Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ek-1041-2024.pdf
PDF · 119.41 KB
Case nature
Subarea
7Ek/1041/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: Inkasáreň s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 35777974, zast.: Mgr. Zuzana Bírová, advokátka, Americká 2, 831 02 Bratislava – Nové Mesto, IČO: 30849837, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX, o vymoženie 896,64 EUR s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3, písm. b) Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 07. 05. 2024, domáhal od povinného vymoženia sumy 896,64 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu: Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 1686/OB/130224, zo dňa 22.03. 2024, ktorý vydal Všeobecný rozhodcovský súd SR, ako stály rozhodcovský súd so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava – Staré Mesto (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2024 a vykonateľnosť dňa 08.04.2024.
2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil nasledovné dokumenty: Zmluva o pôžičke zo dňa 17. 05. 2019, Dlžnícka rámcová zmluva zo dňa 15.05.2019, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2022, plnomocenstvo pre právneho zástupcu oprávneného, osvedčenie o DPH.
3. Súd, výzvou zo dňa 07.06.2024 vyzval oprávneného na vyjadrenie, či trvá na podanom návrhu, nakoľko sú dôvody pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie: povinný má nesprávny dátum narodenia, lustráciou v REGOB bolo zistené, že správny dátum je: 20.07.1993, nie rok: 1983 ako je v rozhodcovskom rozsudku, oprávnený nepredložil spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ako osobitnú listinu (zmluvu) podpísanú veriteľom a dlžníkom - povinným, s náležitosťami podľa zákona č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§3), ktorý nedostatok nemožno dodatočne odstrániť vzhľadom na znenie rozhodcovského rozsudku. Súd upovedomil, že v prípade späťvzatia návrhu vráti oprávnenému časť zaplateného súdneho poplatku podľa zákona č. 71/1992 Zb. v plat. znení, ako aj poučil o možnosti zamietnuť návrh na vykonane exekúcie.
4. Oprávnený na základe výzvy súdu požiadal dňa 21.06.2024 o predĺženie lehoty na odstránenie vád, nakoľko požiadal o vydanie opravného uznesenia v časti týkajúcej sa chyby dátumu narodenia povinného s tým, že na podanom návrhu trvá.
5. Súd podaním zo dňa 25.06.2024 oznámil, že lehotu na odstránenie vád nepredlžuje.
6. Oprávnený podaním zo dňa 12.07.2024 oznámil, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie tohto sporu je daná riadne podpísanou rozhodcovskou doložkou, ktorá je riadne obsiahnutá v Dlžníckej rámcovej zmluve ako aj v Zmluve v čl. 3 ods. 6 v znení: „Všetky spory z tejto zmluvy alebo s ňou súvisiace budú rozhodnuté pred Všeobecným Rozhodcovským súdom SR, Dunajská 8, 811 08 Bratislava, s konečnou platnosťou jedným rozhodcom ustanoveným rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov súdu s možnosťou súdu v zmysle ust. § 22a ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.“. V prílohe znovu doložil exekučný titul, rovnako ako k návrhu na vykonanie exekúcie, iné dokumenty nedoložil.
7. Podľa § 48 ods. 3) zák. č. 233/1995 Z.z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“): návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať (okrem iného): b) označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania 1. fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, e) označenie exekučného titulu, na základe ktorého možno viesť exekúciu, z ktorého vyplýva oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému; ak ide o právne nástupníctvo, opis skutočností, z ktorých právne nástupníctvo vyplýva,
8. Podľa § 53 ods. 3) písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.
11. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 23a ods. 4 Zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, údaje o fyzických osobách vedené v registri fyzických osôb sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak. Proti osobe, ktorá sa v dobrej viere spolieha na údaje uvedené v registri fyzických osôb, nemôže iná osoba namietať, že tieto údaje nie sú úplné alebo nezodpovedajú skutočnosti...
15. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je riadne vykonateľné, (formálna a materiálna vykonateľnosť; napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 191/2011, 5Cdo 193/2011 zo dňa 15.11.2011).... „Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, teda či nejde o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byť v rozhodnutí skutočne individualizovaní....a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. ...“
16. Súd v rámci skúmania predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vykonal lustráciu povinného v Registri obyvateľov SR, pričom zistil, že osoba označená za povinného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, nebola nájdená ako žijúca a ani ako osoba ktorá zomrela. Bola nájdená osoba s iným dátumom narodenia: A. B., nar. XX.XX.XXXX, rovnako bytom C. D. XXX. Súd dňa 07.06.2024 upovedomil oprávneného o tomto nedostatku, ako aj tom, že oprávnený nepreukázal spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu ako osobitnú listinu podľa zákona č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§3). Súd dospel k záveru, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní, odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorý má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Uvedené súd zistil z doložených listín k návrhu na vykonanie exekúcie; vo výzve zo dňa 07.06.2024 požadoval od oprávneného vyjadrenie, či trvá na podanom návrhu aj s poučením o vrátení súdneho poplatku v prípade späťvzatia návrhu podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o zamietnutí návrhu.
17. Vzhľadom na uvedený nedostatok týkajúci sa exekučného titulu, súd nepredĺžil lehotu na odstránenie vady nesprávneho dátumu narodenia povinného; oprávnený, hoci bol súdom upozornený na všetky uvedené nedostatky a ich dôsledky na podanom návrhu naďalej trval, opätovne doložil exekučný titul s nesprávnym dátumom narodenia povinného.
18. Súd v rámci skúmania procesných podmienok konania konštatuje nedostatok procesnej subjektivity na strane povinného, ktorý nebol nájdený ako žijúca osoba a ani ako osoba, ktorá zomrela, musel konanie zastaviť s prihliadnutím na § 62 a § 161 ods. 3 CSP, a to podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku pre dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Súd považuje za potrebné poukázať aj na už spomenutú vadu týkajúcu sa nespôsobilosti predmetného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ku ktorej okolnosti poukazuje na nasledovné zákonné ustanovenia.
20. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a
1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, 3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.
21. Podľa 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, účinného v čase podpisu Zmluvy o pôžičke, do 20.07.2020, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. (9)
22. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu Zmluvy o pôžičke, do 30.11.2019 (ďalej len Občiansky zákonník účinný do 30.11.2019), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.11. 2019, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.11. 2019, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 11. 2019, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 11. 2019, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
27. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 11. 2019, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
28. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 11. 2019, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
29. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 11. 2019, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,
30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 11. 2019, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZoSRK“), spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskom zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa §18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
32. Podľa § 3 ods. 2 ZoSRK, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.
33. Podľa § 3 ods. 3 ZoSRK, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo obchodníka a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,
b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,
c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla,
d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a
e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.
34. Ako je už uvedené, základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
35. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh exekučný súd považuje za nesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore, podľa samotného rozhodcovského rozsudku predmetom rozhodcovského konania bol spor zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere; oprávnený k tomuto doložil Zmluvu o pôžičke zo dňa 17.05.2019 č. 20806480011, s konštatovaním, že ide o dokument elektronicky podpísaný účastníkmi zmluvy.
36. Ako je zrejmé, dlžník bol v zmluve o pôžičke identifikovaný číslom: 2080648, zastúpený Spoločnosťou Peer2Peer, s.r.o. Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 752 111 (bez mena, priezviska, dátumu narodenia a bydliska). Po oboznámení sa s obsahom predmetného dokumentu - zmluva o pôžičke, tak exekučný súd konštatuje, že obsahuje znenie spotrebiteľskej zmluvy. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy, súd vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia - podpisu tejto zmluvy; ustanovenie § 52 ods. 1 hovorí, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať za taxatívnu. V širšom kontexte je nutné vychádzať aj z ustanovení osobitnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej zmluvy, najmä z ustanovenia § 3 ods. 3 tohto zákona, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/175/2012-118 zo dňa 26. 10. 2012); aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. V danom prípade je nepochybné, že dokument - zmluva o pôžičke, obsahuje formulárovú zmluvu, pripravenú na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Dlžník tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia pôžičky, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku, navyše zmluva neobsahuje nijaké základné identifikačné údaje dlžníka, najmä meno priezvisko, dátum narodenia a trvalé bydlisko. Súd posúdil právny vzťah na základe dokumentu - zmluva o pôžičke ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv a pristúpil k posudzovaniu toho, či nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku.
37. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu vydaného v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného
poriadku, t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných predpisov, najmä podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej pred 01. 01. 2015 a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ako aj či bola uzavretá platne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
38. Podľa uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu, či neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“
39. Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013).
40. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd zaoberal tým, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu a či exekučný titul, rozhodcovský rozsudok, spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov a či je vykonateľný.
41. Oprávnený predložil už uvedenú Zmluvu o pôžičke zo dňa 17.05.2019 č. 20806480011, ktorá v bode 6. uvádza: Všetky spory z tejto zmluvy alebo s ňou súvisiace budú rozhodnuté pred Všeobecným Rozhodcovským súdom SR, Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 37814681 s konečnou platnosťou jedným rozhodcom ustanoveným rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov súdu s možnosťou súdu v zmysle ust. § 22a ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.“, ako aj Dlžnícku rámcovú zmluvu zo dňa 15.05.2019, ktorá v čl. 11. Záverečné ustanovenia, bod 3. obdobne uvádza: „Zmluvné strany sa dohodli, že prípadné spory vyplývajúce z tejto Zmluvy sa budú riešiť vzájomnou dohodou. Ak sa však Zmluvné strany nedohodnú na riešení prípadného sporu, budú všetky spory z tejto zmluvy alebo s ňou súvisiace rozhodnuté pred Všeobecným Rozhodcovským súdom SR, Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 37814681 s konečnou platnosťou jedným rozhodcom ustanoveným rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov súdu s možnosťou súdu v zmysle ust. § 22a ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.“
42. Súd sa ďalej zaoberal tým, či právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie a vydanie exekučného titulu bola založená na platnej rozhodcovskej zmluve, resp. doložke, a to už s prihliadnutím na
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré bolo upravené v Občianskom zákonníku od 01.01.2008. Súd pristúpil k posúdeniu rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda, či toto ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmlúv strán v neprospech spotrebiteľa, ako aj či je uzavretá spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
43. Súd konštatuje, že oprávnený nepredložil spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu s náležitosťami podľa § 3 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. – ZoSRK, ako písomnú, obsahovo a formálne oddelenú od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo obchodníka a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu, e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.
44. Zmluva o pôžičke, ako aj Dlžnícka rámcová zmluva sú osobitné elektronické dokumenty (zo dňa 17.05.2019 a 15.05.2019), pričom rozhodcovská doložka v nich obsiahnutá, ktorá nie je obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy, navyše spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi právneho vzťahu. Uvedená nerovnováha spočíva predovšetkým v tom, že rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Povinný nemal na výber, vzhľadom na splynutie doložky s ostatnými podmienkami zmluvy mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa.. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS) a v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, tak nevidí súd iné východisko ako záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
45. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 105/2011 z 10. októbra 2012: „Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012, „rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“
46. Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo 230/2011).
47. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v
platnom a účinnom v rozhodnom období. Neplatnosť predloženej rozhodcovskej zmluvy tak znamená, že rozhodcovský rozsudok v prerokúvanej veci bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie (právomoc). To podľa dnes už ustálenej judikatúry znamená, že takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (porov. judikát R 46/2012), ale ide o nulitný právny akt na základe ktorého nemožno vykonať exekúciu. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.
48. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012: „Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“ Je potrebné poukázať na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
49. V nadväznosti na vyššie uvedené, teda nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009).
50. Exekučný súd z vyššie uvedených dôvodov vidí ďalší dôvod na zamietnutie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1. Exekučného poriadku z dôvodu, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov; vzhľadom však na vyššie uvedenú vadu týkajúcu sa existencie samotného účastníka konania na strane povinného, rozhodol o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku.
51. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
52. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
53. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu, ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
54. O trovách exekučného konania súd rozhodoval v zmysle § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom konania je iba oprávnený a súčasne konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnený, ktorý bol neúspešný s návrhom na vykonanie exekúcie, nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.