Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-32-2024.pdf
PDF · 117.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/32/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcov: X/ C. R., L. XX.XX.XXXX, P. J. C. XXXX/XX, J., X/ C.. R. R., L. XX.XX.XXXX, P. J. C. XXXX/XX, J., zastúpených: AL legal s. r. o., so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 51 778 904, proti žalovanej: R. C., L. XX.XX.XXXX, P. J. P. XXXX/XXA, J.T., zastúpenej: JUDr. Peter Arendacký, advokát so sídlom Železničiarska č. 13, Bratislava, o zaplatenie 4 616,74 eur, s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. októbra 2023, č.k. 8C/25/2023-179, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni 1/ istinu 2 308,37 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 308,37 eur od 25.05.2023 do zaplatenia, zaplatiť žalobcovi 2/ istinu 2 308,37 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 308,37 eur od 25.05.2023 do zaplatenia, žalobu vo zvyšku úrokov z omeškania zamietol a žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX M. D., M. J., katastrálne územie J., že parcely registra "." evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X, o výmere 351m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXX/XX o výmere 94 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXX/XX o výmere 349 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXX/XX o výmere 76 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Žalobcovia majú spoluvlastnícky podiel každý vo výške 1 na základe Odsvedčenia o dedičstve 30D/1548/2014, Dnot 194/2014 zo dňa 31.10.2014, žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 na základe Darovacej zmluvy zo dňa 15.07.2016. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 100, § 101, § 137 ods.1, § 136 ods.1, § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít ohľadne tej skutočnosti, že právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu je dané zákonom a vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Ak existujúce pomery príp. dohoda spoluvlastníkov neumožňujú niektorému spoluvlastníkovi plnú realizáciu tohto práva, náleží mu za to zodpovedajúca náhrada. Spoluvlastnícky podiel v zmysle ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepredstavuje iba mieru účasti na vlastníckom vzťahu k spoločnej veci, ale tiež určuje rozsah práv a povinností jednotlivých spoluvlastníkov za trvania spoluvlastníckeho vzťahu. Spoluvlastnícky podiel je mierou účasti na vzťahu k spoločnej veci aj pokiaľ ide o užívanie veci, teda tam, kde spoluvlastníkovi nie je zaistené užívanie veci v spoluvlastníctve v rozsahu určenom
jeho podielom, má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady. Mal za to, že nárok žalobcov, ktorý sa opiera o zákonné ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemôže byť nárokom z bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a na premlčanie tohto nároku preto nemožno aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej posúdil ako nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ náhradu za užívanie podielového spoluvlastníctva podielovým spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu si uplatnili za obdobie od 16.03.2020 do 27.02.2021, od 28.02.2021 do 27.02.2022, žaloba bola podaná na Okresnom súde v Banskej Bystrici (upomínací súd) dňa 16.03.2023, s odkazom na režim premlčania uplatneného nároku podľa trojročnej premlčacej doby potom nie je dôvodná námietka premlčania vznesená žalovanou. Z vykonaného dokazovania mal preukázaný spoluvlastnícky vzťah medzi sporovými stranami, pričom v čase rozhodujúcom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby mal preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ a žalovaná boli podielovými spoluvlastníkmi a sporné nehnuteľnosti užívala a naďalej užíva výlučne žalovaná. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia 1/, 2/ a S. P. ako kupujúci a žalovaná ako predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu. Z fotokópie kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ kúpnu zmluvu podpísali dňa 15.10.2021, žalovaná a S. P. podpísali až dňa 12.01.2022, kde týmto dátumom nadobudla kúpna zmluva platnosť podpisom zmluvných strán a aj účinnosť. Vecno- právne účinky kúpna zmluva nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností t.j. 28.02.2022 čo vyplýva aj z čl. VI bod 6.5 kúpnej zmluvy, právne účinky prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nastanú dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva príslušnou správou katastra, a preto žalobcovia sa dôvodne domáhajú svojho nároku do dňa 27.02.2022, kde od tohto dátumu prešlo na žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Konštatoval, že medzi stranami bolo sporné, či žalovaná užívala nehnuteľnosti nad mieru svojho spoluvlastníckeho podielu. Z hľadiska posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku žalobcov 1/, 2/ sa zaoberal posúdením skutkovej otázky, či zo strany žalovanej v obdobiach od 16.03.2020 do 27.02.2021, od 28.02.2021 do 27.02.2022 došlo nadužívanie nehnuteľnosti nad mieru svojho spoluvlastníckeho podielu, a to parcely č. XXX/XX, XXX/XX. Žalobcovia v konaní preukázali, že výzvou zo dňa 25.07.2016 vyzvali žalovanú o finančnú náhradu za užívanie nehnuteľnosti nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu a to za obdobie od 01.11.2015 za 9 mesiacov, kde mali záujem aj do budúcna vyriešiť užívanie nehnuteľnosti a sa dohodnúť aj na zmluvnom užívaní časti predmetných pozemkov. Žalovaná na pojednávaní poukazovala, že k dohode nedošlo, nakoľko riešila s bývalým manželom vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedený na Okresnom súde v Bratislave III, sp. zn. 44Pc/9/2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť koncom roka 2022 v spojitosti s rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Bratislave. V čase od 26.07.2018 bola žalovaná v dôsledku pracovného úrazu dlhodobo pracovne neschopná, následne prišla vlna COVID, prišla o prácu. Poukázal na to, že rozhodnúť sa dobrovoľne neužívať spoločnú vec je právom podielového spoluvlastníka, v prejednávanej veci však žalobcovia právo ju užívať (ktorého by sa prípadne mohli vzdať alebo sa dohodnúť inak o rozsahu užívania spoločnej veci) ani nemali. Naviac, aj keby žalovaná skutočne užívala pozemky parcelu č. XXX/XX, parcelu č. XXX/XX len v rozsahu jej podielov, tým, že nehnuteľnosť uzamkla, učinili ich prístupnými len pre seba a svoju potrebu a teda pokiaľ žalovaná uvedeným spôsobom ovládala nehnuteľnosť natoľko, že hoci nebola výlučnou vlastníčkou, bola to iba ona, kto ju mohol prakticky využiť kedykoľvek a podľa svojej vôle (nielen za účelom osobného užívania ale i pre prípadné iné potreby), potom bez ohľadu na to, nakoľko pozemky skutočne využívala (akú plochu a ako často), vznikol im prospech, za ktorý je potrebné zaplatiť žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ náhradu. Žalovaná na pojednávaní jednoznačne potvrdila, že pozemok je z vonkajšej strany ulice, ako aj z bočnej strany kde je detský domov oplotený, tvrdenie, že vedľajší pozemok medzi parcelou č. XXX/X S. Č.. XXX/XX plot nebol (t.j. pozemok medzi jednotlivými parcelami), kde avšak parcela č. XXX/X je oplotená z vonkajšej strany ulice, je bezpredmetné, nakoľko táto skutočnosť nemá vplyv na možnosť vstupu na predmetný pozemok medzi danými parcelami, ale predmetom konania bola parcela č. XXX/XX, parcela č. XXX/XX. Kde zároveň súd poukazuje, že na pozemku parcelné číslo XXX/XX vo výmere 349 m2 je postavený rodinný dom súp. č. XXXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, kde aj trvalo býva, a preto tvrdenie žalovanej, že danú parcelu neužíva nad jej rozsah nemal za preukázané. Žalobcovia čo sa týka užívania parcely č. XXX/XX uviedli, že na pozemku sa nachádza vybetónovaná plocha, voliéra pre psa, terasa a hospodárska budova bez súpisného čísla, prístupový chodník k rodinnému domu. Žalovaná na dané uviedla, že chodník má celkovú rozlohu 9,6m2, realizácia chodníka bola uskutočnená v nezistenom čase, nezisteniu osobou, kde od času jeho opravenia, nebolo do chodníka žiadnym spôsobom stavebne zasahované, ani v čase výstavby rodinného domu. Žalovaná daným jednoznačne potvrdila, že na parcele č. XXX/XX je vybudovaný chodník, ktorý vedie od bránky k pôvodnému starému rodinnému domu, tým vlastne žalovaná potvrdila tvrdenia žalobcov. Žalovaná ohľadne vybudovania betónovej
plochy, ktorá by mala údajne slúžiť ako parkovisko pre motorové vozidlá, uviedla, že v skutočnosti sa však jedná o spevnenie pôvodnej plochy, ktorá vznikla po odstránení nadzemnej časti stavby letnej kuchyne, keďže pod touto stavbou sa nachádzala pivnica slúžiaca na odkladanie zeleniny, pôvodne využívaná babkou, priestor má 18 m2. Z priloženej fotografie žalobcov vyplýva, že žalovaná spevnenú plochu využíva aj ako parkovisko, zároveň podľa vyjadrenia žalovanej slúži daná plocha ako spevnená stropná časť podzemnej pivnice. Žalovaná na ďalšie neužívanie podielových častí pozemku nad rámec spoluvlastníctva priložila fotodokumentáciu v ktorom poukázala, že na nehnuteľnosti sa nachádza väčší kus podlahovej krytiny (linolea) umiestneného žalovanou na pozemku, a to z dôvodu jej snahy zabránenia nekontrolovaného rastu buriny na dotknutých pozemkoch, z dôvodu ušetrenia finančných prostriedkov spojených s údržbou týchto pozemkov. Taktiež žalovaná poukázala, že údajný koterec pre psa, je mobilný prístrešok nachádzajúci sa na pozemku, nikdy nebol využívaný na umiestnenie psa vo vlastníctve žalovanej, ale slúžil ako odkladací priestor pre náradie v spojitosti s údržbou rodinného domu a prislúchajúcich pozemkov. Z uvedených dôvodov má za preukázané, že žalovaná využívala aj parcelu č. XXX/XX, na ktorej je vybudovaný prístupový chodník, spevnená plocha za účelom využívania ako parkovacej plochy pre motorové vozidla a pivnice, koterec pre psa, ktorý slúži ako odkladací priestor pre žalovanú, kde sama uviedla, že v ňom skladuje náradie s údržbou rodinného domu a prislúchajúcich pozemkov. Zároveň žalovaná v odpore poukázala, že parcelu č. XXX/XX užívala aj na pestovanie paradajok. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná užívala parcelu č. XXX/XX podľa svojej vôle a uváženia. Z uvedených dôvodov mal za to, že nárok žalobkyne 1/ a žalobcu 2/ na náhradu za neužívanie spoločných pozemkov je daný, neužívanie pozemkov v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu bolo dôsledkom ich užívania žalovanou nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu. Tvrdenie žalovanej, že parcelu č. XXX/XX, XXX/XX nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu neužívala, nemal za preukázané, a tým neuniesla dôkazné bremeno. Je bez významu, prečo žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ spoločnú vec neužívali a ako tento stav vznikol, vrátane toho, že ide faktický stav, kedy žalovaná pozemky užívala. Nakoľko nie je rozhodujúca veľkosť (výmera) užívanej časti veci, ale úžitková hodnota, a preto majú žalobcovia nárok na peňažnú náhradu za takéto užívanie spoločnej veci vo výške obvyklého nájmu v danom mieste a čase. Ohľadne ustálenia výšky žalobou uplatneného nároku vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý žalovaná nemala za sporný, nepredložila iný znalecký posudok, a preto vychádzal z jeho záverov. Vychádzajúc zo znaleckého posudku a výpočtu výšky nájomného za obdobie od 16.03.12020 do 27.02.2021 t.j. 349 dní, kde parcela č. XXX/XX pod domom je 1 z 76 m2 je 38 m2 kde denné užívanie predstavuje 0,028 eur x 38 m2 je 1064 eur x 349 dní je spolu 371,34 eur, parcela č. XXX/XX dvor polovica z pozemku 349 m2 je 174,50 m2, 0,028 eur x 174,50 spolu 4,89 eur x 349 dní spolu 1692,30 eur, za obdobie od 28.02.2021 do 27.02.2022 predstavuje 364 dní, parcela číslo XXX/XX predstavuje denné nájomné vo výške 0,033 eur x 38 čo predstavuje 1,25 eur x 364 dní spolu je nájomné vo výške 456,46 eur, parcela č. XXX/XX denné nájomné 0,033 eur x 174,50 eur, x 364 dní je výška nájomného 2096,64 eur, spolu 4616,74 eur. Na základe uvedeného vo výroku I. a II. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 1/ peňažné plnenie za dané obdobie, ktoré predstavuje sumu 2308,37 eur a žalobcovi 2/ peňažné plnenie za dané obdobie, ktoré predstavuje sumu 2308,37 eur. S poukazom na § 517 ods. 1 vety prvej, ods.2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcom aj úroky z omeškania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti podala odvolanie žalovaná, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie, alternatívne jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá, z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovanej je nedôvodná, keď nárok kvalifikoval ako nárok žalobcov opierajúci sa o ustanovenia zákona 137 § ods. 1 Občianskeho zákonníka a nárok nemôže byť nárokom z bezdôvodného obohatenia a poukázala na rozsiahlu judikatúru v predmetnej problematike v Českej republike, ktorá zastáva názor, že ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zotrvala na námietke týkajúcej sa dĺžky uplatneného obdobia nároku až do 27. 02. 2022 s poukazom na to, že kúpna zmluva, ako záväzkový právny vzťah, bola podpísaná žalobcami dňa 15. 10. 2021 a žalovanou a pani P. dňa 12. 02. 2022. Teda k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy prišlo dňa 12. 01. 2022. V zmluve, v článku VI. ods. 6.5 sa zmluvné strany dohodli, že podpisom zmluvy, zmluva nadobúda platnosť aj účinnosť. Od dňa 12. 01. 2022 boli zmluvné strany viazané právami a povinnosťami z citovanej kúpnej zmluvy. Teda predávajúce mali povinnosť odovzdať predmet prevodu kupujúcemu a kupujúci mal okrem iných povinností aj povinnosť uhradiť kúpnu cenu a prevziať predmet kúpy. Zmluvne dohodnuté práva a povinnosti nie sú viazané na zápis prevodu vlastníckeho práva katastrom nehnuteľností. Obdobie, za ktoré by mal žalobca nárok za náhradu malo byť ukončené
najneskôr dňom 12. 01. 2022, nie tak ako súd priznal nárok dňa 27. 02. 2022 (nadobudnutím vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam žalovanou). Rozhodnutie súdu vo vzťahu k dĺžke a teda i výške priznaného nároku považuje žalovaná za nesprávny a priznaný v rozpore s platnou právnou úpravou. Poukázala na to, že jej právo na užívanie dotknutých nehnuteľností vzniklo dávno pred obdobím, ktoré je predmetom predmetného súdneho sporu a to v roku 2007 právnou predchodkyňou žalobcov (vecné bremeno užívania). Žalobcovia preukazovali uplatnenie práva výzvou (použitú v súdnom konaní na OS BA II sp. zn. 61C 112/2018), zaslanou žalovanej za obdobie od 01. 11. 2015 za 9 mesiacov. Následne žalobcovia uplatnili na Okresnom súde Bratislava III. Sp. zn.: 61C 112/2018 žalobu na zaplatenie 3.994,06 eur z rovnakého titulu, ako v predmetnom konaní len za skoršie obdobie, do 15. 03. 2020. Konanie sp. zn.: 61C 112/2018 bolo súhlasom oboch strán konania prerušené titulom rokovania o uzatvorení kúpnej zmluvy na odpredaj podielov žalobcov žalovanou. Nakoľko účastníci konania v zákonnej lehote nepožiadali o pokračovanie v konaní, súd konanie zastavil. Rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil aj odvolací súd. I napriek faktu, že v čase podania žalobného návrhu, už žalobcovia neboli vlastníci dotknutých nehnuteľností, ale v čase podania predmetnej žaloby o zastavení konania sp. zn.: 61C 112/2018 rozhodol odvolací súd, žalobcovia v zámere získania finančného plnenia uplatnili nárok v predmetnom konaní. Žalovaná, vedomá si podielového spoluvlastníctva pozemkov, neužívala dotknuté pozemky, pozemky preukázateľne ležali neobrobené, čo preukazovala fotografiami. Na pozemkoch zostal zachovaný pôvodne vybudovaný prístupový chodník a vymurovaný vstup do pivnice a v roku 2022 vysadila v mieste, kde v roku 2023 bolo nafotené položené linoleum, 6 koreňov rajčín. Nárok v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevzniká v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť vecí v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Žalovaná užívala dotknuté nehnuteľnosti obmedzene, na pozemku realizovala len základnú údržbu - kosenie porastu. Žalovaná niekoľkými vyjadreniami a aj v svojej výpovedi pred súdom popísala nezáujem žalobcov o dotknuté parcely. Žalobcovia od roku 2014 nenavštívili starú matku, nestretli sa s matkou žalovanej, neplnili žiadne povinnosti vlastníka vo vzťahu k údržbe a starostlivosti o pozemky, len prostredníctvom právnej zástupkyne riešili prevod vlastníctva a vznášali požiadavky na finančné plnenia. Z realizovaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovia, mohli dotknuté nehnuteľnosti kedykoľvek využívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, pokiaľ by o užívanie prejavili záujem. Oplotenie nehnuteľností, tak ako to bolo uvádzané a je aj realitou, bolo vybudované pôvodnou vlastníčkou (starou matkou účastníkov). Oplotenie ochraňuje nehnuteľnosti pred vstupom nepovolených osôb a pred znečistením a zabezpečuje ochranou majetku (ktorý vlastnili do februára 2022 aj žalobcovia). Oplotenie pozemku nemôže byť jediným dôvodom, od ktorého súd odvodil nadužívanie spoluvlastníckeho podielu žalovanou. Žalobcovia nikdy neprejavili záujem o vstup a užívanie pozemkov, ale ani o kľúče od vstupnej brány na pozemok, i napriek faktu, že im v tom nič a nikto nebránil (nájomná zmluva, výsadba žalovanou, zabratie treťou osobou a pod.). Žalovaná pre užívanie pozemkov bola pôvodne "chránená" zriadeným vecným bremenom, ktoré v dôsledku prevodu vlastníckeho práva v prospech žalovanej zaniklo. Žalovaná sa nikdy nestavala odmietavo k riešeniu problémov so žalobcami. Mala za to, že neužívala nehnuteľnosti parcely č. XXX/XX S. XXX/XX nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Súčasne, žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že žalovaná užívala nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, teda žalobcovia sa nedôvodne domáhajú svojho súdne uplatneného nároku.
3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že považujú nesúhlas žalovanej s kvalifikáciou uplatneného nároku podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne nezmyselný a nelogický, keďže to bola práve žalovaná, ktorá na pojednávaní dňa 16.10.2023 prezentovala, že má za to, že nejde o žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko z konštantnej judikatúry vyplýva, že tu ide o nárok v zmysle § 137 OZ (zápisnica z predmetného pojednávania str. 3, odsek 2). poukázali na to, že vecno - právne účinky kúpna zmluva nadobudla povolením vkladu do katastra nehnuteľností t.j. 28.02.2022 čo vyplýva aj z čl. VI bod 6.5 kúpnej zmluvy: právne účinky prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nastanú dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva príslušnou správou katastra. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne konštatoval, že žalobcovia sa dôvodne domáhajú svojho nároku do dňa 27.02.2022, kde od tohto dátumu prešlo na žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Tvrdenia žalovanej o tom, že pozemky - parcela č. XXX/ XX, ktorá tvorí dvor okolo jej rodinného domu a parcela XXX/XX, na ktorej je postavený jej rodinný dom súp. č. XXXX a je v jej výlučnom vlastníctve, neužívala nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu sú opäť nelogickým a úplne absurdným zavádzaním. Žalovaná na pojednávaní jednoznačne potvrdila, že pozemok je po celom obvode oplotený a v rodinnom dome postavenom na parcele č. XXX/XX trvalo
býva. Navyše žalovaná jednoznačne potvrdila, že na parcele č. XXX/XX je vybudovaný chodník, ktorý vedie od bránky k pôvodnému starému rodinnému domu, taktiež je tam spevnená plocha za účelom využívania ako parkovacej plochy pre motorové vozidla a pivnice, koterec pre psa, ktorý slúži ako odkladací priestor, kde sama uviedla, že v ňom skladuje náradie potrebné na údržbu rodinného domu a prislúchajúcich pozemkov. Zároveň žalovaná v odpore poukázala, že parcelu č. XXX/XX užívala aj na pestovanie paradajok. Je preto nepochybné, že žalovaná užívala parcelu č. XXX/XX podľa svojej vôle a uváženia. Navyše, ako správne konštatoval prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení bod 24.: aj keby žalovaná skutočne užívala pozemky parcelu č. XXX/XX, G. Č.. XXX/XX len v rozsahu jej podielov, tým, že nehnuteľnosť uzamkla, učinila ich prístupnými len pre seba a svoju potrebu a teda pokiaľ žalovaná uvedeným spôsobom ovládala nehnuteľnosť natoľko, že hoci nebola výlučnou vlastníčkou, bola to iba ona, kto ju mohol prakticky využiť kedykoľvek a podľa svojej vôle (nielen za účelom osobného užívania ale i pre prípadné iné potreby), potom bez ohľadu na to, nakoľko pozemky skutočne využívala (akú plochu a ako často), a teda jej vznikol prospech, za ktorý je potrebné zaplatiť žalobcom náhradu. Čo sa týka rozhodnutia NR SR sp. zn.: 6Cdo 184/2010, v tejto súvislosti žalobcovia poukazujú na skutočnosť a v plnom rozsahu súhlasia s odôvodnením prvoinštančného súdu (bod 21. napadnutého rozsudku), že predmetné rozhodnutie NR SR sp. zn.: 6Cdo 184/2010 sa nedá aplikovať na toto súdne konanie, nakoľko 1 pozemku s konkludentným súhlasom žalovaného užívala tretia osoba, pričom žalovaný ako väčšinový spoluvlastník na podnety menšinových spoluvlastníkov na usporiadanie spoluvlastníctva nereagoval. Žalovaný 1 pozemku neužíval, ale užívala daný pozemok tretia osoba, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení k predmetnej veci uviedol, že spoluvlastník sa podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere než zodpovedá jeho podielu iba v prípade, že neužívanie spoločnej veci ostatnými spoluvlastníkmi im prináležiacom rozsahu je dôsledkom jeho užívania veci nad rozsah spoluvlastníckeho podielu. Z daného uznesenia vyplýva, že spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, nikomu zo spoluvlastníkov by nárok na náhradu za neužívanie spoločnej veci nevznikol. Navrhli odvolanie žalovanej voči rozsudku zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby; ktorou sa žalobcovia domáhali náhrady za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam žalovanou; z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobcovia preukazovali dôvodnosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaná bránila proti uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.); vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 137 ods.1, § 139 ods.2, § 100, § 101), ktoré aj správne vyložil; zohľadniac relevantnú judikatúru i aktuálne ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít; a dôvody, pre ktoré žalobe (čiastočne) vyhovel; vzhľadom na to, že žalovaná užívala nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu; aj dôkladne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, starostlivo posúdil opodstatnenosť skutkovo významných tvrdení strán sporu a relevantnosť ich právnych argumentov a dôsledne sa vysporiadal aj s dôkaznými návrhmi strán sporu.
6. Odvolanie žalovanej nie je; z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné námietky a argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal. Súd prvej inštancie podrobne poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom
rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
7. Súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že žalovaná využívala aj parcelu č. XXX/XX, na ktorej je vybudovaný prístupový chodník k domu, spevnená plocha za účelom využívania ako parkovacej plochy a pivnice, koterec pre psa, ktorý slúži ako odkladací priestor pre žalovanú, keď sama uviedla, že v ňom skladuje náradie na údržbu rodinného domu a prislúchajúcich pozemkov a navyše parcelu č. XXX/ XX žalovaná užívala aj na pestovanie paradajok a voľne sa na nej pohyboval pes; na pozemku tiež bola za domom terasa, na plote bol reklamný pútač. Na základe uvedeného potom vyvodil správny skutkový záver, že žalovaná užívala parcelu č. XXX/XX priľahlú k domu v jej vlastníctve, podľa svojej vôle a uváženia. Žalobcovia nemali voľný prístup k sporným pozemkom, nakoľko tieto boli oplotené, kľúče od vstupnej brány mala žalovaná. Sporné pozemky mala vo svojej držbe výlučne žalovaná, mala ich vo svojej dispozícii iba pre vlastné potreby. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania tak nemožno považovať za presvedčivé tvrdenie žalovanej, že sporné pozemky užívala len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Z takto ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil aj správny právny záver, že nárok žalobkyne 1/ a žalobcu 2/ na náhradu za neužívanie spoločných pozemkov je daný, neužívanie pozemkov v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu bolo dôsledkom ich užívania žalovanou nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu. Súd prvej inštancie správne ustálil aj dĺžku doby, v ktorej si žalobcovia svoj nárok uplatňovali, vychádzajúc zo zmeny zápisu vlastníckeho práva žalobcov k sporným pozemkom v katastri nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, pričom skutočnosť jej podpísania zmluvnými stranami nemala na trvanie ich nároku na náhradu žiaden relevantný vplyv. Vo výsledkoch vykonaného dokazovania nemá podklad ani tvrdenie žalovanej, že v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy došlo medzi stranami konkludentne k uzavretiu dohody na bezodplatné užívanie nehnuteľnosti žalovanou do povolenia vkladu vlastníckeho práva. Priznanie nároku do povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej nezakladá ani žalovanou vo vyjadrení tvrdený rozpor s dobrými mravmi. Argumentácia zastaveným konaním sp.zn. 61C 112/2018 nemá žiaden vplyv na správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie.
8. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s nárokom žalobcov na náhradu za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu žalovanou aj po právnej stránke, keď v súlade s ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/284/2008, 4Cdo/298/2008, 4Cdo/277/2009, 5Cdo/184/2009, 4Cdo/55/2009, 6Cdo/184/2010, 3Cdo/218/2017; rovnako aj Z III, str. 281), že nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka, a preto je na jeho premlčanie potrebné aplikovať 3-ročnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, na ktoré v odvolaní poukazovala žalovaná a ktoré nárok na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu právne posudzovali ako bezdôvodné obohatenie, nepatria do ustálenej rozhodovacej praxe, z ktorej je súd povinný vychádzať.
9. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok žalovanej už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaná len zopakovala skutočnosti, na ktoré poukazovala a ktoré odprezentovala aj pred súdom prvej inštancie, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným súdom vydaný rozsudok.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).