Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-29-2023.pdf
PDF · 123.13 KB
Case nature
Subarea
6Co/29/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore navrhovateľky: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. - D. E., F. XXXX/XX, proti odporcovi: G. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. - D. E., F. XXXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Matúš Hrib, Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/12/2023-37 zo dňa 17.08.2023 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Navrhovateľke voči odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Návrhom súdu doručeným dňa 20.07.2023 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť, zdržať sa akýchkoľvek aktivít, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu poškodzovaniu alebo sabotovaniu infraštruktúry domácnosti v dome vedenom na LV XXX, ktorú zdieľa s navrhovateľkou na ulici F. XXXX/XX H. C. - D. E.. Návrh odôvodnila tým, že dňa 02.05.2023 podala na súd návrh na rozvod manželstva, ktorý sa vedie na tunajšom súde pod sp.zn.: 4P/64/2023. Situácia v manželstve sa po podaní návrhu enormne zhoršila. Voči odporcovi bolo začaté i trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Odporca opakovane poškodzuje a znefunkčňuje káble vedúce k bojleru, umývačke riadu, sušičke, znefunkčňuje WC. Poškodzovaním spotrebičov systémovo sabotuje domácu infraštruktúru v ich rodinnom dome, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, kde navrhovateľka a ich dvaja synovia bývajú a majú trvalý pobyt. Navrhovateľka spotrebiče opakovane dáva opravovať a odporca ich opakovane poškodzuje. Správanie odporcu spôsobuje celej rodine útrapy, napätie a stres. Starší syn študuje na vysokej škole a mladšieho odporkyňa vzdeláva doma vzhľadom na povolené individuálne vzdelávanie zo zdravotných dôvodov. Dňa 25.07.2023 navrhovateľka doplnila svoj návrh a uviedla, že odporca pokračuje v antisociálnom správaní a vyhráža sa, že ešte viac poškodí domácnosť demontážou umývadla, šporáku a časti kuchynskej linky, zariadenia kúpeľne. Navrhovateľka i deti strán konania nemajú k dispozícii teplú vodu pre poškodený bojler. Opakovaným poškodením spotrebičov, ktoré navrhovateľka dáva opravovať spôsobuje odporca i škodu.
2. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol cit.:
„I. Odporca je povinný zdržať sa konania, ktorým poškodzuje alebo inak znefunkčňuje hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva strán konania, ako i zariadenie rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na parcele reg. „C“, parc.č. XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXX pre kat.úz. D. E., Obec C., I. C..
II. Súd poučuje odporcu, že môže ako žalobca voči navrhovateľke (odporkyni) podať na súd žalobu o užívanie hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva.
III. Súd navrhovateľke voči odporcovi priznáva právo na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.“
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovenia § 324 ods. 1, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 326 ods. 2, § 327, § 329 ods. 1, § 329 ods. 2, § 328 ods. 1, § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, podľa § 136 ods. 2, § 143, § 144, § 146 ods. 1, § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
4. Súd prvej inštancie vec skutkovo a právne posúdil tak, že neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, ktorá sa domáha jeho vydania, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie základných skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s veľkým úsilím a nákladmi. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne podporujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznesie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. Bazálnymi predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C.s.p., sú na jednej strane požiadavka urgentnej, odklad neznesúcej potreby regulovať narušené vzťahy medzi stranami, a zároveň požiadavka aktuálneho trvania narušenia týchto vzťahov v čase vydania neodkladného opatrenia, keďže v podľa § 329 ods. 2 C.s.p, je pre jeho vydanie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia o neodkladnom opatrení súdom prvej inštancie. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí totiž, že súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia; ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov. Pojem osvedčovanie nie je možné považovať za dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 6 M Cdo 5/2012, zo dňa 28.11.2012). Hodnoverné osvedčovanie nároku však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (Uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp.zn.: 23Co/146/2018, zo dňa 03.08.2018). Šikanou je taký výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť iného. Konanie, ktoré je šikanózne alebo ktoré je zneužitím práva Občiansky zákonník výslovne nepostihuje; takéto konanie je však v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), preto mu možno za podmienok uvedených v tomto ustanovení odoprieť ochranu. To, či ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi, je právnou otázkou, ktorej posúdenie vyplýva zo zistených skutkových okolností (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.: 22Cdo/1567/2004). Súdu
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca poškodzuje zariadenie rodinného domu, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v ktorom sa nachádzajú hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Uvedené vyplýva z toho, že poškodenými vecami sú spotrebiče, ktoré potrebuje navrhovateľka pre zabezpečenie riadneho chodu domácnosti. Takisto zo servisného listu vyplýva, že objednávateľom opravy poškodených spotrebičov bola navrhovateľka. Uvedené potvrdzuje i čestné vyhlásenie D. B., syna strán sporu. Vlastníkmi týchto vecí sú ale tak navrhovateľka ako i odporca a manželia sú oprávnení veci užívať spoločne. Ak odporca poškodzuje spoločné veci, poškodzuje vec svoju, a zároveň vec patriacu inej osobe - navrhovateľke. V tejto súvislosti súd uvádza, že i keď má vlastník právo podľa svojho uváženia vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ňou (§ 123 Občianskeho zákonníka), a teda ju aj zničiť, nemôže výkonom svojho vlastníckeho práva poškodzovať vlastníctvo inej osoby. Nakoľko rodinný dom i jeho zariadenie a hnuteľné veci v ňom patria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov (§ 145 Občianskeho zákonníka). Avšak výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť iného odporuje dobrým mravom, a preto takémuto konaniu nemožno priznať ochranu. Nakoľko poškodzovanie funkčných vecí nemožno kvalifikovať inak ako šikanu, pretože takého konanie (odstrihnutie káblov) nemá žiaden hospodársky význam ani rozumný účel, je potrebné odporcovi uložiť, aby sa bezodkladne zdržal ďalšieho takéhoto konania. Konaním odporcu došlo medzi stranami konania k nerovnováhe, ktorá spočíva v tom, že veci rovnako patriace obom, nemôže jeden z manželov užívať pre správanie druhého manžela. Takýmto konaním je spôsobovaná aj škoda, ako aj iné ťažko napraviteľné následky (nemožnosť ohrevu vody v domácnosti, udržiavanie hygieny). Pomery medzi stranami sporu tak treba bezodkladne upraviť, nakoľko je osvedčené, že odporca mieni v tomto konaní pokračovať a poškodiť i zariadenie rodinného domu (kúpeľňu, kuchyňu). Navrhovateľka návrhom žiadala uložiť odporcovi, aby sa zdržal akýchkoľvek aktivít, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu poškodzovaniu alebo sabotovaniu infraštruktúry domácnosti v dome vedenom na LV č. XXX, ktorú zdieľa s navrhovateľkou na ulici F. XXXX/XX H. C. - D. E.. Takto navrhovaný výrok uznesenia ale nie je vykonateľný, preto ho súd doslovne do výroku uznesenia nemohol preniesť. Podľa § 327 C.s.p. súd odmietne len taký návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého vady bránia pokračovaniu v konaní, pričom ustanovenia o odstraňovaní vád konania sa nepoužijú. Nakoľko z návrhu navrhovateľky je zrejmé, čoho sa domáha, i keď navrhovaný výrok uznesenia neformulovala právne perfektne, súd návrh neodmietol, ale navrhovaný výrok upravil tak, aby bol vykonateľný. Záverom súd navrhovateľke uvádza, že z jej návrhu je zrejmé, že odporca sa okrem poškodzovania spoločných vecí v domácnosti dopúšťa aj iného konania voči navrhovateľke a ich deťom, ktoré má znaky neoprávneného zásahu do ich práv a oprávnených záujmov. Nakoľko ale ide o veci právne i skutkovo náročné, súd odkazuje navrhovateľku, aby pri ďalších nárokoch, ak ich mieni uplatňovať cestou súdu vyhľadala odbornú právnu pomoc u advokáta. Ak jej to majetkové pomery nedovoľujú, môže sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (podrobnosti v uznesení, ktorým súd poučuje strany sporu o ich procesných právach a povinnostiach). Súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, majúc za to, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami konania. Keďže navrhovateľke súd povinnosť podľa § 336 ods. 1 C.s.p. neuložil, poučil odporcu o práve podať žalobu podľa § 337 ods. 1 C.s.p. Ak má odporca za to, že užívanie spoločných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva treba upraviť osobitne v samostatnom konaní, môže podať takúto žalobu.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku keď uviedol, že súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, preto navrhovateľke patrí právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie odporca, ktorý uvádzal, že odvolanie podáva pre nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne ustálený a osvedčený skutkový stav ako aj z dôvodu nesprávneho poučenia o možnosti podať žalobu a vykonateľnosť rozhodnutia, čím má za to, že sú na jeho strane splnené odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Odporca v podanom odvolaní uviedol, že sa snaží situáciu rozpadu manželstva riešiť racionálne a z počiatku mala manželka v úmysle odísť bývať do svojho bytu v C., kde bol problémový nájomca, ktorý sa odmietol vysťahovať. Odporca sa preto snažil o riešenie situácie s nájomníkom, aby viac strany neviedli spoločnú domácnosť, nakoľko správanie sa manželky bolo pre odporcu neúnosné. Napokon sa nájomca odsťahoval a navrhovateľka namiesto toho, aby odišla bývať do svojho zariadeného bytu rozhodla sa byt predať a ostať bývať v dome a robiť všetko preto, aby odporcu vyštvala. Odporca preto hľadal spôsob ako sa vyhnúť dennodenným konfliktom, a preto sa rozhodol opraviť si garáž
pri rodinnom dome na bývanie, aby nemusel byť terčom atakov nielen manželky, ale aj svojich detí, ktoré manželka proti nemu dlhodobo vedie až štve. Nakoľko manželia dlhodobo nepracovali a došli im finančné prostriedky, odporca pasívne nečakal na príjmy z predaja nehnuteľnosti a už viac ako štvrť roka je zamestnaný a z príjmu zo zamestnania platí hypotéku vo výške 545,- eur mesačne za dom v D. E. a náklady na tento dom v rámci inkasa približne 300,- eur mesačne. Odporca predložil aj darovaciu zmluvu, ktorou bola garáž prevedená na jeho syna a zároveň uviedol, že je pripravený domáhať sa vrátenia daru, nakoľko správanie sa syna je dlhodobo v rozpore s dobrými mravmi voči nemu ako otcovi. Odporca taktiež uviedol, že súhlasil s návrhom na rozvod a uviedol aj okolnosti svojho sťahovania v záujme toho, aby sa vyhol atakom manželky a svojich detí, ktoré mu nadávajú, mladší syn ho aj kopne a starší syn na neho útočí. Okrem invektív a slovných útokov situácia zašla tak ďaleko, že syn dokonca privolal hliadku, keď bol otec v sprche a tvrdil, že nemôže ísť na hornú toaletu, čo otec považuje za vrcholnú šikanu, aby sa nemohol vo vlastnom dome ani osprchovať a svoju hygienu musel riešiť s policajnou hliadkou. Navrhovateľka so synom sa s uvedeným neuspokojili a podali návrh na neodkladné opatrenie, pričom čestné prehlásenie syna nie je pravdivé, je účelové, zatajuje podstatné fakty, nakoľko aj starší syn je úplne v područí matky, čo je veľmi smutné. Uvedené podstatné okolnosti jasne vyvracajú tvrdenia uvedené v návrhu na neodkladné opatrenie a nie je zrejmé, čím mal tieto súd za osvedčené, nakoľko vychádzal len z dvoch dôkazov, a to servisného listu, z ktorého nemôže vyplývať, že odporca poškodil spotrebič a tiež z prehlásenia syna, ktoré je motivované a ovplyvnené matkou. Súd správne konštatuje, že pre potreby neodkladného opatrenia je potrebné osvedčenie skutočnosti tvrdených navrhovateľom, ale dôkazy, z ktorých súd vychádzal na uvedené absolútne nepostačujú, preto mal súd návrh zamietnuť. Konanie odporcu smeruje k ochrane jeho osoby, nemá byt ako mala jeho manželka a zvolil aj to, že bude radšej bývať v neporovnateľne nižšom štandarde len, aby mal kľud a nemal strach o ďalšie útoky, ktoré sa odohrávajú hlavne v noci, kedy on na rozdiel od manželky spí, a preto sa aj bojí ísť v noci na toaletu. K užívaniu spoločných vecí považoval za potrebné uviesť, že odporca má právo tieto užívať a žiadal nevyhnutnú časť na zariadenie skromného bývania v garáži. V ďalšom namietal aktivitu súdu pri dotváraní návrhu, kedy súd správne konštatuje, že návrh je nevykonateľný, avšak jeho dotvorenie súdom nemá podľa názoru odporcu oporu v zákone tak, ako to súd prvej inštancie konštatuje v bode 29 svojho odôvodnenia. Pokiaľ mal súd za to, že návrh má vady, mal najskôr procesným postupom vady odstrániť a nie suplovať aktivitu navrhovateľky. Napokon tá formulovala okrem nevykonateľného návrhu aj konkrétne zákazy vo vzťahu ku konkrétnym spotrebičom, na čo súd neprihliadal. Inak povedané o časti návrhu nerozhodol a v ďalšej ho dotvoril, čím porušil právo odporcu a zvýhodnil neprípustným spôsobom navrhovateľku. Aj napriek tejto aktivite súdu je potrebné uviesť, že výrok je vadný, nakoľko sa vzťahuje na neurčitý rozsah hnuteľných vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom mimo to tento výrok nie je žiadnym spôsobom osvedčený tvrdeniami či dôkazmi. Rozsah veci tak široko prekračuje samotný návrh a nie je zrejmé, aký je rozdiel medzi hnuteľnými vecami patriacimi do BSM a ďalšou skupinou vecí, ktoré súd označuje ako zariadenie rodinného domu, čo nie je legálnym pojmom. V neposlednom rade odporca namietal aj výrok II., ktorým ho súd poučil o možnosti podať žalobu o užívanie veci. Túto povinnosť mal súd uložiť navrhovateľke, ktorá sa ochrany domáhala a nie odporcovi. Súd v bode 31 svojho odôvodnenia uvádza, že samotným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto neuložil navrhovateľke podať žalobu v zmysle Civilného sporového poriadku. Výrokom I. však nedochádza k žiadnej trvalej úprave pomerov, nakoľko obsahuje len zákaz poškodzovania, nie užívania odporcom. Výrok je tak v rozpore s odôvodnením, čo je ďalšou vadou tohto rozhodnutia. Spory medzi manželmi tak nie sú ani náznakom vyriešené, odporca z užívania veci nebol súdom vylúčený, a teda má rovnaké právo veci užívať, a to aj bez podania návrhu. Rozhodnutie teda vychádza z ničím neosvedčeného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia a pre vady je aj nevykonateľné značne znevýhodňujúce odporcu, preto je nesprávne. Z tohto dôvodu navrhol odvolateľ odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na neodkladné opatrenie zamietnuť.
7. Voči odporcom podanému odvolaniu sa navrhovateľka súdom prvej inštancie v stanovenej lehote písomne nevyjadrila, z tohto dôvodu sporové strany nevyužili ani podanie odvolacej repliky a dupliky. Navrhovateľka odvolaciemu súdu však nakoniec predložila svoje vyjadrenie, avšak toto bolo doručené odvolaciemu súdu deň po zasadnutí senátu, teda ho v danom čase zasadnutia nebolo možné zohľadniť. Vzhľadom na túto skutočnosť sa týmto vyjadrením nie možné obsahovo zaoberať v odôvodnení tohto rozhodnutia.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (v zmysle ustanovenia § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
11. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.
12. Odporca ešte namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tu odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada však v posudzovanom spore odvolacím súdom zistená nebola.
13. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu ani tejto odvolacej námietky.
14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.
15. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
18. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
19. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
20. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
22. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia,
o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.
23. Z odporcom podaného odvolania možno konštatovať, že tento v prvej rozsiahlej časti odvolania opisuje v zásade svoje spolunažívanie s navrhovateľkou ako aj problémy, ktoré z tohto spolunažívania v jednej nehnuteľnosti po ich rozvode nastali. Následne v podanom odvolaní vznáša tri podstatné odvolacie námietky. Prvá odvolacia námietka odporcu spočívala v skutočnosti, že dôkazy, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie, a to servisný list a prehlásenie syna sú absolútne nepostačujúce pre osvedčenie skutočnosti tvrdených navrhovateľkou, a preto mal súd návrh na neodkladné opatrenie zamietnuť. Druhá odvolacia námietka odporcu spočívala v skutočnosti, že súd prvej inštancie vyvinul neprimeranú aktivitu pri dotváraní návrhu navrhovateľky a takýmto procesným postupom dotvárania petitu neodkladného opatrenia zvýhodnil navrhovateľku voči odporcovi, čím porušil práva na spravodlivý proces u odporcu. Ako tretiu podstatnú odvolaciu námietku odporca uviedol, že namieta výrok II., ktorým ho súd poučil o možnosti podať žalobu o užívanie vecí, keď podľa jeho názoru nemal posúdiť tento návrh na neodkladné opatrenia ako návrh vo veci samej, a to aj z dôvodu, že samotným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, keďže nedochádza k žiadnej trvalej úprave pomerov, nakoľko neodkladné opatrenie vo výroku I. obsahuje len zákaz poškodzovania, nie však užívania vecí odporcom.
24. K prvej odvolacej námietke odporcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vychádzal z navrhovateľkou predložených listinných dôkazov, ktoré svedčia o poškodzovaní spoločných vecí, pričom z ďalšieho listinného dôkazu, a to prehlásenia syna navrhovateľky vyplýva, že predmetné veci má poškodzovať odporca. Na podporu uvedeného záveru odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že v samotnom odvolaní odporca v rámci svojich skutkových tvrdení nerozporuje tvrdenie, že predmetné hnuteľné veci nachádzajúce sa v spoločnej nehnuteľnosti poškodil on, respektíve nešpecifikoval tretiu osobu spôsobujúcu poškodenia Zo samotného návrhu ako aj príloh (fotodokumentácia) je zrejmé, že k poškodzovaniu spotrebičov v ich spoločnej domácnosti dochádzalo respektíve dochádza. Uvedenú skutočnosť odporca nerozporoval a tak ju možno považovať za nespornú. Odporca taktiež priamo nerozporoval skutkové tvrdenie navrhovateľky, že osobou škodcu je práve odporca. Prípadne v rámci skutkovej procesnej obrany neuviedol, akým iným spôsobom (od toho spôsobu ktorý uvádza navrhovateľka) došlo k poškodeniu vecí a kto iný mal byť osobou škodcu.
25. K druhej odvolacej námietke odporcu, že súd prvej inštancie neadekvátne vykonal aktivitu pri úprave petitu návrhu na neodkladné opatrenie, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v neprospech odporcu, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/254/2009 zo dňa 28.09.2010, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP, aby zo žaloby vyplýva, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácií výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal“. K uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že toto je plne aplikovateľné aj v čase už platného a účinného Civilného sporového poriadku a rovnako je platné tak pre žalobu, ako aj pre samotný návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Podstatou tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je skutočnosť, ktorá súvisí s formuláciou výroku rozhodnutia súdu v komparácií s nepresnou formuláciou samotného petitu navrhovateľom. Z tohto pohľadu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že práve naopak, súd prvej inštancie správne a v rámci princípu vyššej spravodlivosti vyhodnotil petit neodkladného opatrenia zostavený navrhovateľkou tak, že tento následne aj správne upravil, aby bol po jeho prenesení do výrokovej časti súdneho rozhodnutia jasný, zrozumiteľný a plne vykonateľný. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že túto úlohu si súd prvej inštancie v plnom rozsahu splnil, pričom pri tejto vyhodnocovacej činnosti neprekročil petit návrhu na neodkladné opatrenie. Touto
činnosťou tak konaním súdu prvej inštancie nemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane odporcu.
26. K tretej odvolacej námietke o nesprávnom poučení odporcu vo výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď podľa názoru odporcu mal správne poučiť o podaní žaloby navrhovateľku, odvolací súd konštatuje nasledovné. Správne súd prvej inštancie v prvom rade vyhodnotil, že predmetné neodkladné opatrenie je možné vydať ako „neodkladné opatrenie upravujúce vec samú“. Po takomto vyhodnotení je zrejmé v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 veta druhá a § 337 Civilného sporového poriadku, že správne súd prvej inštancie neukladal navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ale poučil opačnú stranu teda odporcu, ktorému sa neodkladným opatrením uložila určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej, ako aj o právnych následkoch s tým spojených. Poučenie súdu prvej inštancie vo výroku II. teda bolo správne. Na dôvažok je potrebné konštatovať, prečo je možné predmetný návrh na neodkladné opatrenie považovať za neodkladné opatrenie, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd prvej inštancie iba uložil odporcovi zdržať sa takého konania, ktorým by poškodzoval alebo inak znefunkčňoval hnuteľné veci v BSM sporových strán. Súd prvej inštancie nerozhodoval o užívacích právach sporových strán k hnuteľným veciam, ale iba zakazoval ich poškodzovanie či znefunkčňovanie. Zakázať takéto konanie jednému zo spoluvlastníkov hnuteľných vecí predstavuje také uloženie povinnosti, ktoré má vysoký potenciál pre dosiahnutie trvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu pri ich užívaní, tak aby k ich opotrebeniu dochádzalo iba bežným užívaním, bez neprimeraných poškodzujúcich zásahov odporcu. Správne tak súd prvej inštancie zároveň poučil odporcu o možnosti podať žalobu o užívanie hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva aj z toho pohľadu, že pokiaľ sa rozhodne odporca niektoré zo spoločných vecí patriacich do BSM sporových strán užívať samostatne tak ako uvádzal „preniesť si ich do prerobenej garáže“, respektíve sa rozhodne znefunkčňovať niektoré hnuteľné veci, v prvom rade by mal podať žalobu upravujúcu užívacie práva k týmto hnuteľným veciam, s ktorými by v prípade úspechu ako výlučný vlastník mohol naložiť podľa vlastného uváženia.
27. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že všetky tri odvolacie námietky odporcu vyhodnotil odvolací súd ako v celom rozsahu nedôvodné.
28. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 388 ods. 1 a 2 CSP), pričom vychádzal zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 261 ods. 1 CSP, pričom odvolanie odporcu bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke proti neúspešnému odporcovi v plnom rozsahu, a to aj s poukazom na skutočnosť, že predmetné neodkladné opatrenie bolo posúdené ako neodkladné opatrenie, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi sporovými stranami a z tohto dôvodu by už pre súd prvej inštancie nevznikol procesný priestor rozhodovať o nároku na trovy odvolacieho konania v rámci rozhodnutia vo veci samej, ktoré v danom prípade po vydaní uznesení o neodkladnom opatrení nasledovať nebude.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).