Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: A. B. C. D., so sídlom XXX XX C., C. XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s.r.o., so sídlom 040 01 Košice, Kováčska 28, IČO: 52 253 791, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XX, občan SR, právne zastúpená: RIEDL advokátska kancelária s.r.o., so sídlom 080 01 Prešov, Slovenská 46, IČO: 54 359 490, o zaplatenie 5.402,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -126 zo dňa 09.12.2022 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom z dôvodu spôsobenej škody. V žalobe uviedol, že je prevádzkovateľom dvoch mobilných odberových miest (ďalej len „MOM“) v meste H. (plocha pred autobusovou stanicou na D. I. a J. F. č.7). Žalovaná bola v zmysle Dohody o vykonaní práce uzavretej dňa XX.XX.XXXX zamestnancom žalobcu. Do jej pracovných úloh spadalo okrem iného aj preberanie denných tržieb mobilných odberových miest, ich evidencia a zabezpečovanie vkladu dennej tržby na bankový účet žalobcu. Tieto činnosti v prospech žalobcu, od vzniku mobilných odberových miest (t.j. od 26.10.2021), zabezpečovala len a výlučne žalovaná. Porovnaním výšky tržieb oboch mobilných odberových miest s vkladmi finančných prostriedkov realizovanými žalovanou na účet žalobcu zistil žalobca, že na jeho účte chýba minimálne suma 9.902,- eur. Po tomto zistení žalobca okamžite, dňa 16.12.2021, uložil ostatným zamestnancom zákaz vydávania tržby žalovanej a kontaktoval žalovanú so žiadosťou o vyporiadanie chýbajúcich finančných prostriedkov. Po tejto výzve žalovaná vložila na účet žalobcu dňa 16.12.2021 sumu 3.000,- eur a dňa 23.12.2021 sumu 1.500,- eur. Od 23.12.2021 napriek viacerým prísľubom žalovaná žiadne finančné prostriedky na účet žalobcu nevložila. Dlžná suma (rozdiel medzi tržbou, ktorú žalovaná prevzala za účelom vkladu a výškou reálne vykonaných vkladov po odpočítaní drobných nákupov realizovaných z tržby) ku dňu podania žaloby tak predstavuje sumu 5.402,- eur. Žalobca poukázal na ustanovenia , , , , , a uviedol, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná sa svojim konaním dopustila úmyselného porušenia povinností vyplývajúcich jej z a Dohody o vykonaní práce a úmyselne spôsobila žalobcovi škodu vo výške minimálne 5.402,- eur.

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:

„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.402,- eur s 5%-ným úrokom z omeškania ročne od 16.12.2021 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovenia , , , , , , , a .

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala odpor, čím sa platobný rozkaz zrušil a na návrh žalobcu bola vec postúpená príslušnému Okresnému súdu Poprad. V odpore žalovaná uviedla, že jej náplň práce bola Dohodou o vykonaní práce definovaná ako administratívna a vyhodnocovacia činnosť v pozícii administrátora, prípade odberová činnosť v pozícii zdravotníka; t.j. vykonanie komplexných úkonov spočívajúcich v odbere biologického materiálu alebo následného vyhodnotenia infekčného respiračného ochorenia COVID-19. Keďže nebola zdravotník, jej pracovná náplň sa skladala z úkonov zaevidovanie záujemcu o testovanie do systému, zaevidovanie výsledku testu, vydanie dokladu o zaplatení. Zo začiatku výkonu práce pre zamestnávateľa prijatá hotovosť ostávala v priestoroch prevádzok. Konateľ žalobcu p. K. si po cca 2 týždňoch vybral ju, aby prijatú držbu raz za čas vkladala na účet zamestnávateľa vedený v H. D. D., a,s,, k čomu jej odovzdal debetnú kartu. To ale nebolo súčasťou jej pracovných povinností. Nikdy sa so zamestnávateľom na manipulácii s hotovosťou nedohodla. V podstate tento pokyn konkludentne akceptovala z dôvodu obavy o stratu pracovnej pozície. Ona denne nepracovala (iba cca 15 dní do mesiaca vrátane víkendov), to znamená že nemohla preberať denné tržby. Zamestnávateľ ju následne začal vyzývať na zaplatenie sumy, ktorú mal evidovať ako schodok medzi tržbou prijatou a vloženou na účet. Hoci nebola jediným zamestnancom prítomným na prevádzke, pripisoval jej celú zodpovednosť. Ona sa zdržiavala na pracovisku J. F. X a z pracoviska pri autobusovej stanici peniaze preberala raz za pár dni, zabalené v igelitovej taške. Opakovane žiadala o vyčíslenie jeho nároku a preukázanie vzniku schodku. Uplatňovanú sumu neustále menil od počiatočných 10.000,- eur až na teraz uplatnených 5.402,- eur, pričom ani v jednom prípade jej výšku nároku nezdôvodnil. Priložené excelové tabuľky nie je možné použiť, nakoľko sa jedná iba o zamestnávateľom vytvorenú evidenciu, bez nadväznosti na exaktne zdokladované príjmy v hotovosti. Testovali množstvo zamestnancov, s ktorých zamestnávateľom mal žalobca dohodu o úhrnnej platbe, preto napr. títo zamestnanci na mieste neplatili. Takéto subjekty sa mohli objaviť v evidencii žalobcu, ale reálne ona od nich žiadne financie neprevzala. A to je len jeden z príkladov. Žalobca predložil sms správy, ktoré majú potvrdzovať jej vôľu uhradiť uplatnený nárok. To nepopiera, nakoľko ak naozaj pochybila, škodu by žalobcovi nahradila. Ale ako je zrejmé z týchto správ, žiadala o to vyčíslenie. Dokonca to žiadala od konateľa spoločnosti aj prostredníctvom zástupcu, o čom priložila dôkaz. Na túto požiadavku reagoval negatívne. Žalovaná poukázala na ustanovenie (náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti) a uviedla, že pokiaľ by svojim konaním škodu spôsobila, bolo by to neúmyselne mimo jej náplne práce, čomu sa ale nikdy nevyhýbala, ak by o tom bola presvedčená. Žalobu navrhla zamietnuť a uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Žalobca vo vyjadrení k odporu nesúhlasil s tvrdeniami žalovanej a uviedol, že škoda mu zo strany žalovanej bezpochyby spôsobená bola a že splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť i zavinenie) preukázal už v žalobe. V prípade pochybností je žalobca v konaní pred súdom pripravený predložiť celý rad ďalších dôkazných prostriedkov preukazujúcich splnenie každého jedného predpokladu zodpovednosti za škodu. Tvrdenie žalovanej, že preberanie denných tržieb a ich následný vklad na účet žalobcu údajne nebolo súčasťou jej pracovných úloh, čo podľa jej tvrdení má byť odôvodnené tým, že na manipulácii s hotovosťou sa so žalobcom nedohodla, je v očividnom rozpore s realitou, v rozpore so skutočnosťami preukázanými žalobcom, ako i v rozpore s ďalšími tvrdeniami samotnej žalovanej. Žalovaná sama uvádza, že preberanie hotovosti a jej vklad na účet žalobcu konkludentne akceptovala. Tieto úkony navyše vykonávala bez akejkoľvek námietky po dobu od 26.10.2021 do 15.12.2022 (kedy žalobca zistil schodok), teda po dobu takmer dvoch mesiacov. V zmysle uvedeného vyznieva neexistencia súhlasu žalovanej absurdne. Navyše nie je pravdou, že by s týmito úkonmi žalovaná nevyjadrila súhlas, práve naopak, na realizáciu predmetných úkonov sa zaviazala výslovným súhlasom a po vzájomnej dohode s konateľom žalobcu E. K.. V neposlednom rade v zmysle Dohody o vykonaní práce uzavretej medzi žalobcom a žalovanou bolo náplňou práce žalovanej vykonávanie administratívnej činnosti a iných prác zadaných podľa pokynov zamestnávateľa.

Žalobca teda mohol žalovanej nariadiť plnenie dotknutých povinností aj jednostranne. Žalovaná však nie len že odsúhlasila preberanie dennej tržby a realizáciu jej vkladu na účet žalobcu, ale túto svoju povinnosť nikdy nenamietla a dlhodobo ju i vykonávala. Keď sa žalovaná vyjadrila, že žalobca ju kontaktoval s požiadavkou na vyrovnanie celého schodku napriek tomu, že ona nepracovala každý deň, a že nebola jediným zamestnancom prítomným na prevádzke tak žalobca uviedol, že jediným zamestnancom, ktorý bol oprávnený prevziať dennú tržbu a realizovať jej vklad na účet žalobcu bola práve žalovaná. Žiaden iný zamestnanec žalobcu týmto poverený nebol, ani to nikdy (počas obdobia, v ktorom mala túto činnosť vykonávať žalovaná) nevykonal. Uvedená skutočnosť bude bez akýchkoľvek pochybností preukázaná výpoveďami svedkov - zamestnancov žalobcu, ktorí potvrdia, že od zriadenia odberového miesta až do 15.12.2021 dennú tržbu preberala len a výlučne žalovaná. Zároveň platí, že samotná žalovaná (len a výlučne žalovaná) evidovala hodnotu prevzatej tržby do tabuľky, ktorej relevanciu teraz spochybňuje. Vo vzťahu k spochybneniu tabuliek obsahujúcich údaje o počte testovaných osôb a denných tržbách uviedol, že sa nejedná o obyčajné tabuľky v programe EXCEL, ktoré je možné kedykoľvek bez možnosti sledovania zmien meniť, ale o tabuľky nachádzajúce sa na portály Gdrive. Tieto tabuľky sú charakteristické tým, že okrem iného zaznamenávajú každú zmenu, ktorá v nich bola zapísaná, ako i údaj o čase jej vykonania a osobe, ktorá túto zmenu vykonala. Vzhľadom na uvedené je aj dnes možné presne určiť, ktorý údaj do tabuľky zapísala žalovaná, a ktorý údaj zapísal prípadne zmenil niektorý z konateľov žalobcu. K tabuľke mali prístup len žalovaná a konatelia žalobcu, žiaden iný zamestnanec k nej prístup nemal. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobkyne, v zmysle ktorého žiadala o vyčíslenie vzniknutého schodku žalobca uviedol, že vzniknutý schodok bol žalobcom pre žalovanú opakovane vyčísľovaný, overenie správnosti údajov o vyčíslenom schodku si žalovaná mohla a mala overiť v zdieľanej tabuľke, ktorú vypĺňala samotná žalovaná. Zdieľaná tabuľka obsahuje okrem iného aj údaj o každej zmene, ako i osobe, ktorá zmenu vykonala. Žalovaná si teda mohla bez akýchkoľvek problémov overiť výšku chýbajúcich prostriedkov, ako i to, či s tabuľkou nemanipuloval žalobca. Žalovaná tak nemohla mať pochybnosti o správnosti údajov uvedených v zdieľanej tabuľke. Bola teda opakovane odkázaná na údaje uvedené v tabuľke len a výlučne preto, že tieto tabuľky vypĺňala samotná žalovaná, a teda táto nemala dôvod, ani možnosť spochybniť údaje tam uvedené. Dennú tržbu, a teda i súčet prostriedkov prijatých žalovanou je možné presne určiť aj dnes, keďže všetky realizované testy boli zapisované do portálu K. L. M. E., kde sú dodnes dohľadateľné. Napriek uvedenému a viacerým prísľubom žalovanej o tom, že schodok vyrovná bola žalobcovi dňa 24.01.2022 (t.j. viac ako mesiac po zistení schodku a po opakovaných prísľuboch žalovanej, že schodok vyrovná) doručená SMS od N. G., ktorý požadoval konkrétne vyčíslenie schodku. N. G. však nijakým spôsobom nepreukázal oprávnenie konať v tejto veci v mene žalovanej, nepredložil žalobcovi plnú moc a toto oprávnenie nebolo žalobcovi oznámené ani žalovanou. Keďže žalovaná disponovala všetkými potrebnými a hlavne nespochybniteľnými údajmi o množstve finančných prostriedkov, ktoré spreneverila a keďže JUDr. Riedl nedisponoval plnou mocou na konanie v mene žalovanej bola jeho požiadavka žalobcom dôvodne vyhodnotená ako nedôvodná a neoprávnená. Pokiaľ ide o údajne stále sa meniacu výšku schodku, tak táto vyplýva z jednej prostej skutočnosti. Žalovaná v priebehu mesiaca december 2021 žalobcovi časť finančných prostriedkov vrátila. Zistený schodok tak klesol z pôvodnej sumy 9.902,- eur zo dňa 15.12.2022 na aktuálne dlžnú čiastku vo výške 5.402,- eur, čo plne korešponduje so zmenou popísanou žalovanou v jej odpore. K argumentácii žalovanej, podľa ktorej dochádzalo na prevádzke aj k testovaniu zamestnancov, pri ktorých mal žalobca dohodnutú úhrnnú platbu žalobca uviedol, že je pravdou, že žalobca vykonával aj testovanie zamestnancov, avšak od testovaných zamestnancov na prevádzke neprijímal platbu za testovanie. Testovanie zamestnancov bolo uhrádzané na základe faktúr vystavených zamestnávateľom, ktoré boli uhrádzané bezhotovostne na účet žalobcu. Tieto finančné prostriedky sa teda neocitli v tržbe, ktorú zaevidovala a prevzala žalovaná. Aj v prípade, ak by sa prostriedky v tržbe ocitli, mala by o nich žalovaná plnú vedomosť. K argumentácii žalovanej o obmedzení náhrady výšky škody v pracovnoprávnych vzťahoch uviedol žalobca, že žalovaná spôsobila škodu (spreneverila jej zverené finančné prostriedky) v priamom úmysle, o čom nemožno mať najmenšie pochybnosti. Úmysel spôsobiť žalobcovi škodu nespochybniteľne vyplýva zo skutočností a dôkazov predložených súdu žalobcom, ako i zo sledu udalostí, ktoré sa udiali po tom, čo žalobca požiadal žalovanú o stanovisko k chýbajúcim finančným prostriedkom na účte spoločnosti. Žalovaná bola kontaktovaná žalobcom s otázkou vysvetlenia chýbajúcich finančných prostriedkov na účte spoločnosti dňa 15.12.2021. V tento deň predstavovalo manko sumu 9.902,- eur. K uvedenej skutočnosti žalovaná uviedla, že finančné prostriedky má doma a že tieto bezodkladne vloží na účet žalobcu. Žalovaná však následne vložila na účet žalobcu dňa 16.12.2021 len sumu 3.000,- eur a po ďalších žiadostiach žalobcu sumu 1.500,- eur a aj to až dňa 23.12.2021. Sumu minimálne vo výške 5.402,- eur žalovaná žalobcovi nevrátila do dňa spísania vyjadrenia (06.05.2022) napriek tomu, že to žalobcovi viac krát

prisľúbila. Z uvedeného nespochybniteľne vyplýva, že žalovaná peniaze žalobcu doma nemala a že tieto úmyselne použila pre účely vlastnej potreby. V opačnom prípade, by všetky chýbajúce finančné prostriedky vložila na účet spoločnosti hneď po výzve žalobcu na ich vloženie. Samotná žalovaná pri následných žiadostiach žalobcu, ktoré žalobca adresoval po vklade realizovanom dňa 16.12.2021 navyše, konateľovi K. uviedla, že peniaze nevie vložiť všetky naraz, pretože tieto nemá u seba a požiadala žalobcu, aby počkal, že všetky peniaze vráti. Z uvedeného nespochybniteľne vyplýva úmysel žalovanej prisvojiť si prostriedky žalobcu a tieto použiť na vlastný prospech. Je absolútne iracionálne, aby žalovaná použila finančné prostriedky patriace žalobcovi na súkromné účely z nedbanlivosti. Podľa dodatočných zistení žalobcu mala žalovaná väčšie množstvo dlhov, ktoré sa očividne snažila splatiť finančnými prostriedkami patriacimi žalobcovi. O uvedenej skutočnosti svedčí aj to, že žalovaná bola nútená predať dom (resp. chatu) nachádzajúci sa v obci G., v ktorej má podľa informácií žalobcu doposiaľ hlásený trvalý pobyt a v ktorej s najväčšou pravdepodobnosťou doposiaľ býva. Z uvedeného, ako žalobca uviedol, možno vyvodiť nespochybniteľný úmysel žalovanej prisvojiť si finančné prostriedky patriace žalobcovi a tieto použiť na jej osobné a súkromné účely. Tento úmysel je jednoznačne daný tým, že žalovaná dlžné finančné prostriedky nebola schopná vložiť na účet žalobcu hneď po prvej žiadosti žalobcu, ako i tým, že tieto prostriedky s najväčšou pravdepodobnosťou použila na splatenie svojich dlhov. V neposlednom rade i z toho, že tieto finančné prostriedky v celosti nevrátila do dnešného dňa, keďže ch sa najväčšou pravdepodobnosťou minula. Z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že v prípade úmyselného spôsobenia škody zamestnancom môže zamestnávateľ požadovať náhradu celej škody, ktorú mu zamestnanec spôsobil. Všetky žalobcom uvádzané skutočnosti je možné bez akýchkoľvek pochybností preukázať výpoveďami zamestnancov žalobcu, ako i výkazmi o testovaných osobách z portálu NCZI, kde je evidovaný každý jeden vykonaný test, deň testu, identifikovaná testovaná osoba a po prepočte ceny testu je tak možné určiť presnú a reálnu dennú tržbu. Na súdnych pojednávaniach strany sporu trvali na svojich písomných stanoviskách, zopakovali svoju argumentáciu v písomných podaniach doručených súdu. Súd v konaní na návrh žalobcu vypočul aj svedkov, jeho bývalých zamestnancov, ktorí pracovali v uvedených MOM-kách, boli bývalými kolegami žalovanej a prichádzali s ňou poväčšine do kontaktu. Svedkyňa O. H. H. vypovedala, že asi jeden deň pracovali so žalovanou spolu MOM-ke na D., potom žalovaná už pracovala v MOM-ke na ulici J. F.. Každý deň až na nejaké výnimky pani F. chodila k svedkyni, keď pracovala pre dennú tržbu a to z dôvodu, že bola akoby ich vedúca a bola poverená tržbu zozbierať a odniesť na účet žalobcu. Mala k tomu aj vkladovú kartu. Párkrát sa svedkyňa aj viezla s ňou v aute, ku bankomatu išla, ale čo tam robila, to už nevie, svedkyňa sedela v aute a čakala na ňu. Vždy sa žalovaná zastavila pri tom bankomate keď s ňou svedkyňa išla a keď k nej pre peniaze prišla, tak si ich aj prepočítala. Vždy peniaze odovzdávala len pani F., nikdy inej osobe. Nevedela o to, že by p. F. vyjadrila niekedy nespokojnosť s touto jej pracovnou úlohou. Svedkyňa počula od kolegýň, že si od jednej chcela požičať peniaze, od nej konkrétne nie. Svedkyňa C. G. vypovedala, že p. F. bola jej vedúca. Spolu pracovali v MOM-ke na ul. J. F. v H.. Pani F. ako vedúca im zabezpečovala materiál, bolo jej úlohou prevziať tržbu a nosiť ju do bankomatu. Keď svedkyňa pracovala cca 10-13 dní do mesiaca, pracovala s pani F.. Boli tam dve, ona ako administratívny pracovník a svedkyňa ako zdravotník. Keď prišiel pacient, pani F. ho zapísala do tabuľky, svedkyňa vykonala odber, a keďže mala na starosti peniaze, ho aj zinkasovala. Nikto iný, ako pani F. peniaze nepreberal. Svedkyňa si nepamätala, že by p. F. niekedy vyjadrila nespokojnosť s jej pracovnou pozíciou, ani že by sa sťažovala, že musí vkladať peniaze do bankomatu. Peniaze si p. F. od nej nepožičala, ale vedela, že ju chcela osloviť, ale už to nestihla. Svedkyňa P. O. pracovala v MOM- ke na ul. J. F.. Do mesiaca pracovala cca 12 dní ako administratívny pracovník, s pani F. nepracovala. Striedali sa tam. Pani F. mala za úlohu zbierať tržbu z jednej aj druhej MOM-ky a potom ju mala odovzdať na účet zamestnávateľa. Chodila do MOM-ky aj jednej, aj druhej každý deň pre tržbu, mnohokrát tam s nimi posedela, počkala, kým sa im skončí pracovná doba. Nikdy sa sťažovala na túto jej pracovnú úlohu alebo na iné. Nikomu inému, ako p. F. svedkyňa peniaze neodovzdávala. Mala vedomosť, že si chcela požičať peniaze od kolegyne, ktorá bola s nimi, a ktorá sa volá O. C.. Od rodinného príslušníka p. F., ktorý je známym svedkyne sa táto dozvedela, že u p. F. je niečo také normálne, bežné, keď mu vysvetlila situáciu, ktorá sa udiala. Bližšie sa svedkyňa vyjadriť nevedela, vedela len, že žalovaná robila v obchode O. a aj tam mala problémy podobného rázu.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tak, že z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení strán sporu, z výpovedí svedkov, z Dohody o vykonaní práce z XX.XX.XXXX, z SMS komunikácie medzi stranami sporu, z prehľadu vkladov, z intervalových uzávierok pokladníc v MOM- kách, z paragónov, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzavreli dňa XX.XX.XXXX Dohodu o vykonaní práce podľa

a nasl. . Obsah náplne práce bol dohodnutý v článku II. Dohody o vykonaní práce. Povinnosťou žalovanej, ako zamestnanca bolo osobne pre zamestnávateľa, v zamestnávateľom určenom čase a podľa jeho pokynov vykonávať administratívnu a vyhodnocovaciu činnosť v pozícii administrátora, prípadne odberovú činnosť v pozícii zdravotníka v mobilnom odberovom mieste prevádzkovanom zamestnávateľom na diagnostiku infekčného respiračného ochorenia COVID-19 prostredníctvom antigénového testu a iné práce zadané podľa pokynov zamestnávateľa. Už len z takto vymedzeného znenia pracovnej náplne žalovanej je zrejmé, že obrana žalovanej, že preberať, a vkladať tržbu na účet žalobcu, z jednotlivých žalobcom prevádzkovaných MOM-iek je irelevantná a v rozpore s uzavretou Dohodou o vykonaní práce. V konaní bolo bez akýchkoľvek pochýb aj svedeckými výpoveďami preukázané, že na vykonávanie tejto činnosti bola poverená výlučne žalovaná, svedkovia tržbu odovzdávali len jej, preberala ju aj v čase, keď v MOM-ke nepracovala (žalovaná tvrdila, že nemohla preberať tržbu dennodenne, pretože každý deň nepracovala) a vypočuté svedkyne ju považovali za svoju vedúcu. Vypovedali, že žalovaná nikdy nenamietala, že by preberanie a vkladanie tržby nebolo jej pracovnou náplňou a v konečnom dôsledku vykonávanie tejto činnosti potvrdila aj samotná žalovaná, ktorá potvrdila, že s touto činnosťou konkludentne súhlasila, aj keď to nebolo jej pracovnou náplňou (čo bolo vyvrátené, ako je už vyššie uvedené), z dôvodu obavy o stratu pracovnej pozície. Aj keby skutočne nakladanie s tržbou nebolo pracovnou náplňou žalovanej, čo ale súd vylučuje, nič to nemení na veci, že tržbu preberala, mala ju vkladať na účet žalobcu každý deň, za ktorým účelom mala k dispozícii aj bankomatovú kartu, a keďže tak nerobila, spôsobila žalobcovi škodu, za ktorú zodpovedá. A že ide o konanie úmyselné, o tom niet pochýb. Súd si ani nevie predstaviť konštrukciu, na základe ktorej by mohlo byť zobratie si žalobcových peňazí žalovanou domov, nevloženie ich na účet žalobcu a nevrátenie ani po výzvach v plnom rozsahu, konaním nedbanlivostným. Súd má za to, že žalovaný listinnými dôkazmi vyvrátil všetky prostriedky procesnej obrany žalovanej (ktoré naviac boli len v rovine tvrdení), a tie boli bez pochýb vyvrátené aj svedeckými výpoveďami svedkýň, ktoré tak, ako aj žalovaná, sú bývalými zamestnankyňami žalobcu. Sama žalovaná bezprostredne po zistení schodku na tržbách prijatých a žalovanou na účet žalobcu vložených nespochybňovala, prosila len o strpenie z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Až postupom času sa jej rétorika začala meniť. Čas peňazí, ktoré mala, ale nevložila na účet žalobcu, vrátila vkladmi dňa 16.12.2021 sumu 3.000,- eur a dňa 23.12.2021 sumu 1.500,- eur. Obe mobilné odberové miesta, z ktorých preberanie tržby a jej vkladanie na účet žalobcu bolo povinnosťou žalovanej, mali od svojho vzniku do 15.12.2021 (posledný deň, v ktorý tržbu prebrala žalovaná) tržbu súhrne vo výške 19.908,- eur, čo žalobca listinnými dôkazmi preukázal. Výška celkovej tržby mobilných odberových miest vyplýva zo zdieľanej tabuľky, ktorej vypĺňanie zabezpečovala samotná žalovaná, čo v konaní nebolo žalovanou stranou ani popreté. Z týchto prehľadov vyplýva, že: v mesiaci október 2021 bola mesačná tržba MOM D. súhrne vo výške 292,- eur, v mesiaci október 2021 bola mesačná tržba MOM J. súhrne vo výške 177,- eur, v mesiaci november 2021 bola mesačná tržba MOM D. súhrne vo výške 9.390,- eur, v mesiaci november 2021 bola mesačná tržba MOM J. súhrne vo výške 4.758,- eur, v mesiaci december 2021 do 15.12.2021 bola mesačná tržba MOM D. súhrne vo výške 3.288,- eur, v mesiaci december 2021 do 15.12.2021 bola mesačná tržba MOM J. súhrne vo výške 2.003,- eur, čo spolu predstavuje sumu 19.908,- eur. Odo dňa spustenia mobilných odberových miest do 15.12.2021 žalovaná realizovala vklady na účet žalobcu súhrne len vo výške 9.920,- eur. Výška vkladov realizovaných žalovanou vyplýva z prehľadu vkladov, ktoré žalobca predložil, na jeho účet, realizovaných v meste H., z ktorého je zrejmé že žalovaná realizovala spolu 12 vkladov súhrne vo výške 9.920,- eur. Porovnaním výšky tržieb oboch mobilných odberových miest s vkladmi finančných prostriedkov realizovanými žalovanou na účet žalobcu teda bol zistený schodok 9.902,- eur. Hneď dňa 16.12.2021 kontaktoval žalovanú so žiadosťou o vyporiadanie chýbajúcich finančných prostriedkov, na čo ona vložila na účet žalobcu vyššie uvedené sumy, a to dňa 16.12.2021 sumu 3.000,- eur a dňa 23.12.2021 sumu 1.500,- eur. Dlžná suma (rozdiel medzi tržbou, ktorú žalovaná prevzala za účelom vkladu a výškou reálne vykonaných vkladov po odpočítaní drobných nákupov realizovaných z tržby) ku dňu podania žaloby teda predstavuje žalovanú istinu. Celú obranu žalovanej súd považuje za účelovú, v snahe oddialiť splnenie svojho záväzku voči žalobcovi nahradiť mu spôsobenú škodu. Celá jej obranu bola v konaní vyvrátená listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Pokiaľ ide o obranu žalovanej v súvislosti s výškou spôsobenej škody, tak bolo preukázané, že samotná žalovaná (len a výlučne žalovaná) evidovala hodnotu prevzatej tržby do tabuľky, ktorej relevanciu v konaní spochybňovala, avšak bez akéhokoľvek protitvrdenia, a hlavne bez akéhokoľvek dôkazu. Vo vzťahu k spochybneniu tabuliek obsahujúcich údaje o počte testovaných osôb a denných tržbách žalobca uviedol a žalovaná to opäť nespochybnila, že sa nejedná o obyčajné tabuľky v programe EXCEL, ktoré je možné kedykoľvek bez možnosti sledovania zmien meniť, ale o tabuľky nachádzajúce sa na portály Gdrive. Tieto tabuľky sú charakteristické tým, že okrem iného zaznamenávajú každú zmenu, ktorá v nich bola

zapísaná, ako i údaj o čase jej vykonania a osobe, ktorá túto zmenu vykonala. Vzhľadom na uvedené je aj v súčasnosti možné presne určiť, ktorý údaj do tabuľky zapísala žalovaná, a ktorý údaj zapísal prípadne zmenil niektorý z konateľov žalobcu. K tabuľke mali prístup len žalovaná a konatelia žalobcu, žiaden iný zamestnanec k nej prístup nemal. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobkyne, v zmysle ktorého žiadala o vyčíslenie vzniknutého schodku žalobca uviedol, že vzniknutý schodok bol žalobcom pre žalovanú opakovane vyčísľovaný, overenie správnosti údajov o vyčíslenom schodku si žalovaná mohla a mala overiť v zdieľanej tabuľke, ktorú vypĺňala ona samotná. Zdieľaná tabuľka obsahuje okrem iného aj údaj o každej zmene, ako i osobe, ktorá zmenu vykonala. Žalovaná si teda mohla bez akýchkoľvek problémov overiť výšku chýbajúcich prostriedkov, ako i to, či s tabuľkou nemanipuloval žalobca. Pokiaľ ide o meniacu sa výšku schodku, tento sa samozrejme musel meniť, znižovať, keďže žalovaná realizovala po jeho zistení na účet žalobcu dva vklady spolu vo výške 4.500,- eur. Keďže sa žalovaná dostala s plnením peňažného záväzku do omeškania, priznal súd žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po zistení chýbajúcich vkladov a výzve žalovanej na zjednanie nápravy, ktorý je aj dňom, kedy žalovaná uskutočnila prvý vklad vo výške 3.000,- eur na účet žalobcu z celkovej dlžnej sumy. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a a a tak úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti predmetného rozsudku.

7. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, a to z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úvodom ňou podaného odvolania poukázala na nesúlad postupu konajúceho súdu prvej inštancie so závermi z pojednávania konaného dňa 14.10.2022, podľa ktorého mala byť ako sporová strana vypočutá. Bohužiaľ zdravotné dôvody jej to nedovolili, o čom predložila dôkaz odporúčaním lekárky nezúčastňovať sa pojednávania. Napriek tomu súd meritórne rozhodol a nevytýčil ďalšie pojednávanie tak, aby jej umožnil vypovedať. Podľa názoru odvolateľky nikdy sa ako zamestnanec so zamestnávateľom nedohodla na manipulácií s hotovosťou. Podľa názoru odvolateľky súd prvej inštancie mal kriticky vyhodnotiť výpovede svedkov, pričom nie je z nich zrejmé, aký je momentálny vzťah svedkov k žalobcovi. Zároveň podľa názoru odvolateľky súd prvej inštancie nekriticky prevzal tvrdenie žalobcu, že predmetné excelové tabuľky nie sú obyčajné tabuľky, ale tabuľky z cloudu. K tejto problematike súd prvej inštancie nič bližšie neuviedol. Teda neuviedol, ktoré údaje mali byť zmenené, s akým dôsledkom a ani odkiaľ vôbec zistil pravdivosť tvrdenia žalobcu o takejto charakteristike keď ju behom konania odvolateľka popierala. Súd prvej inštancie sa zároveň vo svojom rozhodnutí nevyjadril, že či bez akýchkoľvek pochybností bola zabezpečená pravdivosť údajov v predmetnom dokumente, respektíve pravdivosť údajov o osobe, ktorá zmenu v tabuľke vykonala z pohľadu či nemohlo dôjsť k ich zneužitiu. V poslednom rade poukazovala odvolateľka na existujúcu diskrimináciu, ktorá má vyplývať zo skutočnosti, že súd prvej inštancie uzavrel, že z vyvodenej pracovnej činnosti podľa dohody o vykonaní práce bola ako zamestnanec povinná urobiť všetko, čo jej zamestnávateľ zadal, dokonca aj operovať s hotovosťou. Ako vyplynulo z pojednávania, za túto prácu nemala žiadnu odmenu oproti kolegyniam, ktoré túto povinnosť nemali. Z tohto dôvodu má za to, že bola u zamestnávateľa diskriminovaná a na túto skutočnosť upozorňovala aj počas konania avšak bez záujmu zo strany súdu. Podľa názoru odvolateľky žalobca svoj nárok odôvodňuje len na základe údajov z tabuliek, ktoré len prepisovala a nevytvárala ich, zároveň na základe výpovedí svedkov, o ktorých momentálnom vzťahu k žalobcovi nevie nič a sms správami, ktoré bez jej súhlasu žalobca zverejnil. Súhrn týchto okolností zjavne utvára obraz o tom, že žalobca nedokáže preukázať vôbec existenciu hotovosti, ktorej vrátenie si nárokuje. Z tohto dôvodu navrhla odvolateľka napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolateľkou podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že ohľadne prvého odvolacieho dôvodu, ktorý sa týka porušenia práva na spravodlivý proces si dovolí uviesť, že prvé pojednávanie vo veci bolo zmarené z dôvodu toho, že žalovaná o predvolaní na pojednávanie, ktoré jej bolo riadne doručené neinformovala svojho právneho zástupcu. Na druhom pojednávaní sa žalovaná nezúčastnila z vlastnej vôle bez existencie objektívneho dôvodu, pričom právny zástupca žalovanej

ospravedlnil jej neúčasť a vyjadril súhlas s konaním v jej neprítomnosti. Tretieho pojednávania sa nezúčastnila ani žalovaná ani jej právny zástupca, pričom však tento pri telefonáte s asistentkou konajúceho sudcu uviedol, že súhlasí s konaním v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti žalovanej. Za pripomenutie zároveň stojí skutočnosť, že právny zástupca žalovanej ani samotná žalovaná nikdy v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nenavrhli ani nežiadali o vypočutie žalovanej. K druhému podstatnému odvolaciemu dôvodu odvolateľky sa žalobca vyjadril tak, že k spochybneniu tabuliek obsahujúcich prehľad tržieb a vkladov opätovne uvádza, že tieto tabuľky vypĺňala samotná žalovaná a že tieto obsahujú relevantné údaje o tržbách žalobcu. Aj v prípade, ak by uvedené skutočnosti neboli potvrdené, bola v konaní zo strany žalobcu preukázaná výška tržieb prostredníctvom potvrdení o platbe tzv. paragónov a účtovných závierok z elektronických pokladníc žalobcu. Z uvedených dôvodov má žalobca za to, že výška plnení prijatých žalobcom a teda i výška škody spôsobenej žalobcovi je objektívne nespochybniteľná. Žalovaná v celom konaní produkovala neurčité a klamlivé prostriedky obrany. Nie je pravdou, že by výslovne nesúhlasila s preberaním a vkladaním tržby, rovnako ako nie je pravdou, že by spôsobila žalobcovi škodu z nedbanlivosti. Pri preberaní dennej tržby žalovaná prevzala aj paragóny, ktoré spočítala a na papierik vlastnou rukou napísala počet testov a súhrn dennej tržby a potom spolu zopla kovovou sponou paragóny ako aj vlastnoručne podpísané súčty tržieb, boli predložené súdu prvej inštancie a nachádzajú sa v súdnom spise. Je absurdné, aby momentálne žalovaná naznačovala, že jej ostatní zamestnanci uvádzali nesprávne údaje. Pokiaľ žalovaná spochybňuje dôveryhodnosť svedkov, žalobca uvádza, že ani jeden z navrhnutých svedkov od ukončenia prevádzky mobilných odberných miest t.j. od apríla roku 2022 nie je zamestnancom žalobcu, pričom nie je žiaden dôvod, aby títo svedkovia mali potrebu klamať alebo zavádzať pri svojich výpovediach v prospech žalobcu. Žalovaná zastúpená advokátom však v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhla vykonanie jediného dôkazu a neuviedla jediný relevantný prostriedok procesnej obrany, čo je dané bez pochyby tým, že všetky skutočnosti uvádzané žalobcom boli v konaní nevyvrátiteľné preukázané. Na základe vyššie uvedené žalobca navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť.

9. Sporové strany následne podanie odvolacej repliky a dupliky písomnou formou nevyužili.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

14. V zmysle ust. možno konštatovať, že procesné podmienky (podmienky konania) definuje samotný () ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania – t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu [právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu – vada tejto podmienky je však reglementovaná samostatne v ust. ], procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Určitou výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktoré súd skúma len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí ( ). Zistenie nedostatku procesnej podmienky (ktorý je prítomný už v momente začatia konania alebo k nemu dôjde neskôr v priebehu konania) je procesnou úlohou súdu (bližšie k tomu pozri aj komentár k ). Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť takéhoto nedostatku absolútne bráni súdu v konaní a rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje do zastavenia konania. Nedostatky iných procesných podmienok sú odstrániteľné, a teda súd po zistení nedostatku procesnej podmienky sa pokúsi tento nedostatok odstrániť (vlastným postupom alebo výzvou strane sporu na odstránenie nedostatku). V prípade neodstránenia odstrániteľného nedostatku súd konanie zastaví (za výnimky z tohto pravidla však v určitej miere považujeme poplatkovú povinnosť, pri nesplnení ktorej v niektorých prípadoch súd konanie nezastaví, ako aj povinné zastúpenie advokátom, pri nedostatku ktorého nebude následkom zastavenie konania, ale neprihliadanie súdu na úkony strany, čo následne vyústi do straty sporu – pozri ). O vadu konania na súde prvej inštancie v podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde v prípade, keď v konaní neboli dodržané ustanovenia o vecnej príslušnosti, osobitnej výlučnej miestnej príslušnosti alebo kauzálnej príslušnosti (pozri ustanovenia , - 33 a komentár k týmto ustanoveniam). Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní prd súdom prvej inštancie boli splnené tak podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), ako aj procesné podmienky na strane sporových strán (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť) a odvolací súd nevzhliadol existenciu negatívnych procesných podmienok (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci), je predmetná odvolacia námietka odvolateľky nedôvodná.

15. K posúdeniu odvolacej námietky týkajúcej sa nesprávneho postupu súdu, spôsobujúceho porušenie práva odvolateľa na spravodlivý proces v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu. Avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebolo odvolacím súdom zistené porušenie žiadneho čiastkového procesného práva odvolateľky. 16. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre

rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky. 17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštacie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , ). 18. K odvolacej námietke, že rozsudok trpí nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, je nedostatočne odôvodnený, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný odvolací súd uvádza, že určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ust. . Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno konštatovať, že súd vydal rozhodnutie, ktoré spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa . Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti tvrdila, a aké dôkazné prostriedky označila, riadne sa zaoberal vyjadreniami žalovanej a prostriedkami jeho procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové skutkové tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodných skutkových okolností preukázané boli a ktoré nie. Odvolací súd v tomto poukazuje na skutočnosť, že do odôvodnenia súdu prvej inštancie je potrebné zahrnúť iba rozhodné skutkové okolnosti, aby rozsudok neobsahoval nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal vyhodnotením dôkaznej situácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov, ako aj riadne opísanie úvahy súdu prvej inštancie pri ich hodnotení. Aj táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie má logickú postupnosť. Taktiež možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má riadne uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto právnej normy. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

19. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle žalovanou podaného odvolania možno v predmetnom odvolaní vzhliadnuť štyri základné odvolacie námietky. Prvá odvolacia námietka spočívala v skutočnosti, že súd porušil právo na spravodlivý proces, a to tým spôsobom, že vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 09.12.2022 (č.l. 123 súdneho spisu-zápisnica o pojednávaní) bez prítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu, ktorí sa z predmetného pojednávania ospravedlnili, pričom o uvedenej skutočnosti a dôvodoch neúčasti žalovanej na pojednávaní táto predložila k predmetnému dátumu aj ospravedlnenie od lekára, v ktorom sa uvádza, že aktuálne zdravotný stav žalovanej vyžaduje kľudový šetriaci režim s izoláciou. Druhá odvolacia námietka spočívala v skutočnosti, že súd prvej inštancie v rámci vyhodnotenia skutkového stavu nekriticky vychádzal iba zo zostavených tabuliek, ktorých pravdivosť prípadne možné zmeny v nich neskôr vykonané nezohľadňoval a k týmto skutočnostiam ohľadne predmetných listinných dôkazov sa ani nevyjadroval. Tretia odvolacia námietka žalovanej spočívala v skutočnosti, že nebolo zrejmé v čase vypočutia svedkov, ktorých navrhoval žalobca, či v čase spore neboli aj zamestnancami žalobcu naďalej, a teda či nebolo potrebné z pohľadu súdu prvej inštancie pristupovať k ich výpovediam kriticky a zohľadniť aj skutočnosť, že títo mohli vypovedať účelovo v prospech svojho zamestnávateľa. Štvrtou odvolacou námietkou žalovanej bola skutočnosť, že táto sa cítili diskriminovaná z dôvodu, že za preberanie hotovosti, ktoré bolo náplňou jej pracovných úloh nepoberala zvýšenú odmenu tak ako iní zamestnanci u žalobcu.

20. K prvej odvolacej námietke žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné. V posudzovanej veci súdom prvej inštancie okrem iného boli vytýčené aj dva pre posúdenie tejto odvolacej námietky podstatné termíny pojednávania. Jeden termín pojednávania bol stanovený na 14.10.2022 a ďalší termín, na ktorom sa aj rozhodlo vo veci samej a boli vypočutí svedkovia navrhovaní žalobcom dňa 09.12.2022. Na pojednávaní 14.10.2022 vo veci sa žalovaná pojednávania nezúčastnila, zúčastnil sa pojednávania iba jej právny zástupca. Žalobca a právny zástupca žalobcu boli prítomní. Pojednávania konaného dňa 09.12.2022 sa zúčastnil žalobca, jeho právny zástupca a nezúčastnili sa ho žalovaná a jej právny zástupca. V prvom rade je potrebné poukázať na zápisnicu z pojednávania zo dňa 14.10.2022 a samotné dôvody odročenia pojednávania na ďalší termín 09.12.2022. Zo zápisnice z predmetného pojednávania konaného dňa 14.10.2022 je zrejmé, že toto pojednávanie bolo na ďalší termín odročené z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bola skutočnosť, že právny zástupca žalobcu má predložiť mená a adresy svedkov, ktorí budú v konaní vypočutí v kontexte s tým, čo sa uvádzalo ohľadne preberaní tržieb a druhým dôvodom bola skutočnosť, že súd prvej inštancie umožňuje stranám podanie prípadných ďalších návrhov na doplnenie dokazovania v lehote 10 dní od predmetného pojednávania. Zároveň sa v závere zápisnice konštatovala aj skutočnosť, že právny zástupca žalovanej zabezpečí na pojednávanie účasť svojej klientky teda žalovanej. Z obsahu súdneho spisu je tak zrejmé, že súdom stanovenej lehote 10-tich dní plynúcej od konania pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 14.10.2022 návrhy na dokazovanie výsluchov svedkov predložil iba právny zástupca žalobcu. V tejto 10-dňovej lehote samotná žalovaná ani jej právny zástupca nepredložili žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a rovnako tak nepredložili ani návrh na dôkazný prostriedok, a to výsluch žalovanej ako strany sporu. Z tohto dôvodu nie je pravdivé tvrdenie samotnej žalovanej, že súd ju na ďalšom pojednávaní dňa 09.12.2022 mal povinnosť ako žalovanú vypočuť a tým vykonať dôkaz v rámci dôkazného prostriedku „výsluch strany sporu“. Tu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri tomto dôkaznom prostriedku tento možno vykonať iba na návrh strany sporu alebo jej právneho zástupcu. Keďže takýto návrh na pojednávaní dňa 14.10.2022 podaný nebol a nebol podaný ani do termínu dňa 09.12.2022 z pohľadu vypočutia žalovanej ako strany sporu nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zo strany súdu prvej inštancie. Čo sa týka prejednania veci na pojednávaní konanom dňa 09.12.2022 bez prítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu, tu odvolací súd uvádza, že zo súdneho spisu je zrejmé, že dňa 09.12.2022 v čase o 08:02 hod. sa žalovaná ospravedlnila z pojednávania a tento mail bol doručovaný zákonnej sudkyni, ktorá vec mala prejednať. Žiadala o odročenie pojednávania vytýčeného na 09.12.2022 o 10:00 hod. z dôvodu nemožnosti žalovanej dostaviť sa na pojednávanie s tým, že súčasťou predmetného ospravedlnenia bol aj výmenný list-poukaz všeobecnej lekárky O. Q. C., v ktorom sa uvádza, že žalovanej aktuálne zdravotný stav vyžaduje kľudový šetriaci režim s izoláciou. Následne v čase 10:25 hod. 09.12.2022 právny zástupca žalovanej doručil mailom ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní vytýčeného dňa 09.12.2022 o 10:00 hod. z rodinných dôvodov, pričom dodal, že sa jedná o písomné doplnenie telefonického ospravedlnenia. Zo samotnej zápisnice z pojednávania konaného dňa 09.12.2022 je zrejmé, že zákonná sudkyňa súdu prvej inštancie sa riadne pred otvorením pojednávania vysporiadala s účasťou respektíve neúčasťou sporových strán a ich právnych zástupcov. V rámci konštatovania neúčasti či účasti sporových strán na predmetnom pojednávaní uviedla, že „na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalovanej a samotná žalovaná. Právny zástupca

žalovanej bol oboznámený telefonicky s tým, že súd neakceptuje žiadosť o odročenie pojednávania, ktorá bola predložená v deň daného pojednávania. Právny zástupca žalovanej zároveň uviedol po telefonickom rozhovore s asistentkou, že akceptuje toto rozhodnutie. V ďalšom telefonickom rozhovore právny zástupca žalovanej súdu prvej inštancie o 09:30 hod. oznámil, že sa nevie a nestihne dostaviť na pojednávanie konané dňa 09.12.2022 o 10:00 hod. keďže mu volali zo školy, ale že súhlasí, aby sa pojednávanie viedlo v jeho neprítomnosti.“ Z uvedených skutočností vyplývajúcich zo súdneho spisu je teda zrejmé, že pojednávania dňa 09.12.2022 sa síce konalo v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu, avšak títo boli súdom prvej inštancie oboznámení s tým, že súd neakceptuje ich žiadosti o odročenie pojednávania. Bolo tak povinnosťou žalovanej ako aj jej právneho zástupcu dostaviť sa na predmetné pojednávanie v dátume a čase ako bolo vytýčené súdom prvej inštancie, pokiaľ sa ho hodlali zúčastniť. Zároveň podstatnou skutočnosťou ohľadne možného porušenia práva na spravodlivý proces čo sa týka prejednania veci v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu je tá okolnosť, že predmetnú skutočnosť o neakceptovaní žiadosti o odročenie pojednávania prevzal právny zástupca žalovanej, voči tejto námietky nemal a následne dodatočne kontaktoval súd prvej inštancie a zákonnú sudkyňu prostredníctvom súdnej asistentky, že sa na pojednávanie nedostaví, pričom mu v tom bránia súkromné dôvody a plne súhlasil, aby sa prejednávalo v neprítomnosti právneho zástupcu žalovanej. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že účasť sporových strán na súdnom pojednávaní nie je nutnosťou tak ako tomu bolo za účinnosti . Pokiaľ má strana sporu právneho zástupcu, vyžaduje sa vec prejednať v prítomnosti právneho zástupcu, za podmienky ak na svojej účasti tento zotrváva a nutnosť sporovej strany ohľadne jej prítomnosti na pojednávaní je určovaná iba vtedy, ak je to z pohľadu zákonného sudcu podstatné pre rozhodnutie vo veci. Z tohto ohľadu neprítomnosť žalovanej na predmetnom pojednávaní bez toho, aby ju jej právny zástupca navrhol vypočuť ako stranu sporu, nemohlo viesť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Rovnako tak neprítomnosť právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní konanom dňa 09.12.2022 nemohla viesť k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane žalovanej, keďže tento sa z pojednávania sám ospravedlnil a vyslovene vyjadril súhlas, aby sa pojednávalo v daný deň v jeho neprítomnosti.

21. K druhej odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nekriticky vychádzal iba z tabuliek a stotožnil sa s tvrdeniami samotného žalobcu ohľadne týchto listinných dôkazov odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť z rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenia nevyplýva. Je zrejmé, že súd prvej inštancie nevychádzal len z tabuliek predložených žalobcom, ale v rámci vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie pri preukazovaní výšky tržieb žalobcu vychádzal aj z tzv. potvrdení o platbách „paragónov“ ako aj účtovných závierok žalobcu z elektronických pokladníc žalobcu. Došlo tak ku komparácii dvoch typov listinných dôkazov, a to samotných tabuliek spolu s paragónmi a účtovnými závierkami z elektronickej pokladne žalobcu. Tieto preukazovali v plnej miere skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom. Zároveň na dôvažok sa súd prvej inštancie zaoberal aj komunikáciou medzi žalobcom a žalovanou prostredníctvom sms správ, ktorá uvedené skutočnosti rovnako potvrdzovala a nevyvracala ich. Nemožno sa tak stotožniť s predmetnou odvolacou námietkou žalovanej, že súd prvej inštancie iba nekriticky vychádzal zo žalobcom predložených excelovských tabuliek.

22. K tretej odvolacej námietke žalovanej, a to vytýkanému nekritickému prístupu súdu prvej inštancie k vypočutým svedkom navrhovaných žalobcom odvolací súd konštatuje, že nebolo preukázané, čo aj v zásade samotný žalobca potvrdil, že by svedkovia boli v čase sporu respektíve pred jeho ukončením a v priebehu ich výsluchu zamestnancami samotného žalobcu. V rámci komplexného vyhodnotenia dôkazných prostriedkov možno z pohľadu odvolacieho súdu konštatovať, že výpoveď svedkov plne doplňovala skutočnosti preukázané listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a v zásade ich ani v minimálnej miere nespochybňovala. Zároveň ich výpoveď nevytvárala rozpornosť medzi viacerými dôkaznými prostriedkami. Vypočutí svedkovia pred súdom prvej inštancie v zásade potvrdzovali skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom a boli aj v zhode so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi. Z tohto dôvodu odvolacia námietka žalovanej ohľadne nekritického hodnotenia výpovede svedkov predložených žalobcom je nedôvodná.

23. K štvrtej odvolacej námietke žalovanej, ohľadne diskriminácie žalovanej u žalobcu ako zamestnanca z dôvodu, že tejto neboli uhrádzané mzdové prostriedky v takej výške ako iným zamestnancom, ktorí narábali s hotovosťou, odvolací súd konštatuje, že sa jedná len o skutkové tvrdenie samotnej žalovanej, ktorá k možnej existujúcej diskriminácií nepredložila žiadne listinné dôkazy, návrhy na dokazovanie a ani konkrétnejšie skutkové tvrdenia (o akých iných zamestnancov sa malo jednať, aký bol rozdiel vo

výške mzdových prostriedkov iných zamestnancov a žalovanej, akú presnú náplň práce títo zamestnanci mali určenú zamestnávateľom). Diskriminovanie žalovanej z pohľadu ňou uvádzanej argumentácie sa tak javí iba ako účelové, v snahe odviesť pozornosť od podstatnej skutočnosti, že žalobcovi úmyselne spôsobila škodu zadržaním finančnej hotovosti žalobcu, ktorá sa v rámci pracovnej náplne dočasne dostala do jej dispozície.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia a rozsudok súdu prvej inštancie vykazujúci riadnu obsahovú štruktúru a dostatočné odôvodnenie ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s , pričom odvolanie žalovanej bolo v celom rozsahu vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).