Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 188 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (193)Uznesenie_17CoE-168-2012.pdf
PDF · 95.72 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/168/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom ul. Mliekarenská č. 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 925 922, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom ul. Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému M. G., nar. 25. XX. XXXX, bytom ul. E. č. XXXX/XX, XXX XX K. K., vedenej pod sp. zn. EX 451/08, súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, Exekútorský úrad so sídlom ul. Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 444,58 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/450/2008-20 zo dňa 07.03.2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2, 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Oprávnenému uložil podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 88,09 EUR.
V dôvodoch uznesenia okresný súd uviedol, že exekúcia je v danom prípade vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Michalom Krnáčom so sídlom v Žiline, sp. zn. UD-225/07-MK zo dňa 26.10.2007, právoplatným dňa 22.11.2007 a vykonateľným dňa 26.11.2007. Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, poverením č. 5601 038941 zo dňa 03.04.2008. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným č. XXXXXXX a Dohoda o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX. Okresný súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Vychádzal zo základnej zásady spotrebiteľských zmlúv v tom, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, t. j. také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Bod 9 zmluvných ustanovení Dohody upravuje spôsob riešenia sporov - rozhodcovskú doložku medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Po preskúmaní jej obsahu dospel okresný súd k názoru, že spotrebiteľovi fakticky je odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, ak by v konaní vystupoval na strane spotrebiteľa. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal. Zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam, aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZoRK zastavil. S ohľadom na zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie mu súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložil povinnosť nahradiť účelne vynaložené
trovy exekúcie vo výške 88,09 EUR súdnemu exekútorovi. Súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za úkony exekučnej činnosti, ktoré boli uplatnené duplicitne a neboli vykonané účelne. Exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov, ktoré mu nevznikli v bezprostrednej súvislosti s výkonom exekučnej činnosti.
Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa odvolal oprávnený. Uviedol, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie t. j. ku dňu 03.04.2008 okresný súd potvrdil splnenie všetkých zákonných podmienok na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom ku dňu vydania napadnutého uznesenia nedošlo k žiadnej relevantnej zmene právnych predpisov. Uviedol, že exekučný súd nemal právomoc zaoberať sa posúdením podmienok dohody medzi oprávneným a povinným a posudzovať ich platnosť. Z čl. 9 zmluvných ustanovení Dohody medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcovským súdom bolo dohodnuté alternatívne. Spotrebiteľ ani dodávateľ neboli žiadnym spôsobom obmedzení pri voľbe, na ktorý súd sa obrátia. Okresný súd ako neplatnú posúdil nesprávne celú rozhodcovskú doložku, pretože neplatným môže byť len konkrétne ustanovenie v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky. Predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná ako neprijateľná zmluvná podmienka čo vyplýva aj zo znenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.
Proti uzneseniu okresného súdu sa odvolal aj súdny exekútor voči výroku o trovách exekúcie. Uviedol, že vzťah medzi písm. a) a b) ustanovenia § 14 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) je subsidiárny, preto okresný súd toto ustanovenie nesprávne interpretoval. Okresný súd nezdôvodnil spojitosť časovej a paušálnej odmeny, pre ktorú vyplýva duplicita úkonov. Ďalej uviedol, že pod pojmom administratívne práce je treba rozumieť pomocné odborné práce administratívy exekučnej činnosti a aj tento čas je účelne vynakladaný na exekúciu. Vrátenie poverenia nemožno považovať za administratívnu činnosť, pretože sa jedná o odborné zhodnotenie, či došlo k právnej skutočnosti, ktorá zakladá povinnosť vrátiť poverenie. Účelnosť úkonov exekučnej činnosti nemožno vykladať reštriktívne a vzťahovať tento pojem len na úkony, ktoré priamo smerujú k vymoženiu nároku. Nesúhlasil ani s výkladom ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky. Podľa názoru súdneho exekútora sa odmeňuje každé doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Všetky výdavky, ktoré sú spojené s konkrétnym exekučným konaním sú súčasťou trov exekúcie a súdny exekútor má nárok na ich náhradu. Zaokrúhľovanie odmeny sa vzťahuje aj na časovú a paušálnu odmenu, ktorá sa podľa vyhlášky má zaokrúhliť na 50 eurocentov nahor. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu a priznal mu trovy exekúcie v sume 242,76 EUR.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním oprávneného a súdneho exekútora podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniam účastníkov konania nemieni vyhovieť.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, ktoré bolo vydané súdom prvého stupňa, preto sa v odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor požiadal dňa 02.04.2008 exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Profidebt Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému M. G. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Michalom Krnáčom so sídlom v Žiline, sp. zn. UD-225/07-MK zo dňa 26.10.2007, právoplatný dňa 22.11.2007 a vykonateľný dňa 26.11.2007. Okresný súd Banská Bystrica poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 03.04.2008, poverením č. 5601 038941. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodca vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe Zmluvy č. XXXXXX a Dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a žalovanému (povinný) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 444,58 EUR spolu s 6% ročným úrokom od 01.09.2007 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1,49 EUR a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 22,24 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 ZoRK. Vychádzal z názoru, že zmluva medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a teda aj spotrebiteľskou zmluvou, pretože napĺňa znaky, ktorá sú uvedené v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky t. j. také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože takéto podmienky sú vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy absolútne neplatné a nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Mal za to, že rozhodcovská doložka, ktorá je obsiahnutá v bode 9 zmluvných ustanovení Dohody o uznaní dlhu, ktorá upravuje riešenie sporov je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Spotrebiteľovi fakticky odopiera možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, a znemožňuje mu voľbu dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa priči dobrým mravom a výkon práv a povinností z tejto doložky odporuje dobrým mravom. Uvedená skutočnosť podľa okresného súdu je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZoRK. Na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal okresný súd oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože zavinil zastavenie exekúcie. Trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom znížil, pretože v uplatnenej výške neboli účelne vynaložené na vykonanie exekúcie.
Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd postupoval správne, keď Zmluvu č. XXXXXXX uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným považoval za spotrebiteľskú zmluvu a dôvodne sa zaoberal aj tým, ako boli koncipované jednotlivé zmluvné ustanovenia Dohody o uznaní záväzku č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vrátene rozhodcovskej doložky. Krajský súd preskúmal odvolaním oprávneného napadnuté uznesenie okresného súdu z hľadiska oprávneným namietaných skutočností a dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vecne správne, ak exekúciu zastavil. K odvolacej námietke oprávneného smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok, odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok, že súd nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné, tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp .zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Či sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania, uznesením ktorým bola exekúcia zastavená, mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu, sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. novembra 2011, v ktorom uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.
Uzavretú rozhodcovskú doložku, koncipovanú v znení, ako vyplýva z bodu 9 zmluvných ustanovení Dohody o uznaní dlhu, okresný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Aj podľa odvolacieho súdu ide o absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, pretože zjavne spôsobuje nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto zmluvného dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutých. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači zmluvných ustanoví Dohody je v rozhodcovskej doložke vopred určený konkrétny rozhodca, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Ak právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Nulitný právny akt nikoho nezväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. V danom prípade boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK, pretože plnenie priznané nespôsobilým exekučným titulom odporuje dobrým mravom.
Súdny exekútor si trovy exekúcie podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom do 30.04.2008 uplatnil v sume spolu 272,11 EUR. Odmenu žiadal priznať podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky určenú v rozsahu 22 začatých hodín exekučnej činnosti. Odmenu určenú paušálnym spôsobom žiadal priznať vo výške 46,48 EUR. Okresný
súd postupoval správne, keď súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu, ktorá bola uplatnená duplicitne, t. j. vyjadrenú počtom hodín potrebných na vykonanie úkonov exekučnej činnosti aj paušálnym spôsobom. Úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie (odmeňovaný podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky zahrňuje aj činnosti, za ktoré si súdny exekútor uplatnil nárok na odmenu podľa času potrebného na ich vykonanie, t. j. preštudovanie návrhu oprávneného, založenie spisu a pod. Rovnako správnou úvahou sa okresný súd riadil pri posúdení úkonov ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, o spôsobe exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, každé zisťovanie bydliska povinného a platiteľa mzdy povinného, pri ktorých si exekútor uplatnil odmenu duplicitne, t. j. podľa počtu hodín exekučnej činnosti, i keď mu patrí odmena určená paušálnym spôsobom. Podľa vyhlášky exekútorovi patrí odmena „za výkon exekučnej činnosti“ a „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“. Z uvedeného je zrejmé, že súdnemu exekútorovi patrí odmena len za exekučnú činnosť realizovanú počas exekúcie t. j. do jej zastavenia. Nebol dôvod, aby okresný súd priznal exekútori odmenu aj za administratívne práce, ktoré podľa § 25 vyhlášky už sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora, resp. za činnosť, ktorá nemá bezprostredný súvis s výkonom exekučnej činnosti. Odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v rozsahu za 1 jednu začatú hodinu exekučnej činnosti podľa krajského súdu bola určená správne. Výklad ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky, založený na rozlišovaní úkonov odmeňovaných paušálnym spôsobom za „každý“ úkon a za „jeden“ úkon bez ohľadu na počet subjektov zodpovedá zmyslu tohto ustanovenia tak ako uviedol okresný súd. Úvaha súdneho exekútora o duplicitnom uvedení termínu „každý“ v ustanovení § 15 ods. 1 vyhlášky je účelovou interpretáciou uvedeného ustanovenia. Neadekvátna je aj analógia s položkou 28 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Okresný súd priznal exekútorovi odmenu v správnej výške, t. j. za 11 paušálnou sumou odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti, ktorá zodpovedá skutočnému rozsahu vykonanej exekučnej činnosti. Za vecne správne možno považovať aj závery vo vzťahu k náhrade hotových výdavkov. Podľa § 22 vyhlášky súdny exekútor má právo na náhradu hotových výdavkov, ale aj v tomto prípade platí podmienka, že tieto úkony boli realizované v priamej súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Vzhľadom na uvedené nebol dôvod priznať náhradu hotový výdavkov za „manipulácia so spisom“, keďže nebola preukázaná súvislosť vzniku týchto výdavkov s výkonom exekučnej činnosti v predmetnej veci. Podľa § 26 vyhlášky sa „základ“ odmeny zaokrúhľuje na celé eurá nahor a takto vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor. Ak ustanovenie § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky upravuje postup pri určovaní odmeny súdneho exekútora pri exekúcii vedenej na peňažné plnenie v situácii, keď súdny exekútor vymohol časť pohľadávky pred zastavením exekúcie a „základom“ na určenie odmeny je výšky vymoženej pohľadávky, potom je správny záver, že ustanovenie § 26 vyhlášky sa neaplikuje vo vzťahu k určeniu odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 psím. a), b) vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, pretože odmena podľa tohto ustanovenia sa neurčuje zo základu vymoženej sumy, ale podľa času, resp. podľa počtu úkonov.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.