Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/61/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnených 1/ E. T., nar. X., 2/

maloletého M. T., nar. X., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych

vecí a rodiny – OSV Banská Bystrica a 3/ maloletého M. T., nar. X., zastúpeného kolíznym

opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny – OSV Banská Bystrica, bývajúcich

v B., proti povinnému Ing. M. T., bývajúcemu v B., o vymoženie 4 622,12 €, vedenej na

Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní Mgr. J. T., bývajúcej

v B., zastúpenej Mgr. A. T., advokátkou so sídlom v B., proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo 7. septembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. septembra 2010 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Dňa 19. januára 2009 podala Mgr. J. T. v zastúpení svojich maloletých detí návrh na

vykonanie exekúcie proti povinnému, otcovi detí Ing. M. T. na vymoženie nedoplatku

výživného. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 9. novembra 2007 č.k.

-532 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. mája 2008

sp.zn. bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej E.

mesačne sumou 4 000,-- Sk, na výživu maloletého M. mesačne sumou 3 500,-- Sk a na výživu

maloletého M. mesačne sumou 3 000,-- Sk, a to od 18. júla 2005 vždy do 15 - teho dňa

v mesiaci vopred do rúk ich matky. Otec detí je v omeškaní s plnením výživného a dlhuje na

výživnom celkom 139 246,-- Sk (4 622,12 €).

Okresný súd Banská Bystrica (exekučný súd) uznesením z 12. apríla 2010 č.k

-202 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi

nepriznal náhradu trov exekúcie. Exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) majúc

za to, že „exekúcia sa vedie v rozpore so zákonom“, keďže matka maloletých detí „nebola

oprávnená v ich mene vykonávať právne úkony“. V čase podania návrhu na vykonanie

exekúcie totiž už bolo súdom nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo matke maloletých

detí nariadené, aby deti odovzdala do dočasnej starostlivosti ich otca a prispievala na ich

výživu sumou rovnajúcou sa 30 %-tim percentám zo sumy životného minima mesačne,

k rukám ich otca.

Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd), konajúci o odvolaní matky detí

a súdneho exekútora, uznesením zo 7. septembra 2010 sp.zn. odvolanie

matky detí odmietol a o odvolaní súdneho exekútora rozhodol tak, že rozhodnutie exekučného

súdu v ním napadnutej časti potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Odmietnutie odvolania odôvodnil tým, že

na podanie tohto opravného prostriedku matka detí nebola oprávnená; nebola oprávnenou

z exekučného titulu a v exekučnom konaní nemohla vystupovať ani ako zákonná zástupkyňa

maloletých detí, oprávnených 2/ a 3/, a nebola ani splnomocnenou zástupkyňou oprávnenej 1/,

ktorá medzitým nadobudla plnoletosť. Nedostatok jej oprávnenia vystupovať v exekučnom

konaní ako zákonná zástupkyňa oprávnených 2/ a 3/, odvolací súd, rovnako ako exekučný

súd, vyvodil z toho, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 29. októbra 2008 č.k.

31 -11 o predbežnom opatrení bolo jej nariadené odovzdať maloleté deti (vtedy

ešte aj oprávnenú 3/) do dočasnej starostlivosti ich otca a bolo jej nariadené prispievať na ich

výživu mesačne sumou rovnajúcou sa 30 %-tim percentám zo sumy životného minima

k rukám ich otca. Ustálil, že po nariadení predbežného opatrenia matke detí už nesvedčilo

právo zastupovať ich v exekučnom konaní; toto právo, ako zákonnému zástupcovi, patrilo iba

ich otcovi. K tomuto záveru dospel odvolací súd výkladom ustanovenia § 28 zákona

č. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine). Podľa

odvolacieho súdu z predmetného ustanovenia vyplýva, že „oprávnenie vymáhať výživné proti

druhému rodičovi v exekučnom konaní prislúcha tomu z rodičov, ktorému je dieťa zverené

do osobnej starostlivosti“. V čase, keď matka maloletých detí podala návrh na exekúciu,

„povinnou osobou z hľadiska vyživovacej povinnosti bola matka detí“.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu v časti, ktorou bolo odvolanie odmietnuté, podala

matka detí dovolanie. Navrhla napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu i rozhodnutie

exekučného súdu zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnila tým, že postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať

pred súdom v zmysle ustanovenia Uviedla, že návrh na exekúciu podala

v mene svojich maloletých detí na vymoženie zročného výživného za obdobie od 18. júla

2005 do 31. augusta 2008. Ide o zameškané výživné za čas, kedy deti boli zverené do jej

osobnej starostlivosti a ich otec bol zaviazaný na platenie výživného k jej rukám. Vzhľadom

na uvedené nepovažovala za právne významné, že deti sú nateraz zverené do starostlivosti ich

otca.

Povinný navrhol dovolanie matky detí v celom rozsahu „zamietnuť“ z dôvodu, že bolo

podané neoprávnenou osobou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas na tento úkon oprávnená osoba, ktorá je v dovolacom konaní

zastúpená advokátom [ a , v znení neskorších

predpisov, ], po prejednaní veci bez nariadenia

dovolacieho pojednávania, keďže dovolanie matky detí smeruje proti uzneseniu (§ 243a

ods. 3 ), dospel k záveru, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu treba

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Dovolací súd je povinný vždy, a to aj keď to dovolateľ neuplatnil, skúmať, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v ( druhá veta ). Podľa

ustanovenia totiž dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

podľa uvedeného ustanovenia nie je pritom predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné (dovolanie matky detí by

podľa ustanovení § 239, upravujúcich prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho

súdu, v akej procesnej forme bolo v danej veci rozhodnuté, inak nebolo prípustné).

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté jednou z vád uvedených v ustanoveniach , a to

vadou spočívajúcou v tom, že dovolateľke, ako zástupkyni svojich detí, sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom ( ).

Vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom je taký

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv

priznaných mu v občianskom súdom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov, pričom k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť

nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným jeho rozhodnutím.

Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania z dôvodu, že bolo

podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, i keď záver súdu o tejto otázke nebol

správny.

Podľa fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí

byť zastúpená zákonným zástupcom. To neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého

dieťaťa,

b/ zastupovanie maloletého dieťaťa,

c/ správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.

Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden

z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony

v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv

a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo

pozastavený.

Z vyššie citovaných ustanovení teda vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti, a teda

aj právo zastupovať svoje maloleté dieťa, majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti

vykonáva, a teda aj zastupuje maloleté dieťa, len jeden z rodičov v prípadoch

predpokladaných § 28 ods. 3 Zákona o rodine. Od zásahov do rodičovských práv a povinností

jedného z rodičov podľa § 38 Zákona o rodine, spočívajúcich v ich pozastavení, obmedzení

alebo pozbavení, treba dôsledne odlišovať úpravu rodičovských práv a povinností podľa § 24,

§ 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine spočívajúcu najmä vo zverení maloletého dieťaťa

do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1

Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú

obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine zostávajú

rodičovi zachované i vtedy, ak mu súd predbežným opatrením nariadi, aby odovzdal dieťa

do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označil súd, a aby platil

výživné na dieťa v nevyhnutnej miere.

Predbežným opatrením, nariadeným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

z 29. októbra 2008 č.k. -11, ktorým bola matke detí uložená povinnosť

odovzdať maloleté deti (vtedy ešte aj oprávnenú 3/) do dočasnej starostlivosti ich otca a bolo

jej nariadené prispievať na ich výživu mesačne sumou rovnajúcou sa 30 %-tim percentám

zo sumy životného minima k rukám ich otca, neboli rodičovské práva matky detí nijak

obmedzené v zmysle § 38 a 39 Zákona o rodine; týmto predbežným opatrením ani nebolo

určené, že by maloleté deti mohol zastupovať iba ich otec. Právo zastupovať svoje maloleté

deti preto zostalo matke zachované aj po nariadení predbežného opatrenia a svoje procesné

práva nestratila ani vo vzťahu k dcére E. T., ktorá medzitým nadobudla plnoletosť

(R 18/1975).

Vychádzajúc z uvedeného, dovolací súd nepovažuje za správny záver odvolacieho

súdu, že nariadením predbežného opatrenia, ktorým bolo matke nariadené odovzdať maloleté

deti (vtedy ešte aj oprávnenú 3/) do dočasnej starostlivosti ich otca a bolo jej nariadené

prispievať na ich výživu, jej zaniklo právo na ich zastupovanie a toto právo už svedčilo iba

otcovi detí.

S prihliadnutím na konkrétne okolnosti preskúmavanej právnej veci, dovolací súd

nepovažuje za správny ani záver odvolacieho súdu, že „oprávnenie vymáhať výživné proti

druhému rodičovi v exekučnom konaní prislúcha tomu z rodičov, ktorému je dieťa zverené

do osobnej starostlivosti“ a že „v deň, keď matka za maloleté deti podávala návrh

na exekúciu, už povinnou osobou z hľadiska vyživovacej povinnosti bola matka detí“.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe

zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa

vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa;

nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť

voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou,

povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným

výkonom. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého

je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné.

Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného

od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu dieťa zastupoval druhý

rodič (R 21/1981).

Matka detí označila v návrhu na exekúciu, ktorý podala na exekútorskom úrade dňa

19. januára 2009, za exekučný titul rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 9. novembra

2007 č.k. -532, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 29. mája 2008 sp.zn. , ktorým bola otcovi detí uložená povinnosť prispievať

na výživu maloletej E. mesačne sumou 4 000,-- Sk, na výživu maloletého M. mesačne

sumou 3 500,-- Sk a na výživu maloletého M. mesačne sumou 3 000,-- Sk, splatnými vždy

do 15 - teho dňa v mesiaci vopred do rúk ich matky, a to od 18. júla 2005. V návrhu uviedla,

že otec detí je v omeškaní s plnením takto určeného výživného a na výživnom celkom dlhuje

139 246,-- Sk (4 622,12 €).

Matka detí teda podala návrh na vykonanie exekúcie v zastúpení svojich maloletých

detí proti povinnému, otcovi detí, ktorý bol podľa tvrdenia v návrhu v omeškaní s plnením

poisteného za obdobie, počas ktorého deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Neobstojí

teda ani záver odvolacieho súdu, že „oprávnenie vymáhať výživné proti druhému rodičovi

v exekučnom konaní prislúcha tomu z rodičov, ktorému je dieťa zverené do osobnej

starostlivosti“ a že „v deň, keď matka za maloleté deti podávala návrh na exekúciu,

už povinnou osobou z hľadiska vyživovacej povinnosti bola matka detí“.

Pravda, iná je otázka, či vzhľadom na zmenu pomerov po nariadení predbežného

opatrenia nedošlo k stretu záujmu matky a jej maloletých detí, kedy by súd musel maloletých

deťom ustanoviť kolízneho opatrovníka.

Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje

maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi

rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým

rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý

ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny

opatrovník“).

K ustanoveniu opatrovníka ale v exekučnom konaní nedošlo a exekučný súd,

vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru, že „exekúcia sa vedie v rozpore so zákonom“,

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Odvolací súd, osvojujúc si tento mylný

záver exekučného súdu, odvolanie matky detí odmietol. Pritom si neuvedomil, že exekúcia

bola navrhnutá na vymoženie výživného na maloleté deti od ich otca za čas, kedy deti boli

zverené do osobnej starostlivosti ich matky a že zastavením exekúcie a následne odmietnutím

odvolania matky detí v skutočnosti sa odňalo právo na súdnu ochranu na výživu oprávneným

deťom. Podľa logiky súdov nižších stupňov maloleté deti by mohol v konaní zastupovať iba

ich otec, ktorý je ale v procesnom postavení povinného, ktorý rozpor by súd v záujme

zabezpečenia záujmov maloletého dieťaťa aj tak musel riešiť ustanovením kolízneho

opatrovníka podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine (pozri napr. R 21/1981), nie však vyhlásením

exekúcie za neprípustnú a jej zastavením, resp. odmietnutím odvolania matky detí.

Keďže konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu spočívajúcu v odňatí

možnosti účastníka konať pred súdom, je dovolanie Mgr. J. T. proti nemu nielen prípustné,

ale aj dôvodné, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou

nemôže byť správne. Dovolací súd preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

zrušil podľa v celom rozsahu (aj vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil

rozhodnutie exekučného súdu o tom, že súdnej exekútorke nepriznáva náhrada trov, pretože aj

tento výrok, vzhľadom na dôvody, ktoré súd viedli k jeho vydaniu, závisí od rozhodnutia

o napadnutom výroku) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. mája 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová