Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/184/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. L. A., bytom v B.,

teraz bývajúceho v S. proti ţalovaným 1/ Ing. J. M., bývajúcemu v B.a 2/ Ing. A. M.,

bývajúcej v N. o zaplatenie 1 460,53 € s príslušenstvom, ktorá vec sa viedla na Okresnom

súde Bratislava V pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 19. marca 2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. marca 2009 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na súde 30. marca 1999, zmenenou v priebehu konania, ţalobca sa

domáhal, aby súd uloţil ţalovaným povinnosť zaplatiť mu 44 000,-- Sk spolu s úrokom

z omeškania. Uviedol, ţe ţalovaná čiastka predstavuje „náhradu za uţívanie“ nehnuteľností

v spoluvlastníctve účastníkov ţalovanými nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu

za obdobie od 1. apríla 1996 do 30. júna 1996.

Okresný súd Bratislava V (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 17. októbra 2006

č.k. -121 uloţil ţalovaným povinnosť zaplatiť ţalobcovi 22 000,-- Sk a náhradu

trov konania 600,-- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobu vo zvyšku

zamietol a ţalovaným uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume

220,-- Sk. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, ţe účastníci konania boli v rozhodnom čase

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na L. Č. X. kat. územia Š. ako parc.Č. X. - zastavaná

plocha vo výmere X. a parc. Č. X. vo výmere X., a to ţalobca v podiele X. ţalovaní l/ a 2/

v podiele X. v rámci ich bezpodielového spoluvlastníctva a ţalovaná 2/ v podiele X. Ustálil,

ţe medzi nimi došlo k dohode, podľa ktorej nehnuteľnosť v celosti bude na podnikateľské

účely uţívať ţalovaná 2/ s tým, ţe ţalobcovi sa poskytne náhrada vo forme peňaţného plnenia

za uţívanie jeho spoluvlastníckeho podielu. Ţalobcovi náhrada za ţalované obdobie ale

poskytnutá nebola, keďţe účastníci sa nevedeli dohodnúť o jej výške. Dospel k právnemu

názoru, ţe podstata ţalovaného nároku spočíva v nezhode spoluvlastníkov o právach

a povinnostiach vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva v otázke uţívania

nehnuteľnosti a s tým súvisiacej primeranej náhrady. Nejde preto o nárok z bezdôvodného

obohatenia, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo z ustanovení §§ 136 ods. 1, 137 ods. 1 a § 139

ods. 1 , v znení neskorších predpisov .

Podľa súdu prvého stupňa rozsah tohto nároku sa rovná nájomnému, výšku ktorého stanovil

v súlade so Všeobecne záväzným nariadením o cenovej regulácii nájomného z nebytových

priestorov vydaným Mestským zastupiteľstvom Š. z 9. júla 1993 sumou 14 666,-- Sk

mesačne. Keďţe ţalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele jednej polovice z celku,

patrí mu náhrada vo výške 7 333,-- Sk mesačne, t.j. za tri ţalované mesiace v celkovej sume

22 000,-- Sk. V časti úrokov z omeškania ţalobu zamietol z dôvodu, ţe medzi účastníkmi

nebola dohodnutá výška odplaty ani jej zročnosť, z ktorého dôvodu ţalovaní sa nemohli

dostať do omeškania s plnením peňaţného dlhu.

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom z 19. marca 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol.

Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným, do rúk ich zástupcu, náhradu trov konania

v sume 520,02 €. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe právny názor súdu prvého stupňa,

podľa ktorého právo ţalobcu na zaplatenie náhrady za uţívanie nehnuteľnosti vyplýva

z ustanovenia , je nesprávny. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel

k právnemu záveru, ţe ak právny vzťah účastníkov nebol upravený dohodou o platení určitej

náhrady za uţívanie časti nehnuteľnosti, ţalovaní, ktorí uţívali vec aj v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu patriaceho ţalobcovi, získali bezdôvodné obohatenie plnením bez

právneho dôvodu. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa ale premlčuje v subjektívnej

dvojročnej premlčacej dobe podľa , začiatok plynutia ktorej je viazaný

na vedomosť oprávneného o tom, ţe došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. V danom prípade ţalobca po celú dobu vedel, ţe spornú nehnuteľnosť neuţíva

v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, ţe ju uţívajú v celosti ţalovaní,

resp.ţalovaná 2/ a ţe mu ţalovaní neposkytli náhradu za to, ţe predmet podielového

spoluvlastníctva uţívajú nad rámec ich spoluvlastníckych podielov. Ţalobca teda vedel

o tom, ţe došlo k bezdôvodnému obohateniu a ţe na jeho úkor sa obohatili ţalovaní.

Ţalobcovi začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie jeho práva

1. júla 1996 a uplynula 1. júla 1998. Ak ţalobca uplatnil svoje právo na súde aţ dňa 30. marca

1999, urobil tak po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. Keďţe ţalovaní sa

v priebehu konania dovolali premlčania, nebolo moţné premlčané právo ţalobcovi priznať

( ), uzavrel odvolací súd.

Rozsudok odvolacieho súdu ţalobca napadol dovolaním. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť „súdu I. stupňa“ na nové konanie a rozhodnutie.

Na odôvodnenie dovolania uviedol, ţe „odvolací súd ignoroval dôvody prvostupňového súdu

a bez náleţitého odôvodnenia návrh zamietol.“ Podľa ţalobcu ním uplatnený nárok

na poskytnutie náhrady za uţívanie spoluvlastníckeho podielu nepochybne vyplýva

z podielového spoluvlastníctva účastníkov k spoločnej nehnuteľnosti a nie je moţné ho

právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Právo teda bolo uplatnené včas

a nemohlo sa preto premlčať.

Ţalovaní sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je dôvodné.

Odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie (na rozdiel od súdu prvého stupňa) na právnom

názore, podľa ktorého ak medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o výške náhrady

za uţívanie nehnuteľnosti, náhradu vo forme peňaţného plnenia uplatnenú podielovým

spoluvlastníkom za to, ţe neuţíva spoločnú vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu,

treba povaţovať za právo z bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje podľa

v dvojročnej premlčacej dobe.

Ţalobca v dovolaní namieta nesprávnosť tohto právneho názoru odvolacieho súdu

majúc za to, ţe ním uplatnený nárok vyplýva z podielového spoluvlastníctva účastníkov

k spoločnej veci, t.j. zo zákonných ustanovení upravujúcich toto spoluvlastníctvo a v takomto

prípade právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.

Z uvedeného je zrejmé, ţe z hľadiska premlčania uplatneného práva je v posudzovanej

veci určujúca správna právna kvalifikácia ţalovaného nároku. Bolo preto potrebné riešiť

otázku, či právo spoluvlastníka na náhradu za to, ţe neuţíva spoločnú vec v rozsahu

zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu v prípade, ak nedošlo k dohode o náhrade

za jej neuţívanie, je nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona ( ), alebo ide

o nárok z bezdôvodného obohatenia ( a nasl. ).

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva

drţať, uţívať, poţívať jeho plody a úţitky a nakladať s ním.

Podľa vec môţe byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe obsahom (spolu)vlastníckeho

práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona uţívať. Vec môţe byť

v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti

spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, ţe vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ

ide o uţívanie spoločnej veci. Kaţdý zo spoluvlastníkov je v zmysle

oprávnený spoločnú vec uţívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, ţe

spoluvlastníkovi nie je zabezpečené uţívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho

podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňaţného plnenia.

Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec uţíva, takéto plnenie

spoluvlastníkovi vylúčenému z uţívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, ţe aj

keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o uţívaní spoločnej veci a jeden

alebo viacerí z nich ju uţívajú, nie je moţné dospieť k záveru, ţe vec je uţívaná bez právneho

dôvodu (o to viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe

uţívania dohodli). Právnym dôvodom na uţívanie veci je aj v takomto prípade ich

spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka

na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiţ podiel na veci reálne vymedzený tak,

ako to správne uviedol aj odvolací súd, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je

moţné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel

druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov.

Z vyššie uvedeného moţno vyvodiť, ţe ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady

vo forme peňaţného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, ţe neuţíva spoločnú vec

v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového

spoluvlastníctva osobitne v upravený. V prípade, ţe sa spoluvlastníci

o spôsobe uţívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý

vyplýva z ustanovenia v spojení s . Toto právo je nepochybne

majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa

. Uvedený nárok nemoţno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného

obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich pouţitie

nemoţno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia.

Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, ţe neuţíva spoločnú

vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená ani jedna

zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiţ a to ani vtedy, ak

spoluvlastník vec v celosti uţíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o uţívanie veci bez

právneho dôvodu a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani

o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho

dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2000 sp. zn. ).

V posudzovanej veci je nesporné, ţe účastníci v rozhodujúcom čase boli podielovými

spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti, ţe nehnuteľnosť uţívali v celosti ţalovaní, resp.

ţalovaná 2/ a ţe ţalobcovi náhradu vo forme peňaţného plnenia neposkytli, keď sa nevedeli

dohodnúť na jej výške. Ţalobca sa bezpochyby domáhal peňaţného plnenia voči ţalovaným

za to, ţe neuţíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Uplatnil

teda právo, ktoré vyplýva z podielového spoluvlastníctva, a ktoré sa opiera o ustanovenie

. Toto právo má majetkovú povahu a premlčuje sa v trojročnej všeobecnej

premlčacej dobe podľa .

Ak odvolací súd dospel k inému právnemu názoru a nárok ţalobcu posúdil ako nárok

z bezdôvodného obohatenia, ktorý sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe

v zmysle , jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu podľa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí

vyslovený je pre odvolací súd záväzný ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

dovolacieho konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. júna 2010

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Patrícia Špacírová