Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TT-14S-126-2022.pdf
PDF · 187.58 KB
Case nature
Area
Subarea
TT-14S/126/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M (spravodajca), členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej v právnej veci žalobcu: KLIMEX Hutnícky materiál s. r. o., so sídlom Mikovíniho 2/A, 917 01 Trnava, IČO: 36 255 963, právne zastúpeného: HALADA advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101934778/2022 zo dňa 08.07.2022, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 101934778/2022 zo dňa 08.07.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100597676/2022 zo dňa 25.03.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava (ďalej len ako „správca dane“) oznámením o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 17.06.2013 oznámil žalobcovi ako daňovému subjektu, že dňa 28.06.2013 začne daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie roka 2012. Správca dane vyhovel žiadosti daňového subjektu na posunutie začatia daňovej kontroly DPH na deň 16.7.2013.
2. Správca dane postupom podľa § 61 ods. 1,3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.“) rozhodnutím č. 9201402/5/2420066/2014 zo dňa 03.06.2014 prerušil daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2012 až december 2012 odo dňa 06.06.2014 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, požiadal o medzinárodnú výmenu informácií od správcov dane v iných členských štátoch a v kontrole bude pokračovať len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. V rozhodnutí bolo vymedzené prerušenie daňovej kontroly od 6.6.2014 do „dňa prijatia poslednej konečnej odpovede na žiadosti o MVI“, pritom správca dane zaslal celkovo 91 žiadostí o MVI, medzi ktorými bola aj žiadosť o MVI č. 9201402/5/1615238/14/ Mo, Št z 25.04.2014. Práve na základe doručenia odpovede k tejto žiadosti správca dane neskôr naviazal svoje rozhodnutie o pokračovaní v daňovej kontrole k zdaňovaciemu obdobiu december 2012. Z obsahu predmetnej žiadosti súdu vyplynulo, že sa otázky týkajú prepravy tovaru vykonanej
dňa 23.11.2012. Správca dane oznámil daňovému subjektu oznámením č. 104028807/2016 zo dňa 04.10.2016 ukončenie prerušenia daňovej kontroly z dôvodu, že dňa 03.10.2016 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila ( doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9201402/5/1615238/14/Mo,Št z 25.04.2014)
3. Daňový úrad Trnava rozhodnutím č. 100597676/2022 zo dňa 25.03.2022 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX A. na DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 konštatujúc vo výroku, že daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní bola XXX.XXX,XX A. a daň vyrubená dodatočným daňovým priznaním doručeným dňa 29.05.2013 bola XX.XXX,XX A.. Na strane 115 rozhodnutia sa pod názvom „Číselné zhrnutie vyrubovacieho konania“ uvádza, že: Na základe výsledku vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane nepriznal žalobcovi ako daňovému subjektu odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov BAUPFERD spol. s r.o., Horatio s.r.o., Ferrocel s.r.o. a NICK8, s.r.o. v sume XXX.XXX,XX A.. Na strane 126 predmetného rozhodnutia je už uvedené, že správca dane prehodnotil zistenia vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní a uznal nárok na odpočítanie dane žalobcovi ako daňovému subjektu na DPH z dodávateľských faktúr č. 4412120004, 4412120005,4412120007, 4412120008, 4412120009, 4412120010, 4412120012, 4412120014 od spoločnosti Ferrocel s.r.o. vo výške XX.XXX,XX A., z dodávateľských faktúr č. č. 4512120113 od spol. BAUPFERD spol. s r.o. v sum -XXX,XX A. a z faktúr č. 4412120002, 4412120003, 4412120013, 4412120016, 4412120076, 4412120077, 4412120082, 4412120087, 4412120088 od dodávateľskej spoločnosti NICK8, s.r.o. v sume XX.XXX,XX A., t. j. celkovo v sume XX.XXX,XX A.. Ďalej tu bolo uvedené, že správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Horatio s.r.o. vo výške XX.XXX,XX A. odvolávajúc sa na § 4,7, 49 a 51 zákona o DPH.
4. Napadnutým rozhodnutím č. 101934778/2022 zo dňa 08.07.2022 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 100597676/2022 zo dňa 25.03.2022. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane a určenia daňovej povinnosti boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti uplatneného žalobcom za predmetné zdaňovacie obdobie. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č.104113585/2016 zo dňa 17.10.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 02.11.2016, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončila daňová kontrola. S protokolom bola žalobcovi doručená výzva č. 104119652/2016 zo dňa 18.10.2016 na vyjadrenie sa k jeho záverom.
5. Po začatí vyrubovacieho konania sa daňový subjekt dňa 24.11.2016 vyjadril k zisteniam z protokolu a dňa 14.5.2021 doručil správcovi dane vyjadrenie k obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní, spísanej dňa 27.4.2021. Daňový subjekt podal za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2012 dodatočné daňové priznanie dňa 29.5.2013, zaevidované pod č. 2/03211539/2013 a priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 56.421,99 eur. Správca dane vydal po vyrubovacom konaní rozhodnutie č. 100916899/2021 zo dňa 26. 05.2021, ktorým určil daňovému subjektu rozdiel XXX.XXX,XX A., ktoré žalovaný zrušil rozhodnutím č. 102643451/2021 zo dňa 29.12.2021 na základe odvolania daňového subjektu.
6. Dôvodom dovyrubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom žalobcu, spoločnosťou Horatio s.r.o., Pribinova 96, 920 01 Hlohovec (do 24.04.2013 Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, dňa 17.07.2015 ex offo výmaz), v celkovej sume XX.XXX,XX A. za nákup tovaru - betonárskej ocele, lebo v zdaňovacom období nebola registrovaná podľa § 4 zákona o DPH ale podľa § 7 zákona o DPH. Tovar uvedený na faktúrach za december 2012 bol od Horatio s.r.o., fakturoval to žalobca ako daňový subjekt odberateľovi BEWEGA s.r.o. ( ČR, IČ DH: B.). Správca dane preveroval prepravcu: C. D., Ostrava, IČ DPH: B., ktorý mal podľa dokladov CMR vykonať prepravu, lebo zistil, že pri preprave tovaru od Horatio s.r.o. k žalobcovi a od žalobcu k BEWEGA s.r.o. boli použité vozidlá s tými istými evidenčnými číslami. Správca dane zaslal dňa 18.03.2014 žiadosť o súčinnosť č. 9201402/5/1029364/2014 na Národnú diaľničnú spoločnosť ohľadom elektronického mýtneho systému za október až december 2012 vozidlami uvádzanými na nákladných listom CMR pri odberateľských faktúrach vystavených žalobcom pre BEWEGA s.r.o. Z obsahu odpovede správca dane zistil, že nie všetky vozidlá s presne špecifikovanými evidenčnými číslami majú vygenerované
mýtne transakcie. Dňa 20.03.2014 zaslal správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9201402/5/1027462/14/Šaf, JA žiadajúc o preverenie prepravy C. D., pritom dňa 3.9.2014 mu bola doručená odpoveď, že C. D. nepotvrdil uskutočnenie prepravy (nikdy nespolupracoval s BEWEGA s.r.o. ani žalobcom, nikdy im nič nefakturoval, nevykonával pre nich prepravu, menované evidenčné čísla vozidiel nepoznal, predložené doklady CMR zhodnotil ako falzifikáty). Z týchto skutočností správca dane uzavrel, že žalobca nemá nárok na odpočítanie dane od dodávateľa Horatio s.r.o., lebo v posudzovanom zdaňovacom období nebol registrovaný ako platca DPH. Správca dane však uznal nárok na odpočítanie dane žalobcovi ako daňovému subjektu na DPH z presne špecifikovaných dodávateľských faktúr od spol. Ferrocel s.r.o. v sume XX.XXX,XX A., od spol. BAUPFERD spol. s r.o. v sume -XXX,XX A., od spol. NICK8, s.r.o. v sume XX.XXX,XX A., t.j. celkovo XX.XXX,XX A.. II. Žaloba
7. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 28.09.2022 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101934778/2022 zo dňa 08.07.2022 a rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 100597676/2022 zo dňa 25.03.2022, ich zrušenia z dôvodov nezákonnosti rozhodnutia (§191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)), nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 191 ods. 1 písm. c) SSP), nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatočné odôvodnenie ( § 191 ods. 1 písm. d) SSP). Zároveň žiadal vrátiť veci Daňovému úradu v Trnave na ďalšie konanie, uplatnil si právo na náhradu trov konania.
8. Žalobca na začiatku žaloby najprv uviedol závery, ku ktorým dospel správca dane po daňovej kontrole pre zdaňovacie obdobie decembra 2012 a po vyrubovacom konaní: 1) že žalobca nepreukázal v rozpore s § 24 ods. 1 daňového poriadku splnenie podmienok na odpočítane dane podľa § 49 ods. 1,2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v prípade dodávky tovaru, pri ktorom si žalobca ako odberateľ uplatnil právo na odpočítanie DPH za tovar dodaný od spoločnosti Horatio s.r.o. ako dodávateľa (IČO: 46 363 220). Preto aj správca dane uzavrel, že žalobca nemá právo na odpočítanie DPH z dodávok tovaru; 2) že žalobca nepreukázal pre konkrétnych odberateľov (a) BEWEGA s.r.o., b) Szerk — Transz Kft., c) BROKEN SKY s.r.o., d) ZAMONDA s.r.o., e) Vasfutár Kft., f) TassGard Vagyonvédelmi Kft.), splnenie podmienok pre oslobodenie dodávok tovaru od dane v zmysle § 43 zákona o DPH v prípade dodávok tovaru, pri ktorých si žalobca ako dodávateľ uplatnil v zdaňovacom období september 2012 oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Z tohto dôvodu správca dane neuznal žalobcovi právo na oslobodenie od dane pri konkrétnych dodávkach tovaru.
9. Nezákonnosť a nesprávnosť napadnutých rozhodnutí odôvodnil žalobca tým, že správca dane v rámci daňovej kontroly nedodržal zákonnú maximálnu lehotu na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku, v dôsledku čoho má protokol z daňovej kontroly povahu nezákonného dôkazu ( § 191 ods. 1 písm. g) SSP), ktorý nemohol slúžiť ako podklad pre vydanie prvostupňového napadnutého rozhodnutia. Na podporu svojho právneho názoru citoval z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. III. ÚS 24/2010), ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „NS SR“) sp. zn. 3Sžf/9/2007, sp. zn. 2Sžf/35/2010, sp. zn. 8Sžf/50/2011, sp. zn. 8 Sžf/55/2011, sp. zn. 5Sžfk/7/2016). Podľa žalobcu je z týchto dôvodov aj rozhodnutia vo veci samej nezákonné.
10. Len pri zákonnom prerušení daňovej kontroly neplynie lehota na skončenie daňovej kontroly. Dôvodom na prerušenie je podľa § 61 ods.1 písm. b) daňového poriadku potreba získať relevantné informácie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“) a prerušenie musí byť účelné, nie len formálne. Žalobca považuje za nezákonné prerušenie daňovej kontroly z dôvodu MVI na získanie irelevantných informácií. Za neprípustné a nezákonné označil najmä prerušenie daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI, ktoré smeruje k získaniu irelevantných informácií a informácií, ktoré správca dane už mal alebo medzičasom zistil z iných zdrojov. Rovnako za neprípustné označil prerušenie z dôvodu žiadosti o MVI, ktorá je podaná zjavne neefektívne, informácie si nevyžiadal naraz alebo po častiach alebo v neskorej fáze daňovej kontroly (spravidla bezprostredne pred uplynutím zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly), hoci na to neexistoval objektívny dôvod. Tiež tvrdil, že osobitným prípadom, kedy nemožno prerušenie daňovej kontroly považovať za zákonné, je keď trvá neprimerane dlho medzinárodná výmena informácií medzi správcom dane a dožiadaným orgánom. Nerešpektuje na to určené záväzné lehoty pre výmenu informácií dodajúc, že takéto prerušenie daňovej kontroly, kedy je výmena informácií zaťažená nečinnosťou komunikujúcich orgánov zjavne nerešpektuje základnú zásadu primeranosti daňovej kontroly. Situácia, kedy je správca dane počas prerušenia
daňovej kontroly nečinný, musí byť podľa žalobcu hodnotená obdobne, ako keby bol nečinný počas výkonu samotnej daňovej kontroly a preto zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly nemôže spočívať, ale plynie ďalej bez ohľadu na formálne prerušenie daňovej kontroly.
11. Žalobca je toho názoru, že správca dane i žalovaný nesprávne interpretovali ustanovenia daňového poriadku o maximálnej lehote na vykonanie daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 daňového poriadku) v spojení s ustanoveniami o prerušení daňovej kontroly (§ 61 daňového poriadku) a zároveň opomenuli aplikovať príslušné ustanovenia nariadenia rady (EÚ) č. 904/2010, v dôsledku čoho dospeli k nesprávnemu právnemu záveru o dodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly ( §191 ods. 1 písm. c) SSP). Pre správcu dane je záväzná jednoročná zákonná lehota a jej prekročenie má za následok nezákonnosť daňovej kontroly a tiež samotného protokolu. Podporne tu odkazuje na rozhodnutia NS SR sp. zn.: 3Sžf 9/2007, 2 Sžf 35/2010, 8 Sžf 50/2011, 8 Sžf 55/2011, 5 Sžfk/7/2016, nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 24/2010.
12. Rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane považuje žalobca za nepreskúmateľné, zmätočné pre nedostatok odôvodnenia ( § 191 ods. 1 písm. d) SSP) z viacerých dôvodov a žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia ani nevyporiadal s podstatnými argumentmi z jeho odvolania.
12.1. Podľa žalobcu z rozhodnutí nemožno zistiť, prečo len pri jednej konkrétnej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií považoval žalobca za potrebné čakať na odpoveď viac ako dva roky, čím predĺžil daňovú kontrolu na 1206 dní. 12.2. Zmätočnosť a nedostatok odôvodnenia vidí žalobca aj v tom, že žalovaný na jednej strane uviedol, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie dodania tovaru pri kontrolovaných obchodoch, v ktorých vystupoval ako dodávateľ a preto pri tých dodávkach žalovaný znížil uplatnené dodanie tovaru s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania. Na druhej strane správca dane v odôvodnení uznal žalobcovi uplatnené právo na odpočet dane pri jednotlivých dodávkach toho istého tovaru dodaného odberateľom. Týmto poukázal na zjavnú rozpornosť v rôznych častiach odôvodnenia, lebo na jednej strane mu uznal právo na odpočet dane za nakúpený tovar (s výnimkou tovaru od dodávateľa Horatio s.r.o.) a na druhej strane mu v odôvodnení neuznal právo na oslobodenie dodania toho istého tovaru svojim odberateľom. Správca dane tento rozpor v odôvodnení nevysvetlil, rozpor neodstránil ani žalovaný v svojom rozhodnutí, síce sám v rozhodnutí konštatoval nezrozumiteľnosť a nejasnosť rozhodnutia správcu dane. 12.3. Za zmätočné považuje žalobca aj závery správcu dane vo vzťahu k dodávkam tovaru od spoločnosti Ferrocel, s.r.o., lebo nie je možné zistiť, či správca dane žalobcovi uznal právo na odpočet dane vo vzťahu ku všetkým dodávkam tovaru v decembri 2012 alebo len k ich časti.
13. V súvislosti s prerušením daňovej kontroly poukázal na to, že táto bola prerušená pred uplynutím zákonnej ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly (po uplynutí takmer 11 mesiacov) a to na obdobie od 06.06.2014 do 03.10.2016. Čiže celková doba prerušenia daňovej kontroly z dôvodu získania informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií trvala 851 dní ( viac ako 28 mesiacov). V tomto konkrétnom prípade žalobca považuje prerušenie daňovej kontroly za zneužitie tohto inštitútu, lebo správca dane postupoval neefektívne, keď prerušil konanie až tesne pred uplynutím zákonnej jednoročnej lehoty, žiadosti (MVI) mohol správca dane zrealizovať už na začiatku daňovej kontroly. Žalobca namietal extrémne neprimeranú dĺžku prerušenia výkonu daňovej kontroly bez racionálneho základu, ktoré je dôsledkom zjavnej nečinnosti správcu dane. Správca dane žiadal žiadosťou o MVI č. 9201402/5/1615238/14/Mo, Št z 25.04.2014 o poskytnutie informácií a čakal na samotnú odpoveď 1206 dní (t.j. viac ako tri a štvrť roka), čo žalobca považuje za nezákonné a formálne prerušenie daňovej kontroly. Podľa názoru žalobcu bola daňová kontrola prerušená aj v období neexistencie zákonných podmienok na prerušenie. Žalobca rovnako uviedol, že síce boli predmetom daňovej kontroly za rok 2022 stovky obchodov, ale vyššie uvádzaná žiadosť o MVI sa týka preverenia prepravy jedinej dodávky (faktúry) tovaru (CMR č. 0848089). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že daňovú kontrolu ponechal prerušenú až do prijatia konečnej odpovede na jeho žiadosť o MVI týkajúcej sa preverenia prepravy tovaru prepravcom E. F. E., ktorú odpoveď obdržal 03.10.2016. Námietka žalobcu spočíva aj v tom, že žalovaný ani správca dane nevysvetlili, prečo práve pri tejto žiadosti o MVI bolo potrebné čakať na odpoveď a v čom je odpoveď špecifická. 14. Vo vzťahu k obsahu rozhodnutia žalovaného žalobca napádal jeho nepreskúmateľnosť aj z dôvodu, že toto nespĺňa obsahové náležitosti podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku. V súvislosti s uvedeným žalobným bodom žalobca dôvodil, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s konkrétne
formulovanými odvolacími námietkami žalobcu. Bez ohľadu na veľký rozsah rozhodnutia žalovaného je väčšina odôvodnenia len skopírovaným textom podaného odvolania alebo sumarizovanie daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom žiadnym spôsobom nereaguje na uplatnené odvolacie dôvody. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkou, že prerušenie daňovej kontroly bolo neprimerane dlhé a že správca dane pri medzinárodnej výmene informácií nerešpektoval lehoty stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, odkázal len na rozsudok SD EÚ vo veci C 186/20.
15. Žalobca namietal i rozpor medzi petitom a odôvodnením rozhodnutia správcu dane, lebo vo výroku rozhodnutia správcu dane je uvedený vyrubený rozdiel dane vo výške XX.XXX,XX A., ale samotné odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá výroku a je zmätočné, lebo z odôvodnenia sa nedá jasne určiť vo vzťahu ku ktorým obchodom uznal správca dane žalobcovi odpočet dane a vo vzťahu ku ktorým nie. Žalobcovi bolo v decembri 2012 doručených 38 dodávok tovaru fakturovaných 38 faktúrami / uvedené na str. 4 a 5 rozhodnutia správcu dane), ale správca dane uznal právo na odpočet dane len k 18 dodávkam tovar. Pri spoločnosti Ferrocel, s.r.o. správca dane najprv na strane 20 svojho rozhodnutia konštatoval, že je to na základe faktúr od spoločnosti Ferrocel, s.r.o. vo výške XX.XXX,XX A.. Po doplnení dokazovania v rámci vyrubovacieho konania správca dane na strane 71 prvostupňového rozhodnutia konštatuje, že žalobca preukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane len pri dodávkach tovaru od spoločnosti Ferrocel, s.r.o., a to konkrétne v prípade desiatich faktúr ( 412120001, 4412120006, 4412120011, 4412120025, 4412120043, 4412120047, 4412120048, 4412120056, 4412120070, 4412120084). Ale file_0.jpg
file_1.wmf
v závere odôvodnenia rozhodnutia správca dane uvádza (na str. 125), že po doplnení vyrubovacieho konania správca dane dodatočne uznáva nárok na odpočítanie dane aj vo vzťahu k ďalším dodávateľským faktúram od spoločnosti Ferrocel, s.r.o. (č.: 4412120004, 4412120005, 4412120007, 4412120008, 4412120009, 4412120010, 4412120012 a 4412120014). Ďalej žalobca namietal zmätočnosť v tom, že na strane 118 prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, žalobcovi prznal právo na odpočet dane z faktúr od spol. Ferrocel, s.r.o. za február 2012, ale samotné rozhodnutie správcu dane sa reálne týka decembra 2012. Nedostatkom odôvdonenia rozhodnutia je aj to, že z neho nemožno zistiť dôvod neuznania práva na oslobodenie dodávok tovaru dodaného zahraničným odberateľom žalobcu za situácie, keď k tomu istému tovaru uznal žalobcovi právo na odpočet dane pri nákupe tovaru. Rozpornosť je aj v tom, že Správca dane na jednej strane konštatoval, že žalobca pri jednotlivých kontrolovaných obchodoch nesplnil podmienky na oslobodenie dodania tovaru od dane, čím mu znížil uplatnené dodanie tovaru s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania. Ale na druhej strane správca dane pri jednotlivých dodávkach toho istého tovaru uznal žalobcovi právo na odpočet dane. Vyššie uvádzané rozpory neboli v rozhodnutiach odstránené, vysvetlené. Žalobca poukázal na to, že sám žalovaný v rozhodnutí na strane 56 uviedol, že prvostupňové rozhodnutie je nezrozumiteľné, ale napriek tomu ho nezrušil. Správca dane pod vplyvom dôkazov zmenil názor na právo žalobcu na odpočet dane, ale nezohľadnil to už pri žalobcom uplatnenom práve na oslobodenie tých istých dodávok tovaru zahraničným odberateľom žalobcu. Pre žalobcu je rozdiel v tom, či správca dane uzná alebo neuzná právo na oslobodenie od dane vo vzťahu k dodávkam tovaru za december 2012 v sume 762.895,90 eur. Z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ( § 191 ods. 1 písm. d) SSP). 16. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 14S/126/2022-158 zo dňa 30.11.2022 ( právoplatné dňa 14.12.2022) priznal odkladný účinok správnej žalobe do právoplatného skončenia konania v merite veci. III. Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.11.2022 navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. Zopakoval dôvody z jeho rozhodnutia a zotrval na správnosti skutkových záverov a na zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Daňový úrad Trnava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2012 - december 2012, vydal rozhodnutie č. 100916899/2021 zo dňa 26.05.2021, ktorým bol vyrubený rozdiel dane v sume XXX. XXX,XX A. na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012. Predmetné rozhodnutie žalovaný zrušil rozhodnutím č. 102643451/2021 zo dňa 29.12.2021 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne prvostupňový orgán vydal opäť rozhodnutie, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume XX.XXX,XX A. na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie december 2012. Žalovaný na základe odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu.
18. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období december 2012 uplatnil odpočítanie dane z faktúr od spoločností: BAUPFERD spol. s r.o., Ferrocel s.r.o., NICK8, s.r.o. a Horatio s.r.o., Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, DIČ XXXXXXXXXX, IČO 46363220 (ďalej len „Horatio s.r.o.“), ktoré nebolo uznané žalobcovi prvým rozhodnutím č. 100916899/2021 zo dňa 26.05.2021. Prvostupňový orgán znížil dodanie tovaru s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) za december 2012 z dôvodu, že dodanie tovaru nebolo preukázané týmito odberateľmi: BEWEGA s.r.o., Szerk - Transz Kft., BROKEN SKY s.r.o., ZAMONDA s.r.o., Vasfutár Kft. a TassGard Vagyonvédelmi Kft.). Vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní v súvislosti s deklarovanými dodávateľmi ( Ferrocel s.r.o., s.r.o., BAUPFERD spol. s r.o. a NICK8 s.r.o.) postupoval rovnako ako pri preverovaní nároku na odpočítanie dane vo vykonaných kontrolách na DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2013 až jún 2013 a neuznal žalobcovi odpočítanie dane len z faktúr od spoločnosti Horatio s.r.o. (podrobnejšie uvedených na str. 21 a 22 žalovaného rozhodnutia, ďalej len „sporné faktúry“ ) z dôvodu, že táto nebola v tom čase registrovaná ako platiteľ dane a nebolo jej pridelené IČO.
19. Správca dane vykonal úkony smerujúce k prevereniu uskutočnenia zdaniteľných obchodov v zmysle sporných faktúr. Spoločnosť Horatio s.r.o. podala dňa 05.12.2012 žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) a bola zaregistrovaná pre DPH podľa § 7 zákona o DPH, ale pre DPH podľa § 4 zákona o DPH bola zaregistrovaná až dňa 25.03.2013, čiže v čase vystavenia dodávateľských faktúr pre žalobcu nebola Horatio s.r.o. platiteľom dane. Z tohto dôvodu žalobcovi v zdaňovacom období december 2012 nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH zo sporných faktúr vystavených spoločnosťou Horatio s.r.o. v sume XX XXX,XX A.. Preverovaním prvostupňového orgánu bolo zistené, že tovar – betonárska oceľ uvedená na faktúrach od spoločnosti Horatio s.r.o. za december 2012 bola ďalej žalobcovi fakturovaná v decembri 2012 odberateľovi BEWEGA s.r.o. ( D. G. XXXX/XX, XXX XX D. X, H. I., IČ DPH: B.; ďalej len „BEWEGA s.r.o.“). Dodanie betonárskej ocele žalobca deklaroval ako dodanie s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH.
20. Správca dane za účelom preverenia prepravy tovaru medzi dodávateľom - Horatio s.r.o. a žalobcom ako odberateľom vykonal preverovania v súvislosti deklarovaným prepravcom: C. D. ( J. XXXX/X, D., XXX XX K. X, IČ DPH: B.; ďalej len „C. D.“): Motorové vozidlá s evidenčnými číslami: 2T59167, 3T43572, 4T28265, 4T36814, 5T11483, 5T35915, 5T42231, 6T02654, 6T27298 uvedenými na dodávateľských faktúrach medzi Horatio s.r.o. a žalobcom mali byť ďalej použité pri preprave tovaru v decembri 2012 od žalobcu k odberateľovi BEWEGA s.r.o. Podľa dokladov CMR k preprave tovaru do spoločnosti BEWEGA s.r.o. od žalobcu a porovnaním evidenčných čísiel vozidiel na faktúrach od Horatio s.r.o. bolo zistené, že ide o tie isté vozidlá. Prepravu mal vykonať C. D.. Správca dane zaslal dňa 18.03.2014 žiadosť o súčinnosť č. 9201402/5/1029364/2014 na Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o preverenie dodržiavania zákonných ustanovení s využívaním elektronického mýtneho systému za používanie diaľnic a rýchlostných ciest v období október až december 2012 motorovými vozidlami s evidenčnými číslami na medzinárodných nákladných listoch CMR pri odberateľských faktúrach vystavených žalobcom pre spoločnosť BEWEGA s.r.o. V Odpovedi č. 29057/20101/2014 zo dňa 09.04.2014 doručenej na prvostupňový orgán dňa 14.04.2014 Národná diaľničná spoločnosť, a.s. poskytla informácie, že pre vozidlá, s ktorými mal vykonať prepravu C. D. - 2T59167, 3T43572, 4T28265, 4T36814, 5T11483, 5T35915, 5T42231, 6T02654, 6T27298 nie sú vygenerované žiadne mýtne transakcie, vozidlá neboli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme a neexistujú záznamy o pohybe týchto vozidiel po vymedzených úsekoch ciest v požadovanom období. Vozidlo s EČV 5T35915 bolo zaregistrované, ale toto nevyužívalo v decembri 2012 vymedzené úseky ciest. V odpovedi bolo ďalej uvedené, že ostatné motorové vozidlá (okrem vozidiel C. D., ktorých evidenčné čísla boli uvedené na medzinárodných nákladných listoch CMR pri odberateľských faktúrach vystavených žalobcom pre BEWEGA s.r.o.), boli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme, a preto pre tieto vozidlá existujú záznamy o pohybe.
21. Dňa 20.03.2014 zaslal správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) č. 9201402/5/1027462/14/Šaf, JA a žiadal o preverenie uskutočnenia prepravy C. D. v období december 2012 od žalobcu k odberateľovi BEWEGA s.r.o. Dňa 03.09.2014 bola doručená odpoveď č. P201401081
na žiadosť o MVI, ev. č. 4095181. V odpovedi Finanční úřad pro Moravskoslezský kraj, Územní pracovište Ostrava III uviedol, že uskutočnenie prepravy sa nepotvrdilo. C. D. nikdy nespolupracoval so spoločnosťou BEWEGA s.r.o. ani so žalobcom, nikdy im nič nefakturoval a nevykonával pre nich prepravu prostredníctvom iných prepravcov. Vlastní iba vozidlá 5T35915 s návesom 7T23680, ktoré jazdili len v regióne a odstavené vozidlo 7T50762 s návesom 5T17263. C. D. pri preverovaní uviedol, že jeho pečiatka je odlišná od pečiatky na predmetných medzinárodných nákladných listoch CMR a vlastní iba jednu pečiatku, doklady CMR vyhodnotil ako falzifikáty. S vozidlom 7T50762 jazdil v období október 2012 až december 2012 a marec 2013 až jún 2013 vodič L. E., jazdilo sa iba do Nošovíc. Druhým vozidlom 5T35915 jazdil prevažne vodič M. N., jazdilo sa v rámci Českej republiky. Žiadne vozidlá si D. neprenajímal, nikdy nevykonal ani nefakturoval prepravu pre Horatio s.r.o. Nikdy nefakturoval prepravu poľskej ani slovenskej firme. Preverovaním vozidiel na Ředitelství silnic a dálnic ČR sa zistilo, že v elektronickom mýtnom systéme Ředitelství silnic a dálnic ČR na základe odpovede č.j. 2569963/14 bolo registrované iba vozidlo č. 5T35915, ktoré v období 10-12/2012 uskutočňovalo cesty iba na území Českej republiky. Z zistení vyplynulo, že prepravu tovaru – betonárskej ocele na trase Horatio s.r.o. › žalobca › BEWEGA s.r.o. prepravca C. D. nepotvrdil, preverované vozidlá uvedené na sporných faktúrach a dokladoch CMR boli prevažne osobné automobily. Vykonaným preverovaním v spoločnosti Horatio s.r.o. a taktiež preverovaním prepravcu C. D. nebolo potvrdené reálne dodanie tovaru pre žalobcu tak, ako to deklarujú predmetné faktúry. Z týchto skutočností prvostupňový orgán uzavrel, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, v dôsledku čoho mu prvostupňový orgán neuznal v zdaňovacom období december 2012 odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Horatio s.r.o. v celkovej sume XX XXX,XX A.. V tomto prípade neboli splnené hmotnoprávne podmienky na vznik práva na odpočítanie dane, lebo Horatio s.r.o. nebola v kontrolovanom zdaňovacom období registrovaná ako platiteľ dane, pritom podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je možné si uplatniť odpočítanie dane len v prípade, ak je voči nemu uplatnená daň iným platiteľom .
22. Žalovaný s žalobnými námietkami nesúhlasí z dôvodu, že sú v rozpore so skutkovým i právnym stavom. Správca dane overoval s využitím medzinárodnej výmeny informácií podľa nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 podklady potrebné na správne a úplné určenie dane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali informácie o dodávateľoch a odberateľoch žalobcu, o pohybe a preprave tovaru, ako aj o ďalších článkoch stojacich v tom ktorom obchodnom reťazci. Na svoju obranu ďalej uviedol, že bolo potrebné zabezpečiť množstvo dôkazov a nedali sa zabezpečiť inak ako využitím medzinárodnej výmeny informácií. Daňová kontrola začala dňa 16.07.2013, správca dane pred uplynutím zákonnej ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly (po uplynutí takmer 11 mesiacov) prerušil daňovú kontrolu na obdobie od 06.06.2014 do 03.10.2016. Dôvodom prerušenia daňovej kontroly podľa prvostupňového orgánu bolo získavanie informácií prostredníctvom MVI. Celková doba prerušenia daňovej kontroly z tohto dôvodu trvala podľa žalovaného 851 dní.
23. K námietkami žalobcu ohľadom dĺžky daňovej kontroly a jej prerušenia žalovaný uviedol, že prerušenie daňovej kontroly z dôvodu zaslania MVI bolo dôvodné. Správca dane nemohol ovplyvniť dobu poskytnutia žiadaných informácií prostredníctvom MVI, ani ich charakter, rozsah a ani ich relevanciu pre rozhodnutie. Na posudzovanie dĺžky a zákonnosti daňovej kontroly nemá vplyv to, či odpoveď poskytla dostatočné informácie pre závery rozhodnutia. Podľa žalovaného nemožno konštatovať nečinnosť orgánu štátnej správy a ani neprimeranosť dĺžky vybavenia žiadosti o MVI, lebo zahraničná organizácia vykonáva dokazovanie, zisťuje a preveruje skutočnosti na území svojho štátu. Lehoty upravené v č. 10, 11 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 majú poriadkový charakter. Pri posudzovaní dĺžky daňovej kontroly je irelevantný (rozsudok SD EÚ vo veci C-186/20 HYDINA SK vyhlásený 30. septembra 2021, týkajúci sa výkladu Nariadenia rady EÚ č. 904/2010 v nadväznosti na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly z dôvodu MVI, v ktorom je uvedené, že zdaniteľná osoba sa nemôže odvolávať na uvedené nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, ktorá sa jej týka, z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto prerušenia) „výsledok“ MVI a či sú pre prvostupňový orgán zaslané informácie dostatočné, či „prinášajú“ dostatočné skutkové zistenia pre právne posúdenie veci a rozhodnutie. Prejudiciálne konanie vo veci C-186/20 (HYDINA SK) sa týka výkladu nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 v nadväznosti na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly z dôvodu MVI, pritom súdnym dvorom interpretované ustanovenie musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku. Žalovaný v rámci argumentácie poukázal na rozsudky NSS SR sp. zn. 5Sžfk/49/2020 zo dňa 27.06.2022 ( osobitne bod 38) a 2Sžfk/43/2021 zo dňa 27.06.2022.
24. Žalovaný sa až na desiatej (predposlednej) strane svojho vyjadrenia venoval námietkam žalobcu súvisiacim s spornou žiadosťou o MVI č. 9201402/5/1615238/2014/Mo, Št zo dňa 25.4.2014 vo veci preverenia prepravy tovaru – betonárskej ocele. K predmetnej žiadosti uviedol, že správca dane žiadal maďarského správcu o zaslanie informácie, kto prepravu objednal u prepravnej spoločnosti Krizsány TRANS Kft., prečo tovar prevzala spoločnosť SAMATA Kft., kto vykonal prepravu, kto je majiteľom motorového vozidla, kto a kedy vykonal fakturáciu prepravy a v akej sume bola preprava zaplatená. Potvrdil, že boli k žiadosti zasielané urgencie dňa 29.01.2015 a dňa 21.06.2016, odpoveď č. 1578837/2016 bola doručená až 03.10.2016. Z odpovedi vyplynulo, že spoločnosť Sun Group Sped Sro poverila prepravou spoločnosť Krizsány-Trans Kft., tovar bol naložený na vozidlá LXV-738 a XYC-523 vo vlastníctve spoločnosti Krizsány-Trans Kft. v priestoroch žalobcu v Trnave dňa 23.11.2012. Preprava bola uskutočnená zamestnancom spoločnosti Krizsány-Trans Kft., tovar bol vyložený v sídle spoločnosti SAMATA Kft. dňa 26.11.2012. Faktúra za prepravné služby bola vykonaná dňa 30.11.2012. Žalovaný považuje túto žiadosť za relevantnú z dôvodu preverenia uskutočnenia prepravy a dodania tovaru žalobcom. Boli potvrdené uskutočnené zdaniteľné obchody žalobcom, zistené skutočnosti boli vyhodnotené v prospech žalobcu. Žalovaný k vyššie uvedenej žiadosti o MVI č. 9201402/5/1615238/2014/Mo, Št zo dňa 25.4.2014 ďalej uviedol, že preverované skutočnosti sa týkali iného zdaňovacieho obdobia ( pozn. súdu: novembra 2012), ale správca dane nemohol pokračovať vo výkone daňovej kontroly až do prijatia všetkých konečných odpovedí na žiadosti o MVI bez ohľadu na to, ktorého zdaňovacieho obdobia sa týkali z dôvodu, že predmetom daňovej kontroly bolo viacero zdaňovacích období (január 2012 – december 2012). Žalovaný vo vyjadrení pripustil nedostatok vo formulácii odôvodnenia jeho rozhodnutia s tým, že nedostatok nie je takého charakteru, aby spôsoboval nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu. Predmetom vyrubeného rozdielu dane bolo neuznané odpočítanie dane zo sporných faktúr vystavených spoločnosťou Horatio s.r.o., čo ani žalobca v žalobe nenamietal a žalovaný tu podporne dal súdu do pozornosti, že sa s neoprávnenosťou uplatnenia odpočítania dane žalobcom z faktúr od Horatio s.r.o. za iné zdaňovacie obdobia už vyporiadal už Krajský súd v Trnave v rozsudku č. k. 20S/65/2020-162 zo dňa 19.05.2021, bod 67-70.
IV.
Replika žalobcu, Duplika žalovaného
25. Žalobca súhlasí s tvrdením žalovaného, že nedodržanie lehôt podľa čl. 10 a 11 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 nemá samo o sebe za následok nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly. SD EÚ rozsudkom C-186/20 nespochybnil, že prerušenie daňovej kontroly musí byt' primerané, nemôže byt' vykonané na neobmedzený čas. Podľa žalobcu však nemôže prerušenie daňovej kontroly trvať neobmedzenú dobu a musí spĺňať kritérium primeranosti. Princíp primeranosti musí byť prítomný vo všetkých aspektoch daňovej kontroly vrátane použitia inštitútu prerušenia daňovej kontroly. Ani rozsudky, na ktoré odkazoval žalovaný (sp. zn. 5Sžfk/49/2020 a 2SžfW43/2021) sa nezaoberali otázkou primeranosti dĺžky prerušenia daňovej kontroly. Ak bola daňová kontrola prerušená z dôvodu žiadosti o MVI, tak samotné prekročenie lehoty na vybavenie žiadosti o MVI nespôsobuje nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly. Ale samotná dĺžka prerušenia daňovej kontroly musí byt s ohľadom na všetky okolnosti primeraná a prerušenie nemôže umelo predlžovať trvanie daňovej kontroly. Lebo ak by prerušenie trvalo neprimerane dlho (napr. niekoľko rokov), nemožno podľa názoru žalobcu už hovoriť o primeranom a hospodárnom postupe správcu dane, ale o nezákonnom postupe, ktorý je na úkor práv daňového subjektu. Podľa žalobcu aj prerušenie daňovej kontroly musí mať svoje limity a správca dane musí vyhodnotiť, či po uplynutí určitého dlhšieho času prerušenia sú ešte splnené podmienky pre prerušenie daňovej kontroly. Pokiaľ je pri žiadosti o MVI dlhodobo nečinný požiadaný orgán, správca dane musí zhodnotiť, či nemá požadovanú informáciu vyhodnotiť ako nedostupnú s ohľadom na uplynutie dĺžky prerušenia a teda či neodpadal dôvod prerušenia daňovej kontroly. Správca dane nemôže nechať donekonečna“ prerušenú daňovú kontrolu len z dôvodu, že formálne nedostal požadovanú odpoveď. Podľa žalobcu v tomto konkrétnom prípade postupoval správca dane pri prerušené daňovej kontroly nezákonne, keď čakal na doručenie odpovede na jeho žiadosť zo dňa 25.04.2014 viac ako 29 mesiacov (takmer 2 a pol roka). 26. Žalobca ďalej poukázal na to, že samotný žalovaný priznal vady odôvodnenia rozhodnutia správcu dane tvrdiac, že nespôsobujú nezákonnosť rozhodnutia. Zopakoval nedostatky odôvodnenia rozhodnutí, poukázal opäť na rozpor medzi výrokom rozhodnutia a jeho odôvodnením ohľadom dodávok tovaru od dodávateľa Ferrocel, s.r.o., lebo správca dane uznal žalobcovi právo na odpočet dane len k 18 fakturovaným dodávkam tovaru z celkového počtu 38, ale z číselného výroku sa javí, že boli uznané
všetky dodávky tovaru. Je rozdiel, či mu správca dane uzná alebo neuzná právo na oslobodenie od dane vo vzťahu k dodávkam tovaru (jeho zahraničným odberateľom) v mesiaci december 2012 v sume 762.895,90 eur, preto je potrebné to riadne odôvodniť. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí hodnotí ako zásadný nedostatok 27. Žalovaný v rámci dupliky žiadal žalobu zamietnuť odvolávajúc sa na svoje doterajšie vyjadrenia. V.
28. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 14S/126/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-14S/126/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. VI. Relevantná právna úprava
29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
31. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
33. Podľa § 3 ods. 3, daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
34. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
35. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
36. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
37. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
38. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
39. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
40. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
41. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
42. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
43. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
44. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
45. Podľa § 19 ods. 1 vety prvej zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
46. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
47. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
48. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
49. Podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.
50. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne požadovanú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie. Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne dostupnú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie.
51. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom
52. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmať zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom dĺžky daňovej kontroly a jej prerušenia a preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým v rámci odvolacieho konania potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100597676/2022 zo dňa 25.03.2022.
53. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj priebeh administratívneho konania vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a)/ SSP) vec prejednal na pojednávaní a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
54. Správny súd prihliadol na skutočnosť, že otázka zákonnosti dĺžky trvania daňovej kontroly a dĺžky jej prerušenia bola riešená mnohými rozsudkami, napr. rozhodnutiami NS SR v konaní sp. zn. 10Sžfk/59/2018 zo dňa 25.09.2019 (body 53 až 55). zn. 4Sžfk/62/2018 zo dňa 02.07.2019 (body 66 až 70), ale i rozsudkami Krajského súdu v Trnave: sp. zn. 14S/100/2019, sp. zn. 14S/13/2020 a sp. zn. 20S/41/2021), v ktorých išlo dokonca o rovnakých účastníkov konania.
55. Námietku napádajúcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok zdôvodnenia vo vzťahu k odvolacej námietke neefektívneho prerušenia daňovej kontroly správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. V zmysle § 140 Správneho súdneho poriadku podporne súd odkazuje na odôvodnenie skoršieho rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/13/2020 zo dňa 15.10.2020 vo veci tých istých účastníkov konania, kde sa už riešila okrem iného aj rovnaká žalobná námietka.
56. Správny súd prioritne posudzoval dôvodnosť námietky, ktorou žalobca namietal dĺžku a neefektívnosť prerušenia daňovej kontroly na základe rozhodnutia č. 9201402/5/2420066/2014 zo dňa 03.06.2014, ktorým správca dane prerušil podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku daňovú kontrolu začatú dňa 16.7.2013 a to odo dňa 06.06.2014 s tým, že táto bola prerušená do doručenia odpovede na žiadosť o MVI č. 9201402/5/1615238/14/Mo,Št, t. j. do dňa 03.10.2016. Nosnými žalobnými námietkami, ktorými žalobca odôvodňoval nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly boli, že správca dane ju prerušil takmer po 11 mesiacov jej trvania zneužijúc tento inštitút a tiež, že neuviedol resp. nekonkretizoval relevantné závery zistené na základe žiadosti o MVI č. 9201402/5/1615238/14/Mo,Št zo dňa 25.04.2014, ani nezdôvodnil svoju nečinnosť spočívajúcu v tom, že urgoval odpoveď na predmetnú žiadosť až po dlhšom časovom období, t.j. až dňa 29.01.2015 a dňa 21.06.2016.
57. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane zaslal spolu 91 žiadostí o MVI, v tomto konkrétnom prípade vychádzajúc z žalobných námietok išlo pri zdaňovacom období december 2012 o žiadosť o MVI č. 9201402/5/1615238/14/Mo, Št zo dňa 25.4.2014 na preverenie prepravnej spoločnosti Krizsáúny TRANS Kft., 8000 Székesfehérvár Szepesi u 20, Maďarsko (d'alei len „Krizsány TRANS Kft."). Správca dane odpoveď na predmetnú žiadosť urgoval dňa 29.01.2015
a dňa 21.06.2016 a odpoveď mu bola doručená dňa 03.10.2016. Z obsahu odpovede súdu vyplynulo, že spoločnosť Sun Group Sped Sro poverila prepravou spoločnosť Krizsány-Trans Kft., tovar bol naložený na vozidlá vo vlastníctve spoločnosti Krizsány-Trans Kft. v priestoroch žalobcu v Trnave dňa 23.11.2012. Preprava bola uskutočnená zamestnancom spoločnosti Krizsány-Trans Kft., tovar bol vyložený v sídle spoločnosti SAMATA Kft. dňa 26.11.2012. Faktúra č. 0120222 za prepravné služby bola vykonaná dňa 30.11.2012, na faktúre je uvedená suma 240 eur, ktorá bola uhradená objednávateľom prepravy. Čiže celá transakcia sa realizovala v novembri 2012, ale v našom konkrétnom prípade bolo kontrolovaným zdaňovacím obdobím december 2012. Tieto skutočnosti ohľadom preverenia spoločnosti Krizsáúny TRANS Kft však nie sú uvádzané v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, v rozhodnutí žalovaného len v časti ( na strane 56 rozhodnutia), lebo nie je spomínaná suma XXX A. na faktúre. Súd je toho názoru, ž aj výšky sumy je tu dôležité z dôvodu prípadného posúdenia efektívnosti prerušenia daňovej kontroly.
58. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a to najmä na skutočnosť týkajúcu sa samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly a absencie náležitého odôvodnenia potreby získania požadovaných informácii prostredníctvom žiadosti o MVI č. 9201402/5/1615238/14/Mo, Št zo dňa 25.4.2014 správny súd odkazuje na odôvodnenie v bodoch 53 až 55 rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/59/2018 zo dňa 25.09.2019, v ktorých sa už riešila otázka dĺžky prerušenia daňovej kontroly v nadväznosti na výsledky žiadosti o MVI vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane:
„(53) Nebola dodržaná maximálna lehota na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (uvedená v § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z.) a uvedená skutočnosť nesmie byť na ťarchu práv žalobcu z dôvodu, že správca dane obdržal prevažnú väčšinu odpovedí na medzinárodné dožiadanie do konca prvého polroka 2014, okrem odpovede od maďarskej daňovej správy doručenej dňa 02.06.2014, ale pokračoval v konaní až dňa 26.01.2015 a rozhodol až dňa 29.11.2015.
(54) Skúmanie odôvodnenosti a účelnosti prerušenia daňovej kontroly má význam z dôvodu možného zneužitia inštitútu prerušenia daňovej kontroly na účely umelého predlžovania zákonnej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, preto musí byť zásah realizovaný v súlade so zásadou proporcionality a účelnosti s cieľom zamedziť faktickému a neefektívnemu predlžovaniu daňovej kontroly. Správca dane rozposlal jednotlivé žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií až po viac ako 8 mesiacoch od začatia daňovej kontroly, t.j. až v čase blížiaceho sa uplynutia jednoročnej lehoty na realizáciu daňovej kontroly, preto je tu zintenzívnená nevyhnutnosť náležitého odôvodnenia zákonnosti, účelnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly realizovanej u žalobcu.
(55) Keďže daňová kontrola predstavuje zásadný zásah do právom chránenej sféry daňového subjektu, je povinnosťou daňových orgánov v prípade jej prerušenia z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií a prekročenia zákonnej lehoty jedného roka na vykonanie daňovej kontroly, aby vo svojich rozhodnutiach, ktoré vychádzajú zo zistení získaných počas tejto kontroly dôkladne odôvodnili, aké zistenia z tohto postupu vyplynuli a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Z dôvodu, že v rozhodnutiach správnych orgánov absentujú dôvody a správna úvaha o tom, aký význam malo tak dlhé prerušenie daňovej kontroly a aké boli zistenia z medzinárodnej výmeny informácií uskutočnených počas tohto prerušenia daňovej kontroly, na základe ktorých by bolo možné posúdiť účelnosť sporného prerušenia daňovej kontroly, prišiel súd k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov nie sú v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku, a teda trpia vadou nepreskúmateľnosti.“
59. Súd rovnako poukazuje na odôvodnenie v bodoch 66 až 70 rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Sžfk/62/2018 zo dňa 02.07.2019, v ktorom sa zaoberal žalobnou námietkou ohľadom prerušenia daňovej kontroly z dôvodu MVI :
„(66) Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, lehota na vykonanie daňovej kontroly neplynie. Prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu. Ale v prípade odôvodneného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. správca dane plní svoje úlohy pre naplnenie účelu správy daní s využitím medzinárodnej výmeny informácií, overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa čl. 19 nariadenia Rady (ES), č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v
oblasti dane z pridanej hodnoty v zmysle prepracovaného znenia v nariadení Rady (ES) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010, viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 46/2015 z 27. júla 2016).
(67) Oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená majú svoje limity determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a primeranosťou samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Hranice určuje zásada proporcionality, v zmysle ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly, ako aj povahu a obsah informácií, ktoré môžu byť potenciálne získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. (68) Prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t.j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná.
(69) Výkon daňovej kontroly ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje významný zásah do riadneho a bežného fungovania každého daňového subjektu. Jej výkon je spravidla spojený minimálne s administratívnou, ale i finančnou záťažou, preto v kontexte zásady rýchlosti a procesnej ekonómie je správca dane povinný konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby nikomu nevznikali zbytočné náklady. Trvanie daňovej kontroly je potrebné časovo obmedziť len na nevyhnutnú mieru a preto je aj správca dane povinný postupovať účelne, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote, resp. lehote primeranej a zodpovedajúcej objektívne skutkovým okolnostiam. Správa dane preto vykonávanie daňovej kontroly nemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane musia po sebe systematicky nasledovať a musia byť realizované v primeraných časových intervaloch (pr.: rozhodnutie NSS ČR vo veci sp. zn. 7Afs 22/2003 zo dňa 09.12.2004).
(70) V prípade prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je nevyhnutné, aby daňové orgány v rámci rozhodnutí opierajúcich sa aj o informácie získané medzinárodnou výmenou informácií náležitým spôsobom zdôvodnili, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Pokiaľ v rozhodnutiach daňových orgánov predmetné náležitosti absentujú, možno vysloviť záver, že tieto nespĺňajú požiadavku riadneho odôvodnenia v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku a trpia tak vadou nepreskúmateľnosti.“
60. Vychádzajúc z citácie predmetných rozsudkov (v bodoch 58 a 59 odôvodnenia tohto rozsudku ) sa správny súd stotožnil s názorom NS SR ako kasačného súdu, že po uplynutí lehôt stanovených v nariadení Rady (EU) č. 904/2010 a v zákone č. 442/2012 Z. z. (§ 6 ods. 5) nedochádza automaticky k pominutiu dôvodu prerušenia daňovej kontroly podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku. Preto sa správny súd v tejto konkrétnej veci nestotožňuje so záverom žalobcu, že po uplynutí zákonných lehôt pominula prekážka prerušenia daňovej kontroly. V zmysle § 61 ods. 5 daňového poriadku pri prerušenom daňovom konaní neplynú lehoty. Predmetná daňová kontrola bola začatá dňa 16.7.2013, podľa § 61 ods. l daňového poriadku bola prerušená odo dňa 06.06.2014 do dňa 03.10.2016, ukončená bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku dňa 02.11.2016 a z toho je zrejmé, že v danom prípade lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku bola dodržaná, protokol z predmetnej daňovej kontroly nebol získaný v rozpore so zákonom a preto mohol byť použitý ako dôkaz vo vyrubovacom konaní.
61. V tomto konkrétnom prípade bolo nevyhnutné sa zamerať na žiadosť o MVI č. 9201402/5/1615238/14/Mo, Št z 25.04.2014, v ktorej sa otázky týkali prepravy tovaru vykonanej dňa 23.11.2012, lebo správca dane rozhodol o pokračovaní v daňovej kontrole až po doručení odpovede na túto žiadosť. Odpoveď na žiadosť bola doručená dňa 03.10.2016, týkala sa prepravy za november 2012, nie kontrolovaného zdaňovacieho obdobia december 2012. Pokiaľ ide o ďalšie čiastkové námietky týkajúce sa samotného prerušenia daňovej kontroly, správny súd tieto vyhodnotil za nedôvodné. Daňový poriadok nelimituje správcu dane, pokiaľ ide o zaslanie žiadostí o MVI s tým, že v danom prípade správca dane považoval za potrebné doplniť dokazovanie z nejakého dôvodu aj ohľadom konkrétnej prepravy za november 2012, ale už v rozhodnutí svoje myšlienkové pochody k tomuto postupu neuviedol. Je všeobecne dané, že účelom daňovej kontroly je zistiť alebo overiť skutočnosti a údaje rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov, overiť pravdivosť a úplnosť podaného daňového priznania. Prvostupňový orgán je povinný zisťovať pohyb tovaru v celom obchodnom reťazci a medzi všetkými obchodnými partnermi. Zo znenia ustanovenia § 61
daňového poriadku (v nadväznosti na § 46 ods. 10 daňového poriadku) je zrejmé, že v prípade, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (realizuje sa formou žiadosti o MVI) prvostupňový orgán môže daňovú kontrolu, resp. daňové konanie prerušiť. V rozhodnutiach nie je však vôbec zdôvodnené, prečo pre daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2012 cez žiadosť o MVI dopytoval na prepravu realizovanú v inom mesiaci, konkrétne novembri 2012, ale práve na odpoveď na túto žiadosť viazal pokračovanie v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie 12/2012. Rovnako správca dane v rozhodnutí nezdôvodnil, prečo mu trvalo 9 mesiacov než poslal prvú urgenciu od podanej žiadosti o MVI č. 9201402/5/1615238/14/Mo, Št ( prvá urgencia je z 29.01.2015) a skoro 1,5 roka od prvej urgencie, čo nanovo urgoval príslušné maďarské orgány o odpoveď ( druhá urgencia je z 21.06.2016). Správny súd vyhodnotil námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok odôvodnenia k otázke efektívneho prerušenia daňovej kontroly ako dôvodnú. Odôvodnenia a správna úvaha ohľadom vyššie uvedeného v tomto bode odôvodnenia absentovali aj v rozhodnutí žalovaného, preto súd dospel k záveru, že bol porušený § 63 ods. 5 daňového poriadku. Obe rozhodnutia trpia procesnou vadou, lebo sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, s čím je spojený následok v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
62. K námietkam ohľadom dĺžky trvania a prerušenia daňovej kontroly správny súd dodáva, že môže byť veľmi problematické vyhodnotenie dôkazov aj bez výsledkov dožiadania v prípade intrakomunitárnych obchodov, lebo to môže byť práve žalobca, ktorý na svoju obranu bude namietať nedostatočne zistený skutkový stav z dôvodu nespolupráce dožiadaného daňového orgánu. Preto je nevyhnutné posudzovať individuálne a prísne konkrétne všetky skutočnosti daného prípadu a vždy nájsť určitý modus operandi pri posudzovaní dĺžky vybavenia žiadosti o MVI, nakoľko pri zovšeobecňovaní podmienok, za akých sa má dĺžka prerušenia daňovej kontroly považovať už za neprimeranú, môže nastať situácia, že správca dane nebude na vybavenie žiadosti o MVI čakať a daň určí na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii. To môže byť na druhej strane na ťarchu daňového subjektu v podobe neunesenia dôkazného bremena. Rovnako je potrebné uviesť, že prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona na účely výkonu daňovej kontroly, pričom práve v prípade odôvodneného podozrenia o fiktívnosti daňovým subjektom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. správca dane plní svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. s využitím medzinárodnej výmeny informácií, overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane ( bod 66 rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Sžfk/62/2018 zo dňa 02.07.2019).
63. Ďalšie žalobné námietky žalobcu boli zmätočnosť a nepreskúmateľnosť samotného odôvodnenia rozhodnutia správcu dane v porovnaní s jeho výrokom ( špecifikované v bodoch 12 až 15 odôvodnenia tohto rozsudku. Konkrétne žalobca poukázal na časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu na strane 4,5,20,71,125 a podporne namietal aj to, že žalovaný sa nevyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia s jeho námietkami. Súd podrobne podrobil prieskumu obsah 127 stranového rozhodnutia správcu dane a dospel k záveru, že správca dane aj napriek veľkému počtu strán rozhodnutia nezdôvodnil skutočnosti namietané žalobcom ( uvedené konkrétne už v bodoch 12 až 15 odôvodnenia tohto rozsudku), čo kvalifikuje rozhodnutie za nepreskúmateľné. Z obsahu rozhodnutia súdu vyplynulo, že v rozhodnutí chýba zdôvodnenie, vo vzťahu ku ktorým obchodom uznal správca dane odpočet dane žalobcovi. Ako zmätočné súd vyhodnotil aj to, že na strane 118 rozhodnutia je žalobcovi priznané právo na odpočet dane z faktúr od Ferrocel, s.r.o. za február 2012, pritom samotné rozhodnutie správcu dane sa týkalo decembra 2012 a správca dane nezdôvdonil, prečo v texte uvádza február 2012. Správca dane tiež nezdôvdonil, prečo najprv v rozhodnutí konštatoval nesplnenie podmienok zo strany žalobcu pre oslobodenie dodania tovaru pri kontrolovaných obchodoch a následne v inej časti rozhodnutia odôvodnení uznal žalobcovi uplatnené právo na odpočet dane pri jednotlivých dodávkach toho istého tovaru dodaného odberateľom. S týmito rozpormi sa nevyporiadal ani žalovaný v svojom rozhodnutí, rozhodnutie správcu dane označil za „ v značnej miere nezrozumiteľné a nejasné“, konštatoval absenciu vyhodnotenia následkov na uplatnené oslobodenie dane v kontexte zmeny prijatého záveru pri spoločnostiach Ferrocel s.r.o., BAUPFERD spol. s r.o., NICK8 s.r.o. Ale aj napriek týmto svojim záverom žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane bez zdôvdonenia. Po preskúmaní rozhodnutí a vychádzajúc len zo žalobných bodov žalobcu dospel súd k záveru, že žalobné námietky žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti oboch rozhodnutí sú dôvodné práve pre nedostatok odôvodnenia. Je pravdou, že žalovaný i správca dane sa v rozhodnutiach vysporiadali s rôznymi námietkami žalobcu, ale nie s tými vyššie uvedenými. V tejto súvislosti potom v rozhodnutiach nie sú uvedené úvahy, ktoré
ovplyvnili hodnotenie dôkazov, čo spôsobilo absenciu náležitosti danej § 63 ods. 5 daňového poriadku. Nedostatok odôvodnenia vo vyššie naznačenom smere spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia a dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 64. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
65. V ďalšom konaní bude úlohou konajúceho daňového orgánu náležite odôvodniť nutnosť získania konkrétnych informácií prostredníctvom žiadosti o MVI č. 9201402/5/1615238/14/Mo, Št zo dňa 25.4.2014. Tiež uvedie dôvody, pre ktoré čakal skoro 11 mesiacov od začatia daňovej kontroly než začal podávať žiadosti o MVI, medzi inými aj vyššie uvedenú žiadosť. Povinnosťou bude uviesť tiež dôvody či myšlienkové pochody, prečo až v tak dlhom časovom období od podania žiadosti o MVI zasielal prvú a druhú urgenciu (prvá urgencia je z 29.01.2015 a druhá urgencia je z 21.06.2016) a aké konkrétne dôvody ho viedli k tomuto postupu. Ďalej je nevyhnutné uviesť, a to najmä z dôvodu dĺžky prerušenia daňovej kontroly, aké konkrétne zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali ich zistenia z odpovede na žiadosť o MVI č. 9201402/5/1615238/14/Mo, Št zo dňa 25.4.2014 na konečné posúdenie veci ohľadom preskúmavaného zdaňovacieho obdobia december 2012, keď práve odpoveď na túto žiadosť kvalifikoval správny orgán ako dôvod odpadnutia dôvodu na prerušenie konania.
66. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane je v rozpore so zákonom a preto ich s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie.
67. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
68. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.