Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_4Cb-77-2011.pdf
PDF · 175.76 KB
No categories available
4Cb/77/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa: GPW s.r.o., so sídlom Vysoká 16, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 796, zastúpený Ivanič & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Dunajská 48, Bratislava, IČO: 47 246 774, proti odporcovi: TESLA Liptovský Hrádok, a.s., so sídlom Pálenica 53/79, Liptovský Hrádok, IČO: 00 009 687, zastúpený JUDr. Petrom Jančim, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, IČO: 37 979 957, v konaní o určenie neplatnosti uznesení riadneho valného zhromaždenia konaného 17.6.2011, t a k t o
rozhodol:
Uznesenie riadneho valného zhromaždenia č. 4/2011, G. j e n e p l a t n é.
Uznesenie RVZ č. 5/2011, ktorým riadne valné zhromaždenie odporcu konaného dňa 17.6.2011 schválilo F. A., j e n e p l a t n é.
Uznesenie RVZ č. 6/2011, ktorým riadne valné zhromaždenie odporcu konaného dňa 17.6.2011 Z., j e n e p l a t n é.
Uznesenie RVZ č. 7/2011, ktorým riadne valné zhromaždenie odporcu konaného dňa 17.6.2011 Z., j e n e p l a t n é.
O trovách konania b u d e rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd faxom dňa 19.9.2011 a emailom bez zaručeného elektronického podpisu tým istým dňom, doplneným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.9.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že:
- uznesenie riadneho valného zhromaždenia č. 4/2011, G., je neplatné,
- uznesenie RVZ č. 5/2011, ktorým riadne valné zhromaždenie odporcu konaného dňa 17.6.2011 schválilo F. A., je neplatné,
- uznesenie RVZ č. 6/2011, ktorým riadne valné zhromaždenie odporcu konaného dňa 17.6.2011 schválilo V., je neplatné,
- uznesenie RVZ č. 7/2011, ktorým riadne valné zhromaždenie odporcu konaného dňa 17.6.2011 schválilo R., je neplatné.
Svoj návrh odôvodnil tým, že základné imanie odporcu vo výške 5.958.474,2107 eur je rozvrhnuté na 398 900 kusov kmeňových akcií vydaných v zaknihovanej podobe vo forme na doručiteľa. Navrhovateľ ku dňu podania žaloby je majiteľom 8 980 kusov akcií. Dňa 16.5.2011 bolo v Hospodárskych novinách zverejnenie oznámenie o konaní RVZ, ktoré bolo zvolané 17.6.2011. Navrhovateľ sa RVZ nezúčastnil. Predstavenstvo odporcu, podľa výpisu z Obchodného registra, pozostávalo z troch členov, ktorými boli L.. M. O., L.. A. R.Č. a L.. F. A., ktorých zvolila, resp. mala zvoliť v zmysle stanov odporcu dozorná rada odporcu. Voľba a odvolanie členov predstavenstva podľa ust. § 187 ods. 1 Obchodného zákona ex lege patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia. Ani ust. § 194 ods. 1 Obchodného zákona, ktoré umožňuje aby boli voľba a odvolanie členov predstavenstva spoločnosti stanovami delegované na dozornú radu spoločnosti, nemožno chápať ako základ pre to, aby boli niektorí akcionári zbavení akejkoľvek možnosti participovať na voľbe a odvolávaní členov predstavenstva. Účelom ust. § 194 ods. 1 Obchodného zákona je totiž dosiahnutie hospodárnosti voľby a odvolávania členov predstavenstva v spoločnostiach s veľkým počtom akcionárov a nie vylúčenie akýchkoľvek akcionárov z procesu voľby a odvolania členov predstavenstva. Aj v prípade delegácie voľby a odvolávania členov predstavenstva na dozornú radu je nevyhnutné, aby bola zachovaná možnosť všetkých akcionárov participovať na tomto procese. Takúto voľbu a odvolávanie členov predstavenstva dozornou radou preto nemožno v žiadnom prípade označiť za reprezentáciu vôle všetkých akcionárov spoločnosti. Na voľbu a odvolávanie členov predstavenstva je potom potrebné aplikovať ust. § 194 ods. 1 veta prvá Obchodného zákona. Stanovy musia byť v otázke spôsobu navrhovania voľby a odvolávania členov predstavenstva dostatočne určité (pôjde najmä o určenie kto a akým spôsobom navrhuje voľbu alebo odvolanie člena predstavenstva), inak sú stanovy v tejto časti v rozpore so zákonom. Stanovy musia upraviť, že každý akcionár, ktorý má záujem prejaviť svoju vôľu a navrhnúť kandidáta na voľbu člena predstavenstva, resp. jeho odvolanie; akým spôsobom má takýto návrh dozornej rade alebo inému orgánu odporcu na schválenie predložiť; akým spôsobom má preukázať dozornej rade alebo inému organu odporcu, že je akcionárom spoločnosti a k akému dátumu a v akých lehotách sa má dozorná rada alebo iný orgán takouto žiadosťou zaoberať a do kedy má zvolať zasadnutie dozornej rady. Nevyhnutným predpokladom vo veci voľby a odvolania členov predstavenstva a.s. je zvolanie valného zhromaždenia príslušným orgánom a.s.. Dozorná rada, v zmysle ust. § 198 ods. 1 Obchodného zákona, môže v prípade, ak to záujmy spoločnosti vyžadujú, zvolať VZ. Obchodný zákonník vo veci voľby a odvolania členov predstavenstva dostatočne, zrejme a určito vymedzuje kto zvoláva VZ - predstavenstvo samostatne zo svojho podnetu alebo predstavenstvo na základe žiadosti akcionárov alebo dozorná rada. Ďalším dôležitým predpokladom predchádzajúcim procesu voľby a odvolania členov predstavenstva je určenie lehoty do kedy musí príslušný orgán, v tomto prípade najmä predstavenstvo, zvolať takéto zasadnutie VZ. Obchodný zákonník vo veci zvolania VZ, predmetom ktorého je voľba a odvolanie členov predstavenstva a orgánu, ktorému sa takáto žiadosť predkladá, teda dostatočne zrejme a určito vymedzuje, ktorý orgán a.s. a v akej lehote zvoláva VZ predstavenstvo. Obchodný zákonník vo veci nečinnosti predstavenstva vo veci zvolania mimoriadneho VZ, predmetom ktorého je voľba a odvolanie členov a predstavenstva dostatočne, zrejme a určito vymedzuje ako majú akcionári postupovať, keď predstavenstvo VZ na ich žiadosť nezvoláva. Rovnako Obchodný zákonník dostatočne, zrejme a určito vymedzuje aké podmienky musia títo akcionári splniť a preukázať, aby predstavenstvo rozhodlo o zvolaní takéhoto mimoriadneho VZ. Obchodný zákonník dostatočne, zrejme a určito vymedzuje akým spôsobom musia byť akcionári zo strany akciovej spoločnosti oboznámení s predmetom rokovania VZ, v akej lehote vopred musí byť oznámené kedy sa bude konať takého zasadnutie, tiež musia byť vopred informovaní o možnosti si vyžiadať od spoločnosti mená osôb navrhovaných za členov predstavenstva. Obchodný zákonník vo veci riadneho priebehu mimoriadneho VZ, predmetom ktorého je voľba a odvolanie členov predstavenstva zrejme a určito vymedzuje, ktorí akcionári sú oprávnení uplatňovať svoje právo voči spoločnosti, ako aj povinnosť zaobstarať zo strany spoločnosti zoznam osôb oprávnených konať voči spoločnosti na rokovaní VZ; dostatočne a zrejme vymedzuje pripustenie akcionárov na VZ, ako aj potrebnú väčšinu na prijatie uznesenia o voľbe alebo odvolaní členov predstavenstva. Obchodný zákonník vo veci predkladania návrhu jednotlivých akcionárov, prisudzuje právo všetkým akcionárom za rovnakých podmienok, ktorí sa zúčastnia takéhoto rokovania VZ, participovať na procese voľby a odvolania členov predstavenstva a teda ich nijako nediskriminuje podľa výšky ich podielov na základnom imaní a.s. a teda prisudzuje všetkým akcionárom rovnaké práva predkladať jednotlivé návrhy. Nakoľko odporca v stanovách mienil delegovať túto právomoc z valného zhromaždenia na dozornú radu, tak takúto delegáciu možno platne ustanoviť jedine za splnenia viacerých kumulatívnych podmienok. Odporca čiastočne alebo úplne opomenul splnenie viacerých základných podmienok na platnú delegáciu voľby a odvolania členov predstavenstva, nakoľko v stanovách odporcu v spôsobe delegácie odporcu absentuje: a./ ktorí akcionári sú oprávnení zvolať rokovanie dozornej rady, odporca v rozpore s ust. § 181 Obchodného
zákonníka prisudzuje toto právo iba akcionárom, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 10% základného imania odporcu a teda diskriminuje akcionárov, ktorých menovitá hodnota predstavuje 5% základného imania alebo menej, tak ako to upravuje Obchodný zákonník; b./ ktorému orgánu alebo osobe odporcu sa žiadosť akcionára na voľbu a odvolanie členov predstavenstva predkladá, v akej lehote musí uvedený orgán o nej rozhodnúť; c./ aké práva má akcionár v prípade nečinnosti; d./ aké podmienky musia akcionári, ktorí žiadajú zvolať zasadnutie DR splniť a preukázať; e./ akým spôsobom sa musia oboznámiť akcionári odporcu s predmetom rokovania DR; f./ v akej lehote vopred im musí byť zo strany odporcu oznámené, kedy sa bude konať takéto zasadnutie DR; g./ ktorí akcionári sú oprávnení uplatňovať svoje práva voči odporcovi analogicky k rozhodujúcemu dátumu pri predkladaní jednotlivých návrhov na voľbu alebo odvolanie členov predstavenstva; h./ potrebnú minimálnu väčšinu hlasov DR na prijatie uznesenia o voľbe a odvolaní členov predstavenstva. Vady zvolania VZ môžu byť dôvodom pre určenie neplatnosti uznesení prijatých na takomto valnom zhromaždení, keď valné zhromaždenie zvolané osobami nevykonávajúcimi pôsobnosť členov predstavenstva a.s.. Podľa názoru navrhovateľa RVZ zvolali tretie osoby, ktoré nikdy neboli členmi predstavenstva odporcu, v dôsledku čoho nebolo riadne zvolané. Stanovy odporcu neurčujú presný počet členov predstavenstva odporcu ale rozmedzie, v ktorom sa počet členov predstavenstva odporcu môže pohybovať (3 - 5 členov). Prijatím uznesení RVZ došlo k reálnemu obmedzeniu navrhovateľových práv a to práva na riadne zvolanie RVZ a práva navrhovateľa na zabezpečenie riadneho priebehu RVZ. Tým, že RVZ nebolo zvolané osobami, ktoré v čase zvolania ako aj v čase konania, nevykonávali funkciu predstavenstva, RVZ zvolalo predstavenstvo odporcu v počte členov, ktorý nevyplýva zo stanov odporcu; RVZ neprebehlo riadne, nakoľko v čase jeho konania neexistovali osoby, ktoré by ako členovia predstavenstva odporcu boli oprávnené organizačne zabezpečiť jeho priebeh, organizačne zabezpečiť zápis akcionárov do listiny prítomných a v súlade s ust. § 180 ods. 3 OVZ poskytnúť odpovede zo strany predstavenstva odporcu na otázky navrhovateľa ako aj ostatných akcionárov a zabezpečiť tak kvalifikovanú účasť všetkých akcionárov odporcu. Nakoľko na strane odporcu nedošlo k riadnemu zvolaniu členov predstavenstva, došlo k porušeniu celého radu ustanovení Obchodného zákonníka. Zo strany odporcu počas r. 2010, ako aj k dátumu konania RVZ, nebolo zabezpečené riadne vedenie účtovníctva, z ktorého bezprostredne vychádzalo aj zostavovanie účtovnej závierky odporcu za r. 2010 a rozdelenie dosiahnutého zisku a tak prijatým uznesením č. 1 a 2 RVZ došlo k reálnemu obmedzeniu navrhovateľových práv na zabezpečenia riadneho vedenia účtovníctva, riadneho zostavenia účtovnej závierky, riadneho zostavenia návrhu na rozdelenie zisku, čím boli porušené informačné práva navrhovateľa, ako aj práva navrhovateľa na riadenie odporcu prostredníctvom riadne menovaných členov predstavenstva ním volených, priebeh RVZ. Došlo k porušeniu ust. § 184a ods. 1 písm.b/ Obchodného zákonníka, akcionári boli nedostatočným a zmätočným spôsobom poučení o svojom práve požadovať na RVZ informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí odporcu alebo záležitostí osôb ovládaných odporcom. V oznámení o konaní RVZ nebol konkretizovaný aký druh informácií a vysvetlení sú akcionári oprávnení požadovať a odkaz na paragraf Obchodného zákonníka navrhovateľ nepovažuje za splnenie poučovacej povinnosti. Akcionári neboli poučení aký druh informácií môžu požadovať a voči ktorým osobám, neboli poučení o spôsobe a elektronických prostriedkoch, ktorými odporca prijíma oznámenia o vymenovaní, o zmene udeleného splnomocnenia a odvolaní splnomocnenca. Súčasťou oznámenia o konaní RVZ nie je vzor tlačiva a odporca opomenul upozornenie pre všetkých akcionárov o možnosti vyžiadať si zaslanie kópie účtovnej závierky na svoje náklady a nebezpečenstvo na ním uvedenú adresu. Teda oznámenie o konaní RVZ vykazovalo také vady, ktorými došlo k porušeniu ust. 184a ods. 1 písm.b/ Obchodného zákonníka, v spojení s ust. § 180 ods. 1, § 184a ods. 1 písm.c/ a § 192 ods. 1 Obchodného zákonníka. Konanie odporcu spôsobilo na strane navrhovateľa porušenie práva navrhovateľa ako akcionára na riadne zvolanie a priebeh RVZ, v súvislosti s porušením jeho informačných a poučovacích práv a k porušenie práva navrhovateľa na riadne ustanovenie svojho zástupcu na rokovaní RVZ. Dokument, ktorý odporca ako riadnu individuálnu účtovnú závierku za r. 2010 pred RVZ zaslal na adresu navrhovateľa a v ktorom navrhovateľ predpokladá, že bola aj schvaľovaná, neobsahuje žiadnu zo všeobecných náležitostí účtovnej závierky. Napriek tomu odporca tento dokument schválil a prekročil tak svoju pôsobnosť vymedzenú v ust. § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže Obchodný zákonník, ani Stanovy odporcu, schvaľovanie takéhoto dokumentu do pôsobnosti valného zhromaždenia nezverujú. Počnúc od 1.1.2008 sa odporca vôbec otázkou menovania členov výrobu pre audit nezaoberal a teda takýchto členov nemenoval. Členom výboru pre audit nemôže byť predseda dozornej rady. Odporca menoval prvých členov výboru pre audit až na rokovaní RVZ. Navrhovateľ je toho názoru, že nie je možné menovať osoby za členov výboru pre audit, pokiaľ nie je výbor pre audit ako kolektívny orgán zriadený, bez ďalšieho určenia o počte jeho členov, o jeho funkčnom období, o jeho uznášania schopnosti potrebnej väčšiny na prijatie uznesenia takéhoto kolektívneho orgánu, o spôsobe voľby a odvolania
takýchto členov, kto a akým spôsobom predkladá návrhy na voľbu takýchto členov výboru pre audit a podobne. Audítor, ktorý overil riadnu individuálnu účtovnú závierku k 31.12.2010 nebol menovaný valným zhromaždením v súlade so zákonom a preto možno konštatovať, že odporca nemá riadnu individuálnu účtovnú závierku k 31.12.2010 overenú audítorom. Týmto pochybením odporcu bolo teda v konečnom dôsledku porušené právo navrhovateľa podieľať sa na riadení a kontrole odporcu a to najmä vo vzťahu k možnosti ovplyvňovať personálne zloženie výboru pre audit odporcu, ako aj vo vzťahu k menovaniu zákonného audítora. Výročná správa odporcu v rozpore s ust. § 20 Zákona o účtovníctve 1./ neobsahuje informácie ako informácie o zložení a činnosti orgánu spoločnosti a ich výborov - chýbajú informácie o zložení a činnosti dozornej rady a výboru pre audit, 2./ v pravidlách upravujúcich vymenovanie a odvolanie členov jej štatutárneho orgánu a zmenu stanov - chýbajú informácie o pravidlách vymenovania a odvolania dozornej rady a výboru pre audit. Ďalším nedostatkom výročnej správy je to, že členovia predstavenstva odporcu nepredložili valnému zhromaždeniu odporcu vysvetľujúcu správu k obsahu i k náležitostiam výročnej správy určenej v ust. § 20 ods. 6, 7 Zákona o účtovníctve. Prijatím uznesenia č. 1 došlo k porušeniu ust. § 20 Zákona o účtovníctve a ust. § 8 ods. 3 Zákona o účtovníctve. Riadna individuálna účtovná závierka odporcu pre r. 2010 bola zostavená v rozpore s viacerými ustanoveniami Zákona o účtovníctve a Obchodného zákonníka, čím došlo k zásahu do práva navrhovateľa na riadne vedenie účtovníctva, k právam navrhovateľa na zostavenia výročnej správy v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o účtovníctve, bolo neoprávnene zasiahnuté do práva navrhovateľa na potrebné vysvetlenia a informácie ohľadom údajov obsiahnutých vo výročnej správe, čo automatickým následkom je zásah do práva navrhovateľa na kvalifikovanú účasť na RVZ.
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 4Cb/77/2011-256 zo dňa 18.1.2012 žalobu zamietol, ktoré rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Žiline 13Cob/105/2012-308 zo dňa 11.12.2012 a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný (§ 226 O.s.p.) sa prvostupňový súd v rámci nového konania dôsledne zameria prioritne na skutočnosť, či došlo k dodržaniu procedurálneho postupu pri zvolávaní valného zhromaždenia, zodpovie otázku týkajúcu sa zákonnosti prijatých uznesení na dotknutom zhromaždení, pretože z obsahu programu tohto zhromaždenia vyplývalo, že sa dotýka práv akcionára, príslušnej obchodnej spoločnosti.
V novom konaní právny zástupca navrhovateľa trval na písomne podanej žalobe, uviedol, že riadne valné zhromaždenie nebolo zvolené osobami, ktoré boli riadne zvolené za členov predstavenstva, takže všetky prijaté uznesenia sú z tohto dôvodu neplatné.
Právny zástupca odporcu uviedol žiadal žalobu zamietnuť, hoci pripúšťajú právny názor odvolacieho súdu, že by mohlo dôjsť k vysloveniu neplatnosti uznesení ohľadne schválenia výboru pre audit. Vec ponechávajú na právne posúdenie súdom. Tvrdia, že všetci členovia predstavenstva boli zvolení v súlade s Obchodným zákonníkom a Stanovami. Uznesenia prijaté na riadnom valnom zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.6.2011 sú v súlade s Obchodným zákonníkom a Stanovami odporcu. Obchodný zákonník stanovuje presný postup ako sa organizuje voľba. Aj keď došlo k delegácii pôsobnosti na dozornú radu majú za to, že Stanovy obsahujú presné procesno-organizačné predpoklady ako sa zvoláva. Podrobným spôsobom upravujú kreovanie jednotlivých orgánov, a to článok IX ods. 2., 3. čo sa týka predstavenstva a Stanovy článku X upravujú spôsob kreovania dozornej rady, koľko má mať členov, konkrétne bod VIII. Spôsob výpočtu väčšiny je upravený v článku X bod 8. Majú za to, že Stanovy sú v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka aj čo sa týka potrebného kvóra na navrhovanie členov predstavenstva. Pripúšťajú, že jednotlivé poučenia v pozvánke na zvolanie riadneho valného zhromaždenia sú vedené popisným spôsobom. Majú za to, že to nerobí neplatnosť prijatých uznesení.
Podľa § 154 ods. 1 Obchodného zákonníka akciovou spoločnosťou je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.
Podľa § 155 ods. 1 Obchodného zákonníka akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 183 Obchodného zákonníka o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.
Podľa ust. § 131 ods.1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
Podľa ust. § 131 ods.2 Obchodného zákonníka súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
Podľa ust. § 131 ods.3 Obchodného zákonníka v konaní konajú za spoločnosť konatelia; ak sú však účastníkmi konania sami konatelia, zastupuje spoločnosť určený člen (členovia) dozornej rady. Ak žalujú tak konatelia, ako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorná rada zriadená, určí zástupcu spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od doručenia žaloby spoločnosti, ustanoví súd spoločnosti opatrovníka.
Podľa ust. § 131 ods.4 Obchodného zákonníka neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere.
Podľa ust. § 131 ods.5 Obchodného zákonníka právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.
Ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka určuje aktívne legitimované osoby, ktoré sa môžu domáhať určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia na súde, pričom nemusia preukazovať naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.), keďže tento zákon priamo predpokladá. Ku dňu podania žaloby na súd bol navrhovateľ vlastníkom 8.980 ks akcií (výpis z účtu zo všetkými právami spojenými s cennými papiermi k dátumu výkonu služby na č.l. 88 spisu) z celkové počtu 398.900 ks, čo predstavuje 2,2511 %. Navrhovateľ (k zmene obchodného mena na GPW s.r.o. Bratislava došlo dňa 22.3.2013) je akcionárom odporcu, teda osobou, ktorá je oprávnená podľa § 183 a 131 Obchodného zákonníka na podanie takejto žaloby, pasívne legitimovanou je spoločnosť, ktorej valné zhromaždenie dňa 17.6.2011 prijalo uznesenia, ktorých neplatnosti sa navrhovateľ podanou žalobou domáha (uznesenia č. 4, 5, 6, 7/2011). Žaloba navrhovateľa bola podaná v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote dňa 17.9.2011 faxom, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá lehota začala plynúť od prijatia napadnutých uznesení t.j. od 17.6.2011. Lehota na podanie žaloby je lehota hmotnoprávna, preto žaloba musí byť doručená súdu najneskôr v jej posledný deň (nepostačuje odoslanie žaloby na prepravu poštovým úradom), koniec trojmesačnej lehoty dňa 17.9.2011 pripadol na sobotu, posledným dňom lehoty bol najbližší pracovný deň t.j. 19.9.2011, kedy bola žaloba súdu doručená (faxom a emailom bez zaručeného elektronického podpisu) - § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré faxové podanie bolo doplnené v trojdňovej lehote predložením jeho originálu podľa § 42 ods. 1 O.s.p., čím sa mu priznávajú účinky včasného podania návrhu na súd. Ako vyplýva z listiny prítomných (č.l. 93, 94 spisu) sa navrhovateľ ako akcionár zasadnutia valného zhromaždenia nezúčastnil (podmienka podania protestu do zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia sa podľa § 183 Obchodného zákonníka týka len akcionárov, ktorí sa zasadnutia valného zhromaždenia zúčastnili). Dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia cestou súdu možno len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, či už pre formálnoprávne alebo vecnoprávne vady. Účinnosť vyhlásenia uznesenia za neplatné pôsobí od okamihu, keď ju vysloví súd,
účinky neplatnosti nastanú ex tunc t.j. od prijatia uznesenia. Súd je pri rozhodovaní viazaný dôvodmi neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, tak ako boli uvedené v žalobe, pretože podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka sa dôvody neplatnosti koncentrujú súčasne s právom na podanie žaloby do troch mesiacov od prijatia uznesení valného zhromaždenia. Podanou žalobou nie je možné domáhať sa neplatnosti akéhokoľvek uznesenia valného zhromaždenia len tých ktorým bol porušený zákon, spoločenská zmluva a stanovy a súčasne musí byť splnená druhá podmienka t.j., že prijatím takéhoto uznesenia mohlo byť obmedzené právo akcionára, ktorý sa neplatnosti dovoláva. Postačuje možnosť protiprávneho obmedzenia práva spoločníka, nevyžaduje sa reálne obmedzenie jeho práva na to, aby bola žaloba podľa tohto ustanovenia úspešná. Rozpor uznesenia valného zhromaždenia nemá za následok absolútnu neplatnosť, pretože nejde o rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide o relatívnu neplatnosť, ktorú môže súd na návrh osoby k tej legitimovanej vysloviť, a to na základe § 131 a § 183 Obchodného zákonníka, ktorý vyhlásil vyššie uvedené uznesenia za neplatné ak sú v rozpore so spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Medzi porušením zákona a napadnutým uznesením valného zhromaždenia musí byť vecná súvislosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Obo/112/2001).
Práva akcionára sú upravené v zákone, stanovách spoločnosti, pričom miera práv akcionára zodpovedá hodnote akcie, ktoré vlastní. Práva akcionára sú majetkové (právo na dividendy, podiel na likvidačnom zostatku, práva na úpis nových akcií pri zvyšovaní základného imania) alebo nemajetkové (právo na riadenie kontroly spoločnosti, právo zúčastňovať sa na riadení spoločnosti prostredníctvom valného zhromaždenia, právo hlasovať na ňom, domáhať sa neplatnosti prijatých uznesení, právo požadovať informácie a vysvetlenia, právo voliť, byť volený do orgánu spoločnosti. Práva minoritných akcionárov (akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania) majú právo podľa § 181 ods. 1 Obchodného zákonníka na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia, práva uvedené v § 182 Obchodného zákonníka.
Prvým dôvodom, pre ktorý sa navrhovateľ dovolával neplatnosti napadnutých uznesení valného zhromaždenia odporcu konaného dňa 17.6.2011 bol ten, že RVZ nebolo riadne zvolané, keď podľa názoru navrhovateľa RVZ zvolali tretie osoby.
Podľa ust. § 194 ods.1 Obchodného zákonníka členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným.
Podľa článku X bod 1 Stanov odporcu dozorná rada spoločnosti volí a odvoláva členov predstavenstva na základe písomného návrhu akcionárov spoločnosti, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota presahuje aspoň 10 % základného imania s tým, že dozorná rada o týchto skutočnostiach písomne upozorní predstavenstvo spoločnosti ako aj jednotlivého člena predstavenstva.
Podľa článku X bod 7 Stanov odporcu dozorná rada v súlade s § 194 ods. 2 Obchodného zákonníka pri voľbe členov predstavenstva určí zároveň, ktorý z členov predstavenstva je predsedom predstavenstva.
V zmysle vyššie citovaného ust. § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nim uvedeným. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, pokiaľ stanovy nemajú inú úpravu, členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie na obdobie najviac 5 rokov. Stanovy môžu určiť, že táto právomoc patrí dozornej rade t.j. zákon pripúšťa delegáciu pôsobnosti z valného zhromaždenia na dozornú radu za predpokladu, že stanovy určia spôsob voľby a odvolávania členov predstavenstva dozornou radou. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 58/1999 „v prípade delegovanej pôsobnosti voľby a odvolania členov predstavenstva na dozornú radu a stanovy neobsahujú spôsob voľby a odvolania člena predstavenstva tak sú stanovy v tejto časti v rozpore so zákonom a potom platí, že členovia predstavenstva akciovej spoločnosti sú volení a odvolávaní valným zhromaždením “(č.l. 100 spisu). Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však vychádzalo z úpravy vtedy platného ust. § 131 Obchodného zákonníka, ktorá nevyžadovala splnenie druhej podmienky akú
vyžaduje súčasná právna úprava t.j. že súd môže určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia len ak je porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
Navrhovateľ namietol, že aj v prípade delegácie voľby a odvolávania členov predstavenstva na dozornú radu je nevyhnutné, aby bola zachovaná možnosť všetkých akcionárov participovať na tomto procese, pretože v zmysle stanov odporcu dozorná rada spoločnosti volí, odvoláva členov predstavenstva na základe návrhu tých akcionárov, ktorí majú akcie ktorých menovitá hodnota presahuje aspoň 10 % základného imania.
Spoločenská zmluva a stanovy obchodnej spoločnosti sú normy, ktorými si táto právnická osoba autonómne upravuje svoje vnútorné záležitosti. Práva a povinnosti akcionárov sú spojené s vlastníctvom akcií. Zákonná úprava voľby členov predstavenstva a členov dozornej rady je úpravy kogentná, ponechávajúca priestor na úpravu vzťahov členom spoločnosti (akcionárom prostredníctvom valného zhromaždenia) tak, aby úprava týchto vzťahov vyhovovala bežnému bezproblémovému riadnemu fungovaniu spoločnosti a neobmedzovala a neprimeraným spôsobom nezasahovala do práv a povinnosti akcionára a spoločnosti. Takto je potrebné aj chápať voľbu spoločnosti upravenú úpravou vzťahov v stanovách spoločnosti (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Obdo/17/2012 zo dňa 19.6.2012). Ustanovenia § 194 ods. 1, veta druhá umožňuje aby stanovy určili, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným. Stanovy, ktoré prijalo valné zhromaždenie odporcu nie je v časti upravujúcej spôsob voľby a odvolávania členov predstavenstva dozornou radou v rozpore s kogentnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu súd môže zasahovať do vnútorných pomerov obchodnej spoločnosti len v zákonom stanovených prípadoch a za zákonom stanovených podmienok. Stanovy spoločnosti sú zmluvou sui generis, ktorá vzniká osobitným kontraktačným postupom. Je to základný dokument, ktorý upravuje vzťahy medzi orgánmi spoločnosti, vzťahy medzi akcionármi, chod spoločnosti. Navrhovateľ prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti valného zhromaždenia chce riešiť platnosť resp. neplatnosť určitých častí stanov odporcu.
K námietke navrhovateľa ohľadne dĺžky funkčného obdobia jednotlivých členov predstavenstva súd dospel k týmto skutkovým a právnym záverom:
Podľa článku IX bod 3 Stanov odporcu funkčné obdobie členov predstavenstva je trojročné a končí dňom odvolania alebo odstúpenia člena z predstavenstva. Opätovná voľba je možná. V zmysle kogentného ustanovenia § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka funkčné obdobie členov predstava nesmie presiahnuť päť rokov. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Obdo/17/2012 zo dňa 19.6.2012 vo veci dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 8.2.2012 č.k. 13Cob/248/2011-452, na otázku riešenú v predmetnom súdnom konaní, ktorá sa týka posúdenia článku X bod 3 Stanov odporcu v tomto konaní v nadväznosti na ust. § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka (podľa ktorého je funkčné obdobie členov predstavenstva 4 roky, s tým že sa končí až voľbou nových členov predstavenstva), Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že zákonné obmedzenie doby určenej pre výkon funkcie člena predstavenstva a člena dozornej rady je v zmysle citovaných ust. § 194 ods. 1 a § 200 ods. 2 Obchodného zákonníka vyjadrené tým, že doba výkonu funkcie môže byť maximálne 5 rokov. Akákoľvek úprava tejto doby výslovne neprekračujúca dobu 5 rokov nie je v rozpore so zákonom. Celkom zreteľná neumožňujúca iný výklad je doba voľby člena predstavenstva a člena dozornej rady určená v stanovách spoločnosti odporcu na dobu 4 rokov. Sporným zostala tretia veta článku X bod 3 a článok XI bod 6 stanov odporcu, ktorá znie „funkčné obdobie končí až voľbou nových členov predstavenstva (dozornej rady)“. Toto ustanovenia stanov odporcu podľa názoru nie je v rozpore so zákonom. Obligatórne je stanovami spoločnosti odporcu v súlade s ust. § 194 ods. 1 a § 200 ods. 2 Obchodného zákonníka určená doba výkonu funkcie člena predstavenstva a člena dozornej rady na obdobie 4 rokov. Takto vymedzená doba nepripúšťa iný výklad a je platná, nakoľko neodporuje kogentnému ustanoveniu zákona t.j. neprekročuje zákonný maximálny limit piatich rokov. V takto stanovách určenej dobe je výkon funkcie potrebné vykladať aj v stanovách špecificky určené iné právne skutočnosti týkajúce sa ukončenia funkčného obdobia voľbou nových členov predstavenstva, kooptovania náhradných členov predstavenstva, ktorého počet neklesol pod polovicu, odstúpenia z funkcie člena predstavenstva a ukončenia funkčného obdobia voľbou nových členov dozornej rady, nakoľko ide o výnimky upriamené priamo stanovami odporcu z
presne určenej doby funkčného obdobia členov predstavenstva a dozornej rady. Aj v týchto prípadoch podľa názoru Najvyššieho súdu platí obligatórne v stanovách spoločnosti určená maximálna dĺžka funkčného obdobia 4 roky s tým, že pokiaľ právna skutočnosť upravená v stanovách nastane skôr ako uplynie stanovami určené funkčné obdobie nastávajú účinky pred uplynutím stanovami určeného funkčného obdobia. V daných ustanoveniach (bodoch stanov odporcu) je len presne špecifikovaná právna udalosť za splnenia ktorej končí funkčné obdobie členov predstavenstva alebo dozornej strany skôr, avšak len do doby určenej stanovami, záväzne na dobu 4 rokov, t.j. pre uplynutím záväzne určenej doby stanovami. S týmito špecifickými stanovami odporcu spájajú zánik funkcie člena predstavenstva alebo dozornej rady s ohľadom na v stanovách všeobecne určenú dobu 4 rokov.
V čase zvolania RVZ boli členmi predstavenstva L.. F. A., predseda predstavenstva, ktorému vznikla funkcia 19.10.2009 a L.. A. R., člen predstavenstva, ktorý sa stal členom predstavenstva 21.4.2012 (funkcia v štatutárnom orgáne spoločnosti vzniká rozhodnutím orgánu právnickej osoby, do ktorého kompetencie patrí jeho vytváranie - zápis do obchodného registra má len deklaratívny, nie konštitutívny účinok). L.. M. O. (členovi predstavenstva) zanikla funkcia v zmysle článku IX bod 3 Stanov odporcu uplynutím 3 rokov t.j. 29.7.2008. Podľa článku IX bod 7 Stanov odporcu zasadnutie predstavenstva je schopné uznášať sa ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov predstavenstva. K platnosti rozhodnutia predstavenstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov predstavenstva. Pri rozhodnosti hlasom rozhoduje hlas predsedu predstavenstva. V čase zvolania RVZ malo predstavenstvo dvoch členov, ktorí zvolali riadne valné zhromaždenie, preto RVZ bolo zvolané oprávnenými osobami. V zmysle ust. § 184 ods. 2 veta 2 Obchodného zákonníka ktorýkoľvek člen predstavenstva je oprávnený zvolať valné zhromaždenie, v prípade, že zákon ustanovuje povinnosť valné zhromaždenie zvolať a predstavenstvo sa na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo dlhší čas nie je schopné uznášať sa. Valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok, v lehote určenej stanovami a zvoláva ho predstavenstvo spôsobom v lehotách určených stanovami. V zmysle článku VI bod 3 Stanov odporcu predstavenstvo je povinné zvolať riadne valné zhromaždenie najmenej raz za rok, vždy však najneskôr do šiestich mesiacov po skončení kalendárneho roka. V súdenom prípade sa RVZ uskutočnilo dňa 17.6.2011.
Rovnaká námietka zo strany navrhovateľa bola vznesená aj na spôsob voľby členov dozornej rady, keď v zmysle článku X bod 6 veta druhá Stanov odporcu funkčné obdobie členov dozornej rady je 4 roky, končí však až voľbou nových členov dozornej rady. Podľa § 200 ods. 2 Obchodného zákonníka členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú stanovami, ktorá však nesmie byť dlhšia ako 5 rokov. V čase konanie RVZ boli členom dozornej rady L.. M. C., L.. A. S. a M. R. s dátumom vzniku funkcie od 18.6.2009, resp. 19.6.2009 (č.l. 85 spisu). V čase konania RVZ mal odporca riadne v súlade so zákonom a stanovami zvolenú dozornú radu.
K námietke navrhovateľa ohľadne neurčenia presného počtu členov predstavenstva súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Podľa § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.
Podľa článku IX bod 2 Stanov odporcu predstavenstvo spoločnosti má minimálne troch a maximálne päť členov, ktorých volí a odvoláva dozorná rada spoločnosti na základe súhlasu väčšiny svojich členov.
Podľa právnej teórie v prípade, že voľba členov predstavenstva patrí do pôsobnosti dozornej rady mal by byť počet členov stanovami vymedzený presne (Obchodný zákonník, komentár, tretie vydanie, Mária Patakyová). Právna teória má však len odporúčací charakter, ani táto nespája určenie počtu členov
predstavenstva horným a dolným limitom s neplatnosťou uznesení valného zhromaždenia, ktoré zvolá takto zvolené predstavenstvo.
Navrhovateľ tvrdil, že došlo k zásahu do práva navrhovateľa na riadne zvolanie a riadny priebeh riadneho valného zhromaždenia, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12.12.1995 sp. zn. 5Obo/291/95 (č.l. 117 spisu) v zmysle ktorého ak valné zhromaždenie akciovej spoločnosti zvolí predstavenstvo s iným počtom členov, než vyplýva zo stanov spoločnosti a takto zvolené predstavenstvo zvolá valné zhromaždenie, môžu oprávnené osoby napadnúť uznesenie tohto valného zhromaždenia žalobou na vyhlásenie neplatnosti. Uvedené rozhodnutie sa podľa názoru súdu týka voľby iného počtu členov predstavenstva, než aký vyplýva z doterajších stanov spoločnosti, keď v tomto prípade v zmysle stanov mala akciová spoločnosť stanovený počet členov predstavenstva na 7 a na valnom zhromaždení sa uskutočnila voľba päťčlenného predstavenstva bez toho, aby došlo k zmene stanov spoločnosti. Uvedené rozhodnutie preto nie je možné aplikovať na súdený prípad, keďže predmetom rokovania RVZ nebola zmena stanov alebo určenia iného počtu členov orgánu spoločnosti. V zmysle stanov odporcu je počet členov predstavenstva stanovený horným a dolným limitom, ktorý spôsob zjednodušuje voľbu člena predstavenstva bez zmeny stanov spoločnosti.
Ďalej v podanej žalobe navrhovateľ namietal formálne nedostatky zvolania RVZ a teda porušení poučovacej povinnosti v zmysle § 184a Obchodného zákonníka, nepripojením vzoru tlačív, aký vyžaduje Obchodný zákonník, čo malo za následok vady, ktorými došlo k porušeniu ustanovenia § 184a ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 184a ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka a ustanovenia § 192 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Podľa ust. § 184a ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o konaní valného zhromaždenia verejnej akciovej spoločnosti obsahuje okrem náležitostí podľa § 184 ods. 4 aj poučenie o práve akcionára požadovať na valnom zhromaždení informácie a vysvetlenia podľa § 180 ods. 1 a o práve zaradiť ním určenú záležitosť do programu rokovania valného zhromaždenia podľa § 181 ods. 1 vrátane lehôt na ich uplatnenie; ak webové sídlo spoločnosti obsahuje poučenie o týchto právach, stačí, ak pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o konaní valného zhromaždenia obsahuje lehoty na uplatnenie daných práv akcionára spolu s informáciou o uverejnení poučenia na webovom sídle spoločnosti,
Podľa ust. § 184a ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka poučenie o možnosti zúčastniť sa valného zhromaždenia v zastúpení na základe písomného splnomocnenia podľa § 184 ods. 1 a § 190e; k poučeniu sa pripojí vzor tlačiva, ktoré sa pri hlasovaní prostredníctvom splnomocnenca môže použiť s uvedením spôsobu a elektronických prostriedkov, ktorými spoločnosť prijíma oznámenia o vymenovaní, o zmene udeleného splnomocnenia a o odvolaní splnomocnenca,
Podľa ust. § 184 ods. 6 Obchodného zákonníka ak je v programe valného zhromaždenia zaradená zmena stanov, pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o jeho konaní musí obsahovať aspoň podstatu navrhovaných zmien. Návrh zmien stanov a ak má byť na programe valného zhromaždenia voľba členov orgánov spoločnosti mená osôb, ktoré sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti, musia byť akcionárom poskytnuté na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote určenej na zvolanie valného zhromaždenia.
Podľa ust. § 184 ods. 7 Obchodného zákonníka akcionár má právo vyžiadať si kópie návrhu stanov a zoznamu osôb, ktoré sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti s uvedením navrhovanej funkcie, prípadne ich zaslanie na ním uvedenú adresu na svoje náklady a nebezpečenstvo. Na práva podľa odseku 6 a tohto odseku musia byť akcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia.
Podľa ust. § 184 ods. 8 Obchodného zákonníka stanovy môžu určiť aj ďalší spôsob, akým je predstavenstvo povinné poskytnúť akcionárom návrhy pred konaním valného zhromaždenia. Stanovy
môžu tiež určiť, že predstavenstvo, prípadne dozorná rada je povinná poskytnúť akcionárom aj ďalšie návrhy uznesení, ktoré predkladajú na valné zhromaždenie, a to spôsobom určeným v stanovách. Ak sa návrhy predložené predstavenstvom, prípadne dozornou radou na valnom zhromaždení odlišujú od návrhov, ktoré boli poskytnuté akcionárom pred konaním valného zhromaždenia alebo ak pred konaním valného zhromaždenia predstavenstvo, prípadne dozorná rada neposkytla tieto návrhy, nie je to dôvodom na vyslovenie neplatnosti týchto uznesení valného zhromaždenia, ak tieto skutočnosti predstavenstvo, prípadne dozorná rada na valnom zhromaždení vecne odôvodní.
Pre verejné akciové spoločnosti vyplýva zo zákona kogentný príkaz, a to povinnosť oznámenie o konaní valného zhromaždenia zverejniť v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcou burzové správy. Oznámenie o konaní riadneho valného zhromaždenia (č.l. 88) spisu bolo zverejnené v denníku s celoštátnou pôsobnosťou - Hospodárskych novinách dňa 16.5.2011 t.j. oznámenie bolo zverejnené najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia. Pozvánka obsahovala v zmysle § 184 ods. 3 Obchodného zákonníka, tieto náležitosti: obchodné meno, sídlo spoločnosti, miesto, dátum, hodinu konania valného zhromaždenia, označenie, že bolo zvolené riadne valné zhromaždenie, jeho program a stanovenie rozhodujúceho dňa na uplatnenie práva účasti na valnom zhromaždení, práva hlasovať na ňom, požadovať vysvetlenia a uplatňovať návrhy (t.j. 14.6.2011 - v zmysle článku VI bod 7 Stanov odporcu rozhodujúcim dňom na uplatnenie práv pri akciách verejnej akciovej spoločnosti je tretí deň predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia). Obligatórnou súčasťou oznámenia o konaní valného zhromaždenia je upozornenie akcionárov, že v sídle spoločnosti majú právo nahliadať do návrhov zmien stanov a v prípade voľby orgánov majú právo na oboznámenie sa s menami kandidátov v sídle spoločnosti ako aj právo vyžiadať si kópie stanov a zoznamu osôb a ich zaslanie. Podľa § 184 ods. 6 Obchodného zákonníka ak je v programe valného zhromaždenia zaradená zmena stanov pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o jeho konaní musí obsahovať aspoň podstatu navrhovaných zmien. Návrh zmien stanov a ak má byť na programe valného zhromaždenia voľba členov orgánov spoločnosti, mená osôb, ktoré sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti, musia byť akcionárom poskytnuté na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote určenej na zvolenie valného zhromaždenia. V zmysle oznámenia o konaní RVZ pod bodom 8 programu malo byť schválenie zriadenia výboru pre audit, teda predmetom zasadnutia RVZ bola voľba jeho členov. Z dokladov predložených odporcom, a to podkladov pre konanie RVZ, ktoré sa malo uskutočniť 17.6.2011 (založené v prílohovej obálke spisu), a ktoré boli zverejnené na internetovej stránke odporcu (www.teslalh.sk <http://www.teslalh.sk>) je okrem iného zvolanie zasadnutia RVZ predstavenstvom na deň 17.6.2011 o 10.00 hodine v sídle spoločnosti s uvedením programu, ktorého súčasťou je pozvánka, vzor splnomocnenia, ktoré sa môže použiť v prihlasovaní v zastúpení na základe splnomocnenia a návrhy uznesení riadneho valného zhromaždenia, v ktorom k bodu 8 programu RVZ (schválenie zriadenia výboru pre audit) sa ako prví členovia výboru pre audit navrhujú L.. M. Č., L.. M. C. a p. M. R.. Oznámenie o konaní RVZ obsahuje poučenie, že návrh dokumentov a návrhu uznesení valného zhromaždenia podľa programu rokovania sú akcionárom k nahliadnutiu v sídle spoločnosti v lehote určenej na zvolanie valného zhromaždenia a v pracovnom čase od 7.00 hod. do 15.00 hod. a že na internetovej stránke spoločnosti www.teslalh.sk <http://www.teslalh.sk> budú od 18.5.2011 zverejnené dokumenty podľa programu rokovania valného zhromaždenia, návrhy uznesení podľa bodov rokovania a stanovisko predstavenstva ku každému bodu rokovania, ktorému sa nepredkladá návrh uznesenia a vzor tlačiva písomného splnomocnenia. Možno prisvedčiť navrhovateľovi, že oznámenie o konaní RVZ neobsahuje upozornenie podľa § 184 ods. 7, veta prvá Obchodného zákonníka. Podľa oznámenia RVZ bodom 8 programu malo byť schválenie zriadenia výboru pre audit, teda predmetom zasadnutia RVZ bola voľba jeho členov. Oznámenie o konaní RVZ absentuje poučenie akcionárov, že akcionár má právo vyžiadať si zoznam osôb, ktoré sa navrhujú za členov výboru pre audit.
Pokiaľ sa týka navrhovateľom namietaného porušenia ustanovenia § 184a ods. 1 písm. b), c) Obchodného zákonníka súd dospel k týmto skutkovým právnym záverom:
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka pozvánka na valné zhromaždenie verejnej akciovej spoločnosti musí obsahovať aj poučenie o právach akcionára požadovať na valnom zhromaždení informácie o vysvetlenia podľa § 180 ods. 1 a o práve zaradiť ním určenú záležitosť do programu rokovania VZ vrátane lehôt na ich uplatnenie, pričom podrobnosti ohľadom týchto práv môžu byť uvedené aj s odkazom na internetovú stránku spoločnosti a poučenie o možnosti zúčastniť sa VZ
v zastúpení na základe písomného splnomocnenia podľa § 184 ods. 1, § 190e; k poučeniu sa pripojí vzor tlačiva, ktoré sa pri hlasovaní prostredníctvom splnomocnenca môže použiť s uvedením spôsobu elektronických prostriedkov, ktorými spoločnosť prijíma oznámenie o vymenovaní, o zmene udeleného splnomocnenia a o odvolaní splnomocnenca. Oznámenie o konaní RVZ obsahuje poučenie akcionára, že tento má právo požadovať na valnom zhromaždení informácie a vysvetlenia podľa § 180 ods. 1 a právo žiadať zaradiť ním určenú záležitosť do programu rokovania valného zhromaždenia podľa § 181 ods. 1 Obchodného zákonníka a v stanovených lehotách na uplatnenie. Podľa navrhovateľa je takého poučenie nedostatočné, nakoľko v oznámení o konaní RVZ nebolo konkretizované aký druh informácie o vysvetlení sú akcionári oprávnení požadovať, tým, že odkaz na paragraf Obchodného zákonníka navrhovateľ nepovažuje za splnenie si poučovacej povinnosti odporcu. Obchodný zákonník (s výnimkou lehoty na ich uplatnenie a informácie, že poučenie je uverejnené na internetovej stránke spoločnosti a poučenie o možnosti zúčastniť sa valného zhromaždenia v zastúpení, ktoré náležitosti oznámenie o konaní RVZ obsahovalo) umožňuje zverejniť ich na internetovej stránke spoločnosti. Na internetovej stránke odporcu boli zverejnené podklady pre konanie RVZ a to pozvánka na riadne valné zhromaždenie, vzor plnomocenstva, návrhy uznesení RVZ, návrhy predstavenstva odporcu o schválení správy audítora o overení riadnej účtovnej závierky za rok 2010, návrh predstavenstva o schválení výročnej správy za rok 2010, návrh predstavenstva o schválení výročnej správy predstavenstva za rok 2010, riadnej individuálnej účtovnej závierky spoločnosti za rok 2010 a návrh na vyrovnanie hospodárskeho výsledku za rok 2010, návrh predstavenstva o schválení audítora spoločnosti, návrh predstavenstva o schválení výboru pre audit, návrh predstavenstva o schválení konsolidovaných účtovných uzávierok za roky 2005-2008. Oznámenie o konaní RVZ neobsahovalo poučenie podľa § 184a ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka a to uvedenie spôsobu a elektronického prostriedku, ktorým odporca prijímal oznámenia o vymenovaní, o zmene uvedeného splnomocnenia a o odvolaní splnomocnenia. Rovnako v oznámení o konaní RVZ absentuje poučenie akcionára, že má právo vyžiadať si zaslanie kópie účtovnej závierky na svoj náklad nebezpečenstvo na ním uvedenú adresu, čím došlo k porušeniu ustanoveniu § 192 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Pokiaľ sa týka navrhovateľom namietaného porušenia ust. § 184a ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka oznámenie o konaní RVZ obsahuje lehotu na uplatnenie práva akcionára požadovať informácie a vysvetlenia, ktoré podklady pre konanie RVZ boli zverejnené na internetovej stránke odporcu a druh informácií vysvetlení bol určený s odkazom na ust. § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka dostatočne účinným spôsobom. Rovnako oznámenie obsahuje poučenie o možnosti zúčastniť sa valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení na základe písomného splnomocnenia. Vzor tlačiva bol zverejnený na internetovej stránke odporcu v tomto znení: „splnomocniteľ udeľuje splnomocnencovi plnú moc na zastupovaní na riadnom valnom zhromaždení spoločnosti Tesla Liptovský Hrádok, a.s. so sídlom Pálenica 53/79, 033 17 Liptovský Hrádok, IČO: 00 006 987, spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sak, vložka č. 9/L, ktoré sa bude konať dňa 17.6.2011 o 10.00 hodine, v sídle spoločnosti s počtom ..... ks akcií s menovitou hodnotou jednej akcie ................ eur a s oprávnením hlasovať a prijímať rozhodnutia akéhokoľvek druhu, a to v rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z platných právnych predpisov Slovenskej republiky a to i v prípade, ak je podľa platných právnych predpisov potrebné osobitné plnomocenstvo“.
Ohľadne namietanej neplatnosti uznesenia RVZ č. 5/2011, ktorým RVZ odporcu schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku a uložilo zisk za rok 2010 vysporiadať nasledovne: preúčtovať v prospech zákonného rezervného fondu 1.096 eur a preúčtovať v prospech účtu neuhradená strata minulých rokov 9.859 eur, súd dospel k týmto skutkovým a právnym záverom:
Podľa navrhovateľa pri účtovnej závierke bolo porušené ust. § 17 ods. 2, písm. f) zákona o účtovníctve t.j. že účtovná závierka neobsahovala podpisový záznam štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky a ust. § 17 ods. 3 písm. c) zákona o účtovníctve t.j. že účtovná jednotka neobsahovala poznámky, teda tvrdil, že odporca nemá riadne zostavenú individuálnu účtovnú závierku a nemá úplné účtovníctvo, čo malo za následok odňatie práva odporcu prerokovať a schvaľovať svojimi hlasmi riadne zostavenú a vyhotovenú účtovnú závierku. Podľa odporcu (č.l. 227 spisu) riadna individuálna účtovná závierka ako dokument obsahoval všetky náležitosti požadované zákonom o účtovníctve v platnom znení.
Podľa ust. § 20 ods. 3 zákona o účtovníctve je účtovníctvo účtovnej jednotky úplné vtedy, ak účtovná jednotka vyhotovila výročnú správu a zverejnila údaje účtovnej závierky. Výročná správa musí poskytovať verný a pravdivý obraz o majetkovej a finančnej situácii spoločnosti. Podľa § 20 ods. 1 zákona o účtovníctve musí výročná správa obsahovať účtovnú závierku spoločnosti za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa a správu audítora o overení účtovnej závierky. Súlad výročnej správy s účtovnou závierkou overí audítorská spoločnosť najneskôr do konania valného zhromaždenia spoločnosti, ktoré schvaľuje výsledok hospodárenia. Výročná správa sa po overení tohto súladu doplní o správu audítorskej spoločnosti o overení informácií uvedených vo výročnej správe. Účtovná závierka je podľa ust. § 20 ods. 1 zákona o účtovníctve povinná súčasť k výročnej správy. Súčasťou výročnej správy je účtovná závierka s predpísanými výkazmi: súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky. Povinnou časťou výročnej správy je aj správa audítora o overení účtovnej závierky. Po preskúmaní výročnej správy za rok 2010, ktorej súčasťou je účtovná závierka mal súd za preukázané, že jej súčasťou sú poznámky k účtovnej závierke k 31.12.2010 (č.l. 32- 55 Výročnej správy za rok 2010) vrátane podpisového záznamu člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo fyzickej osoby, ktorá je účtovnou jednotkou L.. F. A., podpisový záznam osoby zodpovednej za zostavenie účtovnej závierky L.. S. W. a podpisový záznam osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva L.. A. R. (č.l. 32 Výročnej správy za rok 2010).
Navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia RVZ č. 4/2011, ktorý bola schválená výročná správa predstavenstva za rok 2010, ktorý odôvodnil tým, že výročná správa odporcu v rozpore s ust. § 200 zákona o účtovníctve neobsahovala informácie o zložení a činnosti dozornej rady a výboru pre audit, informácie o pravidlách vymenovania a odvolania dozornej rady a výboru pre audit, neobsahovala vysvetľujúcu správu k obsahovým náležitostiam, teda výročnej správa je v rozpore s ust. § 20 ods. 8 zákona o účtovníctve a rovnako ju valnému zhromaždeniu nepredložilo predstavenstvo odporcu, ale osoby, ktoré neboli riadnym spôsobom do funkcie členov predstavenstva odporcu ustanovené, čím došlo k obmedzeniu práv navrhovateľa, a to k zásahu do práva navrhovateľa na riadne vedenie účtovníctva a práva navrhovateľa v zostavení výročnej správy v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o účtovníctve a práva navrhovateľa na potrebné vysvetlenie a informácie ohľadom údajov obsiahnutých vo výročnej správy, čo má za následok zásah do práva navrhovateľa na kvalifikovanú účasť na RVZ. Podľa odporcu ani Zákon o účtovníctve ani Obchodný zákonník žiadnym predpísaným spôsobom neustanovuje formu vysvetľujúcej správy k výročnej správe a vysvetľujúca správa predstavenstva bola riadnym preukazným a zrozumiteľným spôsobom preukázaná priamo na konaní RVZ odporcu.
Po preskúmaní Výročnej správy odporcu za rok 2010 mal súd za preukázané, že výročná správa odporcu za rok 2010 obsahovala informácie o zložení dozornej rady spoločnosti, avšak neobsahovala informácie o činnosti, o pravidlách vymenovania a odvolania dozornej rady a rovnako neobsahovala informácie o zložení činnosti, pravidlách vymenovania a odvolania výboru pre audit, zrejme z toho dôvodu, že tento bol zriadený až na RVZ, ktoré sa konalo dňa 17.6.2011, ktorého platnosť uznesenia navrhovateľ napadol touto žalobou. V zmysle ust. § 20 ods. 8 zákona o účtovníctve členovia predstavenstva účtovnej jednotky, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (v súdenom prípade aj odporca) predložia valnému zhromaždeniu vysvetľujúcu správu k obsahovým náležitostiam výročnej správy zostavenej podľa § 20 podľa ods. 6 a 7. Zákon o účtovníctve nevyžaduje písomnú formu vysvetľujúcej správy a nevylučuje podať ju ústne na zasadnutí RVZ.
Navrhovateľ sa ďalej domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia č. 6/2011, ktorým bol schválený audítor spoločnosti pre rok 2011 a určenia neplatnosti uznesenia RVZ č. 7/2011, ktorým RVZ schválilo zriadenie výboru pre audit a stanovilo prvých jeho členov. Pokiaľ sa týka zriadenia výboru pre audit ako aj preverovania a sledovania predložených dokumentov nezávislým audítorom, odvolací súd zaujal právny názor, ktorým je prvostupňový súd viazaný. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu zákon o účtovníctve upravuje len niektoré otázky týkajúce sa výboru pre audit, a to jeho pôsobnosť, avšak neupravuje počet jeho členov, dĺžku jeho funkčného obdobia, pričom tieto otázky musia byť upravené stanovami odporcu. Zriadenie výboru pre audit zo stanov nevyplýva. Pokiaľ na RVZ dňa 17.6.2011 bol zriadený výbor pre audit, tak potom nemohli byť predmetné dokumenty predkladané na RVZ odporcu riadne preverené a ani sledované nezávislým audítorom.
Navrhovateľ obmedzenie svojich práv ako aj práv ostatných akcionárov videl v tom, že došlo k porušeniu jeho práva prostredníctvom výboru pre audit kontrolovať resp. sledovať zostavenie a audit riadnej
účtovnej závierky za rok 2010 a nezávislosť audítora. Došlo k porušeniu práva navrhovateľa, ktoré v sebe zahŕňa i právo na to, aby zo strany odporcu bol zabezpečený a následne riadne vykonaný proces zostavovania účtovnej závierky, došlo k porušeniu práva navrhovateľa pri odsúhlasení riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2010 a k porušeniu práva navrhovateľa zúčastniť sa na kontrolnej činnosti odporcu. Sledovanie zostavovania účtovnej závierky na dodržiavanie osobitných predpisov, sledovanie auditu, v preverovaní a nezávislosti audítora, na zabezpečenie menovania zákonom povolených osôb, pričom poukázal na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica 61Cb/181/2009, podľa ktorého, ak účtovnú závierku neoverila na to oprávnená osoba došlo k porušeniu jedného zo základných práv navrhovateľa, a to realizovať kontrolnú funkciou činnosti odporcu prostredníctvom schvaľovania účtovnej závierky, hlasovanie na valnom zhromaždení.
Povinnosť zriadiť výbor pre audit pre vybrané účtovné jednotky zaviedla novela zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. zákonom č. 198/2007 Z.z., ktorý § 19a nadobudol účinnosť 1.1.2008, ktorá požiadavka vyplývala zo smernice EÚ 2006/43/ES v štatutárnom audite. V zmysle dôvodovej správe k tomuto zákonu ustanovenie ukladá povinnosť účtovným jednotkám, ktoré sú svojou povahou spoločnosťami verejného záujmu a spravujú veľký objem zverených peňažných prostriedkov zriadiť si výbor pre audit. Úlohy výboru pre audit môžu vykonávať tiež členovia dozornej rady. Jeho úlohou bude vykonávať kompetencie, ktoré obmedzia vplyv štatutárnych orgánov na výber audítora. Uvedený výbor bude mať v kompetencii možnosť obmedziť poskytované služby audítora, dohliadať na proces zostavovania účtovnej závierky, kontrolovať efektivitu interného auditu a pod.. V zmysle § 19a ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (čo je v súdenom prípade aj odporca) je povinná zriadiť výbor pre audit. Odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal zverenie výkonu týchto činností výboru pre audit dozornej rade, keďže odporca ako akciová spoločnosť bol povinný zriadiť výbor pre audit alebo zveriť v zmysle ust. § 19 ods. 2 písm. b), ust. § 19 ods. 2, veta prvá, druhá a ust. § 19 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. výkon činnosti výboru dozornej rady.
V zmysle smernice č. 2006/43/ES sa mohli verejné akciové spoločnosti rozhodnúť, akým spôsobom zriadia výbor pre audit, či ako samostatný orgán o ktorý sa doplní základná trojčlánková štruktúra orgánov akciovej spoločnosti alebo ako súčasť dozornej rady spoločnosti. Rozhodnutie je na akciovej spoločnosti, ktorá postavenie výboru pre audit upraví v stanovách. V prípade ak spoločnosť zvolí cestu vytvorenia výboru ako samostatného orgánu je základná štruktúra orgánov spoločnosti štvorčlánková. Okrem povinne kreovaných troch orgánov môže každá akciová spoločnosť vytvoriť i ďalšie orgány za predpokladu, že ich postavenia a pôsobnosť dostatočne a zrozumiteľne upraví v stanovách spoločnosti. V zmysle ust. § 173 ods. 2 písm. f) Obchodného zákonníka musia stanovy akciovej spoločnosti upraviť počet členov predstavenstva dozornej rady alebo iných orgánov ako aj vymedzenie ich pôsobnosti a spôsob rozhodovania. Tento postup je však vzhľadom na existenciu dozornej rady ako kontrolného orgánu akciovej spoločnosti v praxi nadbytočný. Výbor pre audit je totiž taktiež orgánom s prevažne kontrolnými právomocami.
Právo akcionára na riadenie spoločnosti pozostáva zo štyroch čiastkových práv, a to práva na kvalifikovanú účasť na valnom zhromaždení (t.j. so znalosťou veci), práva hlasovať na valnom zhromaždení, právo požadovať informácie a vysvetlenia na valnom zhromaždení a právo uplatňovať návrhy. Právo na informácie a vysvetlenia má každý akcionár bez ohľadu na váhu svojich hlasov. Nakoľko úprava výboru pre audit nebola obsiahnutá v stanovách odporcu, nebolo možné menovať jeho členov. Dokumenty predkladané na RVZ - výročná správa, účtovná závierka nemohli byť riadne overené audítorom (§19 ods. 1, § 20 ods. 1 zákona o účtovníctve). Výbor pre audit, ktorý odporca nemal riadne zriadený, sleduje zostavovanie účtovnej závierky, preveruje a sleduje nezávislosť audítora, odporúča na schválenie audítora na výkon auditu pre účtovnú jednotku, preto došlo k porušeniu práva navrhovateľa ako akcionára na riadne vedenie účtovníctva t.j. na zabezpečenie riadneho vedenia účtovníctva v zmysle zákona 431/2002 Z.z. ako to konštatoval odvolací súd, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania si súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.