Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Ek/2008/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného 1.) O. X., nar: XX.XX.XXXX, W.. P. XXXX/ X, XXX XX X., zast.: M. X., nar: XX.X.XXXX, W.. P.L. XXXX/X, XXX XX X. a oprávneného 2.) N. X., nar: X.X.XXXX, W.. P. XXXX/X, XXX XX X., zast.: M. X., nar: XX.X.XXXX, W.. P.L. XXXX/X, XXX XX X., právne zast.: JUDr. Tomáš Sninčák, Hlboká cesta 7, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:52 233 774, proti povinnému: N. X., nar: XX.X.XXXX, W.. P. XXXX/X, XXX XX X., o vymoženie výživného s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom Exekútorský úrad Malacky, so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Myjava, IČO: 31 148 531, pod sp. zn. XXXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 23.08.2023 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 800 Eur a bežného výživného vo výške 400 Eur na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 30.05.2023, sp. zn. XP/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2023 (ďalej aj ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 04.09.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom Exekútorský úrad Malacky, so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Myjava, IČO: 31 148 531, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXEX XXX/XX. 3. Súdu bolo dňa 07.09.2023 doručené podanie povinného označené ako „Späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie“ zo dňa 06.09.2023 (ďalej aj ako „návrh na zastavenie exekúcie“). Súd z obsahu podania posúdil podanie povinného ako návrh na zastavenie exekúcie. Na základe vyššie uvedené bolo podanie povinného postúpené súdnemu exekútorovi. 4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, cit.: „podávame týmto návrh na späťvzatie návrhu n a vykonanie exekúcie zmysle §51 ods. 1 Exekučného poriadku. Navrhujeme preto, aby súd v súlade s § 51 ods. 1 Exekučného poriadku vydal toto uznesenie: Súd exekučné konanie zastavuje.“ 5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie podaným povinným nesúhlasil, pričom uviedol, cit.: „Späťvzatie návrhu bolo podané Povinným, ako zákonným zástupcom Oprávnených. Uvedený postup povinného nemá žiadnu oporu v zákone, popiera inštitút výživného a v zmysle stabilnej judikatúry je právne neudržateľný. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „“) legislatívne zakotvuje, kedy a z akých zákonných dôvodov je povinný oprávnený podať návrh na zastavenie exekúcie. Povinný nepreukázal dôvodnosť zastavenia exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Inštitút späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie povinným zákon nepozná. Oprávnenie vymáhať výživné proti druhému rodičovi v exekučnom konaní prislúcha tomu z rodičov, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Otec

v tomto konaní nemôže vystupovať ako zákonný zástupca detí. Navyše Povinný týmto postupom koná v priamom rozpore so záujmom oprávnených. „Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa; nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu dieťa zastupoval druhý rodič (R 21/1981)“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. mája 2011, sp. zn. ), a contrario zastupovať dieťaťa nemôže povinný rodič. V kontexte uvedeného žiadame aby bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, a aby súdny exekútor pokračoval vo vymáhaní uplatneného nároku.“ 6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného súdu na rozhodnutie, k návrhu povinného sa nevyjadril. 7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak oprávnený vezme návrh na vykonanie exekúcie späť skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, exekučné konanie sa zastavuje dňom, keď bolo späťvzatie návrhu doručené súdu. Na späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie sa primerane vzťahuje ustanovenie . 8. Podľa Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 9. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Súd v prvom rade uvádza, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie odoslané 05.09.2023. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 12.09.2023 súdom postúpené podanie povinného označené ako späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 13. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol poučený v exekučnom titule i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný

vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 14. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. 15. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - - Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 30.05.2023, sp. zn. XP/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2023, a teda v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, čo v konečnom dôsledku povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ani nenamietal. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie, ako aj samotná exekúcia začali dôvodne. 16. Pokiaľ ide o návrh povinného na zastavenie exekúcie súd tento považoval za nedôvodný pričom poukazuje na nasledovné: Povinný vo svojom podaní uviedol cit.: „aby súd v súlade s § 51 ods. 1 Exekučného poriadku vydal toto uznesenie: Súd exekučné konanie zastavuje.“ Súd v predmetnej veci podotýka, že len povinný zodpovedá za podaný návrh na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí (rozsudok Najvyššieho súdu SR ). Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov zároveň ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. Úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia, na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ). Ak účastník

neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci. (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. ). Jednoducho povedané, povinný, na ktorom leží dôkazné bremeno, musí preukázať dôvody neprípustnosti exekúcie, musí súdu poskytnúť relevantné skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať relevantnými listinnými dôkaznými prostriedkami. Súd konštatuje, že povinný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočností tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, tzn. že povinný nepreukázal neoprávnenosť exekúcie, a preto súd považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný. 17. Na základe preskúmania namietaných skutočností, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučných titulov, príloh, návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako i vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto súd dospel k záveru, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázal relevantnými dôkazmi. Samotné tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú dôvodmi postačujúcimi pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa platnej a účinnej právnej úpravy. 18. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. V danom prípade však súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že skutočnosti uvádzané povinným nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinný neuviedol skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výrok). 19. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné