Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-16C/35/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a samosudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v občianskoprávnej veci navrhovateľa E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., N. P. XXX, právne zastúpeného JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, Moyzesova 34, Čadca, proti odporcom v rade 1/ Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., J. XXXX, 2/ J. F., nar. X.X.XXXX, bytom Č., J. XXX, 3/ A.. J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. - B., N.. X. B.Í. XXX, 4/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., Č. XXX, 5/ Ľ. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., N. P. XXXX, 6/ C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., N. P. XXXX, 7/ O. F., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX, 8/ C. F., 9/ V. F., 10/ E. F., 11/ H. Š., K.. F., 12/ Y. R., 13/ E. Š., odporcovia v rade 8/ až 13/ na neznámom mieste, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Bratislava, Búdkova 36, Regionálny odbor Žilina, Sad SNP 667/12, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcom v rade 1/ až 13/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Podaným návrhom došlým súdu dňa 13.3.2012 sa navrhovateľ voči odporcom v rade 1/ až 13/ domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Podanie návrhu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parciel CKN XXXX - orná pôda o výmere 472 m2, CKN XXXX - záhrady o výmere 108 m2, ktoré sú zapísané na LV XXXXX v katastrálnom území Čadca. Svoj nárok odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol ústnou darovacou zmluvou v roku 1988 od svojho nebohého otca A. F.. Jeho otec, nebohý A. F. nehnuteľnosti nadobudol ústnou zámennou zmluvou v roku 1952 od H. F., rod. F. potom, ako sa nasťahoval do novopostaveného rodinného domu. H. F. nehnuteľnosti užívala v reálne vydelenom stave na základe reálnej deľby, ktorá prebehla krátko pred II. svetovou vojnou. Jeho nebohý otec nehnuteľnosti nadobudol vydržaním podľa a Stredného a on nehnuteľnosti nadobudol vydržaním podľa . Nehnuteľnosti odo dňa nadobudnutia užíva pokojne, nerušene a dobromyseľne ako svoje vlastné.

Odporcovia v rade 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ ,6/, 7 vyslovili s podaným návrhom súhlas.

Zástupca neznámych vlastníkov v rade 8/ až 13/ Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.8.2012 žiadal, aby súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, nakoľko navrhovateľ v návrhu nepreukázal, že došlo k nadobudnutiu vlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti dohodou, nakoľko tieto nehnuteľnosti boli v pozemkovej knihe zapísané na viacerých spoluvlastníkov. Dôkazné bremeno je na strane navrhovateľa a v rozhodnutí č. 911/1932 je uvedené, že reálna deľba bola preukázaná na základe znaleckého posudku ako jedného z dôkazných prostriedkov.

Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal, že došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy v roku 1988 a tiež nepreukázal ani uzatvorenie zámennej zmluvy v roku 1952. Nepredložil ani pozemnoknižnú vložku spätnú na LV č. XXXXX a identifikáciu parciel. Na tomto vyjadrení zotrval aj na pojednávaní dňa 14.9.2012.

Pokiaľ ide o námietky zástupcu neznámych vlastníkov ohľadom určenia, kedy došlo k reálnej deľbe medzi H. F. a ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, navrhovateľ nevedel uviesť, v ktorom roku k reálnej deľbe došlo, medzi kým sa mala reálna deľba uskutočniť a to vzhľadom na čas, ktorý mal od uskutočnenia reálnej deľby uplynúť. Navrhovateľ taktiež nevedel uviesť, ktoré nehnuteľnosti jeho otec A.M. F. zamenil s H. F.. Len uviedol, že sa jedná o pozemky, ktoré sa nachádzajú v Čadci N. E. a to záhony: Na vrchu, Pri jedli a Na hradoch. Z rozprávania otca vie, že v roku 1951 malo dôjsť k zámenným zmluvám medzi jeho otcom a H. F.. Od roku 1952 až do roku 1988 jeho otec na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania hospodáril. On mu pri hospodárení pomáhal a tiež mu pomáhali aj ostatní súrodenci. Otec zomrel v roku XXXX, ale v roku 1988 mu ústnou darovacou zmluvou nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania daroval. Jeho otec si nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania nedal právne do poriadku z toho dôvodu, lebo to nepovažoval za potrebné, pretože ho v užívaní nehnuteľnosti nikto nerušil. Otec mu nehnuteľnosti daroval z toho dôvodu, pretože videl, že má vzťah k pôde, baví ho záhradkárstvo a práca na pôde. Navrhovateľ ďalej uviedol, že keď prebiehalo dedičské konanie po jeho otcovi po A. F., neprihlásili do súpisu majetku, ktorý mal jeho otec A. F. ku dňu úmrtia vlastniť, aj nehnuteľnosti ktoré sú predmetom tohto konania.

Odporca v rade 2/ J. F. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že on nemá vedomosť o tom, že by on alebo niekto z jeho rodiny v minulosti na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania hospodáril, avšak nemôže súdu potvrdiť a ani nemá vedomosť o tom, kto uvedené pozemky obhospodaroval a na základe akého právneho titulu.

Odporkyňa v rade 6/ C. F. vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedla, že nevie kedy malo ku zámene pozemkov medzi právnym predchodcom navrhovateľa a H. F., K.. F. dôjsť, ani sa nevedela vyjadriť k zámennej zmluve v roku 1951 a ani k ústnej darovacej zmluve v roku 1988. Avšak uviedla, že vždy na pozemkoch, ktoré sú predmetom konania hospodárili rodičia navrhovateľa a to A. F. R. Y. F. a potom aj ich deti, keď A. F. zomrel.

Svedkyňa C. F. - sestra navrhovateľa uviedla, že čo si ona pamätá, vždy jej rodičia uvedené nehnuteľnosti obhospodarovali. Po smrti matky tieto nehnuteľnosti obhospodaroval brat - E. F., pretože ostatní súrodenci nemali záujem sa o nehnuteľnosti starať a taktiež ani otec nemal záujem sa o uvedené nehnuteľnosti starať. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania mal jej otec - A. F. nadobudnúť zámennou s H. F., na základe ktorej zámeny jej dal otec nejaké pozemky N. E., ale presné pozemky uviesť nevedela. Tiež nevedela povedať ani rok, kedy k uvedenej zámene došlo. Len si pamätá, že jej rodičia na týchto nehnuteľnostiach pracovali už vtedy, keď bola dieťa. Ďalej svedkyňa uviedla, že jej brat E. F. nadobudol uvedené nehnuteľnosti takým spôsobom, že na nich pracoval. Ešte keď žil otec A. F. ukázal navrhovateľovi pozemky, ktoré obhospodaruje a chcel od neho, aby sa o tieto pozemky staral, lebo je osobou, ktorá ich môže obhospodarovať najlepšie. Svedkyňa ďalej uviedla, že potom ako zomrela ich matka, otec pred ňou povedal, že nehnuteľnosti a to parcely, ktoré sú predmetom tohto konania, dáva bratovi E. F.. Povedal to len ústne. Žiadnu písomnú zmluvu nespisovali. Pozemky mohol otec darovať navrhovateľovi ústne zhruba 10 rokov pred svojou smrťou, pričom otec zomrel v roku 1992. Okrem rodičov a brata nikoho iného na týchto pozemkov hospodáriť nevidela.

Z listinných dokladov predložených zo strany navrhovateľa a to z výpisu z LV č. XXXXX mal súd zistené, že odporcovia v rade 1/ až 10/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to parcely č. XXXX o výmere 472 m2 - druh pozemku orná pôda a parcely č. XXXX o výmere 108 m2 - záhrady, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané vo výpise z katastra nehnuteľnosti v okrese Čadca, katastrálne územie Čadca. Pričom odporcovia v rade 2/, 3/ sú právni nástupcovia po zomrelej Š. F., nar. XX.X.XXXX a odporcovia v rade 5/, 6/ sú právnymi nástupcami po nebohej H. F., rod. P., nar. XX.X.XXXX, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z rozhodnutia D 113/93-64, a -22, Dnot

244/2004. Z potvrdenia Mestského úradu Čadca (č.l.22) súd zistil, že odporcovia v rade 8/ až 13/ sa nachádzajú na neznámom mieste.

Pokiaľ sa jedná o tvrdenie navrhovateľa, že mal sporné nehnuteľnosti nadobudnúť ústnou darovacou zmluvou v roku 1988 od svojho nebohého otca A. F., súd vychádzal z toho, že predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Predpoklady úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je pri určovacích žalobách sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým alebo kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa (žalobcu). Ak navrhovateľ (žalobca) navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľnosti a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu zhody medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným v katastri nehnuteľnosti).

Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva podľa treba vychádzať zo skutočností, že odporcovia sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti, hoci na základe vydržania vlastníctva by mal byť zapísaný ako vlastník navrhovateľ. V takomto prípade navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke je aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorí sú účastníkmi tohto konania. Existencia naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení v prejednávanej veci ani nebola medzi účastníkmi sporná.

Súd v danom prípade vychádzal z ustanovení platných v čase, keď malo medzi navrhovateľom a jeho právnym predchodcom dôjsť k uzatvoreniu ústnej zmluvy o darovaní nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania.

Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyselný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa , ,

1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva , alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb(§125).

3) Do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľnosti, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa ,

(1) Ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté ináč.

Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna pomoc nad vecou. Tento obsah vlastníctva je vyjadrený priamo v ustanovení , v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a má právo s vecou disponovať. Právo vec držať nazývanej tiež právom držby znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastnícka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení.

Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady; a) navrhovateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Uvedené predpoklady sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne; ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nedochádza k vydržaniu.

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len s posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, to je či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychologický stav o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

Držba je fakticky stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991). Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolností nie je (nemôže byť dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o

skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho - ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom nemôže byť omyl skutkový aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z nedostatku vedomosti o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za právne relevantné. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je pre právny omyl neospravedlniteľný (k obdobnému záveru dospel Najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach viď napríklad sp.zn.3Cdo/97/2009, , a . Podľa právneho názoru NS nie je neznalosť inak jasného zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu ospravedlniteľná - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle robiť. Vzhľadom na všeobecne uznávanú zásadu ignorantia juris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje) vyplývajúcu zo samej podstaty práva právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia občianskeho zákonnika platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. Preto ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, keď podľa zákona musí mať zmluva o prevode nehnuteľnosti písomnú formu, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci.

V čase, keď navrhovateľ mal nadobudnúť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania od svojho právneho predchodcu už zákon jednoznačne vyžadoval na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam písomnú formu a následne zaregistrovanie takejto zmluvy notárom. Ak navrhovateľ napriek tomu, že zákonom jednoznačne bol určený spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva v súlade s platnou legislatívou nepostupoval, nemohol byť ani so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania patrí a teda, že je držiteľom oprávneným. Následne ani v tomto konaní nebola preukázaná dobromyseľnosť navrhovateľa ako jeden zo zákonných predpokladov k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním a preto aj súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

V tomto konaní navrhovateľ ani nepreukázal zákonný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania jeho právnym predchodcom otcom A. F. a taktiež nepreukázal ani to, že osoba a to H. F., K.. F., ktorá si mala nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania s otcom navrhovateľa A. F. niekedy v roku 1952 zameniť, bola výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľnosti a ani nepreukázal, aké nehnuteľnosti mal jeho otec s H. F., K.. F. zameniť a že skutočne k zámene došlo.

Z výsledkov vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že nehnuteľnosti a to parcely CKN XXXX - orná pôda o výmere 472 m2 a CKN XXXX - záhrady o výmere 108 m2 patrili do výlučného vlastníctva H. F., K.. F.. V konaní súd nemal ani preukázané, že v ktorom roku malo dôjsť k zámennej zmluve medzi H. F., rod. F. a právnym predchodcom navrhovateľa A. F.F.. Je to založené len na tvrdení navrhovateľa a svedkyne C. F., ktorá je sestrou navrhovateľa a ktorí uviedli, že k uskutočneniu ústnej zámeny nehnuteľnosti malo dôjsť v roku 1952 ústnymi zámennými zmluvami, pričom títo ani nevedeli jednoznačne a nepochybne špecifikovať , ktoré konkrétne nehnuteľnosti mal ich otec A. F. s H. F., K.. F. zameniť. Navrhovateľ ani súdu nepreukázal napriek tomu, že bol súdom k tomu vyzvaný vlastnícke právo H. F., rod. F. k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania v celosti.

Pokiaľ ide o dobromyseľnosť právneho predchodcu navrhovateľa Ignáca Krkošku podľa Stredného písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch o

právach k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy. To isté platí pri majetkových právnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ nejde len o obvyklé darovania primerané ich zárobkovým a majetkovým pomerom. Písomná forma je ďalej potrebná pri právnych úkonoch, pre ktoré zákon osobitne predpisuje písomnú formu.

Podľa § 36 ods.1 Občianskeho stredného zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý sa prieči zákonu alebo všeobecnému záujmu.

Zákonné ustanovenia platné v čase uzatvárania ústnej zámennej zmluvy medzi A. F. a H. F., K.. F. už v tom čase vyžadovali pokiaľ sa týkalo prevodu nehnuteľnosti, aby tento právny úkon mal písomnú formu pod následkom neplatnosti tohto právneho úkonu pokiaľ tento úkon nebol urobený v zákonom predpísanej forme.

Podľa Občianskeho stredného zákonníka a vlastníctvo k pôde. Vlastnícke pomery k pôde založené na zásade (pôda patrí tým, ktorých na nej pracujú), spravujú sa , pokiaľ osobitné predpisy neustanovuje inak. Nadobudnutie vlastníctva 1. Zmluvou.

Podľa § 111 ods.1 Občianskeho stredného zákonníka vlastníctvo k veciam jednotlivé určeným prevádza sa už samou zmluvou, ak nie je dohodnuté inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

Podľa § 115 Občianskeho stredného zákonníka vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116 ods.1 Občianskeho stredného zákonníka

(1) Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Podľa § 145 ods.1 Občianskeho stredného zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

S poukazom už na vyššie citované aj v roku 1952 kedy malo dôjsť k prevodu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania medzi právnym predchodcom navrhovateľa A. F. a H. F., K.. F. ak došlo aj k zámenným zmluvám týkajúcich sa nehnuteľnosti , vyžadovala sa pre platnosť tohto právneho úkonu písomná forma. Medzi navrhovateľovým predchodcom a H. F., rod. F. však k uzatvoreniu písomnej zmluvy o zámene nehnuteľnosti nedošlo a preto ani nemohol byť právny predchodca navrhovateľa dobromyseľný v tom, že mu právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania patrí. Čiže v tomto konaní nebola preukázaná dobromyseľnosť právneho predchodcu navrhovateľa, ani samotného navrhovateľa a preto aj súd konanie navrhovateľa ako nedôvodné zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa Odporcovia v rade 1/ až 13/ boli v tomto konaní úspešní. Prináležalo by im právo na náhradu trov konania. Odporcovia v rade 8/ až 13/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom si náhradu trov konania neuplatnili a náhradu trov konania si neuplatnili ani odporcovia v rade 1/ až 7/ v zákonom stanovenej lehote a preto im ani náhrada trov nebola v tomto konaní priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.