Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/55/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. L. A., bývajúceho

v S., proti žalovaným 1/ Ing. J. M., bývajúcemu v B., a 2/ Ing. A. M., bývajúcej v N.,

zastúpenými JUDr. L. H., advokátom v N., o zaplatenie 2 921,06 € (88 000,-- Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2008 sp.zn.

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 28. februára 2008 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca žalobou podanou na Okresný súd Bratislava V 27. septembra 1999 žiadal

uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu 44 000,-- Sk s príslušenstvom, ktorá suma

predstavuje vyjadrenie finančnej protihodnoty za to, že žalovaní ako podieloví spoluvlastníci

užívali za obdobie od 1. októbra 1996 do 31. decembra 1996 aj podiel na spoločnej veci

patriaci žalobcovi.

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 19. novembra 2002 č.k. -44 žalobu

o zaplatenie 44 000,-- Sk zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu

trov konania 3 750,-- Sk k rukám ich právneho zástupcu. Užívanie podielu žalobcu

(spoluvlastník v X.) bez toho, aby dostal za to adekvátnu odmenu, považoval za bezdôvodné

obohatenie a vznik povinnosti tomu, kto sa obohatil, získaný prospech oprávnenému vydať.

Keďže žalovaní vzniesli námietku premlčania, súd sa touto námietkou zaoberal a dospel

k záveru, že nárok žalobcu sa podľa premlčal.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave prejednal vyššie označenú právnu vec

súdu prvého stupňa vedenú na odvolacom súde pod sp.zn. a spojil ( )

ju s vecou vedenou na tomto súde pod sp.zn. , v ktorom konaní odvolací súd

posudzoval odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 19. novembra

2002 č.k. -151, ktorým tento rozhodol o nároku žalobcu vo výške 44 000,-- Sk

uplatneného žalobou z 30. júna 1997 tak, že žalobu zamietol z tých istých právnych dôvodov

(premlčanie nároku žalobcu za obdobie od 1. júla 1994 do 30. septembra 1994) s tým, že vec

ďalej viedol Krajský súd v Bratislave pod sp.zn. . Odvolací súd uznesením

z 27. novembra 2003 sp.zn. obidva rozsudky súdu prvého stupňa zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil. Podľa

jeho názoru žalobcom označená nehnuteľnosť podlieha režimu podielového spoluvlastníctva

v súlade s ustanovením a preto spoluvlastník, ktorý

nemôže predmet svojho spoluvlastníctva užívať, má právo na ekvivalentnú peňažnú náhradu

za toto užívanie. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenej skutočnosti, t.j. že medzi účastníkmi

došlo k dohode o užívaní spornej nehnuteľnosti avšak nedošlo k dohode týkajúcej sa

finančnej náhrady za užívanie tejto nehnuteľnosti. Pri takto posudzovaných právnych

vzťahoch potom platí všeobecná premlčacia lehota podľa , t.j.

trojročná a preto podľa názoru odvolacieho súdu v oboch uvedených veciach žaloba bola

zrejme podaná včas.

Súd prvého stupňa riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu ( )

rozsudkom z 31. januára 2006 č.k. -110 rozhodol tak, že žalovaných zaviazal

zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 44 000,-- Sk v lehote troch dní od právoplatnosti

rozsudku, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu

trov konania. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že účastníci konania sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. Š. č. X. ako parc. č. X. -

2 2

zastavaná plocha o výmere X. m, parc. č. X. – pozemok o výmere X. ms tým, že

spoluvlastnícky podiel žalobcu je X. v pomere k celku, žalovaných 1/, 2/ X. v pomere k celku

a žalovanej 2/ X. v pomere k celku. Predmetnú nehnuteľnosť – H. užívajú celú

žalovaní 1/, 2/ so súhlasom žalobcu. Žalobca je takto vylúčený z možnosti predmet

spoluvlastníctva užívať v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, t.j. v rozsahu X.-ce

2

z celkovej výmery X. ma preto má voči žalovaným právo na ekvivalentnú peňažnú náhradu.

Pri jej výpočte súd prvého stupňa vychádzal zo Všeobecne záväzného nariadenia Mestského

zastupiteľstva v Š. z 25. júna 1993 o cenovej regulácii nájomného z nebytových

priestorov na území mesta Š.. Podľa čl. 2 ods. 1 tohto nariadenia základné nájomné z

nebytových priestorov sa dojednáva v rámci maximálnej výšky vypočítanej z ročnej

2

sadzby 250,-- Sk na m. Za žalované obdobie od 1. októbra 1996 do 31. decembra 1996 má

2

žalobca nárok na sumu 22 000,-- Sk (704 mx 250,-- Sk = 176 : 12 = 14 666 x 3 = 44 : 2 =

22,-- Sk). Na rovnakú sumu 22 000,-- Sk vznikol žalobcovi nárok za žalované obdobie od

1. júla 1994 do 30. septembra 1994. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa s poukazom na §

137 ods. 1 uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi 44 000,--

Sk a vo zvyšku žalobu zamietol. V časti úrokov z omeškania súd prvého stupňa žalobu

zamietol s odôvodnením, že žalovaní sa nemohli dostať do omeškania so zaplatením dlhu,

pretože výška náhrady za užívanie nehnuteľností bola stanovená až v konaní, vrátane

zročnosti tohto dlhu. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2

Na odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola

žaloba zamietnutá v časti úrokov z omeškania a proti výroku o trovách konania a na odvolanie

žalovaných proti vyhovujúcemu výroku Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. februára

2008 sp.zn. rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bolo

žalobe vyhovené, zmenil tak, že žalobu zamietol, v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá

pokiaľ ide o úroky z omeškania napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaným nepriznal náhradu

trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že podielovému

spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu

vzniká bezdôvodné obohatenie, za ktoré musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú

náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vrátené. V prejednávanej veci sa

žalobca proti žalovaným domáha náhrady za užívanie nehnuteľností nad rozsah ich

spoluvlastníckeho podielu. Preto treba vec po právnej stránke podľa názoru odvolacieho súdu

posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Tento nárok žalobcu sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe,

ktorá začala plynúť dňom, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu,

a že to boli žalovaní, ktorí sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili (§ 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Náhrada za užívanie nehnuteľností žalovanými nad rozsah ich spoluvlastníckeho

podielu sa premlčuje samostatne za každý mesiac, keďže sa nejedná o opakujúce sa plnenie

(k vzniku nároku je potrebné, aby každý mesiac pristúpila skutočnosť, ktorou je užívanie

nehnuteľnosti žalovanými). Žalobca sa dozvedel o tom, že žalovaní sa na jeho úkor v mesiaci

júl 1994 bezdôvodne obohatili, najneskôr 1. augusta 1994, kedy začala plynúť dvojročná

subjektívna a premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

za mesiac júl 1994 a táto uplynula dňom 1. augusta 1996. Obdobne pokiaľ ide o mesiac

august 1994 dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť 1. septembra 1994

a uplynula 1. septembra 1996. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného užívaním nehnuteľností za mesiac september

1994 začala plynúť 1. októbra 1994 a uplynula 1. októbra 1996. Žalobca podal žalobu na súd

prvého stupňa 30. júna 1997, teda oneskorene po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej

doby. Keďže žalovaní sa premlčania dovolali v podaní z 24. januára 2001 (č.l. 101 spisu

sp.zn. ) nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať. Nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností žalovanými za obdobie od 1. októbra

1996 do 31. decembra 1996 žalobca uplatnil na súde prvého stupňa 27. septembra 1999,

dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku za mesiac október 1996

začala plynúť 1. novembra 1996 a uplynula dňom 1. novembra 1998. Obdobne táto

premlčacia doba v prípade nároku za mesiac november 1996 začala plynúť 1. decembra 1996

a uplynula 1. decembra 1998. Napokon dvojročná subjektívna premlčacia doba v prípade

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiac december 1996 začala plynúť

1. januára 1997 a uplynula 1. januára 1999. Z toho je zrejmé, že žalobca podal žalobu na súd

prvého stupňa oneskorene, po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Keďže

žalovaní sa premlčania dovolali, nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať (§ 100

ods. 1 ). Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v časti, ktorou bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 44 000,-- Sk zmenil

podľa tak, že žalobu v tejto časti zamietol. V časti, ktorou bola žaloba zamietnutá

pokiaľ ide o úroky z omeškania, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil podľa , keďže premlčanie nároku vylučuje, aby žalobcovi vznikol nárok

na úroky z omeškania. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa žalobu

zamietol v časti prevyšujúcej 44 000,-- Sk nebol napadnutý odvolaním a preto nadobudol

právoplatnosť. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 150 v spojení s § 224 ods. 1

a ich náhradu úspešným žalovaným nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa

umožňujúce použitie pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd videl

v tom, že žaloba bola zamietnutá iba z dôvodu premlčania nároku.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Uviedol, že

odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, ním uplatnený nárok na poskytnutie náhrady

za užívanie spoluvlastníckeho podielu nepochybne vyplýva z podielového spoluvlastníctva

účastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Jeho nárok nemožno preto právne kvalifikovať ako nárok

z bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR

a to občianskoprávneho kolégia prijatého na zasadnutí dňa 8. marca 1973 sp.zn. ,

ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí č. 54/1973. Trval na tom, že medzi ním

a žalovanými došlo k dohode o užívaní nehnuteľností a o finančnom vysporiadaní. Navrhol

preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaní sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania,

preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd založil svoje rozhodnutie (na rozdiel od súdu prvého stupňa) na právnom

názore (keď už v predchádzajúcom svojom rozhodnutí konštatoval, že medzi účastníkmi

nedošlo k dohode týkajúcej sa finančnej náhrady), že náhradu vo forme peňažného plnenia

uplatnenú podielovým spoluvlastníkom za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu jeho

spoluvlastníckeho podielu, treba považovať za nárok z bezdôvodného obohatenia a pre jeho

premlčanie platí v zmysle dvojročná subjektívna premlčacia doba.

Žalobca v dovolaní namietal nesprávnosť tohto právneho názoru odvolacieho súdu,

lebo ním uplatnený nárok vyplýva z podielového spoluvlastníctva účastníkov k spoločnej

veci, t.j. zo zákonných ustanovení upravujúcich toto spoluvlastníctvo (v takomto prípade sa

právo premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ).

Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska premlčania uplatneného práva je v posudzovanej

veci určujúca správna právna kvalifikácia žalovaného nároku. Bolo preto potrebné riešiť

otázku, či právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu

zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu v prípade, ak nedošlo k dohode o náhrade

za jej užívanie, je nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona ( ) alebo ide

o nárok z bezdôvodného obohatenia ( a nasl. ).

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva

držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho

(spoluvlastníckeho) práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona

užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel

vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj

mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle

oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu.

V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho

spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme

peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec

užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť.

Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní

spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je

užívaná bez právneho dôvodu (o to viac takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa

spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym dôvodom na užívanie veci je aj

v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti

spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne

vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je

výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp.

podiely ostatných spoluvlastníkov.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady

vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec

v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového

spoluvlastníctva osobitne v upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci

o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý

vyplýva z ustanovenia v spojení s . Toto právo je nepochybne

majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa

. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného

obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich

použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné

ustanovenia. Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že

neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je

splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž o to

ani vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi,

o užívanie veci bez právneho dôvodu a teda o majetkový prospech získaný bez právneho

dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením

z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov

(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2000 sp.zn. ).

V posudzovanej veci je nesporné, že účastníci v rozhodujúcom čase boli podielovými

spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností, že nehnuteľnosti užívali v celosti žalovaní, resp.

žalovaná 2/ a že žalobcovi náhradu vo forme peňažného plnenia neposkytli, keď sa nevedeli

dohodnúť na jej výške. Žalobca sa bezpochyby domáhal peňažného plnenia voči žalovaným

za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Uplatnil

teda právo, ktoré vyplýva z podielového spoluvlastníctva, a ktoré sa opiera o ustanovenie

. Toto právo má majetkovú povahu a premlčuje sa v trojročnej všeobecnej

premlčacej dobe podľa .

Ak odvolací súd dospel k inému právnemu názoru a nárok žalobcu posúdil ako nárok

z bezdôvodného obohatenia, ktorý sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe

v zmysle , jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolateľ opodstatnene namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou

uvedenou v Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok

krajského súdu podľa zrušil v celom rozsahu, t.j. aj výrok potvrdzujúci

týkajúci sa úroku z omeškania, ako výrok závislý ( ) a vec mu vrátil

na ďalšie konanie; právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre

odvolací súd záväzný ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež

dovolacieho konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. decembra 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová