Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-773-2008.pdf
PDF · 75.21 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/773/2008
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávnených: 1/. R. R., H.. XX. X. XXXX, R. C. D.-D., M.- D. X, X/ Z. R., H.. XX. X. XXXX, R. C. D.-D., M.-D. X, X/ A. R., H.. XX. X. XXXX, R. C. D.-D., M.-D. X, X/ O. R., H.. X. X. XXXX, R. C. D.-D., M.-D. X, zast. zákonným zástupcom: A. Š., H.. XX. X. XXXX, R. C. D.-D., M.-D. X, proti povinnému: Z. R., H.. XX. X. XXXX, T.. XX. X. XXXX, H. C. D.-D., M. D. X, vedenej pod sp. zn. EX 491/2008 súdnym exekútorom: JUDr. Bronislava Pračková, Exekútorský úrad so sídlom Cyrila a Metoda 22, Žiar nad Hronom, o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 91,14 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. N a r i a ď u j e účtovníčke Okresného súdu Žiar nad Hronom, aby súdnemu exekútorovi vyplatila trovy exekúcie vo výške 91,14 € tak, že táto suma bude vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“ alebo „okresný súd“) poveril 23. 9. 2008 súdneho exekútora vykonaním exekúcie o vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 1. decembra 2006 do 30. 9. 2008 vo výške 1 880,83 € a bežné výživné od 1. 10. 2008 do budúcna, a to 30 % zo sumy životného minima na každé dieťa zvlášť mesačne vopred k rukám matky mal. detí na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku č. k.: 8P/313/2006-17 z 14. 9. 2006, rozsudku č. k.: 10P/33/2008-24 z 11. 4. 2008, rozsudku č. k.: 8P/67/96-30 z 12. 5. 2000, rozsudku sp. zn.: 8P/67/96 z 7. 5. 1996 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
2. Dňa 13. 10. 2022 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného.
3. Súd zistil, že povinný 28. 9. 2020 zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené, pretože poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Okresný súd, prostredníctvom notárky JUDr. Ľubici Dvončovej, 7. 7. 2021 vydal uznesenie sp. zn.: 2D/94/2020, Dnot 244/2020, ktorým konanie po poručiteľovi zastavil z dôvodu, že zomrel ako nemajetný, t. j. nezanechal žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
4. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
9. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
10. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 64 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
13. Súd mal preukázané, že povinný zomrel 28. 9. 2020 a dedičské konanie bolo uznesením okresného súdu z 7. 7. 2021 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Povinný smrťou stratil právnu subjektivitu, pričom dedičia povinného ako jeho právni nástupcovia neprichádzajú do úvahy, nakoľko dedičské konanie po povinnom bolo pre nemajetnosť zastavené. Stratou právnej subjektivity fyzická osoba stráca aj spôsobilosť byť účastníkom konania, a preto súd exekúciu v zmysle vyššie citovaných ustanovení zastavil.
14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
17. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
18. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
19. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
20. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 91,60 € pozostávajúce z odmeny v sume 53,50 € zaokrúhlených podľa § 26 vyhlášky za 16 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia 1x, upovedomenie o začatí exekúcie 1x, upovedomenie o spôsobe exekúcie 1x, príkaz na začatie exekúcie
1x, exekučný príkaz 1x, zisťovanie platiteľa mzdy 2x, zisťovanie majetku povinného 3x, zisťovanie bydliska povinného 6x), náhrady hotových výdavkov - poštovného v sume 22,83 € a 20 % DPH.
21. Podľa § 26 vyhlášky sa „základ“ odmeny zaokrúhľuje na celé eurá nahor a takto vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor. Ak ustanovenie § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky ustanovuje postup pri určovaní odmeny súdneho exekútora pri exekúcii vedenej na peňažné plnenie v situácii, keď súdny exekútor vymohol časť pohľadávky pred zastavením exekúcie a „základom“ na určenie odmeny je výška vymoženej pohľadávky, potom je správny záver, že ustanovenie § 26 vyhlášky sa neaplikuje vo vzťahu k určeniu odmeny exekútora podľa § 14 vyhlášky, pretože odmena podľa § 14 vyhlášky sa neurčuje zo základu vymoženej sumy, ale podľa počtu úkonov, resp. pevnou sumou 33,19 € (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/168/2012-81 z 25. 07. 2012).
22. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 91,14 € (odmena za 16 úkonov exekučnej činnosti v sume 53,12 €, náhrada hotových výdavkov - poštovného v sume 22,83 € + 20 % DPH), ktoré sú v súlade s vyhláškou. Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 poslednej vety Exekučného poriadku súd.
23. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.
Poučenie:
Proti II. a III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.