Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 48 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (58)b65/378468.626670.pdf
PDF · 114.02 KB
No categories available
3Cdo/252/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila
Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej
veci žalobcov 1/ A. a 2/ S., bývajúcich v Z., oboch zastúpených JUDr. E., advokátom so
sídlom v B., proti žalovanej M., bývajúcej v Z., zastúpenej JUDr. R., advokátom so sídlom
v N., o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
18 C 37/2003, na dovolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo
7. februára 2006 sp. zn. 6 Co 285/2005, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 7. februára 2006
sp. zn. 6 Co 285/2005 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobca 1/ sa v konaní domáhal, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu
216 000 Sk za obdobie od 1. marca 2001 do 1. marca 2003 a tiež mesačne sumu 9 000 Sk od
1. marca 2003 do zániku podielového spoluvlastníctva; uloženia rovnakej povinnosti
žalovanej sa domáhal aj žalobca 2/. Obaja žalobcovia žiadali nahradiť trovy konania. Žalobu
odôvodnili tým, že účastníci konania (žalobcovia 1/ a 2/ v podieloch po 1/4 a žalovaná
v podiele 1/2) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území Č., ktoré
2
sú zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere 637 m,
dom súpisné č. X., tieto nehnuteľnosti ale bezodplatne užíva výlučne len žalovaná a tým sa
bezdôvodne obohacuje.
-2-3 Cdo 252/2007
Okresný súd Nitra rozsudkom z 28. júna 2005 č.k. 18 C 37/2003-151 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 167 700 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
a mesačne (vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca) mu platiť sumu 6 987,50 Sk od 2. marca
2003 do zániku podielového spoluvlastníctva; rovnakú povinnosť jej uložil vo vzťahu
k žalobcovi 2/. Žalobu vo zvyšku zamietol. Rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania. Vychádzal z toho, že žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely (po 1/4)
spornej nehnuteľnosti právnym titulom dedenia po poručiteľke A. (konanie o dedičstve po nej
prebiehalo na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. D 2716/2000). Po smrti A. užíva tieto
nehnuteľnosti výlučne žalovaná na podnikateľské účely bez toho, aby im za užívanie
poskytovala náhradu. Účastníci nehnuteľnosti zrekonštruovali, pričom žalobcovia investovali
do rekonštrukcie 130 000 Sk. Žalobcovia a žalovaná zmluvne neupravili vzájomné práva
a povinnosti k nehnuteľnosti (nezrealizoval sa zámer uzatvoriť dohodu o hospodárení so
spoločnou nehnuteľnosťou alebo nájomnú zmluvu). Na základe výsledkov vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná – žalovaná užíva spoluvlastnícke
podiely žalobcov neoprávnene, bez právneho dôvodu a bezodplatne. Bezdôvodne sa tým
obohacuje (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka), lebo im neposkytuje žiadne plnenie, ktoré
by inak za užívanie ich spoluvlastníckych podielov musela poskytovať. Výšku bezdôvodného
obohatenia (zodpovedajúcu výškam bežného nájomného za obdobné nehnuteľnosti) určil súd
prvého stupňa na základe vyjadrení realitných kancelárií; žalobu nad prisúdené sumy
zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na § 150 O.s.p.
Rozsudok súdu prvého stupňa, a to v jeho vyhovujúcej časti, napadla žalovaná odvolaním.
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 7. februára 2006 sp. zn. 6 Co 285/2005 rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti do sumy 142 908 Sk týkajúcej sa žalobcov 1/
a 2/ a v časti mesačných platieb od 2. marca 2003 do zániku podielového spoluvlastníctva
zmenil tak, že žalobu zamietol. Zmenil tiež výrok o náhrade trov konania. V odôvodnení
uviedol, že žalobcovia počas celého konania vyvodzovali opodstatnenosť ich žalobou
uplatneného nároku „zo skutkového základu založeného z titulu bezdôvodného obohatenia“,
preto sa prvostupňový a ani odvolací súd nemohli zaoberať opodstatnenosťou žaloby z iného
do úvahy prichádzajúceho právneho dôvodu. Keďže žalovaná sa bezdôvodne neobohatila,
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalobu zamietol. Na bližšie
vysvetlenie uviedol, že prvostupňový súd si dostatočne neujasnil vzájomný vzťah účastníkov
konania a vo veci vykonával zbytočné dokazovanie smerujúce k zisteniu výšky obvyklého
nájomného v nebytových priestoroch. Žalovaná (zrejme ako „väčšinová podielová
-3-3 Cdo 252/2007
spoluvlastníčka“, ktorá prijala rozhodnutie o určitom spôsobe hospodárenia so spoločnou
vecou) neužíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu tak, ako to uviedol v dôvodoch svojho
rozhodnutia prvostupňový súd, a preto nemá povinnosť vydať žalobcom bezdôvodné
obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobcovia mohli svoj nárok voči nej
uplatniť z iného právneho dôvodu – titulom náhrady za znemožnenie užívania nehnuteľnosti.
Odvolací súd nemohol zmeniť právnu kvalifikáciu bez toho, aby tak urobil v priamej
nadväznosti na dispozičný úkon žalobcov (bez toho, aby rozhodol o zmene ich žaloby),
pretože inak by zaťažil konanie vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zmena právnej kvalifikácie žalobou uplatneného nároku môže byť urobená len žalobcami (nie
súdom); o zmenu žaloby pritom ide nielen vtedy, ak sa žalobca domáha niečoho iného než
v pôvodnej žalobe alebo ak požaduje na základe rovnakého skutkového základu viac, než
požadoval v pôvodnej žalobe, ale aj vtedy, ak síce naďalej požaduje rovnaké plnenie
(rovnakej kvality a rovnakého rozsahu), ale na základe iného skutkového stavu (skutkového
základu veci), než ktorý uviedol v žalobe. Keďže žalobcovia sa svojho nároku domáhali len
z titulu bezdôvodného obohatenia, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil a žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ustanovenia
§ 224 ods. 1 a 2 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p.
Rozsudok odvolacieho súdu napadli žalobcovia 1/ a 2/ dovolaním, ktoré odôvodnili tým,
že rozhodnutie krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). V danom prípade odvolací súd postupoval v rozpore s ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku a aj judikatúrou súdov, keď zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa a žalobu zamietol len z dôvodu, že žalobcovia v konaní prezentovali nesprávnu právnu
kvalifikáciu nároku uplatneného žalobou. Uviedli, že ich žaloba mala náležitosti predpísané
ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p. a že už v žalobe riadne vyjadrili, čoho (uloženia akých
povinností žalovanej) a na akom skutkovom základe sa domáhajú. Z platnej právnej úpravy
a súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že súd nie je viazaný právnym posúdením veci
účastníkmi, nakoľko súdu prislúcha právne hodnotenie súdenej veci a jeho povinnosťou je
posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení (viď Zborník stanovísk, správ
o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR č. IV. str. 167). Odvolací
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku síce uznal nárok žalobcov, avšak namiesto toho, aby
sa riadil zákonom a vyššie spomenutou súdnou praxou (t.j. namiesto toho, aby prvostupňový
rozsudok potvrdil z iného právneho dôvodu), rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
-4-3 Cdo 252/2007
žalobu zamietol. Z týchto dôvodov žalobcovia 1/ a 2/ žiadali napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu označila rozsudok odvolacieho súdu za správny. Podľa
jej názoru dovolatelia prehliadajú, že dôvodom zmeny rozsudku súdu prvého stupňa nebola tá
skutočnosť, že žalobcovia uplatnili nárok na požadované peňažné plnenie z nesprávneho
právneho titulu, ale to, že ich žalobou uplatnený nárok mohol byť vyvodzovaný len z iného
skutkového stavu, než uvádzali počas celého konania. Odvolací súd nemohol žalobe
vyhovieť, lebo žalobcovia dispozičným úkonom nezmenili skutkový základ žalobou
uplatneného nároku. Vzhľadom na to žalovaná žiadala dovolanie žalobcov 1/ a 2/ zamietnuť
a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie podali včas (§ 240 ods. 1
O.s.p.) účastníci konania zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok
odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 O.s.p. sa dovolací súd
zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo k vadám konania v zmysle § 237 O.s.p. Skúmal, či súd
mal právomoc vo veci konať, či žalobkyne a žalovaní mali spôsobilosť byť účastníkmi
konania, či účastníkom konania nebol procesne nespôsobilý účastník bez riadneho zastúpenia,
či konanie začalo v súlade so zákonom podaním žaloby, či jeho začatiu neprekážala prekážka
veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, či v ňom nerozhodoval vylúčený
sudca alebo či súd nebol nesprávne obsadený. Žalobcovia 1/ a 2/ žiadnu z týchto vád
netvrdili a existencia takejto vady nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Dovolatelia namietajú, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
-5-3 Cdo 252/2007
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.
V danom prípade dospel odvolací súd pri právnom posudzovaní veci k záveru, že
žalobcovia 1/ a 2/ sa požadovaného peňažného plnenia (síce) mohli domáhať, nie však na
podklade nimi uvádzaného skutkového základu. S týmto právnym názorom nemožno
súhlasiť. Žalobcovia 1/ a 2/ už v žalobe vyvodzovali ich nárok na požadované peňažné
plnenie s nimi opísaného skutkového stavu, podstatou ktorého bolo, že žalovaná od smrti A.
užíva jej nepatriace spoluvlastnícke podiely žalobcov (po 1/4) bez akéhokoľvek právneho
titulu (bez dohody spoluvlastníkov) a bez toho, aby im za užívanie nad rámec zodpovedajúci
jej spoluvlastníckemu podielu poskytovala akúkoľvek náhradu. Z tohto skutkového stavu už
v žalobe právne vyvodzovali, že žalovaná sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje. Uvedeným
skutkovým vymedzením žalobcovia 1/ a 2/ splnili povinnosť opísať v žalobe rozhodujúce
skutočnosti (viď § 79 ods. 1 O.s.p.). Neboli povinní skutkový rámec veci právne vyhodnotiť
a zdôvodniť, lebo je vždy vecou súdu, aby podal právnu kvalifikáciu žalobou uplatneného
nároku. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu skutkové okolnosti tvrdené žalobcami 1/
a 2/ (ktoré boli preukázané výsledkami dokazovania) opodstatňovali záver, že žalovaná sa na
úkor žalobcov 1/ a 2/ bezdôvodne obohacuje.
Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny
vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať
(§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho
zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). I keď k bezdôvodnému obohateniu v zmysle
§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok
obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže k nemu dôjsť aj tak, že sa jeho
doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje
povinnosti (porovnaj R 25/1986).
-6-3 Cdo 252/2007
V konaní na súdoch nižších stupňov bolo preukázané, že nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ (v podieloch po 1/4) a žalovanej (v podiele 1/2) užíva od
smrti právnej predchodkyne žalobcov 1/ a 2/ (pôvodnej spoluvlastníčky nehnuteľností
v podiele 1/2) bezodplatne len žalovaná. Jej bezodplatné užívanie spoločnej veci (nad rámec,
ktorý zodpovedá jej patriacemu spoluvlastníckemu podielu) vykazuje znaky bezdôvodného
obohacovania sa. I keď sa jej uvedeným užívaním nezvýšili aktíva, nemožno prehliadnuť, že
prijímaním plnenia (užívaním spoluvlastníckych podielov žalobcov 1/ a 2/ bez právneho
dôvodu – dohody s nimi) sa ani nezvýšili jej pasíva. Pokiaľ by uvedené plnenie prijímala na
základe právneho dôvodu (dohody so žalobcami 1/ a 2/), jej majetkový stav by sa zmenšil,
lebo za prijímané plnenie by im poskytovala náhradu.
Mýli sa odvolací súd, že dokazovanie smerujúce k zisteniu výšky bezdôvodného
obohatenia žalovanej bolo v danom prípade neúčelné a zbytočné. Vo všeobecnosti je totiž (aj)
pri takomto bezdôvodnom obohatení účelom odčerpať prostriedky bezdôvodne sa
obohacujúceho; ich výšku (výšku bezdôvodného obohatenia) vyjadruje peňažná čiastka, ktorú
by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci
(v danom prípade spoluvlastníckeho podielu na nej). Pokiaľ je výška obvyklého nájomného
v danom mieste a čase závislá aj na účele a spôsobe užívania, treba prihliadnuť aj na podstatu
(spôsob a rozsah) faktického užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil (pozn.
dovolacieho súdu: na obdobnom právnom názore je založené aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2007 sp. zn. 3 Cdo 298/2006).
Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (v zmysle ktorého podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci) a na § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka (podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov; pri rovnosti hlasov, alebo ak sa
väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd). Pri
majoritnom princípe, ktorý sa pri rozhodovaní spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou
vecou uplatňuje od 1. januára 1992, je z hľadiska prijímania rozhodnutia o hospodárení so
spoločnou vecou určujúci nie počet spoluvlastníkov hlasujúcich za určité rozhodnutie
o hospodárení so spoločnou vecou (alebo proti nemu), ale veľkosť spoluvlastníckeho podielu
spoluvlastníkov daná súčtom podielov spoluvlastníkov hlasujúcich za to – ktoré rozhodnutie.
Pokiaľ pri rozhodovaní v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka bola dosiahnutá
-7-3 Cdo 252/2007
väčšina, musia sa síce prehlasovaní spoluvlastníci podriadiť rozhodnutiu väčšiny (viď tiež
R 54/1997), avšak ani v takom prípade – po prijatí väčšinového rozhodnutia neprestávajú byť
nositeľmi zo zákona vyplývajúcich práv a povinností podielových spoluvlastníkov. Mieru,
akou sa všetci (teda aj prehlasovaní) spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, vyjadruje aj po prijatí rozhodnutia
väčšiny podiel toho – ktorého spoluvlastníka. Pokiaľ v danom prípade žalovaná ako podielová
spoluvlastníčka 1/2 spoločných nehnuteľností na základe svojho rozhodnutia užíva celú
spoločnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu (bez dohody so žalobcami 1/ a 2/, ktorým spolu
patrí tiež spoluvlastnícky podiel 1/2) tak, že za užívanie nad rámec zodpovedajúci jej
spoluvlastníckemu podielu neposkytuje žalobcom 1/ a 2/ žiadnu náhradu, získava na ich úkor
bezdôvodné obohatenie (viď aj vyššie).
Skutočnosť, že za daného skutkového stavu dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu, si
zrejme uvedomovala aj samotná žalovaná. Svedčí o tom nielen obsah jej odvolania proti
prvostupňovému rozsudku (viď č.l. 158 a 159 spisu), v ktorom podala „svoj“ výpočet výšky
bezdôvodného obohatenia, ale aj jej prednesov na odvolacom pojednávaní (viď č.l. 159
spisu), kde uviedla, že žalobcom 1/ a 2/ za užívanie ponúkla 15 000 Sk. Súdu prvého stupňa
teda vytýkala nesprávnosti pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia, nie však
neopodstatnenosť právneho názoru, že sa na úkor žalobcov 1/ a 2/ bezdôvodne obohatila.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na právnych
záveroch, ktoré nezodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci. Dovolatelia preto
opodstatnene v dovolaní uplatnili dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p. Dovolací súd vzhľadom na to napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b
ods. 1 O.s.p.) a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júla 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: