Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/105/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: GLOBAL PACIFIC WEST, s.r.o., so sídlom Vysoká 16, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 796, právne zastúpeného KRION Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 36 858 617, proti žalovanému: T E S L A Liptovský Hrádok a.s., so sídlom Pálenica 53/79, 033 17 Liptovský Hrádok, IČO: 00 009 687, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Jančim, advokátom, so sídlom B. XXX, XXX XX U. O., v konaní o určenie neplatnosti uznesení riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 17.6.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -256 zo dňa 18.1.2012, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -256 zo dňa 18.1.2012 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 543,34 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. , , , , , , , , , , skonštatoval, že žaloba o vyslovenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia je zvláštnou určovacou žalobou, pre ktorú vymedzuje okruh osôb, u ktorých je daný právny záujem na takomto určení, vymedzením okruhu osôb oprávnených podať návrh. Dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou možno len v prípade, ak napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, či už pre vecno-právne, ako aj formálno-právne vady. Podľa názoru okresného súdu musia byť zároveň splnené ďalšie dve podmienky, a teda akcionár, ktorý sa zúčastnil na valnom zhromaždení, sa môže domáhať vyhlásenia uznesení za neplatné, len ak podal protest do zápisnice a ak porušenie zákona spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, pričom, podľa názoru okresného súdu, tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Účinnosť vyhlásenia uznesenia za neplatné pôsobí až od okamihu, keď ju vysloví súd. Účinky neplatnosti nastanú ex tunc, t.j. od prijatia uznesenia, tzn., že aj práva a povinnosti, ktoré z neho síce vznikli, ale vyhlásením uznesenia valného zhromaždenia za neplatné zanikajú. Súd je pri rozhodovaní viazaný dôvodmi neplatnosti uznesení valného zhromaždenia tak, ako boli uvedené v žalobe, pretože podľa sa dôvody neplatnosti koncentrujú súčasne s právom na podanie žaloby do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia.

Súd na návrh akcionára môže určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa neplatnosti domáha, pričom postačuje možnosť protiprávneho obmedzenia práva spoločníka, nevyžaduje sa reálne obmedzenie jeho práv. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR č.k. -39 zo dňa 16.6.2011 (č.l. 174 spisu), v ktorom sa, okrem iného, uvádza: Ústavný súd sa

naopak vo vzťahu k splneniu „kumulatívnej podmienky“ ustanovenej v ust. v právnom spore podľa ust. , stotožňuje s právnym názorom sťažovateľky, podľa ktorého v takomto právnom spore ...„postačí preukázať, že v rozpore so zákonom, prípadne stanovami spoločnosti valným zhromaždením bolo prijaté rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k obsahu programu valného zhromaždenia sa dotýkalo akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné, v rozpore s právnou normou a aj v rozpore s uplatneným nárokom na takomto skutkovom základe takto postihnutého akcionára a skúmať, či aj jeho práva reálne porušené boli“. Okresný súd odkázal na ust. a uviedol, že o.i. je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a rovnako je viazaný rozhodnutím ústavného súdu, ktoré sa dotýka základných ľudských práv a slobôd. Nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, sa podľa vyhlasuje v Zbierke zákonov, čím sa nález stane všeobecne záväzným ( ). V prípade rozhodovania ústavného súdu o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak súd ústavnej sťažnosti vyhovie, je ten, kto porušil základné právo alebo slobodu viazaný právnym názorom ústavného súdu, vysloveného v náleze ( ), teda v konkrétnej právnej veci. Preto okresný súd rozhodujúci o tejto žalobe nie je viazaný nálezom Ústavného súdu SR, na ktorý poukázal žalobca.

Okresný súd skonštatoval, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby, nakoľko je akcionárom žalovaného a majiteľom 8980 ks akcií, pasívne legitimovanou je spoločnosť, ktorej valné zhromaždenie dňa 17.6.2011 prijalo uznesenia, ktorých neplatnosti uznesení č. 4, č. 5, č. 6, č. 7/2011 sa žalobca podanou žalobou domáhal. Žalobca, ktorý sa ako akcionár nezúčastnil zasadnutia valného zhromaždenia, čo vyplýva z listiny prítomných, podal žalobu v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote dňa 19.9.2011, a to telefaxom (i keď nebolo doručené celé znenie žaloby), a tým istým dňom zaslal žalobu okresnému súdu e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu (č.l. 26 spisu) a žaloba bola doplnená do troch dní predložením jej originálu dňa 22.9.2011, teda boli splnené podmienky uvedené v ust. .

Prvostupňový súd uviedol, že práva a povinnosti akcionárov sú spojené s vlastníctvom akcií. Medzi najvýznamnejšie práva akcionára patria právo na podiel na zisku, na likvidačnom zostatku, právo zúčastniť sa na riadení spoločnosti prostredníctvom valného zhromaždenia, právo hlasovať na valnom zhromaždení, domáhať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, právo požadovať informácie a vysvetlenia týkajúce sa spoločnosti, uplatňovať návrhy na valnom zhromaždení, právo voliť a byť volený do orgánov spoločnosti, právo požadovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných záležitostí, právo nahliadať do listín, vyžiadať si z nich kópie na svoje náklady, atď..

Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti uznesení č. 4 - č. 7/2011 prijatých na valnom zhromaždení žalovaného konaného dňa 17.6.2011. Okresný súd bol toho názoru, že podmienky, pre ktoré sa možno domáhať neplatnosti určenia valného zhromaždenia (t.j. ak je uznesenie VZ v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami a ak takéto porušenie mohlo obmedziť práva akcionára), musia byť splnené kumulatívne, pričom medzi oboma musí byť príčinná súvislosť. Žalobca odôvodňoval obmedzenie svojich práv ako akcionára (teda dôsledok) samotnou príčinou, t.j. napr. tvrdil, že riadne valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, čo malo za následok porušenie práv akcionára na riadne zvolanie valného zhromaždenia; príp. že žalovaný porušil informačnú povinnosť, čo malo za následok porušenie práv akcionára na informácie, príp. nezabezpečil riadne vedenie účtovníctva, čo malo za následok porušenie práv akcionára na riadne vedenie účtovníctva. V priebehu celého súdneho konania žalobca ani netvrdil a nepreukázal, v čom konkrétnom porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť jeho práva. K úspešnému splneniu kumulatívnej druhej podmienky preukázania obmedzenia žalobcu ako akcionára na určenie neplatnosti napadnutých uznesení bolo potrebné obmedzenie tvrdiť a preukázať, čo zo strany žalobcu nebolo splnené, nebolo tvrdené, v čom spočíva zhoršenie jeho postavenia dôsledkom napadnutých uznesení riadneho valného zhromaždenia, preto okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď nemal za preukázané splnenie druhej kumulatívnej hmotnoprávnej podmienky pre vyhovenie žaloby.

Čo sa týka žalobcom namietaných porušení Stanov, resp. ustanovení , okresný súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k takým zásadným procedurálnym pochybeniam, takej intenzity, aby oprávnenej osobe - žalobcovi bolo objektívne znemožnené uplatniť svoje práva vyplývajúce zo zákona, spoločenskej zmluvy, prípadne stanov.

Štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti je podľa ust. predstavenstvo, ktoré podľa ust. volí a odvoláva valné zhromaždenie. Stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným. Jedná sa o delegáciu pôsobnosti valného zhromaždenia na dozornú radu spoločnosti v prípade voľby a odvolávania členov predstavenstva. Stanovy žalovaného túto delegáciu upravujú v čl. X. bod. 1. a v čl. IX. bod 2.. Podľa právnej teórie v prípade, že voľba členov predstavenstva patrí do pôsobnosti dozornej rady, mal by byť počet členov stanovami vymedzený presne ( - Komentár, 3. vydanie, Mária Patakyová a kol.). Právna teória má však len odporúčací charakter. Ani právna teória teda nespája určenie počtu členov predstavenstva horným a dolným limitom s neplatnosťou prijatých uznesení valného zhromaždenia, ktoré zvolá takto zvolené predstavenstvo. V zmysle čl. IX. bod 2. Stanov žalovaného predstavenstvo spoločnosti má minimálne troch a maximálne päť členov, ktorých volí a odvoláva dozorná rada spoločnosti na základe súhlasu väčšiny svojich členov. V ďalších ustanoveniach Stanovy určujú dĺžku funkčného obdobia členov predstavenstva, upravuje spôsoby zániku funkcie člena predstavenstva. Podľa žalobcu sú Stanovy v otázke spôsobu navrhovania, voľby a odvolávania členov predstavenstva určité nedostatočne, nakoľko z nich nevyplýva, kto, akým spôsobom navrhuje voľbu alebo odvolanie člena predstavenstva, čo má za následok zvolanie valného zhromaždenia v rozpore s ustanoveniami . Žalobca sa pri tom odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.2.1998, sp. zn. . Okresný súd však poukázal, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sa týka len spôsobu voľby a odvolávania členov a nie spôsobu ich navrhovania, ako namietal žalobca. Uviedol, že súdu neprislúcha posudzovať Stanovy spoločnosti, pretože by sa jednalo o neprípustný zásah súdu do rozhodovacej činnosti spoločnosti.

V zmysle čl. X bod 1 Stanov spoločnosti došlo k delegácii pôsobnosti valného zhromaždenia voliť a odvolávať členov predstavenstva na dozornú radu, a to na základe písomného návrhu akcionárov spoločnosti, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota presahuje asi 10% základného imania s tým, že dozorná rada o týchto skutočnostiach písomne upozorní predstavenstvo spoločnosti, ako aj jednotlivého člena predstavenstva. Podľa žalobcu tým došlo k pozbaveniu niektorých akcionárov akejkoľvek možnosti participovať na voľbe a odvolávaní členov predstavenstva. Okresný súd vyslovil, že obsahové náležitosti stanov sú uvedené v ust. . Stanovy spoločnosti schvaľuje ustanovujúce valné zhromaždenie ( ), keď schválením stanov spoločnosti dochádza k uzavretiu zmluvy medzi budúcimi akcionármi spoločnosti navzájom, ako aj medzi budúcimi akcionármi a spoločnosťou. Účinnosť tejto zmluvy sui generis je podmienená vznikom spoločnosti. Po vzniku spoločnosti sa zmena obsahu stanov neprijíma prejavmi vôle všetkých akcionárov, ale rozhodnutím najvyššieho orgánu spoločnosti, valným zhromaždením. Zmenu musia odsúhlasiť aspoň dve tretiny prítomných akcionárov, ak stanovami nie je požadovaná iná väčšina. Teda tým, že sa akcionár rozhodol do spoločnosti vstúpiť, prípadne v nej zotrvať, má možnosť sa s týmito rozhodnutiami zoznámiť, dobrovoľne sa im podriadi a nemôže namietať niečo iné. Rozhodnutie o voľbe a odvolávaní členov predstavenstva dozornou radou, podávanie písomného návrhu na voľbu a odvolávanie členov predstavenstva v dozornej rade akcionármi spoločnosti, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota predstavuje 10% základného imania tak, ako sú uvedené v stanovách, teda zodpovedá vôli akcionárov, preto podľa názoru súdu nebola porušená zásada rovnakého zaobchádzania ( ). Z obsahového hľadiska povinnosť zaobchádzať s akcionármi za rovnakých podmienok rovnako neznamená zákaz akejkoľvek diferenciácie, ale zákaz ľubovoľnej diferenciácie. Okresný súd ďalej poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. , v ktorom sa žalobca domáhal určenia neplatnosti časti Stanov žalovaného, v ktorom bola rozsudkom č.k. -275 zo dňa 15.4.2011 (č.l. 151 spisu) žaloba žalobcu zamietnutá. Rozsudok doposiaľ právoplatnosť nenadobudol, nakoľko bol napadnutý odvolaním žalobcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd, okrem iného, konštatoval, že súd môže zasahovať do vnútorných pomerov spoločnosti len v zákonom vymedzených prípadoch a za zákonom stanovených podmienok a akcionár sa môže domáhať svojich práv iba prostredníctvom ust. .

Ďalej žalobca namietal formálne nedostatky zvolania valného zhromaždenia, ktorým boli prijaté uznesenia, ktorých neplatnosti sa podanou žalobou domáhal. Podľa záveru rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , ktoré bolo na základe rozhodnutia Obchodného kolégia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 80/2004, dôsledky formálnych vád pri zvolávaní valného zhromaždenia z hľadiska vplyvu na platnosť valným zhromaždením prijatých rozhodnutí treba posudzovať podľa toho, či v konkrétnom prípade alebo mohli mať negatívny vplyv na možnosť uplatnenia práva niektorého zo spoločníkov. Pozvánka na zasadnutie riadneho valného zhromaždenia (č.l. 89 spisu) bola zverejnená v denníku s celoštátnou pôsobnosťou - v Hospodárskych novinách dňa 16.5.2011. Podľa žalobcu neobsahovala lehotu na uplatnenie práv akcionára, s čím sa okresný súd nestotožnil. Podľa pozvánky rozhodujúcim dňom na uplatnenie práva účasti na valnom zhromaždení, práva hlasovať na ňom, požadovať vysvetlenia a uplatňovať návrhy je deň 14.6.2011. Rovnako pozvánka obsahuje poučenie aj s odkazom na príslušné ustanovenia . Všetky podklady boli zároveň zverejnené na internetovej stránke spoločnosti uvedenej v pozvánke. Za takéhoto skutkového stavu nebol dôvod na vyslovenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia pre formálne vady. Náležitosti pozvánky na valné zhromaždenie alebo oznámenie o konaní valného zhromaždenia upravuje ust. . Oznámenie o konaní riadneho valného zhromaždenia tieto požiadavky spĺňalo. Predmetom rokovania riadneho valného zhromaždenia nebola zmena Stanov, prípadne voľba členov jednotlivých orgánov spoločnosti, kedy by obligatórnou súčasťou oznámenia/pozvánky bola podstata navrhovaných zmien, prípadne mená osôb, ktoré sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti a upozornenie na to, že akcionár má právo vyžiadať si kópie návrhu Stanov a zoznamu osôb, ktoré sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti s uvedením navrhovanej funkcie, prípadne ich zaslanie na ním uvedenú adresu na svoje náklady a nebezpečenstvo. Rovnako nebolo tvrdené a preukázané, že žalobca je majiteľom akcií na doručiteľa a zriadil na akcie spoločnosti záložné právo v prospech spoločnosti, kedy by v pozvánke na valné zhromaždenie musel byť poučený o právach podľa .

Okresný súd poukázal na Stanovy žalovaného, ktoré v čl. IV upravujú orgány spoločnosti, ktorými sú valné zhromaždenie, predstavenstvo a dozorná rada a v ďalších článkoch upravujú vymedzenie rozsahu ich pôsobnosti a spôsobu rozhodovania. Stotožnil sa s názorom žalovaného, že nebol dôvod na zmenu Stanov v prípade zriadenia výboru pre audit, ktorú povinnosť zriadiť výbor pre audit pre vybrané účtovné jednotky zaviedla novela . , ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2009 a ktorá požiadavka vyplynula zo Smernice EÚ č. 2006/43/ES o štatutárnom audite. Podľa ust. Zákona o účtovníctve výbor pre audit sa skladá z členov dozornej rady alebo z členov menovaných valným zhromaždením. Žalobca namietal, že členom výboru pre audit nemôže byť predseda dozornej rady vzhľadom na jeho osobitnú pozíciu v spoločnosti. Zákon o účtovníctve nič takéto nevylučuje, len upravuje, že minimálne jeden člen výboru pre audit musí mať päť rokov odbornej praxe v oblasti účtovníctva alebo auditu a musí byť nezávislý. Takéto požiadavky valným zhromaždením zvolená členka výboru pre audit Ing. M. T. spĺňa. Okresný súd uviedol, že je pravdou, že výbor pre audit mal byť zriadený už 1.1.2009, avšak ak bol zriadený na valnom zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo 17.6.2011, nespôsobilo to neplatnosť prijatých uznesení. Podľa ust. Zákona o účtovníctve, ak účtovná jednotka nemusí mať zriadený výbor pre audit, ak jej dozorná rada vykonáva činnosť výboru pre audit; činnosti výboru pre audit nemôže vykonávať predseda dozornej rady. Toto však platí len v prípade, že účtovná jednotka výboru pre audit nemusí mať zriadený a neplatí v prípade, keď už výbor pre audit zriadený je. Vtedy jeho členom môžu byť aj členovia dozornej rady.

Rovnako sa okresný súd nestotožnil s tvrdením žalobcu ohľadne spôsobu vedenia účtovníctva, a teda, že dokumenty, ktoré boli prijaté na riadnom valnom zhromaždení, neboli riadnou individuálnou účtovnou závierkou žalovaného za r. 2010, výročnou správou predstavenstva za r. 2010. Ako vyplýva zo zápisnice z riadneho valného zhromaždenia (č.l. 90 spisu), výročnú správu predstavenstva za r. 2010, riadnu individuálnu účtovnú závierku spoločnosti za r. 2010 a návrh na vyrovnanie hospodárskeho výsledku 2010 predniesol poverený člen predstavenstva Ing. A. R.. Navyše všetky dokumenty sú založené v spise a takisto boli zverejnené na internetovej stránke spoločnosti. Okresný súd s poukazom na ust. , , v spojení s čl. X bod 4. Stanov žalovaného konštatoval, že dozorná rada je povinná preskúmavať ročnú účtovnú závierku, návrh na rozdelenie zisku alebo na úhradu strát a predkladať svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu. Podľa Čl. XIV Stanov žalovaného, spoločnosť vedie predpísaným spôsobom a v súlade s právnymi predpismi účtovníctvo. Za riadne vedenie účtovníctva zodpovedá predstavenstvo, ktoré zabezpečuje overenie ročnej účtovnej

závierky za príslušný rok audítorom. Predmetné dokumenty boli riadne schválené audítorom, preto nedošlo k porušeniu práva žalobcu na realizáciu svojich akcionárskych práv. O trovách konania rozhodol podľa ust. a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práv proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. v spojení s ust. a ust. . Namietal, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil otázku možnosti obmedzenia akcionárskych práv žalobcu, stanovy žalovaného (čl. X ods. 1) o voľbe členov predstavenstva, stanovy žalovaného (čl. IX ods. 2) o počte členov predstavenstva, oznámenie o konaní RVZ, dokument označený ako riadna individuálna účtovná závierka, otázku, či mal žalovaný riadne zriadený výbor pre audit, výročnú správu žalovaného a vysvetľujúcu správu k nej.

Žalobca uviedol, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil otázku možnosti obmedzenia akcionárskych práv žalobcu, keď jeho argumenty ohľadom možnosti obmedzenia práv akcionára boli dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité. Žalobca argumentoval aj tým, že postupom žalovaného, t.j. tým, že RVZ nebolo zvolané riadne, osobami oprávnenými toto RVZ zvolať, a z týchto dôvodov ani riadne nemohlo prebehnúť, mohlo dôjsť v zmysle ust. v spojení s ust. k obmedzeniu práv žalobcu ako akcionára ako napr. právo akcionára na riadne zvolanie a riadny priebeh RVZ, právo akcionára požadovať na RVZ informácie od predstavenstva a dozornej rady, t.j. od osôb, ktoré sú kompetentné podávať akcionárovi odpovede na jeho otázky týkajúce sa riadneho fungovania a hospodárenia spoločnosti, a pod.. Tieto vyššie uvedené práva akcionára okresný za akcionárske práva nepovažoval. Podľa názoru žalobcu ide o riadne akcionárske práva, ktoré prináležia každému akcionárovi, a týmto právam primerane korešpondujú príslušné povinnosti spoločnosti a jej orgánov. Zároveň poukázal na Nález Ústavného súdu SR č.k. -39 zo dňa 16.06.2011. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že nie je viazaný vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu SR, tak žalobca má za to, že predmetný záver nie je správny, nakoľko vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR a princípy v ňom zakotvené je potrebné aplikovať aj na predmetné konanie, a teda aj v predmetnom konaní postačovalo preukázať, že prijaté uznesenia RVZ mohli obmedziť akékoľvek práva patriace žalobcovi ako akcionárovi (vrátane práva žalobcu na riadne zvolanie RVZ, na riadne vedenie účtovníctva, práva na informácie a pod.). K rovnakému názoru dospel aj Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku zo dňa 08.02.2012, č.k. -452 (ďalej ako „Rozsudok KS ZA"). Žalobca nebol v konaní povinný preukazovať, že došlo k zhoršeniu jeho postavenia v dôsledku napadnutých uznesení RVZ, táto povinnosť nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Ak teda súd požaduje preukázanie zhoršenia postavenia žalobcu v dôsledku napadnutých uznesení, ide nad rámec zákona, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nezákonné.

Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu stanov žalovaného (čl. X ods. 1) o voľbe členov predstavenstva žalobca uviedol, že podľa jeho názoru sú ustanovenia v čl. X ods. 1 stanov žalovaného v rozpore so zákonom, a teda neplatné, nakoľko nedávajú všetkým akcionárom bez rozdielu možnosť podávať návrhy, čím dochádza k diskriminácii týchto akcionárov v rozpore s ust. . Žalobca má za to, že aj napriek tomu, že ust. umožňuje, aby voľba a odvolávanie členov predstavenstva bolo delegované z valného zhromaždenia na dozornú radu, toto ešte samo osebe neznamená, že niektorí akcionári týmto budú môcť byť automaticky absolútne vylúčení z procesu voľby členov predstavenstva, nakoľko tu musí byť podľa názoru žalobcu zachovaná aspoň možnosť všetkých akcionárov participovať na tomto procese, t.j. podávať návrhy na voľbu a odvolanie členov predstavenstva. Záver súdu totižto opomenul posúdiť reálny dopad predmetného ustanovenia na minoritných akcionárov. Bol toho názoru, že žiadny akcionár by nemal byť vylúčený z procesu voľby a odvolávania štatutárneho orgánu spoločnosti, pretože by to vážnym spôsobom zasiahlo do jeho majetkových práv ako akcionára, ktorý sa kapitálovo podieľa na fungovaní spoločnosti, avšak je (vzhľadom na svoju pozíciu minoritného akcionára) úplne „odstavený" od akejkoľvek možnosti akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť dianie v spoločnosti. Navyše čl. X ods. 1 stanov nedostatočným spôsobom upravuje proces voľby a odvolávania členov predstavenstva a postup pri podávaní návrhov na voľbu/odvolanie tak, ako to upravuje . Z týchto dôvodov nie sú stanovy v tejto časti dostatočne jasné a určité, a preto sú v tejto časti neplatné. To má za následok, že zvolenie členov predstavenia do funkcie členov predstavenstva je v rozpore s ,

a preto je neplatné, žalovaný nemá riadne a v súlade so zákonom zvolených členov predstavenstva, a teda RVZ zvolali osoby, ktoré nikdy neboli členmi predstavenstva, z čoho vyplýva, že RVZ nebolo zvolané platne a v súlade so zákonom. To má za následok, že uznesenia RVZ prijaté na tomto RVZ sú neplatné. Zdôraznil, že súd je z úradnej moci oprávnený aj bez návrhu posudzovať ako prejudiciálnu otázku platnosť či neplatnosť jednotlivých ustanovení stanov ako zmluvy sui generis. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR") zo dňa 24.06.2004, sp. zn. . Žalobca má za to, že súdy prejudiciálne skúmajú" platnosť stanov obchodných spoločností a prihliadajú na ich prípadný rozpor s kogentnými ustanoveniami vo všeobecnej, objektívnej rovine, to znamená, že súdy neskúmajú, či v individuálnom prípade došlo k porušeniu kogentných ustanovení , ale predmetom ich pozornosti je to, či stanovy sú spôsobilé založiť takú situáciu, že dôjde k porušeniu kogentných ustanovení .

Žalobca ďalej namietal, že okresný súd nesprávne posúdil stanovy žalovaného (čl. IX ods. 2) o počte členov predstavenstva, keď stanovy neurčujú presný počet členov predstavenstva, a preto sú v tejto časti neplatné. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: . Ani z tohto dôvodu preto nemohlo dôjsť k riadnemu zvolaniu RVZ, v dôsledku čoho sú uznesenia RVZ, prijaté na tomto RVZ, neplatné a záver okresného súdu je preto v tejto otázke nesprávny.

Prvostupňový súd taktiež nesprávne posúdil oznámenie o konaní RVZ, a s tým súvisiace následky. Žalobca v žalobe namietal, že oznámenie o konaní RVZ vykazovalo vady, výsledkom ktorých bolo porušenie kogentných ustanovení , a to 1/ porušenie ust. v spojení s ust. - akcionári boli nedostatočným a zmätočným spôsobom poučení o svojom práve požadovať na RVZ informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí žalovaného alebo záležitostí osôb ovládaných žalovaným, ktoré súvisia s predmetom rokovania RVZ v zmysle ust. , a o lehotách na uplatnenie tohto svojho práva, pretože poučenie o práve požadovať informácie bolo nedostatočné, pretože v oznámení o konaní RVZ nebolo konkretizované, aký druh informácií a vysvetlení sú akcionári oprávnení požadovať (informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí žalovaného alebo záležitostí osôb ovládaných žalovaným, ktoré súvisia s predmetom rokovania RVZ). Odkaz na paragraf nepovažuje žalobca za splnenie si poučovacej povinnosti žalovaného, akcionári neboli vôbec poučení o tom, aký druh informácií môžu požadovať a voči ktorým osobám absentovala lehota na uplatnenie práva požadovať tieto informácie, 2/ porušenie ust. - akcionári neboli poučení o spôsobe a elektronických prostriedkoch, ktorými žalovaný prijíma oznámenia o vymenovaní, o zmene udeleného splnomocnenia a odvolaní splnomocnenia, ktoré akcionár udelil tretej osobe na jeho zastupovanie na RVZ, 3/ porušenie ust. - k poučeniu sa pripojí vzor tlačiva, ktoré sa pri hlasovaní prostredníctvom splnomocnenca môže použiť a súčasťou oznámenia o konaní RVZ nebol vzor splnomocnenia, ktoré môžu akcionári na RVZ použiť, 4/ porušenie ust. - upozornenie pre všetkých akcionárov o možnosti vyžiadať si zaslanie kópie účtovnej závierky na svoj náklad a nebezpečenstvo žalovaný úplne opomenul. Okresný súd konštatoval, že oznámenie o konaní RVZ nevykazovalo žiadne vyššie uvedené vady. Žalobca zdôraznil, že nenapádal formálne nedostatky pozvánky na RVZ, ale oznámenia o konaní RVZ (pozvánka sa pri akciách na doručiteľa nezasiela). Podľa názoru žalobcu každé oznámenie o konaní RVZ musí spĺňať , a teda vždy obsahovať upozornenie, že akcionár, ktorý je majiteľom akcií na doručiteľa a ktorý zriadil na akcie záložné právo v prospech spoločnosti podľa , má právo vyžadovať si kópie účtovnej závierky na svoj náklad a nebezpečenstvo na ním uvedenú adresu. Nie je pravdou, že sa takéhoto práva môže domáhať žalobca iba v prípade, že by na jeho akcie bolo zriadené záložné právo v prospech spoločnosti. Oznámenie o konaní RVZ sa vzťahuje na všetkých akcionárov bez rozdielu (t.j. bez ohľadu na to, či na ich akcie boli zriadené záložné práva v prospech spoločnosti alebo nie sú), a je teda povinnosťou spoločnosti takéto upozornenie do oznámenia o konaní RVZ vždy uviesť. Záver súdu je preto v tejto otázke nesprávny. Mal za to, že oznámenie o konaní RVZ vykazovalo vyššie uvedené vady, a z tohto dôvodu je záver súdu ohľadom posúdenia oznámenia o konaní RVZ nesprávny, v dôsledku čoho je rozsudok nezákonný.

Prvostupňový súd taktiež nesprávne právne posúdil dokument označený ako riadna individuálna účtovná závierka, pretože dokument, ktorý žalovaný predložil ako riadnu individuálnu účtovnú závierku za rok 2010, neobsahoval všetky všeobecné náležitosti účtovnej závierky vyžadovaných v zmysle ust. o účtovníctve (ďalej ako „") a okresný súd sa s týmto argumentom žalobcu dostatočne nevysporiadal, uvedenú otázku dostatočne nepreskúmal. Skutočnosť, že riadna individuálna účtovná závierka bola založená v spise a zverejnená na internete a overená audítorom, nepreukazuje, že naozaj obsahovala obligatórne náležitosti, ktoré v zmysle ZoÚ mala mať. Tvrdenia žalovaného o tom, že dokument, ktorý žalovaný predložil ako riadnu individuálnu účtovnú závierku za rok 2010, obsahoval aj podpisový záznam štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky ( ZoÚ) ako aj poznámky ( ZoÚ) sú nepravdivé a zavádzajúce, pretože tieto obligatórne náležitosti a súčasti tento dokument neobsahuje. Ak je raz neoddeliteľnou náležitosťou riadneho a úplného výkazníctva žalovaného aj riadne vyhotovenie účtovných výkazov so všetkými povinnými náležitosťami, nie je možné inak vykladať príslušné ust. ZoÚ o tom, že ak takéto údaje na výkazoch absentujú, má to ten dôsledok, že tieto účtovné dokumenty nemožno považovať za dokumenty riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2010.

K otázke, či mal žalovaný riadne zriadený výbor pre audit, žalobca namietal, že žalovaný menoval za člena výboru pre audit aj Ing. M. C., ktorý bol v danom čase predsedom dozornej rady, čo je v rozpore s ust. § 19a ods. 4 písm. c) ZoÚ. Vzhľadom na osobitnú pozíciu predsedu dozornej rady v spoločnosti (vo všeobecnosti), ktorý okrem všeobecných funkcií v rámci dozornej rady vykonáva aj osobitné funkcie, ktoré iným členom dozornej rady neprislúchajú (napr. stanovuje program zasadnutí a vedie zasadnutia dozornej rady, monitoruje korektnú činnosť dozornej rady a jej výborov, zabezpečuje adekvátne poskytovanie informácií členom dozornej rady, dohliada na to, aby bol dostatok času pre prijatie rozhodnutí, zabezpečuje zaškolenia a kurzy pre členov dozornej rady, koná v zastúpení dozornej rady ako hlavný kontakt pre predstavenstvo, dáva podnet na vyhodnotenie činnosti dozornej rady a predstavenstva a zabezpečuje korektné a efektívne vedenie valných zhromaždení akcionárov), je vylúčené, aby predseda dozornej rady mohol pôsobiť aj vo výbore pre audit. Mal za to, že vo výbore pre audit nemôže za žiadnych okolností pôsobiť ako predseda dozornej rady, a keďže členom výboru pre audit žalovaného je aj predseda dozornej rady, žalovaný konal v rozpore so zákonom. Žalovaný tvrdil a okresný súd sa s ním stotožnil, že nebolo potrebné, aby výbor pre audit, ako zriadený orgán spoločnosti, bol uvedený v stanovách spoločnosti (t.j. nebol dôvod na zmenu stanov), pričom svoj záver žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil. S vyššie uvedeným tvrdením nesúhlasíme, nakoľko v zmysle ust. platí, že „stanovy musia obsahovať aj počet členov predstavenstva, dozornej rady alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie ich pôsobnosti a spôsob rozhodovania". Tvrdenia o tom, že nebolo potrebné uvádzať výbor pre audit aj v stanovách, neobstoja, nakoľko sú v rozpore s ust. . Kompetencia a pôsobnosť výboru pre audit, vrátane spôsobu rozhodovania tohto orgánu preto nemôže byť upravená v žiadnom osobitnom vnútornom predpise (smernici), ako to nesprávne tvrdí žalovaný a účelovo vykladá. Navyše predmet programu riadneho valného zhromaždenia označený ako „schvaľovanie zriadenia výboru pre audit bol na programe až ako č. 8, t.j. až po schválení výročnej správy predstavenstva, riadnej individuálnej účtovnej závierky a návrhu na vyrovnanie hospodárskeho výsledku za rok 2010 (bod 6) a po schválení audítora pre rok 2011 bod 7). Z uvedeného vyplýva, že novozriadený výbor pre audit ani nemohol menovať audítora, ktorý vykonal audit riadnej individuálnej účtovnej závierky, pričom v zmysle ust. ZoÚ platí, že audítor sa schvaľuje na základe odporúčania výboru pre audit. Žalobca mal za to, že žalovaný nemá riadne a v súlade so zákonom zriadený výbor pre audit, pričom ani audítor, ktorý schvaľoval riadnu individuálnu účtovnú závierku, nebol schválený na základe odporúčania výboru pre audit, a teda žalovaný konal v rozpore so zákonom, čo má za následok neplatnosť uznesení RVZ.

Prvostupňový súd taktiež nesprávne právne posúdil výročnú správu žalovaného a vysvetľujúcu správu k nej. Výročná správa žalovaného neobsahovala obligatórne informácie v rozpore s ust. § 20 ZoÚ a zároveň sa k nej nepredložila vysvetľujúca správa predstavenstva k osobitným obsahovým náležitostiam výročnej správy, ktoré povinne musí obsahovať každá výročná správa účtovnej jednotky, ktorej emitované akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu s cennými papiermi. Žalovaný tvrdil, že vysvetľujúca správa k výročnej správe žalovaného bola na RVZ prednesená ústne na RVZ. Žalovaný tým porušil ust. , nakoľko úplné znenie všetkých dokumentov, ktoré sa budú prerokúvať v rámci určeného programu rokovania valného zhromaždenia, musia byť akcionárom k dispozícii aspoň 30 dní pred konaním RVZ. Žalobca, ako aj ostatní akcionári,

sa pred konaním RVZ nemohli vôbec oboznámiť s prerokúvanými dokumentmi, čím bezpochyby bolo popreté právo týchto osôb na kvalifikovanú účasť na RVZ. Okresný súd sa s uvedenými argumentmi žalobcu vôbec nevysporiadal, ani neodôvodnil, prečo podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu ust. . Pokiaľ sa okresný súd uspokojil s tým, že výročná správa bola založená v spise a zverejnená na internete, tak tieto skutočnosti ešte nepreukazujú, že výročná správa naozaj obsahovala obligatórne informácie, ktoré v zmysle zákona o účtovníctve mala mať. Záver okresného súdu je preto nedostatočne odôvodnený, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. v spojení s ust. žalobca poukázal na ust. , z ktorého vyplýva, že z odôvodnenia rozsudku súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V záujme preskúmateľnosti zdôvodnenia právneho posúdenia veci je preto okrem iného potrebné, aby prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil podľa neho právne nesprávne námietky účastníkov konania. Okresný súd však vo svojom rozsudku neposkytol dostatočné zdôvodnenie svojich záverov, jeho argumenty sú nepresvedčivé, a teda vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že uvedené nedostatky odôvodnenia spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okresný súd sa nevysporiadal ani s rozsudkom KS BB, pričom žalobca poukázal na obdobný prípad (viď Rozsudok KS BB), a teda legitímne očakával a predpokladal, že aj v jeho konkrétnom prípade bude postupovať podobne, čo sa však nestalo. Pritom zo samotného práva na spravodlivý súdny proces, princípu právneho štátu, princípu legitímnych očakávaní a právnej istoty, ako aj princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí vyplýva, že obdobné prípady by sa mali posudzovať a rozhodovať obdobne, čo znamená, že súdy by mali aplikovať právnu normu v rovnakých podmienkach, vždy rovnakým spôsobom. Mal za to, že konaním okresného súdu a nedostatočným, ako aj nesprávnym odôvodnením rozsudku došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, čím súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a v prípade, ak odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí ako vecne správny, navrhol, aby vyslovil, že v predmetnej veci je proti rozsudku odvolacieho súdu prípustné dovolanie v zmysle ust. , nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

K doručenému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu zrušil podľa , a podľa vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia krajský súd preskúmaval odvolanie žalobcu v rozsahu a z tých odvolacích dôvodov, ktoré boli uvedené v písomne podanom odvolaní zo dňa 05.03.2012 (č.l. 271 - 282 spisu).

Žalobca v procesnej rovine namietal odňatie práva možnosti konať pred súdom, spočívajúcu v námietke nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď prvostupňový súd presvedčivými argumentmi nevyvrátil podľa jeho názoru nesprávne námietky účastníkov a naviac, okresný súd v napadnutom rozsudku neposkytol dostatočné zdôvodnenia svojich záverov, argumenty sú nepresvedčivé a tieto nedostatky spôsobujú nepreskúmateľnosť rozsudku. K veci samej žalobca namietal nesprávne posúdenie veci, keď okresný súd nesprávne posúdil otázku možnosti obmedzenia akcionárskych práv žalobcu, stanovy žalovaného v čl. X ods. 1) o voľbe členov predstavenstva, stanovy žalovaného v čl. IX ods. 2) o počte členov predstavenstva, nesprávne posúdil oznámenie o konaní RVZ, dokument označený ako riadna individuálna účtovná závierka, ako i otázku, či mal žalovaný

riadne zriadený výbor pre audit. Rovnako nesprávne okresný súd posúdil výročnú správu žalovaného a vysvetľujúcu správu k nej.

Vo vzťahu k namietanej vade nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd uvádza, že prvostupňový súd síce vychádzal z dikcie ust. , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil a súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, avšak je potrebné súhlasiť so žalobcom, že okresný súd jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyložil právny záver vo vzťahu k posúdeniu žaloby žalobcom, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti uznesení RVZ žalovaného konaného dňa 17.06.2011, a to vo vzťahu ku všetkým tvrdeným dôvodom žalobcu uvedeným v žalobe zo dňa 19.09.2011. Pokiaľ prvostupňový súd ku každému jednotlivému napadnutému uzneseniu RVZ žalovaného sa jasným, presvedčivým spôsobom skutkovo a následne právne nevyjadril, potom jeho rozhodnutie trpí vadou namietanou v odvolaní, ktorou došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces.

Je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o žalobe žalobcu a odôvodnení rozhodnutia určujúcim je druh predmetnej žaloby, ktorej úprava je obsiahnutá v ust. a .

K úspešnosti, resp. neúspešnosti samotnej žaloby podľa ust. v spojení s ust. , sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch hmotno-právnych podmienok, a to zistenie rozporu so zákonom alebo spoločenskou zmluvou, v danom prípade so stanovami žalovaného pri prijatých uzneseniach RVZ a až druhou nevyhnutnou podmienkou k určeniu neplatnosti uznesení ako rozhodnutí prijatých na VZ je konštatácia, že porušenie zákona, spoločenskej zmluvy, resp. stanov žalovaného mohlo obmedziť práva žalobcu ako akcionára.

Bolo zrejmé, že návrhom zo dňa 19.09.2011 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti uznesení RVZ žalovaného konaného dňa 17.06.2011, a to uznesenia č. 4/11, ktorým RVZ schválilo výročnú správu predstavenstva za rok 2010, uznesenia č. 5/2011, ktorým RVZ schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku TESLA Liptovský Hrádok a.s., za rok 2010 a uložilo zisk za rok 2010 vo výške 10.955 Eur vysporiadať nasledovne:

- preúčtovať v prospech účtu 421 (zákonný rezervný fond) vo výške 1.096 Eur,

- preúčtovať v prospech účtu 429 (neuhradená strata minulých rokov) vo výške 9.859 Eur,

uznesenia č. 6/2011, ktorým RVZ schválilo audítora žalovaného pre rok 2011: Accept Audit & Consulting, s.r.o., Prešov, licencia SKAU č. 000124, uznesenia č. 7/2011, ktorým RVZ schválilo zriadenie výboru pre audit. Prvými členmi pre audit sú:

1/ Ing. M. T. - 6 rokov odbornej praxe v oblasti účtovníctva v spoločnosti ESOX - PLAST s.r.o., Uhorská Ves 170, 032 03 Liptovský Ján, IČO: 36 381 012, zapísaná v OR SR Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 11206/L,

2/ Ing. M. C. - predseda DR

3/ M. R. - člen DR.

Žalobca v rámci dôvodov žaloby tvrdil, že došlo k závažnému porušeniu jeho práva ako akcionára žalovaného na riadne zvolanie a priebeh VZ žalovaného a v nadväznosti na to aj k porušeniu práva žalobcu ako akcionára prostredníctvom VZ zúčastňovať sa na riadení žalovaného. Uvedené odôvodňoval tým, že riadne VZ žalovaného nebolo zvolané oprávnenými osobami, t.j. riadne zvolenými členmi predstavenstva, čo v sebe nepochybne zahŕňa i právo žalobcu ako akcionára na zabezpečenie a predloženie riadne spracovanej individuálnej účtovnej uzávierky, zverejnenie účtovnej správy, ktoré

dokumenty trpeli vadami, nakoľko neboli vyhotovené na to oprávnenými osobami, nevychádzali z účtovníctva, ktorého riadne vedenie musí v súlade s ust. zabezpečovať výlučne predstavenstvo žalovaného, čím došlo k zásahu do práv žalobcu ako akcionára na riadne vedenie účtovníctva, na riadne vyhotovenie príslušných účtovných výkazov, ako i práva na informácie. Naviac, pozvánka, resp. oznámenie o konaní VZ nebolo vykonané v súlade s kogentnými ustanoveniami .

V súvislosti s tvrdeniami v žalobe žalobcu, ako i odvolacími dôvodmi krajský súd uvádza, že v zmysle ust. vo väzbe na ust. bolo prvostupňovým súdom potrebné primárne zodpovedať otázku zvolania RVZ oprávnenými osobami, či k tomu došlo v súlade so zákonom alebo v rozpore so zákonom, a v nadväznosti na vyriešenie tejto otázky bolo nevyhnuté posúdiť obsah rozhodnutí - uznesení RVZ žalovaného prijatých pod č. 4/11, č. 5/2011, č. 6/2011, č. 7/2011, a to samostatne k jednotlivým uzneseniam zo strany prvostupňového súdu vyjadriť zhodnotenie rozporu resp. nerozporu so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, za viazanosti ust. a až v nadväznosti na vyslovený záver vyhodnotiť, v čom boli, resp. neboli obmedzené práva žalobcu ako akcionára, t.j. druhej podmienky vyplývajúcej z ust. .

Pokiaľ sa prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí primárne vyjadril k splneniu druhej kumulatívnej podmienky, a to obmedzeniu, resp. porušeniu práv žalobcu ako akcionára so záverom jeho nepreukázania, pretože bolo potrebné žalobcom obmedzenie nielen tvrdiť, ale aj preukázať, tak krajský súd v súvislosti s týmto právnym názorom okresného súdu uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi povinnosťou tvrdiť a dôkaznou povinnosťou, nakoľko ide o rôzne procesné úkony s rôznou povahou a tieto nie je možné stotožňovať. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu (ust. ). Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( prvá veta ). Z uvedeného vyplýva, že navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia, avšak v citovaných ustanoveniach sa neuvádza, že by sa povinnosť tvrdenia musela samotným účastníkom aj preukázať. Procesné dokazovanie, ako procesný postup vykonáva súd a slúži k získavaniu správ o tvrdených dôležitých skutočnostiach, ktoré zostali v konaní pochybné. Tieto tvrdenia sú teda predmetom procesného dokazovania a súd pred vydaním rozhodnutia zváži, ktoré skutočnosti alebo tvrdenia má za preukázané. Záver prvostupňového súdu o tom, že v danom prípade obmedzenie práv žalobcu - akcionára ako dôsledok prijatých rozhodnutí RVZ bolo potrebné v konaní nielen tvrdiť, ale aj preukázať za splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, nie je správny, keďže zo samotnej žaloby žalobcu, a to vo vzťahu k tvrdenému riadnemu nezvolaniu RVZ oprávnenými osobami, vadnosti oznámenia o zvolaní RVZ ako i k jednotlivým prijatým uzneseniam na RVZ žalovaného vyplývali poskytnuté tvrdenia týkajúce sa porušenia, resp. obmedzenia jeho práv ako akcionára, a to konkrétne na riadne zvolanie RVZ, jeho právo prostredníctvom VZ zúčastňovať sa na riadení žalovaného, ktoré právo v sebe zahŕňa i právo na riadne vedenie účtovníctva, právo podieľať sa na majetku spoločnosti a právo na informovanosť, t.j. predkladanie dokumentov, ktoré budú v súlade so zákonom. Preto, pokiaľ prvostupňový súd sa v odôvodnení rozhodnutia len vo všeobecnosti obmedzil na zhodnotenie tejto druhej kumulatívnej podmienky ust. so záverom, že žalobca netvrdil, v čom spočíva zhoršenie postavenia žalobcu dôsledkom napadnutých uznesení RVZ a primárne z tohto dôvodu žalobu zamietol a bez toho, aby ku každému tvrdenému porušeniu, resp. obmedzeniu práva žalobcu vykonal dokazovanie a toto zhodnotil, tak bolo potrebné odvolacím súdom konštatovať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nedostatočne odôvodnené, teda trpí vadou namietanou v odvolaní, ktorou došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces.

Pokiaľ ide o vymedzenie práv akcionára, je potrebné poukázať na ust. , podľa ktorého akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak.

Vo vzťahu k prvej podmienke , a to možnosti podať návrh na súd o určenie neplatnosti uznesení VZ, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, bolo potrebné sa primárne zaoberať zodpovedaním otázky, či došlo k porušeniu práva žalobcu na riadne zvolanie RVZ, t.j. či RVZ bolo zvolané oprávnenou osobou. Pokiaľ prvostupňový súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k takým zásadným procedurálnym pochybeniam takej intenzity, aby oprávnenej osobe - žalobcovi bolo objektívne znemožnené uplatňovať práva vyplývajúce zo zákona, spoločenskej zmluvy, prípadne stanov, tak tento záver nebol postačujúci, a to práve vo vzťahu k zhodnoteniu otázky zvolania RVZ oprávnenou osobou, keď bolo potrebné vysloviť záver, či stanovy žalovaného, a to konkrétne žalobcom napadnuté čl. X bod 1) a čl. IX bod 2) stanov sú, resp. nie sú v súlade s ustanoveniami . Ak okresný súd len konštatoval, že mu neprislúcha posudzovať stanovy spoločnosti, ako aj, že tým, že sa akcionár rozhodol do spoločnosti vstúpiť, prípadne v nej zotrvať, má možnosť sa s rozhodnutiami oboznámiť, dobrovoľne sa im podriadi a nemôže namietať niečo iné, a to bez vysloveného záveru k rozporu, resp. nerozporu stanov žalovaného v namietaných článkoch s ustanoveniami , tak odvolací súd potom nemal spôsobilý predmet pre preskúmanie odvolacích dôvodov žalobcu spočívajúcich v námietke nesprávneho posúdenia stanov žalovaného (čl. X ods. 1) o voľbe členov predstavenstva, stanov žalovaného (čl. IX ods. 2) o počte členov predstavenstva, a tým i k otázke zvolania RVZ oprávnenými osobami.

K námietke vadnosti oznámenia o zvolaní RVZ žalovaného krajský súd konštatuje, že rovnako v danom prípade absentuje zhodnotenie všetkých náležitostí oznámenia o konaní VZ. Pokiaľ prvostupňový súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa zaoberal určením rozhodného dňa, poučenia s odkazom na príslušné ustanovenia o zverejnení podkladov na internetovej stránke, avšak nezaoberal sa konkrétnymi námietkami, ktoré boli jasným spôsobom žalobcom tvrdené, nevykonal dokazovanie a nezhodnotil námietky týkajúce sa práva požadovať informácie vzhľadom na neidentifikáciu druhu informácií, absencie poučenia o druhu informácií, o spôsobe a elektronických prostriedkoch, ktorými žalovaný prijíma oznámenia o vymenovaní a zmene udeleného plnomocenstva, skutkovo nezistil, či k oznámeniu o konaní RVZ bol pripojený vzor tlačiva, ktorý sa pri hlasovaní prostredníctvom splnomocnenca môže použiť, ako aj upozornenie o možnosti vyžiadať si zaslanie kópie, uzávierky na svoj náklad, teda, či oznámenie o konaní RVZ upozorňuje na práva akcionárov vyplývajúce z , , potom vyslovený záver prvostupňovým súdom, že oznámenie spĺňalo riadne náležitosti vyžadované bol predčasný.

Rovnako nedostatočné závery okresný súd uviedol i vo vzťahu k prijatým uzneseniam č. 4/2011 a č. 5/2011, ktorými RVZ žalovaného schválilo výročnú správu, riadnu individuálnu účtovnú závierku, keď nevyložil žalobcom namietaný rozpor predmetných dokumentov s ustanoveniami zákona o účtovníctve, teda nevyjadril sa, či riadnu individuálnu účtovnú uzávierku možno považovať za zostavenú a účtovníctvo za úplné, pričom žalovaný až na RVZ dňa 17.6.2011 menoval uznesením č. 4/2011 členov výboru pre audit. Naviac, krajský súd dodáva, že žalovaný ako akciová spoločnosť bol povinný zriadiť výbor pre audit alebo zveriť v zmysle ust. , ust. prvá a druhá veta, ust. výkon činnosti výboru dozornej rady. V rámci dokazovania pred súdom prvého stupňa však prvostupňovým súdom nebolo zisťované zverenie výkonu týchto činností výboru dozornej rady. Pokiaľ na RVZ dňa 17.6.2011 bol zriadený výbor pre audit, tak potom nemohli byť predmetné dokumenty, predkladané na RVZ žalovaného, riadne preverené a ani sledované nezávislým audítorom. V súvislosti so zriadením výboru pre audit odvolací súd dodáva, že zákon o účtovníctve upravuje len niektoré otázky týkajúce sa výboru pre audit, a to jeho pôsobnosť, ale neupravuje počet členov výboru pre audit, dĺžku ich funkčného obdobia. Tieto otázky musia byť upravené stanovami žalovaného. Zo stanov žalovaného na č.l. 95 - 99 spisu nevyplynulo zriadenie výboru pre audit. Teda, ak nie je najskôr zriadený orgán, ktorého úprava je obsiahnutá v stanovách, potom nemožno menovať jeho členov.

Súčasne k napadnutému uzneseniu č. 6/2011, ktorým RVZ žalovaného schválilo audítora žalovaného pre rok 2011, odvolací súd poukazuje na ust. a uvádza, že v danom prípade pred prvostupňovým súdom nebolo dokazované, a tým ani zhodnotené, či boli naplnené zákonom požadované podmienky pre jeho schválenie.

Z vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu bolo tak potrebné konštatovať, že prvostupňový súd bez vyššie uvedených zhodnotení ani následne nemohol zodpovedať otázku, či boli postupom žalovaného porušené, resp. obmedzené práva žalobcu ako akcionára na riadne zvolanie a priebeh VZ, ako aj nepochybne právo žalobcu ako akcionára na riadne vedenie účtovníctva, t.j. či zo strany žalovaného došlo k zabezpečeniu riadneho vedenia účtovníctva, v zmysle .

Okresný súd v rámci nového konania sa preto dôsledne zameria prioritne na skutočnosť, či došlo k dodržaniu procedurálneho postupu pri zvolávaní VZ, zodpovie otázku týkajúcu sa zákonnosti prijatých uznesení na dotknutom zhromaždení, pretože z obsahu programu tohto zhromaždenia vyplývalo, že sa dotýka práv akcionára, príslušnej obchodnej spoločnosti. Teda primárne preskúma splnenie kumulatívnych podmienok v zmysle , vo väzbe na ust. a vo veci opätovne rozhodne.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.