Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoEk-3-2023.pdf
PDF · 90.17 KB
Case nature
Subarea
14CoEk/3/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s. , so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti povinnej: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., o vymoženie 1.172,35 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Er/492/2015-26 zo dňa 23.mája 2018, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením výrokom I. rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného oprávneného a výrokom II. zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej Exekučný poriadok).
2. Exekučný súd mal za preukázané, že zo zmluvy o úvere medzi povinnou a Poštovou bankou, a.s. zo dňa 28.4.2009 vyplýva, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnej úver vo výške 2.000,- eur. Súčasťou uvedenej zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky. Podľa Všeobecných obchodných podmienok bol vo veci sporov medzi zmluvnými stranami oprávnený konať rozhodcovský súd, a to Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882. Ten vo veci vydal rozhodcovský rozsudok č. E. zo dňa 19.3.2014, ktorý má byť exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci.
3. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že takto dojednaná rozhodcovská doložka odporuje ustanoveniu § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, ako aj v odôvodnení citovanej judikatúre Súdneho dvora EÚ riešiacej otázky týkajúce sa Článku 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých obchodných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Poukázal na to, že spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami mohol zmluvu buď ju ako celok odmietnuť alebo prijať a tým sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam. Na základe uvedených skutočností dospel exekučný súd k záveru, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne, preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie predmetnej veci.
4. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku pod bodom II. podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní konštatoval, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia s poukazom na to, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať, hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V prípade, že je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, nemôže exekučný súd konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Pokiaľ ide o platnosť rozhodcovskej doložky, tak o nej rozhoduje rozhodcovský súd, pričom prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) bráni tomu, aby bola opätovne posúdená, a to s poukazom na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012 a stanoviská R. Procházku a K. Csacha. Oprávnený ďalej v odvolaní poukázal na to, že právny predchodca oprávneného - Poštová banka a.s. postupovala v zmysle § 93b Zákona o bankách, ktorý jej ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, pričom klientovi bola daná možnosť neprijať túto ponuku. To, že ju klient neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Podľa názoru oprávneného, ak je rozhodcovská doložka dohodnutá vo všeobecných obchodných podmienkach a v obchodných podmienkach pre úver, je dohodnutá riadne a v súlade so zákonom. Oprávnený uviedol, že vo veci spotrebiteľského rozhodcovského konania sú rozhodcami výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rozdielnych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán. Oprávnený ďalej namietal to, že exekučný súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Vykonaným dokazovaním dospel súd k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzajúcom konaní. Oprávnený pritom nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu, čím podľa názoru oprávneného (s poukazom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR II.ÚS/499/2012) zasiahol do jeho práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený taktiež namietal aplikovanie Smernice 93/13/EHS súdom prvej inštancie s konštatovaním, že smernica je záväzná len pre členský štát, ktorému je určená a teóriu eurokonformného výkladu právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Poukázal na rozhodnutia iných okresných a krajských súdov, ktoré v obdobných veciach poverenia vydávajú. Súd nezákonne zvýhodňuje povinného len na základe jeho postavenia. Zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s ustanovením. § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmeniť tak, že súd žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) prejednal odvolanie oprávneného v zmysle ustanovení § 379 a nasl. CSP v rozsahu odvolacích dôvodov, bez nariadenia pojednávania, s tým, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolací súd pritom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Treba pritom doplniť, že výrok uznesenia pod bodom I. nebol napadnutý odvolaním, preto sa ním ani odvolací súd nezaoberal.
7. Odvolací súd považuje za rozhodujúcu právnu otázku, ktorú správne prvoinštančný súd aj bez návrhu prioritne riešil, a to otázku platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo/146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne pre porovnanie aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo/143/2011, 2Cdo/245/2010, uznesenia
Ústavného súdu SR vo veciach IV.ÚS 55/2011, IV.ÚS 60/2011 a Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.
8. Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka upravená v bode 3 ods. 7 zmluvy o úvere zo dňa 31.3.2008 v spojení s bodom 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, nebola platne uzavretá.
9 Zmluva o úvere zo dňa 28.4.2009, uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, je z hľadiska svojho obsahu úverovou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na subjekty zmluvného vzťahu a najmä povinnú, ktorá spĺňa podmienky pre označenie spotrebiteľ, čo napokon ani v predmetnom konaní nie je sporné.
10. Platnosť rozhodcovskej doložky, v danom prípade upravenej tak v zmluve (bod 2.7 zmluvy, ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach (viď bod 10.2, 10.2.2, 10.2.3 – v spise na č.l. 19, je potrebné posudzovať podľa ustanovení § 3, 4 a 5 zákona o rozhodcovskom konaní a podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, nesmie zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami v súdnom konaní. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným súdom spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu.
11. Ďalej, rozhodcovská zmluva, podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ak je dohodnutá pomocou iných komunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Rozhodcovská zmluva teda musí mať písomnú formu a písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Ak vo veci rozhodoval rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy, kde nepostačuje bezobsažná direktívna dohoda, vo veci rozhodoval orgán, ktorý nemal právomoc. Potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie podľa § 41 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., kde by bol rozhodca oprávnený rozhodovať vo veci účastníkov. Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, keď žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia zamietol. Nie je možné viesť exekúciu, keď u oprávneného chýba titul na vedenie exekúcie, vydaný rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou. Dohodu o rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve navyše možno pripustiť len za predpokladu, že podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, nesplnenie čoho znásobuje neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky.
12. Ustanovenie § 37 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje napríklad preskúmanie rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého sa účastníci rozhodcovského konania môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastník rozhodcovského konania, ak medzi zmluvnými stranami dôjde k dohode, má v zmysle takejto dohody právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania. Takáto dohoda zo zmluvy o úvere ani z predloženého spisu nevyplýva, a teda je rozhodcovské konanie jednoinštančné na rozdiel od súdneho konania, ktoré je v zásade dvojinštančné. Príkladne tento nedostatok procesného pravidla znamená to, že nie je poskytnutá zvýšená ochrana spotrebiteľa, ktorú je potrebné v takomto prípade zabezpečiť.
13. Čo sa týka odvolacej námietky oprávneného, že jeho právny predchodca konal v súlade s ustanovením § 93b Zákona o bankách, odvolací súd poukazuje na znenie § 93b Zákona o bankách, v zmysle ktorého banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.
14. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú všeobecné, nemožno ich meniť iba v celosti prijať alebo zmluvu ako celok odmietnuť. V uvedenom spočíva faktická nerovnosť spotrebiteľa pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).
15. Stanovenie rozhodcovského súdu a prioritné určenie rozhodcovského konania v prípadných sporoch medzi účastníkmi tak, ako je naformulované v zmluve v typizovanom tlačive pochádzajúcom od oprávneného, obchádzajúc možnosti zabezpečenia náležitej ochrany práv povinného a potláčajúc základné procesné postupy súdneho konania, stavia povinného do situácie vzdania sa vopred práv, ktoré priznáva zákon, jednoznačne bez uvedomenia si dôsledkov a závažnosti možného stavu do tej miery, aby venovala rozhodcovskej zmluve, resp. doložke zvýšenú pozornosť. Zákonná úprava (zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách), pritom v záujme ochrany práv spotrebiteľa, určuje v prípade rozhodcovských zmlúv povinnosť pre dodávateľov služieb spotrebiteľom preukázateľne poučiť spotrebiteľa - klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy konkrétnym spôsobom a zabezpečiť, aby klient mal možnosť uzrozumenej voľby, vyjadrenej následne informovaným súhlasom, resp. nesúhlasom, ako to naznačil už okresný súd vo svojom rozhodnutí.
16. Oprávnený z tohto hľadiska nedal povinnému na výber, neumožnil mu reálnu uvedomelú voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, naformulujúc rozhodcovské konanie (doložku) vopred spolu s ostatnými zmluvnými podmienkami. Oprávnený v danom prípade nepreukázal, že by možnosť voľby povinnému umožnil. Možno tak uzavrieť, že v danom prípade ide o povinným formálne odsúhlasenú vopred pripravenú a oprávneným predloženú akceptáciu rozhodcovského konania v danom prípade.
17. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou kontradiktórnosti konania poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR PLz.ÚS 1/2014-27 zo dňa 7.5.2014. Podľa stanoviska Ústavného súdu SR, pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (od 1.7.2016 nastupujúceho Civilného sporového poriadku), vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadostí exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V zásade pre ústavnú komfortnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní.
18. Odvolací súd so zreteľom na nepreukázanie jednoznačne platnej rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, napokon nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III.ÚS/209/04).
19. Z vyššie uvedených dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a vec vecne správne právne posúdil. Preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku pod bodom II. podľa § 387 CSP ako vecne správne.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017), ktoré obligatórne nasleduje po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia a predstavuje rozhodnutie, ktorým sa exekučné konanie končí.
22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).