Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/13/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobkyne: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, zast.: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s. r. o., so sídlom Palárikova 14, Bratislava, IČO: 35 60 728, proti žalovanej: H.. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X/A, L., zast.: JUDr. Milan Bobák, advokát, so sídlom Kalinčiakova 25, Bratislava, o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava IV, č. k. -329, zo dňa 19.10.2022, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. -329 zo dňa 19.10.2022, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. , p o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV (teraz spor spadajúci pod Mestský súd Bratislava IV) v poradí druhým rozsudkom zo dňa 19.10.2022, č. k. -329 rozhodol tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 10.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 13.08.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok II).

2. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej peňažnú sumu vo výške 10.000,- Eur spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania. Uvedenú dlžnú sumu žiadala žalobkyňa priznať na základe toho, že uzavrela so žalovanou ústnu dohodu o právnom zastúpení, pričom dňa 06.03.2014 žalovaná od nej prevzala 10.000,- Eur ako zálohu, o čom jej vystavila príjmový pokladničný doklad. Vzhľadom k nečinnosti žalovanej a pasivite pri úkonoch spojených s vyporiadaním spoločnosti HOMEBYT, s. r. o., požiadala žalobkyňa žalovanú o vyúčtovanie poskytnutej zálohy a vrátenie peňazí. Žalovaná na list nereagovala, preto žalobkyňa podala predmetný návrh.

3. Dňa 16.12.2014 vydal súd prvej inštancie platobný rozkaz č. k. - 19, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom spolu s trovami konania žalobkyni. Dňa 09.02.2015 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedla, že žalobkyni poskytla najmenej 24 úkonov v rámci podnikateľských, organizačných a ekonomických činností, a dňa 15.08.2014 pod č. 5/2004 ako konateľka spoločnosti

Javisy s. r. o. jej vystavila faktúru na sumu 20.000,- Eur s tým, že po odrátaní zálohy vo výške 10.000,- Eur jej má žalobkyňa zaplatiť sumu 10.000,- Eur. Podľa tvrdenia žalovanej k faktúre priložila aj rozpis vykonaných úkonov. Z toho dôvodu navrhla žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. - 194 zo dňa 29.06.2016 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 10.000,- Eur a úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 13.08.2014 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 4.281,96 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne. Dňa 31.05.2021 Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní žalovanej uznesením č. k. - 240 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. - 194 zo dňa 29.06.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. - 236 zo dňa 20.01.2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Po vykonaní opätovného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázaný skutkový stav, v zmysle ktorého žalobkyňa dostala kontakt na žalovanú od svojho známeho s tým, že vykonáva a poskytuje právne služby ako úspešná právnička. So žalovanou sa stretla v jej byte na F. ulici v Bratislave s tým, že jej povedala, že potrebuje vyporiadať zdedený podiel v spoločnosti HOMEBYT, s. r. o. s ostatnými dedičmi. Dňa 13.02.2014, dňa 15.02.2014 a dňa 07.03.2014 podpísala žalobkyňa žalovanej plnomocenstvo na zastupovanie vo všetkých právnych veciach, aby vykonávala všetky úkony, prijímala doručované písomnosti, podávala návrhy, žiadosti, uzavierala zmiery, uznávala uplatnené nároky, vzdávala sa nárokov, podávala opravné prostriedky, vzdávala sa ich, vymáhala nároky, plnenie nárokov prijímala, ich plnenie potvrdzovala, dedičstvo odmietala alebo neodmietala, menovala rozhodcu alebo uzatvárala rozhodcovské zmluvy, to všetko i vtedy, keď je potrebné podľa právnych predpisov osobitné splnomocnenie, pričom uvedené splnomocnenia (zo dňa 13.02.2014 a zo dňa 07.03.2014) boli dané na zastupovanie v konaní pred Okresným súdom Bratislava I, obchodným registrom, respektíve splnomocnenie zo dňa 15.02.2014 pred obchodnou spoločnosťou HOMEBYT s. r. o., a toto bolo udelené H.. E. J. - právničke. Podpísaním plnomocenstiev došlo medzi stranami sporu k uzavretiu ústnej zmluvy zmiešaného charakteru, nakoľko zmluvu, ktorej obsahom je, okrem záväzku obstarať záujemcovi uzavretie zmluvy, aj záväzok robiť (na základe písomného plnomocenstva) právne úkony s tretími osobami, prípadne obstarať určitú vec alebo vykonať určitú činnosť, treba považovať za zmluvu zmiešanú, na ktorú sa primerane vzťahujú ustanovenia o zmluve sprostredkovateľskej a ustanovenia o zmluve príkaznej. Žalobkyňa zaplatila žalovanej 10.000,- Eur ako zálohu za jej služby, pričom túto sumu navrhla žalovaná a vystavila jej pokladničný doklad o prijatí peňažnej zálohy, ktorú prevzala ako fyzická osoba s uvedením účelu „záloha - ekonom. a právne poradenstvo - HOMEBYT, s. r. o.“. Následne žalovaná urobila viacero podaní na Okresný súd Bratislava I a vyhotovila a zaslala niekoľko listov adresovaných spoločnosti HOMEBYT, s. r. o. v mene žalobkyne. Dňa 05.08.2014 žalovaná zastupovala žalobkyňu na valnom zhromaždení spoločnosti HOMEBYT, s. r. o., kde jedným z prerokovávaných bodov programu bol „prevod obchodných podielov spoločníkov F. F. a C. J.“, pričom uvedené spoločníčky ponúkli na predaj svoje obchodné podiely každá po 500.000,- Eur s tým, že ostatní spoločníci sa k návrhu písomne vyjadria do 14 dní. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 09.08.2014 požiadala žalovanú, aby jej zaslala vyúčtovanie k poskytnutej zálohe a zostatok peňazí jej vrátila. Žalovaná na žiadosť reagovala tak, že zaslala žalobkyni faktúru zo dňa 15.08.2014, č. VS:05/2014 vystavenú spoločnosťou Javisy, s. r. o. (s ktorou žalobkyňa nebola v nijakom právnom vzťahu) za poradenské služby spolu vo výške 20.000,- Eur s tým, že 10.000,- Eur bolo uhradených ako záloha a 10.000,- Eur zostalo k úhrade, pričom táto faktúra neobsahovala riadnu špecifikáciu žalovanou vykonaných úkonov, respektíve poskytnutých služieb v prospech žalobkyne.

6. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ; , o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

7. V prejednávanej veci bolo pre posúdenie nároku žalobkyne v prvom rade potrebné posúdiť existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, nakoľko ju žalovaná namietala s tým, že vo vzťahu k žalobkyni vždy vystupovala ako konateľka spoločnosti Javisy, s. r. o., nie ako fyzická osoba. Súd prvej inštancie mal z predložených dôkazov za preukázané, že žalovaná plnenie pre žalobkyňu poskytovala ako H.. E. J. - fyzická osoba, nie ako zástupca obchodnej spoločnosti, ktorá je právnickou osobou a vystupuje

vo vzťahu k tretím osobám pod svojim obchodným menom, sídlom spoločnosti a identifikačným číslom. Svoje postavenie fyzickej osoby H.. E. J. identifikovala menom a priezviskom, a aj vyslovene označením adresy trvalého bydliska, čo je zrejmé z preložených listinných dôkazov, najmä z plnomocenstiev a príjmového pokladničného dokladu. Jej tvrdenie, že konala v mene spoločnosti Javisy, s. r. o. ako konateľka danej spoločnosti, nebolo v súdnom konaní preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi. Taktiež dôkaz o tom, že by žalobkyňa mala vedomosť, že žalovaná voči nej vystupovala ako zástupca danej obchodnej spoločnosti, a nie ako fyzická osoba, respektíve, že by o takejto okolnosti žalobkyňa vedela, alebo, že by medzi nimi vznikol stav, z ktorého tak žalobkyňa mohla usúdiť, žalovaná nepredložila. Dňa 07.03.2014 podpísala žalovanej plnomocenstvo na zastupovanie v právnych veciach najmä obchodnej spoločnosti HOMEBYT s. r. o., pričom toto plnomocenstvo bolo udelené pre H.. E. J. - právničku. Žalovanej zaplatila 10.000,- Eur ako zálohu za právne služby, pričom túto sumu navrhla žalovaná a vystavila jej pokladničný doklad o prijatí peňažnej zálohy, ktorú prevzala ako fyzická osoba. Súd prvej inštancie ďalej považoval za nevyhnutné ako predbežnú otázku posúdiť platnosť zmluvy uzatvorenej ústne medzi žalobkyňou a žalovanou, v súvislosti s ktorou žalobkyňa poskytla žalovanej zálohu 10.000,- Eur, ktoré žalobou žiada vrátiť. Na tomto mieste súd prvej inštancie poukazuje na predmet zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorým bol zo strany žalovanej záväzok poskytnúť žalobkyni (okrem iného, no prevažne) právne služby, respektíve právne poradenstvo, a túto zastupovať pred súdmi za odplatu zo strany žalobkyne (viď plnomocenstvá udelené žalobkyňou žalovanej, príjmový pokladničný doklad, faktúra č. VS:05/2014). V Slovenskej republike môžu lege artis poskytovať platené právne služby výlučne len advokáti, s výnimkou ďalších právnických profesií, ktoré pôsobia v špeciálnych oblastiach, ako sú notári, exekútori, daňoví poradcovia, patentoví zástupcovia, pričom žalovaná nespadá do ani jednej z uvedených kategórií, preto jej záväzok vykonať v prospech žalobkyne úkony zákonom zverené odborníkom bol záväzkom s nedovoleným predmetom, z čoho vyplýva absolútna neplatnosť uzatvorenej zmluvy. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že aj pokiaľ by zmluvu nevyhodnotil ako neplatnú v celom jej rozsahu na základe nedovolenosti časti predmetu zmluvy, ktorým je záväzok žalovanej vykonať úkony, ktorých realizáciu právny poriadok zveruje iba advokátom, je na mieste aplikácia ustanovenia , z ktorého vyplýva, že právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť (viď Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2009, sp. zn. ). V danom prípade súd prvej inštancie zastáva názor, že žalovaná uviedla žalobkyňu do omylu tým, že sa zaviazala vykonať v prospech žalobkyne služby spočívajúce jednak v poskytnutí právneho poradenstva, ako aj v zastupovaní pred súdmi za odmenu (vychádzajúc z obsahu plnomocenstiev udelených žalobkyňou žalovanej, z obsahu príjmového pokladničného dokladu a z faktúry č. VS:05/2014), pričom využila skutočnosť, že je právničkou a vyvolala v žalobkyni zdanie (napríklad aj svojou mailovou adresou a@b.c), že je taktiež advokátkou, nakoľko iba advokáti môžu v zmysle o advokácii poskytovať klientom uvedené služby za odmenu, o čom žalovaná súčasne musela vedieť, nakoľko v minulosti advokáciu vykonávala. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že z jej strany nešlo o poskytovanie právnych služieb (pokútnictvo), nakoľko odborné právne úkony nevykonávala priamo, ale zabezpečovala ich prostredníctvom osôb, ktoré majú na to oprávnenie - konkrétne prostredníctvom Advokátskej kancelárie Consiliaris, s. r. o., súd uvádza, že Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o. zastupovala spoluvlastníkov obchodnej spoločnosti HOMEBYT, s. r. o., teda osoby s oprávnenými záujmami značne odlišnými ako sú záujmy žalobkyne, ktorým mal byť obchodný podiel žalobkyne ponúknutý na predaj, pričom z nijakých predložených dôkazov nevyplýva, že by uvedená spoločnosť poskytla akékoľvek právne služby aj žalobkyni prostredníctvom žalovanej. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukazuje tiež na skutočnosť, že žalovaná klamala žalobkyňu a súd tiež tým, že osobu H. L., s ktorou „oceňovala“ hodnotu obchodného podielu žalobkyne, označovala ako inžinierku a audítorku, avšak táto audítorkou nebola a nie je, pričom nemá ani potrebné vysokoškolské vzdelanie. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou je absolútne neplatná, nakoľko ju žalobkyňa uzatvorila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Okrem už uvedených skutočností, na základe ktorých súd prvej inštancie ustálil neplatnosť zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou je potrebné poukázať tiež na to, že predmetná zmluva nezodpovedá ani požiadavke určitosti právneho úkonu nevyhnutnej pre jeho platnosť, nakoľko z priebehu súdneho konania je zrejmé, že žalobkyňa mala vôľu uzavrieť zmluvu s fyzickou osobou - H.. E. J., avšak žalovaná po celú dobu tvrdila, že vystupovala v pozícii konateľky spoločnosti Javisy, s. r. o., pričom určenie zmluvných strán je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy ako príkaznej, tak zmiešanej. Neurčitosť zmluvy ďalej spočíva v dohode o odmene žalovanej

za úkony vykonané pre žalobkyňu na základe tejto zmluvy, keď žalovaná v konaní tvrdila, že odmena bola dohodnutá na 18 % + DPH z predajnej ceny (č. l. 90), respektíve 20 % z predajnej ceny (č. l. 301) alebo 14 % z predajnej ceny (č. l. 301), pričom žalobkyňa tvrdí, že sa na odmene nikdy nedohodli (č. l. 96). Súd prvej inštancie uvádza, že aj v prípade, pokiaľ by ústne uzatvorená zmluva medzi žalobkyňou a žalovanou nebola neplatná, žalovanej by z nej neprináležala nijaká odmena, nakoľko podľa ustanovení a nasl. upravujúcich príkaznú zmluvu je príkazca povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu len vtedy, ak sa tak dohodli, prípadne ak je obvyklá najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Ako už súd prvej inštancie poukázal, v zmluve odmena žalovanej dohodnutá podľa názoru žalobkyne nebola vôbec, a podľa vyjadrení žalovanej bola dohodnutá nejasne a neurčito, keď táto počas súdneho konania uviedla minimálne 3 rôzne výšky tejto odmeny. V zmysle zákona je príkazník povinný po vykonaní príkazu predložiť príkazcovi vyúčtovanie, ktoré žalovaná nepredložila, keďže žalobkyni na jej výzvu na vyúčtovanie vykonaných úkonov a vrátenie zostatku zálohy zaslala iba faktúru č. VS:05/2014 bez bližšieho vymedzenia vykonaných činností, navyše vystavenú treťou osobou bez právneho vzťahu k žalobkyni. V nadväznosti na to súd prvej inštancie uvádza, že je názoru, že žalovanej nevznikol nárok na odmenu ani zo sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou, nakoľko výsledok nebol vôbec dosiahnutý, a zároveň súd prvej inštancie nemá za preukázané, že by možnosť uzatvoriť konkrétnu zmluvu bola žalobkyni zo strany žalovanej ponúknutá a sprostredkovaná. Súd prvej inštancie zdôrazňuje, že v tomto prípade nie je rozhodujúca otázka, či žalobkyňa prestala mať záujem o podpísanie zmluvy, prípadne prečo záujem o jej podpísanie neprejavila, ale je rozhodujúce, či sprostredkovanie dospelo alebo nedospelo do štádia, kedy by už malo dôjsť k reálnemu podpísaniu už pripravenej zmluvy. Len v prípade preukázania existencie takejto konkrétnej zmluvy by bolo relevantné zaoberať sa otázkou, či žalobkyňa o jej podpis prestala mať záujem, respektíve z akého dôvodu. Ak takáto zmluva neexistovala, pričom jej existenciu žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, je skúmanie záujmu o jej podpísanie, resp. nedostatku záujmu o jej podpísanie na strane žalobkyne, irelevantné. Súd prvej inštancie na základe uvedeného uzatvára, že nakoľko zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou je absolútne neplatná, každý z účastníkov je v zmysle povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Súd prvej inštancie poukazuje taktiež na ustanovenie , podľa ktorého, ak nie je dobre možné vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada, čo je práve prípad žalovanej, ktorá v mene žalobkyne vykonávala úkony. Súd prvej inštancie však uvádza, že na základe žalovanou vykonaných úkonov žalobkyňa nič nenadobudla, navyše, ako už súd prvej inštancie uviedol, priznanie akejkoľvek náhrady žalovanej by v danej situácii predstavovalo odmenu žalovanej za činnosti, ktoré nemala právo za odmenu vykonávať, o čom zároveň žalovaná, ako bývalá advokátka, musela vedieť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť vydať žalobkyni celú zaplatenú zálohu. Nezaplatením dlžnej sumy v lehote splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania a vznikla jej tak povinnosť zaplatiť žalobkyni okrem žalovanej istiny aj úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t. j. vo výške 5,15 % ročne ( prvá veta, v spojení s nariadenia č. ), a to v súlade so žalobným návrhom odo dňa 13.08.2014, kedy už žalovaná bola v omeškaní. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle v spojení tak, že žalobkyni ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, poukazuje na odvolacie dôvody podľa a a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietne a žalovanej prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V podanom odvolaní uviedla, že žaloba zo strany žalobkyne na vymáhanie žalovanej sumy je nedôvodná. Nie je pravdou, že žalovaná neposkytla žalobkyni služby, na ktorých sa dohodli. Pravdou je, čo aj neskôr žalobkyňa v konaní potvrdila, že sa obrátila na žalovanú z dôvodu, že v podstate potrebuje vysporiadať, resp. predať obchodné podiely, ktoré zdedila spoločne so sestrou v spoločnosti HOMEBYT s. r. o.. K splneniu tejto veci sa žalovaná zaviazala, že vykoná pre žalobkyňu činnosť, ktorá bude smerovať k obstaraniu relevantných záležitostí tak, aby žalobkyňa mala príležitosť so záujemcom (treťou osobou) uzavrieť zmluvu o odplatnom prevode svojho obchodného podielu. Tým, že žalobkyňa udelila v marci 2014 žalovanej plnomocenstvo na zastupovanie a súčasne sa dohodli na podstatných náležitostiach ich spolupráce, došlo medzi žalobkyňou a žalovanou k uzavretiu ústnej zmluvy zmiešaného charakteru, na ktorú sa primerane vzťahujú ustanovenia Občianskeho

zákonníka o zmluve príkaznej a sprostredkovateľskej zmluve. Ani jedna z týchto zmlúv nevyžaduje na svoju platnosť potrebu písomnej formy a takáto zmluva môže byť uzavretá aj ústne, resp. konkludentne. Z takéhoto typu zmlúv vyplynula pre žalovanú povinnosť obstarania záležitosti smerujúcich k predaju obchodného podielu žalobkyne a žalobkyni vznikol záväzok za takéto služby žalovanej zaplatiť, čo potvrdila už poskytnutím zálohy. Zastáva názor, že žalovaná si v celom rozsahu voči žalobkyni splnila svoje záväzky, ktoré boli predmetom ich vzájomnej dohody. Vo finálnej fáze sprostredkovala žalobkyni odpredaj jej obchodného podielu získaním záujemkyne za reálnu a priaznivú cenu 100.000,- Eur, pričom výlučne vinou žalobkyne nedošlo k realizácii tohto obchodu. Nestotožňuje sa najmä s vyhodnotením predbežnej otázky v napadnutom rozsudku, v ktorej súd označil zmluvu medzi účastníkmi za absolútne neplatnú v celom jej rozsahu, nakoľko je v rozpore s ust. , pretože záväzok žalovanej vykonať v prospech žalobkyne bol záväzkom s nedovoleným predmetom. Aby sa v konkrétnom prípade mohlo jednať o neoprávnené podnikanie, je potrebné, aby predmetná činnosť napĺňala znaky podnikania, čo potvrdzujú aj rozsudky vo veci neoprávneného podnikania. Pokiaľ by neboli naplnené znaky podnikania o neoprávnené podnikanie nepôjde. Žalovaná je toho názoru, že súd v tomto konaní nemá právomoc posúdiť, či zo strany žalovanej ide o nedovolené podnikanie, a naviac k takémuto jednoznačnému záveru súd nedisponoval žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by toto tvrdenie naznačovali, tobôž nie preukazovali. Zo strany žalovanej pri plnení dohodnutého záväzku sa nejednalo ani o tzv. pokútnictvo, nakoľko nebolo preukázané, že by došlo k sústavnému, resp. opakovanému poskytovaniu právnych služieb pre žalobkyňu a ani to, že by jej odmena bola poskytnutá výlučne za právne služby. Je pochopiteľné a logické, že v procese plnenia dohodnutého záväzku žalovaná sa riadila svojimi vedomosťami, ktoré nadobudla vysokoškolským štúdiom. To, že ich nadobudla štúdiom práva, nemôže byť v tomto konaní na jej ujmu. Žalovaná sa v tejto súvislosti ohradzuje proti ničím nepodloženému záveru súdu v časti 9. napadnutého rozsudku, kde je uvedené, že „Súd má na základe uvedeného za to, že omyl vo vôli žalobkyne vyvolaný žalovanou bol omylom podstatným, pretože pokiaľ by žalobkyňa vedela, že konanie žalovanej v zmysle uzatvorenej zmluvy je konaním zákonom nedovoleným (dnes navyše napĺňajúcim kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného podnikania v zmysle , tzv. pokútnictvo), nemala by dôvod takúto zmluvu s ňou uzatvárať ani v niektorej jej časti, navyše, nakoľko žalovaná nemala odbornú kvalifikáciu ani odbornú spôsobilosť na výkon väčšiny žalobkyňou žiadaných úkonov, samotná suma uhradená žalobkyňou ako záloha bola zjavne značne neadekvátna“. Nie je pravdou, a neexistuje o tom ani žiaden dôkaz, že by žalovaná vystupovala pred žalobkyňou ako advokátka. Pravdou je, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy so žalovanou nevenovala pozornosť tomu, s kým túto zmluvu uzatvárala. Žalovaná ďalej uvádza, že je toho názoru, že sa tento prípad sa analogicky vzťahuje ust. , podľa ktorého je príkazca povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka. V danom prípade výška poskytnutej zálohy na odmenu vo výške 10.000,- Eur predstavuje z hodnoty dojednanej kúpnej ceny za obchodný podiel (100.000,-Eur) 10 %, čo je možné považovať za cenu (províziu) obvyklú. Taktiež uvádza to, že v danom prípade na strane žalovanej nevzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, nakoľko neboli naplnené zákonné predpoklady. Je nutné dodať, že žalovaná po tom, čo prijala od žalobkyne zálohu v hotovosti v sume 10.000,- Eur, tieto prostriedky riadne zaviedla do účtovníctva spoločnosti Javisy s. r. o., (v ktorej je konateľkou), pričom spoločnosť riadne odviedla štátu z tejto sumy DPH a zaplatila z nej aj daň z príjmu (viď potvrdenie účtovnej spoločnosti ACCLI PROFIT, s. r. o. zo dňa 02.09.2015 o evidencii platby v účtovníctve spoločnosti Javisy, s. r. o., ktoré sa nachádza v súdnom spise).

9. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny, a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedla, že plne súhlasí so závermi súdu prvej inštancie a ústne uzavretú zmluvu medzi žalobkyňou a žalovanou považuje za neplatnú. Samotná žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, že záväzkom zo strany žalovanej bolo zaobstarať pre žalobkyňu príležitosť uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu so záujemkyňami, ktoré boli údajne ochotné odkúpiť obchodný podiel od žalobkyne za 100.000,- Eur. Žalobkyňa zastáva názor, že aj keby došlo k uzavretiu ústnej zmluvy, tak by sa na predmetnú zmluvu mali vzťahovať ustanovenia o sprostredkovateľskej zmluve, keďže táto skutočnosť bola potvrdená aj samotnou žalovanou, ktorá vo svojej výpovedi zo dňa 11.02.2016 potvrdila konajúcemu súdu, že malo ísť o zmluvy sprostredkovateľské, keďže tie chcela dať už dodatočne žalobkyni. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že žalovaná vedela, že odmena by jej patrila len v tom prípade, ak by nastal výsledok, t. z. odpredaj obchodného podielu žalobkyne na spoločnosti HOMEBYT s. r. o. Žalovaná teda nemá nárok na žiadnu odmenu a teda žalobkyni mala zálohu, ktorá je predmetom tohto konania, vrátiť. Žalovaná

argumentovala aj tým, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah s prevažnými prvkami príkaznej zmluvy. Takémuto posúdeniu zmluvného vzťahu žalobkyňa nerozumie a považuje ho za svojvoľné a klamlivé s cieľom prispôsobovať si zmluvný vzťah tak, aby žalovanej patrila odmena, na ktorú má údajne nárok. Počas celého konania žalovaná tvrdí, že vystupovala v zastupovaní žalobkyne nie ako fyzická osoba, ale ako právnická osoba Javisy, s. r. o., z čoho teda vyplýva a vyplýva to aj z vyúčtovania, že činnosti a úkony teda mala vykonávať táto právnická osoba. Na druhej strane však dokazovaním sa preukázalo, že žalobkyňa poskytla zálohu vo výške 10.000,- Eur žalovanej a nie spoločnosti Javisy, s. r. o., čo vyplýva aj z predloženého pokladničného dokladu. Samotná žalovaná teda tvrdí, že napriek zálohe vo veci nič nevykonala, že to vykonávala spoločnosť Javisy, s. r. o., tak potom je jasné, že celú zálohu musí vrátiť. Žalovaná sa snaží vinu za neodpredanie obchodného podielu preniesť na žalobkyňu, ale jediným dôvodom nedosiahnutia tohto cieľa je neodborné konanie žalovanej, v dôsledku ktorého musela žalobkyňa s ňou ukončiť plnomocenstvo. Zo strany žalovanej došlo jednoznačne k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobkyne a preto je táto povinná ho vydať.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní odvolania, ako aj celého obsahu spisu, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.10.2023 podľa v spojení s , pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, resp. ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil ( ods. l, ods. 2 ). Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

12. V prvom rade odvolací súd poznamenáva, že predmetom daného sporu bolo preukázanie dôvodnosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, nakoľko tejto žalobkyňa zaplatila sumu vo výške 10.000,- Eur, za účelom jej právneho zastúpenia pri úkonoch spojených s vyporiadaním jej obchodného podielu v spoločnosti HOMEBYT, s. r. o..

13. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalovaná plnenie pre žalobkyňu poskytovala ako H.. E. J., t. j. ako fyzická osoba, a nie ako zástupca obchodnej spoločnosti, ktorá je právnickou osobou a vystupuje vo vzťahu k tretím osobám pod svojim obchodným menom, sídlom spoločnosti a identifikačným číslom. Svoje postavenie fyzickej osoby H.. E. J. identifikovala menom a priezviskom, a aj vyslovene označením adresy trvalého bydliska, čo je zrejmé z predložených listinných dôkazov. Jej tvrdenie, že konala v mene spoločnosti Javisy, s. r. o. ako konateľka danej spoločnosti, nebolo v súdnom konaní preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi. Taktiež dôkaz o tom, že by žalobkyňa mala vedomosť, že žalovaná voči nej vystupovala ako zástupca danej obchodnej spoločnosti, a nie ako fyzická osoba, respektíve, že by o takejto okolnosti žalobkyňa vedela, alebo že by medzu nimi vznikol stav, z ktorého tak žalobkyňa mohla usúdiť, žalovaná nepreukázala. Preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil procesnú legitimáciu žalovanej ako fyzickej osoby. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že samotná žalovaná v podanom odvolaní uvádza, že medzi ňou a žalobkyňou došlo k uzavretiu ústnej zmluvy zmiešaného charakteru s prevažnými prvkami sprostredkovateľskej a príkaznej zmluvy. Žiadnym spôsobom nenamietala, že táto zmluva so žalobkyňou bola uzavretá v mene právnickej osoby - spoločnosti Javisy, s. r. o., preto aj na základe uvedeného, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že pasívna vecná legitimácia žalovanej v prejednávanom prípade bola preukázaná, a žalobkyňa sa tak dôvodne domáhala vydania bezdôvodného obohatenia práve od žalovanej, ako fyzickej osoby.

14. Taktiež námietka žalovanej, že k prevodu obchodného podielu nedošlo z dôvodu na strane žalobkyne, a žalovaná zabezpečila všetky potrebné úkony a súčinnosť na vykonanie daného prevodu, preto jej prislúchal nárok na zaplatenie dohodnutej sumy, neobstojí. V danom prípade bolo preukázané, že žalovaná sa zaviazala vykonať v prospech žalobkyne služby spočívajúce jednak v poskytnutí právneho poradenstva, ako aj v zastupovaní pred súdmi za odmenu (vychádzajúc z obsahu

plnomocenstiev udelených žalobkyňou žalovanej, z obsahu príjmového pokladničného dokladu a z faktúry č. VS:05/2014), pričom využila skutočnosť, že je právničkou a vyvolala v žalobkyni zdanie (napríklad aj svojou mailovou adresou a@b.c), že je taktiež advokátkou, nakoľko iba advokáti môžu v zmysle o advokácii poskytovať klientom uvedené služby za odmenu. Navyše však žalovaná žiadnym spôsobom v súdnom konaní nepreukázala jej tvrdenia, že k „zmareniu“ predaja došlo z dôvodov na strane žalobkyne.

15. Je taktiež nedôvodná námietka žalovanej, že žalobkyňa nevenovala pozornosť tomu, od koho žiada právnu pomoc (s kým uzatvára zmluvu), a že žalovaná nikdy nevystupovala pred ňou ako advokátka. Nakoľko v súdnom konaní žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala platné uzavretie zmluvy (hoci aj konkludentnej) medzi ňou a žalobkyňou, z ktorej by vyplýval právny nárok žalovanej na zaplatenie žalovanej sumy. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, v Slovenskej republike môžu lege artis poskytovať platené právne služby výlučne len advokáti, s výnimkou ďalších právnických profesií, ktoré pôsobia v špeciálnych oblastiach, ako sú notári, exekútori, daňoví poradcovia, patentoví zástupcovia, pričom žalovaná nespadá do ani jednej z uvedených kategórií, preto jej záväzok vykonať v prospech žalobkyne úkony zákonom zverené odborníkom bol záväzkom s nedovoleným predmetom, z čoho vyplýva absolútna neplatnosť uzatvorenej zmluvy. Takisto pokiaľ žalovaná tvrdí, že z jej strany nešlo o poskytovanie právnych služieb, nakoľko odborné právne úkony nevykonávala priamo, ale zabezpečovala ich prostredníctvom osôb, ktoré majú na to oprávnenie

- konkrétne prostredníctvom Advokátskej kancelárie Consiliaris, s. r. o., odvolací súd poukazuje na záver súdu prvej inštancie, ktorý uvádza, že Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o. zastupovala spoluvlastníkov obchodnej spoločnosti HOMEBYT, s. r. o., teda osoby s oprávnenými záujmami značne odlišnými ako sú záujmy žalobkyne, ktorým mal byť obchodný podiel žalobkyne ponúknutý na predaj, pričom z nijakých predložených dôkazov nevyplýva, že by uvedená spoločnosť poskytla akékoľvek právne služby aj žalobkyni prostredníctvom žalovanej.

16. Na základe uvedeného tak odvolací súd uvádza, že medzi stranami sporu nebolo preukázané, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy - (či už zmiešanej, sprostredkovateľskej alebo príkaznej), z ktorej by žalovanej vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy od žalobkyne. Ak táto žalovanú sumu od žalobkyne prijala, konala tak v rozpore so zákonom, čo založilo jej zodpovednosť z bezdôvodného obohatenia sa. Neurčitosť ďalej spočíva v dohode o odmene žalovanej za úkony vykonané pre žalobkyňu na základe tejto zmluvy, keď žalovaná v konaní tvrdila, že odmena bola dohodnutá na 18 % + DPH z predajnej ceny (č. l. 90), respektíve 20 % z predajnej ceny (č. l. 301) alebo 14 % z predajnej ceny (č. l. 301), alebo 10 % z predajnej ceny, ako uvádza v odvolaní (č. l. 343), pričom žalobkyňa tvrdí, že sa na odmene nikdy nedohodli (č. l. 96).

17. Odvolací súd na základe uvedeného uzatvára, že nakoľko platnému a účinnému uzavretiu zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou, každý z účastníkov je v zmysle povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Odvolací súd poukazuje taktiež na ustanovenie , podľa ktorého, ak nie je dobre možné vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada, čo je práve prípad žalovanej, ktorá v mene žalobkyne vykonávala úkony. Odvolací súd však poukazuje na záver súdu prvej inštancie, že na základe žalovanou vykonaných úkonov žalobkyňa nič nenadobudla, navyše, ako už súd uviedol, priznanie akejkoľvek náhrady žalovanej by v danej situácii predstavovalo odmenu žalovanej za činnosti, ktoré nemala právo za odmenu vykonávať.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil. 19. Odvolací súd k žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

20. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vo veci vecne správne.

21. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený súdom prvej inštancie, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil a podľa sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. , , , ).

23. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , . Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v celom rozsahu, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s .

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).