Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-44-2024.pdf
PDF · 95.67 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/44/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr. Moniky Tobiášovej a Mgr. Miloša Koleka , v právnej veci navrhovateľky: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, L., právne zastúpená: Mgr. Lenka Diabelková, advokátka so sídlom Poprad, Letná 3370/21, proti odporcovi: S.. T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - Q. č. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu: D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., o odvolaní matky proti rozsudku N. súdu Poprad, č.k.10P/157/2023-64 zo dňa 08.01.2024, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. v časti zastupovania a správy majetku mal. D..
II. Mení rozsudok v vo výroku III. tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. D. sumou 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
III. Žiaden z ú účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. V predmetnom konaní sa manželka (ďalej aj ako „matka“) podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s manželom (ďalej aj ako „otcom“), za súčasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. D. na čas po rozvode manželstva.
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Súd manželstvo účastníkov konania Y. O., rod. P., nar. X.X.XXXX a S.. T. O., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Y., vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.
II. Maloleté dieťa - D. O., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. D. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
IV. Styk otca s mal. dieťaťom sa neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva rozhodol tak, že zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, čo bude v jeho najlepšom záujme, keďže aj do času rozhodnutia súdu o rozvode bola starostlivosť o mal. D. výlučne na matke, lebo dieťa je vo veku X rokov, pričom prihliadol na nízky vek mal. dieťaťa, citové a vývinové potreby zodpovedajúce jej veku. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti mal za preukázané, že je dôvodné zaviazať otca prispievať na výživu mal. D. sumou 150,- eur mesačne, pričom prihliadol na skutočnosť, že matka je toho času na rodičovskej dovolenke, kde sa stará o dieťa vo veku X rokov, a preto nepracuje, jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku 473,- eur a prídavkov na dieťa 60,- eur mesačne, iný príjem matka nemá. Čo sa týka jej výdavkov, býva u svojich rodičov a týmto prispieva 150,- eur mesačne na kúrenie, energie, elektrinu a bývanie. Zvyšná suma po odpočítaní týchto výdavkov jej zostáva na stravu pre seba a mal. dieťa, plienky, oblečenie a ostatné osobné výdavky. Otec uviedol, že má vyštudovanú vysokú školu v oblasti spracovania zemných surovín na T. Q. a toho času pracuje ako konateľ firmy, ktorá sprostredkuje predaj a kúpu nehnuteľností na realitnom trhu a doložil príjem formou výplatných pások z firmy, v ktorej je konateľom aj zamestnancom zároveň a ten sa pohybuje v rozpätí 350 - 360,- eur v čistom mesačne, pričom uviedol, že žije z úspor, nakoľko firma nevykazuje zisk v dôsledku problémov na realitnom trhu s tým, že aktuálne si privyrába aj tak, že zapája tepelné čerpadlá, čo sú príležitostné práce a takto si za deň zarobí od 100,- do 250,- eur, a ďalej robí ešte technickú údržbu v apartmánových bytoch v rámci podnikania už vyššie uvádzanej spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom má tam taktiež príležitostný príjem, niekedy trikrát do mesiaca, niekedy raz za 3 mesiace, avšak to už zohľadnil v daňovom priznaní. Súd prihliadajúc na príjem otca, ako aj možnosti a schopnosti uplatniť sa na trhu práce konštatuje, že príjem otca poukazovaný v sume 360,- eur mesačne v čistom nie je adekvátny jeho možnostiam a schopnostiam dosahovať primeraný príjem ako osoba s vysokoškolským vzdelaním v oblasti, ktorej sa venuje, a to sprostredkovanie predaja a kúpy nehnuteľností a aj lustráciou na webovej stránke Profesia.sk je možné nájsť ponuky práce v oblasti realitného makléra, pričom u skúsených realitných maklérov je ponúkaný nástupný plat od 2.000,- eur mesačne v hrubom, preto súd vzal do úvahy možnosť, že ak otec v podnikaní nedosahuje dostatočný príjem, môže si hľadať prácu na trvalý pracovný pomer aj v tejto oblasti, pričom, ak by sa aj otec neuchádzal o prácu s dlhoročnými skúsenosťami makléra, ako je to uvedené vyššie, súd má za to, že by aj pri dosahovaní nižšieho príjmu ako 2.000,- eur mesačne (napr. 1.400 - 1.600,- eur) jeho príjem činil v rozpätí 1.000 - 1.100,- eur v čistom, pričom pri takejto výške príjmu súd podporne zohľadnil rozhodovaciu prax odvolacieho súdu aj s poukazom na „tabuľkové výživné“ odporúčané zo strany MS ČR v oblasti výšky výživného, kde pri vekovej kategórii dieťaťa v predškolskom veku (X - X rokov) činí u otca s jednou vyživovacou povinnosťou mesačné výživné 14 % z čistého príjmu otca, a preto v nadväznosti na vyššie uvedené súd má za to, že suma 150,- eur výživného mesačne zohľadňuje výdavky matky na dieťa, ktoré je v jej výlučnej osobnej starostlivosti, potreby dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti otca v zmysle § 62 ods. 2 a 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom súd nemohol prihliadať na výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (úver 206,- eur mesačne), ktoré v zmysle § 62 ods. 5 Zák. o rodine nemajú prednosť pred výživným. Zároveň návrh matky na výživné v sume 200,- eur mesačne nepovažoval za dôvodný a primeraný, keďže výdavky mal. dieťaťa neboli v konaní preukázané v takej výške, aby to odôvodňovalo zaviazanie otca výživným v sume 200,- eur mesačne, a to aj s prihliadnutím na nízky vek dieťaťa (X roky), a zároveň príjem otca nezodpovedal tomu, aby ho súd zaviazal až na sumu 200,- eur výživného. Súd styk otca neupravoval, keďže matka a otec uviedli, že sa na stretávaní s maloletou vedia dohodnúť, a preto na toto poukázal aj kolízny opatrovník, teda súd mal za to, že úprava stretávania otca s mal. dieťaťom nebola potrebná. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
4. Proti časti výroku II., výroku III. rozsudku podala odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutých častiach zrušil a zmenil tak, že určí otcovi výživné vo výške 200 eur mesačne a zastupovanie maloletej a správu jej majetku zverí výlučne matke. Vo svojom odvolaní vo vzťahu k správe majetku maloletej uviedla, že otec napriek vysokoškolskému vzdelaniu a dvom podnikateľským činnostiam nie je podľa jeho tvrdení schopný zarobiť ani na minimálnu mzdu. Takáto osoba nie je spôsobilá na správu majetku kohokoľvek iného. Okrem toho, otec od začiatku mája 2023 neplatí vôbec žiadne výživné a z daňového bonusu, ktorý dostáva od štátu si spravil vlastný príjem na úkor svojej dcéry. To je ďalší dôvod, pre ktorý je stanovenie jeho osoby ako správcu majetku maloletej úplne absurdné. Tretím dôvodom je to, ako si otec podľa svojho vlastného vyjadrenia platenie výživného predstavuje. Má za to, že matka je povinná "predkladať mu bločky", z ktorých on bude "preplácať polovicu”. Vo vzťahu k súdom určenému výživnému, matka súhlasila so záverom súdu o tom, že súd neuveril tvrdeniam otca o príjmoch. Súd prvej inštancie však nevzal vôbec do úvahy daňový bonus, ktorý v danom prípade
poberá otec. Poberateľom minimálneho daňového bonusu je aj daňovník, ktorý nedosiahol daň vo výške daňového bonusu. V takom prípade mu štát vypláca rozdiel. Matka ako osoba na rodičovskej dovolenke právo na daňový bonus nemá. Súd tak určil reálne výživné na hranici minimálneho výživného, čo je v úplnom rozpore s úvahami súdu uvedenými v bode 22 rozsudku. Nesprávny je aj názor súdu, v zmysle ktorého má výživné vo výške 150,- € maloletej postačovať. Zákon o rodine žiadny takýto právny názor nepodporuje. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov - čo znamená, že ak je životnú úroveň rodičov vyššia, má právo na vyššie výživné.
5. Otec mal. vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že ako osoba nežijúca s mal. dieťaťom v spoločnej domácnosti nemá nárok na uplatnenie daňového bonusu. Poukázal na to, že po rozhodnutí súdu začalo dochádzať k problémom pri realizácii jeho styku s mal. dcérou a navrhol, aby súd upravil styk.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že v časti sú splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku a v časti je namieste postup podľa § 388 CSP.
7. Odvolací súd vychádzal zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie a ním učinených skutkových záverov, ktoré považoval za správne.
8. Matka v odvolaní namieta správnosť záveru súdu prvej inštancie o zastupovaní a spravovaní majetku mal. D. oboma rodičmi. Má za to, že otec vzhľadom na jeho nezodpovedný prístup k zabezpečovaniu potrieb mal. dieťaťa tým, že bez vážneho dôvodu nedosahuje príjem, ktorý by vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti mohol dosahovať, čo má nepriaznivý dopad na jeho vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu, nie je spôsobilý spravovať majetok mal. D..
9. Podľa § 28, ods. 1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
10. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva, a teda aj zastupuje maloleté dieťa a spravuje jeho majetok, len jeden z rodičov v prípadoch predpokladaných § 28 ods. 3 Zákona o rodine. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. mája 2011, sp. zn. 6 Cdo 61/2011).
11. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd musí rešpektovať ust. § 28, 38 a 39. Podľa týchto ustanovení sú nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu, alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom zachované aj na čas po rozvode. Realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 24 []. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine.. 2. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, 2013, ISBN 978-80-89603-15-2.)
12. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil na stane otca žiadne nedostatky, ktoré by mu bránili v riadnom zastupovaní mal. D. a spravovaní jej majetku. Otcovi rodičovské práva neboli obmedzené, pozastavené ani ich nebol pozbavený rozhodnutím súdu, ani nenastali iné okolnosti predpokladané § 28 ods. 3 Zákona o rodine. Odvolací súd preto výrok o zverení mal. do osobnej starostlivosti matky v časti zastupovania a správy majetku mal. D. podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil ako vecne správny.
13. Matka v odvolaní namieta správnosť záveru súdu o výške výživného. Má za to, že súd pri určení jeho výšky nezohľadnil právo mal. D. podieľať sa na životnej úrovni otca. Súd pri určení výšky výživného vychádzal zo zásady potenciality príjmu otca, v ktorého možnostiach a schopnostiach je dosahovať vyšší, než ním deklarovaný príjem, ktorý dosahuje. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje a v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie v bode 22. napadnutého rozsudku. Je v možnostiach a schopnostiach otca, ktorý je vysokoškolsky vzdelaný človek bez zdravotných obmedzení podnikajúci v oblasti sprostredkovania predaja a prenájmu nehnuteľností dosahovať príjem 1.000 - 1.100 Eur mesačne v čistom. Nesprávnemu právnemu záveru súdu však zodpovedá určenie výživného vo výške 150 Eur mesačne, čo podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje pokryť odôvodnené potreby mal. D. aj s prihliadnutím na skutočnosť, že jej matka je na rodičovskej dovolenke a nedosahuje príjem. Je potrebné dať za pravdu odvolateľke, že v prípade, ak má otec výdavky 490 Eur mesačne, ktoré sám vyčíslil, výživné vo výške 150 Eur na dieťa nezodpovedá ani právu dieťaťa podieľať na životnej úrovni povinného rodiča. Z materiálu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné, ktoré je uverejnené na https://www.justice.gov.sk/ agenda-ministerstva/rodinnopravna-agenda/ vyplýva, že rozhodovacej činnosti, že životnej etape dieťaťa predškolský vek, veku dieťaťa X-X rokov prislúcha pri neexistencii ďalšej vyživovacej povinností štandardne 18 % z čistého príjmu povinného rodiča. Pri ustálenom čistom príjme otca vo výške priemerne 1.050,- eur takto určené výživné predstavuje sumu 189 Eur mesačne. Tzv. tabuľkové výživné slúži na porovnanie súdom určenej výšky výživného s výživným určeným súdmi v skutkovo obdobných veciach. Odvolací súd má za to, že spravodlivému výživnému v prejednávanom prípade zodpovedá suma 200 Eur mesačne, preto postupom podľa § 388 CSP výrok o výživnom zmenil.
14. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na problémy pri realizácii styku, ku ktorým má dochádzať po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Súd styk mal. D. s otcom neupravil s poukazom na to, že rodičia jeho úpravu nežiadali. Tento výrok súdu nebol napadnutý odvolaním, preto nebol ani predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Napriek uvedenému, odvolací súd na tomto mieste pripomína, že jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Úlohou rodiča je pochopiteľne, aby pri styku s dieťaťom len pozitívnym spôsobom uplatňoval svoju výchovnú úlohu. Na druhej strane, úlohou rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytvárať vhodné podmienky pre tento styk, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Rodičovská dohoda ohľadom styku je preferovaná pred autoritatívnym rozhodnutím súdu a je výrazom rodičovskej zodpovednosti oboch rodičov uvedomujúcich si dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. Ak sa však rodičia nevedia na styku dohodnúť, je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bol styk upravený súdnym rozhodnutím. Ak sa otec domnieva, že je pri stretávaní sa s mal. D. obmedzovaný, prípadne dochádza ku konfliktom, ktoré nie sú s matkou schopní vyriešiť, je vhodné aby sa návrhom na súd domáhal súdnej úpravy styku.
15. Keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol aj o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania. V danom prípade nie sú známe žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnuté inak ako spôsobom vyplývajúcich z § 52 CMP, a preto odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).