Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/49/2012

Potvrdené rozhodnutím 11Co/153/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Sylvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, Q., zastúpený splnomocnencom: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Gr?sslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Duslo, a. s., so sídlom Administratívna budova, ev.č. 1236, Šaľa, zastúpený splnomocnencom: agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. Augusta 8 a 10, Bratislava, o zaplatenie 99.581,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 20C/49/2012-83 zo dňa 10. decembra 2012, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Martinom Holičom, v právnej veci navrhovateľa: J. Š., M.. XX.XX.XXXX, W. XXXX/XX, Q., zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Duslo, a.s., Administratívna budova, ev.č. 1236, Šaľa, zast. agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. Augusta 8 a 10, Bratislava, o zaplatenie 99.581,76 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 2.280,10 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 99.581,76 Eur a náhradu trov konania, titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Odporca ako aj vedľajší účastník na strane odporcu žiadali návrh ako v celom rozsahu nedôvodný zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - hlásením choroby z povolania, posudkom KPLT o odškodnení SSU, prepúšťacími správami KPLT, oboznámením sa s pripojenými rozhodnutiami súdov, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav :

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že bol od r. XXXX R. D.. XXXX zamestnaný v S. G. F. U. F.Ó. W., po viac ako 15-ročnej expozícii v toxickom prostredí bola navrhovateľovi zistená choroba z povolania - chronická intoxikácia sírouhlíkom. Navrhovateľ bol zamestnaný v Chemických závodoch Juraja Dimitrova, po privatizácii podniku všetky záväzky vyplývajúce z pracovného pomeru prešli na Istrochem a.s., ktorá sa následne zlúčila s odporcom, tak ako to vyplýva aj z obchodného registra, na odporcu teda prešli všetky záväzky zaniknutej spoločnosti Istrochem a.s. Posudkom vypracovaným Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie (ďalej len „KPLT“) zo dňa 07.11.2002 bolo poškodenie zdravia navrhovateľa ohodnotené v zmysle vyhl. č. na 1000 bodov podľa sadzobníka pre hodnotenie č. IV/51, toto vysoké a najvyššie možné hodnotenie svedčí o mimoriadnom rozsahu prejavov choroby z povolania a s tým spojených rozsiahlych obmedzení v živote navrhovateľa. Navrhovateľ žije v súčasnosti osamelo v svojom byte, pred objavením choroby viedol aktívny spoločenský, rodinný, kultúrny

a športový život, netrpel žiadnymi psychickými či neurologickými ochoreniami, žil bez akýchkoľvek zdravotných limitácií. Zdravotný stav navrhovateľa sa v dôsledku nevyliečiteľnej choroby naďalej zhoršuje, trvalé následky ochorenia majú doživotné nepriaznivé a nezvratné dôsledky na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb. Navrhovateľovi bola zistená polyneuropatia senzitívnej motoriky dolných končatín toxického pôvodu, progresiou choroby sa uňho vyskytuje únavový syndróm, celková oslabenosť organizmu s opakovanými krátkymi stratami vedomia. Psychologickým a psychiatrickým vyšetrením boli zistené organické zmeny osobnosti na toxickom podklade bez predpokladu zlepšenia, navrhovateľ má úporné bolesti hlavy, zvýšenú emočnú labilitu, depresie s črtami schizoidity, má slabú chuť do jedla, stratil na váhe a chradne, zhoršuje sa jeho myslenie, pamäť i pozornosť. Navrhovateľ má XX rokov, pred chorobou viedol riadny rodinný život, s manželkou vychoval tri deti, prežíval pocity radosti, empatie, priateľstva, lásky, realizoval sa v oblasti športu, venoval sa záhradkárčeniu, turistike, chodieval na rodinnú chatu na Orave, chodieval do spoločnosti, staral sa o psa, netrpel žiadnym zdravotným postihnutím spôsobujúcim nepretržitý diskomfort, zvládal všetky bežné situácie, v súčasnosti predstavuje skôr príťaž pre rodinu, nezvláda bežnú komunikáciu, je vylúčený zo sociálnej interakcie, je odkázaný na pomoc syna, stratil možnosť prežívať základné ľudské pocity, stratil priateľov, trpí ťažkou depresiou, je výbušný, neustále nervózny, po užívaní medikamentov je príliš utlmený a letargický, nestrpí kontakt s cudzími osobami, skoncoval so záľubami, nedokáže sa starať o byt či záhradu, nenavštevuje spoločenské či športové podujatia, bolesti, depresie a sociálna izolácia mu spôsobujú trvalý diskomfort. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) plní satisfakčnú funkciu, chorobou vyvolaný zásah do všetkých do všetkých oblastí života navrhovateľa je tak veľký, že bez zvýšenia odškodnenia by došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv, súd by mal svojím rozhodnutím v rámci princípu spravodlivosti odstrániť nedostatky prežitej právnej úpravy vo vyhl. č. Navrhovateľ tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. a na zásady určenia výšky odškodnenia. Navrhovateľ v produktívnom veku 68 rokov dôsledkom choroby z povolania ochorel nevyliečiteľnou chorobou s enormnou progresiou, stratil možnosť plnohodnotne vykonávať pracovné i mimopracovné činnosti, jedná sa o prípad hodný osobitného zreteľa, a preto je namieste zvýšenie základného bodového ohodnotenia v zmysle vyhl. č. na 50- násobok, t.j. 50 x 60.000,- Sk = 3.000.000,- Sk, t.j. 99.581,76 Eur.

K obrane odporcu i vedľajšieho účastníka navrhovateľ uviedol, že v otázke pasívnej legitimácie odporcu je potrebné vychádzať z ust. , podľa ktorého s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych, odporca sa teda stal univerzálnym právnym nástupcom podniku Istrochem š.p., čo vyplýva aj zo zápisu v obchodnom registri a tento názor podporuje aj rozsudok NS SR sp.zn. . V konaní je relevantné komplexné zistenie následkov choroby z povolania vo všetkých sférach života navrhovateľa. Lekárskym posudkom mu bolo určené 1000 bodov, t.j. maximálna hodnota, bez priestoru na možné dobodovanie ani v prípade ďalšej progresie, čo preukazuje enormnosť rozsahu následkov. V totožných sporoch bolo znaleckým dokazovaním vždy preukázané, že následky predmetnej choroby z povolania nemožno hodnotiť ako bežné a obvyklé, ktoré odôvodňujú mimoriadne zvýšenie odškodnenia, aby sa dosiahla proporcionalita medzi poškodením a satisfakciou. Navrhovateľ považuje za primárne symptómy diagnostikované psychiatrom, psychológom a neurológom. Choroba z povolania pôsobí na celý organizmus, poškodzuje centrálny nervový systém, zasahuje cievy, vyvoláva aterosklerózu, čo pôsobí devastačne na všetky krvou vyživované orgány, spôsobuje predčasné zostarnutie, následky sú násobené postupným zlyhávaním organizmu, rozhodne sa preto jedná o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle vyhl. č. Chronická intoxikácia CS2 je neliečiteľná, jej progresiu nie je možné zastaviť, neexistuje liečba, ordinované medikamenty sú len symptomatickou liečbou. Navrhovateľ považuje vznesenú námietku premlčania za irelevantnú, keď predmetom konania nie je uplatnenie náhrady škody v zmysle a vyhl. č. , ale spravodlivé finančné zadosťučinenie - mimoriadne zvýšenie odškodnenia za SSU v zmysle vyhl. č. Poukazujúc na rozhodnutie NS SR sp.zn. mimoriadne zvýšenie odškodnenia vyplatené na základe rozhodnutí súdov je iným nárokom, ktorý so základným nárokom na odškodnenie nemožno zamieňať, pretože rozhodovanie súdu na základe vyhl. č. je rozhodovaním súdu o inom nároku. Spravodlivé finančné zadosťučinenie je založené výhradne na konštitutívnom rozhodnutí súdu na základe poznatkov z vykonaného dokazovania preukazujúceho výnimočnosť a osobitný zreteľ prípadu v zmysle vyhl. č. , premlčanie tohto práva je vylúčené aj preto, že počiatok plynutia premlčacej doby nie je na čo viazať, pretože o vzniku rozhodnej právnej skutočnosti - výnimočnosti a osobitnom zreteli prípadu - rozhodne

až súd. Právo na súdnu ochranu v zmysle SR je podľa čl. 12 ods. 1 nepremlčateľné. Poukazujúc na rozhodnutie NS SR sp.zn. rozhodnutie súdu podľa vyhl. č. je konštitutívnym aktom aplikácie práva, ktorým sa konštituuje nová právna situácia, pôsobí zásadne od okamihu vydania aktu, preto pred rozhodnutím súdu o podanom návrhu nemôže dôjsť k premlčaniu takého práva. Povinnosť zaplatiť náhradu v zmysle vyhl. č. vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, ktoré je v tomto smere konštitutívne, v ktorom je určená doba splnenia, až uplynutím takto určenej doby dochádza k omeškaniu dlžníka. Pre premlčanie je rozhodujúce uplynutie zákonom stanovenej doby a to bez toho, že by bol oprávnený subjekt svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal a mohol. Navrhovateľ však nemohol pred podaním žaloby vyzvať odporcu na dobrovoľné plnenie, právo v zmysle vyhl. č. môže konštituovať až súd, neprichádza do úvahy ani uzavretie zmieru či mimosúdnej dohody. V rámci návrhov na doplnenie dokazovania bol podaný návrh na vypočutie navrhovateľa v mieste bydliska, vypočutie jeho syna a dopyt na KPLT za účelom posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa.

Odporca nárok navrhovateľa neuznal s odôvodnením, že v danej veci nie je pasívne vecne legitimovaný, navrhovateľ bol zamestnancom CHZJD do roku XXXX, CHZJD zmenil v r. 1991 názov na Istrochem š.p., ktorý bol v r. 1995 zrušený bez likvidácie, jeho majetok prešiel na FNM a ten ho následne vložil do spoločnosti Istrochem a.s.. Podľa práva a povinnosti podniku z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom pracujúcim v podniku, ktorých sa privatizácia týka, prechádzajú na nadobúdateľa, čo sa teda týka len tých zamestnancov, ktorých pracovný pomer pred privatizáciou nekončil, pričom však pracovný pomer navrhovateľa skončil v roku 1994, t.j. pred privatizáciou v r. 1995. Navrhovateľ pracoval u odporcu od r. XXXX, ako P. A. W. U. XX D., G. D.. XXXX R. D.. XXXX pracoval v netoxickom prostredí. Choroba z povolania bola zistená dňa XX.XX.XXXX, hlásená bola až dňa XX.XX.XXXX, čo vzbudzuje podozrenie, že nejde o mimoriadny rozsah prejavov choroby z povolania, prvotné obodovania SSU bolo uskutočnené až XX rokov po jej zistení, vo veku XX rokov, t.j. v dôchodkovom roku, kedy zdravotný stav človeka do veľkej miery ovplyvňuje aj staroba. Zdravotné znaky choroby z povolania, vrátane možnej progresivity choroby, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti, boli v plnej miere zohľadnené v lekárskom posudku KPLT z roku 2002 pri stanovení základného počtu bodov podľa vyhl. č. Navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia SSU v zmysle vyhl. č. Odporca poukázal tiež na to, že navrhovateľ disponuje nepriaznivou rodinnou anamnézou, okrem choroby z povolania trpí aj ďalšími ochoreniami, ktoré nemjú súvis s chorobou z povolania, navrhovateľ je konzumentom alkoholu, nepravidelne sa zúčastňoval každoročných kontrol na KPLT, aj napriek pokročilému veku XX rokov žije osamelo, z čoho možno vyvodiť, že poškodenie na zdraví nemá preukázateľne nepriaznivé následky na jeho život, keď sa dokáže sám o seba postarať a nepotrebuje 24-hodinovú pomoc inej osoby. Nárok na mimoriadne zvýšenie SSU podlieha premlčaniu, pričom rozhodovanie súdu o priznaní mimoriadneho zvýšenia SSU v zmysle vyhl. č. je podmienené vydaním posudku KPLT, ktorým sa priznáva základný nárok. Akonáhle mal navrhovateľ k dispozícii posudok KPLT ohodnocujúci jeho SSU príslušným počtom bodov, teda dozvedel sa o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, mohol si na súde uplatniť nárok na odškodnenie, poukazujúc na rozsudok NS ČR sp.zn. o škode spočívajúcej v SSU sa poškodený dozvie v dobe, keď je možné objektívne previesť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od tohto momentu plynie subjektívna premlčacia doba. Podľa vyhl. č. sa posúdenie SSU vykoná, ako náhle je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, o škode sa teda poškodený dozvie v dobe, keď je možné objektívne uskutočniť bodové ohodnotenie SSU. Subjektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa vydania lekárskeho posudku, v ktorom došlo k ohodnoteniu SSU navrhovateľa, uplatnený nárok navrhovateľa je preto premlčaný, odkazujúc aj na rozhodnutia NS SR sp.zn. , KS v Trnave sp.zn. . Satisfakčná funkcia odškodnenia SSU nemá poškodenému nahradiť príjem ani kompenzovať jeho zlú sociálnu situáciu. Odporca vzniesol námietku premlčania, keď k premlčaniu došlo uplynutím 2 rokov od vydania lekárskeho posudku dňa 07.11.2002.

Vedľajší účastník na strane odporcu navrhol návrh zamietnuť s odôvodnením, že vznáša námietku premlčania v celom rozsahu uplatneného nároku, plynutie premlčacej doby je viazané na subjektívny moment, ktorý spočíva vo vedomosti poškodeného o spôsobenej škode a o tom, kto zodpovedá za škodu. SSU vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po chorobe z povolania považovať za ustálený a v ktorej je možné posúdiť, aký má zmenený zdravotný stav poškodeného

preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného. Výška bodového ohodnotenia SSU vyplýva z lekárskeho posudku zo dňa 07.11.2002, jeho vydaním získal navrhovateľ vedomosť o škode a jej výške. Subjektívna 2-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku začala plynúť dňom vydania posudku o odškodnení SSU, kedy možno zdravotný stav hodnotiť ako trvalý, navrhovateľ preto mohol svoje právo na uplatnenie náhrady - mimoriadneho zvýšenia SSU v zmysle vyhl. č. vykonať prvý krát dňa 07.11.2002, subjektívna premlčacia doba v zmysle Obč. zákonníka uplynula dňom 07.11.2004, navrhovateľ si svoj nárok na súde uplatnil až dňa 06.09.2012, teda po jej uplynutí. Vedľajší účastník poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn. , KS v Trnave sp.zn. , KS v Nitre sp.zn. , . Je tiež potrebné vychádzať z požiadavky primeranosti odškodnenia SSU, v danom prípade bol navrhovateľ zamestnaný u odporcu od D.. XXXX do r. XXXX, choroba z povolania bola zistená dňa XX.XX.XXXX, hlásená dňa XX.XX.XXXX. Nebolo preukázané, že navrhovateľ sa podrobil pravidelným lekárskym kontrolám od zistenia choroby z povolania v r. XXXX do jej hlásenia v r. XXXX. Navrhovateľ je od r. XXXX poberateľom starobného dôchodku, preto nemôže žiadať o invalidný dôchodok. Z prepúšťacej správy z r. XXXX vyplýva, že navrhovateľ trpí viacerými neprofesionálnymi ochoreniami. Pri posudzovaní jeho zdravotného stavu treba zohľadniť tiež vek XX rokov, čo možno hodnotiť ako vlastnú starobu (podľa periodizácie WHO), ktorá je spojená so zmenou osobnostných rysov, znížením poznávacích schopností, zhoršením pamäte a koncentrácie, sprievodnými javmi sú izolácia, strata komunikácie, strata pocitu potrebnosti. Pracovný potenciál navrhovateľa bol plne využívaný aj po roku XXXX, kedy mu bola zistená choroba z povolania, bol zamestnaný u odporcu až do roku XXXX, kedy odišiel do starobného dôchodku, zárobkovo činný bol aj potom, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol zamestnaný v spoločnosti P. U. J..P.. Čo sa týka možnosti zvýšenia odškodnenia SSU, súčasne platný neumožňuje v prípadoch hodných osobitného zreteľa zvýšenie do nelimitovanej výšky. Navrhovateľ nepreukázal, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle vyhl. č.

Podľa hlásenia choroby z povolania navrhovateľ trpí ochorením zo sírouhlíka - chronická intoxikácia CS2, dĺžka expozície škodlivým faktorom 14 rokov, dátum zistenia XX.XX.XXXX, dátum hlásenia XX.XX.XXXX.

Podľa posudku KPLT zo dňa XX.XX.XXXX bolo navrhovateľovi stanovené odškodnenie za SSU v rozsahu 1000 bodov podľa sadzobníka IV/51 vyhl. č.

Podľa predložených prepúšťacích správ navrhovateľ bol ďalej hospitalizovaný na KPLT od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX

Podľa (ďalej len „“) účinného v čase hlásenia choroby z povolania 07.11.2002, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za

a) stratu na zárobku alebo stratu na dôchodku,

b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,

c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením,

d) vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.

Podľa náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré zamestnancovi vznikli následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa poskytujú jednorazovo.

Podľa výšku, do ktorej možno poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, a spôsob určovania výšky náhrady v jednotlivých prípadoch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Podľa právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a tom, kto za ňu zodpovedá (ods. 1). Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To neplatí, ak ide o škodu na zdraví (ods. 2).

Podľa č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, v znení č. ,vyhlášky č. , č. a č. (ďalej len „“) odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto . Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 6 ods. 1 a 2 cit. vyhl. pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primeraným spôsobom zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod.

Podľa celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

Podľa v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa § 9 ods. 1 cit. vyhl. posúdenie sa vykoná len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobný návrh nebol podaný dôvodne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ bol zamestnanec právneho predchodcu odporcu (Chemické závody Juraja Dimitrova) od r. XXXX do r. XXXX, ako P. A. W., v toxickom prostredí pracoval XX rokov, od r. XXXX do r. XXXX pracoval v netoxickom prostredí, choroba z povolania - chronická intoxikácia sírouhlíkom, bola zistená dňa XX.XX.XXXX, hlásená bola dňa XX.XX.XXXX, kedy bol aj vypracovaný lekársky posudok KPLT s určením počtu bodov za SSU v rozsahu 1000 bodov.

Navrhovateľ si žalobným návrhom jednoznačne uplatnil právo na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle č. v dôsledku zistenej choroby z povolania.

právne nevymedzuje pojem bolestné, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia a ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a do 31.3.2004 boli upravené číslo o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorú treba na daný prípad aplikovať. V zmysle ust. v súčasnosti účinného o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia účinného od 1.4.2004 na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. Keďže k predmetnej chorobe z povolania došlo pred účinnosťou uvedeného zákona, v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné odškodňovanie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia posúdiť podľa ustanovení predchádzajúcej č. (ďalej len cit. vyhl.).

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú vo upravené spoločne. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy. upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak.

Podľa sa bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví odškodňujú jednorazove. V zmysle sa odškodnenie za bolesť poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe . Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Ustanovenie v znení účinnom ku dňu hlásenia choroby z povolania určovalo výšku odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sumou 60, - Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmela presiahnuť sumu 240.000, - Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmelo presiahnuť sumu 72.000, - Sk. V zmysle v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Toto zvýšenie sa môže týkať ako náhrady za bolesť, tak i náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pre súd nie je stanovená horná hranica (limit) zvýšenia uvedených náhrad, ale v obidvoch prípadoch platí zásada, že odškodnenie musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľné nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Zvýšenie odškodnenia závisí od splnenia predpokladov, ktoré ho poškodili vo veku, v ktorom utrpel úraz na zdraví, ktoré mal pre ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú pre neho obmedzené alebo stratené. Pod sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenia či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania.

V danom prípade základnou spornou otázkou, s poukazom na námietku premlčania vznesenú v priebehu konania odporcom ako aj vedľajším účastníkom bolo, či nárok uplatnený žalobou je alebo nie je premlčaný.

Inštitút premlčania má viesť oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v zákonom stanovených lehotách. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a to aj za cenu strany vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok - jeho súdnu vymáhateľnosť, možno vyvrátiť vznesením námietky premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie), len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho (prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie. Inštitút premlčania vychádza z požiadavky istoty právnych vzťahov a ochrany povinného subjektu. Navrhovateľ mal dosť času, aby sa o vykonanie svojho práva staral a aby ho aj včas uplatnil, vychádzajúc pritom zo zásady iura vigilantibus, non dormientibus prosunt, t.j. právo ochraňuje bdelých. (pozri napr. Svoboda, J. a kol. : - komentár, Eurounion 1996, s. 102 a nasl.).

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia lehota a to subjektívna v ods. 1 cit. a objektívna v ods. 2 cit. . Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej lehoty je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia lehota pritom môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej lehoty, ktorú nemožno prekročiť. Subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek a to 1.) kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť (nestačí možnosť takej vedomosti) poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do takej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť - vyčísliť v žalobe na súde. Okamih vedomosti poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním. Druhou zložkou subjektívnej premlčacej lehoty je, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, touto osobou bude obvykle priamo škodca, ktorý ju spôsobil, v niektorých prípadoch to môže byť iná osoba.

Navrhovateľ zastával názor, že predmetom konania nie je uplatnenie náhrady škody v zmysle a vyhl. č. , ale spravodlivé finančné zadosťučinenie - mimoriadne zvýšenie odškodnenia za SSU v zmysle vyhl. č. Poukazujúc na rozhodnutie NS SR sp.zn. mimoriadne zvýšenie odškodnenia vyplatené na základe rozhodnutí súdov je iným nárokom, ktorý so základným nárokom na odškodnenie nemožno zamieňať, pretože rozhodovanie súdu na základe vyhl. č. je rozhodovaním súdu o inom nároku. Spravodlivé finančné zadosťučinenie je založené výhradne na konštitutívnom rozhodnutí súdu na základe poznatkov z vykonaného dokazovania preukazujúceho výnimočnosť a osobitný zreteľ prípadu v zmysle vyhl. č. , premlčanie tohto práva je vylúčené aj preto, že počiatok plynutia premlčacej doby nie je na čo viazať, pretože o vzniku rozhodnej právnej skutočnosti - výnimočnosti a osobitnom zreteli prípadu - rozhodne

až súd. Poukazujúc na rozhodnutie NS SR sp.zn. rozhodnutie súdu podľa vyhl. č. je konštitutívnym aktom aplikácie práva, ktorým sa konštituuje nová právna situácia, pôsobí zásadne od okamihu vydania aktu, preto pred rozhodnutím súdu o podanom návrhu nemôže dôjsť k premlčaniu takého práva.

Odporca a vedľajší účastník zdôrazňovali, že zdravotný stav navrhovateľa bol ustálený v čase vydania lekárskeho posudku dňa XX.XX.XXXX, kedy začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX.

Podľa názoru súdu uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie SSU v zmysle vyhl. č. v dôsledku zistenej choroby z povolania je nárokom na náhradu škody na zdraví a jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o právo majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu. Ak obsahom nároku je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Pokiaľ aj navrhovateľ poukazoval na rozhodnutia súdov, ktoré opakovane konštatovali konštitutívnosť rozhodnutia súdu o nároku v zmysle vyhl. č. , tieto rozhodnutia nemajú žiaden vplyv na posúdenie otázky premlčania, majú totiž predovšetkým vplyv na posúdenie otázky splatnosti nároku a s tým súvisiacim nárokom na úroky z omeškania. Zo skutočnosti, že o nároku v zmysle vyhl. č. môže rozhodnúť len súd, nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že tento nárok nepodlieha premlčaniu. Opačný výklad by bol v príkrom rozpore s princípom právnej istoty, kedy by poškodenému umožňoval bez akéhokoľvek časového obmedzenia domáhať sa nárokov na náhradu škody na zdraví. Nemožno sa stotožniť s právnym názorom navrhovateľa, že premlčanie tohto práva je vylúčené aj preto, že počiatok plynutia premlčacej doby nie je na čo viazať, pretože o vzniku rozhodnej právnej skutočnosti - výnimočnosti a osobitnom zreteli prípadu - rozhodne až súd. Konštitutívnosť rozhodnutia súdu spočíva len v rozhodnutí o peňažnom nároku na mimoriadne zvýšenie SSU, nejedná sa teda o konštitutívne rozhodnutie súdu o tom, či v danom prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa existujú v čase, kedy vzniknú - v danom prípade existovali najneskôr v čase vydania lekárskeho posudku dňa 07.11.2002.

Čo sa týka posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby nároku v zmysle vyhl. č. , rozhodujúci je okamih, kedy sa po zistení choroby z povolania ustálil zdravotný stav poškodeného a to natoľko, že bolo známe, či a v akom rozsahu došlo k SSU. Za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode, s prihliadnutím na to, že už predtým vedel kto za ňu zodpovedá, v zmysle je potrebné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy je už možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil pritom závisí od vyjadrenia lekára. Podľa vyhl. č. sa posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vykoná hneď, ako je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, je potrebné vychádzať z premisy, že v čase vypracovania bodového ohodnotenia musel lekár považovať zdravotný stav navrhovateľa za ustálený. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby poškodeného nie je teda viazaný na okamih, kedy sa poškodený zo znaleckého posudku alebo lekárskej správy dozvie bodové ohodnotenie svojej ujmy.

S uvedenými závermi korešponduje i konštantná súdna judikatúra. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. MCdo 37/2000 pod R 68/2003 uzavrel, že za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Najvyšší súd argumentoval tým, že len čo je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť, týmto okamihom je teda bolesť zistená bez ohľadu na to, kedy lekár vyhotoví posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť. Za dátum zistenia bolesti preto nemožno považovať výlučne deň vyhotovenia posudku ošetrujúceho lekára. Za čas spôsobenia bolesti treba teda považovať deň úrazu alebo iného poškodenia na zdraví a za čas zistenia bolesti okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného.

Obdobne argumentoval i Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. , kde uzavrel, že o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne

urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil závisí od vyjadrenia lekára. Na jednej strane síce nestačí sama možnosť poškodeného dozvedieť sa o rozhodujúcich skutočnostiach, na druhej strane však začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je viazaný na okamih, kedy sa poškodený zo znaleckého posudku či lekárskej správy dozvie konkrétny výsledok bodového ohodnotenia jeho ujmy.

I z vyššie citovanej konštantnej judikatúry vyplýva, že za deň kedy sa poškodený dozvie o škode z titulu bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia a teda za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle , je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie, v danom prípade to bolo najneskôr dňa 07.11.2002, kedy bol vypracovaný predmetný lekársky posudok.

V otázke posúdenia ustálenosti zdravotného stavu a začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že predmetná choroba z povolania bola navrhovateľovi zistená už XX.XX.XXXX, navrhovateľ pracoval v toxickom prostredí XX rokov, teda v čase vydania lekárskeho posudku dňa 07.11.2002, t.j. po uplynutí vyše XX rokov od zistenia choroby z povolania a po uplynutí X rokov od odchodu navrhovateľa do starobného dôchodku, bolo potrebné považovať jeho zdravotný stav za ustálený. Navrhovateľ už v čase vydania lekárskeho posudku disponoval všetkými relevantnými argumentmi, na základe ktorých sa mohol domáhať mimoriadneho zvýšenia SSU v zmysle vyhl. č. , čo okrem iného jednoznačne vyplýva aj zo stanovenia maximálneho počtu základného bodového hodnotenia 1000 bodov. Je preto nepochybné, že navrhovateľ mohol svoje právo domáhať sa mimoriadneho zvýšenia SSU v zmysle vyhl. č. uplatniť už dňa 07.11.2002 (actio nata).

Vzhľadom na vyššie uvedené závery, subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody navrhovateľa, v zmysle cit. , začala plynúť dňom XX.XX.XXXX a uplynula dňom XX.XX.XXXX ( ), navrhovateľ si svoj nárok uplatnil žalobou doručenou súdu až dňa 06.09.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, došlo tak k uplatneniu práva na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia oneskorene, po uplynutí premlčacej doby. Keďže odporca i vedľajší účastník v priebehu konania vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku, nebolo možné žalobou uplatnený nárok, s poukazom na veta tretia , navrhovateľovi priznať.

K argumentácii navrhovateľa, ktorý poukazoval na to, že mu nemožno upierať jeho základné právo na súdnu ochranu v zmysle SR, považuje súd za potrebné uviesť, že základné právo na súdnu ochranu zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR predmetným článkom sa zaručuje ochrana viacerých záujmov, a to najmä práva na prístup k súdu, práva na spravodlivý proces, ktorého základným predpokladom uplatnenia je nezávislosť a nestrannosť súdu, pričom ochrana podľa čl. 46 ods. 1 neznamená, že súd právoplatne rozhodne v prospech navrhovateľa. Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi (rozhodnutia sp.zn. , , ).

Vzhľadom na dôvodne uplatnenú námietku premlčania a s poukazom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania bolo už potom nadbytočným zaoberať sa existenciou a opodstatnenosťou žalobou uplatneného nároku navrhovateľa, a preto aj súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, nakoľko tieto by nemali žiaden vplyv na právne posúdenie otázky premlčania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh ako v celom rozsahu nedôvodný zamietol, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, vzniklo proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Odporcovi vznikli trovy konania v celkovej výške 2.280,10 Eur, ako trovy právneho zastupovania vo výške, a to za 3 úkony po 625,73 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní dňa 10.12.2012), režijný paušál 3 x 7,63 eur, DPH 20%, podľa a , , , a , a MS SR č. v znení neskorších predpisov .

Podľa vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý mal vo veci plný úspech, vzniklo proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, keďže si však náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania (, ) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.