Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-9-2023.pdf
PDF · 96.22 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/9/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a sudcov: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v exekučnej veci v prospech oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., IČO 35 838 825, so sídlom Michalská 387/16, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO 47 255 706, so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., pre vymoženie 4.674,31 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod zn. EX 27423/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č.k. 10Er/795/2012-36 zo dňa 19.02.2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol, výrokom II. návrh oprávneného na prerušenie konania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 7 ods. 1 a 3 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že zistil, že námietky nie sú dôvodné. V konaní nemal preukázané postúpenie vymáhanej pohľadávky. Konštatoval, že oprávnený žiadnym spôsobom nepreukázal, že žiadal Slovenskú komoru exekútorov o údaj o zápise exekúcie do CRE a tiež nepreukázal odkiaľ má vedomosť o tom, že predmetná exekúcia nebola včas zapísaná do CRE. Zároveň konštatoval, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje zákonom určené náležitosti. Pokiaľ ide o otázku obmedzenia vlastníckeho práva oprávneného, exekučný súd nie je oprávnený túto otázku v namietanom rozsahu v tomto konaní posúdiť. Súd prvej inštancie súčasne zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania o námietkach, nakoľko nedospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade predmetných právnych predpisov.
4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený a domáhal sa ním, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval, že proti rozhodnutiu o námietkach (i proti zamietavému rozhodnutiu o námietkach) je prípustná sťažnosť (opravný prostriedok). Napriek tomu súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok (odvolanie) prípustný nie je. Súd prvej inštancie zároveň neuviedol to, na základe čoho podľa neho proti napadnutému uzneseniu opravný prostriedok (sťažnosť, resp. odvolanie) prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie (podľa oprávneného s poukazom na uvedené vyššie nesprávne) zakladá. Proti napadnutému uzneseniu má byť prípustný opravný prostriedok - sťažnosť (odvolanie), ktorý mu však súd prvej inštancie neprípustne odníma. Podľa napadnutého uznesenia o
námietkach oprávneného rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník, pretože podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 ZoUNEK koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník a proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení ani len nezmieňuje o tom, prečo o námietkach oprávneného rozhodol sudca, v rozpore s § 10 odsek 2 ZoUNEK a ani len sa nezmieňuje o tom, že by v tejto veci o námietkach oprávneného sudca mohol rozhodnúť. Namietal i to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení ani len nezmieňuje o tom, kto by v tejto veci o námietkach oprávneného mal rozhodnúť. Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom a to rozhodnutím osobou, ktorej ZoUNEK možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, preto podľa oprávneného rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie musí obsahovať minimálne 3 náležitosti týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie a to zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a doručené upovedomenie podľa neho neobsahuje všetky zákonné náležitosti. Poukázal na uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 16CoE/102/2019 a sp. zn. 14CoE/45/2020 zo dňa 19.05.2020. Oprávnený ďalej poukázal na to, že ZoUNEK jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukázal na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, ktorú musí súdny exekútor splniť a dokedy ju musí splniť (povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií). Oprávnený má tiež za to, že súd prvej inštancie rozhodoval len o časti veci a nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Namietal, že ustanovenie § 6 ods. 1 veta prvá v spojení s ustanovením § 6 ods. 2 veta prvá ZoUNEK je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (najmä čl. 20 a 46 Ústavy) a čl. 11 a 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže uvedenými ustanoveniami je obmedzené vlastnícke právo oprávneného a bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana, a to bez toho, aby oprávnený vopred mohol zvažovať, či exekúcia bude alebo nebude bezvýsledná. Vlastnícke právo oprávneného tak zároveň postráda rovnaký zákonný obsah a ochranu ako vlastnícke právo iných vlastníkov/oprávnených, do ktorých vlastníckeho práva nebolo zasiahnuté protiústavnou zákonnou úpravou starých exekúcií. Ustanovenie § 6 ods. 3 v spojení s ustanovením § 7 ods. 1 veta druhá ZoUNEK je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (najmä čl. 46 Ústavy) a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže vylučuje právo oprávneného na súdnu ochranu. Oprávnený dal opätovne podnet, aby súd rozhodujúci o podanej sťažnosti podal podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade vyššie citovaných ustanovení ZoUNEK s článkom 20 ods. 1, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
5. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 357 CSP), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť, keďže proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 7 ods. 1 až 3 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
12. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
13. Podľa § 10 ods. 2 ZoUNEK, podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.
14. V zmysle § 355 ods. 2 CSP je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
15. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutia súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutia, proti ktorým odvolanie je prípustné, sú v zákone taxatívne vymedzené v ustanovení § 357 CSP. Odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo všeobecnosti nie je prípustné, výnimkou je situácia, kedy Exekučný poriadok výslovne odvolanie proti určitému uzneseniu pripúšťa. Proti iným uzneseniam odvolanie nie je prípustné. Nakoľko ZoUNEK predstavuje osobitný právny predpis vo vzťahu k Exekučnému poriadku, je z hľadiska posudzovania prípustnosti odvolania nutné prihliadnuť aj na ustanovenia toho právneho predpisu. Z ust. § 10 ods. 2 ZoUNEK vyplýva, že o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie (§ 7 ods. 3 ZoUNEK) rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník s tým, že proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.
17. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ZoUNEK predpokladá opravný prostriedok - sťažnosť pri rozhodovaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie len za predpokladu, že o týchto námietkach rozhodoval vyšší súdny úradník. Naviac možnosť rozhodovať vyšším súdnym úradníkom je zverená práve za predpokladu, že odvolanie proti rozhodnutiu nie je prípustné (§ 5 ods. 2 zákona NR SR č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch).
18. Možnosť vyššieho súdneho úradníka rozhodovať, plynúca zo zákona o súdnych úradníkoch je závislá na jeho poverení sudcom, ktorý ak ho rozhodovaním poverí, je sudcom rozhodujúcim o sťažnostiach proti rozhodnutiam ním povereného vyššieho súdneho úradníka.
19. V tejto konkrétnej veci rozhodoval sudca (vyššieho súdneho úradníka rozhodovaním o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie nepoveril), čím je možnosť podať riadny opravný prostriedok voči jeho rozhodnutiu zákonom vylúčená.
20. V predmetnej veci súd prvej inštancie svojím uznesením rozhodol o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a o návrhu oprávneného na prerušenie konania. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvej inštancie. Oprávnený podal elektronicky dňa 22.3.2021 proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie. Oprávnený v odvolaní namietal, že o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník v zmysle ZoUNEK, v dôsledku čoho rozhodoval nesprávne obsadený súd. Oprávnený uviedol, že uznesenie súdu trpí neodstrániteľným nedostatkom, keď rozhodla osoba, ktorej zákon rozhodovanie nezveruje a preto namietal, že rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 502/2019 zo dňa 26. mája 2020, v ktorom bola predmetom prieskumu ústavná sťažnosť súdneho exekútora (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej sťažovateľ okrem iného namietal, že pokiaľ vo veci zastavenia exekúcie a trov
exekúcie rozhoduje vyšší súdny úradník, proti jeho rozhodnutiu je v zmysle § 239 CSP prípustná sťažnosť. V posudzovanom prípade však rozhodol o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie sudca, proti ktorého rozhodnutiu v časti trov exekúcie odvolanie nie je prípustné, v dôsledku čoho nemohol sťažovateľ namietať nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia o trovách exekúcie, preto postupom súdu došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. „Ústavný súd už v uznesení č. k. PL. ÚS 10/2019-11 z 30. januára 2019 uviedol, že toto ustanovenie (v posudzovanom prípade Ústavným súdom SR § 262 ods. 2 CSP) nemožno vykladať príliš formalisticky. Nemožno totiž a priori vylúčiť, že by o výške náhrady trov konania nemohol rozhodnúť aj sudca. Môže to vyplynúť napríklad z personálneho obsadenia okresného súdu, keď na súde nebude pôsobiť žiaden vyšší súdny úradník, alebo v prípade, že sa poverenie na rozhodovanie o výške náhrady trov konkrétnemu vyššiemu súdnemu úradníkovi neuvedie do rozvrhu práce. Napriek kogentnosti ustanovenia § 262 ods. 2 CSP takéto rozhodnutie sudcu spĺňa všetky atribúty súdneho rozhodnutia.“ Podľa názoru Ústavného súdu SR: „mohol aplikačný problém nastať len v tom, že proti rozhodnutiu sudcu o výške náhrady trov konania by nebolo prípustné odvolanie (§ 357 CSP a contrario), čo sa udialo aj v posudzovanom prípade. Avšak z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou trestných vecí, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vplýva aj z judikatúry ESĽP (napr. Le Compte, Van Leuven a De Mayere proti Belgicku z 23.06.1981, Adolf proti Rakúsku z 26.03.1982, Felbrugge proti Holandsku z 29.05.1986), nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania“. Obdobné závery vyplývajú aj z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 28.2.2017 pod sp. zn. III. ÚS 152/2017 „Hoci sa teda javí, že exekučný súd porušil zákonom stanovený postup, je potrebné zdôrazniť, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok porušenie ústavou zaručeného základného práva“. S ohľadom na už uvedené závery Ústavný súd SR konštatoval, že v prípade, ak vo veci rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník, nemôže to samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov konania správne poučil, že proti jeho rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné, nakoľko relevantná právna úprava odvolanie proti jeho rozhodnutiu nepripúšťa. Skutočnosť, že o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie bolo rozhodnuté sudcom a nie vyšším súdnym úradníkom, nemení nič na závere o neprípustnosti odvolania a nie je dôvodom, pre ktorý by mohol odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.
21. Pri rozhodovaní súdu o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie exekučného konania Civilný sporový poriadok odvolanie nepripúšťa. V prípade zamietnutia návrhu na prerušenie konania nemožno aplikovať ani ustanovenie § 357 písm. n) CSP. Zákonodarca v citovanom ustanovení vymedzil prípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie iba v prípade, ak súd rozhodol o prerušení konania, a to z dôvodov uvedených v § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. V prípade, ak bol návrh na prerušenie konania zamietnutý, nie je proti takémuto uzneseniu odvolanie v zmysle § 357 písm. n) CSP a contrario prípustné (totožne Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1204 s.).
22. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok, ZoUNEK ani Civilný sporový poriadok možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sudca zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania nepripúšťa, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.
23. Odvolací súd navyše uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne poučil oprávneného, že proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a ani proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie nie je prípustné.
24. S námietkou oprávneného, že súd prvej inštancie rozhodoval len o časti veci a nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (oprávneným označený ako podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v zmysle podania zo dňa 24.06.2020 na čl. 31, pozn. odvolacieho súdu), sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko oprávnený podal zároveň aj návrh na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, o ktorom aj okresný súd rozhodol (tak, že ho zamietol, keď dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov), ktorý oprávnený zdôvodnil práve odkazom na obsah (zdôvodnenia) podnetu na podanie návrhu na konanie pre
Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorým namietal rozpor konkrétnych ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky.
25. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. Z dôvodu odmietnutia odvolania oprávneného sa odvolací súd vecnou stránkou napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nezaoberal.
26. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté ex offo v súdnom rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, v exekučnom konaní použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).