Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/95/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a z členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanej: Rada pre mediálne služby (predtým Rada pre vysielanie a retransmisiu), Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO: 30 844 151, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. zo dňa 20.03.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Rozhodnutím č. zo dňa 20.03.2019 Rada pre vysielanie a retransmisiu (právny predchodca žalovanej; ďalej len „Rada“), ako orgán príslušný podľa až 3 a a o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) postupom podľa ustanovenia rozhodla, že žalobca ako účastník správneho konania č. (pôvodne správne konanie č. 1455/SKO/2019) porušil povinnosť ustanovenú v tým, že na programovej službe JOJ PLUS odvysielal dňa 29.09.2018 v čase o cca 20:14 hod. program Mafstory, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 15 rokov a ktorý naplnil hodnotiace kritérium podľa ustanovenia vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len „”) vulgárne vyjadrovanie, ktoré podmieňuje jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 18 rokov, čím účastník konania jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov nesprávne uplatnil , za čo mu žalovaná uložila podľa ustanovenia úhrnnú sankciu - pokutu, určenú podľa vo výške 8 000,- Eur. 2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla, že sloboda prejavu by mala byť obmedzená za porušenie povinnosti vysielateľa uvedenej v sledujúc legitímny cieľ: ochranu mravnosti. Žalovaná posudzovala v rámci kritéria vulgárne vyjadrovanie, ktoré je kritériom nevhodnosti pre maloletých do 15 rokov podľa alebo pre maloletých do 18 rokov podľa . Posudzoval všetky výrazy, ktoré v programe odzneli a v celkovej dĺžke programu 26 čistých minút sa vulgárne vyjadrenia podľa tiahli celou dejovou líniou

programu, frekvencia výskytu kritérií nevhodných pre maloletých do 18 rokov je v programe vysoká. Vyhodnotila zaradenie tohto programu ako nevhodného pre maloletých do 15 rokov za chybné, pretože s ohľadom na odvysielané vulgárne vyjadrovanie v diele bolo potrebné podľa klasifikovať program ako nevhodný a neprístupný pre maloletých divákov do 18 rokov. Čiže žalobca sa dopustil porušenia povinnosti zohľadniť vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a zabezpečiť ich časové zaradenie v súlade s podmienkami určenými v , k čomu došlo už aj v minulosti, pritom prvé sankcie boli uložené v roku 2002 a ako posledné rozhodnutia žalovanej, ktorými uložila žalobcovi pokutu pre porušenie , sú v časovom rozpätí od 02.11.2010 do 02.08.2018 v celkovom počte 62 rozhodnutí o uložených pokutách. 3. Pri určovaní výšky pokuty žalovaná zohľadnila aj závažnosť správneho deliktu, mieru zavinenia žalobcu, rozsah a dosah vysielania žalobcu, trvanie a následky porušenia povinnosti žalobcom, spôsob porušenia povinnosti účastníkom konania a vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a zákonom stanovený rozsah pre uloženie sankcie, z ktorého žalovaná vychádzala (od 663,- Eur do 66 387,- Eur), sankciu vo výške 8 000,- Eur považovala za odôvodnenú a zodpovedajúcu závažnosti prejednávanej veci.

II. Rozsah a dôvody žaloby

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej z dôvodov podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 5. Žalobca predovšetkým napádal porušenie princípov administratívneho trestania žalovanou, a to vedenie viacerých administratívnych konaní za čiastkové porušenia pokračujúceho správneho deliktu a v nadväznosti na uvedené taktiež neuloženie úhrnného trestu. V tejto súvislosti dôvodil, že až do momentu, kedy došlo k prerušeniu jednoty skutku (doručením oznámenia o začatí správneho konania v správnom konaní č. dňa 16.11.2018) odvysielal audiovizuálny obsah, voči ktorému žalovaný začal 2 samostatné správne konania, v ktorých uskutočnil individuálne posudzovanie správnych deliktov, hoci na to nebol dôvod, nakoľko išlo o skutky kvalifikované ako pokračovací správny delikt (t. j. jeden skutok). Žalobca poukázal na to, že žalovaná viedla voči žalobcovi správne konania, identifikované nižšie uvádzanými skutočnosťami: Deň odvysielania /Deň doručenia oznámenia o začatí správneho konania/ Komunikát/ Číslo konania/ a Ustanovenie:

· 08.09.2018 / 16.11.2018 / Mafstory / 1315/SKO/2018 (po zmene 295/SKO/2019)/ § 20 ods. 3; · 29.09.2018 18.12.2018 Mafstory 1455/SKO/2018 (po zmene ) § 20 ods. 3. 6. Podľa žalobcu medzi jednotlivými skutkami existuje objektívna súvislosť v časovej nadväznosti, spôsobe ich páchania a v predmete útoku. Následné ukladanie rovnakých sankcií za časovo za sebou nasledujúce rovnaké skutky nezodpovedá zásadám správneho trestania a nepostihuje novú kvalitu deliktu, ktorú nadobudli jednotlivé skutky v dôsledku objektívnej súvislosti medzi nimi. Žalovaná v jednotlivých veciach vydala individuálne rozhodnutia, v ktorých uložila žalobcovi samostatné pokuty za rovnakú skutkovú podstatu správnych deliktov, týkajúcu sa vysielania obdobného programu v mesiaci september 2018. V nadväznosti na uvedené žalobca argumentoval, že i z uvedeného dôvodu je nevyhnuté, aby žalovaná skúmala, či nejde v danom prípade o pokračovací správny delikt, ktorý má byť prejednaný a rozhodnutý spoločne, prípadne či nemá v súlade so zásadami správneho trestania aplikovať absorpčnú zásadu pri ukladaní trestu a uložiť jeden úhrnný/súhrnný trest za všetky konania. 7. Na podporu svojej argumentácie dal žalobca do pozornosti, že predmet žaloby je druhovo zhodný s konaniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“, príp. „najvyšší súd“) sp. zn. , , , , a , , v ktorých najvyšší súd ustálil pojem pokračujúceho správneho deliktu na základe analógie legis s pokračovacím trestným činom. Keďže správne trestanie má aj podľa štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter, treba vychádzať z (čl. 50) a analogicky aj z . Na rozdiel od , právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za pokračovací delikt. Pri pokračovacom správnom delikte pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“ . Žalobca podporne poukázal aj na rozhodovaciu činnosť žalovanej

(rozhodnutie č. ), že s ohľadom na posúdenie časovej súvislosti vychádza z oznámenia o začatí správneho konania ako skutočnosti prerušujúcej jednotu skutku. 8. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci žalobca od 08.09.2018 až do 16.11.2018, kedy mu bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania, uskutočnil ďalší čiastkový útok spočívajúci v odvysielaní rovnakého programu ( inú epizódu) dňa 29.09.2018. Zároveň dal do pozornosti, že žalovaná už v čase doručenia opätovnej výzvy na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní , tzn. 18.12.2018, jednoznačne vedela, že vedie dve samostatné konania za odvysielanie identického programu, v ktorom videla porušenie identickej povinnosti. Preto žalobca namietal, že žalovaná nespojila vyššie identifikované správne konania z dôvodu ich vzájomnej objektívnej súvislosti, prípadne neuložila jeden úhrnný/súhrnný trest pre všetky spoločne, a týmto postupom nesprávne aplikovala trestnoprávne princípy v správnom trestaní a zasiahla tak do jeho práv, čo podľa názoru žalobcu viedlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktoré je nezákonné.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 10. Zopakovala priebeh administratívneho konania, skutkové zistenia a dôvody uloženia pokuty. 11. V súvislosti s namietaným porušením zásad administratívneho trestania uviedla, že si je s ohľadom na absenciu zákonnej úpravy správneho trestania vedomá povinnosti pri ukladaní sankcií postupovať analogicky so zásadami platnými pre trestanie trestných činov a priestupkov. Argumentovala, že pri aplikovaní zásad správneho trestania je však potrebné poukázať na skutočnosť, že tieto zásady boli primárne formulované pre trestanie trestných činov/priestupkov fyzických osôb. Naproti tomu, pri trestaní správnych deliktov právnických osôb (napr. vysielateľov) neexistuje predpis, ktorý by obsahoval explicitne rozpísané zásady ich trestania. Táto skutočnosť je daná tým, že pri páchaní deliktov fyzickými a právnickými osobami existujú určité rozdiely, ktoré v niektorých prípadoch zamedzujú úplnému použitiu analógie trestania pri trestaní právnických osôb. U právnických osôb dochádza ku kontinuálnemu a dlhodobému páchaniu správnych deliktov s oveľa vyššou frekvenciou a vo vyššom množstve, ako je tomu v prípade priestupkov/trestných činov fyzických osôb. 12. Ďalej žalovaná dôvodila, že pri posudzovaní možnosti/povinnosti Rady uplatniť pri správnom trestaní vysielateľov absorpčnú zásadu, teda rozhodnúť v jednom správnom konaní jedným rozhodnutím o úhrnnom treste o viacerých správnych deliktoch (často kontinuálnom porušovaní) je nevyhnutné zohľadniť postavenie Rady, ktoré vyplýva zo zákona, lehoty stanovené na rozhodnutie a v neposlednom rade charakter a frekvenciu páchania správnych deliktov upravených v 13. Na podporu svojej argumentácie dala do pozornosti právne závery vyplývajúce z rozsudkov NS SR sp. zn. a sp. zn. , v zmysle ktorých je Rada správnym orgánom sui generis a má stanovenú ročnú objektívnu a 6 mesačnú subjektívnu lehotu na rozhodnutie. V rámci týchto lehôt musí vykonať samotné zistenie skutkového stavu, získať podklady pre rozhodnutie a rozhodnúť vo veci. Ak by akceptovala požiadavku, že Rada musí o viacerých skutkoch, z ktorých každý sám osebe napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu, rozhodnúť v jednom správnom konaní jedným rozhodnutím, prihliadnuc na skutočnosť, že pri vysielaní dochádza veľmi často rôznymi skutkami k napĺňaniu tej istej skutkovej podstaty prakticky nepretržite (kontinuálne), nemala by Rada možnosť o žiadnom konaní rozhodnúť, jednak z dôvodu, že by nikdy nedošlo k ukončeniu ich opakovania a najmä z dôvodu uplynutia zákonných lehôt na rozhodnutie. 14. Vysielanie je špecifická forma činnosti, vysielatelia vysielajú nepretržite, resp. veľkú časť dňa, a teda opakovane napĺňajú (v kratších aj dlhších časových intervaloch) skutkové podstaty správnych deliktov stanovené v Medzi tým, ako sa Rada o možnom porušení dozvie (zasadanie Rady, kde prijíma uznesenie o začatí správneho konania) a tým, ako vo veci rozhodne, sa často vyskytnú opakované porušenia toho istého správneho deliktu. V praxi to znamená, že pri povinnosti Rady rozhodnúť o všetkých skutkoch jedným rozhodnutím by Rada nikdy nemohla rozhodnúť, keďže by sa zakaždým vyskytlo porušenie, ktoré by musela náležíte zistiť, priradiť už k zisteným a tento postup opakovať vzhľadom na kontinuálne porušovanie zákona donekonečna. Vo vzťahu k uvedenému žalovaná citovala z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , kde žalobca namietal tú istú chybu rozhodnutia : „...K námietke navrhovateľky, že odporkyňa neaplikovala absorpčnú zásadu, je treba poukázať na to, že v zmysle absorpčnej zásady zakotvenej v súd pri odsúdení páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Následne analogicky posudzujúc aplikáciu tejto zásady v správnych konaniach, ktoré sú predmetom preskúmania v konaniach vedených najvyšším súdom pod sp. zn. , a ,

nemožno námietke navrhovateľa priznať úspech.“ Súčasne poukázala aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. , , kde žalobca opätovne namietal tú istú chybu v rozhodnutí č. a č. . 15. Žalovaná zastala názor, že jej priamo zo zákona nevyplýva povinnosť spájať konania. Ide o možnosť, ktorú môže uskutočniť, ako to aj v prípadoch kauzálnej súvislosti robí, napríklad v prípade správnych konaní č. 92/SKO/2017, č. 162/SKO/2017 a č. 281/SKO/2017, kde posudzovala možné porušenie povinnosti v v súvislosti s programom Aféry. Žalobca porušuje predmetné ustanovenia opakovane, preto by bolo pre žalovanú nemožné spájať všetky správne konania v súvislosti s rôznymi programami pri porušení predmetného ustanovenia. V tejto súvislosti dodala, že spája v rámci správnych konaní tie, ktoré je možné, účelné a logické objektívne spojiť. 16. Žalobca repliku k vyjadreniu žalovanej v súdom stanovenej lehote nepodal.

IV. Relevantná právna úprava

17. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 21. Podľa s právnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 23. Podľa konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté. 24. Podľa poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. 25. Podľa rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. 26. Podľa , do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia. 27. Podľa na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať ustanovený podľa osobitného predpisu28a (ďalej len ""). 28. Podľa , vyhlášky č. audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy

alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, ak obsahujú: a) zobrazenie násilia na živých bytostiach, najmä zobrazenie krutého ubližovania alebo krutej násilnej smrti človeka bez pocitov ľútosti, zobrazenie týraných osôb alebo zobrazenie prejavov osôb a skupín s patologickými normami správania, b) vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá. 29. Podľa za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu. 30. Podľa rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 eur do 66 387 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 19 916 eur, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (). 31. Podľa uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila. 32. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a , 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

33. Na základe a a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“). 34. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup predchádzajúci jeho vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( , ), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v , ktoré by správny súd oprávňovali preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, za splnenia procesných podmienok ( ) vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu ( ) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 35. Poverený zástupca žalovanej sa pridržiaval dôvodov vyjadrenia k žalobe a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 36. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovanej č. zo dňa 20.03.2019, ktorým žalovaná uložila žalobcovi pokutu podľa ustanovenia vo výške 8 000,- Eur, určenú podľa , a to za porušenie povinnosti ustanovenej v tým, že na programovej službe JOJ PLUS odvysielal dňa 29.09.2018 v čase o cca 20:14 hod. program Mafstory, klasifikovaný ako nevhodný pre maloletých divákov do 15 rokov, pričom tento naplnil hodnotiace kritérium pre účely jednotného systému označovania audiovizuálnych diel podľa ustanovenia vyhlášky č. vulgárnymi vyjadrovaniami, ktoré bolo potrebné subsumovať pod klasifikáciu uvedeného ustanovenia vyhlášky ako nevhodné pre maloletých divákov do 18 rokov. Teda žalobca klasifikovaním predmetného programu Mafstory ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov nesprávne uplatnil . 37. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a zistil vo veci dostatočne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a s procesnoprávnymi predpismi a či je zrozumiteľne, presvedčivo a dostatočne odôvodnené. 38. Podstatnou žalobnou námietkou žalobca napádal nesprávny postup žalovanej pri ukladaní sankcií za porušenie tej istej právnej povinnosti žalobcom ( ) v dvoch rôznych administratívnych konaniach vedených pod číselným označením (odvysielanie programu Mafstory dňa 08.09.2018) a (odvysielanie programu Mafstory dňa 29.09.2018) – preskúmavané správne konanie v tejto veci. Uvedené administratívne konania mala žalovaná, podľa názoru žalobcu, spojiť na spoločného konania z dôvodu ich vzájomnej objektívnej súvislosti. Žalobca

mal za to, že nedodržaním uvedeného procesného postupu (teda nespojením uvedených konaní na spoločné konanie) došlo zo strany žalovanej pri ukladaní pokút k porušeniu zásad ukladania trestu za správny delikt, ktorého znaky skutkovej podstaty mal žalobca naplniť pokračovacím správnym deliktom (odvysielaním programov - jednotlivých častí seriálu Mafstory v dňoch 08.09.2018 a 29.09.2018, teda v priebehu jedného mesiaca september 2018), za ktorý mu mal byť v zmysle zásad administratívneho trestania za podpornej a analogickej aplikácie uložený úhrnný/súhrnný trest za predmetný pokračovací správny delikt (per analogiam upravujúceho definíciu pokračovacieho trestného činu). Žalobca teda namietal, že samostatným uložením pokút za porušenie rovnakej právnej povinnosti v sume 8 000,- Eur došlo k nezákonnému postupu a rovnako tak nezákonnosťou trpí aj napadnuté rozhodnutie žalovanej. 39. V danej veci možno konštatovať, že skutkové okolnosti prejednávaného správneho deliktu a deliktuálna zodpovednosť žalobcu nie sú medzi účastníkmi súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sporné. 40. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bol v relevantnom čase účinný (v spojení s aplikovanou vyhláškou č. ustanovujúcou podrobnosti klasifikácie ), upravujúci postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu a práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a právnických osôb alebo fyzických osôb uvedených v a . 41. V oblasti výkonu regulácie štátnej správy na úseku vysielania a retransmisie ustanovenie v prípade potreby oprávňuje Radu dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Vysielateľom v ustanovení ukladá povinnosť na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať ustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej aj „jednotný systém označovania“). 42. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Rada na svojom zasadnutí dňa 21.11.2018 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči vysielateľovi MAC TV s.r.o. (žalobcovi) vo veci možného porušenia v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe JOJ PLUS odvysielal dňa 29.09.2018 o cca 20:14 hod. program Mafstory, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 15 rokov, pričom mohlo dôjsť k nesprávnemu uplatneniu . Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 18.12.2018, na základe čoho sa začalo správne konanie č. 1455/SKO/2018, aktuálne vedené pod č. . Žalobca bol súčasne vyzvaný, aby v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s a (Správneho poriadku) k oznámeniu zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy a vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie v predmetnom správnom konaní a bol upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska. Žalobcovi bola dňa 21.01.2019 doručená opätovná výzva na vyjadrenie sa k predmetnému správnemu konaniu, pričom žalobca sa ani potom k začatému správnemu konaniu vôbec nevyjadril. 43. Podkladmi pre preskúmavané rozhodnutie boli záznam vysielania programu Mafstory odvysielaný dňa 29.09.2018 o cca 20:14 hod. na televíznej programovej službe JOJ PLUS a prepis/popis skutkového stavu. 44. Pokiaľ ide o skorší, žalobcom uvádzaný skutok odvysielania programu Mafstory dňa 08.09.2018, za ktorý bola žalobcovi taktiež uložená pokuta v administratívnom konaní vedenom pod č. 1315/SKO/2018 (po zmene ) za porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia , správny súd konštatuje, že sú mu z obsahu žaloby a z jeho vlastnej činnosti (súdny spis vedený na tunajšom súde vo veci sp. zn. , týkajúcej sa pokuty za uvedené skoršie porušenie právnej povinnosti) známe skutočnosti a okolnosti administratívneho konania vo veci uloženia pokuty za správny delikt vo vyššie uvedenom administratívnom konaní č. 1315/SKO/2018 (po zmene ). 45. Vyššie uvedené administratívne konanie vo veci uloženia pokuty za skoršie porušenie právnej povinnosti (dňa 08.09.2018), vyplývajúcej žalobcovi ako vysielateľovi audiovizuálneho diela z ustanovenia , začalo skôr, a to 16.11.2018, kedy bolo žalobcovi doručené oznámenie Rady o začatí správneho konania po tom, čo Rada na svojom zasadnutí dňa 24.10.2018 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči vysielateľovi MAC TV s.r.o. vo veci možného porušenia v súvislosti s odvysielaním programu Mafstory na televíznej programovej službe JOJ PLUS dňa 08.09.2018 o cca 20:12 hod. 46. Správny súd vo vzťahu k žalobcovým námietkam, napádajúcim neuloženie úhrnného/súhrnného trestu žalovanou v spojenom správnom konaní o dvoch skutkoch žalobcu porušujúcich rovnakú právnu povinnosť vysielateľa audiovizuálnych diel nesprávnou aplikáciou , dáva do pozornosti právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

25.01.2021 v skutkovo a právne obdobnej veci, ktorým najvyšší súd v kasačnom konaní rozhodoval o rovnakých námietkach žalobcu ako v preskúmavanej veci, a to vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, ktorým žalovaný uložil žalobcovi pokutu za porušenie povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia Uvedené právne závery najvyššieho súdu sa v plnej miere dajú aplikovať na prejednávaný prípad, a preto na tieto správny súd citáciou bodov uznesenia najvyššieho súdu 14 až 18 odkazuje: „14. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval za potrebné posúdiť správnosť záverov krajského súdu, ktorý ako nedôvodnú vyhodnotil námietku sťažovateľa týkajúcu sa nutnosti posúdenia jeho protiprávneho konania/správneho deliktu s uplatnením analógie legis k ako pokračujúceho správneho deliktu. Sťažovateľ zároveň tak v žalobe ako i v kasačnej sťažnosti opakovane namietal, že žalovaný nesprávne aplikoval trestnoprávne princípy v správnom trestaní, keď predmetné správne konanie vedené pod č. nespojil s jemu predchádzajúcimi konaniami, ktoré boli začaté a vedené pre rovnaké porušenie zákona, t.j. porušenie povinnosti podľa , a za ktoré mu mala byť uložená iba jedna sankcia - úhrnný/súhrnný trest. 15. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že na rozdiel od právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov, neupravujú postup orgánov verejnej správy pri postihu za priestupok alebo iný správny delikt, ktorý má pokračovací charakter. Pri nedostatku špeciálnej úpravy je preto potrebné uplatniť „analogiae legis“, teda vychádzať z definície pokračovacieho trestného činu, ktoré je vymedzená v ust. . V zmysle tejto legálnej definície o pokračovací trestný čin ide vtedy, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. Doktrinálna definícia vymedzuje podstatu pokračovacieho trestného činu tak, že viacero útokov sa pokladá za jeden trestný čin a subsumuje sa pod tú istú skutkovú podstatu trestného činu. Pre pokračovací trestný čin je charakteristický väčší počet útokov, ktorými sa napĺňa určitá skutková podstata trestného činu. 16. V oblasti správneho trestania, resp. v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu pritom pojem pokračovacieho priestupku či iného správneho deliktu nie je neznámym. Pomerne rozsiahla rozhodovacia činnosť správnych súdov vrátane najvyššieho súdu či ústavného súdu je pri identifikácii tohto typu deliktu stabilná (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 15.01.2015, sp.zn. zo dňa 25.04.2012). Stabilita je rovnako daná, aj pokiaľ ide o stanovenie časového okamihu, do ktorého sa čiastkové konania pokračovacieho správneho deliktu považujú za jeden skutok. Týmto časovým okamihom je začatie správneho konania podľa Správneho poriadku. Ide o obdobu , v zmysle ktorého je pokračovanie v páchaní toho istého trestného činu časovo ohraničené oznámením vznesenia obvinenia. Pri posudzovaní a vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti za tzv. pokračovacie správne delikty (konkrétne uvedené v ) je však potrebné prihliadnuť okrem časovej súvislosti aj na ďalšie právne okolností, medzi ktoré patrí napr. objektívna zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu (t.j. subjektívne zavinenie porušiteľa právnej normy je právne irelevantné), plynutie objektívnej a subjektívnej lehoty na uloženie sankcie a nie absolútnu, resp. bezvýnimočnú uplatniteľnosť všetkých princípov z tzv. tvrdého trestného práva (tu pozri napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 09.06.2015). 17. Kasačný súd sa v posudzovanom prípade nemohol stotožniť so sťažovateľom, ktorý sa domáhal posúdenia jeho protiprávneho konania/správneho deliktu v konaní vedenom pod č. s uplatnením analógie legis .č. 1482/SKO/2017 začaté dňa 28.11.2017 a č. 1768/SKO/2017 začaté dňa 21.12.2017, ktoré boli začaté pre rovnaké porušenie povinnosti uvedenej v . Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na to, že porušenia ust. , ktoré časovo predchádzali konaniu vedenému pod č. nebolo možné kvalifikovať ako čiastkové útoky na záujem chránený predmetným zákonným ustanovením (ochrana práv maloletých divákov), ktoré by v súhrne ako celok zakladali jeden (pokračovací) správny delikt, a odôvodňovali vedenie jedného samostatného konania, ktoré by malo vyústiť do uloženia jednej sankcie. Vo vzťahu k jednotlivým porušeniam sťažovateľom, ohľadne ktorých sa viedli predchádzajúce samostatné správne konania možno síce polemizovať o danosti objektívnej súvislosti v čase, keď k porušeniam zákona došlo dňa 27.08.2017 (správne konanie vedené pod č. 1482/SKO/2017), dňa 30.09.2017 (správne konanie vedené pod č. 1768/SKO/2017) a 05.11.2017 (správne konanie vedené pod č. ), t.j. s časovým odstupom viac ako jeden mesiac, avšak berúc do úvahy aj vecnú/kauzálnu súvislosť, (ktorá zakladala medzi jednotlivými porušeniami predmetného ustanovenia zákona objektívnu súvislosť v spôsobe ich spáchania), keď k

jednotlivým porušeniam došlo v súvislosti s odvysielaním obsahovo rôznych programov (RIO, Take me out, Päťdesiat odtieňov sivej) možno len ťažko predpokladať, že by v čase prvého porušenia predmetného zákonného ustanovenia niečo nasvedčovalo jeho ďalšiemu porušeniu v iných programových zložkách. Očakávať od žalovaného, ktorý je v zmysle zásady oficiality povinný preskúmať a vyvodiť deliktuálnu zodpovednosť voči vysielateľovi za každé porušenie , že v každom takomto prípade (bez ohľadu na to, že ide o porušenie totožného ustanovenia zákona) bude za účelom ich prejednania viesť, resp. spájať veci na spoločné konanie je v tomto zmysle až nemožné a navyše žalobcovi umožňujúce namietať nezákonnosť tohto postupu v prípade akéhokoľvek opakovaného protiprávneho konania tým, že by sa naň dovolával po každom ďalšom porušení zákona. Uvedené by s ohľadom na frekvenciu porušení zákona mohlo viesť až k tomu, že každé takéto protiprávne konanie by bolo nutné posudzovať ako čiastkové a zakladajúce pokračujúci správny delikt, ktorý by nebolo možné postihnúť uložením sankcie v konaní, čo by bolo nepochybne v rozpore so zmyslom a účelom 18. V predmetnej veci tak ani podľa názoru súdu jednotlivé porušenia ust. sťažovateľom nebolo možné kvalifikovať ako čiastkové protiprávne konania, ktoré by v súhrne napĺňali znaky pokračovacieho správneho deliktu, keď k ich časovému ohraničeniu, resp. vymedzeniu ako samostatných správnych deliktov došlo začatím jednotlivých správnych konaní v zmysle Správneho poriadku. Za tohto stavu súd nespojenie uvedených vecí na spoločné konanie nepovažoval za opodstatnené. Je potrebné poznamenať i to, že procesná právna úprava

- Správny poriadok upravujúci konanie o správnych deliktoch spájanie veci na spoločné konanie v tomto zmysle neupravuje a to ani v prípade, ak by išlo o veci navzájom súvisiace. Vzhľadom na to, že žalovaný posudzoval jednotlivé správne delikty sťažovateľa v samostatných konaniach do úvahy neprichádzalo ani použitie absorpčnej zásady, ktoré je podmienené tým, že o všetkých správnych deliktoch tej istej zodpovednej osoby sa rozhoduje v spoločnom konaní a spoločným rozhodnutím. Pokiaľ žalovaný s poukazom na vyššie uvedené tento procesný postup neuplatnil, nezaťažil jeho postup, či rozhodnutie vadou, odôvodňujúcou jeho zrušenie. Rovnako je potrebné poznamenať aj to, že v jednotlivých správnych konaniach č. 1482/SKO/2017, č. 1768/SKO/2017 a č. žalovaný sťažovateľa oboznámil s ich začatím s tým, aby sa k ním vyjadril. Sťažovateľ sa však k týmto výzvam nevyjadril, resp. spojenie veci na spoločné konanie žalovanému nenavrhol ani nenamietal.“

47. K otázke spojenia vecí na spoločné administratívne konanie pri ukladaní pokút za spáchanie správnych deliktov právnickou osobou, ktoré sú vedené podľa Správneho poriadku, správny súd dáva do pozornosti aj skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom najvyšší súd taktiež, ako vo vyššie citovanom rozhodnutí, uviedol, že pri ukladaní sankcií za správne delikty nemožno postupovať striktne v zmysle trestnoprávnych normatívnych ustanovení a konštatoval, že „...pokiaľ navrhovateľka namietala, že rada mala namiesto troch samostatných konaní rozhodnúť len v jednom spoločnom konaní a uložiť jednu sankciu, k tomu Najvyšší súd SR uvádza, že takáto povinnosť rade zo zákona nevyplýva, aj keď ju zákon výslovne nevylučuje.“ 48. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že z rozhodovacej praxe žalovanej je zrejmé ukladanie úhrnného trestu v jednom administratívnom konaní vo veci viacerých správnych deliktov, ak to okolnosti a primerané použitie zásad trestania umožňujú. Ide o prípady, kedy Rada na svojom zasadnutí prijme uznesenie o začatí správneho konania voči určitému vysielateľovi audiovizuálnych diel vo veci možného porušenia viacerých právnych povinností vyplývajúcich z ustanovení a začne konanie vo veci uloženia pokuty za spáchanie viacerých správnych deliktov v jednočinnom súbehu alebo viacčinnom súbehu, o ktorých má Rada v deň zasadnutia vedomosť a podklady potrebné k posúdeniu prejednávaných skutkov (teda u ktorých je podozrenie z naplnenia skutkových podstát viacerých správnych deliktov konaním alebo opomenutím vysielateľa). Išlo napr. o prípady, kedy Rada uložila v jednom správnom konaní úhrnný trest deliktuálne zodpovednej osobe za porušenie právnych povinností vyplývajúcich z ustanovení a Za takých okolností môže Rada po začatí správneho konania rozhodnutím vo veci prejednania viacerých správnych deliktov uložiť jeden úhrnný trest s využitím absorpčnej zásady, teda pokuty za jednotlivé spáchané správne delikty nesčituje, ale uloží trest v zákonnom rozpätí, ktoré je stanovené za spáchanie správneho deliktu najprísnejšie trestného. Na tomto mieste správny súd podotýka, že ukladanie súhrnného trestu v zmysle zásad ukladania úhrnného trestu neprichádza v prípade administratívneho trestania v správnom konaní do úvahy, pretože na realizáciu ukladania súhrnných trestov (per analogiam podľa ustanovenia a , teda kedy súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, pričom súd zruší výrok o treste

uloženom páchateľovi skorším rozsudkom) Správny poriadok nemá dostatok procesných inštitútov. Z výkladu a právnej teórie k ukladaniu trestov v trestnom konaní je nepochybné, že súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. 49. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že vyššie uvedený postup sa však neaplikuje v prípade ukladania trestu za pokračovací trestný čin, ak je predmetom trestného stíhania ten istý pokračovací trestný čin, zložený z čiastkových útokov rovnorodých skutkov, jednak v spôsobe spáchania útoku proti predmetu chránenému zákonom a jednak v predmete útoku (na predmet chránený zákonom). V takom prípade sa do momentu procesného úkonu oznámenia vznesenia obvinenia obvinenému považujú dosiaľ spáchané čiastkové útoky z hmotnoprávneho hľadiska pre účely subsumovania všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu za jeden trestný čin – pokračovací trestný čin, za ktorý sa v zmysle ukladá spoločný trest, a nie „úhrnný/súhrnný“, ako sa v žalobe domáhal žalobca. 50. V súvislosti s ukladaním spoločného trestu za pokračovací trestný čin je potrebné mať na zreteli zákonom predpísaný postup podľa , v zmysle ktorého, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. 51. Hmotnoprávny rozmer pokračovacieho trestného činu (t. j. že ide o jeden skutok) podmieňuje zrušenie nielen predchádzajúceho výroku o uloženom treste, ale i výroku o vine, čo prestavuje významnú odlišnosť spoločného trestu od úhrnného trestu, alternatívne aj súhrnného trestu, pri ktorom dochádza k zrušeniu výlučne výroku o treste uloženom skorším rozsudkom ( ). 52. Vyššie uvedené zákonom stanovené podmienky ukladania spoločného trestu ( ) za spáchanie pokračovacieho trestného činu, definovaného pre účely v ustanovení v spojení s ods. 13 , však nemožno formálne a doslovne aplikovať v administratívnom trestaní za spáchanie správnych deliktov, vo veci ktorých sa vedie správne konanie podľa Správneho poriadku, keďže tento procesný kódex, v spojení s príslušnými hybridnými hmotnoprávnymi a procesnými právnymi predpismi na tom ktorom úseku verejnej správy (v danom prípade v spojení so ) inštitúty upravujúce ukladanie spoločného trestu per analogiam podľa neupravujú, najmä pokiaľ ide o rušenie skorších právoplatných administratívnych rozhodnutí príslušného orgánu verejnej správy vo výroku o vine a o uložení sankcie za skôr spáchaný správny delikt a ukladanie spoločného trestu v novom rozhodnutí vrátane za novší čiastkový útok pokračujúceho správneho deliktu. 53. S prihliadnutím na uvedené nuansy v zákonnej úprave ukladania trestov za spáchanie pokračujúceho trestného činu podľa , ktoré možno pre účely administratívneho trestania použiť len primerane a rovnako tak s prihliadnutím na absenciu zákonnej úpravy v Správnom poriadku (ktorý sa v zmysle aplikuje na preskúmavané správne konanie) obligatórneho spojenia vecí na spoločné konanie v prípade prejednania správnych deliktov, správny súd dospel k záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorému predchádzalo administratívne konanie vedené v súlade so zákonom. Žalobcovi boli poskytnuté všetky procesné práva, mal možnosť na základe dvoch výziev žalovanej vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, čo žalobca neučinil, na výzvy žalovanej nereagoval a ani v preskúmavanom konaní spojenie vecí ohľadom ukladania pokút za skutky spáchané v dňoch 08.09.2018 a 29.09.2018 na spoločné konanie nenavrhoval. Neboli mu teda zo strany konajúceho orgánu verejnej správy upreté žiadne procesné práva. 54. Súd ďalej k námietke žalobcu o potrebe spojiť konania o jednotlivých správnych deliktoch, s poukazom na znenie Správneho poriadku, uvádza, že tento neobsahuje ustanovenie o spojení vecí na spoločné konanie, hoci by aj spolu súviseli (s výnimkou spojenia konania vo veci rozhodnutia o obnove konania s novým rozhodnutím vo veci podľa SP, o ktoré však v predmetnej súdenej veci nejde). Ak teda žalovaný nespojil konania, ktoré v správnej žalobe spomínal žalobca a ich výsledkom sú samostatné rozhodnutia, neporušil ustanovenia Správneho poriadku. 55. K otázke povinnosti vedenia spoločného správneho konania v namietaných veciach je v neposlednom rade potrebné poukázať na plynutie zákonnej lehoty o uložení sankcií ( ), čo vyplýva i z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

56. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli absenciu osobitnej právnej úpravy k plynutiu lehoty na rozhodnutie o pokute za správne delikty podľa ( citovaného zákona stanovuje prekluzívnu lehotu na rozhodnutie Rady o uložení sankcie, a to šesťmesačnú subjektívnu a jednoročnú objektívnu), ktorá osobitná právna úprava by reflektovala na procesné okolnosti možného postupného spájania vecí na spoločné konanie (spájanie administratívnych konaní o ukladaní pokút) pri postupnom opakovanom porušovaní právnych povinností vysielateľmi a postupnom zisťovaní a prejednávaní týchto porušení zákona regulátorom (Radou). Preto nie je žiadúce, pri snahe zachovať verejný záujem na napĺňaní účelu administratívneho trestania, formálne zotrvávať na požiadavke striktnej aplikácie zásad ukladania trestov pri viacčinnom (viac skutkov, napr. vysielaním viacerých dielov programu) porušovaní rovnakej právnej povinnosti (podradiac tieto porušenia zákonnej povinnosti pod definíciu pokračovacieho trestného činu definovaného pre účely v ustanovení , ergo analogicky tieto porušenia vyhodnotiť ako pokračovací správny delikt – z hmotnoprávneho pohľadu ako jeden trestný čin) za použitia zákonnej úpravy ukladania spoločného trestu za pokračovací trestný čin podľa ustanovení . 57. Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (SSP), tento žalobný bod žalobca uviedol v úvode správnej žaloby bez ďalšej argumentácie a konkretizácie, vo vzťahu k akým právnym a skutkovým otázkam podstatným na rozhodnutie vo veci je napadnuté rozhodnutie nezrozumiteľne alebo nedostatočne odôvodnené. Správny súd k abstraktne a formálne označeným dôvodom správnej žaloby dôvody a argumentáciu nevyhľadáva a ani nad rámec žalobcových tvrdení nedopĺňa, a preto sa v tomto konaní žalobným bodom napádajúcim nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia nezaoberal a jeho dôvodnosť nehodnotil. 58. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil dôvodnosť žalobcom namietaného procesného pochybenia a porušenia zásad ukladania trestov, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovanej. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. 59. S účinnosťou od 01.08.2022 bol o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov zrušený a pôsobnosť pôvodne žalovanej Rady pre vysielanie a retransmisiu ako regulátora podľa zákona o vysielaní a retransmisii prešla na Radu pre mediálne služby ( v spojení s zákona o mediálnych službách). Správny súd podľa ustanovenia v predmetnej veci ďalej konal s Radou pre mediálne služby v procesnom postavení žalovaného orgánu verejnej správy, keďže na túto na základe vyššie citovaného zákona o mediálnych službách prešla rozhodovacia pôsobnosť z pôvodne žalovanej Rady pre vysielanie a retransmisiu. 60. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by jej trovy konania vznikli, pričom orgánu verejnej správy, ktorým žalovaná nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 61. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).