Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K3-16C-53-2022.pdf
PDF · 90.35 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-16C/53/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, XXX XX B. proti žalovanej: A. A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F. X, XXX XX G. H., zast. JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice o zaplatenie 4 509,06 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4 509,06 eur s úrokmi z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území G. H., evidovaným na liste vlastníctva č.XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku, a to pozemkov parcely registra C č.132 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 149m2, č.133 ostatná plocha o výmere 26m2 a č.134 ostatná plocha o výmere 336 m2. Zo strany žalovanej dochádza k užívaniu predmetných nehnuteľností na úkor žalobcu, a to aj v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Na parcele č. 132 je postavená stavba so súpisným číslom 169 a zvyšné nehnuteľnosti sú užívané žalovanou ako príslušenstvo rodinného domu, respektíve príjazdová komunikácia. Medzi žalobcom a žalovanou do dnešného dňa nedošlo k uzatvoreniu akejkoľvek dohody, na základe ktorej by bola oprávnená užívať aj spoluvlastnícky podiel v jeho vlastníctve. Spoluvlastnícky podiel nepredstavuje určitú konkrétnu časť spoločnej veci, respektíve vlastnícke právo spoluvlastníka sa nevzťahuje len na určitú konkrétnu časť spoločnej veci ani neoprávňuje spoluvlastníka užívať len určitú reálnu časť veci. Spoluvlastníkovi, ktorému nie je zabezpečené užívanie v rozsahu jeho podielu na spoločnej veci, vzniká nárok na poskytnutie zodpovedajúcej náhrady. Za účelom určenia výšky bezdôvodného obohatenia si žalobca nechal vypracovať znalecký posudok číslo 26/2022 A. A. B., ktorým boli parcely č. 132, 133 a 134 ohodnotené na sumu spolu 45.090,64 eur. Hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 22.545,32 eur. Výška bezdôvodného obohatenia pri užívaní nehnuteľnosti rovnajúca sa sume nájomného 10% hodnoty nehnuteľnosti ročne predstavuje sumu 2.254,53 eur. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov pred poddaním žaloby t.j. od 15.6.2020 do 15.6.2022.
2. Žalovaná nárok žalobcu neuznávala. Vo vyjadrení k žalobe poukázala na stanovisko k predžalobnej výške, kde uviedla, že žalobca s užívaním parciel reg. ,,C'' č. 132,133,134 vyjadril vopred svoj súhlas, keď na týchto parcelách so žalobkyňou vystavali rodinný dom so súp. číslom XXX, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Žalovaná nikdy nebránila žalobcovi v užívaní nehnuteľností, za užívanie ktorých si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaná spolu s mal. deťmi žalobcu. Žalobca od odchodu zo spoločnej domácnosti
v roku 2018 nikdy neprejavil záujem o užívanie nehnuteľností, aj keď mu to žalovaná nezamedzila a prístup do nich má po celú dobu. Žalobca nepreukázal na základe riadneho relevantného dôkazu, ktorým by bol geometrický plán, resp. znalecký posudok, že žalovaná užíva väčšiu časť výmery uvedených parciel, čo by nezodpovedalo miere jej spoluvlastníckeho podielu na parcelách č. 132, 133, 134. Zdôraznila, že žalobca má na dotknutých pozemkoch postavený rodinný dom so súp. číslom 169/8, samostatne stojacu garáž na parc. č. 133 ako aj iné drobné stavby (altánok – záhradný domček) na parc. č. 134, prístrešok nad vchodom na parc. č. 134. Žalobca umiestnením stavieb na tieto parcely užíva tieto nehnuteľnosti v plnom rozsahu a v ich užívaní mu nie je bránené. Žalobca o predmetné nehnuteľnosti nejaví záujem a nestará sa o ne. Preto z jeho strany nemôže dôjsť k uplatňovaniu nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania jeho podielov žalovanou. Žalobu žiadala zamietnuť.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.11.2022 (tzv. replika) uviedol, že počas celého rozhodného obdobia nedisponoval kľúčom od rodinného domu, garáže ani vstupnej brány z dôvodu konania žalovanej, ktorá po jeho odchode z domácnosti všetky mechanizmy vymenila bez vôle žalobcu, dokonca tak, že nemal objektívnu možnosť dostať sa k svojim osobným veciam v dome. Samotné faktické konanie žalovanej spočívajúce v obmedzení prístupu k nehnuteľnosti v sebe obnáša užívanie nehnuteľností aj v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Pozemky pod rodinným domom tvoria ucelený celok, ktorý je súčasťou rodinného domu. Na týchto pozemkov sa nachádzal v rozhodnom období rodinný dom a jeho príslušenstvo ako garáž, záhradný domček, chodníky a trávnik. Pozemok je oplotený a vstup na neho je možný len cez uzamykateľnú bránu. Poukazujúc na bod 6 uznesenia o zamietnutí neodkladného opatrenia uviedol, že je zrejmé, že žalovaná nemala záujem umožniť žalobcovi užívanie rodinného domu spolu s príslušenstvom, nakoľko sa podľa jej názoru nejedná o nehnuteľnosti, ktoré je možné užívať dvomi oddelenými osobami. Sama a svojvoľne svojím faktickým konaním užíva nehnuteľnosti v celom rozsahu, a teda aj v rámci spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Žalobca od opustenia domácnosti žiadnu z nehnuteľnosti fakticky neužíva z dôvodu bránenia mu v užívaní žalovanou. Nie je právne relevantné, či žalobca je vlastníkom stavieb nachádzajúcich sa na predmetných parcelách.
4. V písomnom podaní zo dňa 21.12.2022 (tzv. duplika) žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že žalovanú vyzýval na sprístupnenie dotknutých pozemkov. Žalovaná mu však v ich užívaní nikdy nebránila. Mechanizmy na vstupných dverách a bránke sa zasekávali, neboli vymenené za účelom nesprístupnenia nehnuteľností žalobcovi. Žalobca o výmene vie a od žalovanej nikdy nežiadal kľúče za účelom, že by mal záujem nehnuteľnosti užívať v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu.
5. Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie G. H. vyplýva, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi, každý z nich v podiele 1 k celku nehnuteľností - pozemkov parc. číslo 132 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 149 m2, parc. číslo 133 ostatná plocha o výmere 26m2 a parc. číslo 134 ostatná plocha o výmere 335 m2.
6. Znaleckým posudkom číslo XX/XXXX vyhotoveným znalcom Ing. Igorom Molitorisom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad nehnuteľností bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti rodinného domu súpisné číslo XXX na pozemku parc.číslo 133 a súvisiacich pozemkov. Podľa záverov znaleckého posudku je všeobecná hodnota pozemku parc. číslo 132 - 13 147,76 eur, parc. číslo 133 – 2294,24 eur a parc.číslo 134 - 29 648,64 eur.
7. Žalovaná pred súdom vypovedala, že žalobca má možnosť vstupu na predmetné nehnuteľnosti, do rodinného domu i na pozemky chodí. Ona mu vo vstupe nikdy nebránila. Má možnosť prístupu cez bráničku, kde disponuje kľúčom. Ak si žalobca ide vyzdvihnúť deti za účelom realizácie styku s nimi, príde priamo do rodinného domu (cez terasu do obývačky). Žalobu považovala za účelovú, podanú ako reakcia na súdom určené výživné (podľa žalobcu vysoké). Nehnuteľnosti neužíva nad rámec spoluvlastníckeho podielu a žalobca jej pri nehnuteľnostiach s ničím nepomáha a ani na rodinný dom ničím neprispieva. Na rodinnom dome bol vymenený zámok, pretože s ním bol problém, o čom bol žalobca informovaný. Od zámku má dva kľúče, jeden má ona a druhý jej otec. Žalobca od nej kľúč od rodinného domu nepýtal. Pýtal kľúč od garáže a raz ho aj zobral. Od odchodu zo spoločnej domácnosti ju žalobca nevyzval ma umožnenie užívania sporných parciel za nejakým konkrétnym účelom. Ak príde žalobca za deťmi, posedia v obývačke, v detskej izbe, v lete vonku, na terase. Žalobca sa aj poprechádza po pozemku, posedí na lavičke, na terase. Ž
8. Svedok E. C., sused žalovanej potvrdil, že žalovaná mala problém so zasekávaním zámku / kľučky na rodinnom dome. Žalobcu po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti so žalovanou opakovane videl na ich pozemku.
9. Žalobca v konaní uvádzal, že väčšinu zo sporných pozemkov zaberá rodinný dom, ktorý užíva výlučne žalovaná s deťmi žalobcu. Nachádza sa tu tiež garáž (na parcele číslo 133), oproti terase rodinného domu sa nachádza jazierko a domček. Pozdĺž domu pred garážou je pás, na ktorom parkujú motorové vozidlá. Pozemok nemôže užívať v rozsahu, ktorý mu ako spoluvlastníkovi nehnuteľnosti patrí. Od garáže nemá kľúče. Kľúč zobral za účelom vyhotovenia si nového, avšak tento nevie spárovať s kľúčom užívaným žalovanou, a nevie sa dostať na pozemok cez bránu pre motorové vozidlá. Nevie sa teda dostať do rodinného domu, do garáže, ani cez hlavnú bránu. Žalobca sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval dňa 11.1.2017 z dôvodu vyhrotených vzťahov so žalovanou.
10. Žalovaná poukazovala na to, že na parcelách číslo 132 a 133 sa nachádza rodinný dom a garáž, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán. Žalobca opustil spoločnú domácnosť bez toho, aby sa na tom vopred dohodli, ona sa snažila o udržanie manželstva. Predmetom žaloby je užívanie parciel, na ktorých sa nachádzajú nehnuteľnosti v BSM sporových strán, kde nie je možné určiť, nad aký rozsah žalovaná užíva nehnuteľnosti, a teda nie je preukázané, že žalovaná užíva nehnuteľnosti nad jej patriaci podiel. Vzhľadom na nemožnosť určenia rozsahu užívania nemožno určiť výšku bezdôvodného obohatenia. Žalobca žalovanú nikdy nežiadal o užívanie nehnuteľností za účelom nejakých aktivít, o nehnuteľnosti nejaví záujem, o pozemky sa nestará, ani žalovanú nevyzýval, aby mu ich sprístupnila. Podaním zo dňa 5.2.2024 si žalobca v konaní o vyporiadanie BSM uplatnil voči žalovanej nároky ohľadne užívania rodinného domu.
11. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
12. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
13. V zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
14. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom (spolu)vlastníckeho práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci je podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený (obdobné závery vyplývajú napr. z uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 277/2009, sp.zn. 5Cdo 184/2009).
15. Nevyhnutným predpokladom nároku podielového spoluvlastníka na náhradu je užívanie veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, lebo v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to
užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.
16. V danom prípade je nesporné, že strany sporu (bývalí manželia) sú podielovými spoluvlastníkmi prejednávaných nehnuteľností – pozemkov, každý z nich v podiele 1. Pozemky tvoria jeden celok a nachádza sa na nich rodinný dom (na pozemku parc.č. 132) a garáž (na parc.č. 133) v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán. Z dôvodu zastavanosti pozemkov parc.č. 132 a 133 tieto možno užívať len tak, že sa užívajú nehnuteľnosti na nich stojace – rodinný dom a garáž. Pozemok parc.č. 134, klasifikovaný ako ostatná plocha je užívaný ako záhrada pri rodinnom dome. V uvedenom rodinnom dome býva žalovaná s maloletými deťmi sporových strán. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca má prístup na predmetné pozemky, keďže disponuje kľúčom od bráničky, cez ktorú sa vie dostať na pozemok pri rodinnom dome.
17. Pozemky parc.č. 132 a 133 sú zastavané stavbami v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán. Žalobca nedisponuje kľúčom od garáže ani rodinného domu, a teda tieto nehnuteľnosti – stavby nevie užívať podľa svojich predstáv a potrieb. Užívanie (nadužívanie) uvedených stavieb ale nie je predmetom sporu. Predmetné pozemky sú užívané len tým, že sa na nich nachádzajú stavby vo vlastníctve oboch sporových strán. S poukazom na uvedené nemožno konštatovať, že žalovaná (i keď užíva nehnuteľnosti stojace na týchto pozemkoch) pozemky užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Súd má za to, že v tomto prípade nemožno hovoriť o takom užívaní pozemku jedným zo spoluvlastníkovi (žalovanou), za ktoré by druhému spoluvlastníkovi (žalobcovi) mala vzniknúť náhrada za užívanie. Ide o užívanie pozemkov spôsobom, že sú na nich umiestnené stavby sporových strán.
18. Pokiaľ ide o pozemok parc.č. 134 predstavujúci záhradu pri rodinnom dome, z výpovedí sporových strán vyplynulo, že žalobca sa na uvedený pozemok vie kedykoľvek dostať a užívať ho. Pri návšteve mal. detí, za účelom realizácie práva styku otca s deťmi, žalobca využíva popri rodinnom dome a jeho terasy aj záhradu, kde sa poprechádza a posedí. Aj keď sa žalobca nevie na predmetný pozemok dostať cez veľkú bránu, má neobmedzený prístup na pozemok cez malú bráničku.
19. S poukazom na skutočnosti uvedené v ods. 16-18 súd dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol.
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.1 CSP).
21. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § § 255 ods. 1CSP, v zmysle ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Keďže žalovaná bola v konaní úspešná, bola jej priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu odôvodnených, účelných a preukázaných výdavkov. S poukazom na § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, či už na strane sporu alebo týkajúce sa predmetu konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).