Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoPs/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E., v konaní zastúpený opatrovníkom: A. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, D., o návrhu navrhovateľky: B. F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E., na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, na odvolanie A. B. C., osoby, o ktorého spôsobilosti sa koná, proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19.09.2023, č.k. -134 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 19.09.2023, č.k. -134 vo výroku I. obmedzil A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E. v spôsobilosti na právne úkony, a to tak, že nie je spôsobilý vykonávať tieto právne úkony: disponovať s finančnými prostriedkami nad 400 eur mesačne, uzatvárať zmluvy majetkovo - právnej povahy, a to najmä kúpne zmluvy, zmluvy o pôžičke, úverové zmluvy, zámenné zmluvy, záložné zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, zmluvy v oblasti poskytovania služieb mobilných operátorov, disponovať s účtami a vkladmi v banke, byť ručiteľom iným osobám, rozhodovať o svojej medicínskej liečbe, zdravotnej a sociálnej detencii, dať informovaný súhlasu s prevozom do zdravotníckeho zariadenia za účelom poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti. II. A. B. C., nar. XX.X.XXXX, v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony ustanovil za opatrovníka A. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, D., ktorého oprávnil a uložil mu povinnosť zastupovať menovaného, a to v rozsahu právnych úkonov, v ktorých bol v spôsobilosti na právne úkony obmedzený. Opatrovníkovi uložil povinnosť najmenej dvakrát ročne k 30.6. a 31.12. podávať správu o opatrovancovi a nakladaní s jeho majetkom, po skončení funkcie je povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku opatrovanca a vykonávať svoje práva a povinnosti riadne a dbať na pokyny súdu. III. Rozhodol, že trovy dôkazov platí štát. IV. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , , , (ďalej len „“). Poukázal na to, že osobnosť človeka v právnom zmysle je spätá nielen s pasívnou zložkou právnej subjektivity, ale tiež so zložkou aktívnou, zjednodušene vyjadrenou ako spôsobilosť konať s právnym následkom. Na rozdiel od zložky pasívnej táto nie je neobmedzená ani neobmedziteľná. Zásahy do spôsobilosti na právne úkony človeka súvisia v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy s duševnou poruchou, ktorá je určitej intenzity

a nie je len prechodná. Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nie je sankciou, ale opatrením slúžiacim predovšetkým na ochranu záujmov samotných fyzických osôb, ktoré pre svoj duševný stav nie sú schopné robiť s dostatočnou vlastnou zodpovednosťou právne úkony. Pri stanovení rozsahu obmedzenia je treba mať na zreteli, že rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti sa týka len realizácie právnych úkonov a nezbavuje človeka samostatne konať v bežných záležitostiach denného života.

3. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, trpí doživotnou, nevyliečiteľnou duševnou poruchou, a to zmiešanou afektívnou a psychotickou poruchou, schizoafektívnou poruchou, dominantne manickým typom, ktorá síce nepostihuje jej intelekt, avšak podstatným spôsobom narúša jej kontakt s objektívnou realitou, schopnosti adekvátne asociovať podnety z vonkajšieho okolia. V čase prepuknutia duševnej poruchy sú u menovaného prítomné manické dekompenzácie poruchy, ktoré spôsobujú v jeho správaní nepredikovateľné, nelogické algoritmy, ktorými môže poškodiť sám seba (napr. majetkovo, sociálne, zdravotne) alebo aj svoje okolie, jeho správanie, rozhodovanie a úsudok sú patologicky zmenené. Prihliadol na to, že z uvedeného dôvodu bol menovaný opakovane ústavne psychiatricky hospitalizovaný, o prípustnosti jeho prevzatia do zdravotného zariadenia niekoľkokrát rozhodovali súdy, pričom v dôsledku duševnej poruchy mu bol priznaný invalidný dôchodok. Uzavrel, že uvedená duševná porucha, ktorá nie je len prechodná robí menovaného nespôsobilým na právne úkony, ktoré sú konkretizované vo výroku tohto rozhodnutia. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania obmedzil A. B. C. v spôsobilosť na právne úkony v zmysle výroku napadnutého rozsudku. Pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Máriom Strakom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, z vyjadrenia znalca a z jeho odporúčaní na rozsah obmedzenia spôsobilosti menovaného na právne úkony. Dospel k záveru, že v konaní boli preukázané okolnosti, ktoré sú takej intenzity, že napĺňajú hmotnoprávne predpoklady pre zásah do spôsobilosti menovaného. Keďže konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené s konaním o ustanovení opatrovníka a nakoľko obmedzil spôsobilosť na právne úkony osobe, o ktorej spôsobilosti konal, v rozsahu tohto obmedzenia menovanému ustanovil opatrovníka v osobe jeho syna, ktorý ho bude zastupovať v rozsahu jeho obmedzení. Prihliadol na to, že A. C. s ustanovením za opatrovníka súhlasil, pričom je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonný. Mal za to, že ustanovený opatrovník bude svoje povinnosti a práva z tejto funkcie vykonávať v záujme osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Konštatoval, že opatrovník ustanovený osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, vo výroku rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je hmotnoprávnym zástupcom fyzickej osoby v rozsahu, v akom jej bola spôsobilosť obmedzená. Nakoľko výkon funkcie opatrovníka podlieha dohľadu súdu, zaviazal ustanoveného opatrovníka k povinnosti polročne podávať správu o opatrovancovi o nakladaní s jeho majetkom a po skončení funkcie predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku opatrovanca. Aplikujúc ust. rozhodol, že trovy dôkazov platí štát. O trovách konania rozhodol v súlade s .

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie A. B. C., t.j. osoba, o ktorej spôsobilosti súd koná, žiadajúc napadnutý rozsudok zrušiť z dôvodu, že bolo na neho vyvíjané psychické a fyzické násilie. Namietal, že konanie voči jeho osobe považuje za zaujaté, pretože došlo k nepresnej interpretácii jeho duševného stavu súdnym znalcom, ktorý mu pri osobnom rozhovore tvrdil, že je v poriadku, avšak v znaleckom posudku sa vyjadril inak. Uviedol, že jeho „tzv. ochorenie“ začalo pri jeho svadbe, kedy došlo k nerozumeniu medzi ním a svokrou. Túto situáciu riešila jeho čerstvá manželka odvozom na psychiatriu do Bratislavy, kde poznala lekára psychiatra. Jeho liečba v nemocnici sa predĺžila na šesť týždňov, boli mu nasadené neuroleptiká chlorpromazin a tiodazín bez toho, aby ho vyšetril lekár. Ďalšie liečby sa opakovali niekoľkokrát s tou istou diagnózou – Schizoafektívna porucha, pričom doba jeho hospitalizácie sa postupne predlžovala na osem týždňov a pri ďalších hospitalizáciách, nie však vždy, bol nútený dať sa hospitalizovať s patrolou s fyzickým násilím. Bol zmierlivý, snažil sa odpozorovať a z odbornej literatúry sa naučiť etiopatogenézu (príčinnú súvislosť ochorenia). Pri opakovaných nútených hospitalizáciách chcel vysvetliť svoj stav, ktorý nepovažoval za patologický, čo ho viedlo aj k napísaniu poznámok o psychiatrii pod názvom Informácie v súvislostiach, v ktorých zistil, že bazálna informačná báza, ktorú tzv. chorý interpretuje okoliu je u každého rozdielna. Vyslovil názor, že jeho posledné hospitalizácie boli veľkým nedorozumením, hlavne v psychiatrickom posudku.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu A. B. C. uviedla, že stanovisko súdneho znalca nepovažuje za mylné, ani zaujaté, stotožňuje sa s ním a akceptuje ho.

6. Súdom ustanovený opatrovník A. C. sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa a (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a (ďalej ) a dospel k záveru, že odvolanie osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

9. Podľa , , , ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony (ods. 1). Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí (ods. 2). Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo, ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli (ods. 3).

10. Podľa zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

11. Podľa konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa až .

12. Podľa , ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

13. Podľa ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

14. Podľa súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.

15. Podľa súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.

16. Z dôvodu, že obmedzenie spôsobilosti človeka vykonávať právne úkony predstavuje mimoriadne závažný zásah do jeho osobného statusu, vyžaduje sa, aby právny poriadok presne stanovil podmienky, za ktorých k obmedzeniu spôsobilosti človeka na právne úkony môže dôjsť. V prípade, ak má byť do prirodzených práv človeka na osobnú slobodu a na jeho nedotknuteľnosť zasiahnuté, musí byť rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť rovnako ako zásada, že záujmy a blaho ľudskej bytosti sú nadriadené záujmom spoločnosti. Právomoc obmedziť človeka v spôsobilosti na právne úkony má len súd. Dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže byť v zmysle citovaného výlučne len duševná porucha, ktorá nie je len prechodná, ak dosiahne taký stupeň, že človeku bráni v určitých záležitostiach konať. K rozhodnutiu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa musí pristupovať so zreteľom k subjektívnemu hľadisku v tom smere, že nie je rozhodné, o akú diagnózu duševnej poruchy v konkrétnom prípade ide, ale relevantné je ako sa prejavuje v psychickej spôsobilosti konkrétnej osoby, t. j. či ide o tak podstatnú odchýlku od normálneho psychického vývoja človeka, ktorá mu v určitom rozsahu bráni postarať sa o vlastné záležitosti. Ohrozenie aktívnym právnym konaním, ktoré má byť dôvodom pre zásah do spôsobilosti na právne úkony nemôže byť len hypotetické, ale toto ohrozenie musí byť reálne preukázané (Nález ÚS ČR II.934/16).

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa, že v danom prípade ide o konanie nadväzujúce na hmotnoprávnu úpravu otázok spôsobilosti na právne úkony obsiahnutých

v cit. ust. , ktoré výslovne uvádza, že o obmedzení spôsobilosti na právne úkony rozhoduje súd. Uvedené ustanovenie tvorí základný rámec pre rozhodovanie súdu v konaní o spôsobilosti na právne úkony. Súd prvej inštancie správne svoje rozhodnutie vyvodil zo záverov znaleckého dokazovania a znaleckého posudku č. 53/2023 vypracovaného znalcom MUDr. Máriom Strakom, znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, z ktorého vyplynulo, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná trpí viac rokov psychickou poruchou a to zmiešanou afektívnou a psychotickou poruchou, schizoafektívnou poruchou, dominantne manickým typom, poruchou trpí desiatky rokov, je roky psychiatricky ambulantne i ústavne liečený, a pre poruchu bol v minulosti aj invalidizovaný. V obdobiach dekompenzácie psychoafektívnej poruchy, manického typu je a bolo opakovane jeho správanie inadekvátne, neasociované s objektívnou realitou, nekorelujúce s jeho aktuálnou či perspektívnou finančne - ekonomickou situáciou, koná bez logického kontextu v patologickej motivácii, vyvolanej dekompenzáciou jeho duševnej poruchy. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že duševná porucha dominantne z hľadiska psychiatrického obmedzuje A. B. C. v jeho schopnosti adekvátne nakladať s hnuteľným či nehnuteľným majetkom, vrátane financií, vykonávať právne úkony súvisiace s uzatváraním zmlúv v peňažných ústavoch, v nebankových subjektoch, u fyzických a právnických subjektoch, tiež uzatvárať majetkové zmluvy, prevody, kúpno - predajné zmluvy, úverové, mandátne a iné zmluvy, a to predovšetkým v obdobiach dekompenzácie jeho duševnej poruchy, ktoré však nemožno vopred predikovať, presne určiť (kedy), preto z hľadiska psychiatrického je potrebné na vyššie uvedené právne úkony ho obmedziť sústavne. V zmysle záverov znalca vyšetrovaný, vzhľadom na svoj duševný stav, nie je schopný cieľavedome konať a posúdiť plne následky svojho konania, hlavne v oblasti ekonomicko – finančnej. Vo svojej výpovedi na súde prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 19.09.2023 znalec doplnil odporúčanie v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony v otázkach rozhodovania o medicínskej liečbe, poskytovania súhlasu s preukazovaním medicínskej liečby (informovaný súhlas) z dôvodu, že počas stavu dekompenzácie (manické stavy) je správanie A. B. C., jeho rozhodovanie a úsudok patologicky zmenený. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého znalec môže podať posudok aj ústne, t.j,. jeho výsluchom pred súdom. Zo záverov znalca je nepochybné, že v čase prepuknutia duševnej poruchy sú u menovaného prítomné manické dekompenzácie poruchy, ktoré spôsobujú v jeho správaní nepredikovateľné, nelogické algoritmy, ktorými môže poškodiť sám seba (napr. majetkovo, sociálne, zdravotne), alebo aj svoje okolie, jeho správanie, rozhodovanie a úsudok sú patologicky zmenené. Správne súd prvej inštancie prihliadol na ďalšie v konaní preukázané skutočnosti, a to opakované ústavne hospitalizácie A. B. C. na psychiatrickom oddelení nemocnice, na konania o prípustnosti jeho prevzatia do zdravotného zariadenia, o ktorých súdy niekoľkokrát rozhodovali, a skutočnosť, že v dôsledku duševnej poruchy mu bol priznaný invalidný dôchodok. So závermi súdu prvej inštancie, že duševná porucha, ktorá nie je len prechodná, robí menovaného nespôsobilým na vyššie uvedené právne úkony sa odvolací súd stotožňuje. Pokiaľ A. B. C. v podanom odvolaní vyslovil zaujatosť voči osobe znalca, odvolací súd na jeho námietku neprihliadal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by osobu znalca namietal. Z podaného odvolania je zjavný nesúhlas A. B. C. so závermi súdneho znalca, ktorú skutočnosť ani nemožno považovať za námietku voči znalcovi. Napokon odvolací súd poukazuje na uznesenie súdu prvej inštancie (č.k. -77 zo dňa 06.03.20232 o ustanovení znalca, v rámci ktorého súd účastníkov poučil o možnosti namietať osobu znalca za splnenia podmienok uvedených v ust. ). A. B. C. uvádzané dôvody vo vzťahu k zaujatosti znalca voči jeho osobe ani nespĺňajú podmienky v spojení s . Ďalšie námietky osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, spočívajúce v histórii jeho ochorenia, opakovaných hospitalizáciách a vyvíjanom psychickom a fyzickom násilí voči nemu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné berúc do úvahy výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a s poukazom na vyššie uvedené dôvody.

18. Súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie a výsledky znaleckého skúmania, správne vymedzil aj rozsah právnych úkonov, ktorých sa obmedzenie spôsobilosti týka. Tým, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol o obmedzení spôsobilosti A. B. C. na právne úkony, správne v zmysle , v spojení s ust. až 277 ustanovil menovanému opatrovníka na zastupovanie v rozsahu vysloveného obmedzenia. Pokiaľ ide o výber osoby vhodnej takúto funkciu vykonávať, postupoval s prihliadnutím na uprednostnenie rodinného príslušníka, ktorá je osoba bezúhonná a plne spôsobilá na právne úkony.

19. Nakoľko odvolanie podané osobou, o ktorej obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd koná, bolo podané voči rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj v časti rozhodnutia o trovách štátu (t.j. trovách znaleckého dokazovania) a náhrade trov konania, odvolací súd konštatuje, že v tomto

rozsahu odvolanie neobsahuje žiadne konkrétne odvolacie dôvody. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď pri rozhodovaní o náhrade trov štátu aplikoval ust. a o trovách konania rozhodol podľa .

20. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

21. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd v súlade s ust. rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).