Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_NM-12Vyd-1-2021.pdf
PDF · 79.79 KB
Case nature
Area
Subarea
NM-12Vyd/1/2021
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XXX/ XX, C. a 2/ D. B., A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XXX/XX, C., obaja právne zastúpení: Mgr. Ľubomír Karika, advokát so sídlom M. R. Štefánika 638/56, Myjava, za účasti F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho opráva k nehnuteľnosti, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali, aby súd potvrdil, že dňa 29.08.2001 navrhovatelia nadobudli vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti - pozemku zapísanom na LV č. XXXX, vedenom I. J. C., katastrálny odbor, okres C., obec E. katastrálne územie E., parcela registra "K.", parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku záhrada s výmerou 216 m2.
2. Návrh odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX vedenom I. J. C., katastrálny odbor, okres Myjava, obec E., k. ú. E., a to: - parcela registra "C", parc. č. XXXX o výmere 583 m2 - záhrada, parcela registra "C", parc. č. XXXX o výmere 583 m2 - záhrada, parcela registra "C" parc. č. XXXX/X o výmere 583 m2 - záhrada, parcela registra "C", parc. č. XXXX/X o výmere 583 m2 - záhrada, dom so súp. č. XXX postavený na parcele registra "C" parc. č. XXXX - právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXX nie je evidovaný na liste vlastníctva. Navrhovatelia ďalej uviedli, že ako kupujúci predmetné nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.08.1991 od predchádzajúcich vlastníkov - manželov L. M. a E. M., A. N.. Dom súp. č. XXX je postavený na parcele registra "C" parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 476 m2 (list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nebol založený), ktorá sa z časti prekrýva s parcelou registra "E", parc. č. XXXX/X, záhrada s výmerou 216 m2, všetko pre okres Myjava, obec E., katastrálne územie E., zapísané I. J. C., kat. odbor na LV č. XXXX. V katastri nehnuteľností je ako výlučný vlastník nehnuteľnosti - parcely registra "E", parc. č. XXXX/X (ďalej len "vydržaná nehnuteľnosť") zapísaný účastník konania p. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, ktorý podľa príslušného listu vlastníctva nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v roku 2021, avšak tento zápis nie je v súlade so skutočným stavom. Rodina navrhovateľov riadne užíva spolu s ich nehnuteľnosťami aj "vydržanú nehnuteľnosť" ako jeden súvislý celok od nadobudnutia nehnuteľností v roku 1991, spolu tvoria dom s okolitými pozemkami a takto sú ohradené už viac ako 30 rokov. Navrhovatelia v domnienke, že sú plne oprávnení užívať vydržanú nehnuteľnosť, s ňou nakladali ako so svojou vlastnou, bez zabezpečenia zosúladenia údajov v katastri nehnuteľností s faktickým stavom. Fakt, že vydržaná nehnuteľnosť nie je riadne zapísaná v katastri na osoby navrhovateľov, sa navrhovatelia dozvedeli až v roku 2021, kedy uvedenú nehnuteľnosť nadobudol vlastník podľa katastra nehnuteľností - F. G.. Navrhovatelia sa domnievajú, že vlastníkmi vydržanej nehnuteľnosti sa stali po uplynutí 10 rokov odo dňa, kedy ju začali užívať ako oprávnení držitelia, teda 29.08.2001. Vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností, resp. jeho právny predchodca si počas doby vydržania žiadnym spôsobom neuplatňoval svoje vlastníctvo k "vydržanej nehnuteľnosti". Podľa navrhovateľov boli splnené zákonné predpoklady na vydržanie vlastníckeho práva, keďže počas doby viac ako 10 rokov dobromyseľne toto právo užívali.
3. Podľa § 359d ods. 2 C.m.p., návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
4. Podľa § 359e ods. 2 C.m.p., súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
5. Podľa § 359f ods. 1 C.m.p., ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie.
6. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník"), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
7. Podľa § 130 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
8. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
9. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
10. Súd preskúmal návrh navrhovateľov a dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. Navrhovatelia podľa názoru súdu neosvedčili to, že oni alebo ich právni predchodcovia vstúpili do držby predmetnej nehnuteľnosti oprávnene, na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu.
11. Vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona vyžaduje splnenie nasledovných predpokladov: spôsobilý premet vydržania, oprávnenú držbu a nepretržité trvanie držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Podľa konštantnej judikatúry slovenských súdov oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby patrí aj okolnosť, ako bola vec nadobudnutá - či mu svedčí nejaký oprávnený (aj domnelý) nadobúdací titul. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Užívanie nehnuteľnosti hoc aj nerušené a po zákonom stanovenú dobu samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod.
12. Súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však len jeho subjektívne presvedčenie, že mu táto vec patrí. Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne. Rozhodujúcim kritériom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu táto vec patrí, že jej je vlastníkom. Oprávnená držba sa môže zakladať na: a) domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo b) neplatnom právnom dôvode. Ad a) Pri putatívnom dôvode pôjde o skutkový omyl, kedy sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo. Napríklad, ak sa nadobúdateľ pozemku, či už na základe kúpnej alebo darovacej zmluvy ujme držby nielen svojho kúpeného, resp. darovaného pozemku, ale aj časti susedného pozemku, ktorý nenadobudol, no vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že je vlastníkom aj tejto časti, pričom dôvodom takéhoto omylu môže byť nepravidelný tvar pozemkov v neprehľadnom teréne, alebo uvedenie do omylu súdnym znalcom pri nesprávnom vytýčení hraníc pozemku. Ad b) Pri neplatnom právnom dôvode pôjde o omyl právny, pričom ten sa považuje za ospravedlniteľný len v prípade, ak sa držiteľ nemohol vyhnúť omylu ani pri vynaložení obvyklej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti prípadu od každého vyžadovať. Posúdenie tohto omylu vychádza z objektívnych hľadísk, preto neskúsenosť držiteľa, či jeho duševná vyspelosť, resp. nižšia úroveň vzdelania, nie sú významné a rozhodujúce. Súdna prax sa s otázkou ospravedlniteľnosti právneho omylu vysporiadala s poukazom na všeobecne uznanú zásadu: "neznalosť zákona neospravedlňuje" vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva tak, že právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný, len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.03.2011, sp. zn. 5Cdo/30/2010). Ďalšie rozhodnutie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp .zn. 6Cdo/78/2011 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.2015, sp. zn. 4Cdo/361/2012 uvedené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod číslom R 74/2015) pri zotrvaní na vyššie uvedenom názore ešte doplnilo, že ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, i keď podľa zákona musí mať písomnú formu (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že je vlastníkom veci. Nedobromyseľnosť sa spája aj so zmluvou o prevode nehnuteľnosti, ktorá síce bola vyhotovená v písomnej forme, ale nebola podpísaná, či už scudziteľom alebo nadobúdateľom. Pre úplnosť je potrebné ešte spomenúť rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.05.2012, sp. zn. 22Cdo/4173/2010 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010 sp. zn. 4Cdo/283/2009 uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. R 73/2015, podľa ktorých držba nehnuteľnosti uchopená na základe kúpnej zmluvy, ktorá nebola vložená do verejných kníh a pre nedostatok intabulácie sa tak nestala účinnou, nie je oprávnená.
13. V danej veci navrhovatelia právny dôvod v návrhu neoznačili. Navrhovatelia tvrdia, že ich rodina riadne užíva nehnuteľnosť spolu s ostatnými nehnuteľnosťami od ich nadobudnutia v roku 1991 (teda dom s okolitými pozemkami, ktoré sú ohradené už viac ako 30 rokov) v domnienke, že sú plne oprávnení užívať danú nehnuteľnosť, nakladali s ňou ako so svojou vlastnou bez zabezpečenia zosúladenia údajov v katastri nehnuteľností s faktickým stavom. Navrhovatelia tvrdia, že mali spornú nehnuteľnosť v oprávnenej držbe počas zákonom stanovenej doby min. 10 rokov, keď okolité nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou, nehnuteľnosť riadne užívali, majúc za to, že tvorí jeden súvislý celok s nehnuteľnosťami nadobudnutými na základe kúpnej zmluvy.
14. Pri normálnej obvyklej opatrnosti, ktorú možno vyžadovať od každého, teda navrhovatelia podľa názoru súdu nemohli nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie vzhľadom ku všetkým okolnostiam, že im predmetná nehnuteľnosť patrí. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd ustálil, že navrhovatelia na základe nimi predložených listinných dôkazov hodnoverne neosvedčili, že splnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, neosvedčili, že oni alebo ich právni predchodcovia predmetnú nehnuteľnosť užívali dobromyseľne ako svoje vlastnú, pretože nepreukázali titul, na základe ktorého do tejto držby vstúpili, a že sa tak stalo oprávnene. Skutočnosť, že ich právni predchodcovia nehnuteľnosti užívali neznamená, že ich držba bola oprávnená, že boli dobromyseľní a taktiež táto skutočnosť nepreukazuje ich vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti (resp. titul jeho nadobudnutia).
15. Vychádzajúc zo zistených skutočností súd konštatuje, že navrhovatelia na základe nimi predložených listinných dôkazov hodnoverne nepreukázali, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho opráva k nehnuteľnosti vydržaním, preto ich návrh zamietol.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa 52 C.m.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 C.m.p.).