Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-33-2022.pdf
PDF · 141.27 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/33/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: IZOLTHERM, s.r.o., Rustaveliho 14, 831 06 Bratislava, IČO: 35 892 340, zast. Y.. K.. C. U., W.. XX.XX.XXXX, M. F. L. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 383 408, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 3.008,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti II. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/116/2013-236 zo dňa 05.10.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/116/2013-236 zo dňa 05.10.2021 v napadnutom II. výroku potvrdzuje.
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/116/2013-236 zo dňa 05.10.2021 v napadnutom III. výroku mení tak, že sporovým stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Žiadna zo sporových o strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 61,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 61,78 eur odo dňa 18.11.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Napadnutým II. výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol. III. výrokom zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 96 %-nú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Rozhodol tak s poukazom na §§ 799 ods. 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, 191 ods. 1, 218 ods. 1, § 255, ods. 1, 2, 262 ods. 2, 263 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 22.5.2013 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 3.008,48 eur s príslušenstvom z titulu nevyplatenia časti poistného plnenia. Nárok žalobca odôvodnil neoprávneným odmietnutím vyplatenia časti poistného plnenia v žalovanej výške titulom škodovej udalosti. Žalobcovi na poistenom motorovom vozidle značky Ford Focus 2,0 TFci, EČV: F.-XXXVF vznikla škoda vo výške 12.100,- eur. Žalovaný na základe oznámenia škodovej udalosti vyplatil žalobcovi poistné plnenie vo výške 8.597,47 eur. Žalovaný nepriznal žalobcovi žalovanú časť náhrady škody titulom tvrdenia, že žalobcom tvrdená hodnota poisteného vozidla k dátumu 19.8.2011 je nesprávna z dôvodu nesprávne stanovenej výšky najazdených km ako aj charakteru používania vozidla.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.9.2013 uviedol, že neuznáva žalovaný nárok v celom rozsahu a trvá na určení všeobecnej hodnoty vozidla ku dňu odcudzenia, a ním poskytnuté poistné plnenie bolo poskytnuté v súlade s uzatvorenou poistnou zmluvnou a príslušnými poistnými podmienkami. Zo zhodného vyjadrenia strán sporu súd zistil, že dňa 19.8.2011 došlo k odcudzeniu motorového vozidla Ford Focus 2,0 TFci, EČV: F.-XXXVF vo vlastníctve žalobcu havarijne poisteného u žalovaného. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 2.11.2011 súd zistil, že žalovaný na základe oznámenia škodovej udalosti žalobcom určil hodnotu motorového vozidla v čase poistnej udalosti na 9.049,97 eur a po odpočítaní spoluúčasti vo výške 452,50 eur vyplatil žalobcovi sumu 8.597,47 eur. Zo Znaleckého posudku č. 56/2012 znalca Ing. Eleny Kobliškovej zo dňa 21.12.2012 priloženého k žalobe súd zistil, že znalec určil všeobecnú hodnotu predmetného motorového vozidla ku dňu odcudzenia na sumu 12.100,- eur. Za sporné súd a strany sporu označili všeobecnú hodnotu OMV ku dňu PU a stav najazdených kilometrov ku dňu PU kedy žalobca tvrdil, že OMV malo najazdené 68.752 km a žalovaný 77.382 km. Ako nespornú súd vyhodnotil existenciu poistenia, jeho rozsah a rozsah vyplatenia poistného plnenia. Na základe návrhu žalovaného so súhlasom žalobcu súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Zo Znaleckého posudku č. 13/2016 znalca Ing. Miloša Zachardu zo dňa 22.9.2016 súd zistil, že znalec určil všeobecnú hodnotu OMV ku dňu poistnej udalosti s použitím skutočne stavu skutočne najazdených kilometrov na sumu 8.127 eur a s použitím predpokladaného stavu kilometrov na sumu 9.028,00 eur. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.12.2016 uviedol, že nemá námietky voči záverom nariadeného znaleckého dokazovania, keď uviedol, že ani vyššia hodnota vozidla určená znalcom neodôvodňuje žalovaný nárok. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.12.2016 namietol znalecký posudok Ing. Zachardu a ako dôvod jeho nesprávnych záverov určil nesprávne určenie koeficientu dopytu trhu a nesprávne určenie charakteru vozidla. Z toho dôvodu navrhol konfrontáciu znalcov a vypracovanie znaleckého posudku Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline (ďalej len USI). Na pojednávaní dňa 20.11.2017 súd vykonal výsluch znalcov Ing. Kobliškovej a Ing. Zachardu, ktorí uviedli, že trvajú na záveroch svojich znaleckých posudkov ako aj určení charakteru používania vozidla a koeficientu dopytu trhu. Na základe toho žalobca uviedol, že trvá na nariadení kontrolného znaleckého dokazovania USI. Po ustanovení USI žalobca doručil do spisu tri ponuky na odkúpenie predmetného vozidla od tretích subjektov za sumy 13.000 eur, 12.800 eur a 13.150 eur s uvedením stavu tachometra ku dňu obhliadky na 65.000 km. Zo Znaleckého posudku č. 50/2020 zo dňa 25.3.2020 súd zistil, že USI odpovedal na otázky žalobcu tak, že koeficient k4 (charakter vozidla) bol správne určený znalcom Ing. Zachardom a nesprávne znalkyňou Ing. Koblíškovou. Pri koeficiente k5 určil ústav postup oboch znalcov ako nesprávny. Ako všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu poistnej udalosti ústav určil pri počte najazdených 68.752 km sumu 9.115 eur a pri počte najazdených 80.848 km sumu 8.793 eur. Žalovaný sa ku kontrolnému znaleckému posudku vyjadril písomne podaním zo dňa 19.5.2020 a uviedol, že nemá námietky k záverom ústavu. Žalobca sa k záverom kontrolného znaleckého posudku vyjadril písomne podaním zo dňa 12.6.2020. Namietol, že ústav pri odpovediach na ním položené otázky nemal k dispozícii žalobcom predložené ponuky na odkúpenie vozidla. Namietol tiež, že „každý znalec s guľatou pečiatkou tvrdí ohľadom koeficientu dopytu trhu k5 niečo iné“ čo spôsobuje jeho právnu neistotu. Každý zo znalcov označil svoju výšku koeficientu k5 za správnu a výšku ostatných znalcov za nesprávnu. Na základe námietky žalobcu ohľadom skutočnosti, že USI nedisponoval pri vypracovávaní znaleckého posudku ponukami na odkúpenie doručenými žalobcom súd písomne vyzval USI na oznámenie, či ponukami pri vypracovávaní ZP disponoval a ak nie, aby uviedol, či by zohľadnenie ponúk zmenilo štatisticky významným spôsobom závery USI v časti stanovenia hodnoty vozidla. USI podaním zo dňa 23.8.2021 oznámil súdu, že pri vypracovávaní ZP nemal ponuky k dispozícii a súčasne po oboznámení sa s ponukami oznámil súdu, že podanie žalobcu s prílohami (ponukami na odkúpenie) nemá vplyv na závery znaleckého posudku v časti stanovenia hodnoty vozidla.
Súd na základe vykonaného dokazovania pri určení všeobecnej hodnoty vozidla v čase poistnej udalosti ustálil, že hodnota vozidla predstavovala sumu 9.115 eur (vyššia z hodnôt určených USI z dôvodu, že žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal použitie vyššej hodnoty najazdených km). Z toho dôvodu súd pri zohľadnení zmluvnej spoluúčasti 5 % vo výške 455,75 eur určil výšku poistného plnenia na sumu 8.659,25 eur. Po odpočítaní vyplateného poistného plnenia pred podaním žaloby vo výške 8.597,47 eur súd určil nárok žalobcu preukázaným vo výške 61,78 eur.
Z týchto dôvodov súd ustálil, že nepriznanie poistného plnenia žalovaným v časti 61,78 eur bolo nezákonné a v časti 2.946,70 eur zákonné. Z vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal relevanciu žaloby v časti 61,78 eur, v tejto časti žalobe vyhovel a vo zvyšnej žalobu zamietol. S poukazom na hore uvedené súd skonštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku len v priznanej časti, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobca si uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania odo dňa predstavujúceho 15. deň po odmietnutí vyplatenia žalovanej časti žalovaným, čo súd vyhodnotil ako oprávnený nárok v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel. Strany sporu si v konaní uplatnili nárok na náhradu trov konania. Pri určení výšky trov konania súd konštatoval čistý úspech žalovaného vo výške 96 % a priznal žalovanému 96 %-ný nárok na náhradu trov konania. Žalobca síce v záverečnej reči žiadal súd o nepriznanie žalovanému nároku na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 257 CSP s tvrdením, že vo veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, avšak podľa názoru súdu žalobca svoje tvrdenie nepreukázal. Uviedol, že žalovaný ako poisťovňa nechcel žalobcovi ako poistencovi zaplatiť čo však súd vzhľadom na pomer úspechu žalovaného vyhodnotil ako dôvodný postup žalovaného. Tiež tvrdenie, že spor spôsobil postup žalovaného, ktorý k záveru svojej likvidácie nepriložil znalecký posudok súd vyhodnotil ako účelové tvrdenie žalobcu nakoľko práve v konaní sa preukázalo, že likvidácia žalovaného konala správne už od počiatku a žalovaný nemal žiadnu povinnosť podporiť závery svojej likvidácie znaleckým posudkom. Súd teda vyhodnotil, že v prejednávanej veci nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov žalovanému vzhľadom na pomer jeho úspechu vo veci. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
3. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie voči II. a III. výroku rozhodnutia z dôvodu, že: pre nevykonanie dôkazu ako aj absenciu objektívne uspokojivého zdôvodnenia a arbitrárnosť rozhodnutia súdom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces - písm. b) CSP, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam - písm. f) CSP, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - písm. h) CSP. Súd žalobu v časti prevyšujúcej 61,78 eur zamietol, pričom rozsudok odôvodnil tým, že: žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žalobca nepreukázal relevanciu žaloby v časti prevyšujúcej 61,78 eur. Poukázal na to, že svoju žalobu nielenže podložil znaleckým posudkom Ing. Kobliškovej na čiastku 12.100,- eur, ale počas súdneho konania súdu predložil ako dôkaz aj tri konkrétne ponuky z predchádzajúceho obdobia na odkúpenie predmetného vozidla od tretích subjektov na sumy 13.000,- eur, 12.800,- eur a 13.150,- eur, pričom žiadal, aby tento dôkaz, tieto tri konkrétne ponuky boli zohľadňované pri ďalšom dokazovaní a prípadnom znaleckom skúmaní spočívajúcom v odhade hodnoty motorového vozidla znaleckým ústavom. Súd však tieto tri konkrétne cenové ponuky, nevedno z akého dôvodu, neposkytol Ústavu súdneho inžinierstva, ktorý robil odhad ceny vozidla, a teda podľa názoru žalobcu významným spôsobom súd takto ovplyvnil znalecké dokazovanie spočívajúce v odhade hodnoty motorového vozidla znaleckým ústavom. Súd síce následne svoje neštandardné správanie čiastočne sanoval dotazom na USI - či by zohľadnenie týchto cenových ponúk štatisticky významným spôsobom ovplyvnilo závery USI - avšak USI už nemalo záujem odhad hodnoty vozidla ďalej upravovať, a teda v rámci odpovede USI iba stroho a bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia uviedol, že dôkazy žalobcu nemajú žiadny vplyv na závery znaleckého posudku. Takéto zjednodušené „odstrelenie“ dôkazov, ktoré predložil žalobca, ku konkrétnej cene konkrétneho vozidla v konkrétnom čase, podľa názoru žalobcu nie je v súlade s objektívnym právom a elementárnou spravodlivosťou, keďže navyše aj samotné odhady hodnoty vozidla súdnych znalcov boli vo vzájomnom rozpore, pričom všetci znalci samozrejme trvali na svojich záveroch, ktoré označovali za správne. Žalobca v rámci odvolania namietal, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z odhadov hodnoty vozidla, ktoré boli v rozpore s konkrétnymi cenovými ponukami na výkup vozidla. Tieto odhady boli pritom realizované znalcami zo štatistických priemerov a navyše s výrazným časovým odstupom od rozhodnej udalosti, pričom tieto dôkazy bez objektívne uspokojivej odpovede súd uprednostnil pred žalobcom predloženým dôkazom, a to konkrétnou výkupnou ponukovou cenou na dané vozidlo, ktorú v kontexte hodnoty vozidla preukazoval žalobca tromi cenovými ponukami na výkup vozidla, navyše podporenými aj znaleckým posudkom vyhotoveným v primeranom čase po rozhodnej udalosti a navyše, pri ďalšom
dokazovaní súd nezabezpečil vypracovanie odhadu hodnoty vozidla z týchto ponukových výkupných cien, tak ako v konaní požadoval žalobca. Ako je všeobecne známe, plynutie času má významný dopad na presnosť následných odhadov hodnôt, pretože konkrétne ceny konkrétnych vozidiel v konkrétnom čase sa plynutím času postupne čoraz viac a viac zlievajú do štatistických priemerov. Pretože súd v rámci dokazovania a znaleckého skúmania dal vypracovať ďalšie znalecké posudky, ktoré boli tak či tak iba odhadom hodnoty vozidla, žalobca požadoval, aby znalecký posudok USI zohľadnil aj konkrétne výkupné hodnoty daného vozidla, ktorými zhodou okolností žalobca náhodou disponoval. Súd však najprv prvotné zohľadnenie ponúk k odkupu vozidla v zásade zmaril a keď následne žalobca žiadal doplnenie posudku USI o variantu zohľadňujúcu predložené ponuky k odkupu, tak zrealizovanie tohto odhadu hodnoty daného vozidla súd svojím postupom v podstate rovnako neuskutočnil a ďalej sa vôbec nezaoberal tým, ako je vôbec možné, že takéto konkrétne ponuky na odkup vozidla nemajú údajne žiadny vplyv na závery znaleckého posudku USI. Ani jeden zo znaleckých posudkov pri odhade hodnoty vozidla nevychádzal z konkrétnych a porovnateľných vzoriek trhu - keďže porovnateľné autá takejto značky a veku sa v rozhodnom čase na trhu de facto nenacházali - a preto odhad ceny vozidla znalci zrealizovali iba zo štatistických priemerov. Žalobca preto vo svojom odvolaní namieta postup a závery súdu, ktoré v podstate odignorovali tie dôkazy, ktoré preukazovali reálnu hodnotu vozidla aj v kontexte konkrétnej výkupnej ceny predmetného konkrétneho vozidla v konkrétnom čase. V tejto súvislosti žalobca poukazuje ešte aj na to, že pri týchto dôkazoch išlo dokonca o výkupnú cenu, pričom predajná cena by bola pochopiteľne vyššia, keďže každý autobazár z logiky veci chce vyprodukovať aj nejaký zisk. V súvislosti s trovami konania žalobca namietal záver súdu, pretože ani nová právna úprava CSP nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípade, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu (uznesenie ÚS SR zo dňa 8.2.2017, sp. zn. I.ÚS 56/2017 príp. nález ÚS SR zo dňa 15.4.2020, sp. zn. II. ÚS 399/2019). Žalobca si istinu uplatňovanú v žalobe nestanovil svojvoľne či na základe vlastného odhadu a podobne, ale pred podaním žaloby, aby žalobca vedel, koľko presne má žalobou uplatňovať, bol nútený dať si vypracovať znalecký posudok a žalobou uplatňoval presne takú čiastku, aká vychádzala zo znaleckého posudku znalca zapísaného v zozname znalcov MS SR. Inak k v žalobe uplatňovanej čiastke nemal žalobca ako dospieť. Z tohto dôvodu žalobca požiadal súd, aby žalovanému, z dôvodu zvláštnych okolností hodných osobitného zreteľa, nepriznal podľa § 257 CSP náhradu trov konania, keďže žaloba, čo sa týka žalovanej čiastky, vychádzala výlučne zo znaleckého posudku znalca zapísaného v zozname znalcov MS SR. Nevyhovenie tejto požiadavke žalobcu je podľa názoru žalobcu v rozpore so zmyslom a účelom zákonnej úpravy. Súd navyše v odôvodnení rozsudku, v kontexte § 257 CSP, v zásade nijako nezdôvodnil svoje závery, a to napriek tomu, že žalobca výslovne poukazoval na to, že v súvislosti s okolnosťami súdom prejednávanej veci je potrebné zo strany súdu prvého stupňa prihliadať tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a takisto k tomu, na základe čoho bola stanovená výška žalovanej istiny. Základnou zásadou ustanovení o trovách konania je síce to, aby ten, kto dôvodne bránil svoje právom chránené záujmy mal právo na náhradu nákladov, ktoré pri tejto procesnej činnosti vynaložil, avšak ustanovenie § 257 CSP súdu (aj podľa názoru Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07) ex offo ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o trovách konania prostredníctvom daného ustanovenia riešil situácie, pri ktorých je nespravodlivé to, aby ten, kto sa legitímne svojho práva domáhal, bol zaťažený náhradou trov súdneho konania. Inými slovami ide o odstránenie neprimeranej tvrdosti zásady zodpovednosti za výsledok sporu a o dosiahnutie spravodlivosti v konkrétnom prípade, najmä v súvislosti s povahou a okolnosťami sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal Krajský súd v Bratislave, aby v danej právnej veci zmenil rozhodnutie (napadnutý/é výrok/y rozhodnutia) súdu, a to tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, alternatívne aby zmenil rozhodnutie súdu vo výroku III. tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania, alternatívne aby zrušil rozhodnutie súdu a vec vrátil súdu na opätovné prejednanie.
4. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca sa mylne domnieva, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu a napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a správne. Podľa žalobcu súd významným spôsobom ovplyvnil závery kontrolného Znaleckého posudku č. 50/2020 vypracovaného USI, čím malo dôjsť k nesprávnemu určeniu všeobecnej hodnoty vozidla. Domnelé pochybenie vidí v tom, že súd nepredložil USI ním navrhované dôkazné prostriedky (konkrétne 3 cenové ponuky na odkúpenie vozidla), ktoré údajne preukazovali vyššiu hodnotu vozidla, ako bola stanovená kontrolným znaleckým posudkom. Na námietku žalobcu súd následne písomne vyzval USI, aby sa vyjadril k otázke, či by zohľadnenie týchto cenových ponúk významným spôsobom ovplyvnilo výšku stanovenej hodnoty vozidla, ak by tieto mal k dispozícii pri vypracovávaní predmetného posudku. Uvedený postup súdu bol hospodárny a nezvýhodnil ani neporušil právo žiadnej zo sporových strán. USI po preskúmaní dodatočne predložených cenových ponúk (obsiahnutých v podaní žalobcu zo dňa 23.3.2018), listom zo dňa 13.7.2021 súdu uviedol: „Podanie žalobcu zo dňa 23.03.2018 s prílohami nemá vplyv na závery znaleckého posudku v časti stanovenia hodnoty vozidla.“ Uvedeným vyjadrením USI jednoznačne ustálil, že predložené cenové ponuky nie sú objektívne spôsobilé zmeniť jeho závery, týkajúce sa všeobecnej hodnoty vozidla. Subjektívne presvedčenie žalobcu o „odstrelení“ dôkazov znaleckým ústavom nezakladá vadu rozhodnutia - nejde o procesné pochybenie súdu, ktorý sa riadil jeho závermi v odbornej otázke technického charakteru. Námietka žalobcu je v tomto prípade irelevantná. V tejto súvislosti je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že v prejednávanej veci mal súd k dispozícii viacero znaleckých posudkov, a to súkromný Znalecký posudok č. 56/2012 vyhotovený znalkyňou Ing. Elenou Kobliškovou zo dňa 21.12.2012 (predložený žalobcom) a Znalecký posudok č. 13/2016 vyhotovený znalcom Ing. Milošom Zachardom zo dňa 22.9.2016. Súd následne v zmysle § 208 ods. 3 CSP nariadil aj výsluch oboch znalcov. Vzhľadom na rozpornosť ich tvrdení súd, v záujme náležitého zistenia skutkového stavu, uznesením zo dňa 5.3.2019 sp. zn. 35Cb/116/2013 ustanovil USI ako znalecký ústav z odboru: cestná doprava, odvetvie: odhad hodnoty cestných vozidiel a uložil mu povinnosť vyhotoviť kontrolný znalecký posudok primárne so zameraním na zodpovedanie spornej otázky (t.j. určenie všeobecnej hodnoty vozidla). Podotýkame, že kontrolný znalecký posudok vyhotovený USI disponuje značne vyššou úrovňou odbornosti ako „bežné“ znalecké posudky. Súd mal pri rozhodnutí k dispozícii dostatok dôkazných prostriedkov, na ktorých základe správne rozhodol (Znalecký posudok č. 56/2012, Znalecký posudok č. 13/2016, kontrolný Znalecký posudok č. 54/2020, výpovede znalcov a ostatné podklady tvoriace súdny spis). Ak by USI považoval cenové ponuky za dôkazný prostriedok spôsobilý ovplyvniť všeobecnú hodnotu vozidla, uviedol by opačnú odpoveď. Na záver poukázal na str. 12 kontrolného Znaleckého posudku č. 50/2020, v ktorom znalecký ústav poukazoval aj na dôvod obtiažnej predajnosti predmetného vozidla: „Pri výpočte koeficientu dopytu trhu boli použité primerané hodnoty najmä z dôvodu, že sa v danom prípade jedná o vozidlo vybavené tzv. priečkou oddeľujúcou nákladový priestor, ktorá bola inštalovaná z dôvodu prestavby vozidla na kategóriu N1. Ako je uvedené vyššie, z dôvodu tejto prestavby bolo vozidlo schválené na premávku na pozemných komunikáciách ako 4-miestne, pričom daný typ vozidla je konštruovaný ako 5-miestne vozidlo. V zmysle platnej legislatívy neexistovala žiadna možnosť dodatočného schválenia a používania vozidla na prevoz 5 osôb, čo v prípade takéhoto vozidla má negatívny vplyv na jeho predajnosť.“. Ďalej uviedol, že žalobca v konaní žiadal, aby súd, v prípade eventuálneho úspechu žalovaného, nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu existencie okolností osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Návrh dôvodil tým, že hodnota sporu závisela od znaleckého posudku a právna úprava v týchto prípadoch aplikáciu § 257 CSP nevylučuje. Ďalším dôvodom mal byť fakt, že žalovaný údajne svojím správaním zavinil iniciovanie tohto konania zo strany žalobcu. Súd vzhľadom na procesný úspech žalovaného v zmysle § 262 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96 %. Súd po preskúmaní okolností vo vzájomných súvislostiach, dospel k nasledovnému záveru (ods. 39 odôvodnenia): „Žalobca v záverečnej reči žiadal o nepriznanie žalovanému nároku na náhradu trov konania s poukazom na § 257 CSP s tvrdením, že vo veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, avšak podľa názoru súdu žalobca svoje tvrdenie nepreukázal. Uviedol, že žalovaný ako poisťovňa nechcel žalobcovi ako poistencovi zaplatiť, čo však súd vzhľadom na pomer úspechu žalovaného vyhodnotil ako dôvodný postup žalovaného. Tiež tvrdenie, že spor spôsobil postup žalovaného, ktorý k záveru svojej likvidácie nepredložil znalecký posudok súd vyhodnotil ako účelové
tvrdenie žalobcu, nakoľko práve v konaní sa preukázalo, že likvidácia žalovaného konala správne už od počiatku a žalovaný nemal žiadnu povinnosť podporiť závery svojej likvidácie znaleckým posudkom. Súd teda vyhodnotil, že v prejednávanej veci nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov žalovanému vzhľadom na pomer jeho úspechu vo veci“. Žalovaný sa v plnej miere stotožnil s názorom súdu. Súd svoje závery dostatočne odôvodnil a výslovne uviedol, že v prejednávanej veci dôvody hodné osobitného zreteľa absentujú. Aplikácia § 257 CSP tak v tomto prípade nemá žiadne opodstatnenie. O to viac, ak je to práve žalobca, ktorý disponoval procesným návrhom a musel si byť vedomý prípadných negatívnych následkov spojených s procesným neúspechom v konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa preto žalovaný domáha, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.10.2021 č.k. 35Cb/116/2013-236 v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v časti II. výroku potvrdiť ako vecne správny a v časti III. výroku v zmysle § 388 CSP zmeniť.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd sa v prípade II. a s ním spojeného I. výroku rozsudku stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd vykonal dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu záveru. Súd sa vysporiadal sa s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP, na čo odvolací súd v plnej miere poukazuje. V prípade III. výroku ohľadne trov konania, odvolací súd dospel k záveru, že tie je potrebné zmeniť s poukazom na § 257 CSP.
9. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci.
10. Podľa ust. § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
11. Podľa ust. § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Je nesporné, že dňa 19.8.2011 došlo k odcudzeniu OMV Ford Focus 2,0 TFci, EČV: F.-XXXVF vo vlastníctve žalobcu havarijne poisteného u žalovaného. Žalobca pri určení všeobecnej hodnoty predmetného motorového vozidla ku dňu odcudzenia vychádzal zo Znaleckého posudku č. 56/2012 Ing. Eleny Kobliškovej zo dňa 21.12.2012 priloženého k žalobe, ktorý určil všeobecnú hodnotu predmetného motorového vozidla ku dňu odcudzenia na sumu 12.100,- eur.
Za sporné súd a strany sporu označili všeobecnú hodnotu OMV ku dňu poistnej udalosti a stav najazdených kilometrov ku dňu PU, kedy žalobca tvrdil, že OMV malo najazdené 68.752 km, a žalovaný 77.382 km. Na základe návrhu žalovaného so súhlasom žalobcu súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Znalec Ing. Miloš Zacharda v Znaleckom posudku č. 13/2016 zo dňa 22.9.2016 určil všeobecnú hodnotu OMV ku dňu poistnej udalosti s použitím stavu skutočne najazdených kilometrov na sumu 8.127 eur a s použitím predpokladaného stavu kilometrov na sumu 9.028,00 eur. Z dôvodu, že žalobca so závermi znaleckého posudku nesúhlasil, súd vykonal výsluch znalcov Ing. Kobliškovej a Ing. Zachardu, ktorí zotrvali na záveroch svojich znaleckých posudkov ako aj určení charakteru používania vozidla a koeficientu dopytu trhu. Na základe toho žalobca trval na nariadení kontrolného znaleckého dokazovania Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len USI). Po ustanovení USI žalobca doručil do spisu tri ponuky na odkúpenie predmetného vozidla od tretích subjektov za sumy 13.000 eur, 12.800 eur a 13.150 eur s uvedením stavu tachometra ku dňu obhliadky na 65.000 km. Zo Znaleckého posudku č. 50/2020 zo dňa 25.3.2020 bolo zistené, že USI odpovedal na otázky žalobcu tak, že koeficient k4 (charakter vozidla) bol správne určený znalcom Ing. Zachardom a nesprávne znalkyňou Ing. Kobliškovou. Pri koeficiente k5 určil ústav postup oboch znalcov ako nesprávny. Ako všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu poistnej udalosti USI určil pri počte najazdených 68.752 km sumu 9.115 eur a pri počte najazdených 80.848 km sumu 8.793 eur. Žalovaný ku kontrolnému znaleckému posudku nemal námietky. Žalobca namietol, že ústav pri odpovediach na ním položené otázky nemal k dispozícii žalobcom predložené ponuky na odkúpenie vozidla. Namietol tiež, že „každý znalec s guľatou pečiatkou tvrdí ohľadom koeficientu dopytu trhu k5 niečo iné“, čo spôsobuje jeho právnu neistotu. Každý zo znalcov označil svoju výšku koeficientu k5 za správnu a výšku ostatných znalcov za nesprávnu. Na základe námietky žalobcu ohľadom skutočnosti, že USI nedisponoval pri vypracovávaní znaleckého posudku ponukami na odkúpenie doručenými žalobcom súd písomne vyzval USI na oznámenie, či ponukami pri vypracovávaní ZP disponoval a ak nie, aby uviedol, či by zohľadnenie ponúk zmenilo štatisticky významným spôsobom závery USI v časti stanovenia hodnoty vozidla. USI podaním zo dňa 23.8.2021 oznámil súdu, že pri vypracovávaní ZP nemal ponuky k dispozícii a súčasne po oboznámení sa s ponukami oznámil súdu, že podanie žalobcu s prílohami (ponukami na odkúpenie) nemá vplyv na závery znaleckého posudku v časti stanovenia hodnoty vozidla.
14. Súd na základe vykonaného dokazovania pri určení všeobecnej hodnoty vozidla v čase poistnej udalosti ustálil, že hodnota vozidla predstavovala sumu 9.115 eur (vyššia z hodnôt určených USI z dôvodu, že žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal použitie vyššej hodnoty najazdených km). Z toho dôvodu súd pri zohľadnení zmluvnej spoluúčasti 5% vo výške 455,75 eur určil výšku poistného plnenia na sumu 8.659,25 eur. Po odpočítaní vyplateného poistného plnenia pred podaním žaloby vo výške 8.597,47 eur súd určil nárok žalobcu preukázaným vo výške 61,78 eur. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že nepriznanie poistného plnenia žalovaným v časti 61,78 eur bolo nezákonné a v časti 2.946,70 eur zákonné. Preto I. výrokom žalobe vo výške 61,78 eur vyhovel vrátane príslušenstva a II. výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
15. Žalobca tvrdil, že súd tri konkrétne ponuky z predchádzajúceho obdobia na odkúpenie predmetného vozidla od tretích subjektov na sumy 13.000,- eur, 12.800,- eur a 13.150,- eur predložené žalobcom neposkytol USI, ktorý robil odhad ceny vozidla, čím súd takto ovplyvnil znalecké dokazovanie spočívajúce v odhade hodnoty motorového vozidla znaleckým ústavom. Žalobca sa k záverom kontrolného znaleckého posudku vyjadril písomne podaním zo dňa 12.6.2020, kde namietol, že ústav pri odpovediach na ním položené otázky nemal k dispozícii žalobcom predložené ponuky na odkúpenie vozidla. Podľa žalobcu USI už nemalo záujem odhad hodnoty vozidla ďalej upravovať, a teda v rámci odpovede v podaní zo dňa 23.8.2021 USI iba stroho a bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia uviedol, že dôkazy žalobcu nemajú žiadny vplyv na závery znaleckého posudku. Odvolací súd dodáva, že súd mal k dispozícii tri posudky, pričom pri prvých dvoch posudkoch vypočul obidvoch znalcov, ktorí zotrvali na svojich záveroch. Vzhľadom na rozdielnosť výšky všeobecnej hodnoty vozidla súd nariadil tretí kontrolný znalecký posudok, ktorý vypracoval USI. Oznámenie USI zo dňa 23.8.2021, v ktorom uviedol, že pri vypracovávaní znaleckého posudku nemal ponuky k dispozícii a súčasne po oboznámení sa s ponukami dospel k záveru, že podanie žalobcu s prílohami (ponukami na odkúpenie) nemá vplyv na závery znaleckého posudku v časti stanovenia hodnoty vozidla je jasné,
a súd nemal dôvod tento záver spochybniť. Podľa odvolacieho súdu znalecký posudok vypracovala erudovaná znalecká organizácia, ktorá disponuje vysokou úrovňou odbornosti. Súd vyčerpal všetky dôkazné prostriedky, na základe ktorých bolo možné dospieť k reálnej výške všeobecnej hodnoty vozidla. Nariadenie kontrolného znaleckého posudku je pri nejasnostiach bežné a odvolací súd sa s postupom súdu stotožnil.
16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu v napadnutej časti II. výroku, ktorým súd žalobu zamietol, potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. Výšku všeobecnej hodnoty vozidla určili tri znaleckého posudky troch znalcov a súd vlastnou úvahou vybral posudok USI, s čím sa odvolací súd stotožnil. Preto II. výrokom žalobu vo zvyšku zamietol oprávnene.
17. K trovám konania odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 257 CSP. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257, a strane, ktorá by inak trovy získala to neoznámil, a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle. S dôvodmi hodnými osobitného zreteľa však nemožno zamieňať skutočnosť, že žalovaný svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.
18. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Predtým, než všeobecný súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie § 257 CSP, je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu sporových strán, keďže účelom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranosti tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech v záujme dosiahnutia spravodlivosti. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený (uznesenie II. ÚS/113/2019 zo dňa 6. júna 2019).
19. Odvolací súd sa oboznámil s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/399/2019 zo dňa 15. apríla 2020. V predmetnom konaní išlo o priznanie nároku z bezdôvodného obohatenia ako náhrady za mimozmluvné užívanie pozemkov sťažovateľa (žalobcu) v žalovanom období. Sťažovateľ bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, napriek skutočnosti, že mu nebolo priznané bezdôvodné obohatenie vo výške vyplývajúcej zo znaleckých posudkov, ktoré predložil. V takýchto konaniach je nevyhnutné rozlišovať, čo je hlavné a čo je sprevádzajúce. Hlavné a základné je, že žalovaný užíval pozemky vo vlastníctve sťažovateľa bez zaplatenia akejkoľvek náhrady. Sprevádzajúca je potom výška prisúdenej náhrady za takéto užívanie pozemku. Rozhodujúcim kritériom je správne zodpovedanie
otázky, či v danom prípade výška plnenia požadovaného sťažovateľom závisela od znaleckého posudku, resp. od úvahy súdu. Je celkom zrejmé, že meritórny výsledok konania závisel od znaleckých posudkov ako aj - v konečnom dôsledku - od úvahy všeobecných súdov. Ústavný súd tu vyslovil právny názor, že „zásadu úspechu treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku“. Odvolací súd sa s názorom ústavného súdu v zásade stotožnil. V našom prípade je nesporné, že žalobcovi bolo dňa 19.8.2011 odcudzené motorové vozidlo Ford Focus 2,0 TFci, EČV: F.-XXXVF, ktoré bolo havarijne poistené u žalovaného. Žalobcovi preto vznikol nárok na náhradu škody. Hlavné je teda to, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody spôsobenú odcudzením motorového vozidla. Sprevádzajúcou je potom len výška škody. Spornou teda zostala všeobecná hodnota odcudzeného motorového vozidla ku dňu poistnej udalosti a stav najazdených kilometrov. Je nesporné, že žalovaný vyplatil žalobcovi čiastku (po odpočítaní spoluúčasti) 8.597,47 eur. Žalobca vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Eleny Kobliškovej, ktorá určila hodnotu motorového vozidla na sumu 12.100,- eur. Po vyplatení čiastky 8.597,47 eur žalovaným, žalobca podal žalobu na čiastku 3.008,48 eur. Súd na základe návrhu žalovaného a za súhlasu žalobcu dal vypracovať znalecký posudok Ing. Milošovi Zachardovi, ktorý určil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 9.028,- eur. Nakoľko žalobca s týmto posudkom nesúhlasil, súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie u USI. Súd, vychádzajúc zo znaleckého posudku USI určil, že hodnota vozidla predstavovala sumu 9.115 eur (vyššia z hodnôt určených USI z dôvodu, že žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal použitie vyššej hodnoty najazdených km). Z toho dôvodu súd pri zohľadnení zmluvnej spoluúčasti 5 % vo výške 455,75 eur určil výšku poistného plnenia na sumu 8.659,25 eur. Po odpočítaní vyplateného poistného plnenia pred podaním žaloby vo výške 8.597,47 eur súd určil nárok žalobcu preukázaným vo výške 61,78 eur, a v tejto časti aj zaviazal žalovaného. Vo zvyšku žalobu zamietol. Pri určení trov konania súd konštatoval čistý úspech žalovaného vo výške 96 %, a preto priznal žalovanému 96 %-ný nárok na náhradu trov konania. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol zo žalovanej sumy 3.008,48 eur úspešný vo výške 61,78 EUR, čo prestavuje úspešnosť 2 %. Je nesporné, že výška priznaného nároku závisela od znaleckého posudku a od úvahy súdu. Určenie výšky všeobecnej hodnoty motorového vozidla nebolo jednoduché ani pre znalcov, čo vyplýva z toho, že každý jeden (3) určil inú výšku všeobecnej hodnoty vozidla. Odvolací súd poukazuje na vyslovený právny názor ústavného súdu, ktorý uviedol, že „zásadu úspechu treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Podľa názoru ústavného súdu v týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku“. V predmetnom konaní však výška úspechu žalovaného bola 21,12 %. Odvolaciemu súdu je známy aj nález Ústavného súdu SR II. ÚS/225/2020, ktorý uviedol, že: „zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. V týchto prípadoch však žalobcu, ktorému bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku nemožno považovať za procesne neúspešného a ad absurdum ho zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie presného výsledku konania“. V tomto konaní však bol navrhovateľ úspešný v rozsahu 49,50 % a vo zvyšných 50,50 % súd priznal procesný úspech žalovanému. Ústavný súd však taktiež povedal, že ....“samotný úspech v konaní nemožno hodnotiť mechanicky len porovnaním toho, akú sumu si žalobca uplatnil podanou žalobou a aká suma mu bola v konečnom rozhodnutí priznaná. Je potrebné prihliadať aj na ďalšie skutočnosti, a to na priebeh konania, na predmet konania, druh uplatneného nároku a okolnosti prípadu, či rozhodnutie nezávislého od úvahy súdu, prípadne či nezávisela výška plnenia od odborných znalostí a bola určená na základe znaleckého posudku alebo na základe úvahy súdu. Hodnotenie úspechu musí byť prísne individuálne s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu vzťahujúcu sa k samotnému uplatnenému nároku ako aj na všetky relevantné okolnosti prípadu“. V našom konaní (4Cob/33/2022) žalobca bol úspešný v rozsahu 2 % a žalovaný v rozsahu 98 %. Úspech žalovaného, ktorý prevyšuje úspech žalobcu, je 96 %. Z dôvodu minimálneho úspechu žalobcu nie je možné vychádzať z vyššie uvedených nálezov ústavného súdu, pokiaľ ide o priznanie plnej náhrady trov konania žalobcovi, a to napriek tomu, že výška uplatneného nároku závisela od znaleckého posudku a úvahy súdu. A to z toho dôvodu, že bolo potrebné prihliadnuť na celkový priebeh konania, na predmet konania, druh uplatneného nároku a okolnosti prípadu, kedy žalobca sám nevedel určiť výšku svojho nároku a vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Kobliškovej, pričom mu súd na základe znaleckého posudku USI priznal pomerne malú čiastku (úspešnosť žalobcu bola 2 %). Náhrada trov
konania nemohla byť priznaná ani žalovanému, nakoľko žalobca sám výšku svojho nároku nevedel určiť a vychádzal zo znaleckého posudku, ktorého výška nezodpovedala priznanému nároku.
20. Preto na strane žalobcu súd vzhliadol dôvodu hodného osobitného zreteľa a zmenil III. výrok napadnutého rozsudku tak, že podľa § 257 CSP žiadnej zo sporových strán nepriznal náhradu trov prvoinštančného konania. Priznanie trov konania jednej zo sporových strán by bolo neprimeranou tvrdosťou voči jednej alebo druhej strane. Odvolaciemu súdu sa javí ako najspravodlivejšie rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania rozhodnutie, ktorým súd neprizná nárok na náhradu trov žiadnej zo strán.
21. Odvolací súd považuje za dôležité dodať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie. (napr. IV ÚS/115/03, II.ÚS/44/03, III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, IV.ÚS/112/05).
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania s poukazom na tie isté dôvody ako v prípade náhrady trov prvoinštančného konania ako i vzhľadom na charakter sporu a okolnosti, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby.
23. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).