Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/217/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: GPW s.r.o., so sídlom Vysoká 16, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 796, zastúpeného zástupcom Ivanič & Partners, s.r.o., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 47 246 774, proti žalovanému: T E S L A Liptovský Hrádok a.s., so sídlom Pálenica 53/79, 033 17 Liptovský Hrádok, IČO: 00 009 687, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Jančim, advokátom, so sídlom B. XXX, XXX XX U. O., v konaní o určenie neplatnosti uznesení riadneho valného zhromaždenia konaného 17.6.2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -349 zo dňa 31.5.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -349 zo dňa 31.5.2013 p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že uznesenie riadneho valného zhromaždenia č. 4/2011, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného konané dňa 17.6.2011 schválilo výročnú správu predstavenstva žalovaného za r. 2010, je neplatné. Uznesenie RVZ č. 5/2011, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného konané dňa 17.6.2011 schválilo riadnu individuálnu účtovnú uzávierku T E S L A Liptovský Hrádok a.s. za r. 2010 a uložilo zisk za r. 2010 vo výške 10.955 Eur vysporiadať nasledovne: preúčtovať v prospech účtu 421 (zákonný rezervný fond) vo výške 1.096 Eur a preúčtovať v prospech účtu 429 (neuhradená strata minulých rokov) vo výške 9.859 Eur, je neplatné. Uznesenie RVZ č. 6/2011, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného konané dňa 17.6.2011 schválilo audítora žalovaného pre r. 2011: Accept Audit & Consulting, s.r.o. Prešov, licencia SKAU č. 000124, je neplatné. Uznesenie RVZ č. 7/2011, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného konané dňa 17.6.2011 schválilo zriadenie výboru pre audit. Prvými členmi výboru pre audit sú: 1./ Ing. M. T. - 6 rokov odbornej praxe v oblasti účtovníctva spoločnosti ESOX - PLAST s.r.o., Uhorská Ves 170, 032 03 Liptovský Ján, IČO: 36 381 012, zapísanej v OR SR Žilina, Odd.: s.r.o., Vl. č.: 11206/L, 2./ Ing. Jozef Hric - predseda DR, 3./ Ján Závodný

- člen DR, je neplatné. Ďalej uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal, že pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -256 zo dňa 18.1.2012, ktorým žalobu zamietol a ktoré rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. -308 zo dňa 11.12.2012 a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný

( ), sa prvostupňový súd v rámci nového konania dôsledne zameria prioritne na skutočnosť, či došlo k dodržaniu procedurálneho postupu pri zvolávaní valného zhromaždenia, zodpovie otázku týkajúcu sa zákonnosti prijatých uznesení na dotknutom zhromaždení, pretože z obsahu programu tohto zhromaždenia vyplývalo, že sa dotýka práv akcionára, príslušnej obchodnej spoločnosti.

Okresný súd skonštatoval, že ustanovenie určuje aktívne legitimované osoby, ktoré sa môžu domáhať určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia na súde, pričom nemusia preukazovať naliehavý právny záujem ( ), keďže tento zákon priamo predpokladá. Ku dňu podania žaloby na okresný súd bol žalobca vlastníkom 8.980 ks akcií (výpis z účtu so všetkými právami spojenými s cennými papiermi k dátumu výkonu služby na č.l. 88 spisu) z celkového počtu 398.900 ks, čo predstavuje 2,2511 %. Žalobca (k zmene obchodného mena na GPW s.r.o., Bratislava, došlo dňa 22.3.2013) je akcionárom žalovaného, teda osobou, ktorá je oprávnená podľa a na podanie takejto žaloby, pasívne legitimovanou je spoločnosť, ktorej valné zhromaždenie dňa 17.6.2011 prijalo uznesenia, ktorých neplatnosti sa žalobca podanou žalobou domáha (uznesenia č. 4, 5, 6, 7/2011). Žaloba žalobcu bola podaná v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote dňa 17.9.2011 faxom, tak ako to vyžaduje ustanovenie , ktorá lehota začala plynúť od prijatia napadnutých uznesení, t.j. od 17.6.2011. Lehota na podanie žaloby je lehota hmotnoprávna, preto žaloba musí byť doručená súdu najneskôr v jej posledný deň (nepostačuje odoslanie žaloby na prepravu poštovým úradom), koniec trojmesačnej lehoty dňa 17.9.2011 pripadol na sobotu, posledným dňom lehoty bol najbližší pracovný deň, t.j. 19.9.2011, kedy bola žaloba súdu doručená (faxom a e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu) - , ktoré faxové podanie bolo doplnené v trojdňovej lehote predložením jeho originálu podľa , čím sa mu priznávajú účinky včasného podania návrhu na súd. Ako vyplýva z listiny prítomných (č.l. 93, spisu), žalobca sa ako akcionár zasadnutia valného zhromaždenia nezúčastnil (podmienka podania protestu do zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia sa podľa týka len akcionárov, ktorí sa zasadnutia valného zhromaždenia zúčastnili). Dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia cestou súdu možno len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, či už pre formálno-právne alebo vecno-právne vady. Účinnosť vyhlásenia uznesenia za neplatné pôsobí od okamihu, keď ju vysloví súd, účinky neplatnosti nastanú ex tunc, t.j. od prijatia uznesenia. Súd je pri rozhodovaní viazaný dôvodmi neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, tak ako boli uvedené v žalobe, pretože podľa sa dôvody neplatnosti koncentrujú súčasne s právom na podanie žaloby do troch mesiacov od prijatia uznesení valného zhromaždenia. Podanou žalobou nie je možné domáhať sa neplatnosti akéhokoľvek uznesenia valného zhromaždenia len tých, ktorým bol porušený zákon, spoločenská zmluva a stanovy a súčasne musí byť splnená druhá podmienka, t.j. že prijatím takéhoto uznesenia mohlo byť obmedzené právo akcionára, ktorý sa neplatnosti dovoláva. Postačuje možnosť protiprávneho obmedzenia práva spoločníka, nevyžaduje sa reálne obmedzenie jeho práva na to, aby bola žaloba podľa tohto ustanovenia úspešná. Rozpor uznesenia valného zhromaždenia nemá za následok absolútnu neplatnosť, pretože nejde o rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide o relatívnu neplatnosť, ktorú môže súd na návrh osoby k nej legitimovanej vysloviť, a to na základe a , ktorý vyhlásil vyššie uvedené uznesenia za neplatné, ak sú v rozpore so spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Medzi porušením zákona a napadnutým uznesením valného zhromaždenia musí byť vecná súvislosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR ).

Práva akcionára sú upravené v zákone, stanovách spoločnosti, pričom miera práv akcionára zodpovedá hodnote akcií, ktoré vlastní. Práva akcionára sú majetkové (právo na dividendy, podiel na likvidačnom zostatku, práva na úpis nových akcií pri zvyšovaní základného imania) alebo nemajetkové (právo na riadenie kontroly spoločnosti, právo zúčastňovať sa na riadení spoločnosti prostredníctvom valného zhromaždenia, právo hlasovať na ňom, domáhať sa neplatnosti prijatých uznesení, právo požadovať informácie a vysvetlenia, právo voliť, byť volený do orgánu spoločnosti. Práva minoritných akcionárov (akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania) majú právo podľa na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia, práva uvedené v .

Prvým dôvodom, pre ktorý sa žalobca dovolával neplatnosti napadnutých uznesení valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 17.6.2011, bol ten, že RVZ nebolo riadne zvolané, keď podľa názoru žalobcu RVZ zvolali tretie osoby. Okresný súd poukázal na ust. článok X bod 1), článok X bod 7) Stanov žalovaného a uviedol, že v zmysle ust. stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, pokiaľ stanovy nemajú inú úpravu, členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie na obdobie najviac 5 rokov. Stanovy môžu určiť, že táto právomoc patrí dozornej rade, t.j. zákon pripúšťa delegáciu pôsobnosti z valného zhromaždenia na dozornú radu za predpokladu, že stanovy určia spôsob voľby a odvolávania členov predstavenstva dozornou radou. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 58/1999 ...„v prípade delegovanej pôsobnosti voľby a odvolania členov predstavenstva na dozornú radu, ak stanovy neobsahujú spôsob voľby a odvolania člena predstavenstva, tak sú stanovy v tejto časti v rozpore so zákonom a potom platí, že členovia predstavenstva akciovej spoločnosti sú volení a odvolávaní valným zhromaždením" (č.l. 100 spisu). Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však vychádzalo z úpravy vtedy platného ust. , ktorá nevyžadovala splnenie druhej podmienky, akú vyžaduje súčasná právna úprava, t.j. že súd môže určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak by porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

Žalobca namietol, že aj v prípade delegácie voľby a odvolávania členov predstavenstva na dozornú radu je nevyhnutné, aby bola zachovaná možnosť všetkých akcionárov participovať na tomto procese, pretože v zmysle stanov žalovaného dozorná rada spoločnosti volí, odvoláva členov predstavenstva na základe návrhu tých akcionárov, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota presahuje aspoň 10 % základného imania.

Okresný súd uviedol, že spoločenská zmluva a stanovy obchodnej spoločnosti sú normy, ktorými si táto právnická osoba autonómne upravuje svoje vnútorné záležitosti. Práva a povinnosti akcionárov sú spojené s vlastníctvom akcií. Zákonná úprava voľby členov predstavenstva a členov dozornej rady je úprava kogentná, ponechávajúca priestor na úpravu vzťahov členov spoločnosti (akcionárom prostredníctvom valného zhromaždenia) tak, aby úprava týchto vzťahov vyhovovala bežnému bezproblémovému riadnemu fungovaniu spoločnosti a neobmedzovala a neprimeraným spôsobom nezasahovala do práv a povinností akcionára a spoločnosti. Takto je potrebné aj chápať voľbu spoločnosti upravenú úpravou vzťahov v stanovách spoločnosti (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.6.2012). Ustanovenie veta druhá umožňuje, aby stanovy určili, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným. Stanovy, ktoré prijalo valné zhromaždenie žalovaného, nie je v časti upravujúcej spôsob voľby a odvolávania členov predstavenstva dozornou radou v rozpore s kogentnými ustanoveniami . Podľa názoru okresného súdu, súd môže zasahovať do vnútorných pomerov obchodnej spoločnosti len v zákonom stanovených prípadoch a za zákonom stanovených podmienok. Stanovy spoločnosti sú zmluvou sui generis, ktorá vzniká osobitným kontraktačným postupom. Je to základný dokument, ktorý upravuje vzťahy medzi orgánmi spoločnosti, vzťahy medzi akcionármi, chod spoločnosti. Žalobca prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti valného zhromaždenia chce riešiť platnosť, resp. neplatnosť určitých častí stanov žalovaného.

K námietke žalobcu ohľadne dĺžky funkčného obdobia jednotlivých členov predstavenstva, okresný súd dospel k týmto skutkovým a právnym záverom:

Podľa článku IX bod 3) Stanov žalovaného funkčné obdobie členov predstavenstva je trojročné a končí dňom odvolania alebo odstúpenia člena z predstavenstva. Opätovná voľba je možná. V zmysle kogentného ustanovenia funkčné obdobie členov predstava nesmie presiahnuť päť rokov. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.6.2012 vo veci dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 8.2.2012, č.k. -452, na otázku riešenú v predmetnom súdnom konaní, ktorá sa týka posúdenia článku X bod 3) Stanov žalovaného v tomto konaní v nadväznosti na ust. (podľa ktorého je funkčné obdobie členov predstavenstva 4 roky, s tým, že sa končí až voľbou nových

členov predstavenstva), Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že zákonné obmedzenie doby určenej pre výkon funkcie člena predstavenstva a člena dozornej rady je v zmysle citovaných ust. a vyjadrené tým, že doba výkonu funkcie môže byť maximálne 5 rokov. Akákoľvek úprava tejto doby výslovne neprekračujúca dobu 5 rokov nie je v rozpore so zákonom. Celkom zreteľná, neumožňujúca iný výklad, je doba voľby člena predstavenstva a člena dozornej rady určená v stanovách spoločnosti žalovaného na dobu 4 rokov. Sporným zostala tretia veta článku X bod 3) a článok XI bod 6) stanov žalovaného, ktorá znie ...„funkčné obdobie končí až voľbou nových členov predstavenstva (dozornej rady)". Toto ustanovenie stanov žalovaného podľa názoru najvyššieho súdu nie je v rozpore so zákonom. Obligatórne je stanovami spoločnosti žalovaného v súlade s ust. a určená doba výkonu funkcie člena predstavenstva a člena dozornej rady na obdobie 4 rokov. Takto vymedzená doba nepripúšťa iný výklad a je platná, nakoľko neodporuje kogentnému ustanoveniu zákona, t.j. neprekračuje zákonný maximálny limit piatich rokov. V takto v stanovách určenej dobe je výkon funkcie potrebné vykladať aj v stanovách špecificky určené iné právne skutočnosti týkajúce sa ukončenia funkčného obdobia voľbou nových členov predstavenstva, kooptovania náhradných členov predstavenstva, ktorého počet neklesol pod polovicu, odstúpenia z funkcie člena predstavenstva a ukončenia funkčného obdobia voľbou nových členov dozornej rady, nakoľko ide o výnimky upriamené priamo stanovami žalovaného z presne určenej doby funkčného obdobia členov predstavenstva a dozornej rady. Aj v týchto prípadoch podľa názoru najvyššieho súdu platí obligatórne v stanovách spoločnosti určená maximálna dĺžka funkčného obdobia 4 roky s tým, že pokiaľ právna skutočnosť upravená v stanovách nastane skôr, ako uplynie stanovami určené funkčné obdobie, nastávajú účinky pred uplynutím stanovami určeného funkčného obdobia. V daných ustanoveniach (bodoch stanov žalovaného) je len presne špecifikovaná právna udalosť, za splnenia ktorej končí funkčné obdobie členov predstavenstva alebo dozornej strany skôr, avšak len do doby určenej stanovami, záväzne na dobu 4 rokov, t.j. pred uplynutím záväzne určenej doby stanovami. S týmito špecifickými stanovami žalovaného spájajú zánik funkcie člena predstavenstva alebo dozornej rady s ohľadom na v stanovách všeobecne určenú dobu 4 rokov.

V čase zvolania RVZ boli členmi predstavenstva Ing. Roman Palaj, predseda predstavenstva, ktorému vznikla funkcia 19.10.2009 a Ing. Peter Zuzčák, člen predstavenstva, ktorý sa stal členom predstavenstva 21.4.2012 (funkcia v štatutárnom orgáne spoločnosti vzniká rozhodnutím orgánu právnickej osoby, do ktorého kompetencie patrí jeho vytváranie - zápis do obchodného registra má len deklaratívny, nie konštitutívny účinok). Ing. Jánovi Matejovi (členovi predstavenstva) zanikla funkcia v zmysle článku IX bod 3) Stanov žalovaného uplynutím 3 rokov, t.j. 29.7.2008. Podľa článku IX bod 7) Stanov žalovaného zasadnutie predstavenstva je schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov predstavenstva. K platnosti rozhodnutia predstavenstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov predstavenstva. Pri rozhodnosti hlasom rozhoduje hlas predsedu predstavenstva. V čase zvolania RVZ malo predstavenstvo dvoch členov, ktorí zvolali riadne valné zhromaždenie, preto RVZ bolo zvolané oprávnenými osobami. V zmysle ust. veta 2 ktorýkoľvek člen predstavenstva je oprávnený zvolať valné zhromaždenie, v prípade, že zákon ustanovuje povinnosť valné zhromaždenie zvolať a predstavenstvo sa na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo dlhší čas nie je schopné uznášať sa. Valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok, v lehote určenej stanovami a zvoláva ho predstavenstvo spôsobom v lehotách určených stanovami. V zmysle článku VI bod 3) Stanov žalovaného predstavenstvo je povinné zvolať riadne valné zhromaždenie najmenej raz za rok, vždy však najneskôr do šiestich mesiacov po skončení kalendárneho roka. V súdenom prípade sa RVZ uskutočnilo dňa 17.6.2011.

Rovnaká námietka zo strany žalobcu bola vznesená aj na spôsob voľby členov dozornej rady, keď v zmysle článku X bod 6) veta druhá Stanov žalovaného funkčné obdobie členov dozornej rady je 4 roky, končí však až voľbou nových členov dozornej rady. Podľa členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú stanovami, ktorá však nesmie byť dlhšia ako 5 rokov. V čase konanie RVZ boli členom dozornej rady Ing. Jozef Hric, Ing. Petr Valent a Ján Závodný s dátumom vzniku funkcie od 18.6.2009, resp. 19.6.2009 (č.l. 85 spisu). V čase konania RVZ mal žalovaný riadne v súlade so zákonom a stanovami zvolenú dozornú radu.

K námietke žalobcu ohľadne neurčenia presného počtu členov predstavenstva, okresný súd vychádzajúc z ust. , článku IX bod 2) Stanov žalovaného uviedol,

že podľa právnej teórie, v prípade, že voľba členov predstavenstva patrí do pôsobnosti dozornej rady, mal by byť počet členov stanovami vymedzený presne (, komentár, tretie vydanie, Mária Patakyová). Právna teória má však len odporúčací charakter, ani táto nespája určenie počtu členov predstavenstva horným a dolným limitom s neplatnosťou uznesení valného zhromaždenia, ktoré zvolá takto zvolené predstavenstvo. Žalobca tvrdil, že došlo k zásahu do práva žalobcu na riadne zvolanie a riadny priebeh riadneho valného zhromaždenia, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12.12.1995, sp. zn. (č.l. 117 spisu), v zmysle ktorého, ...„ak valné zhromaždenie akciovej spoločnosti zvolí predstavenstvo s iným počtom členov, než vyplýva zo stanov spoločnosti a takto zvolené predstavenstvo zvolá valné zhromaždenie, môžu oprávnené osoby napadnúť uznesenie tohto valného zhromaždenia žalobou na vyhlásenie neplatnosti." Uvedené rozhodnutie sa podľa názoru okresného súdu týka voľby iného počtu členov predstavenstva, než aký vyplýva z doterajších stanov spoločnosti, keď v tomto prípade v zmysle stanov mala akciová spoločnosť stanovený počet členov predstavenstva na 7 a na valnom zhromaždení sa uskutočnila voľba päťčlenného predstavenstva bez toho, aby došlo k zmene stanov spoločnosti. Uvedené rozhodnutie preto nie je možné aplikovať na súdený prípad, keďže predmetom rokovania RVZ nebola zmena stanov alebo určenia iného počtu členov orgánu spoločnosti. V zmysle stanov žalovaného je počet členov predstavenstva stanovený horným a dolným limitom, ktorý spôsob zjednodušuje voľbu člena predstavenstva bez zmeny stanov spoločnosti.

Ďalej v podanej žalobe žalobca namietal formálne nedostatky zvolania RVZ, a teda porušenie poučovacej povinnosti v zmysle , nepripojením vzoru tlačív, aký vyžaduje , čo malo za následok vady, ktorými došlo k porušeniu ustanovenia v spojení s ust. , a ustanovenia . Okresný súd za aplikácie ust. , , , , , vyslovil, že pre verejné akciové spoločnosti vyplýva zo zákona kogentný príkaz, a to povinnosť oznámenie o konaní valného zhromaždenia zverejniť v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcou burzové správy. Oznámenie o konaní riadneho valného zhromaždenia (č.l. 88) spisu bolo zverejnené v denníku s celoštátnou pôsobnosťou - Hospodárskych novinách dňa 16.5.2011, t.j. oznámenie bolo zverejnené najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia. Pozvánka obsahovala v zmysle tieto náležitosti: obchodné meno, sídlo spoločnosti, miesto, dátum, hodinu konania valného zhromaždenia, označenie, že bolo zvolené riadne valné zhromaždenie, jeho program a stanovenie rozhodujúceho dňa na uplatnenie práva účasti na valnom zhromaždení, práva hlasovať na ňom, požadovať vysvetlenia a uplatňovať návrhy (t.j. 14.6.2011 - v zmysle článku VI bod 7) Stanov žalovaného rozhodujúcim dňom na uplatnenie práv pri akciách verejnej akciovej spoločnosti je tretí deň predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia). Obligatórnou súčasťou oznámenia o konaní valného zhromaždenia je upozornenie akcionárov, že v sídle spoločnosti majú právo nahliadať do návrhov zmien stanov a v prípade voľby orgánov majú právo na oboznámenie sa s menami kandidátov v sídle spoločnosti, ako aj právo vyžiadať si kópie stanov a zoznamu osôb a ich zaslanie. Podľa , ak je v programe valného zhromaždenia zaradená zmena stanov, pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o jeho konaní, musí obsahovať aspoň podstatu navrhovaných zmien. Návrh zmien stanov a ak má byť na programe valného zhromaždenia voľba členov orgánov spoločnosti, mená osôb, ktoré sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti, musia byť akcionárom poskytnuté na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote určenej na zvolenie valného zhromaždenia. V zmysle oznámenia o konaní RVZ pod bodom 8 programu malo byť schválenie zriadenia výboru pre audit, teda predmetom zasadnutia RVZ bola voľba jeho členov. Z dokladov predložených žalovaným, a to podkladov pre konanie RVZ, ktoré sa malo uskutočniť 17.6.2011 (založené v prílohovej obálke spisu), a ktoré boli zverejnené na internetovej stránke žalovaného (www.teslalh.sk), je okrem iného zvolanie zasadnutia RVZ predstavenstvom na deň 17.6.2011 o 10.00 hodine v sídle spoločnosti s uvedením programu, ktorého súčasťou je pozvánka, vzor splnomocnenia, ktoré sa môže použiť v prihlasovaní v zastúpení na základe splnomocnenia a návrhy uznesení riadneho valného zhromaždenia, v ktorom k bodu 8 programu RVZ (schválenie zriadenia výboru pre audit) sa ako prví členovia výboru pre audit navrhujú Ing. M. T., Ing. Jozef Hric a p. Ján Závodný. Oznámenie o konaní RVZ obsahuje poučenie, že návrh dokumentov a návrhu uznesení valného zhromaždenia podľa programu rokovania sú akcionárom k nahliadnutiu v sídle spoločnosti v lehote určenej na zvolanie valného zhromaždenia a v pracovnom čase od 7.00 hod. do 15.00 hod. a že na internetovej stránke spoločnosti www.teslalh.sk budú od 18.5.2011 zverejnené dokumenty podľa programu rokovania valného zhromaždenia, návrhy uznesení podľa bodov rokovania a stanovisko

predstavenstva ku každému bodu rokovania, ktorému sa nepredkladá návrh uznesenia a vzor tlačiva písomného splnomocnenia. Okresný súd považoval za možné prisvedčiť žalobcovi, že oznámenie o konaní RVZ neobsahuje upozornenie podľa veta prvá . Podľa oznámenia RVZ, bodom 8 programu malo byť schválenie zriadenia výboru pre audit, teda predmetom zasadnutia RVZ bola voľba jeho členov. Oznámenie o konaní RVZ absentuje poučenie akcionárov, že akcionár má právo vyžiadať si zoznam osôb, ktoré sa navrhujú za členov výboru pre audit.

Pokiaľ sa týka žalobcom namietaného porušenia ustanovenia , , okresný súd dospel ku skutkovým právnym záverom, a to že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia pozvánka na valné zhromaždenie verejnej akciovej spoločnosti musí obsahovať aj poučenie o právach akcionára požadovať na valnom zhromaždení informácie a vysvetlenia podľa a o práve zaradiť ním určenú záležitosť do programu rokovania VZ vrátane lehôt na ich uplatnenie, pričom podrobnosti ohľadom týchto práv môžu byť uvedené aj s odkazom na internetovú stránku spoločnosti a poučenie o možnosti zúčastniť sa VZ v zastúpení na základe písomného splnomocnenia podľa , ; k poučeniu sa pripojí vzor tlačiva, ktoré sa pri hlasovaní prostredníctvom splnomocnenca môže použiť s uvedením spôsobu elektronických prostriedkov, ktorými spoločnosť prijíma oznámenie o vymenovaní, o zmene udeleného splnomocnenia a o odvolaní splnomocnenca. Oznámenie o konaní RVZ obsahuje poučenie akcionára, že tento má právo požadovať na valnom zhromaždení informácie a vysvetlenia podľa a právo žiadať zaradiť ním určenú záležitosť do programu rokovania valného zhromaždenia podľa a v stanovených lehotách na uplatnenie. Podľa žalobcu je takéto poučenie nedostatočné, nakoľko v oznámení o konaní RVZ nebolo konkretizované, aký druh informácie o vysvetlení sú akcionári oprávnení požadovať, tým, že odkaz na paragraf žalobca nepovažuje za splnenie si poučovacej povinnosti žalovaného. (s výnimkou lehoty na ich uplatnenie a informácie, že poučenie je uverejnené na internetovej stránke spoločnosti a poučenie o možnosti zúčastniť sa valného zhromaždenia v zastúpení, ktoré náležitosti oznámenie o konaní RVZ obsahovalo) umožňuje zverejniť ich na internetovej stránke spoločnosti. Na internetovej stránke žalovaného boli zverejnené podklady pre konanie RVZ, a to pozvánka na riadne valné zhromaždenie, vzor plnomocenstva, návrhy uznesení RVZ, návrhy predstavenstva žalovaného o schválení správy audítora o overení riadnej účtovnej závierky za rok 2010, návrh predstavenstva o schválení výročnej správy za rok 2010, návrh predstavenstva o schválení výročnej správy predstavenstva za rok 2010, riadnej individuálnej účtovnej závierky spoločnosti za rok 2010 a návrh na vyrovnanie hospodárskeho výsledku za rok 2010, návrh predstavenstva o schválení audítora spoločnosti, návrh predstavenstva o schválení výboru pre audit, návrh predstavenstva o schválení konsolidovaných účtovných uzávierok za roky 2005 až 2008. Oznámenie o konaní RVZ neobsahovalo poučenie podľa , a to uvedenie spôsobu a elektronického prostriedku, ktorým žalovaný prijímal oznámenia o vymenovaní, o zmene uvedeného splnomocnenia a o odvolaní splnomocnenia. Rovnako v oznámení o konaní RVZ absentuje poučenie akcionára, že má právo vyžiadať si zaslanie kópie účtovnej závierky na svoj náklad, nebezpečenstvo na ním uvedenú adresu, čím došlo k porušeniu ustanoveniu .

Čo sa týka žalobcom namietaného porušenia ust. , oznámenie o konaní RVZ obsahuje lehotu na uplatnenie práva akcionára požadovať informácie a vysvetlenia, ktoré podklady pre konanie RVZ boli zverejnené na internetovej stránke žalovaného a druh informácií, vysvetlení bol určený s odkazom na ust. dostatočne účinným spôsobom. Rovnako oznámenie obsahuje poučenie o možnosti zúčastniť sa valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení na základe písomného splnomocnenia. Vzor tlačiva bol zverejnený na internetovej stránke žalovaného v tomto znení: „splnomocniteľ udeľuje splnomocnencovi plnú moc na zastupovanie na riadnom valnom zhromaždení spoločnosti T E S L A Liptovský Hrádok a.s., so sídlom Pálenica 53/79, 033 17 Liptovský Hrádok, IČO: 00 009 687, spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sa, Vložka č.: 9/L, ktoré sa bude konať dňa 17.6.2011 o 10.00 hodine v sídle spoločnosti s počtom ..... ks akcií s menovitou hodnotou jednej akcie ..... eur a s oprávnením hlasovať a prijímať rozhodnutia akéhokoľvek druhu, a to v rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z platných právnych predpisov Slovenskej republiky, a to i v prípade, ak je podľa platných právnych predpisov potrebné osobitné plnomocenstvo".

Ohľadne namietanej neplatnosti uznesenia RVZ č. 5/2011, ktorým RVZ žalovaného schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku a uložilo zisk za rok 2010 vysporiadať nasledovne: preúčtovať v prospech zákonného rezervného fondu 1.096 Eur a preúčtovať v prospech účtu neuhradenú stratu minulých rokov 9.859 Eur, okresný súd uviedol, že podľa žalobcu pri účtovnej závierke bolo porušené ust. § 17 ods. 2 písm. f) zákona o účtovníctve, t.j. že účtovná závierka neobsahovala podpisový záznam štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky a ust. § 17 ods. 3 písm. c) zákona o účtovníctve, t.j. že účtovná jednotka neobsahovala poznámky, teda tvrdil, že žalovaný nemá riadne zostavenú individuálnu účtovnú závierku a nemá úplné účtovníctvo, čo malo za následok odňatie práva žalovaného prerokovať a schvaľovať svojimi hlasmi riadne zostavenú a vyhotovenú účtovnú závierku. Podľa žalovaného (č.l. 227 spisu) riadna individuálna účtovná závierka ako dokument obsahoval všetky náležitosti požadované zákonom o účtovníctve v platnom znení. Okresný súd s odkazom na ust. § 20 ods. 3 zákona o účtovníctve, § 20 ods. 1 zákona o účtovníctve po preskúmaní výročnej správy za rok 2010, ktorej súčasťou je účtovná závierka, mal za preukázané, že jej súčasťou sú poznámky k účtovnej závierke k 31.12.2010 (č.l. 32 - 55 Výročnej správy za rok 2010) vrátane podpisového záznamu člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo fyzickej osoby, ktorá je účtovnou jednotkou Ing. Romana Palaja, podpisový záznam osoby zodpovednej za zostavenie účtovnej závierky Ing. S. W. a podpisový záznam osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva Ing. A. R. (č.l. 32 Výročnej správy za rok 2010).

Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia RVZ č. 4/2011, ktorým bola schválená výročná správa predstavenstva za rok 2010, čo odôvodnil tým, že výročná správa žalovaného v rozpore s ust. § 200 zákona o účtovníctve neobsahovala informácie o zložení a činnosti dozornej rady a výboru pre audit, informácie o pravidlách vymenovania a odvolania dozornej rady a výboru pre audit, neobsahovala vysvetľujúcu správu k obsahovým náležitostiam, teda výročná správa je v rozpore s ust. § 20 ods. 8 zákona o účtovníctve a rovnako ju valnému zhromaždeniu nepredložilo predstavenstvo žalovaného, ale osoby, ktoré neboli riadnym spôsobom do funkcie členov predstavenstva žalovaného ustanovené, čím došlo k obmedzeniu práv žalobcu, a to k zásahu do práva žalobcu na riadne vedenie účtovníctva a práva žalobcu v zostavení výročnej správy v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o účtovníctve a práva žalobcu na potrebné vysvetlenie a informácie ohľadom údajov obsiahnutých vo výročnej správe, čo má za následok zásah do práva žalobcu na kvalifikovanú účasť na RVZ. Podľa žalovaného ani zákon o účtovníctve ani žiadnym predpísaným spôsobom neustanovuje formu vysvetľujúcej správy k výročnej správe a vysvetľujúca správa predstavenstva bola riadnym preukazným a zrozumiteľným spôsobom preukázaná priamo na konaní RVZ žalovaného.

Po preskúmaní Výročnej správy žalovaného za rok 2010 mal okresný súd za preukázané, že výročná správa žalovaného za rok 2010 obsahovala informácie o zložení dozornej rady spoločnosti, avšak neobsahovala informácie o činnosti, o pravidlách vymenovania a odvolania dozornej rady a rovnako neobsahovala informácie o zložení činnosti, pravidlách vymenovania a odvolania výboru pre audit, zrejme z toho dôvodu, že tento bol zriadený až na RVZ, ktoré sa konalo dňa 17.6.2011, ktorého platnosť uznesenia žalobca napadol touto žalobou. V zmysle ust. § 20 ods. 8 zákona o účtovníctve členovia predstavenstva účtovnej jednotky, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (v súdenom prípade aj žalovaný), predložia valnému zhromaždeniu vysvetľujúcu správu k obsahovým náležitostiam výročnej správy zostavenej podľa § 20 ods. 6 a 7 zákona o účtovníctve. Zákon o účtovníctve nevyžaduje písomnú formu vysvetľujúcej správy a nevylučuje podať ju ústne na zasadnutí RVZ.

Žalobca sa ďalej domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia č. 6/2011, ktorým bol schválený audítor spoločnosti pre rok 2011 a určenia neplatnosti uznesenia RVZ č. 7/2011, ktorým RVZ schválilo zriadenie výboru pre audit a stanovilo prvých jeho členov. Pokiaľ sa týka zriadenia výboru pre audit, ako aj preverovania a sledovania predložených dokumentov nezávislým audítorom, odvolací súd zaujal právny názor, ktorým je prvostupňový súd viazaný. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu zákon o účtovníctve upravuje len niektoré otázky týkajúce sa výboru pre audit, a to jeho pôsobnosť, avšak neupravuje počet jeho členov, dĺžku jeho funkčného obdobia, pričom tieto otázky musia byť upravené stanovami žalovaného. Zriadenie výboru pre audit zo stanov nevyplýva. Pokiaľ na RVZ dňa 17.6.2011 bol zriadený výbor pre audit, tak potom nemohli byť predmetné dokumenty predkladané na RVZ žalovaného riadne preverené a ani sledované nezávislým audítorom.

Žalobca obmedzenie svojich práv, ako aj práv ostatných akcionárov videl v tom, že došlo k porušeniu jeho práva prostredníctvom výboru pre audit kontrolovať, resp. sledovať zostavenie a audit riadnej účtovnej závierky za rok 2010 a nezávislosť audítora. Došlo k porušeniu práva žalobcu, ktoré v sebe zahŕňa i právo na to, aby zo strany žalovaného bol zabezpečený a následne riadne vykonaný proces zostavovania účtovnej závierky, došlo k porušeniu práva žalobcu pri odsúhlasení riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2010 a k porušeniu práva žalobcu zúčastniť sa na kontrolnej činnosti žalovaného. Sledovanie zostavovania účtovnej závierky na dodržiavanie osobitných predpisov, sledovanie auditu, v preverovaní a nezávislosti audítora na zabezpečenie menovania zákonom povolených osôb, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. .

Okresný súd uviedol, že povinnosť zriadiť výbor pre audit pre vybrané účtovné jednotky zaviedla novela , ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2008, ktorá požiadavka vyplývala zo Smernice EÚ č. 2006/43/ES v štatutárnom audite. V zmysle dôvodovej správy k tomuto zákonu toto ustanovenie ukladá povinnosť účtovným jednotkám, ktoré sú svojou povahou spoločnosťami verejného záujmu a spravujú veľký objem zverených peňažných prostriedkov zriadiť si výbor pre audit. Úlohy výboru pre audit môžu vykonávať tiež členovia dozornej rady. Jeho úlohou bude vykonávať kompetencie, ktoré obmedzia vplyv štatutárnych orgánov na výber audítora. Uvedený výbor bude mať v kompetencii možnosť obmedziť poskytované služby audítora, dohliadať na proces zostavovania účtovnej závierky, kontrolovať efektivitu interného auditu a pod.. V zmysle zákona o účtovníctve účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (čo je v súdenom prípade aj žalovaný), je povinná zriadiť výbor pre audit. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal zverenie výkonu týchto činností výboru pre audit dozornej rade, keďže žalovaný ako akciová spoločnosť bol povinný zriadiť výbor pre audit alebo zveriť v zmysle ust. , ust. veta prvá, druhá a ust. výkon činnosti výboru dozornej rady.

V zmysle Smernice č. 2006/43/ES sa mohli verejné akciové spoločnosti rozhodnúť, akým spôsobom zriadia výbor pre audit, či ako samostatný orgán, o ktorý sa doplní základná trojčlánková štruktúra orgánov akciovej spoločnosti alebo ako súčasť dozornej rady spoločnosti. Rozhodnutie je na akciovej spoločnosti, ktorá postavenie výboru pre audit upraví v stanovách. V prípade, ak spoločnosť zvolí cestu vytvorenia výboru ako samostatného orgánu, je základná štruktúra orgánov spoločnosti štvorčlánková. Okrem povinne kreovaných troch orgánov môže každá akciová spoločnosť vytvoriť i ďalšie orgány za predpokladu, že ich postavenia a pôsobnosť dostatočne a zrozumiteľne upraví v stanovách spoločnosti. V zmysle ust. musia stanovy akciovej spoločnosti upraviť počet členov predstavenstva dozornej rady alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie ich pôsobnosti a spôsob rozhodovania. Tento postup je však vzhľadom na existenciu dozornej rady, ako kontrolného orgánu akciovej spoločnosti, v praxi nadbytočný. Výbor pre audit je totiž taktiež orgánom s prevažne kontrolnými právomocami.

Právo akcionára na riadenie spoločnosti pozostáva zo štyroch čiastkových práv, a to práva na kvalifikovanú účasť na valnom zhromaždení (t.j. so znalosťou veci), práva hlasovať na valnom zhromaždení, právo požadovať informácie a vysvetlenia na valnom zhromaždení a právo uplatňovať návrhy. Právo na informácie a vysvetlenia má každý akcionár bez ohľadu na váhu svojich hlasov. Nakoľko úprava výboru pre audit nebola obsiahnutá v stanovách žalovaného, nebolo možné menovať jeho členov. Dokumenty predkladané na RVZ - výročná správa, účtovná závierka nemohli byť riadne overené audítorom (§19 ods. 1, § 20 ods. 1 zákona o účtovníctve). Výbor pre audit, ktorý žalovaný nemal riadne zriadený, sleduje zostavovanie účtovnej závierky, preveruje a sleduje nezávislosť audítora, odporúča na schválenie audítora na výkon auditu pre účtovnú jednotku, preto došlo k porušeniu práva žalobcu ako akcionára na riadne vedenie účtovníctva, t.j. na zabezpečenie riadneho vedenia účtovníctva v zmysle , ako to konštatoval odvolací súd, preto okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalej okresný súd vyslovil, že o trovách prvostupňového konania podľa rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. , , . Rozsudok prvostupňového súdu považoval za nepreskúmateľný, pretože okresný súd ho nedostatočne odôvodnil v tom zmysle, že z neho nie je zrejmé, z akého dôvodu sú jednotlivé uznesenia valného zhromaždenia neplatné. Okresný súd vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil jednotlivé skutočnosti, ktoré boli predmetom konania a dokazovania, avšak nikde v odôvodnení nie je jednoznačne uvedené, z akého dôvodu okresný súd vyhovel v celom rozsahu podanej žalobe. Obmedzil sa len na strohé konštatovanie na strane 17, tretí odsek rozsudku, kde sa uvádza, že žalovaný nemal riadne zriadený výbor pre audit, čím došlo k porušeniu práva žalobcu ako akcionára na riadne vedenie účtovníctva, preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. Z uvedeného však nevyplýva, z akého dôvodu sú neplatné aj uznesenia 1 až 3 valného zhromaždenia. Rovnako z odôvodnenia nevyplýva, v čom mali byť postupom žalovaného porušené, resp. obmedzené práva žalobcu ako akcionára na riadne zvolanie a priebeh valného zhromaždenia.

Ďalej poukázal na odôvodnenie prvostupňového súdu na strane 14 (posledný odsek) až 16, kde okresný súd podrobne rozoberá skutočnosti namietané žalobcom, týkajúce sa schválenia účtovnej závierky a výročnej správy s konštatovaním, že účtovná závierka, ako aj výročná správa obsahujú všetky náležitosti v zmysle zákona o účtovníctve a napriek tomu vyslovil, že uznesenia valného zhromaždenia sú v tejto časti neplatné, a teda, že v danom prípade žalovaný porušil žalobcove právo na riadne vedenie účtovníctva. Takýmto postupom bolo podľa názoru žalovaného porušené jeho ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu a zároveň mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené, v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.7.2010, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005. Mal za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je dostatočne odôvodnené a neobsahuje jednoznačné a zrozumiteľné dôvody, prečo okresný súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Rozhodnutie je teda nepreskúmateľné.

Žalovaný mal rovnako za to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru, žalobcom tvrdené skutočnosti nie sú spôsobilé privodiť neplatnosť jednotlivých uznesení valného zhromaždenia. Vzhľadom k tomu, že rozsudok neobsahuje odôvodnenie neplatnosti jednotlivých uznesení, mohol sa len domnievať, že skutočnosť, ktorá túto neplatnosť spôsobila, je zriadenie výboru pre audit a absencia jeho úpravy v stanovách žalovaného. Prvostupňový súd síce argumentuje tým, že je viazaný názorom odvolacieho súdu, v tejto súvislosti však žalovaný uviedol, že ani prvostupňový, ani odvolací súd neuviedli, akým spôsobom a na základe ustanovenia ktorého právneho predpisu má žalovaný povinnosť upraviť tieto otázky v stanovách spoločnosti. Žalovaný bol názoru, že ani zákon o účtovníctve túto povinnosť priamo ani nepriamo neupravujú, a preto zákonodarca ponecháva na vôli každej spoločnosti, či zriadený výbor zakotví alebo nezakotví do stanov. Z dôvodovej správy nevyplýva povinnosť spoločnosti zakotviť tento orgán do stanov spoločnosti. Rovnako sa kreovanie tohto orgánu a voľba jeho členov nezapisuje ani do Obchodného registra. Bol toho názoru, že tvrdenie prvostupňového a odvolacieho súdu ohľadom tejto otázky nie je podložené žiadnym relevantným argumentom. V prípade, ak bol okresný súd opačného názoru ako žalovaný, mal uviesť ustanovenie právneho predpisu, z ktorého vyplýva, že výbor pre audit musí byť upravený v stanovách spoločnosti.

Ak by žalovaný aj pripustil, že výbor pre audit musí byť upravený v stanovách spoločnosti, mal za to, že člen predstavenstva žalovaného svojou výpoveďou ohľadom spôsobu kreovania a fungovania dozornej rady preukázal, že dozorná rada vykonávala činnosti, ktoré zákon zveruje výboru pre audit. Zároveň poukázal na skutočnosť, že ani a ani zákon o účtovníctve neustanovuje, že v prípade, ak výbor pre audit nie je zriadený, resp. je neplatne zriadený, tak skutočnosť, že neprerokuje alebo nepredloží niektorý z materiálov na schválenie valnému zhromaždeniu obchodnej spoločnosti, by robilo takéto schválenie, resp. uznesenie valného zhromaždenia automaticky neplatným.

Ďalej mal žalovaný za to, že zo strany žalobcu nebol preukázaný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti napadnutých uznesení valného zhromaždenia žalovaného, keď napadnuté uznesenia svojím obsahom nijakým spôsobom neohrozovali, neobmedzovali, resp. nezasahovali do akcionárskych práv a povinností žalobcu. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu zrušil alebo zmenil.

K doručenému odvolaniu sa žalobca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a za rešpektovania ust. , verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -412 zo dňa 30.01.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 04.02.2014 , na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom v spojení s ust. .

Podľa ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia, krajský súd rozsudok okresného súdu posudzoval v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 17.06.2013, ktoré ako relevantné odzneli v rámci konania pred súdom prvého stupňa. Žalovaný primárne namietal vadu konania spočívajúcu nedostatočnom odôvodnení rozsudku okresného súdu, ktorý neobsahuje odôvodnenie neplatnosti jednotlivých uznesení a je možné sa len domnievať, že skutočnosť, ktorá túto neplatnosť spôsobila, je že žalovaný nemal zriadený výbor pre audit a absentovala jeho úprava v stanovách žalovaného, a to napriek konštatovaniu, že účtovná závierka, ako i výročná správa obsahujú všetky náležitosti v zmysle zákona o účtovníctve.

Po procesnej stránke žalovaný namietal vadu konania spočívajúcu v porušení práva žalovaného na súdnu a inú právnu ochranu, pretože odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s . K tomuto dôvodu procesného charakteru, zo strany krajského súdu ako súdu odvolacieho bolo potrebné ako prvé vyhodnotiť, či má spôsobilý predmet preskúmavania, a to súdne rozhodnutie prvostupňového súdu s náležitosťami podľa . Odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu má všetky atribúty, ktoré vyplývajú z ust. , keď jasným spôsobom vyhodnocoval to, čo bolo podstatné a určujúce pre zhodnotenie dôvodnosti žaloby žalobcu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 17.6.2011 vo väzbe na vznesenú obranu žalovaného v rámci konania pred súdom prvého stupňa. V súvislosti s konštatovaním splnenia náležitostí odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď okresný súd vyhodnocoval dôvodnosť žaloby žalobcu, ako i obranu vznesenú žalovaným, krajský súd odkazuje aj na rozhodnutie ústavného súdu, a to Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16. marca 2005, Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. júna 2004, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ...„všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces". Podľa Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. októbra 2004 ...„reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na

súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných právnych predpisov, ktorý prekladá účastník konania". Krajský súd považuje za podstatné uviesť, že je dôležité, aby sa všeobecný súd vysporiadal s dôvodmi argumentácie, ktoré majú význam pre posúdenie veci. V danom prípade okresný súd, vychádzajúc z dikcie ust. , jasným a zrozumiteľným spôsobom vyložil právny záver vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti žaloby žalobcu, stručným, zrozumiteľným a jasným spôsobom vyložil dôvody, pre ktoré považoval napadnuté uznesenia prijaté na valnom zhromaždení žalovaného dňa 17.6.2011 za neplatné, a preto je možné konštatovať preskúmateľnosť rozsudku a jeho dôvodov.

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného primárne poukazuje na aplikáciu vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keďže sa v podstatných častiach stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a v podrobnostiach poukazuje na závery rozsudku okresného súdu vyjadreného v odôvodnení. Na zvýraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného, krajský súd uvádza nasledovné.

K úspešnosti samotnej žaloby podľa ust. v spojení s ust. , sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch hmotno-právnych podmienok, a to zistenie rozporu so zákonom alebo spoločenskou zmluvou, v danom prípade so Stanovami žalovaného pri prijatých uzneseniach VZ a druhou nevyhnutnou podmienkou k určeniu neplatnosti uznesení, ako rozhodnutí prijatých na VZ, je konštatácia, že porušenie zákona, spoločenskej zmluvy, resp. Stanov žalovaného mohlo obmedziť práva žalobcu ako akcionára.

Pokiaľ ide o vymedzenie práv akcionára, je potrebné poukázať na ust. , podľa ktorého akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak.

Akcia vyjadruje účasť akcionára ako spoločníka spoločnosti, t.j. práva a povinnosti akcionára ako spoločníka. Akcionár má ako spoločník majetkové práva (právo podieľať sa na zisku spoločnosti a právo podieľať sa na likvidačnom zostatku spoločnosti v prípade zrušenia spoločnosti s likvidáciou) a právo podieľať sa na riadení spoločnosti (najmä právo účasti na VZ a hlasovania na ňom, ako aj ďalšie individuálne práva, prípadne práva priznávané určitej menšine akcionárov). Právom osobitného charakteru je právo akcionára na prednostné upísanie akcie v prípade zvýšenia základného imania upisovaním akcií.

Podľa ust. veta prvá akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy.

Tieto štyri oprávnenia akcionára, a to právo zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia a uplatňovať návrhy, sú základom, pomocou ktorého akcionár uplatňuje svoj vplyv na spoločnosť. Kontrolné oprávnenie môže akcionár uplatňovať nepriamo prostredníctvom dozornej rady, ktorá je povinná oboznámiť akcionárov na VZ so svojimi kontrolnými zisteniami ( ), a priamo na VZ tým, že môže požadovať vysvetlenia o činnosti spoločnosti a podávať návrhy rozhodnutí.

Práva žalobcu ako akcionára v danom prípade sú vymedzené v Čl. IV Stanov žalovaného, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu na č.l. 95 - 99 spisu.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či žalobcom v žalobe namietaný postup zvolania VZ žalovaného konaného dňa 17.06.2011 v rozpore so zákonom, mohol mať negatívny vplyv na možnosť uplatnenia práva akcionárov (akcionára), t.j. obmedziť akcionárov, resp. žalobcu na jeho právach. Vzhľadom k druhej kumulatívnej podmienke, vyplývajúcej z ust. , bolo nevyhnutné posúdiť samotné nedodržanie procedurálneho postupu zvolania VZ, ako i obsah prijatých rozhodnutí - uznesení VZ žalovaného pod č. 4, 5, 6, 7 vo väzbe na dôvody vymedzené žalobcom v podanej žalobe zo dňa 07.09.2011, za viazanosti ust. .

V rovine obmedzenia práv žalobcu akcionára, ktoré obmedzenie bolo konštatované v rámci odôvodnenia rozsudku okresného súdu, považuje krajský súd za potrebné prioritne poukázať na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. júna 2011, v ktorom bol zaujatý názor k ust. , v tom smere, že ...„postačí preukázať, že v rozpore so zákonom, prípadne Stanovami spoločnosti VZ bolo prijaté rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k obsahu programu VZ sa dotýkalo akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné, v rozpore s právnou normou a aj v rozpore s uplatneným nárokom na takomto skutkovom základe takto postihnutého akcionára skúmať, či aj jeho práva reálne porušené boli", ktorým záverom je za aplikácie ust. viazaný.

Vo vzťahu k spôsobu zvolania VZ konaného dňa 17.06.2011, na ktorom došlo k prijatiu napadnutých uznesení, stotožňuje sa odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, na ktoré zdôvodnenie na str. 11 - 14 napadnutého rozsudku v podrobnostiach odkazuje, ktorý po preskúmaní oznámenia o konaní riadneho valného zhromaždenia na č.l. 89 spisu zverejneného v Hospodárskych novinách konštatoval vady spočívajúce v tom, že neobsahovalo upozornenie podľa veta prvá , zoznam osôb, ktoré sa navrhujú za členov výboru pre audit, poučenie o práve akcionára vyžiadať si zaslanie kópie účtovnej uzávierky na svoj náklad, nebezpečenstvo na ním uvedenú adresu, čím došlo k porušeniu , s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje.

Vo vzťahu k uzneseniu č. 4/2011 riadneho VZ žalovaného, ktorým VZ schválilo výročnú správu predstavenstva žalovaného za r. 2010, a uzneseniu č. 5/2011, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného konané dňa 17.6.2011 schválilo riadnu individuálnu účtovnú uzávierku T E S L A Liptovský Hrádok a.s., za r. 2010 a uložilo zisk za r. 2010 vo výške 10.955 Eur vysporiadať nasledovne: preúčtovať v prospech účtu 421 (zákonný rezervný fond) vo výške 1.096 Eur a preúčtovať v prospech účtu 429 (neuhradená strata minulých rokov) vo výške 9.859 Eur, poukazuje odvolací súd na ust. v znení k dátumu konaného VZ, predstavenstvo zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva spoločnosti, zverejnenie výročnej správy, zostavenie a zverejnenie konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy spoločnosti, ak má spoločnosť takú povinnosť a predkladá valnému zhromaždeniu na schválenie účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so stanovami. Táto závierka sa zasiela akcionárom, ktorí vlastnia akcie na meno najmenej 30 dní pred dňom konania valného zhromaždenia. Ak spoločnosť vydala akcie na doručiteľa, hlavné údaje tejto účtovnej závierky sa v tej istej lehote uverejnia spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia. Účtovná závierka sa musí tiež akcionárom poskytnúť na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote ustanovenej zákonom a určenej stanovami na zvolanie valného zhromaždenia. Akcionár, ktorý je majiteľom akcií na doručiteľa a ktorý zriadil na akcie spoločnosti záložné právo v prospech spoločnosti podľa , má právo vyžiadať si zaslanie kópie účtovnej závierky na svoj náklad a nebezpečenstvo na ním uvedenú adresu. Na tieto práva musia byť akcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia. Stanovy môžu určiť aj ďalší spôsob, akým je spoločnosť povinná poskytnúť akcionárom účtovnú závierku. Stotožňuje sa odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že výročná správa žalovaného za rok 2010 obsahovala informácie o zložení dozornej rady spoločnosti, avšak neobsahovala informácie o činnosti, o pravidlách vymenovania a odvolania dozornej rady a rovnako neobsahovala informácie o

zložení činnosti, pravidlách vymenovania a odvolania výboru pre audit, nakoľko tento bol zriadený až na RVZ konanom dňa 17.6.2011. V súvislosti s predmetnými napadnutými uzneseniami uznesením č. 4/2011 a 5/2011 je potrebné poukázať na ust. , , , o účtovníctve v spojení s .. Krajský súd v zhode s prvostupňovým súdom uvádza, že žalovaný ako akciová spoločnosť bol povinný zriadiť výbor pre audit v zmysle ust. , , podľa ktorého výbor pre audit sa skladá z členov dozornej rady alebo z členov menovaných valným zhromaždením. Ak účtovná jednotka nemá valné zhromaždenie, menovanie členov výboru pre audit ustanoví osobitný predpis; 24aa)v takom prípade účtovná jednotka zverejní zloženie výboru pre audit vo výročnej správe. Minimálne jeden člen výboru pre audit musí mať päť rokov odbornej praxe v oblasti účtovníctva alebo auditu a musí byť nezávislý. Nezávislým členom je fyzická osoba, ktorá nie je majetkovo alebo osobne prepojená s účtovnou jednotkou alebo jej dcérskou účtovnou jednotkou, jej akcionármi, členmi štatutárnych orgánov a audítorom účtovnej jednotky, a ani im nie je blízkou osobou a nemá žiadny príjem od účtovnej jednotky alebo jej dcérskej účtovnej jednotky okrem odmeny za prácu v dozornej rade alebo vo výbore pre audit. Výbor pre audit a) sleduje zostavovanie účtovnej závierky a dodržiavanie osobitných predpisov, 22a), b) sleduje efektivitu vnútornej kontroly a systémy riadenia rizík v účtovnej jednotke, c) sleduje audit individuálnej účtovnej závierky a audit konsolidovanej účtovnej závierky, d) preveruje a sleduje nezávislosť audítora, predovšetkým služieb poskytovaných audítorom podľa osobitného predpisu, 26a), e) odporúča na schválenie audítora na výkon auditu pre účtovnú jednotku, f) určuje termín audítorovi na predloženie čestného vyhlásenia o jeho nezávislosti alebo zveriť výkon činnosti výboru pre audit dozornej rade, a to v zmysle ust. , podľa ktorého účtovná jednotka podľa odseku 1 nemusí mať zriadený výbor pre audit, ak jej dozorná rada vykonáva činnosti výboru pre audit; činnosti výboru pre audit nemôže vykonávať predseda dozornej rady, čo žalovaný nevykonal. Zo stanov žalovaného, konkrétne znenia Čl. X bod 4) vyplývalo, že dozorná rada je povinná preskúmať ročnú účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo na úhradu strát a predkladá svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu, ktoré však neobsahovalo zverenie takej činnosti dozornej rade, ako je vymedzené vo vyššie citovanom ust. . Bolo zrejmé, a medzi účastníkmi nesporné, že žalovaný výbor pre audit nezriadil, a k voľbe členov výboru pre audit pristúpil až na tomto riadnom VZ, ktoré sa konalo dňa 17.6.2011. Za obdobie od roku 2010 žalovaný nemal zvolených žiadnych členov výboru pre audit a ani z obsahu stanov žalovaného zriadenie takéhoto výboru nevyplývalo. V čase konania riadneho VZ nebol zrejmý ani spôsob kreovania, dĺžka funkčného obdobia, vznik a zánik funkcie výboru pre audit, ktorého zriadenie 1.1.2009 v zmysle o účtovníctve bolo povinnosťou žalovaného. Pokiaľ vypracovaná výročná správa obsahovala v zmysle Čl. XIV. bod 3) Stanov žalovaného aj vybrané údaje z ročnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2010 a Správa dozornej rady žalovaného zo dňa 13.5.2011 odporučila na základe preskúmania účtovnej uzávierky žalovaného za rok 2010, ako aj správy audítora schváliť účtovnú závierku, ktoré dokumenty však neboli overené audítorom ustanoveným zákonom v zmysle Čl. XIV. bod 1) veta druhá stanov žalovaného (Správa nezávislého audítora zo dňa 14. apríla 2011 bola vypracovaná Accept Audit & Consulting, s.r.o. Prešov, licencia SKAU č. 000124, ktorého ako audítora pre rok 2011 schválilo valné zhromaždenie napadnutým uznesením RVZ č. 6/2011), pri absencii zverenia činnosti výboru pre audit dozornej rade, došlo k obmedzeniu práv žalobcu ako akcionára, v podobe obmedzenia práv na informácie o hospodárení spoločnosti, informácie o riadnej individuálnej účtovnej závierke, a tým tak bola i obmedzená možnosť žalobcu rozhodovať a hlasovať o schválení, resp. neschválení nielen riadnej individuálnej účtovnej závierky, ale aj výročnej správy. Vedenie účtovníctva, vyhotovovanie a schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky i výročnej správy postupom v súlade so zákonom a informovanie o účtovnej závierke je predsa základom pre rozhodovanie sa akcionára o schválení účtovnej závierky, resp. o podávaní návrhu, či požadovaní vysvetlení čo i do obsahu výročnej správy. Naviac, nepoučenie o možnosti zaslať predmetné doklady akcionárovi mohlo obmedziť akcionára na jeho právach podieľať sa na riadení spoločnosti formou hlasovania na VZ a na jeho informačných právach o hospodárení spoločnosti.

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu č. 7/2011, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného schválilo zriadenie výboru pre audit. Prvými členmi výboru pre audit sú: 1./ Ing. M. T. - 6 rokov odbornej praxe v oblasti účtovníctva v spoločnosti ESOX - PLAST, s.r.o., Uhorská Ves 170, 032 03 Liptovský Ján, IČO: 36 381 012, zapísaná v OR SR Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 11206/L, 2./ Ing. Jozef Hric - predseda DR, 3./ Ján Závodný - člen DR, stotožňuje sa krajský súd so záverom prvostupňového súdu, a to rozporu prijatého uznesenia s ust. , vo väzbe na vzhľadom k tomu, že žalovaný nedodržal predpísaný postup pri voľbe

členov výboru pre audit žalovaného, a tým došlo k porušeniu práva žalobcu podieľať sa na menovaní členov výboru pre audit žalovaného za rok 2010.

K uzneseniu žalovaného č. 6/2011, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného konaného dňa 17.6.2011 schválilo audítora žalovaného pre r. 2011: Accept Audit & Consulting, s.r.o. Prešov, licencia SKAU č. 000124, považuje odvolací súd potrebné poukázať na ust. , . Krajský súd, uvádza, že podľa ust. predkladá predstavenstvo VZ alebo členskej schôdzi návrh na schválenie alebo odvolanie audítora na základe odporúčania výboru pre audit alebo dozornej rady. V danom prípade bol schválený audítor bez odporúčania, keď žalovaným pri voľbe - návrhu členov pre výbor pre audit nebol dodržaný postup v zmysle stanov. VZ žalovaného schválilo audítora na overenie riadnej individuálnej účtovnej uzávierky za rok 2010 bez odporúčania výboru pre audit. Ak predsa nie je platne zriadený výbor pre audit, nie je ani možné v zmysle ust. odporučiť schválenie audítora na výkon auditu pre účtovnú jednotku, čím došlo k obmedzeniu práva žalobcu na informácie o hospodárení spoločnosti od nezávislého audítora, a následne rozhodovať a podieľať sa na schvaľovaní, resp. neschvaľovaní riadnej individuálnej účtovnej uzávierky žalovaného za rok 2010, predloženej práve nezávislým audítorom.

Na základe vyššie uvedených zhodnotení s odkazom k záverom napadnutého rozsudku okresného súdu, za viazanosti citovaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, bolo preukázané splnenie aj druhej kumulatívnej hmotno-právnej podmienky, vyplývajúcej z ust. , a to obmedzenie práv žalobcu ako akcionára v súvislosti s uzneseniami uvedenými vo výroku napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré boli prijaté buď v rozpore so zákonom alebo stanovami. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie na preukázanie obmedzenia práv akcionára podľa ust. . Touto otázkou sa zaoberal a správne v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil a v tejto súvislosti poukazuje odvolací súd i na závery v stanovisku Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu krajský súd podľa ust. rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie a za aplikácie ust. v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Výrok odvolacieho súdu, podľa ktorého o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, vychádza z ust. , podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.