Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/186/2008

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Martinou Trnavskou v právnej veci navrhovateľa R. P., štátneho občana J. S., bytom W., T. XX, zastúpeného JUDr. Helenou Bognerovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Vajanského 8 proti odporcom 1/ D. P.Č., štátnemu občanovi J. republiky, bytom Q. - W., H. XX/X a 2/ I. P., štátnej občianke J. republiky, bytom Q. - W., H. XX/X, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Jaroš, s. r. o. so sídlom Trenčín, Legionárska 622/10 o zaplatenie 3.983,27 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.693,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.693,54 Eur od 09.04.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku s a návrh z a m i e t a.

O náhrade trov konania sa rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa domáhal proti odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia 120.000,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % od podania návrhu do zaplatenia. Uviedol, že je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX katastra nehnuteľností vedenom Správou katastra Q. pre k.ú. U. parc. č. XX - záhrada vo výmere 293 m2, parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 22 m2, parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 483 m2, parc. č. XX - záhrady vo výmere 709 m2, a stavby rodinného domu súp. č. XX, ktorý je postavený na parc. č. XX, v podiele 1/2. Podľa znaleckého posudku č. 14/2004 pozostáva rodinný dom súp. č. XX na parc. č. XX zo suterénu, prízemia, v ktorom sa nachádza 3-izbový byt a prísl. /kuchyňa, kúpeľňa, WC, komora, chodba/, a z prvého poschodia, na ktorom sa nachádza 2-izbový byt a prísl. /kuchyňa, kúpeľňa, WC, komora/. Odporca s odporkyňou 2/ manželkou obýva 2-izbový byt, ktorý sa nachádza na prvom poschodí domu v celkovej výmere 93 m2. Rovnako užívajú celú záhradu parc. č. XX, parc. č. XX a pozemky, na ktorých sú postavené domy a garáž parc. č. XX o výmere 22 m2 a parc. č. XX o výmere 483 m2. Za užívanie jeho podielu mu však doposiaľ nezaplatili, čím im vzniká bezdôvodné obohatenie. Nájomné za užívanie dvojizbového bytu v rodinnom dome o rozlohe 93 m2 a záhrady v tejto lokalite predstavuje sumu minimálne 10.000,- Sk mesačne. Bezdôvodné obohatenie predstavuje ročne 120.000,- Sk : 2, t.j. 60.000,- Sk ročne, teda od 01.04.2006 do 31.03.2008 120.000,- Sk po prepočítaní v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike 3.983,27. Listom zo dňa 25.02.2008 vyzval odporov na vydanie bezdôvodného obohatenia, doposiaľ k nemu nedošlo.

Odporcovia 1/ a 2/ žiadali návrh zamietnuť. Uviedli, že nehnuteľnosti nadobudol odporca 1/ do podielového spoluvlastníctva s navrhovateľom dedením. V dome bývajú od roku 1972, kedy sa doň

nasťahovali. Na základe dohovoru s rodičmi sa odporca 1/ s navrhovateľom (svojím bratom) dohodli, že ak si na dome nadstaví poschodie, dochová rodičov, môže zostať v dome žiť. V rokoch 1975-76 si odporcovia za vlastné peniaze nadstavili poschodie na dome. Užívajú nehnuteľnosť na základe užívacieho práva, ktoré je obsahom práva podielového spoluvlastníka vec užívať ako aj na základe ústnej dohody medzi navrhovateľom a odporcom 1/. Nejde o užívanie bez právneho dôvodu, pretože právnym dôvodom užívania je existujúci spoluvlastnícky podiel odporcu 1/ o veľkosti ?. Zároveň vzniesli námietku premlčania k nároku za obdobie od 01.04.2008 do 09.04.2008 a kompenzačnú námietku, ktorú naposledy (po navrhovateľom vznesenej námietke premlčania) upravili na sumu 223,68 Eura, pričom táto pozostáva z nárokov voči navrhovateľovi na zaplatenie polovice fixnej mesačnej sadzby za spotrebu elektrickej energie voči ZSE za obdobie od 01.01.2006 až do 31.12.2007 vo výške 54,90 Eur, polovice zaplatenej mesačnej fixnej sadzby za plyn voči SPP za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2007 vo výške 63,50 Eur, polovice zaplatenej dane z nehnuteľnosti za roky 2006 a 2007 vo výške 83,11 Eura, polovice zaplateného poistného za poistenie stavby za roky 2006 a 2007 vo výške 22,17 Eura.

Navrhovateľ uznal len nárok na započítanie polovice zaplatenej dane z nehnuteľnosti za 2 roky. Ostatné započítacie námietky neuznáva. Predovšetkým neuznáva nárok na zaplatenie polovice poistného, nakoľko toto poistné je platené stále na meno zomrelej matky Z. P. a poisťovňa by v prípade poistnej udalosti nezaplatila odporcom 1/ a 2/. Rovnako neuznáva nárok na zaplatenie polovice mesačných fixných sadzieb za spotrebu elektrickej energie a plynu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výpisom z LV č. XX, zmluvou o nájme bytu, znaleckým posudkom Ing. Viliama Šinku č. 14/2004, výzvou a odpoveďou na výzvu, uznesením tunajšieho súdu č.k. -75, opravným uznesením č.k. -86, rozhodnutím tunajšieho súdu sp.zn. , zápisnicou o pojednávaní č.k. - 65, platobným výmerom zo dňa 26.02.2003, 19.02.2004, 22.06.2005, 26.04.2006, 26.03.2007, 22.03.2008, zmluvou o dodávke plynu vrátane obchodných podmienok, faktúrami SPP, vyúčtovacou faktúrou SPP za obdobie od roku 2006 do roku 2009, faktúrami za spotrebu zemného plynu, Poistnou zmluvu č. XXXXXXXXX Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., Zmluvou o dodávke elektriny zo dňa 12.05.2009, podmienkami odberu elektriny, všeobecnými pravidlami dodávky elektriny, faktúrami za spotrebu elektrickej energie, faktúrami na preddavky za spotrebu elektrickej energie, vyhlásením E.u, ElL. Ivana Macuru, E., U. a Z. E., L. a L. J. zo dňa 20.04.2009, pôdorysom prízemia, pôdorys poschodia zo znaleckého posudku č. 16/2009, náčrtkom odporcov zobrazujúcim pôvodný stav pred vybúraním priečky na prízemí, mapkou záhrady, spismi tunajšieho súdu sp. zn. , sp. zn. spisom Okresného riaditeľstva PZ Trenčín č. ORP-P-340/TN-2009, správou Mestskej realitnej kancelárie, správa Herbaria, s.r.o., realitnej kancelárie, správou Ing. Borisa Bagara, posudkom znalca Ing. Miroslava Podhradského zo dňa 10.08.2011 č. 53/2011 a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ a odporca 1/ boli v žalovanom období (od 01.04.2006 do 31.03.2008) rovnodielnymi spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX katastra nehnuteľností vedenom Správou katastra Q. pre k.ú. U. ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parc. č. XX - záhrady o výmere 293 m2, parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, parc. č. XX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2, parc. č. XX - záhrady o výmere 709 m2, a stavby rodinného domu súpisného č. XX na parcele č. XX. Nehnuteľnosti nadobudli dedením po otcovi D. P. zomrelom 05.01.1990 titul nadobudnutia D/219/90 a matke Z. P. zomrelej 13.04.2003 - titul nadobudnutia D 565/2003.

Podľa posudku Ing. Viliama Šinku č. 14/2004 zo dňa 12.02.2004 vyhotoveného na objednávku odporcu 1/ pre účely dedičského konania po zomrelej Z.j rodinný dom súpisného č. XX na parcele č. XX má 2 bytové jednotky, v celom pôdoryse suterén a 2 nadzemné podlažia /časť II. NP má charakter podkrovia/. V rodinnom dome sa nachádzajú tieto miestnosti, ktoré sú súčasťou domu: v suteréne kotolňa, sklady a chodba, na prízemí 3 izby, kuchyňa, kúpeľňa s WC, komora, chodba, schodisko, zádverie, na poschodí 2 izby, kuchyňa, komora, kúpeľňa, chodba, schodisko, WC. Suterén má zastavanú plochu o výmere 115,11 m2, prízemie 115,11 m2 a poschodie 93,03 m2.

Listom zo dňa 25.02.2008 navrhovateľ vyzval odporcov 1/ a 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 120.000,- Sk do 10.03.2008.

Navrhovateľ vo svojom výsluchu uviedol, že odporca 1/ je jeho starším bratom a odporkyňa 2/ manželkou odporcu 1/. V roku 1975 sa začalo s nadstavbou rodinného domu patriaceho v tom čase ich rodičom. O nadstavbe tohto rodinného domu rozhodli rodičia, aby tam mohol bývať odporca 1/ spolu s odporkyňou 2/. On tiež v tom čase v rodinnom dome býval. Túto nadstavbu užívali odporcovia 1/ a 2/ spolu so svojimi deťmi. Poprel, že by bol účastný nejakej dohody ohľadom užívania bytu, ktorý sa mal vystavať a sa vystaval na poschodí rodinného domu. V tom čase nemohlo dôjsť k dohode, že poschodie budú užívať výlučne odporcovia 1/ a 2/, pretože v tom čase sa nevedelo, kde bude bývať on, či nezostane v rodinnom dome. Po smrti otca Jozefa Kukučku zdedil 1/6-inu rodinného domu, odporcovia 1/ a 2/ naďalej užívali nadstavbu a prízemie domu obývala matka. Vtedy medzi nimi neboli nezhody. Problémy nastali až po tom, čo odporcovia 1/ a 2/ žiadali matku, aby im previedla svoje spoluvlastnícke podiely na dome s poukazom na to, že on už má svoj vlastný rodinný dom. Po smrti matky si začal uplatňovať svoj nárok na polovicu rodinného domu - právo užívať nehnuteľnosť pre svoje deti, nakoľko mal kľúče od spodného bytu, ktorý užívala do svojej smrti matka, a taktiež kľúče od celej nehnuteľnosti. Pri dedičskom konaní po zomrelej matke navrhol odporcovi 1/, aby sa vyporiadali tak, že on bude užívať spodný byt po matke a odporcovia 1/, 2/ budú naďalej bývať na poschodí. S týmto však odporca 1/ nesúhlasil. Dedičské konanie po matke trvalo 3 roky. Odporca 1/ počas tejto doby v roku 2003 vymenil všetky zámky na dome a na vstupoch do záhrady, teda od predného aj zadného vstupu do rodinného domu, no kľúče od vymenených zámkov mu nedal, čím mu znemožnil prístup do domu aj do záhrady. V tomto čase odporcovia 1/ a 2/ naďalej obývali celé poschodie, prízemie obývala dcéra odporcov Zuzana Aštaryová s manželom Jaroslavom Aštary, voči ktorým taktiež uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v samostatnom súdnom konaní. Aj ostatné izby na prízemí, teda obývaciu izbu, spálňu, kúpeľňu a ďalšiu izbu užívali odporca 1/ s odporkyňou 2/. Odporcovia 1/ a 2/ užívali aj okolitý pozemok a garáž pri dome, priestory suterénu a taktiež spoločný vchod a schodisko.

Odporca 1/ potvrdil, že spolu s odporkyňou 2/, manželkou, v období od 01.04.2006 do 31.03.2008 užívali celé prvé poschodie domu, kde sa nachádza 2-izbový byt - kuchyňa, komora, kúpeľňa, WC, 2 izby a chodba, spolu o rozlohe 93 m2. V roku 1975 začal s nadstavbou rodinného domu, a to so súhlasom rodičov, ktorí v tom čase obaja žili. V tom čase obýval rodinný dom aj navrhovateľ. Po smrti otca, ukončení dedičského konania po otcovi sa nič nezmenilo na užívacom stave. On a navrhovateľ nadobudli dedením po otcovi rovnaký spoluvlastnícky podiel v 1/6-ine a ich matka mala podiel o veľkosti 4/6-iny. Po smrti matky v priebehu dedičského konania sa objavili medzi ním a navrhovateľom nezhody. Ponúkol totiž navrhovateľovi, že ho vyplatí z jeho podielu získaného dedením po otcovi i po matke, aby tak mohol byť vlastníkom a užívať celú nehnuteľnosť, s prihliadnutím na to, že navrhovateľ má svoj vlastný rodinný dom. Toto však navrhovateľ odmietol a neustále sa dožadoval užívania rodinného domu. Vo svojej výpovedi výslovne potvrdil, že zámky na dome aj na záhrade vymenili s odporkyňou 2/ ešte v septembri 2003, bez vedomia navrhovateľa.

Odporkyňa 2/ vypovedala, že súhlasí s výpoveďou odporcu 1/. Uviedla, že v roku 1974 sa vydala za odporcu 1/, odvtedy spoločne v uvedenom dome bývajú. V roku 1975 sa s odporcom 1/ rozhodli nadstavovať a vytvoriť si tak samostatné bývanie pre rodinu. Urobili tak na základe spoločnej dohody s rodičmi odporcu 1/ a navrhovateľa. Dohodlo sa, že odporca 1/ si postaví nadstavbu a bude v rodinnom dome žiť s tým, že rodičov dochová a rodičia na oplátku pomôžu s výstavbou vlastného rodinného domu pre navrhovateľa. Na tomto poschodí bol vytvorený v podstate samostatný byt, ale s jednými elektrickými hodinami a jedným plynomerom pre celý rodinný dom, aj s jedným vodovodom a s jedným vchodom, ako aj so spoločným kúrením pre prízemie a poschodie. Bývanie na poschodí nebolo nikdy uzamknuté, je tam voľný vstup. Po smrti matky sa navrhovateľ spolu so svojou manželkou dostal do rodinného domu, nakoľko mal od neho kľúče a bol v byte na prízemí. Z tohto dôvodu asi tak rok po smrti matky vymenili zámky. Odporca 1/ a odporkyňa 2/ neskôr zhodne uviedli, že miestnosti na prízemí uzamkol odporca 1/ kvôli deťom, aby nevstupovali do miestností, ktoré sú rekonštruované. Odporca 1/ chodieva do miestností iba vetrať. Tieto miestnosti sú vykurované a je v nich zavedená elektrina.

Podľa potvrdenia banky o vklade v hotovosti dňa 15.06.2006 vložila odporkyňa 2 / na účet mesta 2.858,- Sk. Podľa platobného výmeru Mesta Trenčín zo dňa 26.04.2006 bola v danej výške vyrúbená odporcovi 1/ daň z pozemkov - záhrady a zastavané plochy a nádvoria a daň zo stavieb za stavby na bývanie a garáže na rok 2006. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 18.05.2007 Mesto prijalo od D. P. 2.858,- Sk na daň z nehnuteľnosti, ktorá mu bola vyrúbená platobným výmerom zo dňa 26.03.2007 ako daň z pozemkov - záhrady a zastavané plochy a nádvoria a daň zo stavieb za stavby na bývanie a garáže na rok 2007.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. vyplynulo, že sa viedol vo veci dedičského konania po Oľge Kukučkovej matke navrhovateľa a odporcu 1/. Na pojednávaní dňa 26.05.2004 navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s tým, aby odporca 1/ prevzal matkin podiel 4/6 na rodinnom dome a jeho vyplatil. Zároveň uviedol, že nemôže užívať predmetnú nehnuteľnosť. Na ďalšom pojednávaní dňa 10.08.2006 navrhovateľ uviedol, že odporca 1/ a jeho rodina násilne vnikla do bytu na prízemí a nechcú ho vpustiť do celej nehnuteľnosti, bez jeho súhlasu sa nasťahovali do bytu poručiteľky a užívajú ho. W. I. ako zástupkyňa odporcu 1/ v konaní uviedla, že nesúhlasí s tým, že sa nasťahovali do bytu poručiteľky, nakoľko v predmetnom dome bývajú od roku 1970 a sú tam prihlásení k trvalému pobytu.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. vyplynulo, že sa viedol vo veci vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáhal navrhovateľ voči dcére odporcov W. a jej manželovi D. I. na tom skutkovom základe, že užívajú 3-izbový byt na prízemí rodinného domu, v ktorom má ideálny spoluvlastnícky podiel, a rovnako užívajú celú záhradu a okolité pozemky. Z toho dôvodu sa domáhal zaplatenia za užívanie jemu patriaceho podielu v byte od 01.04.2006 do 31.03.2008 vo výške 120.000,- Sk. Vec bola ukončená súdnym zmierom, na základe ktorého sa W. I. a D. I. zaviazali zaplatiť navrhovateľovi za užívanie nehnuteľností vedených na LV č. XX pre k. ú. U. ako rodinný dom súp. č. XX a pozemky parc. č. XX, XX, XX, XX v období od 01.06.2006 do 31.03.2008 spolu sumu 2.000,- Eur. Vo veci vypovedala ako svedkyňa E. Z., sesternica navrhovateľa a odporcu 1/, ktorá býva v ich blízkosti a často navštevovala matku účastníkov počas jej života. Svedkyňa vypovedala, že po smrti matky účastníkov videla, že na dome sa vykonávali rekonštrukcie, videla W. I. a jej manžela pohybovať sa po záhrade aj po prízemí, kde otvárali okná, pohybovali žalúziami, vešali ozdoby, zdobili okná kvetmi. V miestnosti na prízemí v chodbičke bola televízia, bývala zapnutá a používala sa. V izbách na prízemí sa vždy svietilo jasným svetlom. Bolo to svetlo priamo v izbách. Svetlo presvitalo cez závesy na oknách. Svedkyňa nemala žiadnu vedomosť o tom, že by sa nejako dohodli navrhovateľ s odporcom na užívaní rodičovského domu. Ich matka jej naopak spomínala, že nikdy by nenechala previesť rodinný dom len na odporcu 1/ kvôli zlým vzťahom. Vo veci tiež vypovedala svedkyňa L. T., ktorá je susedou účastníkov od roku 1968. Vypovedala, že odporcov vídava na záhrade, túto užívajú. Izby v dome sú taktiež užívané, pretože videla, ako sa v nich svieti, vo všetkých izbách sa svietievalo.

Dňa 18.03.2009 došlo ku skutku, ktorý bol predmetom oznámenia odporkyne 2/ polícii. V ňom odporkyňa 2/ uviedla, že ju navrhovateľ žiadal, aby ho vpustila do domu. Ona to odmietla a zakázala mu vstup. Na to navrhovateľ otvoril bránku a ju chytil. Potom vošiel do dvora a všetko si fotil.

Podľa poistnej zmluvy zo dňa 28.08.1996 uzatvorila Z. P. s Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s. zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie stavby rodinného domu pre prípad poškodenia alebo zničenia živelnou udalosťou.

Podľa posudku znalca Ing. Miroslava Podhradského zo dňa 10.08.2011 č. 53/2011 výška nájomného v období od 01.04.2006 do 31.03.2008 za užívanie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX katastra nehnuteľností vedenom Správou katastra Q. pre k.ú. U. ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parc. č. XX - záhrady o výmere 293 m2, parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2, parc. č. XX - záhrady o výmere 709 m2, a stavby rodinného domu súpisného č. XX na parcele č. XX je 7.184,- Eur.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa (ďalej len "") bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj

mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť.

Predmetom sporu boli jednak skutkové okolnosti a jednak právna kvalifikácia uplatneného nároku.

Predmetom skutkového sporu bolo, či odporcovia 1/ a 2/ v rozhodnom období užívali predmetné nehnuteľnosti nad rozsah spoluvlastníckeho podielu odporcu 1/ a teda užívali aj navrhovateľovi patriaci podiel. Odporcovia 1/ a 2/ sa bránili tým, že nehnuteľnosti užívali len v rozsahu výmery nehnuteľností pripadajúcej na podiel odporcu 1/. Toto skutkové tvrdenie odporcov sa súdu javí pochybným už z toho dôvodu, že s takou obranou prišli odporcovia 1/ a 2/ až na prvom pojednávaní. Vo svojom prvom vyjadrení k návrhu - v odpore takúto okolnosť neuvádzali, a ani nenamietali voči skutkovému tvrdeniu navrhovateľa v návrhu o rozsahu ich užívania spoločných vecí. V odpore sa bránili len posudzovaním právnych otázok, či mali právo užívať spoločné veci nad rozsah podielu. Súd však vykonal dokazovanie na uvedené skutkové tvrdenie hoci označené až dodatočne. Toto skutkové tvrdenie odporcov má súd za vyvrátené výpoveďami svedkov vyslúchaných vo veci vedenej tunajším súdom pod sp.zn. , ktorí potvrdili, že videli odporcov 1/ a 2/, resp. ich blízke osoby (dcéru a zaťa) v rozhodnom období pohybovať sa a užívať celú záhradu ako aj pohybovať sa a užívať priestory v celom rodinnom dome. Napriek týmto zisteným skutočnostiam, súd poukazuje na záver súdnej praxe, podľa ktorého faktické reálne užívanie veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu nie je vždy nutnou podmienkou pre vznik povinnosti zaplatiť peňažnú náhradu; rozhodným v tejto súvislosti je, že spoluvlastník druhému spoluvlastníkovi bráni v realizácii jeho spoluvlastníckeho práva. Práve túto skutočnosť mal súd za nepochybne zistenú, a to priamo výpoveďou odporcu 1/, s ktorou sa stotožnila aj odporkyňa 2/. V nej obaja odporcovia potvrdili, že odporca 1/ už v roku 2003 po smrti matky Z. P. vymenil zámky na všetkých vstupoch, do spoločného rodinného domu, do bytu na prízemí i do záhrady a na dvor, pričom kľúče od vymenených zámkov navrhovateľovi neodovzdal. Týmto konaním znemožnil navrhovateľovi prístup do nehnuteľností a tým i užívanie spoločných vecí. Túto skutočnosť dosvedčuje aj incident, ktorý sa odohral až v priebehu súdneho konania dňa 18.03.2009 a bol predmetom trestného oznámenia odporkyne 2/, pri ktorom odporkyňa 2/ neumožnila vstup navrhovateľovi do dvora cez bránu. Preto aj keby odporcovia 1/ a 2/ skutočne užívali dom a pozemok len v rozsahu podielu odporcu 1/, ako tvrdili, tým, že nehnuteľnosti uzamkli, učinili ich prístupnými len pre seba a svoju potrebu. Keď odporcovia 1/ a 2/ uvedeným spôsobom ovládali nehnuteľnosti natoľko, že hoci neboli výlučnými vlastníkmi, boli to iba oni, kto ich mohli využiť prakticky kedykoľvek a podľa svojej vôle (nielen za účelom užívania ale i pre prípadné iné potreby), potom bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ich skutočne využívali (akou plochu, ako často, príp. koľkokrát konkrétne sa na nehnuteľnostiach zdržovali), vznikol im prospech, za ktorý je potrebné zaplatiť vylúčenému spoluvlastníkovi náhradu.

Rovnako sa odporcovi 1/ nepodarilo preukázať, že medzi ním a navrhovateľom v minulosti došlo k uzatvoreniu dohody o bezplatnom užívaní rodinného domu. Toto tvrdenie navrhovateľ dôrazne poprel a v prospech jeho tvrdenia svedčí aj obsah zápisníc z pojednávania vo veci dedičského konania po zomrelej matke Z. P., v rámci ktorých navrhovateľ opakovane upozorňoval na skutočnosť, že odporca 1/ užíva nehnuteľnosti bez jeho súhlasu a proti jeho vôli. Táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedkyne Márie Ondráškovej vo veci sp.zn. , ktoré uviedla, že nemala žiadnu vedomosť o tom, že by sa nejako dohodli navrhovateľ s odporcom na užívaní rodičovského domu. Ich matka Z. P. jej naopak spomínala, že nikdy by nenechala previesť rodinný dom len na odporcu 1/ kvôli zlým vzťahom.

Z vykonaných dôkazov a tvrdení mal tak súd za preukázané, že odporca 1/ ako jeden z podielových spoluvlastníkov znemožnil navrhovateľovi užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu a tým užíval spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu odporcu 1/ bez predchádzajúcej dohody s navrhovateľom.

Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, odporcovia 1/ a 2/ sa bránili poukazom na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 22. 2. 2006, sp. zn. , ktorý sa celkom kategoricky postavil proti názoru o existencii bezdôvodného obohatenia založeného plnením bez právneho dôvodu medzi podielovými spoluvlastníkmi, ak jeden z nich užíva vec "viac", než mu podľa veľkosti jeho podielu náleží, pretože už samotné oprávnenie vec užívať vyplýva zo spoluvlastníckeho práva k veci a také užívanie musia všetky subjekty stojace mimo okruh spoluvlastníkov rešpektovať. Uzavrel, že vzťahy medzi spoluvlastníkmi sú upravené, pokiaľ nedôjde k dohode medzi nimi, ustanoveniami zákona, ktoré zakladajú vznik

nárokov medzi nimi a v posudzovanom prípade vec nemožno posúdiť podľa žiadnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, ale jedná sa o nárok, ktorý sa opiera o . Tento nález predstavuje jeden z najvýznamnejších zásahov ústavnoprávnej judikatúry do rozhodovacej praxe všeobecných súdov, pretože je ním nabúraná konštantná judikatúra posledných 30 rokov. Doterajší trend judikatúry možno charakterizovať tak, že v naznačených prípadoch dospievala k záveru, že spoluvlastník má právo na poskytnutí náhrady, ktorá zodpovedá tomu, že je buď z užívania veci vylúčený alebo vec užíva v rozsahu menšom než mu podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu náleží. Právne potom tento nárok kvalifikovala ako nárok majúci základ v inštitúte bezdôvodného obohatenia. Z predmetného nálezu ústavného súdu však nevyplýva, že odporcovia 1/ a 2/ nemajú voči navrhovateľovi povinnosť na platenie za užívanie jeho spoluvlastníckeho a podielu, ako nález vykladali a odporcovia vyplýva z neho len názor, že nárok na zaplatenie vychádzajúci zo skutkového stavu obdobnému v danej veci treba podľa jeho názoru právne kvalifikovať ako nárok, ktorý sa opiera o zákonné ustanovenie a nie o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. To však nič nemení na následku v podobe vzniku povinnosti podielového spoluvlastníka na zaplatenie náhrady druhému. Z platnej právnej úpravy a súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že súd nie je viazaný právnym posúdením veci účastníkmi, nakoľko súdu prislúcha právne hodnotenie súdenej veci a jeho povinnosťou je posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení (viď Zborník stanovísk, správo rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR č. IV. str. 167). Súd len pre nesprávne právne posúdenie veci navrhovateľom nemôže návrh zamietnuť.

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrila tak názor, že sa v takom prípade o bezdôvodné obohatenie jedná (sp. zn. ), tak i výslovné stanovisko, že sa o bezdôvodné obohatenie nejedná, ale ide o nárok majúci základ v § 137 ods. 1 Obč. zákonníka (sp. zn. , sp. zn. , a sp. zn. ).

Slovenská súdna prax sa pokúsila túto nejednotnosť vyriešiť návrhom stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu v decembri 2010 s príklonom k názoru, že v prípade užívania veci podielovým spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu mu vzniká na úkor ostatných spoluvlastníkov bezdôvodné obohatenie. Toto stanovisko však nebolo prijaté (resp. došlo k stiahnutiu návrhu stanoviska) a ani slovenská súdna prax zatiaľ k definitívnemu riešeniu nedospela.

Možno však konštatovať, že judikatúra súdov vychádza z použiteľnosti inštitútu bezdôvodného obohatenia, na ktorého základe riešila konkrétne sporné problémy. V tejto súvislosti dosiaľ nemožno hovoriť o komplexnom prístupe k veci, na základe doterajšej súdnej praxe však možno zhrnúť niektoré závery súdnej praxe použiteľné aj v danej veci. Jedným z týchto záverov je výsledný právny názor, podľa ktorého ak podielový spoluvlastník bez súhlasu podielového spoluvlastníka prenajal nehnuteľnosti tretej osobe, vzniká bezdôvodné obohatenie na úkor spoluvlastníka iba vtedy, ak je nehnuteľnosť treťou osobou užívaná nad rámec spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka (rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. ). Uvedené princípy judikatúra vztiahla a aplikuje i na prípady, keď sa nejedná o uzavretie neplatnej nájomnej zmluvy niektorým z podielových spoluvlastníkov, ale ide o vzťahy tzv. fakticity. Podstatou ich aplikácie je záver, podľa ktorého ak súhlasil jeden zo spoluvlastníkov bez súhlasu druhého spoluvlastníka s faktickým užívaním priestorov nad rámec spoluvlastníckeho podielu treťou osobou, nie je spoluvlastník, ktorý nedal k užívaniu súhlas, legitimovaný požadovať od tejto tretej osoby vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré jej užívaním predmetu spoluvlastníctva vzniklo; je oprávnený požadovať vydanie bezdôvodného obohatenie iba od druhého spoluvlastníka, a to v rozsahu, v ktorom svoj spoluvlastnícky podiel "nadužíval" alebo umožnil jeho užívanie tretej osobe. Tak je tomu i v danej veci. Odporca 1/ ako podielový spoluvlastník umožnil užívanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa odporkyni 2/ svojej manželke a svojej dcére Zuzane Aštyaryovej a zaťovi. Navrhovateľ v súlade s uvedeným právnym záverom nie je však povolaný požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od inej osoby ako odporcu 1/ druhého podielového spoluvlastníka. V tomto smere možno daný záver označiť skôr za príklon k posúdeniu veci podľa ustanovení upravujúcich vecné práva konkrétne spoluvlastnícke práva(§ 123 a 137 ods. 1 Obč. zákonníka).

V súlade s týmto právnym posúdením súd zamietol návrh smerujúci proti odporkyni 2/. Za pasívne vecne legitimovaného v danej veci považoval len odporcu 1/ ako druhého podielového spoluvlastníka nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania.

Z vyššie uvedených skutočností, ako už súd uviedol, vyplýva, že odporca 1/ znemožnil navrhovateľovi užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu a tým užíval spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu bez predchádzajúcej dohody s navrhovateľom, ktorému tiež patrí spoluvlastnícky podiel ?. Súd mal preto za splnené základné predpoklady bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu podľa . Tento prospech spočíva v tom, že - hoci odporca 1/ svojím konaním dosiahol na úkor navrhovateľa postavenie detentora vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu navrhovateľa - jeho majetkový stav sa nezmenšil, pretože žiadnu úhradu zodpovedajúcu faktickému uchopeniu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľovi neposkytoval. Vo všeobecnosti je totiž (aj) pri takomto bezdôvodnom obohatení účelom odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho; ich výšku (výšku bezdôvodného obohatenia) vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci. Výška bezdôvodného obohatenia sa v tomto prípade musí odvíjať od výšky nájomného obvyklého v danom mieste a čase (aby mohol odporca 1/ výlučne disponovať nehnuteľnosťami pod vlastným uzamknutím, musel by uzavrieť s navrhovateľom -podielovým spoluvlastníkom zmluvu a potom by tiež bol nútený hradiť zodpovedajúcu - náhradu "nájomné" bez ohľadu na to, ako často a v akom rozsahu ich skutočne užíval). Znalcom bolo určené obvyklé nájomné za užívanie predmetných nehnuteľností v celku v rozhodnom období od 01.04.2006 do 31.03.2008 vo výške 7.184,- Eur. Navrhovateľ sa domáhal plnenia vo výške ? z nájomného (ako je uvedené v návrhu a výslovne i v záverečnej reči) s poukazom na skutočnosť, že jeho podiel na nehnuteľnostiach predstavuje 1/2 a že z polovice bol už uspokojený jeho nárok uplatnený v inom súdnom konaní Zuzanou Aštaryovou a jej manželom. ? zo sumy 7.184,- Eur predstavuje 1.796,- Eur.

Odporcovia 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania nároku navrhovateľa za obdobie od 01.04.2006 do 09.04.2006. (V tomto smere možno dôvodiť, že sa stotožnili s právnou kvalifikáciou uplatneného nároku ako nároku z bezdôvodného obohateniu napriek poukazu na nález ústavného súdu).

Podľa (ďalej len "" ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa právo na vydanie plnenia z ani o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Navrhovateľ uplatňuje, ako vyplynulo z vyššie uvedeného právneho posúdenia veci právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je majetkovým právom (pohľadávkou). Ako každé právo majetkovej povahy i toto právo (pohľadávka) podlieha premlčaniu. Pre tento prípad je stanovená osobitná úprava premlčacej lehoty v § 107. Citované ustanovenie stanovuje dvojakú premlčaciu lehotu, a to subjektívnu a objektívnu, pričom platí, že uplynutím ktorejkoľvek z nich sa právo premlčí. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a počína sa dňom, kedy sa oprávnený dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Z vykonaných dôkazov je však zrejmé, že sa tak stalo postupne každým dňom od 01.04.2006, t.j. 02.04.2006, 03.04.2006 atď. až do 08.04.2006. Týmito dňami preto najneskôr začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá skončila najneskôr 01.04.2008, 02.04.2008, 03.04.2008 až do 08.04.2008 (§ 122 ods. 2). Návrh došiel súdu dňa 09.04.2008. Z toho nepochybne vyplýva, že návrh bol, pokiaľ ide o obdobie od 01.04.2006 do 08.04.2006, podaný až po uplynutí premlčacej doby. V predmetnej veci bola námietka premlčania dôvodná, súd preto nemôže nárok na zaplatenie náhrady za 8 dní, t.j. vo výške 19,35 Eur (3.532,- Eur/ ročný nájom/: 4 : 365 dní x 8 dní) navrhovateľovi priznať. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie veci súd návrh navrhovateľa tomto rozsahu zamietol.

Ďalej sa súd zaoberal kompenzačnou námietkou odporcov 1/ a 2/. Za dôvodný uznal nárok odporcu 1/ na zaplatenie polovice dane z nehnuteľností za roky 2006, 2007 v uplatňovanej výške 83,11 Eur.

Podľa veta prvá o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.

Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia zákona o miestnych daniach bol navrhovateľ ako podielový spoluvlastník nehnuteľností, za ktoré bola vyrúbená daň, povinný zaplatiť daň z nehnuteľností vo výške 1/2. Keď teda odporca 1/ zaplatil daň v plnej výške, plnil aj za navrhovateľa to, čo podľa práva mal plniť sám. Z vykonaných dôkazov príjmovými pokladničnými dokladmi a platobnými výmermi vyplynulo, že odporca 1/ zaplatil na daň za roky 2006 a 2007 spolu 5.716,- Sk z toho polovica predstavuje 2.858,- Sk po prepočítaní v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike 94.87 Eur. Odporcovia 1/ a 2/ si kompenzačný nárok na dani uplatňovali len vo výške 83,11 Eur. Preto súd návrh v tejto časti zamietol.

Pokiaľ ide o ostatné kompenzačné námietky, tieto súd nepovažoval za dôvodné. Ani v prípade jednej z nich nebola naplnená skutková podstata . Odporca 1/ totiž platením spomínaných úhrad ako je fixná mesačná sadzba za spotrebu elektrickej energie alebo plynu plnil svoj záväzok na základe zmluvy uzavretej medzi ním a príslušnými dodávateľmi energií. Na plnenie týchto úhrad nebol navrhovateľ povinný. Za to získaval plnenie - dodávku energií, ktoré užíval výlučne sám a

nie navrhovateľ. Práve tak pokiaľ plnil poistné na základe poistnej zmluvy uzavretej ešte so zomrelou matkou, neplnil dlh za navrhovateľa.

Odporca 1/ je tak po odpočítaní premlčaného nároku vo výške 19,35 Eur a započítaní 83,11 Eur povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.693,54 Eur. Vo zvyšku istiny návrh zamietol.

Podľa dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa nariadenia vlády č. , účinného do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca 1/ sa dostal do omeškania so zaplatením istiny dňom 11.03.2008 (deň nasledujúci po určenom dni splatnosti uvedenom vo výzve navrhovateľa zo dňa 25.02.2008). V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 vzniklo navrhovateľovi právo požadovať popri plnení aj sankciu vo forme úroku z omeškania, čo aj vykonal podaným návrhom. Preto mu súd právo na úroky z omeškania priznal.

Pre výšku úroku z omeškania platí v zmysle nariadenia vlády č. účinného ku dňu rozhodovania súdu nariadenia vlády č. v znení účinnom do 31.12.2008, teda dvojnásobok základnej úrokovej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania. K uvedenému dňu bola výška základnej úrokovej sadzby 4,25 %, teda úrok z omeškania mohol byť najviac vo výške 8,5 %. Navrhovateľ si úrok z omeškania uplatnil vo výške 8,5 % ročne, t.j. v rámci zákonom stanoveného limitu a až odo dňa podania návrhu,

t.j. 09.04.2008. Súd preto priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.693,54 Eur od 09.04.2008 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol.

Podľa v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti toho rozhodnutia v zmysle

z. dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Lehota plnenia bola určená v súlade s - tri dni od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal

ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám,

ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania

bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (, , ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.