Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_ZA-31S-76-2021.pdf
PDF · 218.82 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-31S/76/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Piroša a Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) vo veci žalobcu Elektrovod Slovakia, s.r.o., Bytčická 4, 010 42 Žilina, IČO: 31 615 317, právne zastúpený JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, Horná 27, Banská Bystrica, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100276211/2021 zo dňa 16. 02. 2021, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej len „správca dane“) oznámil žalobcovi dňa 10. 05. 2016 začatie daňovej kontroly pre (okrem iného) daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 so začiatkom 07. 06. 2016. Dňa 04. 05. 2017 uskutočnil správca dane ústne pojednávanie, na ktorom oboznámil žalobcu so zisteniami, ktoré vyplynuli z daňovej kontroly ohľadom uplatnených daňových výdavkov z faktúr: bod č. 1, dve faktúry od dodávateľa A. B. C., D. E. XXXX/XX-XX, XXX XX F. G., IČO: 31 044 646 (ďalej len „A. C.“); bod č. 2 , 10 faktúr od dodávateľa spoločnosti LABET, s.r.o., Miestneho priemyslu 561, 029 01 Námestovo, IČO: 47 250 721 (ďalej len „LABET, s.r.o. Námestovo“) a bod č. 3 päť faktúr od dodávateľa spoločnosti LABET s.r.o. Mierové námestie 42, 911 01 Trenčín, IČO: 44 794 789 (ďalej len „LABET s.r.o. Trenčín“), spolu v sume 729.681,07 eur. Správca dane ku všetkým dodávateľom zhodne uviedol, že uplatnené výdavky sú v rozpore s ustanovením § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), pretože získané podklady popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia (dodanie zinku) uvedenými dodávateľmi a ich subdodávateľmi a vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam preukazujúcim reálnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia. Žalobca sa vyjadril písomne dňa 15. 05. 2017 spolu s návrhom na doplnenie dokazovania. Dňa 23. 05. 2017 vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly, v závere ktorého uviedol, že zistil rozdiel v dani z príjmu právnickej osoby žalobcu vo výške 150.229,15 eur, pretože považoval daňové výdavky uplatnené na základe vyššie uvedených faktúr za rozporné s § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov pre nepreukázanie ich reálneho vynaloženia. K protokolu sa vyjadril žalobca písomne dňa 15. 06. 2017. Dňa 14. 03. 2019 na ústnom pojednávaní správca dane prerokoval pripomienky a dôkazy predložené žalobcom a oboznámil žalobcu so zisteniami z vyrubovacieho konania.
2. Správca dane vydal dňa 30. 04. 2019 rozhodnutie č. 101001803/2019 (ďalej len „pôvodné rozhodnutie správcu dane“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014 v sume 146.077,32 eur. Toto rozhodnutie na odvolanie žalobcu zrušil žalovaný rozhodnutím č. 102876421/2019 zo dňa 13. 12. 2019 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že žalobcovi neboli vytvorené podmienky pre realizáciu práva upraveného v § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), pretože sa nezúčastnil výsluchu svedka H. G., ani o ňom nebol upovedomený. V ďalšom konaní kázal správcovi dane opätovne vypočuť uvedeného svedka a umožniť žalobcovi zúčastniť sa na jeho výsluchu. Svedok H. G. bol opätovne vypočutý dňa 10. 03. 2020, o čom bol právny zástupca žalobcu upovedomený, avšak sa na výsluch nedostavil.
Prvostupňové rozhodnutie
3. Správca dane vydal dňa 08. 09. 2020 rozhodnutie č. 101408748/2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014 v sume 146.077,32 eur. Z odôvodnenia vyplynulo, že správca dane považoval uplatnené daňové výdavky z faktúr od 3 dodávateľov žalobcu uvedených v protokole za rozporné s ustanovením § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov z dôvodu, že nebolo preukázané, že obchody boli reálne uskutočnené, a preto zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmu. Dôkazné bremeno o uvedených skutočnostiach je na žalobcovi ako daňovom subjekte podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku.
4. V bode č. 1 k 2 faktúram od dodávateľa Ing. Zrníka správca dane uviedol, že z výsluchu A. C. vyplynulo, že žalobcovi v roku 2014 dodal elektrolytický zinok. Za žalobcu jednal s A. I.. A. C. nadobudol zinok od spoločnosti LABET, s.r.o. Námestovo a komunikoval s jej konateľom J. G.. Náklady na prepravu hradila zrejme spoločnosť LABET, s.r.o. Námestovo, nehradil ich A. C.. Správca dane z obchodného registra zistil, že od 18. 06. 2014 došlo v spoločnosti LABET, s.r.o. Námestovo k zmene spoločníka na K. L., bytom Thajské kráľovstvo a k ukončeniu funkcie konateľa J. G.. Spoločnosť je od 02. 01. 2018 zrušená a dňa 17. 01. 2018 vymazaná z obchodného registra ex offo. Nepodarilo sa predvolať jej konateľa J. G., pričom z registra obyvateľov bolo zistené, že od 16. 06. 2014 má hlásený pobyt bezdomovca. Nepodarilo sa predvolať ani konateľa F. E.. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti a zistil, že sa tu nachádza viacposchodová budova, pri hlavnom vstupe je umiestnená len jedna schránka, na ktorej je nalepený zoznam viacerých spoločností (vrátane spoločnosti LABET, s.r.o. Námestovo) a na 3. poschodí sú dvere označené rovnakým zoznamom spoločností, ktoré boli zamknuté a na klopanie nikto nereagoval. Správca dane zaslal spoločnosti výzvu na zapožičanie dokladov, ktorá sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Konateľa J. G. sa nepodarilo predviesť ani prostredníctvom polície, ani zistiť jeho skutočný pobyt prostredníctvom evidencie obyvateľov, príbuzných, výsledkov pátrania, dožiadaní do Českej republiky a telefonických kontaktov. Správca dane na základe vlastných poznatkov (daňová kontrola LABET, s.r.o. Námestovo na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až jún 2014) zistil, že uvedená spoločnosť so správcom dane nespolupracuje. V účtovných dokladoch boli uvedené predmetné 2 faktúry pre A. C. za dodaný zinok, nenachádzali sa tu žiadne faktúry súvisiace s prepravou zinku. Jediným dodávateľom spoločnosti LABET, s.r.o. Námestovo v zdaňovacom období január až apríl 2014 bola spoločnosť ZR Company s.r.o., Štúrova 572/10, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 45 634 050. Daňový úrad Nitra ako dožiadaný orgán predvolal na výsluch D. J., konateľa spoločnosti ZR Company s.r.o. od 20. 02. 2014. Pred Daňový úrad Nitra sa dostavil splnomocnený zástupca A. M. E., ktorý uviedol, že konateľ D. J. kúpil spoločnosť od pána C., pričom mu neboli odovzdané žiadne účtovné a daňové doklady. Doklady o prevode obchodnej spoločnosti sa nachádzajú na Daňovom úrade Nové Mesto nad Váhom. Keď bol konateľom pán J., spoločnosť neobchodovala s komoditami, ktoré sú uvedené na faktúrach, nemali ani skladové priestory, kde by mohli takéto množstvo tovaru uskladniť, pričom podpis na faktúrach nie je pána J. a pečiatka nie je ich. Konateľ D. J. sa nikdy neskontaktoval so spoločnosťou LABET, s.r.o. Námestovo, neobchodoval s ňou a nepozná nikoho zo štatutárov tejto spoločnosti. Daň z faktúr nebola priznaná, ani odvedená, pretože o nej nemali vedomosť a predmetné dodávky neboli uskutočnené. Tieto dodávky pravdepodobne uzavrel bývalý konateľ bez vedomia nového konateľa D. J.. Vypočutý bol aj D. J., ktorý uviedol, že nedisponuje žiadnymi účtovnými ani daňovými dokladmi, týkajúcimi sa vzťahov so spoločnosťou LABET, s.r.o. Námestovo. Spoločnosť mala splnomocneného zástupcu A. M. E. od 09. 06. 2014 do zániku spoločnosti. Spoločnosť v čase jeho konateľstva neobchodovala s komoditami uvedenými na faktúrach, nemá skladové priestory, kde by mohla takéhoto množstvo tovaru uskladniť, podpis ani pečiatka na faktúrach vystavených
pre spoločnosť LABET, s.r.o. Námestovo nie je jeho, nikdy sa s touto spoločnosťou neskontaktoval, neobchodoval, nepozná nikoho z jej štatutárov, pričom dodávky z uvedených faktúr neboli v čase, keď bol konateľom, uskutočnené, nebola z nich priznaná ani odvedená daň, nakoľko ich nevystavil. Tovar uvedený na faktúrach nikdy neobstaral. Daňový úrad Nitra neúspešne predvolal aj bývalého konateľa spoločnosti ZR Company, s.r.o. B. N. (konateľom bol do 20. 02. 2014). Spoločnosť ZR Company, s.r.o. zanikla zlúčením dňa 18. 07. 2014 s právnym nástupcom SLOVRESPO, s.r.o. Dožiadaním na Daňový úrad Trenčín bolo zistené, že konateľ spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. D. I. je bezdomovec s trvalým pobytom mesto Nová Dubnica, na sídle spoločnosti je bytový dom, kde nie je nikde uvedený jej názov spoločnosti, pričom vlastníci bytu nedávali súhlas na zápis do obchodného registra a nepoznajú konateľa uvedenej spoločnosti. Z výsluchu D. I. vyplynulo, že spoločnosť SLOVRESPO s.r.o. nepozná a nemá žiadne účtovné doklady. Sociálna poisťovňa oznámila, že spoločnosť LABET, s.r.o. Námestovo nie je evidovaná ako platiteľ poistného na sociálne poistenie. Spoločnosti LABET, s.r.o. Námestovo, ZR Company s.r.o. a SLOVRESPO s.r.o. nepodali daňové priznanie na daň z príjmov právnickej osoby za rok 2014.
5. V bode č. 2 k 10 faktúram od dodávateľa LABET, s.r.o. Námestovo správca dane uviedol rovnaké skutočnosti ohľadom spoločnosti LABET, s.r.o. Námestovo a jej dodávateľovi ZR Company, s.r.o. ako v predchádzajúcom odseku. Ďalej uviedol, že okrem spoločnosti ZR Company, s.r.o. bola dodávateľom spoločnosti LABET, s.r.o. Námestovo aj spoločnosť AKTIVIA s.r.o., Školská 851/15, 922 01 Drahovce, IČO: 36 250 368. Na dožiadanie Daňový úrad Trenčín uviedol, že táto spoločnosť bola dňa 09. 09. 2014 dobrovoľne vymazaná a zlúčená so spoločnosťou SLOVRESPO s.r.o., ktorá bola bez likvidácie zrušená a zlúčená so spoločnosť K-2-R-A s.r.o. Z výsluchu konateľa spoločnosti AKTIVIA s.r.o. M. E. vyplynulo, že spoločnosť nakupovala zinok v Poľsku od spoločnosti STILL, zinok bol vozený kamiónmi do skladov v Žiline, nepamätá si kde presne, pričom všetok zinok bol predaný spoločnosti Zelená Voda s.r.o., Bratislava. So spoločnosťou LABET, s.r.o. Námestovo obchodovali, ale nepamätá si podrobnosti. Žiadne doklady nemá, všetko odovzdal pri predaji spoločnosti konateľovi spoločnosti SLOVRESPO s.r.o. D. I.. Žalobca predložil v súvislosti s obchodovaním so spoločnosťou LABET, s.r.o. Námestovo došlé faktúry, dodacie listy, likvidačné listy, kúpnu zmluvu za obdobie máj až december 2014 (v e- mailovej komunikácii doplnil, že pred 01. 05. 2014 kúpna zmluva nebola, tovar sa objednával), príjemky a objednávky. Správca dane vyzval žalobcu, aby predložil doklady k preprave tovaru od dodávateľa LABET, s.r.o. Námestovo, na čo žalobca uviedol, že prepravu zabezpečil dodávateľ, ktorý disponuje dokladmi. Žalobca ďalej uviedol, že zinok od pána G. zo spoločnosti LABET, s.r.o. Námestovo preberala pani O., ktorá podpisovala prevzatie na dodacom liste. Správca dane zistil, že podpis uvedenej osoby je len na príjemke tovaru č. 140381 zo dňa 11. 04. 2014 a č. 140459 zo dňa 30. 04. 2014. Žalobca tiež zaslal kópie vážnych lístkov: č. 169 s uvedením vozidla, meno vodiča, deň váženia (30. 04. 2014), deň vytlačenia lístka, meno obsluhy váhy (H. G.) P. váhy zinku a č. 139 s uvedením rovnakých údajov (deň váženia 11. 04. 2014) okrem mena vodiča s tým, že dňom vytlačenia obidvoch lístkov bol 31. 12. 2014. Žalobca uviedol, že pán H. G. je zamestnancom spoločnosti ELVEZA, a.s., ktorá mala v prenájme priestory a mostovú váhu. Žalobca na výzvu správcu dane, aby preukázal ďalšie nakladanie so sporným zinkom uviedol, že zinok ide do spotreby do zinkovej vane, kde sa nachádza aj iný zinok, a preto sa nedá jednoznačne vybrať, ktoré faktúry sa týkajú spotreby predmetného zinku. Telefonicky bola dopytovaná zamestnankyňa žalobcu P. I., ktorá uviedla, že nezrovnalosti medzi dátumom váženia a tlačenia vážneho lístku vznikli asi tým, že lístky sa zabudli vytlačiť. Tiež bolo preverované aj vozidlo, uvedené na vážnom lístku č, 169 EČ: C. a bolo zistené, že ide o vozidlo spoločnosti IMI SPED, spol. s r. o. so sídlom v Žiline, pričom pri preverovaní uvedenej spoločnosti bola predložená faktúra zo dňa 03. 04. 2014 o fakturácii prepravy pre spoločnosť LABET, s.r.o. Námestovo v celkovej sume 450 eur s prílohami: certifikát zinku, dodací list, objednávka prepravy a príkaz na jazdu. Správca dane porovnal údaje na dvoch certifikátoch kvality predmetného zinku a bolo zistené, že certifikát kvality predmetného zinku od poľskej firmy BOLMED S.A. predložený žalobcom je iný, ako certifikát kvality, ktorý tvorí prílohu faktúry za prepravu od spoločnosti IMI SPED, spol. s. r. o. Správca dane tiež na základe vyjadrení žalobcu zistil, že mal v preverovanom období viacerých dodávateľov zinku rovnakej kvality a typu ako od dodávateľa LABET, s.r.o Námestovo, ktorý bol vážený na rovnakých váhach, prijímaný na sklad a vydaný do spotreby na tavenie do zinkovej vane a nemožno preto jednoznačne určiť, kedy a ktorý zinok bol spotrebovaný a na ktorú zákazku vyfakturovaný. Správca dane nespochybnil, že spoločnosť IMI SPED, spol. s r. o. nejaký zinok prepravovala žalobcovi a že tento nejaký zinok prijal na sklad a vydal do výroby, ale spochybňuje, že ide o tovar, uvedený na sporných faktúrach a že jeho vlastníkom pred dodaním bol dodávateľ LABET, s.r.o. Námestovo. Správca dane vyhodnotil listiny predložené žalobcom tak, že sa zvýšili pochybnosti o reálnosti uskutočnených obchodov, pretože na faktúre č. 1400097 je uvedená
chyba v jednotke množstva „kg“ a nie „t“, pričom nebola zistená snaha o odstránenie tejto chyby; bola zistená nižšia právna úroveň kúpnej zmluvy uzatvorenej s dodávateľom LABET, s.r.o. Námestovo oproti iných obchodným zmluvám; prijatie objednávky nebolo potvrdené dodávateľom, hoci táto požiadavka je uvedená v predloženej objednávke; boli zistené rozdiely v dátumoch váženia tovaru a vytlačenia vážnych lístkov; skladníčka P. I., ktorá robila kontrolu váženia a vyjadrovala sa k sporným vážnym lístkom, pracovala u žalobcu aj v spoločnosti ELVEZA, a.s. Žilina, pričom ide o organizačne spojené spoločnosti (rovnaký štatutár); rozdiely v obsahu certifikátov kvality zinku a absencia vypovedacej schopnosti certifikátov o zákazníkovi a nemožnosť priradenia spotrebovaného zinku k jednotlivým odberateľským faktúram. Správca dane vykonal ohľadom preverenia prepravy uvedenej na faktúre S10141888 zo dňa 30. 04. 2014 nahliadnutie do dokladov spoločnosti LABET, s.r.o. Námestovo za uvedené obdobie a zistil, že v ich účtovníctve sa fyzicky nenachádza ani nie je evidovaná ako účtovaná žiadna faktúra za prepravu. Preto správca dane prijal záver, že spoločnosť LABET, s.r.o. Námestovo predmetný zinok nevlastnila a nemohla ho ani dodať svojim odberateľom.
6. V rámci bodu č. 3. správca dane k 5 faktúram od spoločnosti LABET s.r.o. Trenčín uviedol, že sa mu nepodarilo predvolať jej konateľku E. G.. Správca dane dožiadal Daňový úrad Trenčín, ktorý preveroval sídlo spoločnosti LABET s.r.o. Trenčín a zistil, že na adrese uvedenej v obchodnom registri sa reálne sídlo nenachádza. Dňa 27. 08. 2015 bola konateľka E. G. predvedená pred Daňový úrad Trenčín a v rámci výsluchu uviedla, že v skutočnosti v spoločnosti nerobí nič a na konanie za spoločnosť splnomocnila M. E.. Nejaký čas, keď sa stala konateľkou, pracovali za spoločnosť aj D. D. a M. Q., ale v zime 2014 splnomocnila M. E., lebo jej D. D. sľúbil, že jej bude každý týždeň dávať 300 eur za to, že bude M. Q. z Trenčína namiesto nej pracovať za spoločnosť. V období od septembra 2014 do januára 2015 predávala spoločnosť mäso a robila so železom. Nikdy žiadne doklady spoločnosti nemala, nevystavila ani ich neprevzala od predchádzajúceho konateľa. Predchádzajúceho konateľa F. G. nepozná, spoločnosť jej ponúkol D. D., s ktorým podpísala všetky papiere a on zariadil všetko na obchodnom registri. Doklady by mal mať M. E.. Žalobcu nepozná a nevie, či s ním spoločnosť LABET s.r.o. Trenčín spolupracovala. Žiadne faktúry nevystavila ani nedala vystaviť, podpis na faktúrach nepozná, nie je jej. Nevedela, či boli faktúry uhradené a či sú zúčtované v účtovníctve. Nevedela, či bol predmetný zinok dodaný. Tiež nevedela, či spoločnosť LABET s.r.o. Trenčín mala nejaké technické prostriedky a zamestnancov. Raz ju M. E. doviezol do R. F. do skladu, kde práve z Poľska doviezli nejaký zinok a vykladali ho tam z kamióna. Nevedela od koho nakúpila spoločnosť LABET s.r.o. Trenčín zinok, nikdy jej nehovorili o činnosti spoločnosti, nevie, kto a ako zabezpečoval prepravu tovaru. Nevedela, či bol tovar pre predaj niekde uskladnený a vážený, aké osoby sa zúčastňujú na realizácii dodávok tovaru. Nevedela, komu patrí vozidlo S.: L. uvedené na vážnom lístku. Následne sa E. G. opätovne dostavila na výsluch pred Daňový úrad v Trenčíne a uviedla, že doklady spoločnosti LABET s.r.o. Trenčín za rok 2014 a 2015 nemá M. E. ale pán D., ktorého priezvisko nepozná a uviedla jeho telefónne číslo. Správca dane opakovane bezúspešne kontaktoval túto osobu na uvedenom telefónnom čísle a nepodarilo sa ju stotožniť. Správca dane sa bezúspešne pokúsil skontaktovať telefonicky aj M. E. na telefónnom čísle E. G.. Na základe uvedeného správca dane skonštatoval, že nemá preukázané dodanie tovaru od spoločnosti LABET s.r.o. Trenčín, pretože nevykonávala reálnu ekonomickú činnosť. Správca dane sa tiež zaoberal dokladmi predloženými žalobcom, a to príjemky, výdajky a vážne lístky a použil ako dôkaz zistenia zo spisu žalobcu ohľadom kontroly nadmerného odpočtu DPH za obdobie apríl 2014, pričom poukázal na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku ohľadom osoby skladníčky P. I., vyjadrenie žalobcu o nemožnosti individualizácie použitého zinku, nedostatkov vážnych lístkov a certifikátov zinku. Správca dane tiež preveroval prepravu zinku na základe informácií uvedených na vážnom lístku č. 412 zo dňa 07. 11. 2014 vozidlom EČ: S. (dodávateľ Česká republika) a na vážnom lístku č. 429 zo dňa 21. 11. 2014 vozidlom EČ: WN6724C (dodávateľ Poľská republika) a z elektronického mýtneho systému Národnej diaľničnej spoločnosti a zistil, že vozidlo EČ: S. sa pohybovalo vo vymedzenom úseku ciest, čo ale nepreukazuje reálne dodanie tovaru dodávateľom LABET s.r.o. Trenčín uvedeným na faktúre č. 1400188 a pôvod tovaru, keďže na vážnom lístku je uvedený dodávateľ Česká republika, no na faktúre dodávateľ s prefixom IČ DPH: SK. Vozidlo S.: T. sa v deň dodania tovaru uvedenom na faktúre (20. 11. 2014) č. 1400196 nepohybovalo vo vymedzenom úseku ciest. V deň váženia uvedenom na vážnom lístku (21. 11. 2014) sa pohybovalo na vymedzenom úseku, čo ale nepreukazuje reálne dodanie tovaru dodávateľom LABET s.r.o. Trenčín uvedeným na faktúre a pôvod predmetného tovaru, keďže na vážnom lístku je uvedený dodávateľ Poľská republika, no na faktúre dodávateľ s prefixom IČ DPH: SK. Preto správca dane považuje vážne lístky predložené žalobcom za nedôveryhodné. Správca dane tiež zistil, že spoločnosť LABET s.r.o. Trenčín bola k 23. 10. 2015 zlúčená so spoločnosťou SIAM FOOD, s.r.o., ktorá bola k 31. 03. 2016 dobrovoľne vymazaná s právnym nástupcom JUING OIL s.r.o., pričom táto
spoločnosť bola dňa 08. 11. 2016 dobrovoľne vymazaná s právnym nástupcom DcaLaser s.r.o., ktorá bola k 09. 11. 2016 vymazaná z obchodného registra ex offo. Správca dane nespochybnil, že nejaký zinok bol prepravovaný, vážený a že zamestnanec žalobcu prijal nejaký zinok na sklad a vydal ho do spotreby, ale nie je preukázané, že ide o zinok uvedený na faktúrach a dodacích listoch je od dodávateľa LABET s.r.o. Trenčín. Spoločnosť LABET s.r.o. Trenčín nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnických osôb za rok 2014.
7. Vo vyrubovacom konaní správca dane na návrh žalobcu vypočul dňa 18. 10. 2018 svedka H. G., ktorý uviedol, že v roku 2014 pracoval pre spoločnosť Elveza, ktorá robila nejaké činnosti pre žalobcu a sídlila na rovnakom mieste. Spoločnosť LABET, s.r.o. Námestovo nepozná. Na otázku ohľadom nákupu zinku uviedol, že k tomu nevie nič povedať, pretože mal na starosti iný referát a s účtovnými dokladmi od spoločnosti LABET, s.r.o. Námestovo neprišiel do kontaktu. Správca dane dňa 18. 09. 2018 vypočul svedka A. H. I., ktorý uviedol, že v roku 2014 bol zamestnancom žalobcu, mal na starosti okrem iného aj výber dodávateľa zinku. A. C. pozná, boli s ním minimálne obchody, predmetom bol nákup zinku, nepamätá si koľkokrát (možno jedenkrát). Pri dodaní zinku dopravu žalobca nezabezpečoval, vždy bola objednávka aj s dopravou. Kde sa zinok nakladal nevie, vyložený bol v sklade v sídle žalobcu. Zinok slúžil najmä na spracovanie žalobcom. Faktúra musela prejsť rukami svedka, overovala sa zhoda s objednávkou, cena a množstvo, na likvidačných lístkoch č. 44866 a 44870 sú podpisy svedka. Svedok potvrdil, že zinok tam fyzicky bol. Správca dane vypočul dňa 18. 09. 2018 aj svedkyňu P. O., ktorá uviedla, že v roku 2014 bola zamestnaná u žalobcu ako vedúca skladu, prijímala a vydávala tovar. Spoločnosť LABET, s.r.o. Námestovo je jej známa, ale nevie aký tovar vozili. Pri dovoze komunikovala so šoférom a kontrolovala váhu porovnaním s dodacím listom. Nevedela uviesť, kto zabezpečoval dopravu. K nákladu tovaru uviedla len, že sa vozil z Poľska a vykladal sa pred skladom v sídle spoločnosti. Správca dane dňa 11. 10. 2018 vypočul aj B. L., ktorý uviedol, že u A. C. bol v minulosti zamestnaný ako skladník. Žalobcu nepozná. K priebehu nákupu zinku pre žalobcu sa vyjadriť nevedel, dostal pokyn z kancelárie naložiť auto, tak ho naložil. Nevedel uviesť, odkiaľ nakupoval zinok A. C.. Dňa 11. 10. 2018 vypočul správca dane aj D. I., ktorý uviedol, že je skladníkom u A. C. (aj v roku 2014), žalobcu nepozná. Akým spôsobom prebiehal nákup zinku pre žalobcu ani odkiaľ nadobudol zinok A. C. nevie. Správca dane v súlade so zrušujúcim rozhodnutím žalovaného vykonal opätovný výsluch svedka H. G. dňa 10. 03. 2020, o čom upovedomil aj žalobcu, ktorý sa na výsluch nedostavil. Svedok uviedol, že v roku 2014 bol referent zinkovania pre spoločnosť Elveza, kde zabezpečoval odbyt a celú činnosť okolo žiarového zinkovania. Žalobcu pozná, nepracoval pre neho. Spoločnosť LABET, s.r.o. Námestovo nepozná. K priebehu nákupu zinku pre žalobcu sa nevedel sa vyjadriť. S účtovnými dokladmi týkajúcimi sa nákupu materiálu od spoločnosti LABET, s.r.o. Námestovo neprišiel do kontaktu. Správca dane uzavrel, že svedok svojou výpoveďou nepotvrdil vykonanie prác spoločnosťou LABET, s.r.o. Námestovo pre žalobcu. Správca dane sa ďalej zaoberal námietkami žalobcu vznesenými v jednotlivých podaniach, ktoré nepovažoval za dôvodné.
Napadnuté rozhodnutie
8. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100276211/2021 zo dňa 16. 02. 2021 prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení uviedol, že správca dane zistené skutočnosti vyhodnotil správne. Ak si žalobca ako daňový subjekt uplatnil daňové náklady na základe predmetných faktúr od dodávateľov A. C., LABET s.r.o. Trenčín a LABET, s.r.o. Námestovo tvrdiac, že došlo k dodaniu tovaru, uvedeného na faktúrach od týchto dodávateľov, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou a dokladmi o úhrade je bez preukázania skutočného uskutočnenia dodávok pre daňové účely nepostačujúce. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že ním uplatnené náklady boli skutočne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov. Taktiež sa jednotlivo vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu pod bodmi 1. až 17, ktoré považoval za neodôvodnené.
Žalobné body a vyjadrenie žalovaného
9. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Žiline ako správny súd pod sp. zn. 31S/76/2021 domáhal zrušenia napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) a ods. 3 SSP. 1) Žalobca namietal nulitnosť prvostupňového rozhodnutia, pretože ho vydal neexistujúci orgán – pobočka daňového úradu, ktorá nemôže samostatne konať navonok a vydávať rozhodnutia.
V prvostupňovom rozhodnutí nie je uvedené označenie vecne kompetentného orgánu (názvom a sídlom), uvedený je „Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo, Ružová 535, 029 01 Námestovo“ bez vedenia sídla daňového úradu. 2) Dôvodom nulity je, že všetky úkony a listiny vydala pobočka daňového úradu a použila vlastnú pečiatku, ktorú nemôže podľa zákona mať. Podľa § 47 písm. a) Daňového poriadku obsahuje protokol označenie a sídlo správcu dane, čo v predmetnej veci absentuje. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžf/100/2016. 3) Námietky pod bodmi 1) a 2) namietal žalobca v celom administratívnom konaní a správca dane sa s nimi vysporiadal nedostatočne a žalovaný vôbec, a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. 4) Žalobca tiež namietal, že vo veci konali daňové kontrolórky D. D. a D. O., ktoré mali ex offo navrhnúť svoju zaujatosť podľa § 60 ods. 3 Daňového poriadku z dôvodu podľa § 60 ods. 1 Daňového poriadku pre pomer k veci, pretože v daňovej kontrole vyhodnotili dôkazy a dospeli k záveru, vo veci samej. Žalovaný uviedol, že konanie zamestnancov, ktorí konali v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní je hospodárne. Poukázal na § 60 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého je vylúčený zamestnanec, ktorý sa zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa, čo je obdobné aj v tejto veci (daňová kontrola, ktorá je preskúmavaná vo vyrubovacom konaní). Tým došlo k porušeniu práva na spravodlivé konanie pred nezávislým a nestranným orgánom aj podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tiež namietol, že účinky poverenia uvedených zamestnankýň trvali len počas daňovej kontroly a po jej ukončení už nemali vo veci ďalej konať. 5) Z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, čo považuje správca dane za dôkaz a čo za informácie. V časti výsledky dokazovania nie je uvedený ani jeden dôkaz a ani hodnotenie jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku neobsahuje ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadnie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu a úvahy správcu dane. Žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky zistenia, čo však nie je to isté ako dôkazy. 6) V prvostupňovom rozhodnutí sú uvádzané skutočnosti a dôkazy z prvého vyrubovacieho konania, ktoré však žalovaný označil za nezákonné a zrušil. Správca dane nerešpektoval záväzný názor žalovaného. Žalovaný sa k tejto námietke vyjadril na strane 33 (vyjadrenie k bodu 4) odvolania) napadnutého rozhodnutia, avšak nedostatočne, čo robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. 7) Žalobca popísal priebeh a účtovný postup obchodov a nevie, čo správcu dane vedie k pochybnostiam, ktoré neoznámil žalobcovi podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Nestačí, ak je takáto výzva formálna, ale musí obsahovať pochybnosti a ich dôvody, čo správca dane neurobil. K tomu správca dane uviedol (strana 64, ods. 2 prvostupňového rozhodnutia), že výzvu poslal podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Žalobca nemal možnosť splniť si svoju dôkaznú povinnosť. Žalovaný nevyvrátil tieto námietky a neuviedol, kde správca dane splnil vyššie uvedenú povinnosť. V replike žalobca doplnil, že táto povinnosť vyplýva z rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18. 06. 2021. 8) Žalovaný na strane 34 napadnutého rozhodnutia uviedol, že so zisteniami z vyrubovacieho konania bol oboznámený zástupca žalobcu počas ústneho pojednávania dňa 14. 03. 2019. Žalovaný sa však nezaoberal námietkami žalobcu, že správca dane nesplnil povinnosť podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku na začiatku daňovej kontroly. Žalovaný neuvádza, prečo chcel oboznamovať splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý nie je účastníkom konania. O priebehu ústneho pojednávania nie je možné spísať úradný záznam a vôbec nie deň po jeho vykonaní. Napadnuté rozhodnutie je arbitrárne pre nezaoberanie sa námietkami žalobcu. 9) V prvostupňovom rozhodnutí na strane 45 je poukázané na dôkaznú povinnosť žalobcu ako daňového subjektu podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, v daňovej kontrole však nebol vykonaný žiaden dôkaz navrhnutý žalobcom. Správca dane vykonával len úkony, ktoré sám uznal za vhodné bez toho, aby o vykonávaní dôkazu oboznámil žalobcu v súlade s § 3 ods. 2 Daňového poriadku, a preto dôkazy neboli získané v súlade so všeobecnými právnymi predpismi. Správca dane počas daňovej kontroly ignoroval žalobcu, čo bolo dôvodom zrušenia jeho prvého rozhodnutia. Nedostatky daňovej kontroly sa odstrániť nedajú a nezákonným je aj protokol, ktorý nemôže byť podkladom pre vyrubovacie konanie. Žalovaný sa s námietkou nezákonnosti dokazovania pre nespoluprácu správcu dane so žalobcom nevysporiadal. 10) Skutočnosti uvádzané v prvostupňovom rozhodnutí na str. 4, 14 a 32 nemôžu byť použité ako dôkaz, pretože o týchto úkonoch nebol žalobca upovedomený. Pokiaľ správca dane tvrdí, že H. G. nebol vypočutý ako svedok, tento bol vypočutý na ústnom pojednávaní bez upovedomenia žalobcu, čo je porušením jeho práv, na základe čoho bolo žalovaným zrušené prvé rozhodnutie správcu dane. Napriek tomu správca dane uvádza tieto skutočnosti v prvostupňovom rozhodnutí v neprospech žalobcu, čo
predstavuje nerešpektovanie právneho názoru nadriadeného orgánu. Žalovaný sa s touto námietkou nevysporiadal, len uvádza, že správca dane vypočul svedka na druhý pokus a upovedomil žalobcu. 11) O nespolupráci so žalobcom svedčí to, že žalobca sa dozvedel o zisteniach správcu dane až na ústnom pojednávaní dňa 04. 05. 2017, kde prvýkrát navrhol vykonanie dôkazov. Správca dane ani jeden z navrhnutých dôkazov bez odôvodnenia nevykonal, hoci mal, pretože ich následne vykonal vo vyrubovacom konaní. Tým je preukázaná nezákonnosť daňovej kontroly a protokolu. S námietkou nezákonného vykonávania dôkazov sa žalovaný nevysporiadal, len poukazuje na hodnotenie dôkazov. 12) Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že splnomocnený zástupca žalobcu sa svojim konaním ukrátil na svojich právach, pretože nerešpektoval základné zásady správy daní podľa § 3 ods. 2 a 8 Daňového poriadku a z tohto dôvodu nemal vedomosť o zistených skutočnostiach. Splnomocnený zástupca nie je účastníkom a nemá žiadne práva, na ktorých by sa mohol ukrátiť. Žalovaný týmto potvrdil opodstatnenosť námietok pod bodmi 9), 10) a 11), že žalobca nemal v daňovej kontrole vedomosť o zistených skutočnostiach. Z uvedených ustanovení vyplývajú práva daňovému subjektu a povinnosti správcovi dane, pričom sám žalovaný priznáva, že správca dane tak nepostupoval. 13) Žalovaný na strane 35 napadnutého rozhodnutia uvádza, že podľa jeho názoru judikáty nie sú záväzné pre správcu dane len pre účastníkov konania (k bodu 8 odvolania, kde však žalobca nepoukazoval na žiaden judikát). Žalovaný nie je oprávnený vyjadrovať v rozhodnutiach svoj názor. Navyše, názor žalovaného nie je správny, pretože aj finančné orgány sú pri aplikácii práva viazané výkladom uvedeným v rozhodnutiach súdov s poukazom na zásadu jednotnosti rozhodovania a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. 14) Správca dane uvádza (vo svojich úkonoch a prvostupňovom rozhodnutí), že prenáša dôkazné bremeno na žalobcu podľa § 24 ods. 1 písm. a) a b) Daňového poriadku, pretože ide o nespolupracujúci daňový subjekt a správca dane nedokázal svojou činnosťou potvrdiť, že spoločnosť LABET, s.r.o. reálne dodala materiál deklarovaný vo faktúrach žalobcovi. Tým správca dane uznáva, že žalobca predložil všetky doklady, ktoré má podľa zákona predložiť, čím prešlo dôkazné bremeno na správcu dane. V rámci svojej dôkaznej povinnosti má správca dane uviesť daňovému subjektu pochybnosti a ich dôvody podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čo neurobil. Správca dane by musel predložiť dôkazu opaku, ktorým v súlade s judikatúrou SD EÚ nie je, že iný daňový subjekt je nespolupracujúci. To, že to správca dane nevie preukázať neznamená, že predmet fakturácie je nereálny. Jeho reálnosť vyplýva z dôkazov predložených žalobcom a správca dane je v dôkaznej núdzi. Ide o nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nereagoval na námietky žalobcu, len uviedol, že správca dane dokazovaním preveroval, či tvrdenia žalobcu zodpovedajú skutočnosti, teda či žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno. 15) Jediné odôvodnenie nepriznania výdavkov je uvedené na strane 3, 14 a 32 prvostupňového rozhodnutia, kde správca dane považuje uplatnené výdavky za rozporné s § 2 písm. j) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. z dôvodu, že práce neboli reálne uskutočnené. Vo faktúrach však neboli uvedené žiadne práce, ale správca dane spochybňoval dodanie tovaru – zinku. Nie je zrejmé, čím bolo porušené ustanovenie § 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z., kde je uvedená len legálna definícia daňového výdavku. Žalobca sa venuje zinkovaniu materiálov, a preto nákup zinku bol použitý na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Niet pochýb, že tento výdavok žalobca vynaložil a je uvedený v jeho účtovníctve. Tiež nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, čím žalobca porušil § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. Správca dane uvádza, že práce neboli reálne uskutočnené, čo nie je možné priradiť k negatívnemu výpočtu uvedeného paragrafu. Žalobca má za to, že splnil zákonné podmienky na uznanie daňových výdavkov, pretože nebolo spochybnené, že dodanie zinku sa týkalo jeho zdaniteľných plnení a správca dane pri každej faktúre uvádza, že nebolo spochybnené, že tovar bol dodaný. Žalovaný sa s tým (námietka 10) v odvolaní) nevysporiadal dostatočne a neuvádza právny predpis, ktorý žalobca porušil, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Podľa žalovaného nebolo dodanie tovaru preukázané len z dôvodov na strane dodávateľa a subdodávateľa, pričom nespochybňuje reálnu existenciu tovaru. Dodanie tovaru nie je relevantná právna skutočnosť pri preverovaní výdavkov právnickej osoby pre účely dane z príjmu právnickej osoby (ale dane z pridanej hodnoty), kde sa posudzuje vynaloženie výdavkov na uskutočnenie podnikateľskej činnosti. 16) Daňová kontrola je podľa žalobcu nezákonná, pretože správca dane nevykonal žiaden úkon týkajúci sa dane z príjmov právnickej osoby, ale všetky jeho úkony boli prebraté z iných daňových konaní. Časť prvostupňového rozhodnutia je nazvaná ako „Preverenie deklarovaných zdaniteľných prác a služieb“, čo je pre účely výdavkov dane z príjmov právnickej osoby zbytočné. Správca dane nerozlišoval medzi povinnosťami podľa zákona o DPH a dani z príjmov. Nie je zrejmé aké ustanovenia zákona o dani z príjmov žalobca boli dôvodom na nepriznanie výdavkov, pretože správca dane to neuviedol počas
daňovej kontroly, v protokole ani vo vyrubovacom konaní. Žalovaný sa k uvedenej námietke vôbec nevyjadril. 17) Daňová kontrola je nezákonná, pretože správca dane nezistil základný skutkový stav. V prvom vyrubovacom konaní sa neobjavil žiaden nový dôkaz, napriek tomu trvalo viac ako dva roky. Správca dane vykonával dôkazy v oboch vyrubovacích konaniach, ktoré navrhoval žalobca už v daňovej kontrole. Preto sú daňová kontrola a protokol nezákonné. Žalovaný sa nezaoberal touto námietkou, a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Uviedol len právo správcu dane určiť potrebu ďalšieho dokazovania, pričom správne orgány nemajú žiadne práva. 18) Žalobca v daňovej kontrole preložil okrem faktúr doklady preukazujúce skutočné nadobudnutie tovaru, a to dodacie listy, objednávky, príjemky, kúpne zmluvy, a vysvetlenia (o spôsobe dopravy), čo potvrdzuje aj výsluch svedka A. C.. Tieto skutočnosti však správca dane nevyhodnotil. Správca dane nespochybňuje, že tovar v rovnakom množstve použil žalobca na svoje zdaniteľné plnenie, a preto nemôže byť pochybnosť o reálnosti uskutočnenia obchodov na vstupe. Žalovaný sa k tejto námietke (poukaz na J. A. C. P. nespornosť dodania tovaru) v napadnutom rozhodnutí vôbec nevyjadril, iba opakuje závery správcu dane o spochybnení o subdodávateľovi, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Tiež bolo preukázané vynaloženie výdavku na daňové účely. 19) Nepreukázanie obchodovania medzi dodávateľom žalobcu a jeho dodávateľom nemôže byť dôvodom na nepriznanie uplatnenia daňových výdavkov, jedine pri podvodnom konaní, čo správca dane nikdy nenaznačil a nespochybnil dobromyseľnosť žalobcu. Nestačí len spochybňovať tvrdenia žalobcu, ale správca dane musí preukázať, že k plneniu nedošlo tak, ako o tom svedčia predložené doklady s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 30/2018 bod 21. Správca dane nevykonal dôkaz, ktorý by preukazoval, že tovar dodal žalobcovi niekto iný ako dodávateľ uvedený vo faktúrach, pričom existenciu tovaru vo vlastníctve žalobcu v rovnakom množstve a kvalite vždy potvrdzoval. Žalovaný sa k tejto námietke nevyjadril, len uvádza tvrdenia o overovaní obchodných partnerov žalobcom. Správca dane tvrdí, že zinok bol žalobcovi dodaný, ale nebolo preukázané kým, o čom má správca dane len pochybnosti a nepreukázal, kto ho dodal. Ak je preukázané, že žalobca výdavkami nadobudol zinok, ktorý použil vo výrobe, sú splnené zákonné podmienky na uznanie oprávnenosti výdavkov. 20) Správca dane nikdy nespochybňoval dobromyseľnosť žalobcu. Uvádza, že si dostatočne nepreveril obchodného partnera, čo nie je pravda. Správca dane označuje dodávateľa LABET, s.r.o. za vysoko rizikový daňový subjekt bez uvedenia kritérií. V čase plnenia v roku 2014 táto spoločnosť riadne fungovala. Pokiaľ správca dane konštatuje nekontaktnosť iných subjektov, toto sa netýka žalobcu. Nekontaktnosť dodávateľa žalobcu po dvoch rokoch od uskutočnenia kontrolovaných obchodov nemôže byť dôvod na spochybnenie skutočností, ktoré sú preukázané predložením účtovníctva a ďalších dokladov. K týmto námietkam sa žalovaný nevyjadril. 21) Žalobca ďalej namietol, že výsluchy svedkov vo vyrubovacom konaní boli vykonané nezákonne, pretože správca dane o nich žalobcu neupovedomil zákonným spôsobom, nakoľko z upovedomení nebolo možné zistiť, kto má byť vypočutý, v súvislosti s akým daňovým konaním, ani na aké skutočnosti, napriek písomným námietkam žalobcu. Týmto postupom bolo znemožnené žalobcovi realizovať právo klásť svedkom otázky, čo potvrdil aj správca dane na strane 61 ods. 5 prvostupňového rozhodnutia. Vyššie uvedené náležitosti majú byť uvedené v upovedomeniach, aby sa zabezpečila efektívna ochrana práv na obhajobu a zachovala podstata a zmysel základných práv a slobôd. Žalovaný sa s týmito námietkami nevysporiadal dostatočne, len zopakoval tvrdenie správcu dane, že Daňový poriadok neobsahuje náležitosti vyrozumenia o výsluchu svedka vrátane povinnosti uvádzať jeho meno. 22) Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí na viacerých miestach uvádza, že skutočnosti namietané žalobcom „berie na vedomie“, ale so vznesenými námietkami sa vôbec nevysporiadal, len uvádza všeobecné frázy. K týmto frázam pridáva ďalšie nezmyselné frázy aj žalovaný. Tvrdenia o nepreukázaní dodania tovaru nie sú podložené žiadnym právnym predpisom, ktorý by žalobca porušil, čo by dávalo správcovi dane oprávnenie neuznať uplatnené výdavky.
10. Žalovaný žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí a vyjadril sa podrobnejšie k niektorým žalobným bodom.
Posúdenie veci správnym súdom
11. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. Správny súd preskúmal
správnu žalobu, vo veci nariadil na návrh žalobcu pojednávanie na 20. 09. 2023 a dospel k záveru, že všetky žalobné body sú nedôvodné, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
12. Správny súd nepovažuje za dôvodné žalobné body 1) a 2) ohľadom nulitnosti prvostupňového rozhodnutie a úkonov správcu dane, pretože nie je pravdivé konštatovanie žalobcu, že ich vydal neexistujúci subjekt – pobočka daňového úradu. Na všetkých písomnostiach vrátane prvostupňového rozhodnutia je správca dane označený ako „Daňový úrad Žilina“, teda orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 35/2019 o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Následné uvedenie pobočky a jej sídla je len špecifikáciou, ktorá vnútorná organizačná zložka vo veci koná. Žiaden úkon v administratívnom konaní navonok nevykonala pobočka Námestovo pod vlastným menom bez označenia Daňového úradu Žilina. Pokiaľ žalobca uvádza, že správca dane musí byť označený aj sídlom, to platí len pre listiny vydané v daňovom exekučnom konaní (napr. § 90 ods. 2, § 91 ods. 2, § 92 ods. 2 Daňového poriadku), čo nebol prejednávaný prípad a pre protokol (§ 47 písm. a) Daňového poriadku). Uvedenie sídla správcu dane preto nie je v rámci daňovej kontroly resp. vyrubovacieho konania výslovnou náležitosťou rozhodnutí a iných listín. Je síce pravdou, že v protokole je uvedené len sídlo pobočky Námestovo a nie sídlo Daňového úradu Žilina, samotný protokol však nie je predmetom súdneho prieskumu. Nedostatok v označení sídla by mohol byť vyhodnotený len ako porušenie ustanovenia o konaní podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, ktoré by však muselo byť podstatné a mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca však ani len netvrdil, aký vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane môže mať absencia označenia sídla Daňového úradu v protokole, pričom takýto dôvod nevzhliadol ani správny súd. Z protokolu je zrejmé, kto ho vydal, keďže tento obsahuje názov správcu dane „Daňový úrad Žilina“, čo je jednoznačné označenie správcu dane nezameniteľné s iným orgánom. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej republiky 1Sžf/100/2016, v uvedenej veci najvyšší súd uzavrel, že hoci je v hlavičke napadnutého oznámenia popri označení daňového úradu uvedený aj dodatok s označením príslušnej pobočky s adresou jej sídla, nespochybňuje to, že k aplikácii príslušných ustanovení Daňového poriadku pristúpil Daňový úrad Prešov ako oprávnený orgán, teda opačný záver, akého sa domáha žalobca.
13. Pokiaľ žalobca v žalobnom bode 3) namietal, že s uvedenými námietkami sa správca dane a žalovaný nevysporiadali dostatočne, toto tvrdenie nie je pravdivé. Správca dane sa k tomuto vyjadril v prvostupňovom rozhodnutí na strane 63, kde uviedol, že pobočka v Námestove je organizačnou zložkou Daňového úradu Žilina, na základe organizačného poriadku ako interného predpisu finančnej správy, pričom miestne príslušným správcom dane žalobcu je Daňový úrad Žilina, ale výkonom daňovej kontroly boli poverení zamestnanci pobočky Námestovo. Žalovaný sa k uvedenému vyjadril na strane 31 a 32 napadnutého rozhodnutia, kde uviedol, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje označenie orgánu, ktorý ho vydal, a to Daňový úrad Žilina a skutočnosť, že je v záhlaví napadnutého rozhodnutia uvedená aj pobočka Daňového úradu, Námestovo, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. S týmto záverom sa správny súd stotožňuje. Taktiež správny súd súhlasí s názorom žalovaného, uvedenom vo vyjadrení k žalobe (čo nebolo sporné), že prvostupňové rozhodnutie nie je nulitné podľa výslovných ustanovení § 64 ods. 2 Daňového poriadku. Správny súd pripúšťa, že nulita rozhodnutia podľa právnej teórie môže nastať aj z iných, ako v zákone výslovne uvedených dôvodov (napr. aj vydanie rozhodnutia právne neexistujúcim subjektom), avšak vzhľadom na vyššie uvedené takáto okolnosť v predmetnej veci nenastala.
14. Nedôvodný je aj žalobný bod 4), podľa ktorého mali zamestnankyne správcu dane ex offo namietnuť svoju zaujatosť. Podľa § 60 ods. 3 a 4 Daňového poriadku môže k vylúčeniu zamestnancov príslušného daňového orgánu dôjsť dvoma spôsobmi, buď na základe oznámenia zamestnanca alebo na základe námietky účastníka. Pokiaľ žalobca namieta, že zamestnankyne daňového úradu D. D. a D. O. nenavrhli ex offo svoju zaujatosť, takýmto postupom nemohol byť žalobca dotknutý na svojich právach, nakoľko on sám ako účastník konania mohol ich zaujatosť namietnuť, čo aj urobil a o jeho námietke bolo rozhodnuté rozhodnutiami č. 101335500/2020 a 101335667/2020 zo dňa 19. 08. 2020 tak, že uvedené zamestnankyne vylúčené neboli. S namietanými dôvodmi vylúčenia sa tak vysporiadal príslušný orgán. Samotný dôvod vylúčenia tvrdený žalobcom podľa správneho súdu nezakladá vylúčenie uvedených zamestnankýň. Žalobca tvrdí, že v súlade s ustanovením § 60 ods. 1 Daňového poriadku mali pomer k veci, pretože v daňovej kontrole vyhodnotili dôkazy a dospeli k určitému záveru v protokole, pričom následne rozhodovali aj vo vyrubovacom konaní. Takýto záver žalobcu je v rozpore s § 60 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého je vylúčený zamestnanec, ktorý sa zúčastnil konania
ako zamestnanec orgánov iného stupňa. Žiadna iná účasť zamestnanca na konaní preto výkladom uvedeného zákonného ustanovenia „a contrario“ neprestavuje jeho zaujatosť. Musel by tu existovať pomer priamo k žalobcovi, alebo k prejednávanej veci, čo v predmetnej veci žalobca ani netvrdí. Vyrubovacie konanie nie je vo vzťahu k daňovej kontrole preskúmavacím alebo opravným konaním na inej inštancii, práve naopak, je pokračovaním daňového konania, ak boli v rámci daňovej kontroly zistené nezrovnalosti a je potrebné vyrubiť daň. Vo vyrubovacom konaní sa vychádza zo zistení z daňovej kontroly a nejde o preskúmavanie správnosti týchto skutočností. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že je v súlade so zásadou hospodárnosti, aby vo vyrubovacom konaní konali tí istí zamestnanci, ktorí robili daňovú kontrolu. Takýto postup je logický, všeobecne používaný na daňových úradoch a zákon ho nevylučuje. Pokiaľ žalobca ďalej uvádza, že uvedené zamestnankyne boli poverené len počas daňovej kontroly a po jej ukončení už nemali vo veci ďalej konať, správny súd uvádza, že poverenie zamestnancov správcu dane upravuje Daňový poriadok len pri daňovej kontrole (právo daňového subjektu na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly podľa § 45 ods. 1 písmeno a) bod 1. Daňového poriadku), na ktorú boli vyššie uvedené zamestnankyne podľa administratívneho spisu poverené dňa 06. 05. 2015 vedúcou príslušného oddelenia. Pre vyrubovacie konanie nemá zákon obdobný inštitút, a preto nie je potrebné zamestnancov správcu dane na toto konanie osobitne poverovať.
15. Pokiaľ žalobca v žalobnom bode 5) uvádza, že z rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, čo považuje za dôkazy a čo za informácie a že v časti výsledku dokazovania nie je uvedený žiaden dôkaz ani hodnotenie dôkazov, takáto žalobná námietka je nekonkrétna. Prvostupňové rozhodnutie je veľmi rozsiahle (84 strán), pričom je v ňom uvedené veľké množstvo vykonaných dôkazov (výsluchy svedkov, listiny, dožiadania, miestne obhliadky) aj hodnotenie správcu dane (jeho pochybnosti a vyjadrenie k argumentácii žalobcu). Pokiaľ žalobca nekonkretizuje, v ktorej časti prvostupňového rozhodnutia alebo s ktorým dôkazom, či tvrdením sa správca dane riadne nevysporiadal, správny súd nemôže tieto dôvody za žalobcu dopĺňať. V súlade s § 182 ods. 1 písm. e) SSP je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje žalobca napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Nie je úlohou správneho súdu tieto dôvody vyhľadávať za žalobcu z administratívneho spisu alebo preskúmavaných rozhodnutí.
16. Pokiaľ žalobca v žalobnom bode 6) tvrdí, že prvé vyrubovacie konanie označil žalovaný za nezákonné a bolo zrušené, pričom správca dane v prvostupňovom rozhodnutí opätovne uvádza skutočnosti a dôkazy z tohto konania, toto tvrdenie nie je pravdivé. Pôvodné rozhodnutie správcu dane síce bolo žalovaným zrušené, avšak nikdy nebolo vyrubovacie konanie ako celok označené za nezákonné. Jediným dôvodom zrušenia pôvodného rozhodnutia správcu dane bol nezákonný výsluch svedka H. G., nakoľko o tomto procesnom úkone nebol žalobca upovedomený. Podľa obsahu administratívneho spisu bol po zrušení pôvodného rozhodnutia správcu dane opätovne vykonaný výsluch tohto svedka dňa 10. 03. 2020 a žalobca bol o tom upovedomený. Správca dane tak rešpektoval právny názor vyslovený žalovaným v zrušujúcom rozhodnutí. Rovnako je nedôvodná námietka žalobcu, že žalovaný sa k tejto námietke nevyjadril dostatočne, nakoľko na strane 34 napadnutého rozhodnutia (v rámci vyjadrenia k bodu 4) odvolania žalobcu) žalovaný uviedol že vo vyrubovacom konaní na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu správca dane opätovne vypočul H. G. a postupoval v súlade s § 25 ods. 4 Daňového poriadku a umožnil žalobcovi ako daňovému subjektu zúčastniť sa na výsluchu svedka, čo však žalobca nevyužil.
17. V rámci žalobného bodu 7) žalobca namieta, že nevie, čo vedie správcu dane k pochybnostiam, ktoré žalobcovi neoznámil podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pričom takáto výzva musí obsahovať pochybnosti a ich dôvody. Správny súd vo všeobecnosti k dôkaznému bremenu v daňovom konaní uvádza, že toto je rozdelené medzi daňový subjekt a správcu dane a v priebehu daňového konania dochádza k jeho presúvaniu medzi uvedenými subjektmi. Podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 401/09; prevzaté do I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. 11. 2018, ods. 21.) má daňový subjekt dve základné povinnosti: tvrdiť a preukázať svoje tvrdenia, ktoré sa formálne realizujú podaním riadne vyplneného daňového priznania s predložením písomných dokladov, ktoré je povinný podľa právnych predpisov viesť. Ak správca dane pri preverovaní preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť predložených dôkazov, splní svoju dôkaznú povinnosť a je opäť na daňovom subjekte, či predložením ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov. V citovanej veci síce išlo o preukázanie podmienok na odpočet inej dane (z pridanej hodnoty), výklad procesného ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. a závery o dôkaznom bremene je
však možné použiť aj na predmetnú vec. Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa 24. 02. 2022 (prijaté v zbierke pod č. 18/2022), dôkazné bremeno prechádza zo správcu dane späť na daňový subjekt prostredníctvom výzvy na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorá môže byť daňovému subjektu zaslaná v písomnej forme, alebo oznámená počas ústneho pojednávania a ktorá musí byť urobená do konca daňovej kontroly. S touto rozhodovacou činnosťou je v súlade aj rozhodnutie veľkého senátu sp. zn. 1Vs/1/2020, na ktoré poukázal žalobca v replike, ktoré nespochybnilo záver, že správca dane musí daňovému subjektu oznámiť vzniknuté pochybnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril.
18. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane dodržal vyššie uvedený postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a oznámil žalobcovi pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti ním predložených dokladov a pravdivosti údajov v nich uvedených. Správca dane tak urobil na ústnom pojednávaní, na ktoré predvolal žalobcu (formou predpokladanou uvedenou judikatúrou) dňa 04. 05. 2017 (počas daňovej kontroly). Podľa obsahu zápisnice správca dane uviedol pochybnosti vo vzťahu k trom dodávateľom žalobcu, a to v bode 1) Ing. Zrník, v bode 2) LABET, s.r.o. Námestovo a v bode 3) LABET s.r.o. Trenčín a uviedol všetky dôkazy vykonané v rámci daňovej kontroly prakticky totožne ako v prvostupňovom rozhodnutí (podrobne uvedené k jednotlivým dodávateľom v odsekoch 4., 5. a 6. tohto rozsudku). Pri každom bode v závere uzavrel, že na má pochybnosti o reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia, a preto ide o výdavky uplatnené v rozpore s § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov a vyzval žalobcu, aby sa k uvedeným zisteniam preukazujúcim reálnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia od uvedených dodávateľov vyjadril. Žalobca bol už na tomto ústnom pojednávaní oboznámený s dôkazmi, ktoré spochybňujú, že došlo k dodaniu tovaru od ním deklarovaných dodávateľov. Uvedeným postupom prešlo v súlade s citovanou judikatúrou dôkazné bremeno zo správcu dane na žalobcu. Žalobca sa vyjadril písomne v dohodnutom dňa 15. 05. 2017 a navrhol vykonanie dokazovania a priložil listiny. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť splniť si svoju dôkaznú povinnosť. Pokiaľ žalobca vytýka správcovi dane, že na túto námietku vo svojom rozhodnutí na strane 64 ods. 2 prvostupňového rozhodnutia reagoval tak, že výzvu poslal podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku (teda iného ustanovenia ako § 46 ods. 5 Daňového poriadku), správny súd uvádza, že na prenos dôkazného bremena je dôležité, že správca dane materiálne dodrží postup vyžadovaný § 46 ods. 5 Daňového poriadku a naň nadväzujúcu judikatúru a oznámi svoje pochybnosti a dôkazy, ktoré ho k nim vedú a dá daňovému subjektu možnosť preukázať namietané skutočnosti, čo v preskúmavanej veci bolo splnené. Nie je rozhodujúce, či takúto výzvu označí správnym paragrafom alebo či v niektorom ďalšom úkone (v prvostupňovom rozhodnutí) na tento paragraf výslovne poukáže. To nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný neuviedol, kde správca dane splnil vyššie uvedenú povinnosť, pretože tak výslovne uviedol na strane 34 napadnutého rozhodnutia v rámci vyjadrenia k bodu 5) odvolania, keď uviedol, že zástupca žalobcu bol o pochybnostiach oboznámený počas ústneho pojednávania dňa 04. 05. 2017.
19. Námietka v žalobnom bode 8), že žalovaný sa nezaoberal námietkou žalobcu, že si správca dane nesplnil povinnosť podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku na začiatku daňovej kontroly je nepodstatná, a preto sa s ňou žalovaný výslovne zaoberať nemusel. V súlade s judikatúrou citovanou v predchádzajúcich odsekoch je dôležité, aby k splneniu tejto povinnosti správcom dane došlo v priebehu daňovej kontroly, nie na jej začiatku. Správca dane ani logicky nemôže mať pochybnosti na začiatku daňovej kontroly, keď ešte nevykonal žiadne dokazovanie, a teda zatiaľ nič nespochybňuje predložené tvrdenia a dôkazy zo strany daňového subjektu. K vzniku pochybností, prirodzene, môže dôjsť až v priebehu daňovej (čo bolo v predmetnej veci dodržané) po overení skutočností tvrdených daňovým subjektom. Žalobca v tomto žalobnom bode tiež namieta (k oboznamovaniu so zisteniami z vyrubovacieho konania), že z priebehu ústneho pojednávania nie je možné spísať úradný záznam, a to deň po jeho vykonaní. Takýto postup správcu dane nevyplýva z administratívneho spisu. Správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 14. 03. 2019, kde oboznámil splnomocneného zástupcu žalobcu so zisteniami z vyrubovacieho konania, pričom následne spísal úradný záznam dňa 15. 03. 2019 o tom, že zápisnica nebola podpísaná zo strany žalobcu s uvedením dôvodov. Správca dane teda nespísal o priebehu ústneho pojednávania úradný záznam, ale zápisnicu, pričom úradný záznam opisuje len okolnosti nepodpísania zápisnice žalobcom.
20. V žalobnom bode 9) žalobca namieta nezákonnosť vykonaných dôkazov, pretože správca dane vykonal len úkony a dôkazy, ktoré uznal za vhodné bez toho, aby o ich vykonávaní oboznámil žalobcu. Preskúmaním administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane vykonával dokazovanie
najmä výsluchom svedkov, vyžiadaním si dokladov od dodávateľov žalobcu, dožiadaním iných daňových úradov alebo nahliadnutím do daňových spisov. Pokiaľ ide o výsluchy svedkov, správca dane o termíne výsluchu upovedomil žalobcu (jeho zástupcu), a teda nie je pravda, že by vykonal dokazovanie bez jeho vedomia žalobcu (s výnimkou nezákonného výsluchu svedka H. G., čo však správca dane po zrušení pôvodného rozhodnutia napravil). Pokiaľ ide o vyžiadanie si dokladov od iných daňových subjektov, dožiadania iných daňových úradov alebo nahliadnutie do iných daňových spisov, tieto z povahy veci nemožno priamo vykonať v súčinnosti so žalobcom, nakoľko majú písomnú formu. Je však potrebné, aby správca dane s týmito zisteniami následne žalobcu oboznámil. K tomuto oznámeniu v priebehu daňovej kontroly došlo na ústnom pojednávaní dňa 04. 05. 2017, kde správca dane oznámil žalobcovi svoje pochybnosti a žalobca dostal možnosť preukázať sporné skutočnosti, čo súd rozoberal v predchádzajúcich odsekoch. Preto nemožno skonštatovať, že by správca dane o vykonávaných úkonoch neoboznamoval žalobcu, že by tajil vykonávanie úkonov; naopak, sám žalobca (jeho zástupca) si neprevzal upovedomenie o výsluchu svedka A. C. dňa 26. 01. 2017 a na ústne pojednávanie sa nedostavil, čím sa pripravil o možnosť participovať na dokazovaní v rámci daňovej kontroly. Žalobca navyše ani nekonkretizuje, ktoré dôkazy trpia ním tvrdenou vadou, ale jeho námietka je všeobecná. Pokiaľ žalobca namieta, že v daňovej kontrole nebol vykonaný žiaden ním navrhnutý dôkaz, táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť postupu správcu dane ani napadnutého rozhodnutia. Žalobca prvýkrát navrhol vykonanie dôkazov až v podaní zo dňa 15. 05. 2017, teda len pár dní pred skončením daňovej kontroly vyhotovením protokolu dňa 23. 05. 2017. Daňová kontrola musí byť v súlade s ustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku vykonaná v lehote jedného roka od jej začatia a keďže sa začala dňa 07. 06. 2016, musela sa skončiť do 07. 06. 2017. Z časového hľadiska nebolo možné vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom v priebehu daňovej kontroly menej ako mesiac pred najneskorším možným termínom jej ukončenia. Pokiaľ takto navrhnuté dôkazy boli vykonané vo vyrubovacom konaní, nejde o porušenie zákona. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že dôvodom zrušenia pôvodného rozhodnutia správcu dane bolo ignorovanie žalobcu počas daňovej kontroly, nakoľko z obsahu zrušujúceho rozhodnutia vyplýva, že došlo k porušeniu práv žalobcu len pri výsluchu svedka H. G., čo bolo následne zhojené, ako to súd rozobral v odseku 16. tohto rozsudku. Tiež nie je pravda, že žalovaný sa s týmito skutočnosťami nevysporiadal, nakoľko sa k tomu vyjadril na strane 34 napadnutého rozhodnutia v rámci vyjadrenia k bodu 6) odvolania tak, že nepovažuje vykonané dokazovanie za nezákonné, nakoľko počas daňovej kontroly bol splnomocnený zástupca žalobcu upovedomovaný, oboznamovaný a informovaný o tom, čo bolo počas daňovej kontroly zistené, poukazujúc na zápisnicu z ústneho pojednávania dňa 04. 05. 2017 (oznámenie pochybností správcu dane), dňa 14. 03. 2019 (oboznámenie s dokazovaním vykonaným počas vyrubovacieho konania) a predvolanie na ústne pojednávanie dňa 04. 08. 2020 ohľadom prerokovania pripomienok a dôkazov vo vyrubovacom konaní, na ktoré sa žalobca nedostavil. 21. Pokiaľ žalobca v žalobnom bode 10) uvádza, že zistenia správcu dane uvedené v prvostupňovom rozhodnutí na stranách 4, 14 a 32 neboli získané v súlade všeobecnými záväznými právnymi predpismi, nakoľko o týchto úkonoch nebol žalobca upovedomený, túto námietku považuje správny súd s poukazom na argumentáciu uvedenú v predchádzajúcom odseku za nedôvodnú. Žalobca navyše v tomto žalobnom bode nešpecifikuje, ktoré konkrétne dôkazy považuje z ním tvrdených dôvodov za nezákonné. Žalobca v rámci tohto žalobného bodu ďalej reprodukuje žalovaným skonštatovanú nezákonnosť pri pôvodnom vypočutí svedka H. G., ktorá však bola správcom dane odstránená, ako súd uzavrel v odseku 16. tohto rozsudku. Pokiaľ žalobca ďalej namieta, že správca dane uvádza v prvostupňovom rozhodnutí aj skutočnosti z pôvodného výsluchu svedka H. G. (ktorý sa vykonal bez upovedomenia žalobcu), toto síce je citované na strane 57 prvostupňového rozhodnutia, avšak správca dane na strane 74 prvostupňového rozhodnutia ďalej uvádza, že tohto svedka vypočul opätovne dňa 10. 03. 2020, uvádza podstatný obsah tejto výpovede s tým, že žalobcu o výsluchu upovedomil, čím rešpektoval právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí žalovaného. Uvedenie pôvodnej výpovede tohto svedka v prvostupňovom rozhodnutí je len reprodukciou priebehu konania. Pokiaľ žalobca tvrdí, že správca dane použil skutočnosti z pôvodnej výpovede svedka H. G. v jeho neprospech, táto námietka je všeobecná, pretože žalobca netvrdí, ktoré konkrétne skutočnosti z pôvodnej výpovede tohto svedka správca dane použil v jeho neprospech. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že by na tejto pôvodnej výpovedi svedka boli postavené dôvody prvostupňového rozhodnutia, pre ktoré neuznal správca dane uplatnené daňové výdavky žalobcu. Práve naopak, správca dane vyhodnocuje druhý (zákonným spôsobom vykonaný) výsluch tohto svedka na strane 74 prvostupňového rozhodnutia tak, že svojou výpoveďou nepotvrdil vykonanie prác spoločnosťou LABET, s.r.o. Námestovo pre žalobcu. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že žalovaný sa s jeho argumentáciou dostatočne nevysporiadal. Žalovaný vyššie uvedené skutočnosti namietol aj v bode 7) odvolania v podstate totožne ako v správnej
žalobe, kde nekonkretizoval, ktoré skutočnosti z výsluchu svedka H. G. a akým spôsobom vyhodnotil správca dane v jeho neprospech. Na takto formulovanú námietku ani nemohol žalovaný konkrétne reagovať. Jeho vyjadrenie k nej na strane 35 napadnutého rozhodnutia, že pôvodná nezákonnosť vytknutá žalovaným v zrušujúcom rozhodnutí bola odstránená opätovným výsluchom uvedeného svedka s tým, že správca dane upovedomil žalobcu o tomto výsluchu, je preto dostatočné.
22. V žalobnom bode 11) poukazuje žalobca na nespoluprácu správcu dane a na nevykonanie navrhnutých dôkazov v daňovej kontrole a nevysporiadanie sa s týmito námietkami zo strany žalovaného, k čomu sa správny súd už vyjadril v rámci odsekov 20. a 21. tohto rozsudku. Správny súd uvádza, že správca dane neodmietol vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy (ako to tvrdí v žalobe), len ich z časových dôvodov nebolo možné vykonať v rámci daňovej kontroly, ale až vo vyrubovacom konaní. Táto skutočnosť však nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže žalobcom navrhnuté dôkazy boli vykonané a správca dane z nich vychádzal v prvostupňovom rozhodnutí.
23. Pokiaľ žalobca v žalobnom bode 12) uvádza, že splnomocnený zástupca žalobcu nie je účastníkom konania, a preto sa nemohol ukrátiť na žiadnych právach, táto námietka je irelevantná. V súlade s § 177 ods. 1 SSP sa žalobca môže domáhať ochrany len svojich subjektívnych práv, a preto nie je možné namietať akékoľvek posudzovanie práv iných subjektov (zástupcu žalobcu). Navyše z obsahu napadnutého rozhodnutia a z logiky veci je zrejmé, že pokiaľ žalovaný hovorí o ukrátení sa na právach splnomocneného zástupcu, myslí tým práva žalobcu, ktorý bol jediným účastníkom administratívneho konania, pričom jeho zástupca konal v jeho mene a na jeho účet. Žalobca v tomto žalobnom bode opakuje, že daňový subjekt nemal v daňovej kontrole vedomosť o zistených skutočnostiach, čo potvrdzuje opodstatnenosť žalobných bodov 9), 10) a 11). S týmto sa správny súd už vysporiadal vyššie v rámci uvedených žalobných bodov, na ktoré odkazuje (odseky 20., 21. a 22. tohto rozsudku). Pokiaľ žalobca ďalej uvádza, že z ustanovení § 3 ods. 2 a 8 Daňového poriadku vyplývajú práva daňového subjektu a povinnosti správcu dane, takáto jednostranná interpretácia nie je v súlade so znením zákona, nakoľko podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku je úzka spolupráca daňového subjektu so správcom dane nielen jeho právom, ale aj povinnosťou. Ako už správny súd uviedol vyššie, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa napriek zaslaniu upovedomenia o výsluchu svedka pred správcu dane nedostavil (výsluch A. C. a opätovný výsluch H. G.), čím sám porušil svoju povinnosť súčinnosti so správcom dane.
24. Žalobný bod 13), kde žalobca len rozporuje názor žalovaného, že pre neho nie sú záväzné súdne judikáty, je všeobecný. Správny súd síce nesúhlasí s takýmto názorom, ktorý žalovaný prezentoval na strane 35 napadnutého rozhodnutia, avšak z napadnutého rozhodnutia nevyplýva (ani to žalobca netvrdí), že by správca dane alebo žalovaný odmietli aplikovať nejaký konkrétny záver vyslovený v súdnom rozhodnutí aplikovateľný na predmetnú vec.
25. V rámci žalobného bodu 14) žalobca namieta, že uniesol svoje dôkazné bremeno predložením všetkých dokladov, čo správca dane uznáva, pričom správca dane má v rámci svojej dôkaznej povinnosti uviesť daňovému subjektu pochybnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čo neurobil a musel by predložiť dôkaz opaku, čo podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je, že iný daňový subjekt je nespolupracujúci. Reálnosť vykonaných obchodov vyplýva z dôkazov predložených žalobcom a správca dane je v dôkaznej núdzi a vec nesprávne právne posúdil. K prenosu dôkazného bremena správny súd odkazuje na závery a judikatúru uvedenú v odsekoch 17. a 18. tohto rozsudku, kde uzavrel, že správca dane zákonom predpokladaným postupom preniesol dôkazné bremeno na žalobcu v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keď mu na pojednávaní 04. 05. 2017 oznámil pochybnosti. Správny súd k argumentácii žalobcu dodáva, že správca dane nie je povinný predložiť dôkaz opaku, ako to tvrdí žalobca, ale jeho dôkazné bremeno spočíva v spochybnení tvrdení daňového subjektu. Ide teda o inú dôkaznú povinnosť ako preukázať opak. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dôkazom opaku v súlade s judikatúrou nie je to, že iný daňový subjekt je nespolupracujúci, správny súd uvádza, že pochybnosti správcu dane uvedené v zápisnici z ústneho pojednávania dňa 04. 05. 2017 ako aj v prvostupňovom rozhodnutí (parafrázované v odsekoch 4., 5. a 6. tohto rozsudku) nie sú založené len na nekontaktnosti dodávateľov žalobcu, ale aj na iných tam uvedených skutočnostiach a vykonaných dôkazoch. Žalobca však v rámci tohto žalobného bodu nerozporuje konkrétne pochybnosti uvedené správcom dane. Rovnako všeobecné je aj jeho tvrdenie, že reálnosť obchodov vyplýva z ním predložených dôkazov, v rámci čoho nekonkretizuje, ktoré ním predložené dôkazy preukazujú uskutočnenie ktorého z deklarovaných obchodov, vo vzťahu ku ktorému dodávateľovi. Ide len o prezentovanie názoru žalobcu na ním
predložené dôkazy bez uvedenia v čom je ich vyhodnotenie zo strany žalovaného resp. správcu dane nesprávne. Preto je tento žalobný bod nedôvodný.
26. Žalobca v žalobnom bode 15) vytýka, že správca dane uvádza, že spochybňuje reálne uskutočnenie prác, pričom vo faktúrach neboli uvedené žiadne práce, ale predmetom bolo dodanie tovaru – zinku, čo robí rozhodnutie zmätočné. Je síce pravda, že v prvostupňovom rozhodnutí na stranách 3, 14 a 32 k jednotlivým dodávateľom správca dane uvádza, že má za to, že „práce“ uvedené vo faktúrach neboli reálne uskutočnené, ide však o zrejmú nesprávnosť. Vo zvyšku prvostupňového rozhodnutia správca dane pri jednotlivých dodávateľoch (body č. 1., 2., a 3.) ako aj v závere (strana 83) uvádza, že spochybňuje, že nebolo preukázané, že zinok bol dodaný dodávateľmi deklarovanými na jednotlivých faktúrach. Aj všetko vykonané dokazovanie smeruje k preukázaniu dodania tovaru – zinku. Preto toto pochybenie môže viesť nanajvýš k vydaniu opravného uznesenia. Žalobca v rámci tejto žalobnej námietky ďalej uvádza, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, čím porušil § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov. Žalobca však následne sám v rámci tohto žalobného bodu uvádza dôvod uvedený správcom dane, že dodávky neboli reálne uskutočnené, pričom tento dôvod vyplýva aj z prvostupňového rozhodnutia a správca dane ho uvádzal už na pojednávaní dňa 04. 05. 2017 pri oznámení pochybností žalobcovi. Tento dôvod je súčasťou negatívneho výpočtu daňových výdavkov uvedený v závere § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) ..., ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že nie je zrejmé, ktoré zákonné ustanovenie porušil. V tomto smere je nedôvodná aj námietka žalobcu, že sa žalovaný s touto námietkou, uvedenou v odvolaní pod bodom 10), dostatočne nevysporiadal. V napadnutom rozhodnutí žalovaný na strane 35 k tejto odvolacej námietke uviedol, že nebolo preukázané, že dodanie tovaru bolo vykonané dodávateľom ani jeho subdodávateľom vzhľadom na skutočnosť, že nedisponovali hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie tovaru (doprava) neboli zaznamenané v účtovníctve a nejasná je aj totožnosť osôb, ktoré tieto dokumenty podpísali. Žalovaný tak zhrnul dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré vyvolávajú pochybnosti o tom, že predmetný tovar skutočne dodali dodávatelia uvedení na faktúrach predložených žalobcom. Žalobca mylne v rámci tohto žalobného bodu uvádza, že pri preverovaní výdavkov pri dani z príjmu právnickej osoby (na rozdiel od dani z pridanej hodnoty) sa neposudzuje dodanie tovaru ale skutočnosť, že výdavky daňový subjekt vynaložil na daňové účely. Pokiaľ nebol tovar, ktorého cenu si daňový subjekt uplatňuje ako daňový výdavok, reálne dodaný, logicky nemohol takýto výdavok v uplatnenom rozsahu daňovému subjektu ani vzniknúť. Pokiaľ žalobca v daňovom priznaní tvrdí, že mu tovar v určitom množstve a kvalite dodal určitý dodávateľ za určitú kúpnu cenu, tieto skutočnosti musí preukázať, pokiaľ chce cenu tohto tovaru uplatniť ako daňový výdavok. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v tomto žalobnom bode, že správca dane pri každej faktúre uvádza, že nebolo spochybnené, že tovar bol dodaný. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí pri jednotlivých dodávateľoch opakovane uviedol, že nespochybňuje, že žalobcovi bol nejaký zinok dodaný, prijal ho na sklad a vydal do výroby, ale spochybňuje, že ide o tovar, uvedený na sporných faktúrach. Sám žalobca na výzvu správcu dane uviedol (uvedené aj v prvostupňovom rozhodnutí na strane 21, predposledný odsek), že sa nedá jednoznačne vybrať, ktoré faktúry sa týkajú spotreby ktorého zinku. Tiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v tomto žalobnom bode, že dodanie tovaru nebolo preukázané len z dôvodov na strane dodávateľa a subdodávateľa. Spochybnenie existencie dodaného tovaru u dodávateľov žalobcu odôvodňuje len pochybnosti správcu dane. Úlohou žalobcu (po tom ako na neho prešlo dôkazné bremeno po oznámení pochybností správcom dane), nebolo preukázať, že tovar nadobudli jeho dodávatelia od svojich subdodávateľov, ale že jemu bol tento tovar dodaný v rozsahu uvedenom na jednotlivých faktúrach.
27. V rámci žalobného bodu 16) žalobca nedôvodne namieta, že správca dane nevykonal žiaden úkon, ktorý by sa týkal dane z príjmov právnickej osoby, nakoľko všetky dôkazy prebral z iných daňových kontrol ohľadom dane z pridanej hodnoty. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi, pričom konkrétne dôkazné prostriedky sú v Daňovom poriadku uvedené len príkladmo. Pokiaľ správca dane ako dôkaz použije zistenia z iného daňového konania (ako tomu bolo aj v predmetnej veci), ide o legálne získané dôkazy. Zároveň nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že všetky úkony správcu dane boli prebraté z iných daňových kontrol, nakoľko správca dane okrem toho sám vykonal viaceré výsluchy svedkov, miestne zisťovanie, oboznámil sa s listinami predloženými žalobcom a dožiadal ďalšie daňové úrady, ako to vyplýva z administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí. Tiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu,
že správca dane nerozlišoval medzi povinnosťami daňového subjektu podľa Zákona o dani z pridanej hodnoty a Zákona o dani z príjmov a nie je možné zistiť porušenie akých ustanovení zákona o dani z príjmov je dôvodom na nepriznanie výdavkov. Správny súd poukazuje na predchádzajúci odsek tohto rozsudku, kde uviedol, ktoré ustanovenia Zákona o dani z príjmov žalobca porušil, čo je jasne uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, protokole aj v zápisnici z pojednávania zo dňa 04. 05. 2017, na ktorom správca dane oznámil žalobcovi pochybnosti. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí k tejto námietke (vznesenej v rámci bodu 11) odvolania) nevyjadril, nakoľko na strane 35 a 36 napadnutého rozhodnutia poukazuje na ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku, na ktorý poukázal aj správny súd a výslovne uvádza, ktoré ustanovenia zákona žalobca porušil (§ 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov).
28. V žalobnom bode 17) žalobca namieta, že daňová kontrola je nezákonná, pretože správca dane nezistil základný skutkový stav. Takto formulovaná námietka je všeobecná, pretože žalobca nekonkretizuje, ktoré rozhodujúce skutočnosti neboli správcom dane zistené, prípadne aké dôkazy neboli vykonané. Pokiaľ žalobca ďalej uvádza, že daňová kontrola a protokol sú nezákonné, pretože správca dane vykonával vo vyrubovacom konaní dôkazy, ktoré navrhoval žalobca už v daňovej kontrole, s touto námietkou sa správny súd vysporiadal v odseku 20. tohto rozsudku. Pokiaľ žalobca namieta, že prvé vyrubovacie konanie trvalo takmer 2 roky, táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia. Vyrubiť daň možno podľa § 69 ods. 1, 2 a 3 Daňového poriadku najneskôr do uplynutia piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, pričom táto lehota plynie znova, ak bol pred jej uplynutím vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (protokol) od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Najneskôr možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Tieto lehoty v predmetnej veci prekročené neboli, keďže ide o daň z príjmu právnickej osoby za rok 2014, kde sa daňové priznanie podáva do konca roka 2015, a teda daň bolo možné vyrubiť do konca roka 2020 s tým, že táto lehota plynula znovu od konca roku 2017, v ktorom bol žalobcovi doručený protokol a uplynula by ku koncu roku 2022. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v roku 2020, teda ešte v rámci pôvodnej päťročnej lehoty. Tiež nie je dôvodná námietka žalobcu, že žalovaný sa s uvedeným nevysporiadal (namietané v bode 12) odvolania). Nie je nevyhnutné, aby sa žalovaný vysporiadal s každou námietkou, ak nie je podstatná. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veciach E. U. vs. Španielsko; Bochan vs. Ukrajina; Krasulya vs. Rusko) je potrebné za podstatný považovať taký argument, ktorý, ak by bol vyhodnotený ako vecne správny, mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. Správny súd v odseku 20. tohto rozsudku uzavrel, že je irelevantné, že dôkazy navrhnuté žalobcom boli vykonané až vo vyrubovacom konaní a v tomto odseku uzavrel, že je irelevantná aj namietaná dĺžka vyrubovacieho konania. Preto nejde o podstatné námietky, s ktorými mal žalovaný povinnosť sa vysporiadať.
29. V rámci žalobného bodu 18) žalobca uvádza, že v daňovej kontrole predložil doklady preukazujúce skutočné nadobudnutie tovaru (dodacie listy, objednávky, príjemky, kúpne zmluvy a vysvetlenia). Toto konštatovanie predstavuje len vlastné hodnotenie žalobcom predložených dôkazov, pričom žalobca neuvádza, ako boli tieto dôkazy vyhodnotené správcom dane, resp. žalovaným a v čom je ich vyhodnotenie nesprávne alebo nezákonné. Preto nejde o dôvodnú námietku. Správny súd dodáva, že správca dane sa s uvedenými listinami predloženými žalobcom vysporiadal v bodoch č. 2 a 3 prvostupňového rozhodnutia (konkrétne strany 21 až 23 a 38 až 40), čo správny súd zhrnul v odsekoch 5. a 6. tohto rozsudku. Žalobca ďalej uvádza, že A. C. vo svojej svedeckej výpovedi v plnom rozsahu potvrdil dodanie tovaru, čo správca dane nikde nevyhodnocuje a ignoruje, pričom nespochybňuje, že tovar v rovnakom množstve a kvalite alebo žalobca použil na svoje zdaniteľné plnenie. K tomu správny súd uvádza, že dodaniu tovaru na základe dvoch faktúr od dodávateľa A. C. sa správca dane venuje v bode 1) v prvostupňového rozhodnutia (čo správny súd zhrnul v odseku 4. tohto rozsudku), kde uvádza, že A. C. potvrdil reálnosť dodania tovaru, avšak ďalej uvádza, že tovar nadobudol od spoločnosti LABET, s.r.o. Námestovo, pričom správca dane preveroval aj tieto skutočnosti a na základe dokazovania uzavrel, že táto spoločnosť tovar dodať nemohla. Tiež nesedí tvrdenie A. C., že prepravu zinku od subdodávateľa LABET, s.r.o. Námestovo nehradil, pričom doklady o preprave sa nenachádzajú ani v účtovníctve subdodávateľa LABET, s.r.o. Námestovo. Taktiež sám žalobca nevedel na výzvu preukázať, ktorý konkrétny zinok (na základe ktorej faktúry) použil. Preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že správca dane ignoroval a nevyhodnotil výsluch A. C., ktorý nemožno vnímať izolovane (hoci dodanie potvrdil) bez ostatných vykonaných dôkazov, ktoré vzbudzujú pochybnosti o uskutočnení obchodu uvedeného na predmetných faktúrach. Žalobca prezentuje len vlastné hodnotenie výsluchu
A. C., pričom nespochybňuje vyhodnotenie dokazovania správcom dane, a preto je tento žalobný bod nedôvodný. Žalobca v tomto žalobnom bode opätovne tvrdí, že správca dane a žalovaný potvrdzujú dodanie zinku, k čomu správny súd rovnako ako v odseku 26. tohto rozsudku uvádza, že správca dane uviedol, že nespochybňuje, že žalobcovi bol nejaký zinok dodaný, spochybňuje však, že ide o tovar, uvedený na sporných faktúrach. Samotná existencia nejakého zinku nepreukazuje, že ide o dodávku od A. C. v uvedenom množstve a za uvedenú cenu. Rovnako nie je dôvodná ani námietka, že žalovaný sa s vyššie namietaným (uplatneným aj v rámci bodu 13) odvolania) nevysporiadal, pretože na strane 36 napadnutého rozhodnutia uviedol, že v prípade dokladov predložených žalobcom ide o dôkaz, ktorý nepreukazuje reálne dodanie tovaru a k dodávateľovi A. C. uviedol, že deklarovaný zinok mal nadobudnúť spoločnosti LABET s.r.o., táto od spoločnosti ZR Company s.r.o., pričom preverením všetkých účastníkov obchodu dospel správca dane k záveru, že u ani jedného z nich sa nepotvrdila reálnosť obchodu s odkazom na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia.
30. Žalobca v žalobnom bode 19) namieta, že obchodovanie medzi jeho dodávateľom a subdodávateľom nemôže byť dôvodom na neuznanie daňových výdavkov, ak nebolo preukázané podvodné konanie. K uvedenému správny súd uvádza, že rozhodnutie správcu dane nebolo založená na podvode. V takom prípade by celé dôkazné bremeno bolo na správcovi dane, ktorý musí preukázať aj vedomosť daňového subjektu, že došlo k podvodnému konaniu, respektíve, že o tom pri vynaložení odbornej starostlivosti mohol vedieť. V predmetnej veci však bolo rozhodnutie založené na nesplnení zákonných podmienok uznania žalobcom uplatnených výdavkov ako daňových výdavkov podľa Zákona o dani z príjmu, pretože ich vynaloženie nebolo dostatočne preukázané. Žalobca ďalej uvádza, že nestačí spochybňovanie tvrdení daňového subjektu, ale je povinnosťou správcu dane preukázať, že k plneniu nedošlo tak, ako o tom svedčia predložené doklady s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podľa žalobcu správca dane nikdy nevykonal dôkaz, ktorý by preukazoval, že tovar dodal iný dodávateľ ako uvedený na faktúrach. V súlade s judikatúrou citovanou v odseku 17. tohto rozsudku správny súd uvádza, že (keďže nejde o podvod) správca dane nie je povinný preukazovať, že k plneniu nedošlo, ani či bol tovar dodaný niekým iným, ale svoje dôkazné bremeno unesenie tým, že preukáže pochybnosti o tom, že sa obchody uskutočnili tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Po splnení tejto dôkaznej povinnosti je dôkazné bremeno opäť na daňovom subjekte (žalobcovi), ktorý musí preukázať, že mu tovar bol dodaný tak, ako je uvedené na jednotlivých faktúrach a ako si to uplatnil v rámci daňových výdavkov. Žalobca nemal povinnosť preukazovať obchodné vzťahy medzi jeho dodávateľmi a subdodávateľmi, ako to tvrdí v tomto žalobnom bode (ich preverenie odôvodňuje len pochybnosti správcu dane), ale mal preukázať, že mu tovar v uvedenom rozsahu na základe predložených faktúr skutočne bol dodaný. Žalobca však neuvádza ako uniesol dôkazné bremeno, ktoré na neho prešlo po spochybnení správcom dane. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazuje žalobca v tomto žalobnom bode (I. ÚS 30/2018, bod 21.) sa týkalo legálnosti dokazovania pri získaných informáciách z medzinárodnej výmeny informácií v daňovom konaní, čo nie je obdobné s posudzovanou vecou, a preto ho nie je možné aplikovať. Vzhľadom na uvedené je argumentácia žalobcu v tomto žalobnom bode nedôvodná. Pokiaľ žalobca v rámci tohto žalobného bodu tiež namieta, že sa žalovaný nevysporiadal s uvedenými námietkami (vznesenými v bode 14 odvolania), podľa správneho súdu sa nimi vyposriadal dostatočne na strane 36 napadnutého rozhodnutia. Žalovaný odkázal na to, čo správny súd uviedol vyššie, že v daňovom konaní nebol preukázaný nákup zinku ani u jedného zo sporných dodávateľov. Nie je povinnosťou správcu dane zisťovať od akého iného dodávateľa daňový subjekt tovar v skutočnosti prevzal alebo ako ho získal. Dôkazné bremeno správcu dane je spochybniť uskutočnenie obchodov uvedených v účtovných dokladoch, ako to správny súd rozobral vyššie.
31. V žalobnom bode 20. žalobca namieta, že správca dane nikdy nespochybňoval jeho dobromyseľnosť a nepravdivo uvádza, že si dostatočne nepreveril obchodného partnera. Ako už správny súd uviedol vyššie, hlavným dôvodom neuznania uplatnených daňových výdavkov je, že nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru tak, ako je uvedené v predložených faktúrach. Akékoľvek úvahy o dobromyseľnosti žalobcu, bez ohľadu na to, ako ich vyhodnotil správca dane, nie sú pre rozhodnutie podstatné. Žalobca ďalej uvádza, že nekontaktnosť jeho dodávateľa po dvoch rokoch od uskutočnenia kontrolovaných obchodov nemôže byť dôvodom na spochybnenie tvrdených skutočností, pričom poukazuje na strany 12 a 30 prvostupňového rozhodnutia (teda skutočnosti týkajúce sa bodu č. 1 č. 2 prvostupňového rozhodnutia ohľadom dodávateľov A. C. P. K., L.. Námestovo). K tomu správny súd uvádza, že nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa predstavuje relevantné pochybnosti, pretože spochybnenie reálneho vykonávania ekonomickej činnosti dodávateľom žalobcu spochybňuje tvrdenie žalobcu, že došlo k obchodom tak, ako je to uvedené na predložených faktúrach. Samotná
nekontaktnosť bez preukázania iných pochybností však nestačí. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia, body č. 1 a 2 (ktoré správny súd zhrnul v odsekoch 4. a 5. tohto rozsudku, na ktoré odkazuje) vyplýva, že správca dane svoje pochybnosti nezaložil len na nekontaktnosti spoločnosti LABET, s.r.o. Námestovo, ale na vykonaní ďalšieho rozsiahleho dokazovania. Tiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že k týmto námietkam sa žalovaný nevyjadril, nakoľko tak robí na strane 36. a 37. napadnutého rozhodnutia v rámci vysporiadania sa bodom 15) odvolania, kde žalobca vzniesol totožnú námietku. Žalovaný zhŕňa, že pred správcom dane nebola preukázaná materiálna podstata obchodov s jeho 3 dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Takéto vyjadrenie je síce stručné, avšak dáva odpoveď na podstatu tejto námietky, ktorú uviedol aj správny súd vyššie, že dôvodom neuznania uplatnených daňových výdavkov bolo nepreukázanie uskutočnenia obchodov uvedených na žalobcom predložených faktúrach. Napadnuté rozhodnutia teda nie sú založené výlučne na nekontaktnosti jedného z dodávateľov žalobcu, ani na spochybňovaní dobromyseľnosti žalobcu.
32. V žalobnom bode 21) žalobca namieta nezákonnosť výsluchu svedkov vykonaných vo vyrubovacom konaní, pretože správca dane napriek písomným námietkam žalobcu neuviedol, kto bude vypočutý, v súvislosti s akým daňovým konaním a na aké skutočnosti. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že vo vyrubovacom konaní vykonal správca dane viacero výsluchov svedkov, pričom pri každom z nich upovedomil žalobcu (resp. jeho právneho zástupcu) o termíne výsluchu s uvedením, že ide o vyrubovacie konanie u žalobcu. Mená svedkov v upovedomeniach uvedené nie sú. Preskúmaním administratívneho spisu správny súd zistil, že vo vyrubovacom konaní boli vypočutí len svedkovia navrhnutí žalobcom v písomnom vyjadrení k pochybnostiam správcu dane zo dňa 15. 05. 2017 (H. G., A. H. I., P. O., B. L. a D. I.). Z obsahu zápisníc vyplýva, že žalobca sa napriek upovedomeniam ani na jeden z vykonaných výsluchov nedostavil. Žalobca tak sám postupoval v rozpore s ustanovením § 3 ods. 8 Daňového poriadku, keďže nepostupoval v súčinnosti so správcom dane. Vzhľadom na to, že boli vypočúvaní len svedkovia navrhnutí žalobcom, ktorý ich poznal a vedel na aké skutočnosti majú byť vypočutí, bol by žalobca v prípade dostavenia sa na termín výsluchov na tieto výsluchy pripravený. Žiadni iní svedkovia vo vyrubovacom konaní vypočúvaní neboli. Preto postup správcu dane v predmetnej veci neukrátil žalobcu na jeho právach a nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Nedôvodná je aj námietka, že žalovaný s uvedeným nedostatočne vysporiadal. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v rámci vyjadrenia k bodu 16) odvolania (ktoré je totožné s týmto žalobným bodom) na strane 37 uviedol, že zákon mu výslovne neukladá povinnosť uvádzať v upovedomení meno svedka. Vzhľadom na vyššie uvedený záver správneho súdu, že postupom správcu dane nedošlo k ukráteniu práv žalobcu ani vydaniu nezákonného rozhodnutia, je takéto vyjadrenie postačujúce.
33. V žalobnom bode 22) žalobca v podstate namieta nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, keď správca dane k skutočnostiam namietaným žalobcom uvádza len, že ich „berie na vedomie“, ale nevysporadúva sa so vznesenými námietkami. Preskúmaním prvostupňového rozhodnutia správny súd zistil, že takéto vyjadrenie je skutočne uvedené pod bodmi č. 1 až 3 pri jednotlivých dodávateľoch, avšak následne za ním nasledujú ďalšie dôvody, a to k bodu č. 1 od strany 11 po stranu 13, k bodu č. 2 od strany 29 po stranu 31 a k bodu č. 3 od strany 44 po stranu 46. Následne od strany 46 sa správca dane vysporadúva s ďalšími jednotlivými námietkami žalobcu, uvádza k nim vlastné tvrdenia a tiež vyhodnocuje výsluchy vykonané vo vyrubovacom konaní. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že by sa správca dane v prvostupňovom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami. Žalobca ďalej uvádza, že prvostupňové aj napadnuté rozhodnutia obsahujú len frázy, nerozporuje však konkrétne úvahy a postup správcu dane a žalovaného, ktoré sú uvedené na niekoľkých desiatkach strán, a preto je takáto námietka nekonkrétna. V závere tohto žalobného bodu žalobca opakuje, že tvrdenia o nepreukázaní dodania tovaru nie sú podložené žiadnym právnym predpisom, ktorý by žalobca porušil, k čomu správny súd odkazuje na predchádzajúce odseky tohto rozsudku (najmä odsek 26.), kde sa s touto opakovane vznesenou námietku vysporiadal a uviedol, že ide o porušenie ustanovenia § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov teda, že vynaloženie výdavkov nebolo dostatočne preukázané.
34. Vzhľadom na to, že žalobca nebol v konaní úspešný, keďže jeho žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania.
35. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.