Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)013/373872.ca5804.pdf
PDF · 132.97 KB
No categories available
3Sžf/81/2008
Najvyšší súd 3 Sžf 81/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci
žalobcu: P. F. P., s.r.o., K., zastúpený: JUDr. G. C., advokátkou, Z., proti žalovanému:
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/11071-68624/2007/991545-r zo
dňa 04.09.2007 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.
7S/119/2007-64 zo dňa 11.06.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 7S/119/2007-64 zo dňa 11.06.2008 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného
č. I/223/11071-68624/2007/991545-r zo dňa 04.09.2007 v spojení s dodatočným platobným
výmerom vydaným pod č. 696/230/40516/07/Mich zo dňa 05.06.2007 vydaný Daňovým
úradom Košice II. z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP a vec v r a c i a
žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach vydal dňa 11.06.2008 rozsudok, ktorým zamietol žalobu
žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/223/11071-
68624/2007/991545-r zo dňa 04.09.2007, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Košice II č. 696/230/40516/07/Mich zo dňa 05.06.2007, ktorým správca
dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej
len zák.č. 511/1992 Zb.) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume
612 000,-- Sk za zdaňovacie obdobie december 2003.
Rozsudok krajský súd zdôvodnil tým, že za použitia dôkazov a zistení získaných
v predmetnej veci považoval námietku žalobcu o preukázaní uskutočnenia zdaniteľného
plnenia ním tvrdeným spôsobom za neakceptovateľnú, pretože to vyvracajú jednotlivé
dôkazy, ktoré boli zadovážené v správnom konaní, ako aj v rámci príslušného policajného
šetrenia a sú obsiahnuté v pripojenom administratívnom spise žalovaného a správneho
orgánu prvého stupňa. Ako bezpredmetnú vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu o tom,
že k nákupu strojných zariadení od spoločnosti S. T., s.r.o., P. došlo v mesiacoch október až
december 2003, t.j. v čase, keď pán R. bol konateľom uvedenej spoločnosti, pretože
z vykonaných dôkazov podľa krajského súdu nepochybne vyplýva, že kúpna zmluva,
predmetom ktorej bola dodávka jednotlivých strojných zariadení medzi žalobcom ako
odberateľom a uvedenou spoločnosťou bola uzavretá a podpísaná už dňa 18.06.2003, t.j. ešte
pred tým, než sa stal konateľom uvedenej spoločnosti pán R., pričom na podpísanie uvedenej
zmluvy nebol aktuálnymi konateľmi spoločnosti dodávateľa splnomocnený. V rámci
výsluchov konatelia uvedenej spoločnosti obchodovanie so žalobcom vrátane uzavretia
predmetnej zmluvy, ako aj uskutočnenie reálneho predmetného zdaniteľného plnenia na jej
základe popreli. Rovnako účet, na ktorý mali byť poukázané finančné prostriedky – kúpna
cena za dodávku strojných zariadení, bol založený až 25.11.2003, pričom v čase uzavretia
kúpnej zmluvy ešte neexistoval a preto za riadnych okolností nemohol byť uvedený
v predmetnej zmluve. Žalovaný sa dostatočne vysporiadal aj s námietkou žalobcu týkajúcou
sa existencie predmetných strojných zariadení s tým, že tento ich existenciu nespochybnil,
avšak spochybnil ich nadobudnutie od spoločnosti S. T., s.r.o., čo náležite odôvodnil aj
s poukazom na výsledky policajného šetrenia, vychádzajúce z vyššie uvedených archívnych
materiálov, týkajúcich sa týchto zariadení.
Krajský súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že v danom konaní
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že by došlo k uskutočneniu
predmetného zdaniteľného plnenia, na základe ktorého si uplatnila za mesiac december 2003
odpočet dane z pridanej hodnoty, ďalej len DPH, a z tohto dôvodu žalobu podľa § 250j
ods. 1 OSP zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu sa odvolal žalobca, pretože rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Správca dane pri spochybnení
zdaniteľného plnenia vychádzal z neúplne a nesprávne zistených skutočností,
keďže nevykonal žiadnu kontrolu v spoločnosti S. T., s.r.o., ktorou by relevantne preukázal,
že uvedená spoločnosť údajne nenakúpila predmetné strojné zariadenia a nemohla ich teda ani
predať žalobcovi. Tieto tvrdenia boli získané z úradného záznamu z vyťaženia J. R., konateľa
spoločnosti S. T., s.r.o. zo dňa 21.12.2006 spísaného policajným útvarom po č. PPZ-44-
219/BOK-V-IV-2006. Žalobca považuje tvrdenia J. R. v predmetnej zápisnici za nepravdivé
a účelové s cieľom zakryť svoje protiprávne konanie. S uvedeným sa súd, ani žalovaný vôbec
nevysporiadali. Žalobca považuje tvrdenia J. R. za nepravdivé, rozporuplné a nehodnoverné,
pretože je nepochybné, že úhrady za kúpu strojného zariadenia boli poukázané na účet
dodávateľa uvedeného na faktúrach, ktorý mohol v banke otvoriť len konateľ spoločnosti.
Konateľ spoločnosti nemohol tvrdiť, že nevie o aké finančné prostriedky sa na jeho účte
jednalo, pretože úhrady za strojné zariadenia žalobcu mali uvedený variabilný symbol, ktorý
sa rovnal číslu uhrádzanej faktúry. Pokiaľ nevedel o žiadnej obchodnej transakcii, mal
uvedené finančné prostriedky vrátiť príkazcovi.
Žalobca k záveru krajského súdu, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy išlo o predstieraný
právny úkon uviedol, že ku skutočnosti, že na kúpnej zmluve je ako dátum podpísania
uvedený deň 18.06.2003, bolo žalobcom podané vysvetlenie dňa 10.10.2006 v zápisnici
o ústnom pojednávaní správcovi dane, a to také, že uvedená zmluva bola v skutočnosti
podpisovaná až koncom mesiaca november 2003, kedy boli žalobcovi doručené aj predmetné
faktúry za zdaniteľné plnenie. Žalobca k tejto okolnosti uvádza, že táto skutočnosť nezakladá
neplatnosť uvedenej zmluvy, neplatnosť tejto zmluvy mohla byť spochybnená pri daňovej
kontrole v spoločnosti S. T., s.r.o., resp. ak by jej platnosť napadli účastníci zmluvného
vzťahu. Takáto kontrola však do času výmazu ex offo uvedenej spoločnosti z obchodného
registra vykonaná nebola. Zákon o dani z príjmu a ani zákon o DPH neustanovujú povinnosť
uzavretia kúpnej zmluvy v písomnej forme, neustanovujú ani žiadne podstatné náležitosti
zmluvy. Preto je žalobca názoru, že ak došlo k uzavretiu antidatovanej zmluvy, resp. zmluvy
s nesprávne uvedeným dátumom podpisu zmluvy, uvedené nie je porušením povinností
vyplývajúcich mu zo zákona z dani z príjmu ani zo zákona o DPH.
Rovnako sa žalobca nestotožnil s tvrdením súdu, že deklarovaním skúšobnej
prevádzky strojov malo navodiť dojem, že predmetom kúpy sú nové stroje, uvedené
konštatovanie nie je ničím podložené pretože stroje neboli demontované a ani neboli nové,
skúšobná prevádzka u nového vlastníka, resp. u budúceho vlastníka mohla bežať. Uvedený
súbor strojov bol predaný prvým vlastníkom R., s.r.o., spoločnosti R., a.s.,. Spoločnosť R.,
a.s., celý súbor strojov predala a počas splácania leasingovej zmluvy ich prenajímala
spoločnosti žalobcu. Podobne aj súbor sporných siedmich strojných zariadení mal žalobca do
času ich kúpy v nájme. Žalobca nemá zákonnú možnosť a ani povinnosť skúmať konanie
dodávateľa vo vzťahu k jeho povinnostiam vyplývajúcich mu z daňových predpisov
a právnych noriem upravujúcich podnikanie právnických osôb. Naopak túto povinnosť zákon
zveruje aj daňovým orgánom. Keďže žalobca neporušil žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu
mu z § 23 ods. 3 písm. a/, § 24 ods. 2 písm. a/, § 25 ods. 1 zák.č. 336/1999 Zz. o účtovníctve
v znení neskorších predpisov, preukázal nadobudnutie strojného zriadenia. Správca dane sa
osobne presvedčil o existencii strojného zariadenia aj o spôsobe využívania tohto strojného
zariadenia.
Odvolateľ s poukazom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil, resp. aby ho zmenil, žalobe vyhovel a žalobcovi
priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný uvádzajúc, že účtovné doklady,
aj keď spĺňajú všetky formálne náležitosti, ešte nie sú dôkazom o uskutočnení zdaniteľného
plnenia. Zdaniteľné plnenie ako právna skutočnosť musí byť preukázaná vo všetkých
znakoch. Nestačí len existencia dokladu, ale uskutočnenie zdaniteľného plnenia musí žalobca
preukázať aj inak, čo v danom prípade žalobca nesplnil. Tvrdenie žalobcu, že predmetná
kúpna zmluva bola podpísaná až v novembri 2003, kedy boli žalobcovi doručené faktúry
za zdaniteľné plnenie vyvracia tvrdenie konateľa R., ktorý uviedol, že so spoločnosťou P. F.
P., s.r.o., zmluvu o dodávke strojov nepodpísal, s uvedenou spoločnosťou nikdy nejednal,
konateľa uvedenej spoločnosti nepozná, faktúry nevystavil, platby v hotovosti neprijal,
pečiatka na zmluve nie je zhodná s tou, ktorú vlastní. Akékoľvek obchodné kontakty so
žalobcom popreli aj predchádzajúci konatelia uvedenej spoločnosti. Žalobca v danej veci
dôkazné bremeno neuniesol, preto správca dane oprávnene vyrubil rozdiel DPH za obdobie
december 2003. V ďalšom sa pridŕžal písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 04.03.2008.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu
Košice č. k. 7S 119/2007-64 zo dňa 11.06.2008 ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len OSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach § 212 ods. 1 OSP
a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods.3 veta druhá a § 250ja ods. 4
veta prvá OSP zmenil a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu
dane zrušil podľa § 250j ods.2 písm. c/ OSP.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že Daňový úrad Košice II
ako správca dane vykonal u žalobcu kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie október 2003,
o ktorej výsledku vyhotovil protokol č. 696/320/4133/07 zo dňa 23.01.2007. Na základe
výsledkov kontroly vyrubil správca dane dodatočným platobným výmerom
č. 696/230/40516/07/Mich zo dňa 05.06.2007 rozdiel DPH v sume 612 000,-- Sk za porušenie
§ 20 v spojení s § 20a zák.č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, ďalej len zákon o DPH. Proti rozhodnutiu správcu dane sa žalobca odvolal
a Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/223/11071-68624/2007/991545-r zo dňa
04.09.2007 rozhodnutie Daňového úradu Košice II potvrdil.
Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z faktúry
č. 08122003 zo dňa 08.12.2003 vo výške 612 000,-- Sk a to za kúpu tlačiarne JAIME 1000-
IMAJE, stojana na výrobu sáčkov SHM C-1, pásovej vyťahovačky na rúrky HW 9811,
rezačky vertikal BAS J 15. Faktúra bola vystavená na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
18.06.2003 medzi spoločnosťou žalobcu ako kupujúcim a spoločnosť S. T., s.r.o., N. X, P.,
ako predávajúcim. Predmetom predaja bolo 7 strojných zariadení na spracovanie výrobkov
z penového polyetylénu. Predmetná kúpna zmluva bola podpísaná dňa 18.06.2003, za
spoločnosť predávajúceho S. T., s.r.o., zmluvu podpísal J. R., ktorý ku dňu 18.06.2003 nebol
zapísaný ako konateľ spoločnosti predávajúceho. Z výsluchov, ktoré boli v rámci trestného
konania vykonané vyplynulo, že predmetná osoba – J. R., na takýto úkon konateľmi
zapísanými v obchodnom registri nebola. Z neskoršieho vyjadrenia konateľa žalobcu
vyplynulo, že uvedená zmluva bola podpísaná reálne až v novembri v roku 2003, avšak bola
antidatovaná. V čase podpisu uvedenej zmluvy, teda v novembri 2003, J. R. už konateľom
spoločnosti S. T., s.r.o., bol.
Z obsahu vyjadrenia, zrealizovaného v rámci výsluchu pred orgánmi činnými
v trestnom konaní, konateľ dodávateľa žalobcu J. R. uviedol, že uvedenú zmluvu nepodpísal,
pečiatkou, ktorá je uvedená na predmetnej kúpnej zmluve nedisponoval, so zástupcami
spoločnosti žalobcu nerokoval, ani s nimi neobchodoval, nezabezpečoval dodávku ani
dopravu predmetných strojov, finančné prostriedky v hotovosti neprijal. Konateľov žalobcu
MVDr. P. C. a M. nepozná, nikdy sa s nimi nestretol.
Z obsahu spisov odvolací súd zistil, že kúpna cena za uvedené stroje bola
poukazovaná na účet vedený v T., ktorý J. R. založil až ku dňu 25.11.2003. Realizáciu
samotného daňového plnenia potvrdil konateľ žalobcu MVDr. C., ktorý uviedol, že uvedené
stroje boli spustené do výroby v roku 1998 tak, ako to vyplýva z dokumentácie pre stavebné
povolenie na stavbe „výroba PE peny – A. R., s.r.o., Z.“, ktoré vydal Okresný úrad Košice
IV, Odbor životného prostredia, Oddelenie stavebného poriadku, Košice. Prvotným
majiteľom strojov bola spoločnosť R., s.r.o., od roku 1997. Stroje pracovali na štyri zmeny.
Predmetné stroje sa v júni 2003 už nachádzali v spoločnosti žalobcu.
Podľa § 20 ods. 1 zák.č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov platiteľ môže odpočítať daň, ak zdaniteľné plnenie prijme na uskutočnenie svojich
zdaniteľných plnení,
a) pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 14,
b) ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, 38 a 39,
c) pri ktorých nevzniká daňová povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. a/.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia platiteľ nemôže odpočítať daň,
ak zdaniteľné plnenie prijme na
a) uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, ktoré sú oslobodené do dane podľa § 26,
b) výkon svojich činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami.
Podľa § 20a ods. 1 cit.zák. odpočítať daň podľa § 20 môže platiteľ pri prijatom
zdaniteľnom plnení, ak
a) platiteľovi, ktorý uskutočnil toto zdaniteľné plnenie, vznikla daňová povinnosť (§ 14),
b) daň na vstupe zaúčtoval vo svojom účtovníctve; ak ide o platiteľa, ktorý nie je
účtovnou jednotkou, daň na vstupe zaevidoval v záznamoch podľa § 24,
c) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v tomto prípade zistil, že preskú-
mavané rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane neboli vydané zákonne. V tomto
prípade prišlo najmä k procesným pochybeniam – keď kontrolovanému subjektu správca dane
neumožnil klásť otázky pri výsluchu svedka pri ústnom pojednávaní (§15 ods.5 písm. d/
zákona č. 511/1992 Zb. v znení do 01.09.2007) tým, že neumožnil klásť otázky konateľovi
dodávateľa žalobcu.
Žalobca ďalej nemal možnosť vyjadriť sa k výsledkom policajného šetrenia, najmä
k Oznámeniu PPZ ÚBOK FP Košice zo dňa 14.02.2007, keďže daňová kontrola bola
ukončená dňa 13.02.2007 prerokovaním a doručením protokolu č.696/320/4133/07 zo dňa
23.01.2007, a to napriek tomu, že daňové orgány v tomto konaní ako dôkazy použili čiastkové
zistenia z predmetného trestného konania ako dôkazy bez toho, aby vyčkali na hodnotenie
všetkých dôkazov v trestnom konaní, čo možno považovať za neprijateľné a predčasné pokiaľ
z uvedených zistení vytvorili závery rozhodujúce pre vydanie napadnutých daňových
rozhodnutí.
Počas daňového konania samotná existencia predmetných strojných zariadení
žalovaným ani správcom dane spochybnená nebola. Spornou otázkou zostalo nadobudnutie
predmetu kúpy od spoločnosti S. T., s.r.o. Úlohou daňových orgánov v ďalšom konaní preto
bude doplniť dokazovanie v tejto časti a zistiť skutkový stav veci dostatočne na posúdenie
veci (§250ja ods.5 OSP).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 veta
s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré súd v danej veci
druhá OSP
považuje neúplne zistený skutkový stav veci, na objasnení ktorého sa rovnako podieľajú obaja
účastníci konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 9. októbra 2008
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková