Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62Ek-1487-2021.pdf
PDF · 124.14 KB
Case nature
Subarea
62Ek/1487/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: C. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. N. W. XXXX/ XX, XXX XX A. A., proti povinnému: Q. R., N.. XX.XX.XXXX, C. W. P. XXXXX/XX, XXX XX A. A., o vymoženie pohľadávky vo výške 215.000,00 Eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozef Liščák, so sídlom exekútorského úradu ul. ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 309EX 458/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.05.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 215000,00 Eur, na základe exekučného titulu - Notárska zápisnica N 106/2021, Nz 10322/2021, NCRls 10567/2021, spísaná dňa 22.04.2021 notárom: JUDr. Ingrid Mazúrová Šoltésová, so sídlom Skuteckého 17 v Banskej Bystrici (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 17.05.2021 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka, so sídlom exekútorského úradu ul. ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. 309EX 458/21. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 18.05.2021.
3. Povinný doručil prostredníctvom právneho zástupcu dňa 01.12.2023 elektronicky súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie. Povinný uviedol, že vymáhateľnosti exekučného titulu bráni skutočnosť, kedy uznanie dlhu obsiahnuté v bode 5. exekučného titulu je neplatným právnym úkonom s účinkami neplatnosti od počiatku (ex tunc), t. j. ku dňu jeho vzniku. V dôsledku toho notárska zápisnica stratila atribúty jej formálnej vykonateľnosti vyplývajúce z ustanovení Notárskeho poriadku, nakoľko podľa § 47 ods. 1 písm. g) Notárskeho poriadku je obligatórnou obsahovou náležitosťou notárskej zápisnice aj obsah právneho úkonu, ktorým je v tomto prípade (neplatné) vyhlásenie povinného o uznaní dlhu, a v nadväznosti na to stratila aj atribúty jej materiálnej vykonateľnosti vyplývajúce z Exekučného poriadku, kedy podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku je Exekučným titulom aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, kedy v tomto prípade bez platného vyhlásenia povinného o uznaní záväzku. Povinný poukázal na § 145 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), v zmysle ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Dňa 12.09.2021 sa manželka povinného dovolala voči povinnému relatívnej neplatnosti právnych úkonov povinného, ktoré nie sú bežnými vecami týkajúcimi sa spoločných vecí patriacich do BSM. V rámci toho sa manželka povinného dovolala voči povinnému aj relatívnej neplatnosti vyhlásenia povinného (v hmotnoprávnom postavení
dlžníka) o uznaní dlhu v notárskej zápisnici N 106/2021, NZ 10322/2021, NCRls 10567/2021 zo dňa 21.04.2021, spísanej notárkou JUDr. Ingrid Mazúrovou Šoltésovou. Povinný po oboznámení sa s uvedenou skutočnosťou a po prerokovaní s manželkou, uznal že konal bez súhlasu manželky a teda uznal aj manželkou namietnuté dôvody relatívnej neplatnosti právneho úkonu uznania dlhu v notárskej zápisnici N 106/2021, NZ 10322/2021, NCRls 10567/2021 zo dňa 21.04.2021. S poukazom na to je zrejmé, ž o dôvodoch namietnutej relatívnej neplatnosti právneho úkonu uznania dlhu, ktoré je obsahom bodu 5. notárskej zápisnice N 106/2021, NZ 10322/2021, NCRls 10567/2021 zo dňa 21.04.2021, neexistuje medzi povinným a jeho manželkou spor. Na základe toho sa povinný zaviazal voči svojej manželke, že dohodne s oprávneným zastavenie exekúcie vedenej na základe neplatnej notárskej zápisnice, o čo sa povinný viackrát neúspešne pokúsil. Opakovane žiadal oprávneného o zastavenie exekúcie a o vytvorenie dohody týkajúcej sa zaplatenia vymáhaného nároku, avšak oprávnený aj naďalej pokračuje vo výkone exekúcie, v ktorej dochádza aj k postihovaniu majetku v BSM povinného a jeho manželky. Preto na strane povinného vznikla naliehavá a nevyhnutná potreba domáhať sa zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu. Povinný uviedol, že on a jeho manželka sú manželmi od roku 1994, ich BSM nebolo zrušené žiadnym zo zákonných spôsobov a taktiež ich BSM nebolo žiadnym zákonným spôsobom modifikované. Poukázal na ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka a relatívnu neplatnosť právnych úkonov, závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn 5 Cdo 211/2009 a pod sp. zn 6 Cdo 221/2010, z ktorých analogicky vyvodil záver, že pokiaľ pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti uznania dlhu v bode 5. exekučného titulu bolo začaté exekučného konanie, potom v nadväznosti na dovolanie sa relatívnej neplatnosti a teda na to, že sa stane právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc), je dôvodné rozhodnúť o zastavení exekúcie, ktorá je vedená na podklade zneplatneného exekučného titulu, ktorý najmä stratil vlastnosti formálne a materiálnej vykonateľnosti. V tejto súvislosti povinný poukázal aj na ustanovenie § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučnému súdu patrí určité skúmanie aj materiálnej (hmotnoprávnej) stránky notárskej zápisnice, teda existencia právnych chýb samotného hmotnoprávneho nároku. V prípade, že tieto podmienky materiálnej vykonateľnosti nie sú splnené, prichádza na rad podľa odvolacieho súdu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku aj zastavenie exekúcie, aj keď exekučný súd vydal poverenie na jej vykonanie, pretože tieto nedostatky nepochybne bránia jej vymáhateľnosti. Ide o prípady, kedy sú vady hmotnoprávneho podkladu notárskej zápisnice tak jasné a závažné, že je možné vykonanie exekúcie bez ďalšieho odoprieť. Vo svojej podstate tak ide o prípady, kedy je potrebná neodkladná úprava pomerov strán vo forme odopretia vykonania exekúcie (Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/70/2019 zo dňa 30.07.2019). Na základe uvedeného mal povinný za to, že už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie trpel exekučný titul vadami vyvolávajúcimi relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktoré následne neboli žiadnym spôsobom odstránené a naopak, dňa 12.09.2021 sa manželka povinného ako osoba dotknutá týmto právnym úkonom, dovolala voči svojmu manželovi (povinnému) relatívnej neplatnosti uznania dlhu povinným vo forme vyhlásenia, ktoré je obsahom bodu 5. notárskej zápisnice. Odo dňa 12.09.2021 sú preto dané (iné) skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko neplatné uznanie záväzku v notárskej zápisnici vylučuje, aby táto notárska zápisnica bola spôsobilým (vykonateľnými) exekučným titulom. Účinky uznania dlhu v predmetnej notárskej zápisnici sa v tomto exekučnom konaní, s poukazom na doterajší postup exekútora, už preukázateľne prejavili vo sfére spoločných vecí manželov tak, ako to má na mysli ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené povinný žiadal exekúciu zastaviť v celom rozsahu. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie predložil súdu na obranu svojich tvrdení list manželky zo dňa 12.09.2021.
4. Oprávnený sa podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 08.12.2022 vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pričom uviedol, že exekúcia je vedená na základe Notárskej zápisnice N 106/2021, NZ 10322/2021, NCRls 10567/2021 zo dňa 22.04.2021, ktorou povinný uznal dlh z titulu čiastkových pôžičiek v celkovej výške 215.000,00 Eur. Z dôvodu, že povinný dlh nevrátil riadne a však som podal návrh na vykonanie exekúcie. Poukázal na materiálnu a formálnu stránku vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Oprávnený ďalej uviedol, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 18.05.2021 a povinný mohol v rámci procesnej obrany podať v zákonom ustanovenej lehote návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný toto svoje zákonom stanovené právo nevyužil a exekúciu ako takú žiadnym spôsobom nespochybnil, a to až do mementu podania predmetného návrhu. Podľa Exekučného poriadku zákon dáva možnosť kedykoľvek v priebehu konania podať návrh na zastavenie exekúcie, ten však nemá žiadny odkladný účinok a súdny exekútor preto môže pokračovať vo vykonávaní exekučnej činnosti. Návrhy podané po lehote slúžia na riešenie situácie, keď sa exekúcia začala po práve a dôvod jej zastavenia nastal až následne. Keďže povinný nevyužil možnosť podať návrh na zastavenie exekúcie
bezodkladne po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie, terajšie jeho konanie a konanie jeho blízkej osoby vykazuje iba znaky špekulatívnosti a obštrukcie, nakoľko sú iba dôsledkom toho, že súdny exekútor aktívnym spôsobom zasahuje do majetkovej sféry povinného s jediným cieľom, a to splnenia judikovanej povinnosti. Podľa názoru oprávneného v konaní neexistuje žiadny zákonný dôvod na to, aby exekúcia bola zastavená, či už z dôvodov, ktoré uvádza povinný alebo z akýchkoľvek iných skutočností procesnoprávnej alebo hmotnoprávnej povahy. Dôvody uvádzané povinným subsumované pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku sú irelevantné a bezpredmetné. Oprávnený ďalej uviedol, že vyhlásenie manželky povinného z 12.09.2021 považuje v celom rozsahu za bezpredmetné a nemajúce žiadnu zásadnú výpovednú hodnotu. Podľa názoru oprávneného bolo napísané účelovo, špekulatívne, bolo antedatované a jeho jediným cieľom je vyvolať obštrukcie a spochybniť konanie povinného a proces vzniku jeho dlhov, ktorých splácaniu sa začína vedome vyhýbať. S manželkou povinného sa oprávnený viackrát osobne stretol, pričom bola oboznámená so všetkými okolnosťami, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu. To, že sama sa chcela podieľať na splácaní dlžnej sumy, resp. dať istú formu záruk, že dlh bude splatený a súčasne zabezpečený nielen exekučným záložným právom, vyjadrila nepriamo aj tým, že dňa 03.02.2022 spolu s povinným podpísala zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti a ich príslušenstvo nachádzajúce sa v katastrálnom území Banská Bystrica, obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica, zapísané na liste vlastníctva číslo 3883 vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, jeho katastrálnym odborom. Ak teda dňa 03.02.2022 na notárskom úrade Ingrid Mazúrovej Šoltésovej v Banskej Bystrici osvedčovala spolu s povinným svoj podpis na záložnej zmluve na zabezpečenie v tom čase už exekučne vymáhanej pohľadávky, jej podanie z 12.09.2021 vyznieva viac ako nedôveryhodne, nepresvedčivo, zmätočne a účelovo. Ak oprávnený tvrdí, že uzatvoriť zmluvy o pôžičke alebo uznať záväzok mohol povinný iba so súhlasom jeho manželky, a takéto právne úkony je potrebné považovať za relatívne neplatné v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, tak riadne nepozná zmysel príslušných právnych inštitútov a k tomu vydanú a právnou obcou ako aj odbornou a laickou verejnosťou rešpektovanú a citovanú judikatúru. V teórii a súdnej praxi sa uplatňuje výklad, podľa ktorého o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí ide iba vtedy, ak je daný priamy (bezprostredný) vzťah právneho úkonu k veciam v bezpodielovom spoluvlastníctva manželov. Právny úkon, ktorým má byť vec ešte len do bezpodielového spoluvlastníctva manželov získaná (napr. zmluva o pôžičke), nemožno považovať za právny úkon, ktorý sa týka spoločnej veci, k takémuto úkonu preto nie je potrebný súhlas oboch manželov, i keď nejde o bežnú vec. Povinný v exekučnom titule uznal dlh, ktorý vznikol z titulu čiastkových pôžičiek, ktoré so mnou ako veriteľom uzatváral v priebehu rokov 2018 až 2020. Za právny úkon týkajúci sa spoločnej veci nemožno považovať predovšetkým zmluvu o pôžičke uzavretú len jedným z manželov (R 71/1994), dohodu o pristúpení k záväzku alebo uznanie dlhu (Najvyšší súd Českej republiky, sp. zn. 3 Cz 27/1986). Tieto právne úkony sa totiž priamo nedotýkajú predmetu bezpodielového spoluvlastníctva, a teda ani zmluvy o pôžičkách uzatvorené povinným sa nedotýkali bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda k ich platnému uzatvoreniu nebol potrebný súhlas manžela povinného. Na základe uvedeného je zrejmé, že zmluvy o pôžičkách uzatvoril povinný ako dlžník s mojou osobou, a ktoré tvoria právny základ uznania dlhu vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu mohol povinný uzavrieť aj bez súhlasu manželky a teda v žiadnom prípade nemôžu byť postihnuté vadou relatívnej neplatnosti právneho úkonu a takejto neplatnosti sa nemožno s úspechom ani dovolávať. Oprávnený na podporu svojich tvrdení poukázal na časť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 292/2012: „K právnemu úkonu, ktorým má byť vec iba získaná do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nepotrebuje manžel súhlas druhého manžela, i keď nejde o bežnú záležitosť. Zmluva o pôžičke nie je právnym úkonom, ktorý by sa týkal spoločných vecí, t. j. vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, a preto na jej uzavretie manžel nepotrebuje súhlas druhého manžela. Rovnaký záver ako v prípade zmluvy o pôžičke treba prijať i ohľadom uznania dlhu vo forme notárskej zápisnice. Ak nie je potrebný súhlas manžela s uzavretím zmluvy o pôžičke, nemožno uvažovať o jeho nevyhnutnosti ani v prípade právneho úkonu, ktorým dlžník (manžel) záväzok vzniknutý na základe zmluvy uznal.“ Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že konanie povinného ako aj jeho manželky je len snahou o vyhnutie sa povinnosti niesť majetkovú zodpovednosť za dlhy, ktorých právny základ je nespochybniteľný. Na zákonnosť uzatvorenia záväzkov sa nevyžadoval súhlas manžela povinného. Povinný si mal byť vedomý toho, že v prípade nesplatenia záväzkov sa oprávnený ako veriteľ môže domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko pohľadávka vznikla za trvania ich manželstva a teda manželka povinného je legitímnym účastníkom exekučného konania v tej časti, v ktorej exekúcii podlieha ich spoločný majetok v režime BSM. Na základe uvedeného oprávnený žiadal návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietnuť.
5. Súd konajúc prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky vydal uznesenie sp. zn. 62Ek/1487/2021 zo dňa 06.02.2023, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol
6. Voči predmetnému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 62Ek/1487/2021 zo dňa 23.06.2023, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 62Ek/1487/2021 zo dňa 6. februára 2023 v celom rozsahu zrušené a vec bola vrátená vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie pričom, úlohou vyššej súdnej úradníčky na prijatie správneho právneho záveru bude potrebné opätovne preskúmať návrh povinného na zastavenie exekúcie a jeho prílohy, vysporiadať sa s prípadnými argumentmi povinného uvedenými v podanej sťažnosti, ako aj vyjadreniami oprávneného a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP.
7. Dňa 18.07.2023 bolo do spisu doručené podanie oprávneného, ktorým dopĺňa vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie a to nasledovne: „ Ako oprávnený opakovane konštatujem, že právna argumentácia manželky povinného vo vzťahu k námietke relatívnej neplatnosti právneho úkonu je v celom rozsahu účelová nemajúca oporu v žiadnych ustanoveniach Exekučného poriadku ani iných právnych predpisoch a judikatúre. Vyhlásenie manželky povinného z 21.09.2021 považujem v celom rozsahu za irelevantné, bezpredmetné a nemajúce žiadnu zásadnú výpovednú hodnotu na prebiehajúcu exekúciu. To, že sa sama chcela podiel'ať na splácaní dlžnej sumy, resp. dať istú formu záruk, že dlh jej manžela bude splatený a súčasne zabezpečený nielen exekučným záložným právom, vyjadrila aj tým, že dňa 03.02.2022 spolu s povinným podpísala zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti a ich príslušenstvo v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. V tomto konkrétnom prípade sa jednalo o úkon, ktorý rámec bežných vecí týkajúci sa spoločného majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve presahoval, a preto bolo potrebné, aby k takémuto úkonu bol udelený súhlas oboch manželov, čo bolo vyjadrené podpisom záložnej zmluvy povinným ako aj jeho manželkou. Pravosť podpisov oboch záložcov na záložnej zmluve bola legalizovaná povereným notárom podľa osobitného právneho predpisu, čím sa dala vyššia miera právnej istoty, že účastníci zmluvy s jej obsahom súhlasia. V uvedenom prípade bola dodržaná litera ustanovenia § 145 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. V prípade, že by záložná zmluva k spoločnému majetku bola podpísaná iba jedným z manželov, je vysoko pravdepodobné, že druhý z manželov by sa s úspechom dovolal relatívnej neplatnosti. je len čírim špekulatívnym konaním manželky povinného, že do prebiehajúcej exekúcie svojho manžela predložila rukou napísané podanie označené ako námietka premlčania, ktoré andtedatovala do dňa 21.09.2021. Neexistuje žiadne racionálne vysvetlenie, prečo by manželka povinného pred orgánom ako legitímnym orgánom verejnej moci podpisovala záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávky svojho manžela, keď skoro pol roka predtým mala údajne napísanú námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Záložnú zmluvu podpisovala v dobe, kedy už voči jej manželovi bola začatá exekúcia, o ktorej priebehu relevantným spôsobom vedela, nakoľko sa po jej začatí osobne zúčastnila spolu so svojim manželom minimálne jedného sedenia s povereným súdnym exekútorom. Jediným vysvetlením je len účelová snaha sa pochybným a nepoctivým konaním vyhnúť zodpovednosti za plnenie legitímneho záväzku. Na základe vyššie uvedených skutočností ako oprávnený v exekúcii vedenej okresným súdom pod sp. zn. 62Ek/1487/2021 opätovne žiadam, aby okresný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.“
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e. je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak a. ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3, b. ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť, c. prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné stanovisko znalca, z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy v peniazoch, ktorú môžu vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva z exekučného titulu.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
14. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
15. Podľa § 40a zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá
16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
17. Podľa § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
18. Podľa § 145 ods.2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
19. Podľa § 147 ods.1 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
20. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. zákon Slovenskej národnej rady o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) (ďalej len „notársky poriadok“), Notárska zápisnica musí obsahovať a. miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice, b. meno, priezvisko a sídlo notára, c. meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka, d. vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e. údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f. ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g. obsah právneho úkonu, h. údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i. podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j. odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
21. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
22. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností.
23. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že povinnému bolo Upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 18.05.2021. Súdnemu exekútorovi bol doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.11.2022. Vzhľadom na uvedené je potrebné návrh povinného na zastavenie exekúcie posudzovať v zmysle § 61 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý nemá odkladný účinok a v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15- dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie avšak vznik skutočnosti, na základe ktorej sa povinný domáha zastavenia exekúcie - dovolanie relatívnej neplatnosti právneho úkonu manželkou povinného zo dňa 12.09.2021 nastalo až po uplynutí tejto lehoty.
24. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
25. Súd musí skúmať formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice podľa notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí predpísaných v § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Aj v prípade obsahových náležitostí notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda musí notárska zápisnica obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a pod.. Na základe uvedeného dôvodu súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie opätovne preskúmal exekučný titul, ktorým je predložená notárska zápisnica. Súd mal za preukázané, že exekučný titul spĺňa formálne náležitosti exekučného titulu stanovené Notárskym poriadkom, a teda obsahuje presnú konkretizáciu oprávnenej osoby, povinnej osoby, ich vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony, označenie notára ktorý notársku zápisnicu spísal, miesta a času spísania exekučného titulu, sídla notárskeho úradu, ako aj detailný obsah právneho úkonu medzi účastníkmi, údaj o preukázaní totožnosti účastníkov, údaj o tom, že zápisnica bola účastníkmi schválená, ich podpisy, ako aj odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis. Súd mal rovnako preukázané, že exekučný titul spĺňa materiálne predpoklady vykonateľnosti stanovené podľa Exekučného poriadku, keďže predložená notárska zápisnica obsahuje právny záväzok, a je v nej vyznačená oprávnená osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. V súčasnosti sa ale exekučný súd neuspokojuje len s preskúmavaním podmienok formálnej a materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, ale pristupuje aj k hmotnoprávnemu prieskumu notárskej zápisnice ako exekučného titulu, na základe čoho potom exekučný súd môže zamietať návrhy na vykonanie exekúcie, resp. zastavovať exekúciu.
26. Súd sa na základe námietky povinného ohľadom materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu rozhodol opätovne preskúmať exekučný titul a zistil nasledovné. Exekučný titul bol dňa 22.04.2021 spísaný na Notárskom úrade notárom - JUDr. Ingrid Mazúrová Šoltésová so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica. Totožnosť povinného Q.N. R., N. F. XX.XX.XXXX, T.. Č.. XXXXXX/XXXX, C. A. P. XXXXX/XX, A. A. bola preukázaná občiansky preukazom S. a oprávneného: C. B., N. F. XX.XX.XXXX, T..Č..:XXXXXX/XXXX, C. A. N. W. XXXX/XX A. A., bola preukázaná občiansky preukazom S. (§ 47 ods. 1 písm. c) a e) Notárskeho poriadku). V exekučnom titule povinný a oprávnený vyhlásili, že sú spôsobilí na právne úkony (§ 47 ods. 1 písm. d) Notárskeho poriadku). Exekučným titulom povinný uznal voči oprávnenému dlh vo výške 215.000 EUR, ktorý vznikol na základe dvoch bezúročných peňažných pôžičiek. Sumu vo výške 65.000 EUR (prvá pôžička) sa povinný zaviazal vrátiť najneskôr do 30.06.2019 a sumu vo výške 150.000 EUR (druhá pôžička) sa povinný zaviazal vrátiť najneskôr do 31.08.2020 (§ 47 ods. 1 písm. g) Notárskeho poriadku). Účastníci (povinný a oprávnený) exekučný titul po jeho napísaní a prečítaní schválili, čo potvrdil vlastnoručným podpisov (§ 47 ods. 1 písm. h) a i) Notárskeho poriadku). Na exekučnom titule sa tiež nachádza pečiatka a podpis notára JUDr. Ingrid Mazúrovej Šoltésovej (§ 47 ods. 1 písm. j) Notárskeho poriadku). Na základe uvedeného súd konštatuje, že exekučný titul - notárska zápisnica N 106/2021 NZ 10322/2021 NCRls 10567/2021 zo dňa 22.04.2021 spĺňa všetky náležitosti v zmysle Exekučného a Notárskeho poriadku, a teda je formálne aj materiálne vykonateľný.
27. Povinný ďalej vo svojom návrhu na zastavenie namietal neúčinnosť uznania dlhu obsiahnuté v notárskej zápisnici a to od počiatku (ex tunc), pretože povinný uznal dlh (respektíve uzatvoril zmluvu o pôžičke), ktorý mohol podľa povinného vzniknúť iba sa súhlasom manželky a jeho manželka sa dňa 12.09.2021 jemu adresovaným podaním dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu povinného, nakoľko podľa nej nie je bežnou vecou týkajúcich sa spoločných vecí patriacich do BSM. V rámci tohto sa mala manželka povinného dovolala voči povinnému aj relatívnej neplatnosti vyhlásenia povinného (v
hmotnoprávnom postavení dlžníka) o uznaní dlhu v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom. Súd preto považoval za potrebné vysporiadať sa otázkou či je právny úkon povinného (zmluva o pôžičke) platným právnym úkonom alebo potreboval na jeho uzavretie súhlas jeho manželky. Podľa § 145 ods.1 a 2 občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Citované ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na úkony v bezpodielovom spoluvlastníctve, t. j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov vyžaduje súhlas druhého z manželov, ak ide o inú než bežnú vec. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka ide o relatívnu neplatnosť. To znamená, že právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežnej veci, uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Základnou podmienku aplikácie ustanovenia §145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad je však existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnom prípade išlo o bežnú vec alebo nie a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy (§143 Občianskeho zákonníka) môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo/234/2010). Za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí sa nepovažuje zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov. Teda ak uzavrie za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého z manželov, a to i keď nejde o bežnú vec. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/99/2009). Na základe vyššie uvedeného musí konajúci súd konštatovať, že právny úkon len jedného z manželov (povinného), ktorým majú byť ešte len peňažné prostriedky do BSM získané, v našom prípade zmluva o pôžičke, nemožno považovať za právny úkon týkajúci sa spoločnej veci a preto nie je potrebný súhlas manželky na uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Podanie zo dňa 12.09.2021, ktorým sa manželka povinného dovolala voči povinnému relatívnej neplatnosti právneho úkonu povinného považuje súd za právne irelevantné. Súd má za nesporne preukázané, že ak za trvania manželstva uzavrel zmluvu o pôžičke ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/330/2016).
28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.
29. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
31. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť oprávnenému plný úspech vo veci. Nakoľko si ale oprávnený nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že oprávnenému uvedený nárok nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné