Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/52/2012

Potvrdené rozhodnutím 6Sžf/13/2013
„Identifikačné číslo spisu: 8012200410 Dátum vydania rozhodnutia: 27.11.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:8012200410.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu : Ján Daňko -DAMIK, obchodno-výrobná činnosť, Námestie slobody 79, Vranov nad Topľou, IČO: 3327 3359, zastúpený Advokátskou kanceláriou NOVIKMEC, s.r.o., so sídlom Vranov nad Topľou, Rázusova č. 125, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1030502/6914/2012/KP zo dňa 23. marca 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/52/2012-52 zo dňa 30. októbra 2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/52/2012-52 zo dňa 30. októbra 2012 p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 158,58 Eur na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárii NOVIKMEC, s.r.o., so sídlom Vranov nad Topľou, Rázusova č. 125, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu X. P. - DAMIK, obchodno- výrobná činnosť, K. W.. XX, B. K. I., IČO: 3327 3359, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou NOVIKMEC, s.r.o., so sídlom Vranov nad Topľou, Rázusova č. 125, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. /KP zo dňa 23.marca 2012 na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. /KP zo dňa 23.03.2012 v spojení s platobným výmerom Colného úradu Prešov č. 30407/2011-6262 zo dňa 15.11.2011 podľa , , a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 640,18 EUR, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia a postupu žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku v spojení s platobným výmerom Colného úradu Prešov č. 30407/2011-6262 zo dňa 15.11.2011 na spotrebnú daň z minerálneho oleja, ktorým Colný úrad Prešov určil daňovému subjektu X. P. - DAMIK... základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 29.09.2003 v množstve 5500 l minerálneho oleja (plynový olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 41), ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevedel preukázať a vyrubil spotrebnú daň z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 29.09.2009 vo výške 2.647,21 EUR. Napadnutým rozhodnutím žalovaného tento prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu pre jeho neodôvodnenosť zamietol.

Obe rozhodnutia napadol včas podanou žalobou žalobca, ktorý navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím colného úradu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania. V žalobe namietal, že Colný úrad Prešov, oddelenie spotrebných daní vykonal u A-Zet, s..ro., daňovú kontrolu, ktorú ukončil 03.12.2007, v rámci tejto kontroly mal zistené, že daňový subjekt A-Zet, s.r.o., žalobcovi vydal plynový olej PpKN 2710 19 41 motorová nafta v priebehu roku 2003, spolu 47700 l pri 15°C v dňoch 17.10.2003, 29.07.2003, 27.08.2003, 21.11.2003. Následne bolo vykonané správcom dane Colným úradom Prešov, pobočkou Colného úradu Humenné miestne zisťovanie u žalobcu za účelom preverenia dodania uvedeného plynového oleja a následne bolo zistené, že sa v účtovnej evidencii žalobcu nachádzajú aj ďalšie faktúry od dodávateľa A-Zet, s.r.o. a to faktúry č. 30 05 03/14, č. 29 09 03/24 a č. 02 12 03 na celkové množstvo 17090 l plynového oleja PpKN 270 941 motorová nafta.

V tejto súvislosti poukázal na to, že prvostupňový správny orgán k uvedeným skutočnostiam dňa 07.03.2007 vypočul svedka E. O., ktorý bol v predmetnom čase v roku 2003 konateľom spoločnosti A- Zet, s.r.o., ktorý uviedol, že nepodpísal predmetné faktúry a nikto za neho nemohol vystavovať doklady a tieto faktúry sa ani nenachádzajú v účtovnej evidencii A-Zet, s.r.o.. Žalobca vytýkal správnym orgánom, že iba na základe uvedenej svedeckej výpovede správca dane dospel k záveru, že žalobca nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, ktorý má v držbe podľa zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov a výzvou zo dňa 26.08.2008 bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy podal vyhotovené daňové priznanie podľa vzoru ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré však žalobca v uvedenej lehote nepodal. Z dôvodu nepodania tohto daňového priznania správca dane vypracoval protokol o určení dane podľa pomôcok zn. -6262, v ktorom správca dane vyčíslil spotrebnú daň za jednotlivé zdaňovacie obdobia zo základu dane uvedeného v sporných faktúrach a následne na podklade tohto protokolu bol vydaný platobný výmer, ktorým podľa pomôcok žalobcovi bol určený základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 29.09.2003 v množstve 5500 l a bola mu vyrubená spotrebná daň vo výške 3.309,03 EUR.

Poukázal na to, že platobný výmer napadol odvolaním a Colné riaditeľstvo SR z dôvodu nesprávneho postupu správcu dane rozhodnutím č. 56831/2008 zo dňa 19.09.2001 napadnutý platobný výmer zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie Colnému úradu Prešov. Na základe novovypracovaného protokolu o určení dane podľa pomôcok zn. -6262 bola žalobcovi opätovne vyčíslená spotrebná daň z minerálneho oleja za jednotlivé zdaňovacie obdobia podľa sporných faktúr a bol vydaný platobný výmer dňa 15.11.2011, ktorým mu bol určený základ na spotrebnej dani z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 29.09.2003 v množstve 5500 l minerálneho oleja, ktorého pôvod a spôsob žalobca údajne nevedel preukázať a vyrubil spotrebnú daň za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 2.647,21 EUR. Následne vo veci rozhodol žalovaný, pričom podľa žalobcu záver správnych orgánov nezodpovedá skutkovému stavu veci a správny orgán k týmto záverom dospel postupom v rozpore s platnými právnymi predpismi a podľa názoru žalobcu sa žalovaný ani opakovane pri svojich rozhodnutiach náležite nevyporiadal s relevatnými námietkami uvedenými v odvolaniach.

Žalobca namietal, že nezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného spočíva predovšetkým v porušení jeho procesných práva, ako aj v konaní v rozpore s právnymi predpismi pri zisťovaní a hodnotení materiálnej pravdy v danej veci a žalovaný najzávažnejším spôsobom porušil žalobcove procesné práva tým, že v priebehu daňového konania správca dane mu neumožnil alebo právnemu zástupcovi žalobcu zúčastniť sa na výsluchu svedka E. O. dňa 07.03.2007, ktorého svedecká výpoveď bola jediným podkladom k vydaniu predmetného platobného výmeru. Poukázal na to, že správca dane žalobcu žiadnym spôsobom nevyrozumel o predmetnom výsluchu svedka ani ho žiadnym iným spôsobom neinformoval o tomto zamýšľanom výsluchu. Nedošlo ku konfrontácii medzi žalobcom a uvedeným svedkom za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach, resp. náležitého objasnenia skutkového stavu veci. Žalobca sa nemal možnosť bezprostredne vyjadrovať k tvrdeniam svedka, resp. nemal možnosť v konaní klásť svedkom otázky, čím došlo k porušeniu základného princípu rovnosti zbraní. Medzi základné princípy spravodlivého daňového konania patrí aj princíp rovnosti zbraní, kontradiktórnosť konania a právo osobnej prítomnosti na konaní.

Žalobca poukázal na to, že správca dane tým, že mu neumožnil klásť svedkovi pri jeho výsluchu v zmysle jeho práva zakotveného v o správe daní a poplatkov otázky, došlo v daňovom konaní k závažným procesným pochybeniam s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v sp. zn.: , , s tým, že uvedené závery vychádzajú z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní SR a na účely daňového konania sú bližšie špecifikované v ustanovení . Uviedol, že aj keď uvedené právo daňového subjektu zakotvené v ustanovení , ktorá časť zákona upravuje postup pri výkone daňovej kontroly, podľa názoru žalobcu vzťahujú sa uvedené práva daňového subjektu na celý proces dokazovania, ktorého zásady platia vo všetkých fázach správy daní, či už v rámci daňového konania alebo iba v rámci daňovej kontroly s poukazom na nález Ústavného súdu sp. zn.: , v ktorom uviedol, že medzi procesné garancie patrí napríklad právo predkladať dôkazy alebo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní v rámci daňovej kontroly podľa , i keď daňovú kontrolu nemožno považovať za samostatnú fázu

daňového konania ale len za úkon správcu dane s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn.: nemožno prehliadnuť, že plní obdobnú funkciu ako vytýkacie konanie v rámci vyrubovacieho konania a poskytuje k tomu daňovému subjektu obdobný rozsah práv a povinností. Podobnosť medzi daňovou kontrolou a vytýkacím konaním ilustruje i povinnosť vydať platobný alebo dodatočný platobný výmer do 15 dní od skončenia daňovej kontroly podľa , ktorá vlastne vylučuje poskytnutie primeranej lehoty, minimálne však 15 dní na vyjadrenie sa k pochybnostiam o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti daňového priznania vo vytýkacom konaní podľa a tým i štandardný priebeh vyrubovacieho konania.

Žalobca zdôraznil, že správca dane konal iba s jeho dodávateľom a rozhodol iba na základe tvrdení tohto dodávateľa. Konštatuje, že jeho právo splniť si povinnosť dokazovania bolo porušené práve tým, že v konaní neboli správnym orgánom vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon ukladá. Uviedol, že pre daňové konanie okrem iných zásad uvedených v § 2 zákona platí aj zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej je povinnosťou správcu dane zistiť úplne a presne skutočný stav prejednávanej daňovej veci a až následne rozhodnúť. K tomuto ako prostriedok slúži aj dokazovanie upravené v ustanovení s poukazom na ods. 8 tohto ustanovenia, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Z a Zákona o správe daní však vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Základnou úlohou správcu dane v daňovom dokazovaní je podľa citovaného zákona uplatniť zásadu prejednávaciu, tzn. aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu boli zistené aj bez jeho súčinnosti, čo najúplnejšie s tým, že nikto nemôže viazať správcu dane povinnosťou vykonávať dokazovanie iba v rámci dôkazných prostriedkov navrhnutých alebo očakávaných žalobcom ako daňovým subjektom ale na druhej strane nesmie správca dane opomenúť, resp. iným spôsobom poškodiť daňový subjekt na jeho právach v priebehu daňového dokazovania. Žalobca vytýkal colnému úradu, že ako správca dane mal odstrániť rozpory v tvrdeniach žalobcu a vypočutého svedka, postupom správcu dane však mu bolo znemožnené splniť si svoju povinnosť na preukázanie skutočností rozhodujúcich na správne určenie a vyrubenie dane. Taktiež mu bolo odňaté zákonné ústavné právo podľa SR vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa , , a o správe daní a poplatkov. Uviedol, že uvedeným procesne chybným spôsobom došlo k porušeniu , pretože dôkaz získaný v rozpore so zákonom nie je možné podľa citovaného právneho predpisu považovať za dôkazný prostriedok a podľa SR nie je možné vyhodnotiť také konanie správcu dane ako súladné so zákonom.

Ďalej namietal, že ak žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádzal, že správca dane pri hodnotení dôkazov hodnotí procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti, avšak v predmetnej veci vychádzal iba z účtovníctva spoločnosti A-Zet, s.r.o., v ktorom sa sporné faktúry nenachádzali a z vyhlásenia svedka, vtedajšieho konateľa spoločnosti A-Zet, s.r.o., E. O. a v odôvodnení rozhodnutia správca dane neuvádza, či bol svedok dotazovaný na ostatné faktúry za dodanie minerálneho oleja a ich náležitosti, pravosť a v prípade, že dotazovaný bol ako odpovedal. Pretože výsluch svedka E. O. bol vykonaný v rozpore so o správe daní a poplatkov, nie je možné považovať ho za dôkazný prostriedok a jedinou rozpornou skutočnosťou je neevidovanie sporných faktúr v účtovníctve spoločnosti A-Zet, s.r.o.. Žalobca poukázal tiež na to, že nemá zákonnú možnosť ani povinnosť skúmať konanie dodávateľa vo vzťahu k jeho povinnostiam, ktoré mu vyplývajú z daňových predpisov a právnych noriem upravujúcich podnikanie právnických osôb. Túto povinnosť zákon zveruje aj daňovým orgánom. Uviedol, že nemá ani nemôže mať vedomosť o tom, či osoby, s ktorými je v obchodnoprávnom vzťahu, majú uvedené doklady správne zaúčtované a nie je oprávnený tieto záležitosti u dotknutého subjektu kontrolovať ani zodpovedať za ich vedenie účtovníctva ani za jeho správnosť. Skutková stav žalobca popísal tak, že uvedený minerálny olej objednal a zaplatil podľa vystavených faktúr predmetného subjektu A-Zet, s.r.o.. Tieto doklady spĺňali všetky náležitosti podľa Zákona o účtovníctve. Tak, ako to uviedol správca dane, v predmetnom období bolo celkom 7 vystavených faktúr od dodávateľa A-Zet, s.r.o., pričom všetky spĺňali zákonné podmienky daňového dokladu. Všetky boli obdobným spôsobom vystavené, podpísané aj doručené a je absolútne neodôvodnený záver žalovaného aj správcu dane, ktorý iba na základe neevidovania týchto troch faktúr v účtovníctve A-Zet, s.r.o., dospel k záveru o nedodaní minerálneho oleja spoločnosťou A-Zet, s.r.o.. Odhliadnuc od nezákonne získanej svedeckej

výpovede E. O., bola táto osoba správcovi dane všeobecne známa ako nedôveryhodná, ktorá s colnými a daňovými úradmi nespolupracuje a hodnovernosť jej výpovede už bola vo viacerých daňových konaniach spochybnená. Proti tvrdeniam tejto osoby boli preukázané riadne vystavené a podpísané faktúry spolu s výdavkovými a príjmovými dokladmi spolu s tvrdením žalobcu, ktorý si doposiaľ riadne plnil všetky daňové povinnosti.

Poukázal na to, že ako podnikateľský subjekt si objednal tovar, ktorý mu bol dodaný, a na ktorý mu boli doručené faktúry, ktoré vždy uhradil v hotovosti. Tovar od spoločnosti A-Zet, s.r.o., odoberal približne po dobu jedného roka a vždy ho objednával telefonicky. K dodaniu minerálneho oleja dochádzalo cisternovým autom, ktoré priviezol zamestnanec spoločnosti A-Zet, s.r.o., a pri prevzatí tovaru mu odovzdal faktúru, ktorú vždy v hotovosti vyplatil, inak by mu tovar nedodal. Následne po zaplatení boli vystavené príjmové a výdavkové pokladničné doklady, ktorý príjmový doklad podpísal príslušný pracovník, ktorý tovar doviezol a výdavkový doklad podpísal žalobca. Minerálny olej bol prijatý na skladovú kartu v dňoch uvedených vo faktúrach, pričom je možné skontrolovať evidenciu, pretože stav prijatého a vydaného množstva minerálneho oleja súhlasí. Pretože žalobca od tejto spoločnosti odoberal tovar v roku 2003 viackrát, nemá žiadne pochybnosti o dodávkach tovaru ani o správnosti dokladov príslušných k týmto dodávkam. Konštatoval, že za účelom objektívneho zistenia skutkových okolností v súlade so zásadou materiálnej pravdy v daňovom konaní, ktorá zaväzuje správcu dane úplne a objektívne zistiť všetky skutkové okolnosti, je potrebné vykonať preverenie aj u dotknutého daňového subjektu dodávateľa, čo znamená preveriť príjmové alebo výdavkové doklady, knihu došlých faktúr, peňažný denník, knihu záväzkov a pohľadávok a treba preveriť skladové záznamy, doklady súvisiace s predajom, kúpou a zaúčtovaním sporného tovaru. Vytýkal správcovi dane, že dôkazy boli ním vyhodnotené len v prospech štátu a použitie správneho uváženia bolo svojvoľné, jednostranné, a teda nezákonné, s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn.: , podľa ktorého daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy, s opisom druhu a ceny dodaných služieb od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno správca dane. Iný názor vyplýva z uvedeného rozsudku, než je prezentovaný žalovaným v napadnutom rozhodnutí s tým, že predložil správcovi dane príslušné faktúry od konkrétneho dodávateľa spolu s príjmovými a výdavkovými dokladmi, ako aj evidencie skladových zásob. Preukázaním týchto zásob od konkrétneho dodávateľa vyčerpal vlastné dôkazné bremeno v zmysle citovaného rozsudku a preukázať opak je povinný správca dane, ktorý však nezistil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie opaku jeho tvrdení.

Uviedol, že zo striktného znenia o spotrebnej dani z minerálnych olejov je daňovým dlžníkom ten, kto nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, ktorý má v držbe. Správca dane odôvodnil držbu minerálneho oleja práve spornými faktúrami, ktorých pravosť zneuznal a je pre žalobcu absolútne nepochopiteľné, ako môže správca dane odôvodniť držbu minerálneho oleja a následne určiť spotrebnú daň podľa predloženej faktúry, ktorú predtým poprel a neuznal. Ak správca dane poprel pravosť predmetných faktúr, tým zároveň poprel aj dodanie, a teda držbu minerálneho oleja, ktorého dodanie bolo vyfakturované predmetnými dokladmi. Poukázal na rozsudok NS SR č. vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty. Uviedol, že správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly postupoval v rozpore so základnými zásadami dokazovania a jeho záver o nedodaní predmetného minerálneho oleja spoločnosťou A-Zet, s.r.o., bol vyvodený iba na základe jeho subjektívnych úsudkov. Nemôže byť sankcionovaný za nedisciplinovanosť iného daňového subjektu, ktorého daňová a účtovná evidencia nezodpovedá skutočnosti a v procese dokazovania nebol vykonaný žiadny relevantný dôkaz, ktorý odôvodňoval závery správcu dane.

Žalobca namietal, že správca dane nepreukázal vznik daňovej povinnosti u neho podľa podmienok , 5 o spotrebnej dani z minerálnych olejov.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Poukázal na priebeh konania pred prvostupňovým správnym orgánom s tým, že zotrváva na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a podľa jeho názoru toto rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom a nesúhlasí s námietkami žalobcu. Uviedol, že podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovný doklad je preukázateľný

účtovný záznam, ktorý musí obsahovať okrem iného aj podpisovým záznamom osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke, pričom podpisovým záznamom podľa § 32 citovaného zákona sa rozumie účtovný záznam, ktorého obsahom je vlastnoručný podpis. Pretože v konaní bolo nepochybne preukázané, že daňové doklady neboli vystavené osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti A- Zet, s.r.o., vo vzťahu k faktúre č. 290903/24 a k nej prislúchajúce doklady neboli vystavené p. E. O., ktorý bol v rozhodujúcom čase jediným konateľom spoločnosti A-Zet, s.r.o., sporná faktúra nespĺňa náležitosti účtovného dokladu a predložené daňové doklady nemôžu byť uznané za platné doklady na účely spotrebnej dane z minerálneho oleja a taktiež nemôžu byť zohľadnené ako doklady potvrdzujúce nadobudnutie minerálneho oleja so spotrebnou daňou. Z týchto dôvodov žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa , a teda je daňovým dlžníkom podľa citovaného zákona, ktorý bol povinný podľa citovaného predložiť colnému úradu daňové priznanie najneskôr nasledujúci pracovný deň po vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote bol povinný zaplatiť daň.

Žalovaný poukázal na to, že žalobca mal síce zaúčtovanú faktúru, predložil príjmový a výdavkový doklad, avšak tieto boli vystavené osobou, ktorá nebola oprávnená konať v mene spoločnosti A-Zet, s.r.o. a súčasne predmetná vystavená faktúra sa nenachádzala v účtovnej evidencii spoločnosti A-Zet, s.r.o.. Finančné riaditeľstvo ďalej argumentovalo, že osoba, ktorú podnikateľ poverí prevádzkovaním podniku určitou činnosťou, sa považuje za zákonného zástupcu podnikateľa, pretože môže konať za podnikateľa bez plnej moci, ak je poverená určitou činnosťou a zároveň, ak ide o činnosť týkajúcu sa prevádzkovania podniku. V rozhodujúcom období bol jediným konateľom spoločnosti A-Zet, s.r.o.. p. E. O., ktorý sa vyjadril, že nikto okrem neho nebol oprávnený vystavovať daňové doklady, a že nikomu nedal splnomocnenie, aby za neho konal a podpisoval účtovné doklady s tým, že predmetnú faktúru č. 021203 zo dňa 02.12.2003 a k nej prislúchajúce výdavkové a príjmové pokladničné doklady zo dňa 05.12.2003 nepodpisoval. Z tvrdenia konateľa spoločnosti A-Zet vyplýva, že pri prevádzkovaní spoločnosti nikoho nepoveril určitou činnosťou, čiže nikto nebol ani splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Vzhľadom na uvedené predložené doklady žalobcom nie sú vierohodné, a preto ich žalovaný nemohol uznať ako preukázateľné účtovné doklady potvrdzujúce nákup minerálneho oleja, z ktorého bola odvodená spotrebná daň.

Citoval ustanovenie s poukazom na to, že toto ustanovenie jednoznačne ukladá povinnosť preukázania skutočnosti platiteľovi, teda žalobcovi. Nestačí len preukázanie dokladu ako takého, ale pravosť takéto dokladu, okrem iného, musí vierohodne preukázať subjekt, ktorý tovar dodáva. Obchodný prípad musí mať subjekty, ktoré sú identifikovateľné, musia mať oprávnenie obchodovať s tovarom, ktorý je predmetom odberu a dodávky a iba v takom prípade je možné považovať preukázanie potrebných dokladov za vierohodné pre daňové konanie. V danom prípade tak to nebolo, pretože skutočnosti subjekt označený na dokladoch nebol stotožnený so skutočným dodávateľom tovaru a zároveň u dodávateľa tovaru sa v jeho účtovnej evidencii sporná faktúra nenachádzala. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: .

Žalovaný zdôraznil, že žalobca mal preukázať, že predmetný minerálny olej nadobudol v súlade so zákonom a z dôvodu, že v skutočnosti subjekt označený na dokladoch nebol stotožnený so skutočným dodávateľom tovaru, a teda žalobca nepreukázal vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť daňových dokladov, podľa názoru žalovaného žalobcovi podľa vznikla daňová povinnosť, pretože v konaní nevedel vierohodne preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja. Žalovaný konštatoval, že výpoveď svedka p. E. O. nebola jediným ani rozhodujúcim dôkazom, z ktorého správca dane a žalovaný vychádzali pri svojom rozhodovaní, pretože zistenia colného úradu boli verifikované a vyhodnotené nielen na základe svedeckej výpovede p. O. ale boli preverené miestnym zisťovaním priamo v účtovníctve žalobcu, na základe čoho boli vyhotovené protokoly o určení dane podľa pomôcok. Ďalej sa vychádzalo z výsledkov daňovej kontroly u daňového subjektu A-Zet, s.r.o., kde E. O. bol jediným konateľom, u ktorého sa priamo vykonalo preverenie účtovnej evidencie, ktorého výsledkom bolo, že sporná faktúra nie je evidovaná v jeho účtovnej databáze a zároveň žalobca nevedel žiadnym spôsobom identifikovať šoféra, ktorý prevzal hotovosť a tovar. Vzhľadom na vyššie uvedené sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že iba na základe svedeckej výpovede správca dane dospel k záveru, že žalobca nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja.

Žalovaný ďalej citoval ustanovenia , konkrétne , piatu vetu, , s tým, že daňové zákony spočívajú na princípe objektívnej zodpovednosti, čo znamená zodpovednosť subjektov za ich protiprávne konanie bez ohľadu na zavinenie, keďže zavinenie nie je pojmovým znakom daňového deliktu, a preto správca dane preukazuje iba porušenie právnej povinnosti, čo v predmetnej veci nepochybne preukázané bolo. Otázka zavinenia je irelevantná, preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti a objektívna zodpovednosť znamená zodpovednosť za výsledok. Ak teda správca dane u žalobcu zistil, že tento nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru, nesie za to zodpovednosť vrátane následkov za zistený stav bez ohľadu na zavinenie.

S námietkami citovanými v žalobe sa žalovaný vyporiadal tak, že žalobca v konaní nevystupoval ako daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, t.j. nebol kontrolovaný subjekt podľa , ale colný úrad vykonal u žalobca miestne zisťovanie podľa citovaného zákona. Pretože colný úrad u žalobcu nevykonával daňovú kontrolu, nekonal v rozpore s , pretože právo klásť svedkov otázky patrí len daňovému subjektu, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola. Žalovaný zdôraznil, že aj keď miestne zisťovanie vykazuje určité znaky daňovej kontroly, nemožno ho s týmto inštitútom zamieňať. Právna úprava miestneho zisťovania poskytuje správcovi dane oprávnenia, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie riadnej správy daní, získanie akýchkoľvek informácii potrebných v daňovom konaní a aj na eliminovanie daňových únikov.

FR poukázalo na to, že s princípom objektívnej zodpovednosti súvisí aj dôkazný princíp upravený v , keď v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na strane žalobcu. Z citovaného zákona vyplýva skutočnosť, že správca dane vedie dokazovanie a je na ňom, ako dôkazy predložené daňovým subjektom vyhodnotí a či ich považuje za vierohodné a či ich akceptuje. Správca dane na účely daňového konania vykonal rozsiahle dokazovanie s poukazom na svedeckú výpoveď p. E. O., preverenie účtovnej evidencie v spoločnosti A-Zet, s.r.o., protokol o daňovej kontrole, miestne zisťovanie u žalobcu, vyjadrenie žalobcu k zisteniam z miestneho zisťovania, protokol o určení dane podľa pomôcok, o vznesených námietkach bol spísaný dodatok k protokolu o určení dane podľa pomôcok a náležite zistil skutkový stav a podľa názoru žalovaného napadnutý platobný výmer bol vydaný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Uviedol, že v priebehu konania pred prvostupňovým a druhostupňovým orgánom žalobca nebol zastúpený právnym zástupcom, a preto námietka uvedená v žalobe nie je dôvodná. Nedôveryhodnosť svedka žalobca podľa názoru žalovaného žiadnym relevantným dôkazom nepodložil svoje tvrdenie a svoje tvrdenie oprel iba o všeobecné konštatovanie. Preto sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že svedecká výpoveď p. E. O. je dôkaz, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom, pretože správca dane vykonal výsluch svedka v súlade s a správca dane môže získať informácie, ktoré nemá bezprostredne k dispozícii, a ktoré nevyhnutne pre objektívne zistenie skutkového stavu v daňovom konaní potrebuje aj prostredníctvom svedeckej výpovede. Preto je žalovaný toho názoru, že colný úrad postupoval v súlade so zákonom, pretože svedok bol vypočutý k skutočnostiam tvoriacim predmet konania a správca dane aj inými dôkazmi zistil skutočný stav veci. Poukázal na to, že jednou z primárnych zásad je zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúca z , podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Ak žalobca poukazuje na rozsudky NS SR a nález Ústavného súdu SR, žalovaný uviedol, že tieto upravujú postup správcu dane v rámci daňovej kontroly a upravujú rozsah práva a povinnosti daňového subjektu, u ktorého sa daňová kontrola vykonáva, avšak v danej právnej veci žalobca v konaní nevystupoval ako daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, pričom daňová kontrola a miestne zisťovanie sú samostatné právne inštitúty. Finačné riaditeľstvo uviedlo, že v daňovom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca v predmetnej veci zaúčtoval faktúry, ktoré nie sú z hľadiska a zákona vierohodné a ich právna relevantnosť bola spochybnená, preto ich nemôže správca dane uznať ako preukázaľné účtovné doklady potvrdzujúce nákup minerálnych olejov, z ktorých bola odvedená spotrebná daň a šetrením colného úradu ako správcu dane nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zbavenie právnej zodpovednosti žalobcu. Žalovaný je toho názoru, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami a odôvodnenie jeho rozhodnutia je zrozumiteľné, sú v ňom

uvedené všetky skutočnosti, ktoré tvorili podklad na jeho vydanie a Colný úrad Prešov v predmetnom daňovom konaní dostatočne zistil skutkový stav, a preto námietky sú irelevantné.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Colný úrad Prešov podľa o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov dňa 15.11.2011 pod č. 30407/2011-6262 vydal platobný výmer na spotrebnú daň z minerálneho oleja podľa v spojení s o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a určil daňovému subjektu X. P. - DAMIK, obchodno-výrobná činnosť, Námestie slobody... základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 29.09.2003, v množstve 5500 l minerálneho oleja (plynový olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 41), ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevedel preukázať a vyrubil spotrebnú daň z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 29.09.2003 vo výške 2.647,21 EUR a následne určil lehotu na úhradu spotrebnej dane z liehu.

Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu napadol odvolaním žalobca, o ktorom rozhodlo FR SR rozhodnutím zo dňa 23.03.2012 pod č. /KP a to tak, že (citácia): „Na základe zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, ako odvolací orgán podľa a o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v spojení s o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov preskúmalo na základe včas podaného odvolania fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie X. P. - DAMIK,... ním napadnutý platobný výmer Colného úradu Prešov zn. -6262 zo dňa 15.11.2011, ktorým colný úrad podľa v spojení s určil podľa pomôcok odvolateľovi základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 29.09.2003 v množstve 5500 l minerálneho oleja kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 41 a vyrubil mu spotrebnú daň vo výške 2.647,21 EUR“ a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu požadovanom v odvolaní žalovaný rozhodol tak, že podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov napadnutý platobný výmer potvrdil a odvolanie fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie X. P. - DAMIK... pre jeho neodôvodnenosť zamietlo.

V odôvodnení rozhodnutia poukázalo na postup správcu dane v konaní, a teda že Colný úrad Prešov v dňoch od 22.10.2004 do 03.12.2007 vykonal v spoločnosti A-Zet, s.r.o., ktorá spoločnosť je od 01.10.2010 zrušená z dôvodu rozhodnutia súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku a je ex offo vymazaná z Obchodného registra SR, daňovú kontrolu podľa , z ktorej bol spísaný protokol zn.: -6238 a mal zistené, že spoločnosť A-Zet, s.r.o. dňa 17.07.2003 žalobcovi dodala 6500 l minerálneho oleja - faktúra č. 170703/2, dňa 29.07.2003 dodala 19200 l minerálneho oleja - faktúra č. 290703, dňa 27.08.2003 dodala 16000 l minerálneho oleja

- faktúra č. 270803/1 a dňa 21.11.2003 dodala 6000 l minerálneho oleja - faktúra č. 21 11 03.

Po vykonaní miestneho zisťovania podľa za účelom preverenia uvedených dodávok minerálneho oleja preverením účtovnej evidencie žalobcu mal colný úrad zistené, že sa v nej okrem vyššie uvedených faktúr nachádzali aj ďalšie faktúry, v zmysle ktorých mal žalobca prevziať od spoločnosti A-Zet, s.r.o. minerálny olej a to konkrétne dňa 30.05.2003 - faktúra č. 300503/14, 5350 l minerálneho oleja, dňa 29.09.2003 - faktúra č. 290903/24, 5500 l minerálneho oleja a dňa 02.12.2003 - faktúra č. 021203, 6240 l minerálneho oleja, pričom tieto faktúry sa nenachádzali v účtovnej evidencii spoločnosti A-Zet, s.r.o.. Žalovaný poukázal na to, že v zápisnici o miestnom zisťovaní zn. žalobca uviedol, že nákupy predmetnej motorovej nafty zabezpečoval iba telefonicky s konateľom spoločnosti s p. E. O. a to z dôvodu výhodnosti cenovej ponuky, ktorá bola nižšia o 0,50 Sk až 1,-- Sk na liter motorovej nafty vrátane nákladov na dopravu. Neuzatvoril písomnú zmluvu o dodávke motorovej nafty a faktúra ako daňový doklad bola zároveň dodacím listom. Dopravu motorovej nafty zabezpečoval pracovník spoločnosti A-Zet, s.r.o., ktorý mu na dvore odovzdal tovar a súčasne

prevzal hotovosť podľa faktúry. Neoveroval si totožnosť vodiča ani motorového vozidla. Šofér mal vždy pri dodávke motorovej nafty vystavený príjmový doklad spolu s faktúrou a žalobca nevedel uviesť meno šoféra - príjemcu hotovosti a motorovú naftu predával ďalej spotrebiteľom. Dňa 07.03.2007 správny orgán prvého stupňa vypočul p. E. O., ktorý bol v rozhodujúcom čase jediným konateľom spoločnosti A- Zet, s.r.o. a z ústneho pojednávania colný úrad spísal zápisnicu o vypočutí svedka zn. INT, v ktorej svedok uviedol, že nepodpísal faktúru č. 300503/14 zo dňa 30.05.2003 a k nej prislúchajúce výdavkové a príjmové pokladničné doklady zo dňa 30.05.2003, faktúru č. 290903/24 zo dňa 29.09.2003 a k nej prislúchajúce výdavkové a príjmové doklady zo dňa 30.09.2003 a faktúru č. 021203 zo dňa 02.12.2003 a k nej prislúchajúce výdavkové a príjmové pokladničné doklady zo dňa 05.12.2003 a na otázku, či je možné , že niekto iný vystavoval v jeho mene účtovné doklady, uviedol, že je to možné, ale nevie, kto to bol, a že on nikoho nesplnomocnil na takéto úkony.

Následne bol žalobca vyzvaný na podanie daňového priznania z predmetného minerálneho oleja a to do 10 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 28.08.2008. V stanovenej lehote nebolo podané daňové priznanie ani nebola zaplatená spotrebná daň z minerálneho oleja, v dôsledku čoho môže správca dane, teda colný úrad určiť daň podľa pomôcok a pod sp. zn.: 53366/2008-6262 dňa 10.09.2008 bol vypracovaný protokol o určení dane podľa pomôcok. Žalobca bol colným úradom vyzvaný podľa na vyjadrenie sa k protokolu a na základe vyjadrenia žalobcu zo dňa 29.09.2008 bol colným úradom k protokolu vypracovaný dodatok pod zn. -6262. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa nezúčastnil na prerokovaní protokolu v určený deň vo výzve, za deň prerokovania protokolu sa považuje deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie protokolu, t.j. 02.10.2008 s poukazom na .

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že následne colný úrad vydal dňa 06.10.2008 platobný výmer zn. -6262, ktorým podľa určil podľa pomôcok žalobcovi základ spotrebnej dane z minerálneho oleja kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 41 za zdaňovacie obdobie 29.09.2003 v množstve 5500 l a vyrubil mu spotrebnú daň vo výške 99.688,-- Sk, teda 3.309,03 EUR, ktoré bolo napadnuté odvolaním a odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 19.09.2011 zn.: 56831/2008 platobný výmer zo dňa 06.10.2008 zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie colnému úradu. Dôvodom na zrušenie napadnutého platobného výmeru bolo, že žalobcovi bolo určené spolu s daňou aj zvýšenie dane podľa , pretože v čase vydania tohto platobného výmeru bol účinný , ktorým sa menili ustanovenia o správe daní a poplatkov a v zmysle týchto zmien colný úrad nebol oprávnený odvolateľovi vymerať aj zvýšenie dane, keďže zmena právnej úpravy bola pre žalobcu priaznivejšia. Vytýkané nedostatky colný úrad zohľadnil a vydal vyššie citovaný platobný výmer.

Žalovaný ďalej argumentoval ustanoveniami , , , piata veta, , . S odvolacími námietkami sa vyporiadal tak, že colný úrad hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a svoje rozhodnutie založil len na tvrdení konateľa spoločnosti A-Zet, a uvádza, že colný úrad v konaní má možnosť posúdiť, či sa niektorá skutočnosť ukázala v rámci dokazovania ako pravdivá, t.j. či sama osebe je ako dôkaz dostačujúca alebo či treba zadovážiť ďalšie dôkazy, ktoré vytvoria podklady pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov správca dane hodnotí procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Zdôrazňuje, že colný úrad v danej právnej veci vychádzal najmú z účtovníctva spoločnosti A-Zet, s.r.o., v ktorom sa faktúra č. 290903/24 nenachádzala a prehlásenie vtedajšieho konateľa tejto spoločnosti p. E. O. možno považovať za dôkaz, ktorý vytvoril úplnejší podklad pre samotné rozhodnutie. V rozhodujúcom období bol jediným konateľom spoločnosti A-Zet, s.r.o. p. E. O., ktorý sa vyjadril, že nikto okrem neho nebol oprávnený vystavovať daňové doklady, a že nikomu nedal splnomocnenie, aby za neho konal a podpisoval účtovné doklady. Ďalej sa vyjadril, že predmetnú faktúru č. zo dňa 29.09.2003 a k nej prislúchajúce výdavkové a príjmové pokladničné doklady zo dňa 30.09.2003 nepodpisoval. Pri daňovej kontrole v spoločnosti A-Zet, s.r.o. nebolo preukázané splnomocnenie tretej osoby na konanie v mene spoločnosti A-Zet, s.r.o. v čase, keď bol jej konateľom p. O..

Na záver žalovaný konštatoval, že colný úrad postupoval v súlade s , v zmysle ktorého ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Nakoľko colný úrad v konaní zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, žalovaný námietku žalobcu, že colný úrad mal sporné prípady konfrontovať medzi ním a p. O., považuje za neopodstatnenú. Zo stavu veci vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k zaúčtovaniu faktúry č. 290903/24, ktorá však nespĺňa náležitosti účtovného dokladu v zmysle o účtovníctve v znení neskorších predpisov, podľa ktorého účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať okrem iného aj podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke, pričom podpisový záznam podľa citovaného zákona sa rozumie účtovný záznam, ktorého obsahom je vlastnoručný podpis. Vzhľadom na uvedené predmetné doklady (faktúra, príjmový a výdavkový doklad) nie sú z hľadiska vyššie citovaného zákonného ustanovenia vierohodné, a preto ich správca dane nemohol uznať ako preukázateľné účtovné doklady potvrdzujúce nákup minerálneho oleja, z ktorého bola odvedená spotrebná daň. Na základe uvedeného námietka odvolateľa, že účtovné doklady dodané spoločnosťou A-Zet, s.r.o. spĺňali všetky zákonné náležitosti, je irelevantná.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný sa stotožnil sa právnym názorom colného úradu, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa , a teda je daňovým dlžníkom v zmysle , a teda bol povinný v zmysle predložiť colnému úradu daňové priznanie najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote bol povinný zaplatiť daň. Žalovaný konštatoval, že odvolaním napadnuté rozhodnutie má všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle ustanovenia . Zároveň má žalovaný za to, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, bolo v súlade s platnými právnymi predpismi.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s platobným výmerom Colného úradu Prešov podľa druhej hlavy piatej časti upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Podstatnými námietkami žalobcu je, že colným úradom a následne aj žalovaným boli porušené jeho procesné práva, rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci.

V preskúmavanej veci je nesporné, že na základe daňovej kontroly u daňového subjektu A-Zet, s.r.o. bol žalobca vyzvaný na podanie daňového priznania k spotrebnej dani z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 29.09.2003, pričom žalobca túto výzvu nerešpektoval a daňové priznanie nepodal. Ďalší postup v konaní bol taký, ako je chronologicky popísaný v oboch rozhodnutiach a to Colného úradu Prešov a Finančného riaditeľstva SR.

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v ustanovení upravuje, že ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie v lehote podľa tohto zákona, alebo podľa osobitného zákona, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Správca dane je oprávnený v prípade nepodania daňového priznania alebo hlásenia v lehote podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona určiť daň podľa pomôcok (). Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie ani v lehote určenej vo výzve správcu dane, alebo ak neboli odstránené chyby v podanom daňovom priznaní alebo hlásení, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok (), ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane o určení dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom postupuje podľa piatej vety... .

Podľa piata veta - ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa ; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa

odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil.

v znení neskorších predpisov v upravuje, že ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa , je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že jednou z pomôcok, ktorú správca dane použil, je aj zápisnica Colného úradu Prešov zo dňa 07.03.2007 zn. o vypočutí svedka E. O. a ako predmet svedeckej výpovede je „podanie svedeckej výpovede v daňovom konaní vo veci objasnenia skutočnosti týkajúcich sa obchodovania s minerálnymi olejmi právnickou osobou A- Zet, s.r.o., Partizánska 253/1, Humenné (sídlo od 15.04.2002 do 14.02.2005, Odborárov 51, Spišská Nová Ves, IČO: 36 168 816, v období od 01.01.2002 do 30.04.2004)“, v ktorej zápisnici okrem citovanej časti výpovede v odôvodnení platobného výmeru Colného úradu Prešov tento svedok uviedol (citácia): „Otázka: Viedol daňový subjekt evidenciu minerálneho oleja v zmysle o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, teda evidenciu príjmu a výdaja minerálnych olejov? Odpoveď: To neviem povedať, viem, že som mal povolenie, ale či sa toto viedlo, to neviem povedať, ale asi skôr nie.“

Ak žalobca v žalobe namieta, že platobný výmer Colného úradu Prešov bol vydaný iba na základe dôkazov svedčiacich v jeho neprospech, a že správca dane colný úrad nevykonal žiadne iné dôkazy a porušil zásadu rovnosti zbraní, s týmto názorom sa súd stotožňuje. Aj podľa názoru súdu nič colnému úradu nebránilo v tom, aby vykonal konfrontáciu medzi žalobcom a vypočutým svedkom p. E. O. a prípadne nariadil vo veci vypracovania znaleckého posudku vo vzťahu k podpisom na sporných faktúrach, o ktorom podpise žalobca tvrdí, že sú podpísané p. E. O., ktorého pravosť p. E. O. poprel.

v znení neskorších predpisov totižto v ustanovení upravuje, že ak správca dane vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené.

Citovaný zákon v ustanovení § 48 ods. 4 upravuje, že ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne.

Podľa prvá veta v znení neskorších predpisov - odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia - rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.

v upravuje, že Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát... .

Podľa názoru súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa s odvolacími námietkami žalobcu dostatočne a presvedčivo nevyporiadal. Daňové orgány v predmetnej veci vychádzali z nesprávneho právneho

názoru, rozhodnutia sú nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené a procesne žalovaný pochybil, ak v konaní nevytkol daňovému orgánu, že neprihliadol na citované ustanovenie .

Závery colného úradu a žalovaného o tom, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa a je daňovým dlžníkom podľa o spotrebnej dani z minerálnych olejov, je predčasný.

Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a Colného úradu Prešov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe spolu s postupom daňových orgánov súd podľa , , rozhodnutie žalovaného v spojení s platobným výmerom colného úradu zrušil a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je na uvážení daňových orgánov, či vo veci vykonajú výsluch svedka p. O. za prítomnosti žalobcu, čím v žiadnom prípade nebudú porušené základné zásady daňového konania upravené v a je nevyhnutné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie znalcom grafológom vo vzťahu k pravosti podpisov na sporných faktúrach vo vzťahu k bývalému konateľovi dodávateľa žalobcu spoločnosti A-Zet, s.r.o..

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech súd priznal náhradu trov konania. Trovy konania boli právnym zástupcom vyčíslené písomným podaním zo dňa 30.10.2012 tak, že žiadal priznať

a/ trovy právneho zastúpenia

26.07.2012 - príprava a prevzatie v sume 127,16 EUR

05.06.2012 - podanie žaloby v sume 127,16 EUR

22.10.2012 - vyjadrenie v sume 127,16 EUR

30.10.2012 - KS Prešov - hlavné pojednávanie v sume 127,16 EUR,

spolu trovy zastúpenia v sume 508,64 EUR

b/ režijný paušál

režijný paušál r. 2012 7,63 EUR x 4 úkony = 30,52 EUR

c/ hotové výdavky

hotové výdavky mot. vozidla Fiat Punto VT... dňa 30.10.2012, B. K. I. - V. - B. K. I. = 100 km, 0,059 l/ km x 1,129 x 100 km = 6,66 EUR

amortizácia 0,183 x 100 km = 18,30 EUR

strata času § 17 na trase B. K. I. - V. = 4 polhodiny x 12,35 EUR = 49,40 EUR

PHM + amortizácia mot. vozidla + strata času = 74,36 EUR,

spolu hotové výdavky 74,36 EUR

súdny poplatok - kolky = 66,-- EUR

Základ dane: 613,52 EUR

DPH 20%: 122,70 EUR

Suma spolu: 736,22 EUR

Súdny poplatok: 66,-- EUR

Spolu: 802,22 EUR

Súd preskúmal predložené vyúčtovanie a dospel k záveru, že nepriznáva žalobcovi trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.10.2012 a žalobcovi priznal trovy konania za 3 úkony právnej pomoci a to prípravu a prevzatie, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 30.10.2012, teda 127,16 EUR x 3 = 381,48 EUR, 3x režijný paušál 7,63 x 3 = 22,89 EUR, náhradu hotových výdavkov vyčíslených právnym zástupcom, teda v celkovej sume 478,73 EUR + 20% DPH, čo predstavuje sumu 95,746 EUR, teda spolu 574,18 EUR + 66,-- EUR súdny poplatok zaplatený na výzvu súdu, spolu 640,18 EUR, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu spoločnosti AK NOVIKMEC, s.r.o. na č. účtu: XXXXXXXX/XXXX vedený v R. O. W., a.s., B. nad I.. Pri vyčíslení trov konania súd aplikoval vyhlášku č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb , -c/, , o cestovných náhradách.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.