutočností. V danom prípade nešlo o situáciu, kedy by dochádzalo k postupnému zhoršovaniu sa zdravotného stavu žalobkyne, resp. že by dochádzalo k vzniku nových udalostí ohľadom poškodenia jej zdravia, ktoré by mohli byť podkladom na vypracovanie samostatného bodového ohodnotenia pre sťaženie spoločenského uplatnenia alebo bolestného. Tieto skutočnosti platia aj pre navrhované odškodnenie titulom psychickej ujmy, pričom podľa názoru súdu aj tu došlo k premlčaniu tohto nároku, nakoľko žalobkyňa si doteraz nedala vyhotoviť posúdenie, teda bodové ohodnotenie jej psychickej ujmy, či vôbec došlo k nejakej psychickej ujme a v akej výške a vzhľadom na skutočnosť, že táto psychická ujma nepochybne vyplýva z vykonaného lekárskeho zákroku, súd mal za to, že aj nárok titulom tejto psychickej ujmy zo strany žalobkyne je premlčaný vzhľadom na dátum podania návrhu na začatie konania po márnom uplynutí premlčacej doby. Z týchto dôvodov bol zamietnutý návrh na zvýšenie bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia.

Pokiaľ sa týka náhrady vecnej škody, ktorá zostala predmetom tohto konania, súd dospel k záveru, že aj v tejto časti je nárok premlčaný. Žalobkyňa uplatnila právo na zaplatenie vecnej škody titulom

nákupu plienok v celkovej výške 58.720,- Sk za 48 mesiacov, teda za 4 roky. Mesačne tieto náklady vychádzajú na sumu 1.223,- Sk. Návrh bol podaný dňa 8.7.2002, v danom prípade je návrh premlčaný, nakoľko tu sa premlčujú tieto jednotlivé nároky osobitne a to podľa dátumu ich vzniku. To znamená, že došlo k premlčaniu jej nárokov za nákup týchto pomôcok za obdobie pred 8.7.2000, pričom pokiaľ si uplatnila žalobkyňa právo na náhradu vecných nákladov za nákup plienok a vitamínov za obdobie 4 roky pred podaním návrhu, z toho je jedna polovica týchto nárokov premlčaná. Vzhľadom na skutočnosť, že súd jej už právoplatne priznal náhradu týchto vecných nárokov v rozsahu viac ako jednej polovice, v prevyšujúcej časti, ktorá zostala predmetom tohto konania, je jej návrh o zaplatenie vecnej škody taktiež premlčaný a z týchto dôvodov bol návrh aj v tejto časti zamietnutý.

O povinnosti žalovaného nahradiť trovy štátu vo výške 1.718,11 eur titulom zaplateného znalečného súd rozhodol podľa , pričom žalovaný bol neúspešný v konaní v časti o zaplatenie sumy 21.122, eur a z dôvodu, že rozhodnutie vo veci záviselo od posúdenia súdu, tento mal za to, že je dôvodné takto rozhodnúť o náhrade trov štátu, nakoľko podľa výsledkov konania žalovaný nebol v konaní úspešný.

Podľa súd priznal žalobkyni náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia u JUDr. Petránovej vo výške 2.387,43 eur, ako to vyplynulo z faktúr predložených žalobkyňou, ďalej zo sumy 530,70 eur, čo boli trovy právneho zastúpenia JUDr. Škrabskou a vo výške 141,31 eur, čo zodpovedá hotovým výdavkom žalobkyne, ktoré vynaložila na cestu do Nitry na vyšetrenie za znalcom MUDr. U., znalcom MUDr. O. a MUDr. R., spolu teda 3.059,44 eur.

Súd potom opravným uznesením č. k. -704 zo dňa 14.3.2012 opravil rozsudok č. k. -647 zo dňa 15.12.2010 v prvom výroku tak, že tento po slovách sťaženia spoločenského uplatnenia dopĺňa slovami: „vo výške 1.608.084,60 eur“, a v druhom výroku tak, že tento po slovách zvýšenie bolestného dopĺňa slovami: „vo výške 136.426,57 eur“.

Z dôvodov tohto uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom v tejto veci nadobudol právoplatnosť rozsudok č. k. -422 zo dňa 8.4.2009, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni 11.202,95 eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a sumu 373,43 eur titulom zvýšenia bolestného. V prevyšujúcej časti bol rozsudok súdu zrušený a o zvyšku nároku súd konal ďalej. Následne žalobkyňa špecifikovala svoje nároky titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 1.619.287,50 eur a na sumu 136.800,- eur titulom zvýšenia bolestného. Predmetom ďalšieho konania a rozhodovania súdu teda bola suma 1.608.084,60 eur u sťaženia spoločenského uplatnenia (1.619.287,50 eur - 11.202,95 eur) a u bolestného suma 136.426,57 eur (136.800 eur - 373,43 eur). O týchto sumách a o týchto nárokoch rozhodoval konajúci súd rozsudkom dňa 15.12.2010, pričom tieto nároky v celom rozsahu zamietol z dôvodov uvedených v rozsudku. Podľa súd preto vydal opravné uznesenie, ktorým boli opravené zrejmé nesprávnosti v citovanom rozsudku ohľadom presnej špecifikácie sumy, v ktorých bol zamietnutý návrh žalobkyne, čo do zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj bolestného.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd tento rozsudok zrušil, pričom neuznal námietku žalovaného ohľadom premlčania jej nároku. Z dôvodov tohto odvolania vyplýva, že námietka žalovaného o premlčaní nie je dôvodná a nemá žiaden vplyv na zamietnutie zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sa uplatňuje v prípadoch hodných osobitného zreteľa ako je to zákonom dané. V tejto súvislosti potom zástupca žalobkyne poukázal na ust. a na moment začiatku plynutia premlčacej lehoty, ktorý je daný dvoma skutkovými okolnosťami, ktoré musia byť splnené kumulatívne a to na skutočnosť, že poškodený sa dozvie o škode a na skutočnosť, že poškodený sa dozvie kto za túto škodu zodpovedá. Vo svojom rozhodnutí spolu s opravným uznesením prvostupňový súd neposudzoval otázku premlčania podľa týchto kritérií. Opomenul povinnosť skúmať skutkovú okolnosť, kedy sa poškodený skutočne dozvedel o tom, kto za túto škodu zodpovedá a zároveň nesprávne vyhodnotil podmienku prvú, kedy sa zameral jedine posudzovaním okamihu nadobudnutia vedomosti o škode (o škode v užšom slova zmysle ako majetkovej ujme, teda okamih kedy si možno objektívne nechať vyhotoviť lekársky posudok na bodové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia). Od tohto momentu začal počítať plynutie premlčacej lehoty. Súd neskúma kedy nadobudla žalobkyňa vedomosť aj o protiprávnosti a príčinnej súvislosti ako ďalšími čiastkovými nevyhnutnými predpokladmi pre naplnenie vedomosti o škode. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , , . Pred podaním žaloby v roku 2002 nemala žalobkyňa žiadnu oficiálnu odpoveď ergo vedomosť o tom, či došlo k poškodeniu zdravia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zároveň, kto za to zodpovedá. V dotknutom období neexistoval žiaden správny orgán, ktorý by vedel nezávisle a objektívne posúdiť, či došlo alebo nedošlo k poškodeniu zdravia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Presne takýto úrad vznikol až v roku 2004 o zdravotných poisťovniach a to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na základe ktorého stanoviska si poškodená môže uplatňovať nároky na súde. Až v rokoch 2008 až 2009 bolo stanovené na základe súdnoznaleckého dokazovania, kto zodpovedá v plnom rozsahu za škodu na zdraví, ktorá jej vznikla s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a to medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 2.4.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 9.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.1.2009. Až v tomto momente bolo dokázané, že naozaj došlo k poškodeniu zdravia a kto za túto škodu v plnej miere zodpovedá. K vypracovaniu lekárskeho posudku na bodové hodnotenie došlo až v roku 2005 na príkaz Ministerstva zdravotníctva SR postúpený lekárovi vedením nemocnice. Dovtedy toto bodové ohodnotenie všetci lekári a všetky zdravotnícke zariadenia odmietali žalobkyni vypracovať. Z tohto vyplýva, že subjektívna doba podľa v prípade žalobkyne začala plynúť až v rokoch 2008 - 2009, kedy bolo medzitýmnym rozsudkom jasne stanovené, či skutočne došlo k poškodeniu zdravia a kto v plnom rozsahu zodpovedá za škodu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení na odvolanie žalobkyne navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Ďalej žalovaný uviedol, že výklad žalobkyne o začiatku behu plynutia premlčacej lehoty, ktorý by spadal až do momentu právoplatnosti medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Prešov a že až v tomto momente sa žalobkyňa dozvedela kto za škodu zodpovedá, je nesprávnym. V prípade akceptácie takéhoto výkladu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade náhrady škody by sa týmto úplne potrel zmysel inštitútu premlčania, pretože by sa prakticky nikdy nemohol uplatniť a použiť. Žalobkyňa totiž opomenula dodať, že medzitýmny rozsudok o zodpovednosti žalovaného za škodu bol vydaný na základe jej žaloby, ktorým si už samotné nároky na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného uplatnila, pričom podaním takejto žaloby podľa iného zákonného ustanovenia plynutie premlčacej doby spočíva, t.j. neplynie. Inak povedané žalobkyňa sa domáha takého výkladu zákona o začiatku behu premlčacej doby, ktorým by ad absurdum mala premlčacia doba začať plynúť dávno potom, čo podľa iného ustanovenia mala prestať plynúť z dôvodu podania žaloby. Takýto výklad je nezmyselný a znamenal by, že subjektívna premlčacia doba nemôže vlastne poškodenému nikdy uplynúť, pretože o subjektívnych dôvodoch na podanie žaloby sa vlastne dozvie až v momente, keď už je právoplatne rozhodnuté vo veci. V tomto zmysle žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa nesprávne pochopila a aplikovala judikát Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . Na základe vyššie uvedeného judikátu, ako aj ostatných judikátov, ktoré použila žalobkyňa sa žalovaný domnieva, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby ohľadne nárokov uplatnených v tomto konaní nastal v momente, keď sa žalobkyňa dozvedela o skutkových okolnostiach, z ktorých si mohla s vysokou pravdepodobnosťou odvodiť vznik škody a skutočnosť, kto jej túto škodu spôsobil. Podľa názoru žalovaného tento moment nastal u žalobkyne v priebehu roku 1998. V súvislosti s otázkou určenia presného momentu plynutia premlčacej doby pri uplatňovaní nárokov z náhrady škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a titulom bolestného žalovaná poukázala na právne názory, ktoré moment začatia plynutia premlčacej lehoty v týchto prípadoch určujú inak, a to na judikát Najvyššieho súdu SR č. MCdo/37/2000, ktorý určuje deň začatia plynutia premlčacej doby pri nároku na bolestné takto, „za deň zistenia bolesti sa považuje deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného“ a na právny názor českej právnej vedy, ktorá pokladá pri nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia za deň dôležitý pre určenie začatia plynutia premlčacej doby deň, „... kedy sú preukázateľné nepriaznivé trvalé následky pre životné úkony poškodeného ...“. Týmito právnymi názormi žalovaná podporila svoj názor, ako aj názor prvostupňového súdu, že začatie plynutia premlčacej lehoty ohľadne žalovaných nárokov došlo u žalobkyne niekedy v priebehu rokov 1998 - 1999, pretože už v týchto rokoch žalobkyňa vedela aká škoda jej vznikla a voči komu si ju môže uplatňovať.

Odvolací súd podľa prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala jej preskúmania a dospel k záveru, že jej odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne vec posúdil, ak návrh žalobkyne z dôvodu premlčania jej nárokov zamietol a to pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného, ako aj náhrady vecnej škody. Odvolací súd má však za to, že začiatok plynutia premlčacej doby možno stanoviť

pokiaľ ide o bolestné na deň 13.5.1998, kedy bol vykonaný posledný operačný úkon a u sťaženia spoločenského uplatnenia potom následne po roku od uplynutia tohto operačného úkonu, to znamená 13.5.1999. Nie je správny názor súdu prvého stupňa, že došlo k prerušeniu premlčacej doby počas vyšetrovania trestného činu, pretože v tomto konaní žiadne horeuvedené nároky uplatnené neboli. Z tohto pohľadu potom naozaj pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a mimoriadne zvýšenie bolestného by boli premlčané po uplynutí dvojročnej lehoty, to znamená premlčacia lehota by u bolestného uplynula 13.5.2000 a u sťaženia spoločenského uplatnenia 13.5.2001. Odvolací súd však považuje za dôležité v tejto súvislosti upozorniť na tú okolnosť, že žalobkyňa si nárok na mimoriadne sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadne zvýšenie bolestného uplatnila až podaním zo dňa 9.6.2008 (viď č. l. 332). Do tohto momentu totiž žalobkyňa si uplatnila nárok len na odškodnenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného. Nárok na odškodnenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného je osobitný nárok, u ktorého osobitne plynie premlčacia doba. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia je zo dňa 5.1.2005, pričom tento jej bol doručený listom zo dňa 10.1.2005 (viď č. l. 116) a tento posudok súdu osobne podala žalobkyňa dňa 1.2.2005, teda od 1.2.2005 jej začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie nárokov na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného. Premlčacia doba v tomto prípade u týchto nárokov uplynula 1.2.2007, pričom žalobkyňa tieto nároky uplatnila až podaním, ktoré došlo súdu 9.6.2008 (viď č. l. 332), teda po uplynutí premlčacej doby.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. , kde sa uvádza, že u práva na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí iba subjektívna premlčacia doba. Slová „dozvie sa o škode“ znamenajú nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možno objektívne vyjadriť v peniazoch, aby mohol poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. V prípade odškodňovania bolesti sa poškodený o škode dozvie vtedy, keď možno vykonať bodové ohodnotenie bolesti spôsobenej poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstránením jeho následkov, t.j. v čase, keď liečebný proces je skončený. Vtedy sú známe okolnosti smerodajné pre vyčíslenie bolestného. Tento ustálený stav predstavuje dobu, kedy sú už k dispozícii také znalosti škody, aby postačovali na podanie žaloby. Tu je preto treba zásadne umiestniť začiatok plynutia premlčacej doby. V prípade pochybnosti, kedy bolo možné vykonať bodové ohodnotenie bolestného, kedy sa skončilo liečenie, zodpovedanie otázky závisí na vyjadrení lekára.

V tejto súvislosti odvolací súd znovu považuje za potrebné zdôrazniť, že ak žalobkyňa dňa 1.2.2005 doručila súdu posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, pričom už podala žalobu proti žalovanému, teda vedela o tom, že žalovaný je zodpovedný za túto škodu, v tomto momente jej začala plynúť lehota na uplatnenie nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného. Táto lehota uplynula 1.2.2007, pričom svoj nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného žalobkyňa uplatnila až 9.6.2008, teda po uplynutí premlčacej doby.

Z týchto dôvodov je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne a to pokiaľ ide aj o premlčanie nároku na náhradu vecnej škody z dôvodov, aké uviedol súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí.

Odvolací súd podľa rozsudok súdu prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie je správne aj pokiaľ ide o trovy konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. V tejto súvislosti poznamenal odvolací súd, že len chybou v písaní došlo v dôvodoch rozhodnutia k uvedeniu inej výšky trov, než ktorá je potom uvedená vo výroku napadnutého rozsudku.

V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak odvolací súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle videl predovšetkým v okolnostiach, za akých došlo k tomuto sporu i v postoji žalovaného k riešeniu tohto sporu, ktoré viedli k záveru o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania úspešnému účastníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.