Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Cob-70-2019.pdf
PDF · 90.1 KB
Case nature
Subarea
21Cob/70/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Božena Husárová a JUDr. Róbert Foltán ako členovia senátu v sporovej veci žalobkyne: Universal spa, s.r.o., IČO: 45 579 822, Štefánikova 15, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária Ješíková, s.r.o., Bratislava, proti žalovaným: 1. MUDr. C. Q., nar. XX. M. XXXX, W. XXXX/XX, K., 2. NNS, s.r.o., IČO: 36 253 880, Nám. SNP 3, Trnava, 3. Danube MG s.r.o., IČO: 36 356 981, Peterská 2, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 21 Cb 25/2019-75 z 12. júna 2019
rozhodol:
Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala odložiť vykonateľnosť notárskej zápisnice spísanej JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom, 8. marca 2016 č. N 445/2016, NZ 8122/2016, do rozhodnutia vo veci samej (vedenej pod sp. zn. 4 Cb 140/2018), eventuálne odložiť splatnosť pohľadávky žalovaného v 1. rade proti žalobkyni na zaplatenie 700.000 € z označenej zápisnice.
2. Vyšiel zo zistenia, že žalobkyňa sa v konaní sp. zn. 4 Cb 140/2018 domáha (okrem iného) určenia, že žalovaná v 2. rade nemá voči žalobkyni peňažné právo na zaplatenie sumy podľa zmluvy o postúpení pohľadávky z 18. novembra 2015 medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade. Touto zmluvou mala žalovaná v 2. rade nadobudnúť voči žalobkyni pohľadávku na zaplatenie 700.000 €, ktorá mala vzniknúť z dohody o urovnaní vzájomných vzťahov medzi žalovaným v 1., ako aj žalobkyňou a žalovanou v 3. rade, za ktoré tiež konal žalovaný v 1. rade. Túto dohody považuje žalobkyňa z tohto dôvodu za neplatnú. Notárskou zápisnicou spísanou JUDr. Ondrejom Ďuriačom 8. marca 2016 č. N 445/2016, NZ 8122/2016 však žalobkyňa (za ktorú konal žalovaný v 1. rade) súhlasila s vykonateľnosťou postúpenej časti tohto záväzku voči žalovanej v 2. rade, na ktorej návrh sa už voči žalobkyni vedie exekúcia u súdneho exekútora JUDr. Branislava Plška sp. zn. 133 EX 87/2019. Žalobkyňa sa pritom domáha zastavenia tejto exekúcie. Z takto zisteného skutkového stavu uzavrel, že tu nie je potreba neodkladnej úpravy pomerov, pretože v tomto štádiu nemožno zistiť, či notárska zápisnica skutočne trpí žalobkyňou tvrdenými vadami.
3. Včas podaným odvolaním sa žalobkyňa domáha zmeny tohto uznesenia tak, že sa návrhu vyhovie. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za svojvoľné a nedostatočné. Odôvodnenie je doslovne totožné s odôvodnením uznesenia sp. zn. 4 Cb 19/2019. Súd neuvádza nijaké dôvody pre zamietnutie návrhu a teda nie je zrejmé, akými úvahami sa súd spravoval, ktoré skutočnosti uvádzané žalobkyňou považoval za osvedčené a ktoré nie, ako právne posúdil tvrdenia a argumenty žalobkyne. Nie je zrejmé, prečo napriek prebiehajúcej exekúcii na majetok žalobkyne nepovažoval za osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Takéto odôvodnenie nie je v súlade s § 220 ods. 2 C. s. p. a judikatúrou Ústavného súdu SR. K veci samej žalobkyňa namietla, že v konaní sa nevykonáva riadne dokazovanie, súd rozhoduje na základe návrhu a listín k nim pripojených, a preto postačí, ak navrhovateľ osvedčí
dôvodnosť a trvanie svojho nároku a potrebu dočasnej úpravy pomerov. Osvedčenie nároku znamená, že sa nárok s ohľadom na všetky okolnosti prípadu javí ako nanajvýš pravdepodobný. Existencia vád notárskej zápisnice je predmetom preskúmavania zo strany exekučného súdu, nie súdu v tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Potreba neodkladnej úpravy pomerov je daná tým, že prebieha exekúcia na vymoženie nároku z dohody, čím hrozí strata majetku žalobkyne, a nie je rozhodné, či notárska zápisnica má vady alebo nie.
4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [§ 357 písm. d) C. s. p.], preskúmal napadnuté uznesenie v napadnutom rozsahu (§ 379 a § 380 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
5. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že neodkladné opatrenie v prerokúvanej veci je čo do svojho obsahu v podstate totožné s neodkladným opatrením, ktorého vydania sa žalobkyňa domáhala v konaní Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4 Cb 19/2019 vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Súd prvej inštancie aj tento návrh zamietol a tunajší súd uznesením č. k. 31 Cob 53/2019-111 z 26. júna 2019 toto uznesenie potvrdil na odvolanie, ktoré bolo obsahovo v podstate totožné s odvolaním v tu prerokúvanej veci. Na svojich názoroch vyslovených v citovanom uznesením však odvolací súd nemá dôvod nič meniť ani v tu prerokúvanej veci.
6. Podľa § 325 ods. 2 C. s. p. možno neodkladným opatrením uložiť okrem iného, aby nenakladala s určitými vecami a právami alebo aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Citované ustanovenie však vymedzuje predmet neodkladného opatrenia len demonštratívne, takže nie je vylúčené aj nariadenie neodkladného opatrenia s inými obsahom. V podstate zhodnú úpravu obsahovalo už ustanovenie § 76 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. júna 2016. Podstatné pre posúdenie obsahu neodkladného opatrenie je teda predovšetkým naplnenie účelu ustanovenia § 325 ods. 1 C. s. p., teda potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Cieľom neodkladného opatrenia je teda poskytnúť ochranu pred takými prebiehajúcimi alebo bezprostredne hroziacimi zásahmi, bez ktorej by nastal nezvratný alebo aspoň ťažko zvrátiteľný zásah do práv ohrozeného subjektu alebo do existujúceho stavu, takže konanie vo veci samej by stratilo ďalší zmysel, resp. by bolo neúčelné. Na druhej strane však judikatúry už za účinnosti O. s. p. čiastočne obmedzovala možnosť súdov neodkladnými opatreniami nahrádzať činnosť iných orgánov, prípadne riešiť (domnelé či existujúce) nedostatky iných konaní. Už v judikáte R 123/1999 bolo ustálené, že súd neodkladným opatrením nemôže zakázať registrovému súdu vykonať zápis spoločnosti v obchodnom registri, ani nemožno predbežne určiť, kto je spoločníkom spoločnosti. Podobne v stanovisku R 63/2003 bolo vysvetlené, že predbežným opatrením nemožno zasahovať do výkonu činnosti správcu konkurznej podstaty, pretože jeho činnosť kontroluje a usmerňuje konkurzný súd v konkurznom konaní. Konečne, podľa odvolacieho súdu možno aj z judikátu R 47/2002 (hoci sa týka predovšetkým rozhodcovských rozsudkov) vyvodiť, že súdy (exekučný súd, ale ani súd v civilnom sporovom konaní) vo všeobecnosti nemajú oprávnenie zasahovať do obsahu (meniť alebo zrušovať) exekučné tituly, ktoré sú za exekučné tituly vyhlásené Exekučným poriadkom.
7. Z uvedenej judikatúry možno podať odvolacieho súdu vo všeobecnosti odvodiť, že predmet a obsah neodkladného opatrenia sa môže týkať len vecí, na ktorých prerokovanie je daná právomoc súdu, a môže sa týkať len takého konania účastníkov právnych vzťahov, ktoré nie je výkonom právomoci alebo osobitných úloh spojených s činnosťou verejnej moci. Obidve tieto negatívne podmienky musia byť pritom splnené súčasne. Aj keď by teda išlo o vec inak patriacu do právomoci súdu, neznamená to, že pri jej prerokúvaní môže súd vydať akékoľvek neodkladné opatrenie. Ani v týchto veciach nemôže súd vydať neodkladné opatrenie, ktorými by zasahoval do právomoci iného orgánu alebo do výkonu osobitných úloh spojených s činnosťou verejnej moci. To pritom neznamená len to, že samotné neodkladné opatrenie nemôže do takejto právomoci alebo činnosti zasahovať priamo, teda nemôže zakazovať vykonávať ju, prípadne ukladať povinnosť vykonať ju. Znamená to tiež, že tejto právomoci alebo činnosti sa nemožno dotýkať nepriamo, teda nemožno neodkladným opatrením odnímať účinky rozhodnutiam alebo iným aktom vydaným pri takejto činnosti, prípadne meniť ich obsah. Aj v tomto prípade by šlo o neprípustný zásah súdu do výkonu právomoci iného orgánu alebo do výkonu iných činností spojených s činnosťou verejnej moci. Tieto závery sú podľa odvolacieho súdu práve potvrdené tým, na čo poukazovala žalobkyňa vo svojom návrhu, a to výslovnými ustanoveniami zákonov, ktoré dovoľujú súdom odložiť vykonateľnosť určitých verejnomocenských aktov. Odložiť vykonateľnosť rozsudku možno
v prípadoch uvedených v § 412 alebo 444 C. s. p., vykonateľnosť administratívneho rozhodnutia v prípadoch § 184 až 189 Správneho súdneho poriadku a vykonateľnosť aktu verejnej moci všeobecne v prípadoch § 129 až 131 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Osobitným prípadom je možnosť súdu odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ak by odklad vykonateľnosti prichádzal do úvahy už neodkladným (resp. predtým predbežným) opatrením, boli by tieto ustanovenia zbytočné; ich existencia teda dosvedčuje, že zákonodarca si bol vedomý a vychádzal z toho, že neodkladným opatrením tieto účinky docieliť nemožno.
8. V prerokúvanej veci je exekučným titulom notárska zápisnica spísaná notárom 8. marca 2016 pod č. N455/2016, Nz 8122/2016, v ktorej sa žalobkyňa (za ktorú konal žalovaný v 1. rade) zaviazala splniť žalovanému v 2. rade sumu 700.000 € do 3. apríla 2016 ako odmenu za činnosť žalovaného v 1. rade v zmysle dohody o urovnaní z 18. novembra 2015; zároveň žalobkyňa prejavila súhlas s tým, aby táto zápisnica bola podkladom pre exekúciu v zmysle (vtedy účinného) § 41 ods. 2 Ex. por. Na základe tejto zápisnice oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, na základe ktorého Okresný súd Banská Bystrica 25. marca 2019 poveril súdneho exekútora JUDr. Plška vykonaním exekúcie. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Ex. por. v znení účinnom od 1. apríla 2017 je exekučným titulom notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa § 53 ods. 1 Ex. por. potom exekučný súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy (aj exekučný titul, § 48 ods. 6 Ex. por.) a vydá poverenie, ak nie je dôvod na zamietnutie návrhu, súd vydá poverenie. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Ex. por. súd návrh zamietne okrem iného vtedy, ak sa navrhuje exekúcia na základe na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 61k ods. 1 Ex. por. potom dáva súdu exekúciu zastaviť, ak sú tu iné okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom tento návrh podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia má podľa § 61k ods. 2 Ex. por. odkladný účinok.
9. Zo žiadneho z citovaných ustanovení tak nevyplýva oprávnenie súdu v civilnom sporovom konaní neodkladným opatrením rušiť alebo meniť účinky notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre vykonávanie exekúcie v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Ex. por. Takýmto účinkom je okrem iného aj jej vykonateľnosť, teda jej spôsobilosť na to, aby sa na vymoženie plnení v nej uvedených vykonávala exekúcia ako zákonom upravené konanie súdneho exekútora, v ktorom sa nútene vykonávajú exekučné titulu (§ 2 ods, 1 Ex. por.). Otázka vykonateľnosť (teda spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu) je pritom odlišnou otázkou od otázky, či existuje a je právne bezchybný hmotnoprávny nárok, ktorého presadeniu notárska zápisnica slúži. Táto otázka patrí do právomoci súdov a súdy môže u nej konať bez ohľadu na to, či je alebo nie je o tomto nároku spísaná zápisnica. Neznamená to však, že pri riešení tejto otázky sú vôbec oprávnené riešiť otázku, či notárska zápisnica je alebo nie je exekučným titulom, teda či je vykonateľná alebo nie (porov. v tomto smere uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 63/2009). Tak, ako túto otázku nemôžu riešiť v samotnom konaní, nemôžu ju do nej zasahovať ani neodkladným opatrením. Ani neodkladným opatrením preto súd nemôže rozhodnúť o odklade vykonateľnosti tohto exekučného titulu, pretože chýba zákonné ustanovenie, ktoré by súdu takýto zásah dovoľovalo. Takým ustanovením nie je ani § 614 ods. 1 písm. h) Ex. por., ktoré dáva len exekútorovi možnosť odložiť exekúciu, ak bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti; nemožno z neho však vyvodiť, že by sa tým zakladala právomoc (koho?) odložiť vykonateľnosť akéhokoľvek titulu aj bez zákonného oprávnenia. Súd pritom nie je oprávnený rozširovať si svoju právomoc len cestou analógie, ako to navrhovala žalobkyňa, pretože taký postup by bol v zásadnom rozpore s požiadavkou právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 a s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (porov. v tomto smere napr. judikát R 100/2012).
10. Ak sa teda žalobkyňa domáha svojím návrhom, aby súd odložil vykonateľnosť označenej notárskej zápisnice (zrejme s cieľom, aby táto dočasne stratila svoj charakter vykonateľnosti a tým aby na jej základe nebolo možné pokračovať v exekúcii), takéto neodkladné opatrenie súd nemôže v civilnom sporom konaní vydať, pretože nemá oprávnenie notárskej zápisnici tieto účinky odnímať. Okrem toho však odvolací súd konštatuje, a žalobkyňa to v podstate ani v odvolaní neskrýva, že sa žalobkyňa týmto spôsobom snaží v podstate „obísť“ prostriedky, ktoré má k dispozícii v exekučnom konaní. Podľa cit. § 53 Ex. por. totiž exekučnému súdu patrí určité skúmanie aj materiálnej (hmotnoprávnej) stránky notárskej zápisnici, teda existencie a právnych chýb samotného hmotnoprávneho nároku. V prípade, že tieto podmienky materiálnej vykonateľnosti nie sú splnené, prichádza podľa odvolacieho súdu podľa
§ 61k ods. 1 písm. d) Ex. por. aj zastavenie exekúcie, aj keď exekučný súd vydal poverenie na jej vykonanie, pretože tieto nedostatky nepochybne bránia jej vymáhateľnosti. Samotný Exekučný poriadok teda poskytuje povinnému určité prostriedky právnej ochrany, ktoré sa svojím charakterom blížia cieľu ochrany poskytovanej neodkladnými opatreniami. Ide o prípady, kedy sú vady hmotnoprávneho podkladu notárskej zápisnice tak jasné a závažné, že je možné vykonanie exekúcie bez ďalšieho odoprieť. Vo svojej podstate tak ide o prípady, kedy je potrebná neodkladná úprava pomerov strán vo forme odopretia vykonania exekúcie. V takom prípade totiž oprávnenému zostáva možnosť domáhať sa svojho nároku riadnou cestou, t. j. v príslušnom konaní, a získať tak exekučný titul v podobe súdneho rozhodnutia. Žalobkyňa ako povinná v exekúcii tak má v danom konaní k dispozícii prostriedky ochrany, ktorými môže odvrátiť negatívne účinky spojené s vykonaním exekúciou, a o týchto prostriedkoch (vydanie poverenia, zastavenie exekúcie) rozhoduje súd. Preto nemožno hovoriť, že by žalobkyni bolo odopreté právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR tým, že nebolo nariadené neodkladné opatrenie na odklad vykonateľnosti notárskej zápisnice. Žalobkyňa ich pritom aj uplatnila návrhom na zastavenie exekúcie, v ktorom namietala aj rozpor pohľadávky žalovaného v 2. rade so zákonom a dobrými mravmi. Sama okolnosť, že žalobkyňa so svojím návrhom na zastavenie exekúcie zatiaľ neuspela (exekučný súd ho zamietol uznesením sp. zn. 36 Ek 1098/2018 z 15. februára 2019), neznamená, že by jej bolo právo na súdnu ochranu odňaté, keďže to nezahŕňa aj právo na úspech v konaní. Rovnako potom ale nie je dôvod na to, aby sa žalobkyňa svoj neúspech snažila obchádzať snahou domôcť sa odkladu vykonateľnosti notárskej zápisnice neodkladným opatrením v civilnom sporovom konaní.
11. Eventuálnym petitom sa žalobkyňa domáhala odloženia splatnosti spornej pohľadávky v notárskej zápisnici. Podľa názoru odvolacieho súdu sa však žalobkyňa v tomto prípade domáha v podstate konštitutívneho rozhodnutia súdu, ktoré má zmeniť obsah súkromnoprávneho úkonu strán - dohody o urovnaní, resp. prejavov urobených v notárskej zápisnici. Aj v tomto smere už judikatúra dovodila, že súd nebol oprávnený predbežným opatrením zriadiť záložné právo na majetok dlžníka, pretože z Občianskeho zákonníka nevyplývalo, že by záložné právo mohlo vzniknúť rozhodnutím súdu (porov. R 10/2001). Podľa § 489 Obč. zák. však záväzky vznikajú z právnych úkonov, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Zmena v obsahu záväzkov potom prichádza do úvahy v prípadoch uvedených v § 516 a nasl. Občianskeho zákonníka Súd teda môže svojím rozhodnutím založiť alebo zmeniť obsah záväzok len v prípadoch, keď mu na to zákon dáva oprávnenie (napr. § 135c, § 142 alebo § 564 Obč. zák., ako aj § 547 Obch. zák.). Splatnosť záväzku je súd oprávnený určovať práve a len v prípadoch § 564 Obč. zák. alebo § 341 Obch. zák., teda keď je ponechaná na vôli dlžníka. Žiadne iné ustanovenie právnych predpisov neumožňuje súdu svojím rozhodnutím určovať alebo meniť dátum splatnosti súkromnoprávneho záväzku. Z uvedených dôvodov teda nie je možné vyhovieť návrhu žalobkyne ani čo do druhého (eventuálneho) petitu.
12. Zo všetkých uvedených dôvodov tak vyplýva, že nariadenie žalobkyňou žiadaného neodkladného opatrenia nie sú splnené podmienky § 325 ods. 1 C. s. p. takže súd prvej inštancie správne rozhodol, keď podľa § 328 ods. 1 C. s. p. tento návrh zamietol. Odvolací súd vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 C. s. p. potvrdil.
13. Uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.