Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/252/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej

veci žalobcov 1/ A. a 2/ S., bývajúcich v Z., oboch zastúpených JUDr. E., advokátom so

sídlom v B., proti žalovanej M., bývajúcej v Z., zastúpenej JUDr. R., advokátom so sídlom

v N., o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.

, na dovolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo

7. februára 2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 7. februára 2006

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca 1/ sa v konaní domáhal, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu

216 000 Sk za obdobie od 1. marca 2001 do 1. marca 2003 a tiež mesačne sumu 9 000 Sk od

1. marca 2003 do zániku podielového spoluvlastníctva; uloženia rovnakej povinnosti

žalovanej sa domáhal aj žalobca 2/. Obaja žalobcovia žiadali nahradiť trovy konania. Žalobu

odôvodnili tým, že účastníci konania (žalobcovia 1/ a 2/ v podieloch po 1/4 a žalovaná

v podiele 1/2) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území Č., ktoré

2

sú zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere 637 m,

dom súpisné č. X., tieto nehnuteľnosti ale bezodplatne užíva výlučne len žalovaná a tým sa

bezdôvodne obohacuje.

-2-3 Cdo 252/2007

Okresný súd Nitra rozsudkom z 28. júna 2005 č.k. -151 uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 167 700 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia

a mesačne (vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca) mu platiť sumu 6 987,50 Sk od 2. marca

2003 do zániku podielového spoluvlastníctva; rovnakú povinnosť jej uložil vo vzťahu

k žalobcovi 2/. Žalobu vo zvyšku zamietol. Rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu

trov konania. Vychádzal z toho, že žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely (po 1/4)

spornej nehnuteľnosti právnym titulom dedenia po poručiteľke A. (konanie o dedičstve po nej

prebiehalo na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. D 2716/2000). Po smrti A. užíva tieto

nehnuteľnosti výlučne žalovaná na podnikateľské účely bez toho, aby im za užívanie

poskytovala náhradu. Účastníci nehnuteľnosti zrekonštruovali, pričom žalobcovia investovali

do rekonštrukcie 130 000 Sk. Žalobcovia a žalovaná zmluvne neupravili vzájomné práva

a povinnosti k nehnuteľnosti (nezrealizoval sa zámer uzatvoriť dohodu o hospodárení so

spoločnou nehnuteľnosťou alebo nájomnú zmluvu). Na základe výsledkov vykonaného

dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná – žalovaná užíva spoluvlastnícke

podiely žalobcov neoprávnene, bez právneho dôvodu a bezodplatne. Bezdôvodne sa tým

obohacuje ( ), lebo im neposkytuje žiadne plnenie, ktoré

by inak za užívanie ich spoluvlastníckych podielov musela poskytovať. Výšku bezdôvodného

obohatenia (zodpovedajúcu výškam bežného nájomného za obdobné nehnuteľnosti) určil súd

prvého stupňa na základe vyjadrení realitných kancelárií; žalobu nad prisúdené sumy

zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na

Rozsudok súdu prvého stupňa, a to v jeho vyhovujúcej časti, napadla žalovaná odvolaním.

Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 7. februára 2006 sp. zn. rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti do sumy 142 908 Sk týkajúcej sa žalobcov 1/

a 2/ a v časti mesačných platieb od 2. marca 2003 do zániku podielového spoluvlastníctva

zmenil tak, že žalobu zamietol. Zmenil tiež výrok o náhrade trov konania. V odôvodnení

uviedol, že žalobcovia počas celého konania vyvodzovali opodstatnenosť ich žalobou

uplatneného nároku „zo skutkového základu založeného z titulu bezdôvodného obohatenia“,

preto sa prvostupňový a ani odvolací súd nemohli zaoberať opodstatnenosťou žaloby z iného

do úvahy prichádzajúceho právneho dôvodu. Keďže žalovaná sa bezdôvodne neobohatila,

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalobu zamietol. Na bližšie

vysvetlenie uviedol, že prvostupňový súd si dostatočne neujasnil vzájomný vzťah účastníkov

konania a vo veci vykonával zbytočné dokazovanie smerujúce k zisteniu výšky obvyklého

nájomného v nebytových priestoroch. Žalovaná (zrejme ako „väčšinová podielová

-3-3 Cdo 252/2007

spoluvlastníčka“, ktorá prijala rozhodnutie o určitom spôsobe hospodárenia so spoločnou

vecou) neužíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu tak, ako to uviedol v dôvodoch svojho

rozhodnutia prvostupňový súd, a preto nemá povinnosť vydať žalobcom bezdôvodné

obohatenie ( ). Žalobcovia mohli svoj nárok voči nej

uplatniť z iného právneho dôvodu – titulom náhrady za znemožnenie užívania nehnuteľnosti.

Odvolací súd nemohol zmeniť právnu kvalifikáciu bez toho, aby tak urobil v priamej

nadväznosti na dispozičný úkon žalobcov (bez toho, aby rozhodol o zmene ich žaloby),

pretože inak by zaťažil konanie vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zmena právnej kvalifikácie žalobou uplatneného nároku môže byť urobená len žalobcami (nie

súdom); o zmenu žaloby pritom ide nielen vtedy, ak sa žalobca domáha niečoho iného než

v pôvodnej žalobe alebo ak požaduje na základe rovnakého skutkového základu viac, než

požadoval v pôvodnej žalobe, ale aj vtedy, ak síce naďalej požaduje rovnaké plnenie

(rovnakej kvality a rovnakého rozsahu), ale na základe iného skutkového stavu (skutkového

základu veci), než ktorý uviedol v žalobe. Keďže žalobcovia sa svojho nároku domáhali len

z titulu bezdôvodného obohatenia, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil a žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ustanovenia

a , a

Rozsudok odvolacieho súdu napadli žalobcovia 1/ a 2/ dovolaním, ktoré odôvodnili tým,

že rozhodnutie krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). V danom prípade odvolací súd postupoval v rozpore s ustanoveniami

a aj judikatúrou súdov, keď zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa a žalobu zamietol len z dôvodu, že žalobcovia v konaní prezentovali nesprávnu právnu

kvalifikáciu nároku uplatneného žalobou. Uviedli, že ich žaloba mala náležitosti predpísané

ustanovením a že už v žalobe riadne vyjadrili, čoho (uloženia akých

povinností žalovanej) a na akom skutkovom základe sa domáhajú. Z platnej právnej úpravy

a súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že súd nie je viazaný právnym posúdením veci

účastníkmi, nakoľko súdu prislúcha právne hodnotenie súdenej veci a jeho povinnosťou je

posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení (viď Zborník stanovísk, správ

o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR č. IV. str. 167). Odvolací

súd v odôvodnení napadnutého rozsudku síce uznal nárok žalobcov, avšak namiesto toho, aby

sa riadil zákonom a vyššie spomenutou súdnou praxou (t.j. namiesto toho, aby prvostupňový

rozsudok potvrdil z iného právneho dôvodu), rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že

-4-3 Cdo 252/2007

žalobu zamietol. Z týchto dôvodov žalobcovia 1/ a 2/ žiadali napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu označila rozsudok odvolacieho súdu za správny. Podľa

jej názoru dovolatelia prehliadajú, že dôvodom zmeny rozsudku súdu prvého stupňa nebola tá

skutočnosť, že žalobcovia uplatnili nárok na požadované peňažné plnenie z nesprávneho

právneho titulu, ale to, že ich žalobou uplatnený nárok mohol byť vyvodzovaný len z iného

skutkového stavu, než uvádzali počas celého konania. Odvolací súd nemohol žalobe

vyhovieť, lebo žalobcovia dispozičným úkonom nezmenili skutkový základ žalobou

uplatneného nároku. Vzhľadom na to žalovaná žiadala dovolanie žalobcov 1/ a 2/ zamietnuť

a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie podali včas (§ 240 ods. 1

) účastníci konania zastúpení advokátom ( ) proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal rozsudok

odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel

k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z sa dovolací súd

zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo k vadám konania v zmysle Skúmal, či súd

mal právomoc vo veci konať, či žalobkyne a žalovaní mali spôsobilosť byť účastníkmi

konania, či účastníkom konania nebol procesne nespôsobilý účastník bez riadneho zastúpenia,

či konanie začalo v súlade so zákonom podaním žaloby, či jeho začatiu neprekážala prekážka

veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, či v ňom nerozhodoval vylúčený

sudca alebo či súd nebol nesprávne obsadený. Žalobcovia 1/ a 2/ žiadnu z týchto vád

netvrdili a existencia takejto vady nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Dovolatelia namietajú, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

-5-3 Cdo 252/2007

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

V danom prípade dospel odvolací súd pri právnom posudzovaní veci k záveru, že

žalobcovia 1/ a 2/ sa požadovaného peňažného plnenia (síce) mohli domáhať, nie však na

podklade nimi uvádzaného skutkového základu. S týmto právnym názorom nemožno

súhlasiť. Žalobcovia 1/ a 2/ už v žalobe vyvodzovali ich nárok na požadované peňažné

plnenie s nimi opísaného skutkového stavu, podstatou ktorého bolo, že žalovaná od smrti A.

užíva jej nepatriace spoluvlastnícke podiely žalobcov (po 1/4) bez akéhokoľvek právneho

titulu (bez dohody spoluvlastníkov) a bez toho, aby im za užívanie nad rámec zodpovedajúci

jej spoluvlastníckemu podielu poskytovala akúkoľvek náhradu. Z tohto skutkového stavu už

v žalobe právne vyvodzovali, že žalovaná sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje. Uvedeným

skutkovým vymedzením žalobcovia 1/ a 2/ splnili povinnosť opísať v žalobe rozhodujúce

skutočnosti (viď ). Neboli povinní skutkový rámec veci právne vyhodnotiť

a zdôvodniť, lebo je vždy vecou súdu, aby podal právnu kvalifikáciu žalobou uplatneného

nároku. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu skutkové okolnosti tvrdené žalobcami 1/

a 2/ (ktoré boli preukázané výsledkami dokazovania) opodstatňovali záver, že žalovaná sa na

úkor žalobcov 1/ a 2/ bezdôvodne obohacuje.

Bezdôvodné obohatenie je v konštruované ako záväzkový právny

vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému

obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2

). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať

( ) tomu, na úkor koho sa získal ( Občianskeho

zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada ( ). I keď k bezdôvodnému obohateniu v zmysle

dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok

obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže k nemu dôjsť aj tak, že sa jeho

doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje

povinnosti (porovnaj R 25/1986).

-6-3 Cdo 252/2007

V konaní na súdoch nižších stupňov bolo preukázané, že nehnuteľnosti v podielovom

spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ (v podieloch po 1/4) a žalovanej (v podiele 1/2) užíva od

smrti právnej predchodkyne žalobcov 1/ a 2/ (pôvodnej spoluvlastníčky nehnuteľností

v podiele 1/2) bezodplatne len žalovaná. Jej bezodplatné užívanie spoločnej veci (nad rámec,

ktorý zodpovedá jej patriacemu spoluvlastníckemu podielu) vykazuje znaky bezdôvodného

obohacovania sa. I keď sa jej uvedeným užívaním nezvýšili aktíva, nemožno prehliadnuť, že

prijímaním plnenia (užívaním spoluvlastníckych podielov žalobcov 1/ a 2/ bez právneho

dôvodu – dohody s nimi) sa ani nezvýšili jej pasíva. Pokiaľ by uvedené plnenie prijímala na

základe právneho dôvodu (dohody so žalobcami 1/ a 2/), jej majetkový stav by sa zmenšil,

lebo za prijímané plnenie by im poskytovala náhradu.

Mýli sa odvolací súd, že dokazovanie smerujúce k zisteniu výšky bezdôvodného

obohatenia žalovanej bolo v danom prípade neúčelné a zbytočné. Vo všeobecnosti je totiž (aj)

pri takomto bezdôvodnom obohatení účelom odčerpať prostriedky bezdôvodne sa

obohacujúceho; ich výšku (výšku bezdôvodného obohatenia) vyjadruje peňažná čiastka, ktorú

by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci

(v danom prípade spoluvlastníckeho podielu na nej). Pokiaľ je výška obvyklého nájomného

v danom mieste a čase závislá aj na účele a spôsobe užívania, treba prihliadnuť aj na podstatu

(spôsob a rozsah) faktického užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil (pozn.

dovolacieho súdu: na obdobnom právnom názore je založené aj rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2007 sp. zn. ).

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na § 137 ods. 1 Občianskeho

zákonníka (v zmysle ktorého podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci) a na § 139 ods. 2

(podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú

spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov; pri rovnosti hlasov, alebo ak sa

väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd). Pri

majoritnom princípe, ktorý sa pri rozhodovaní spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou

vecou uplatňuje od 1. januára 1992, je z hľadiska prijímania rozhodnutia o hospodárení so

spoločnou vecou určujúci nie počet spoluvlastníkov hlasujúcich za určité rozhodnutie

o hospodárení so spoločnou vecou (alebo proti nemu), ale veľkosť spoluvlastníckeho podielu

spoluvlastníkov daná súčtom podielov spoluvlastníkov hlasujúcich za to – ktoré rozhodnutie.

Pokiaľ pri rozhodovaní v zmysle bola dosiahnutá

-7-3 Cdo 252/2007

väčšina, musia sa síce prehlasovaní spoluvlastníci podriadiť rozhodnutiu väčšiny (viď tiež

R 54/1997), avšak ani v takom prípade – po prijatí väčšinového rozhodnutia neprestávajú byť

nositeľmi zo zákona vyplývajúcich práv a povinností podielových spoluvlastníkov. Mieru,

akou sa všetci (teda aj prehlasovaní) spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach

vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, vyjadruje aj po prijatí rozhodnutia

väčšiny podiel toho – ktorého spoluvlastníka. Pokiaľ v danom prípade žalovaná ako podielová

spoluvlastníčka 1/2 spoločných nehnuteľností na základe svojho rozhodnutia užíva celú

spoločnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu (bez dohody so žalobcami 1/ a 2/, ktorým spolu

patrí tiež spoluvlastnícky podiel 1/2) tak, že za užívanie nad rámec zodpovedajúci jej

spoluvlastníckemu podielu neposkytuje žalobcom 1/ a 2/ žiadnu náhradu, získava na ich úkor

bezdôvodné obohatenie (viď aj vyššie).

Skutočnosť, že za daného skutkového stavu dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu, si

zrejme uvedomovala aj samotná žalovaná. Svedčí o tom nielen obsah jej odvolania proti

prvostupňovému rozsudku (viď č.l. 158 a 159 spisu), v ktorom podala „svoj“ výpočet výšky

bezdôvodného obohatenia, ale aj jej prednesov na odvolacom pojednávaní (viď č.l. 159

spisu), kde uviedla, že žalobcom 1/ a 2/ za užívanie ponúkla 15 000 Sk. Súdu prvého stupňa

teda vytýkala nesprávnosti pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia, nie však

neopodstatnenosť právneho názoru, že sa na úkor žalobcov 1/ a 2/ bezdôvodne obohatila.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na právnych

záveroch, ktoré nezodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci. Dovolatelia preto

opodstatnene v dovolaní uplatnili dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/

Dovolací súd vzhľadom na to napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (

ods. 1 ) a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: